Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 3, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624233172
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624233172.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
Mgr. Andrea Hadnagyová a JUDr. Janka Benkovičová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom D. E. X, F., v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka – G. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, F., zastúpená: JUDr. Ján Pekár, advokát so sídlom Potočná 39,

Skalica, a otec – H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, F., zastúpený: Okenica & Co. s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 866 512, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Senica sp. zn. 26P/105/2024 zo dňa 14.
novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (výrok II.) p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou 80,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia a na výživu maloletej
C. mesačne sumou 80,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa
vykonateľnosti tohto uznesenia. Výrokom II. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo
zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného

skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva
vedeného Okresným súdom Senica pod sp. zn. 26P/58/2024 a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 1, § 2, § 366 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326

ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 76 ods. 1
z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým, že matka maloletých detí podala na
súd prvej inštancie dňa 17.10.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenie, ktorým žiadala uložiť
otcovi povinnosť prispievať v nevyhnutnej miere na výživu maloletej A. sumou 214,- eur mesačne a na
výživu maloletej C. sumou 214,- eur vždy do 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od

podania návrhu na súd, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie
dospel po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatným spisovým
materiálom k záveru, že tomuto návrhu je potrebné čiastočne vyhovieť. Zo zistených skutočností
vyplýva, že matka s maloletými deťmi nežijú s otcom v spoločnej domácnosti. Matka zabezpečuje
starostlivosť o maloleté deti, pričom sú s otcom dohodnutí na jeho styku s maloletými deťmi, ktorý si
ich berie niekedy na pol dňa, inokedy aj na 4-5 dní. Z prehľadu doterajšieho stretávania a dohodnutého

stretávania v nasledujúcom období vyplýva, že maloleté deti trávia u matky viac času ako u otca. Potreba
bezodkladnej úpravy výživného podľa súdu prvej inštancie vyplynula zo skutočnosti, že otec prispieva navýživu maloletých detí rôznymi čiastkami, resp. nepravidelne. Matka vylúčila akúkoľvek dohodu s otcom
ohľadom výšky výživného, preto je potrebné do rozhodnutia vo veci samej určiť výživné na maloleté
deti v nevyhnutnej miere, aby boli zabezpečené ich základné potreby. Matka zhrnula, že nevyhnutné

náklady na obe deti sú vo výške 613,23 eur, z ktorej čiastky by mal podľa pomeru času stráveného s
deťmi u matky a u otca prispievať otec v rozsahu 70 %, čo predstavuje 429,26 eur, teda 214,- eur na
každé dieťa. Po preskúmaní nákladov uvedených matkou súd prvej inštancie dospel k záveru, že účelom
neodkladného opatrenia v zmysle § 366 Civilného mimosporového poriadku je zabezpečiť výživné v
nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo na uhrádzanie základných nevyhnutných životných potrieb

maloletých detí. Z uvedeného dôvodu preto považoval za nevyhnutné tieto náklady na starostlivosť o
maloletú A. a maloletú C.: strava 123,47 eur (náklady na dve osoby v 09/2024 t.j. zo sumy 185,20 €
uvedenej pre 3 osoby), drogéria 12,15 eur (náklady v 07/2024), lieky 16,80 eur (náklady v 09/2024),
oblečenie 56,70 eur (náklady v 07/2024), škôlka A. strava 29,- eur (náklady 09/2024), škôlka C. 35- eur
(09/2024), škôlka C. strava 57,- eur (náklady v 09/2024), spolu v sume 330,12 eur na obidve deti, teda
165,06 eur na každé dieťa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nie všetky výdavky uvádzané matkou

a otcom je možné považovať za nevyhnutné, t.j. uspokojujúce základné životné potreby maloletých detí.
Nakoľko rodičia sa majú rovnakou mierou podieľať na výžive maloletých detí, uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej A. sumou 80,- eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 80,- eur.
Suma výživného vo výške 80,- eur je približne polovicou sumy zistených nevyhnutných nákladov na
starostlivosť o každé dieťa (165,06 eur), pričom je v schopnostiach a možnostiach otca uhrádzať sumu

