Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 15Sas/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100519
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0723100519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. C. XXX, XXX XX B. C., zast.: JUDr. Pavol Pospecha,
advokát, so sídlom: Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786 proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/2153/LD zo dňa 08.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej
správy“) rozhodnutím č. AA/2011/27144/2M30 zo dňa 07.01.2011 priznal žalobcovi peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. NM1/OPPKŤZPaPČ/SOC/2022/866-7 zo
dňa 14.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) odňal žalobcovi príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý

mu bol priznaný rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. AA/2011/27144/2M30 zo dňa
07.01.2011. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po prehodnotení
zdravotného stavu žalobcu bol vydaný komplexný posudok č. NM1/OPPKŤZPaPČ/SOC/2022/10577 zo
dňa 28.09.2022. Na základe komplexného posudku sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy bola stanovená na 60 %. Podľa komplexného posudku
žalobca už nespĺňa kritériá na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných

príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(ďalej len „Zákon o kompenzačnom príspevku“). Žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku a nespĺňa
podmienky podľa § 38 ods. 9 Zákona o kompenzačnom príspevku. Nakoľko v komplexnom posudku
nebol navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou
osobného motorového vozidla, rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy o zastavení výplaty
peňažného príspevku z uvedeného dôvodu.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na komplexný
posudok č. AA/2010/28475 zo dňa 09.12.2010, v ktorom bola konštatovaná u žalobcu miera funkčnej
poruchy 60%, ďalej bolo konštatované, že žalobca nie je schopný premiestniť sa, nastúpiť a vystúpiť zprostriedkov hromadnej dopravy, je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Žalobca ďalej poukázal na oznámenie č. NMI/OPPKŤZPAPČ/COC/2015/25560-3 zo dňa 30.09.2015,
v ktorom bolo konštatované, že žalobca naďalej spĺňa podmienky peňažného príspevku na prevádzku

osobného motorového vozidla a ktorým sa potvrdzuje platnosť komplexného posudku č. AA/2010/28475
zo dňa 09.12.2010. Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne
konštatoval, že žalobca nie je odkázaný na používanie vystuženého bedrového pásu, že ochorenie
chrbtice nie je objektivizované neurologickým vyšetrením a že žalobca nemá zvýšené výdavky súvisiace
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. K poslednej uvedenej okolnosti žalobca

uviedol, že niekoľko dní pred vydaním prvostupňového rozhodnutia volala A. A. D., ktorá sa ho spytovala
na rôzne okolnosti zdravotného stavu, pričom žalobcovi odporučila aby si na komisiu priniesol všetky
potrebné lekárske vyšetrenia. Žalobca uvádza, že komisia sa nekonala a teda nemohol dokazovať
deklarovať svoj zdravotný stav. Žalobca uviedol, že jeho zdravotný stav sa nezlepšil, preto žiada o
prehodnotenie prvostupňového rozhodnutia.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2023/2153/LD zo dňa 08.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že doplnil
dokazovanie o lekársky posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2023/2586 zo dňa 09.05.2023
vydaný posudkovým lekárom žalovaného a komplexný posudok č. UPS/US1/SSVOPPJPC1/

SOC/2022/2568 zo dňa 22.05.2023 vypracovaný sociálnym pracovníkom žalovaného. Posudkový lekár
žalovaného určil mieru funkčnej poruchy žalobcu 60 %, na základe čoho jej žalobca považovaný za
fyzickúosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutím.Posudkovýlekáržalovanéhosizaúčelomobjektívneho
posúdenia zdravotného stavu od žalobcu vyžiadal doplnenie reumatologického, neurologického a
rehabilitačného vyšetrenia, ktoré žalobca dňa 28.02.2023 predložil žalovanému. Z komplexného

posudku vyplýva, že nedošlo k zmene zdravotného stavu žalobcu v zmysle zlepšenia. Žalovaný na
základe telefonického rozhovoru so žalobcom zistil, že žalobca žije v rodinnom dome spolu s manželom,
synom a jeho rodinou, pohybuje sa s oporou francúzskych bariel alebo chodítkom, používa bedrový
pás a ortopedickú obuv. Mimo domácnosti sa pohybuje v sprievode inej osoby. Žalobca podľa zistení
žalovaného navštevuje zdravotnícke zariadenia, jeden krát štvrťročne Zväz invalidov obce, sporadicky

