Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 51P/187/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202422
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724202422.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom
akomatka,vkonanízastúpenáopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyPezinok,sosídlom
Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matky - C. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. N. X, XXX
XX E. C. a otca - Ľ. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX R., o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2024 žiada matka maloletej o nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd otcovi zakázal styk s maloletou, ako aj kontaktovať maloletú písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Zároveň v neodkladnom opatrení
žiada súd uložiť povinnosť otcovi platiť na maloletú zvýšeným výživným vo výške 350 Eur mesačne,
k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Túto úpravu matka navrhuje do právoplatnosti
rozhodnutia súdu o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

2. V odôvodnení návrhu matka uvádza, že dňa 19.01.2018 bola rozsudkom Okresného súdu Pezinok,

č. k. 12P/135/2017-65 schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej súd zaviazal otca prispievať' na
výživu maloletej mesačne sumou 150 Eur, počnúc dňom 12.05.2017 a určil, že otec má právo stretávať
sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15:30 hod. do 19:00 hod., každú
párnu sobotu v týždni v kalendárnom roku od 09:00 hod. do 19:00 hod., a každú nepárnu stredu v
týždni v kalendárnom roku od 15:30 do 19:00 hod., s tým, že otec si maloletú prevezme a opäť vráti
v mieste obvyklého pobytu matky a maloletej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť'

dňa 06.03.2018. Dňa 27.10.2021 bol otec maloletej právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Nitra, sp. zn. 6T/77/2020 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa ust. § 207 ods .1, ods. 3 písm.
b) Tr. zákona vo vzťahu k jeho neplnoletým deťom z predchádzajúceho vzťahu, a to synovi C. a dcére
L., ku ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 150 Eur. Na základe vyššie uvedeného
rozsudku sa matka dozvedela, že otec maloletej bol právoplatne odsúdený aj rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/146/2010 zo dňa 10.10.2019, a to za zločin vydierania podľa ust. § 189

ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona v súbehu s prečinom kupliarstva podľa ust. § 367 ods. 1, ods. 2 Tr.
zákona formou spolupáchateľstva podľa ust. § 20 Tr. zákona a prečin prechovávania detskej pornografie
podľa ust. § 370 Tr. zákona. Do dňa nástupu na výkon trestu sa opakovane stalo, že otec meškal s
úhradou výživného. Následne výživné s omeškaním doplatil. Keďže potreby maloletej sa aj v súvislosti
s jej zdravotným stavom a viacerými intoleranciami a alergiami navýšili a matka nie je schopná pokryť
zvýšené výdavky pokúsila sa uzavrieť s otcom novú dohodu, avšak bezúspešne. Ku dňu podania návrhu

dlží otec na výživnom 990,37 Eur, a to za obdobie jún-december 2023 a polovicu platby za letnú
školu, na ktorú potvrdil, že polovicu maloletej dcére prispeje. Na základe uvedeného podala matka dňa20.05.2024 OR PZ v Pezinku oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu a dňa 19.06.2024
návrh na vykonanie exekúcie výživného.
Mesačné náklady na maloletú vyčíslila matka v návrhu na necelých 800 Eur. Otec prispieva súdnym

rozhodnutím určených 150 Eur, nad rámec neprispieva, ak aj občas áno tak s omeškaním. Matka je
zamestnaná vo Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., s hrubou mzdou vo výške 1.200 Eur, od marca
2024 vo výške 1.300 Eur. Súčasne poberá čiastočný invalidný dôchodok 202 Eur.
Maloletá má 9 rokov, navštevuje Q. H. E. C., navštevuje mimoškolské aktivity, čo všetko uhrádza matka.
Otec maloletej dlhodobo neuhradil zameškané výživné, chodí však na dovolenky, opakovane sa stáva,

že sa vzdá práva stretnúť sa s maloletou, stretne sa s ňou len keď mu to vyhovuje, a to zväčša v piatok po
škole, stredy a soboty mu opakovane nevyhovujú, uviedol jej, že pre pracovnú zaneprázdnenosť. Matka
v návrhu popisuje viacero situácií, kedy otec stretnutia s maloletou zrušil. Poukazuje na skutočnosť,
že otec keď je s maloletou nerešpektuje odporúčania lekárov ohľadom jej stravovacích obmedzení,
nepodieľa sa na jej príprave do školy, plánuje si pracovné aktivity aj na čas, kedy má byť s maloletou,
pričom ona sa vždy musí prispôsobiť a meniť či zrušiť program, keďže si po maloletú nepríde.