160,- eur mesačne na obidve deti, keďže matka uviedla, že otec túto sumu výživného zaplatil dňa
24.10.2024. Povinnosť platiť výživné uložil súd prvej inštancie otcovi k 15. dňu v mesiaci vopred z
dôvodu, že otec uviedol, že má príjem okolo 10. dňa v mesiaci. V časti prevyšujúcej sumu priznaného
výživného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže v tejto časti nepovažoval
navrhovanévýživnézanevyhnutnénazabezpečenievýživymaloletýchdetí.Súdprvejinštanciezároveň

vymedzil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vedeného Okresným súdom
Senica pod sp. zn. 26P/58/2024.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného sporového

poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie, voči výroku II., podala v zákonnej lehote odvolanie matka
maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

5. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Nie je zrejmé, z akého dôvodu
súd prvej inštancie v prípade stravy vychádzal z nákladov na dve osoby v mesiaci september 2024,
ale v prípade drogérie alebo oblečenia vychádzal z nákladov v mesiaci júl 2024. Pri vyhodnocovaní
bežných výdavkov na maloleté deti je praxou vychádzať z priemerných nákladov, keďže náklady na

stravu, oblečenie a drogériu sa každý mesiac menia. Napr. v októbri 2024 mala náklady na oblečenie
pre obe deti v sume 164,41 eur, v novembri 2024 im kúpila topánky v sume 148,17 eur a s maloletou
A. navštívila psychologičku I. E. J., ktorej za vyšetrenie zaplatila 30,- eur. Zároveň uhradila školné spolu
v sume 45,- eur. Uhradila tiež poplatok za vianočné fotenie v škôlke v sume 30,- eur. Otec jej na náklady
maloletých detí prispieva bežne len celkovou sumou 80,- eur. Súd prvej inštancie nevysvetlil, z akého

dôvodu nezohľadnil náklady na ubytovanie maloletých detí, ktoré patria medzi nevyhnutné výdavky.
Rovnakoneodôvodnil,prečoneprihliadalnanákladynapohonnéhmoty,ktorésúvynakladanézaúčelom
dopravy maloletých detí do škôlky alebo na lekárske ošetrenie, nákupy stravy, hygieny, oblečenia, liekov.
Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti iba
v rozsahu 30 %, a preto by sa mal podieľať na financovaní nevyhnutných nákladov v rozsahu 70 %.

Súdom prvej inštancie určené výživné 80,- eur na každé dieťa nezodpovedá polovici sumy 165,06
eur, ktorú súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné mesačné náklady na maloleté dieťa. Súd prvej
inštancie poukázal na otcom tvrdený priemerný mesačný príjem v sume 1.879,- eur uvedený v správe
kolízneho opatrovníka. V konaní je však nesporné, že otec bol do júla 2024 zamestnaný v spoločnosti K.
F. F. F.. F. L., kedy pracovný pomer ukončil dohodou, t.j. vzdal sa bez akéhokoľvek dôvodu zamestnania.

Jeho priemerný mesačný príjem v období od júla 2023 do júna 2024 bol v sume 2.004,15 eur, pričom
pri ukončení pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné vo výške cca. 14.029,05 eur. Priemerný
mesačný príjem otca tak bol 3.162,32 eur. Súd prvej inštancie zároveň vôbec nebral do úvahy ďalší
príjem otca z prenájmu jeho bytu v sume 450,- eur mesačne. Otec si daňový bonus na maloleté detiv sume 280,- eur ponechal pre svoje osobné potreby. Matka ďalej uviedla, že nevyhnutné mesačné
náklady na obe maloleté deti predstavujú sumu 613,23 eur (312,20 eur – náklady na potraviny, drogériu,
lieky a oblečenie, 121,- eur - náklady za škôlku, 133,33 eur – pomerná časť nákladov na bývanie, 46,70

eur – náklady na pohonné hmoty za účelom zabezpečenia potrieb maloletých detí). Nemá vedomosť,
že by otec maloletým deťom kupoval nejaké oblečenie, obuv, lieky a pod. Náklady na škôlku hradí
ona. V novembri 2024 jej bol naposledy vyplatený rodičovský príspevok v sume 420,- eur. Jej príjem
bude teda tvoriť už len mzda zo zamestnania, prídavky na deti spolu v sume 120,- eur a súdom prvej
inštancie priznané výživné v sume 160,- eur na obe deti. Matka v neposlednom rade namietala, že súd

prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu
maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci. Náklady na maloleté deti jej vznikajú už od 1. dňa v mesiaci, preto
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala s ohľadom na výšku príjmov otca, aby mu bola
uložená povinnosť platiť výživné vždy od 5. dňa v mesiaci.

6. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

vo výroku II. zmenil a neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej
A. sumou 134,- eur mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od
vykonateľnosti uznesenia a na výživu maloletej C. sumou 134,- eur mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, s účinnosťou od vykonateľnosti uznesenia.

7. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby výživné bolo určené
primerane potrebám maloletých detí, možnostiam a schopnostiam otca.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril taktiež otec maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne.
Uznesenie súdu prvej inštancie označil za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil

ažiadnemuzúčastníkovnepriznalnároknanáhradutrovkonania.Zdôraznil,ženeodkladnýmopatrením
je zaviazaný platiť výživné iba v nevyhnutnej miere a v takom rozsahu, aby to postačovalo aspoň na
uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletých detí. Uviedol, že k rukám matky
pravidelne hradí výživné, poskytuje bežné plnenia maloletým deťom najmä v čase realizácie jeho styku
s nimi. V prípade, že matka považuje za potrebné zaobstarať maloletým deťom ošatenie, prípadne iné

dôležité potreby pre maloleté deti a o informuje ho o tom, vždy jej prispeje aspoň polovicou hodnoty
takejto potreby. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdila, že sa dohodli na tom,
že on bude unášať náklady na spoločný rodinný dom a ona bude znášať náklady na maloleté deti
pokiaľ ide o krúžky a škôlku. V zmysle potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko
Skalica zo dňa 19.04.2024 je zrejmé, že matka ku dňu 19.04.2024 poberala dávky na maloleté deti

spolu v sume 593,30 eur. V mesiaci január 2024 až marec 2024 podľa potvrdenia jej zamestnávateľa
nepracovala, a teda jej nebola vyplácaná žiadna mzda. Je preto zaujímavé, že jej náklady na maloleté
deti v marci 2024 dosiahli výšku 910,48 eur, t. j. boli vyššie ako jej príjem v danom období. Náklady
na letný tábor maloletej A. v sume 129,- eur (polovicu nákladov za tábor zaslal matke počas letných
prázdnin), či náklady na rekreáciu, výlety a s nimi súvisiace náklady matky v sume 150,- eur nie sú

reálnymi mesačnými nákladmi na uspokojenie potrieb maloletých detí. Náklady na škôlku (školné),
ktoré matka uviedla ako mesačné, sa podľa jeho vedomostí platia v polročných intervaloch. Vianočné
fotenie nie je možné považovať za nevyhnutné náklady na maloleté deti. Navyše uvedené fotenie v
rámci materskej školy organizačne zabezpečovala matka. Matka neúmerne nadhodnotila náklady na
ošatenie a hračky. Obchodné reťazce Zara a Nobel sú finančne náročnejšie. Náklady na hračky matka

nijako nepreukázala. Rovnako nepreukázala výdavky uvedené v časti výlety a zmrzlina, ktoré zároveň
neodôvodnila. Za nevyhnutné výdavky a náklady na zabezpečenie potrieb maloletých detí sa považujú
strava, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a podiel nákladov na bývanie primerané
veku. Otec poukázal na to, že v rámci mediácie, ktorej potreba vyplynula z konania o rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, rodičia uzavreli ústnu dohodu, v ktorej

sa zaviazal prispievať matke na výživu oboch maloletých detí sumou 90,- eur mesačne. Následne v
spolupráci s mediátorkou ústne uzavreli dohodu o výške výživného na čas do rozvodu manželstva
v sume 160,- eur pre obe maloleté deti. Matka však neustále vylučuje akúkoľvek dohodu ohľadom
výšky výživného. Otec nesúhlasil s tvrdeniami matky, že by sa s maloletými deťmi stretával sporadicky.
Počas stretnutí u mediátorky žiada o rozšírenie úpravy jeho styku s maloletými deťmi, s čím však matka