kultúrne podujatia a príležitostne chodí na rodinné oslavy. Nákupy ako aj úradné záležitosti vybavuje
syn, pričom žalobca uviedol, že pravidelné aktivity nemá. Podľa žalovaného žalobca nemá žiadne
pravidelné pracovné, rodinné, voľnočasové, alebo občianske aktivity, v dôsledku, ktorých by dochádzalo
k zvýšeným výdavkom na nákup pohonných hmôt. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že
na priznanie nároku žalobcovi neexistuje právny nárok, keďže tento nesplnil všetky zákonom stanovené

podmienky.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za nekonzistentné, protichodné,
diskriminujúce a nezákonné. Podľa žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy nepostupoval v súlade
so zákonom pri posudzovaní sociálnej situácii žalobcu, keď lekárskym posudkom bola stanovená miera

funkčnej poruchy žalobcu na 60 %, tak sa podľa § 15 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku
nemal vypracovať nový komplexný posudok. Prvostupňový orgán verejnej správy telefonicky zisťoval
aktivity žalobcu, výsledkom čoho bolo posúdenie, že žalobca nemá dostatočné množstvo aktivít pre
priznanie kompenzácie. Zákon o kompenzačnom príspevku podľa žalobcu nevyžaduje konkrétny počet
aktivít.Žalobcaďalejuvádza,žeprvostupňovýorgánverejnejsprávyzvolilnezákonnúformuzisťovaniaa

hoci sám žalobca so sociálnou pracovníčkou prvostupňového orgánu verejnej správy volal, nepamätá si
detaily tohto rozhovoru, nakoľko užíval silné lieky proti bolesti. Žalobca sa nestotožňuje s vyhodnotením
frekvencie rodinných aktivít ako občasné, nakoľko každá aktivita ťažko zdravotne postihnutej osoby
je náročná a bolestivá. Žalobca pravidelne navštevuje pedikérov, chodí na masáže. Na kaderníčku,
nákup veci osobného použitia alebo na kultúrne aktivity nemá čas z dôvodu zdravotných aktivít. Napriek

uvedenémusavšakžalobcasnažízapájaťdoverejnéhoživota,nobezindividuálnejdopravybytonebolo
možné.Podľažalobcurovnakonezákonnepostupovalajžalovaný,ktorýtiežzisťovaniesociálnehostavu
žalobcu vykonal na základe telefonického rozhovoru. Žalobca uviedol, že z predmetného telefonátu si
celkom nepamätá, o čom bol tento rozhovor, nakoľko bol tlmený liekmi. Žalovaný opätovne vypracovalkomplexný posudok, v ktorom mal žalobca určenú mieru funkčnej poruchy 60 % a preto sa považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, avšak kompenzácia nebola navrhnutá. Na základe uvedeného je

žalobca názoru, že mu mal byť priznaný nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Žalobca ďalej
vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nesúhlasí s argumentom, že nemá pravidelné aktivity. Zákon
o kompenzačnom príspevku má slúžiť na čiastočne zmiernenie ťažkého zdravotného postihnutia a
umožniťpodporusociálnehozačleneniafyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutímdospoločnosti,
ale nič nehovorí o frekvencii aktivít. Nelogické a diskriminačné je vyjadrenie žalovaného, že žalobca

nemá pracovné a vzdelávacie aktivity, ktoré však vzhľadom na vek a zdravotný stav žalobcu nie sú
relevantné. Žalobca zároveň poukázal rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 47Sa/16/2020 zo dňa
07.10.2021.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako
neopodstatnenú zamietol. Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zistil všetky skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie a doplnil podklad pre rozhodnutie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre
rozhodovanie.Žalovanýjenázoru,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiadostatočneazrozumiteľne

odôvodnil.

7. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že nakoľko sú aktivity žalobcu sporadické, nedochádza k
pravidelným zvýšeným výdavkom na nákup pohonných hmôt, ktoré by bolo potrebné kompenzovať
mesačným vyplácaním peňažného príspevku. K argumentu návštevy odborných lekárov žalovaný

uviedol, že preprava do zdravotníckych zariadení je zabezpečovaná rezortom zdravotníctva a nie
je považovaná za aktivitu zmysle Zákona o kompenzačnom príspevku. Žalovaný sa vyjadril aj k
otázke vydanie nového komplexného posudku. Ten bol podľa žalovaného vydaný z dôvodu, že podľa
predloženej zdravotnej dokumentácie k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu nastala
rozhodujúca zmena v rámci lekárskej posudkovej činnosti, podľa ktorej žalobca nebol odkázaný na

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. K ďalšej námietke, týkajúcej sa postupu pri
posudzovaní sociálnej situácie žalobcu žalovaný uvádza, že Zákon o kompenzačnom príspevku presne
nedefinuje, ako formu má byť vykonaná sociálna posudková činnosť, pričom o vykonávaní sociálnej
posudkovej činnosti formou telefonického rozhovoru bol vyhotovený písomný úradný záznam. Žalobca
na otázky v telefonáte odpovedal zrozumiteľne a adekvátne, preto nebol dôvod na spochybnenie jeho

odpovedí. K námietke, že žalobca za nelogické a diskriminačné považuje vyjadrenie, že žalobca nemá
pracovné a vzdelávacie aktivity vzhľadom na jeho zdravotný stav a vek žalovaný uvádza, že Zákon
o kompenzačnom príspevku neupravuje podmienky priznania nároku s ohľadom na vek posudzovanej
osoby.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike uviedol, že opätovné posúdenie zdravotného stavu prvostupňovým orgánom
verejnej správy konštatovalo, že nedošlo k zmene určenej miery funkčnej poruchy žalobcu, teda
posudkový lekár mal potvrdiť platnosť posledného lekárskeho posudku. Žalovaný však relevantným

spôsobom nezdôvodnil, na základe čoho dospel posudkový lekár k záveru, že žalobca, hoci sa jeho
zdravotný stav nezmenil, už nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Žalobca sa ďalej nestotožnil
so žalovaným, že správne orgány postupovali pri sociálnej posudkovej činnosti v súlade so zákonom,
keď zo zákona nevyplýva forma telefonického posudzovania sociálnej situácie. Podľa žalobcu samotný
telefonát nemá sociálny rozmer, chýba mu osobný kontakt. Žalobca ďalej nesúhlasí s argumentáciou

žalovaného, že žalobca má málo aktivít. K sporadickému využívaniu individuálnej prepravy osobným
motorovým vozidlom žalobca uvádza, že zákon nestanovuje jeho periodicitu, ale jeho potrebu. Záverom
žalobca dodal, že hoci žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal žiadne zvýšené náklady na kúpu
pohonných hmôt, žalovaný od žalobcu takéto preukázanie nežiadal. Nepriznaním uplatneného nároku
je tak podľa žalobcu popretý cieľ Zákona o kompenzačnom príspevku.

Duplika žalovaného9. Žalovaný sa v podanej duplike vyjadril, že zotrváva na doteraz uvedených tvrdeniach. Žalovaný
zároveň svoje vyjadrenie doplnil o konštatovanie, že v prvostupňovom správnom konaní bol komplexný
posudok vyhotovený z dôvodu, že na základe lekárskeho posudku zo dňa 27.09.2022 žalobkyňa už

nebola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. O peňažnom príspevku
na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno
rozhodnúť len podľa komplexného posudku. K sociálnej posudkovej činnosti, ktorá bola vykonaná
telefonicky, žalovaný uvádza, že jej zmyslom nie je hodnotenie zdravotného stavu, ale zisťovanie iných
skutočností, v tomto prípade existencia pracovných, vzdelávacích, rodinných alebo občianskych aktivít.

Správny orgán nemusí sociálne zisťovanie vykonávať za priamej fyzickej prítomnosti posudzovanej
osoby, tieto informácie môže získavať aj telefonickým rozhovorom, ktorý z dôvodu hospodárnosti
konania považuje za dostatočne efektívny. Aj vzhľadom na vyšší vek a nezlepšujúci sa zdravotný
stav žalobcu sú spoločenské aktivity v takom rozsahu, že žalovaný v rámci sociálnej posudkovej
činnosti nepriznal nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/19/2016, ktorý v obdobnej veci zamietol žalobu v celom
rozsahu.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP

a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.
Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.