Matka v odôvodnení uvádza, že vedela o právoplatnom odsúdení otca maloletej za vydieranie, a to aj
v zmysle mediálneho článku z roku 2009. Nevedela však o právoplatnom odsúdení za prechovávanie
detskej pornografie podľa ust. § 370 Tr. zákona, a to formou spolupáchateľstva podľa ust. § 20
Tr. zákona. Tieto informácie otec maloletej pred ňou úmyselne zatajil. Z rozsudku Okresného súdu
Nitra sa dozvedela, že otcovi bol uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. lP/102/2011-220 zo

dňa 19.11.2012, predbežne zakázaný styk s maloletými deťmi C. K. L. z predchádzajúceho vzťahu.
Rozsudkom Okresného súdu, č. k. 11P/56/2020-38 zo dňa 07.05.2020 právoplatného dňa 07.05.2020
bolo povolené osvojenie maloletého C. a L.. V predmetnom rozsudku bol otec maloletej právoplatne
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona
a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Výkon trestu nastúpil otec

maloletej v decembri 2022 a v decembri 2023 mu bol zvyšok trestu podmienečne odložený na skúšobnú
dobu, ktorá by mu mala uplynúť v septembri 2024. Z predmetného rozsudku Okresného súdu Nitra
vyplýva, že otec maloletej sa svojich dvoch detí L. a C. z predchádzajúceho manželstva vzdal a tieto
boli osvojené novým manželom ich matky. Trestná minulosť otca maloletej je základom predpokladu na
uvažovanie o vhodnosti stretávania sa s akýmkoľvek maloletým dieťaťom. Otec maloletej sa úmyselným

konaním spočívajúcim v zanedbaní povinnej výživy dvoch jeho detí dostal do problémov so zákonom,
v dôsledku výkonu trestu sa odlúčil od maloletej dcéry v čase keď mala iba 5 rokov. Matka pritom
podala otcovi v tom čase pomocnú ruku, počas predĺženej víkendovej vychádzky mohol s nimi bývať u
jej rodičov. Opakovane však medzi nimi vznikali konflikty a následne sa otec dobrovoľne odsťahoval a
zabezpečil si vlastné bývanie ešte v decembri 2023.

Otec maloletej od počiatku odlúčenia nejavil o maloletú a o stretávanie sa s ňou seriózny záujem na
pravidelnej báze podľa rozsudku. Stretnutia boli a sú skôr sporadické. Nedodržiava ani termíny, kedy
mal mat' maloletú dcéru vo svojej starostlivosti, častokrát neoznámi, že po maloletú nepríde, alebo
oznámenie pošle na poslednú chvíľu.
Matka uvádza, že otca považuje za zdroj negatívnych zážitkov pre maloletú, že vykazuje znaky

agresívneho správania, manipulátorstva, prehnaného pocitu nadradenosti. Taktiež sa stalo, že dcéra v
marci cez jarné prázdniny prišla s plačom domov, že otec jej dal facku, čo poprel ale priznal, že jej dal
po zadku a poznamenal, že pokiaľ by jej dal facku, tak by jej hlava odletela, pričom takéto a podobné
vyjadrenia, ktoré otec posiela maloletej v správach keď mu nezdvihne ihneď telefón, pretože ho nemá
pri sebe považuje matka za nevhodné (ako napr. keď mi nevieš zdvihnúť ten telefón, tak nebudeme

spolu volať).
Matka poukazuje na zákonné ustanovenia Zákona o rodine, Civilného sporového a mimosporového
poriadku, Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva pričom uvádza, že súd
má možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, keď je to v záujme dieťaťa.
Prihliada sa pritom nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie

jehomravnéhovývoja,atosozreteľomnaspôsobživota,ktorýrodičvedie,abynedochádzalokzneužitiu
rodičovskej zodpovednosti spočívajúcej v ohrození telesného a duševného vývoja detí, navádzaní na
nemorálny spôsob života, týraniu detí a pod. Za závažné zanedbávanie rodičovskej zodpovednosti sa
považuje najmä dlhodobé neplnenie rodičovských práva a povinností k maloletým, absolútny nezáujem
o maloletých, najmä o ich výchovu a výživu, nemorálny spôsob života rodiča, sústavné neplnenie

vyživovacej povinnosti k dieťaťu, trestný postih pre zanedbanie povinnej výživy a pod.
Na základe uvedeného skutkového stavu navrhuje matka po oboznámení sa súdu s listinnými dôkazmi
a vykonanom dokazovaní, z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi otcom a maloletou, aby
neodkladným opatrením otcovi uložil povinnosť' zdržať sa rušivých zásahov do života maloletej dcéry,obmedzil jeho styk a komunikáciu s maloletou, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý navrhovateľka podá v priamej súvislosti s týmto
návrhom na Okresný súd Pezinok, ako aj zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 150 Eur na sumu

350 Eur, odôvodňujúc zvýšené náklady na stravu a zdravotné potreby maloletej, ktoré dlhodobo znáša
sama.

3. Na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka pripojila rozsudok
Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/ 135/2017-65 zo dňa 19.01.2018, rozsudok Okresného súdu Nitra,

sp. zn. 6T/77/2020 zo dňa 27.10.2021, výpisy z účtov, výplatné pásky, potvrdenie o úhrade platieb
výživného, mailovú a sms komunikáciu otca maloletej s matkou, návrh na vykonanie exekúcie zo
dňa 19.06.2024, výpisy zo zdravotnej dokumentácie maloletej, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
03.05.2018, potvrdenie o návšteve školy maloletou, Výzvy na úhradu zameškaného výživného, návrh
dohody, článok - vydieranie prostitútky