bezdôvodne nesúhlasí. V rámci konania o rozvod manželstva rodičov sa domáha striedavej osobnej
starostlivosti o maloleté deti po rozvode manželstva. To, že sa na starostlivosti o maloleté deti podieľa
vmenšomrozsahuakomatka,jeúmyselnezapríčinenématkou.Podľaotcamatkanepreukázalapotrebu
bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.9. Matka v podaní zo dňa 16.01.2025 poukázala na to, že bezodkladnosť potreby upraviť vyživovaciu
povinnosť otca preukázala rozsahom výdavkov na maloleté deti, jej ostatných výdavkov a príjmov,

ako aj príjmov otca. Rodičia jej musia finančne pomáhať. Nemá vedomosť, že by otec prispieval na
dôležité potreby maloletých detí. Uhradil iba časť nákladov na letný tábor a bicykel. Náklady na škôlku
sa uhrádzajú tak, že sa školský poplatok platí mesačne a dvakrát ročne sa platí ZRŠP spolu v sume
45,- eur. Náklady na ošatenie a hračky neboli nadhodnotené. Vianočné fotenie ani ona nezahrnula do
nevyhnutných výdavkov. So sumami výživného navrhovanými otcom v rámci mediácie (90,- eur a 160,-

eur) nesúhlasila. Nie je pravdou, že by otcovi zamedzovala v styku s maloletými. Matka ďalej uviedla,
že od januára 2025 si prenajala rodinný dom s mesačným nájomným v sume 500,- eur mesačne, čím
sa aj maloletým deťom zvýšili náklady spojené s bývaním.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníkom (§

359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustné(§355ods.2vspojenís§357písm.d)Civilnéhosporovéhoporiadku),po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku),
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania

alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) dospel k záveru, že
odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku II.
vecne správne a je dôvodné ho v tejto časti potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26P/105/2024 je rozhodovanie
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 214,- eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou
214,- eur mesačne, a to do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 26P/58/2024. Súd

prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou 80,- eur a na výživu maloletej C. mesačne
sumou 80,- eur vopred k rukám matky do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od vykonateľnosti uznesenia,
výrokom II. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol, výrokom
III. rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave práv

a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vedeného Okresným súdom
Senica pod sp. zn. 26P/58/2024 a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky

maloletých detí, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď výrokom II. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti
zamietol.

13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.18. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

19. Podľa § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť (ods. 4).

20. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen

faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov (alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený).
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a

tretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelendočasnáúpravapomerovúčastníkov.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť
potrebypredbežnejúpravypomerov.Tátonaliehavosťjepríčinou,žesúdmôžerozhodnúťibanazáklade
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo

skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

21. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

22. Zo skutkových okolností vyplynulo, že rodičia maloletých detí sú manželmi. V spoločnej domácnosti
nežijú od februára 2024, kedy sa matka aj s maloletými deťmi odsťahovala k svojej matke. Na Okresnom
súde Senica prebieha konanie sp. zn. 26P/22/2024 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a súčasne prebieha i konanie sp.
zn. 26P/58/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu

manželstva rodičov maloletých detí. Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, pričom
otec sa s maloletými deťmi stretáva, i keď nie v ním želanom rozsahu. Matka je zamestnaná v D. M. N.
M. H., od 01.06.2024 pracuje na plný úväzok, jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu
983,68 eur. Do novembra 2024 poberala zároveň rodičovský príspevok v sume 420,- eur mesačne.
Od augusta 2024 je poberateľkou daňového bonusu. Poberá taktiež prídavky na deti. Od januára