Rozsudok bol dňa 03.02.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného
vyhotoveniarozsudkubezodôvodnenianaúradnejtabulisúduanawebovejstránkesúdu,pričommiesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP)

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.18. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len
„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací

preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

20. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených
v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach

ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto

zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného
postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v

porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

23. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku : ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné
postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

24. Podľa § 5 písm. c) Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia sa kompenzujú v oblasti zvýšených výdavkov.

25. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod 3. Zákona o kompenzačnom príspevku: v oblasti zvýšených výdavkov

sa kompenzujú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

26. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: účelom kompenzácie v oblasti zvýšených
výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným
postihnutím fyzickej osoby.

27. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: posudková činnosť na účely
kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

28. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku: lekárska posudková činnosť na účely

tohto zákona je
- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
- určovanie miery funkčnej poruchy,
- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,

- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnostispolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s
lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore

a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

30. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) až e) Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálna posudková činnosť
na účely tohto zákona je
- posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

- posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
do spoločnosti,
- posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 14 a
- navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

31. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku : sociálna posudková činnosť sa vykonáva,
ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

32. Podľa § 13 ods. 3 Zákona o kompenzačnom príspevku : sociálnu posudkovú činnosť vykonáva

sociálny pracovník príslušného orgánu.

33. Podľa § 13 ods. 5 Zákona o kompenzačnom príspevku : sociálna posudková činnosť sa vykonáva
za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a
návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti

fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Sociálna posudková činnosť sa môže
vykonať aj bez účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak by ju nebolo možné z dôvodu
jej hospitalizácie alebo z iného vážneho dôvodu vykonať v zákonnej lehote

34. Podľa § 13 ods. 9 Zákona o kompenzačnom príspevku : výsledkom sociálnej posudkovej činnosti
je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo
všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia
v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej
oblastiach.

35. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) až c) Zákona o kompenzačnom príspevku : fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti z dôvodu

-ťažkejporuchymobilitypremiestniťsakvozidluverejnejhromadnejdopravyosôbaspäť,nastupovaťdo
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej
hromadnej dopravy osôb
- duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo

- ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

36. Podľa § 14 ods. 10 písm. a) a b) Zákona o kompenzačnom príspevku : Fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je

- odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38
ods. 9 písm. a) alebo
- fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

37. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku : na základe lekárskeho

posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
- mieru funkčnej poruchy,
- vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,- sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
- návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
- termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
- odôvodnenie komplexného posudku.

38. Podľa § 15 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku : nový posudok podľa odseku 1 sa z dôvodu
určenia miery funkčnej poruchy nevypracúva, ak sa na základe opätovného posúdenia zdravotného
stavu zistí, že miera funkčnej poruchy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia, nižšia
alebo rovnaká ako v komplexnom posudku z posledného posúdenia a je naďalej najmenej 50 %.

39. Podľa § 19 ods. 1 písm. m) Zákona o kompenzačnom príspevku : peňažné príspevky na

kompenzáciu sú peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov.

40. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15
ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na

zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.

41. Podľa § 38 ods. 9 písm. a) a b) Zákona o kompenzačnom príspevku: zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné

látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
- fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,
ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú

zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
má určený individuálny študijný plán, alebo
- fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu
alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri

hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

42. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzická osoba, ktorá je účastníkom
právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať
skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo

výplatu.

43. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby

mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

44. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

45. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov
spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sú výdavky na pohonné látky slúžiace
na prevádzku osobného motorového vozidla, ktorým sa prepravuje osoba s ťažkým zdravotnýmpostihnutím. Účelom príspevku je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti a zároveň zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených
výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

46. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že prvostupňový orgán verejnej správy
rozhodnutím č. AA/2011/27144/2M30 zo dňa 07.01.2011 priznal žalobcovi príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mesačne
vo výške 16.70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a)

zákonač.601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov, t.j. 30.96 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2011. Podkladom pre uvedené rozhodnutie
bol komplexný posudok č. AA/2010/28475 zo dňa 09.12.2010, podľa ktorého miera funkčnej poruchy
žalobcu je 60 %, podľa prílohy č. 3 kapitoly XII, skup. A, ods. 4 písm. c) Zákona o kompenzačných
príspevkoch, preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom mu
z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú tieto dôsledky : v oblasti mobility a orientácie je žalobca

orientovaný, chôdzu ma pomalú, s oporou francúzskych bariel, na krátku vzdialenosť, používa bedrový
pás a ortopedickú obuv, kontakt so spoločenským prostredím zabezpečuje rodina, nie je schopný
používať prostriedky hromadnej dopravy na prepravu, je odkázaný na individuálnu prepravu, ktorá
je kompenzovateľná vo zvýšených výdavkoch. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol
stanovený na september 2015. Prvostupňový orgán verejnej správy oznámením zo dňa 30.09.2015

oznámil žalobcovi, že na základe lekárskej kontroly bolo konštatované, že žalobca ako osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím naďalej spĺňa podmienky peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zároveň potvrdil
platnosť posudku č. AA/2010/28475 zo dňa 09.12.2010. Termín opätovného posúdenia bol stanovený
na 09/2022.

Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol, že žalobcovi odníma
s účinnosťou od 01.10.2022 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol
komplexný posudok č. NM1/OPPKŤZPaPČ/SOC/2022/10577 zo dňa
28.09.2022, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu je 60 % podľa prílohy č. 3 časti XII. A. 4. c)

Zákona o kompenzačných príspevkoch a považuje sa za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je
odkázaný na sprievodcu, pričom žalobcovi z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú tieto sociálne
dôsledky : v oblasti mobility a orientácie – žalobca je orientovaný, mobilný s pomocou francúzskych
bariel, je odkázaný na sprievodcu pri zabezpečení pohybu na dlhé vzdialenosti a nie je odkázaný na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto sa kompenzácia nenavrhuje. Keďže žalobca

nespĺňal zákonné podmienky, kompenzácia nebola navrhnutá. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie.
O podanom odvolaní rozhodol žalovaný tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalovaný doplnil dokazovanie lekárskym posudkom č. UPS/US1/SSVOPPKPCA1/SOC/2023/2568
zo dňa 09.05.2023 a komplexným posudkom č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2023/2568 zo dňa

22.05.2023. V uvedenom lekárskom posudku bolo uvedené, že miera funkčnej poruchy je 60
%, ide teda o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, od ostatného posúdenia nedošlo
zlepšeniu zdravotného stavu, osoba je ťažko mobilná, v rámci odvolacieho konania boli doložené
na vyžiadanie nálezy dokumentujúce poruchu statodynamiky chrbtice, zníženú svalovú silu, dolných
končatín a chabú parézu ako aj deformity v rámci reumatologického ochorenia. Chôdza je za pomoci

dvoch francúzskych bariel a vystuženého bedrového pásu ako aj protetickej obuvi pre deformity nôh.
Posudzovaná osoba je v zmysle § 16 ods. 6 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom z lekárskeho hľadiska posudkový lekár
žalovaného konštatoval, že žalobca nespĺňa kritéria § 38 ods. 9 písm. b) Zákona o kompenzačnom
príspevku. Posudkový lekár žalovaného tak zmenil záver prvostupňového posudku v časti, že žalobca

je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z odvolacieho komplexného
posudku vyplýva, že kompenzácie týkajúce sa individuálnej prepravy osobným motorovým vozidlom
sa nenavrhujú z dôvodu, že žalobca v rámci sociálneho zisťovania neuviedol žiadne pravidelné
pracovné, rodinné, voľnočasové alebo občianske aktivity, v dôsledku ktorých by dochádzalo k zvýšeným
výdavkom na nákup pohonných hmôt. Vychádzajúc z odôvodnení odvolacieho lekárskeho a odvolacieho

komplexného posudku tak žalovaný odôvodnil nepriznanie príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla z dôvodu, že žalobca
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom využíva sporadicky, nemá žiadne pravidelné
aktivity v zmysle Zákona o kompenzačnom príspevku, pričom prepravu na rodinné udalosti žalovanýnepovažoval výlučne za aktivitu žalobcu, nakoľko sa ich zúčastňujú aj ostatní členovia domácnosti.
Žalobcovi tak podľa žalovaného nevznikajú žiadne zvýšené výdavky na nákup pohonných hmôt.
Zároveň žalovaný nezohľadnil prepravu do zdravotníckych zariadení, nakoľko je rezortom zdravotníctva

poskytovaná preprava pacientom sanitným vozidlom, ktorá je plne hradená z verejného zdravotného
poistenia.