2025 žije s maloletými deťmi v prenajatom rodinnom dome v F.. Otec bol do 31.07.2024 zamestnaný
v spoločnosti K. F. F., F.. F. L. s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 2.107.48 eur. Zo správy
kolízneho opatrovníka z 24.10.2024 vyplýva, že otec svoje súčasné príjmy špecifikoval nasledovne:
výplata priemer - 1.879,- eur, sociálna poisťovňa 2 x za september a október 2024 – 1.350,- eur,
v novembri 2024 výplata za október cca. 1.600,- eur okolo 10. v mesiaci. Z obsahu spisového materiálu

bolo ďalej zistené, že otec pravidelne prispieva matke na výživu maloletých detí. V apríli 2024 prispel
sumou 77,22 eur a od mája 2024 prispieva sumou 90,- eur, pričom dňa 24.10.2024 jej zaslal sumu 160,-
eur na obe deti, čo však matka považuje za nedostatočné vzhľadom na nevyhnutné potreby maloletých
detí. Otec sa zároveň finančne podieľal na úhrade nákladov maloletej A. na letný tábor (jún 2024)
a bicykel (august 2024).

23. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci nie
sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 Civilného mimosporového
poriadku.24. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 366 Civilného
mimosporového poriadku, ktorým súd povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je

existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný
rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu či vôbec neplní, a zároveň procesný základ
spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V
zmysle daného ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb maloletého dieťaťa a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy

výživného. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 366 Civilného mimosporového
poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o
určení výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením treba vychádzať z individuálnych okolností
každého prípadu tak, aby dieťa malo dočasne zabezpečené základné potreby ako je strava, zdravotná
starostlivosť, ošatenie, bývanie.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je nevyhnutné vychádzať z ustanovenia § 366 Civilného
mimosporového poriadku a z osvedčenej skutočnosti, že výživa dieťaťa je ohrozená. Z návrhu matky
ani jej podaní v odvolacom konaní nevyplýva, že by výživa maloletých detí bola ohrozená. Matka
sama uviedla, že jej otec od apríla 2024 (t.j. ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia) pravidelne mesačne prispieva na výživu maloletých detí, pričom od októbra 2024 predstavuje
otcom uhrádzané výživné na obe maloleté deti sumu 160,- eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho
súdu možno uvedenú sumu považovať za postačujúcu pre účely nevyhnutného výživného, keď treba
zohľadniť aj tú skutočnosť, že matka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom v sume
983,68 eur (do novembra 2024 poberala aj rodičovský príspevok) a poberá tiež daňový bonus a prídavky

na deti. Navyše ako je zrejmé aj z vyjadrenia otca, že otec sa s maloletými deťmi stretáva, kedy sám
poskytuje bežné plnenia maloletým deťom v čase realizácie jeho styku s nimi. Matka teda v konaní
ničím neosvedčila, že by maloletým deťom hrozila ujma z dôvodu, že by bol ohrozený ich život alebo ich
zdravie, prípadne vývoj, neboli osvedčené žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného
opatrenia, neexistoval dôvod ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu, a teda neboli

dané zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako už bolo vyššie uvedené otec
pravidelne prispieva na výživu maloletých detí, t.j. poskytuje výživné v nevyhnutnej miere, ktorá pokrýva
najzákladnejšie potreby maloletých detí do času, kým súd nerozhodne v konaní o úprave práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu rodičov o výške vyživovacej povinnosti
povinného rodiča.

26. Nakoľko matka odvolaním napadla uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej
inštancie zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti, odvolací súd
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti potvrdil
ako vecne správne.

27. Na dôvažok odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal otca na platenie výživného
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, rozhodol v súlade s ustálenou súdnou praxou, ktorá pripúšťa
stanovenie splatnosti výživného na mesiac dopredu najneskôr do 15. dňa v mesiaci (por. rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 13CoP/63/2024 zo dňa 27.11.2024, rozsudok Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 11CoP/202/2023 zo dňa 13.08.2024, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/107/2024
zo dňa 31.07.2024, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/47/2022 zo dňa 16.11.2022,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/110/2020 zo dňa 23.02.2021), ako aj s prihliadnutím
na výplatný termín otca. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 76 ods. 1 Zákona o rodine
(z ktorého vychádza výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie o čase plnenia výživného), ktoré určuje

splatnosť výživného mesiac vopred, čím je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má už oprávnený
k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Námietka matky, že jej náklady na maloleté deti vznikajú už od
1. dňa v mesiaci, je preto neopodstatnená.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto

odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej
vedené na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 26P/58/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov (§ 52 až § 58 Civilného
mimosporového poriadku).29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).