47. Správny súd na základe uvedeného medzi žalobcom a žalovaným považoval za nesporné,
že žalobca má určenú mieru funkčnej poruchy celkovo 60 %, je teda fyzickou osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím a je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Medzi
účastníkmi súdneho konania však bolo sporné, či žalobca spĺňa všetky zákonné predpoklady na
priznanie peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 Zákona o kompenzačnom príspevku.

48. Príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky motorového vozidla je

fakultatívnym nárokom, ktorý možno priznať, ak žiadateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky.
Žiadateľ musí byť fyzická osoba, ktorá ma mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %, t.j. je ťažko zdravotne
postihnutá a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že nie
je schopná na základe ťažkej poruchy mobility sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy
osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy

a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, duševnej poruchy s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom
verejnej hromadnej dopravy osôb alebo ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej
hromadnej dopravy osôb. Kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
motorového vozidla však prináleží fyzickej osobe za splnenia vyššie uvedených zákonných podmienok

vtedy, ak individuálnu osobnú prepravu využíva na zákonom uvedené aktivity – pracovné, vzdelávacie,
rodinné, občianske; alebo ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je zaradená
do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje
akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Účelom uvedeného
príspevku je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným

postihnutím fyzickej osoby, čiže zákon vyžaduje, aby zvýšenie nákladov na individuálnu prepravu bolo
pravidelné.

49. Na koľko z lekárskeho posudku, ktorý vypracoval posudkový lekár žalovaného, ako aj z lekárskych
nálezov, z ktorých posudkový lekár žalovaného vychádzal pri lekárskom posudku nevyplýva, že by

žalobca bol fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je zaradená do chronického
dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna
onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba (podľa § 38 ods. 9 písm.
b) Zákona o kompenzačnom príspevku), prichádzalo do úvahy posúdenie, či žalobca ako osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím využíva individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na

aktivityzákonompomenované.Zosociálnehozisťovania,ktorébolovykonanételefonickýchrozhovorom
dňa 17.05.2023, vyplýva, že žalobca sa prepravuje najmä k lekárom, raz štvrťročne navštevuje zväz
invalidov obce, chodí na rodinné oslavy. Nákupy zabezpečuje syn, na poštu ani do banky nechodí,
úradne záležitosti vybavuje žalobcov syn a pravidelné aktivity nemá. U žalobcu teda nebola splnená
podmienka účasti na aktivitách, na základe ktorých by bolo možné konštatovať vznik pravidelných

zvýšených výdavkov na prevádzku osobného motorového vozidla.

50. Žalovaný tak v napadnutom rozhodnutí dospel k správnemu záveru, že u žalobcu neexistoval
taký rozsah aktivít, v zmysle ktorých by mohol priznať žalobcovi príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, keďže u žalobcu

neexistoval predpoklad pravidelných zvýšených výdavkov, ktoré by boli spojené s jeho ťažkým
zdravotným postihnutím. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne a jasne zdôvodnil, prečo
žalobca nemá nárok na predmetný príspevok. Správnosť záverov správneho súdu možno vyvodiť
aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/19/2016 zo dňa 24.08.2017,
z ktorého vyplýva: „...najvyšší súd má za to, že žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala také

aktivity, v dôsledku ktorých by reálne dochádzalo k zvýšeným výdavkom súvisiacich s prevádzkou
osobného motorového vozidla. Pokiaľ mal správny orgán na základe svojich zistení za to, že
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia budú u žalobkyne vhodnejšie kompenzovateľné
skôr prostredníctvom poskytnutia peňažného príspevku na opravu pomôcky, peňažného príspevkuna kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia a peňažného príspevku na opatrovanie, ako peňažným príspevkom na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla, a tieto aj v príslušných komplexných posudkoch navrhol, nemožno voči takémuto postupu
správneho orgánu mať námietky.“ Správny súd len dodá, že podľa vyjadrenia žalovaného, ktoré bolo
uvedené v duplike k žalobe, žalovaný priznal žalobcovi nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebením šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia.

51. Žalobca v rámci správnej žaloby ďalej namietal, že v správnom konaní nemal byť vypracovaný nový
komplexný posudok, nakoľko podľa § 15 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku sa nový komplexný
posudok nemá vypracovať, ak sa na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu zistí, že miera
funkčnej poruchy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia, nižšia alebo rovnaká ako v
komplexnom posudku z posledného posúdenia a je naďalej najmenej 50 %. Uvedenú žalobnú námietku

súd vyhodnotil ako nerelevantnú, pretože uvedené zákonné ustanovenie sa týka vypracovania nového
komplexného posudku z dôvodu určenia miery funkčnej poruchy. Medzi žalobcom a žalovaným nebola
sporná miera funkčnej poruchy, ale či na strane žalobcu boli splnené ostatné zákonné podmienky
priznania príspevku, a teda rozsah aktivít a s nimi spojené pravidelné zvýšenie výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky motorového vozidla. Splnenie uvedených zákonných podmienok sa vykonáva

na základe sociálnej posudkovej činnosti, v rámci ktorej sa o.i. posudzujú individuálne predpoklady
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj navrhovanie kompenzácií v jednotlivých
oblastiach, ktorej výsledkom je posudkový záver, ktorý je spolu s lekárskym posudkom základom pre
vypracovanie komplexného posudku. Žalovaný, a teda aj prvostupňový orgán verejnej správy, tak
postupoval správne, keď za účelom zistenia všetkých potrebných skutočnosti bolo vykonané sociálne

zisťovanie, ktorého závery boli zhodnotené v komplexnom posudku.

52. Žalobca považoval za nezákonné, keď žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy, vykonal
sociálne zisťovanie formou telefonického rozhovoru, hoci zákon takúto formu zisťovania nepripúšťa.
S uvedeným argumentom žalobcu sa správny súd nestotožnil. Podľa Zákona o kompenzačnom

príspevku sa sociálna posudková činnosť vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie.
Zákon jasne definuje pravidlo, že sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej
osoby. Zákonom však nie je obligatórne stanovená povinnosť, aby sociálna posudková činnosť bola
vykonávaná za fyzickej prítomnosti dotknutej osoby, v tomto prípade žalobcu. Podstatná je podmienka

účasti, a teda, ak správny orgán vykonal telefonický rozhovor so žalobcom, podmienka účasti bola
splnený. Žalovaný, aj prvostupňový orgán verejnej správy, ako správne orgány musia postupovať v úzkej
súčinnosti s účastníkom správneho konania, teda žalobcom, zistiť úplne skutkový stav. Rešpektujúc
uvedené povinnosti, s ohľadom na princíp hospodárnosti konania, žalovaný zvolil formu sociálneho
posúdenia formou telefonického rozhovoru, pričom správny súd takýto postup považoval za správny

a vzhľadom na zdravotný stav a vek žalobcu účelný. Ak žalobca uvádza, že v čase sociálneho
posúdenia bol vytrhnutý zo spánku, resp. pod utlmujúcimi liekmi, túto skutočnosť mal sociálnemu
pracovníkovi oznámiť tak, aby tento mohol vykonať sociálne posúdenie v inom termíne. Ak však sociálny
pracovník nemal vedomosť o stave žalobcu, nemal objektívne možnosť reagovať na jeho potreby.
Uvedený argument žalobca prvý krát uviedol až v správnej žalobe, pričom ani z administratívneho

spisu nevyplýva, že by žalobca určil vykonanie posudkovej činnosti v prostredí, v ktorom sa obvykle
zdržiava. Správny súd tak nezistil nezákonnosť postupu žalovaného, ktorá by spočívala v nesprávnej
forme sociálneho posúdenia.

53.Žalovanývnapadnutomrozhodnutíakodôvod,vdôsledkuktoréhonemážalobcapravidelnézvýšené

náklady súvisiace s individuálnou prepravou osobným motorovým vozidlom, uviedol, že žalobca nemá
aktivity v zmysle Zákona o kompenzačnom príspevku. V podanej žalobe žalobca uviedol, že tieto aktivity
má, a teda chodí na pedikúru a na masáže, pričom bez týchto aktivít by žalobca ostal úplne bez
pohybu. Správny súd uvádza, že ide o novú skutočnosť, ktorú žalobca uviedol až podanej žalobe,
preto ju žalovaný nemohol objektívne zohľadniť vo svojom rozhodnutí. V čase rozhodovania mal na

základe sociálneho posúdenia žalovaný za dostatočne preukázané, že množstvo aktivít (mimo prepravy
do zdravotníckych zariadení, ktorá je hradené z verejného zdravotného poistenia) žalobcu nezakladá
dôvodnosť na kompenzáciu pravidelných zvýšených výdavkov, keď sám žalobca uviedol, že žiadne
aktivity v zmysle Zákona o kompenzačnom príspevku nemá a ostatné činnosti ako nákupy či úradnézáležitosti vybavuje syn žalobcu. Zároveň platí, že podľa Zákona o kompenzačnom príspevku je to práve
žiadateľ, resp. žalobca, ktorý je povinný
preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku

alebo výplatu. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd
však dodáva, že pokiaľ žalobca bude mať aktivity v zmysle Zákona o kompenzačnom príspevku,
môže si opäť podať žiadosť o priznanie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

54. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, že žalovaný zvolil šikanózny postup, keď prípisom zo
dňa 07.02.2023 žiadal doplniť tri lekárske nálezy do 28.02.2023. Správny orgán v zmysle Správneho
poriadku môže uložiť povinnosť účastníkovi správneho konania, aby predložil správnemu orgánu listinu,
ktorá je potrebná na vykonanie dôkazov. Vo vzťahu k lekárskemu posudku je takýto postup zákonný,
pričom ak by k predloženiu vyžiadaných lekárskych nálezov zo strany žalobcu nedošlo, posudkový
lekár žalovaného by vychádzal z lekárskych posudkov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.

K samotnej lehote na doplnenie listín správny súd uvádza, že ak by nebolo v objektívnych možnostiach
žalobcu v určenej lehote doplniť potrebné lekárske nálezy, mohol požiadať žalovaného o primerané
predĺženie lehoty. Ak by táto lehota nebola predĺžená z objektívnych dôvodov, potom by do úvahy
pripadal šikanózny postup zo strany žalovaného. Na základe uvedeného teda správny súd aj túto
žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

55. K rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 47Sa/16/2020 zo dňa 07.10.2021, ktorým žalobca
dôvodil nezákonnosť postupu žalovaného, správny súd uvádza, že závery z neho vyplývajúce nie sú
aplikovateľné na situáciu žalobcu. V uvedenom prípade totiž správny orgán nedostatočne odôvodnil
odňatie nároku vo vzťahu k lekárskym posudkom, o ktorých výpovednej hodnote boli pochybnosti, keď

bola nedostatočne určená, resp. odôvodnená diagnóza žiadateľa príspevku. V danom prípade Krajský
súd v Trnave poukázala, že bolo na mieste predvolanie žiadateľa na osobné stretnutie a vyšetrenie,
teda v konečnom dôsledku bol sporný celkový zdravotný stav žiadateľa. V prípade žalobcu však spor
o jeho zdravotnom stave podľa rozhodnutia žalovaného nebol, keď bola určená miera funkčnej poruchy
žalobcu na 60%, teda bol uznaný za ťažko zdravotne postihnutého a zároveň bola konštatovaná potreba

individuálnej prepravy. Žalobca nespĺňal ostatné zákonom stanovené podmienky (ako bolo uvedené
vyššie) na ďalšie vyplácanie príspevku.

56. Správny súd záverom uvádza, že žalovaný za účelom posúdenia vzniku nároku na príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla, postupoval v súlade so zákonom, náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutia dostatočne
odôvodnil. Správny súd nezistil žiaden dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v
zmysle § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. Správny súd ani nad rámec žalobných bodov (§ 203 ods.
2 SSP) nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia

57. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný
úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci
bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd
nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168

SSP a contrario)

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom

súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.