4. Súd požiadal opatrovníka o prešetrenie pomerov v rodine. Dňa 30.07.2024 bola súdu zaslaná
správa z ktorej vyplýva, že opatrovník vykonal pohovor s oboma rodičmi maloletej, ako aj so samotnou
maloletou. Opatrovník uvádza, že z vykonaných pohovorov a po preštudovaní návrhu, v ktorom je
uvedené, že matka maloletej mala otcovi predložiť nový návrh rodičovskej dohody s úpravou styku má
za to, že maloletá M. nie je v ohrození života a zdravia a návrh podaný matkou nespĺňa atribúty pre

nariadenie neodkladného opatrenia. Správanie otca voči maloletej, ako aj voči matke vníma v istých
aspektoch ako veľmi nevhodné, preto je potrebné nové konanie vo veci samej s riadnym dokazovaním.
Zároveň matke odporučil, aby si podala návrh vo veci samej na úpravu práv a povinností k maloletej,
vrátane zvýšenia výživného.

5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana

a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa odseku 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od

doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak

bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.13. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to
vyžaduje verejný záujem.

14. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

22. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí
je potrebné v prvom rade prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Prostriedkom na ochranu záujmu
maloletého dieťaťa podľa Civilného mimosporového poriadku je okrem iného aj inštitút neodkladného
opatrenia. V zmysle Civilného sporového poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne použiť aj vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých, je základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia,

aby účastník konania osvedčil jednak uplatňovaný nárok a aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov
účastníkovkonania,ktoránemusívyplývaťlenznaliehavostisituácie,alevprípadekonaniastarostlivosti
súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktoránevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie, súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia
nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

23. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Toto ohrozenie
osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia
nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

24. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté
až rozhodnutím vo veci samej. Cieľom neodkladných opatrení je rýchla a provizórna (dočasná) úprava
pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné
rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho

núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

25. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletých súd vydá vtedy, ak má preukázané, že
riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď
musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.

V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to
iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou
záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho
rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom
rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého
stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z

písomných dôkazov k nemu pripojených.

26. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a
dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv
dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je

inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní
vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky.

27. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/135/2017-65 zo dňa 19.01.2018
bola schválená rodičovská dohoda, v rámci ktorej súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky,
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená matka, zaviazal otca prispievať' na výživu
maloletej mesačne sumou 150 Eur počnúc dňom 12.05.2017 a určil, že otec má právo stretávať sa
s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15:30 hod. do 19:00 hod., každú

párnu sobotu v týždni v kalendárnom roku od 09:00 hod. do 19:00 hod., a každú nepárnu stredu v
týždni v kalendárnom roku od 15:30 do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a opäť vráti v
mieste obvyklého pobytu matky a maloletej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť' dňa
06.03.2018.

28. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac
zistené okolnosti dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu
styku otca s maloletou ako aj zákazu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkamikontaktovaťmaloletúniejedôvodnýapretohozamietol.Súdzdôrazňuje,ženevyhnutným
predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov

maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených
záujmov maloletého dieťaťa, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. Bezodkladnosť
úpravy pomerov nebola preukázaná, nakoľko z dôvodov uvedených v návrhu nevyplýva, že maloletej
hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, ak sa jej otcovi styk s maloletou nezakáže. Zo skutočnostíuvádzaných matkou vyplýva, že k styku otca s maloletou dochádza veľmi sporadicky, že otec prejavuje
malý záujem o stretnutia s maloletou, k stretnutiam podľa stanovenej úpravy styku v rozsudku, ktorá už
sama o sebe je značne obmedzená, v takomto rozsahu ani nedochádza. Matka sama konštatuje, že

otec sa vzdáva práva stretnúť sa s maloletou, stretne sa s ňou len keď mu to vyhovuje, a to zväčša v
piatok po škole, stredy a soboty mu opakovane nevyhovujú. Matka v návrhu popisuje viacero situácií,
kedy otec stretnutia s maloletou zrušil, prípadne s ňou strávil kratší čas, ako je stanovený v rozhodnutí. Z
komunikácie medzi rodičmi tiež vyplýva, že otec sa vzdáva trávenia sobôt s maloletou, pretože mu tento
čas nevyhovuje pre pracovné povinnosti. K zmene úpravy rodičovských práv a povinností môže dôjsť,

keď dôjde k zmene pomerov účastníkov. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu môžu byť dôvodom na
zmenu rozhodnutia, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu práv a povinností, avšak
samotný zákaz styku otca s maloletou predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do rodičovských
práv a povinností. Jedná sa o výnimočné riešenie, pričom dôvody pre takýto zásah musia byť natoľko
závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť kontakt rodiča s dieťaťom.
Pokiaľ ide o poukázanie matky na trestnú minulosť otca maloletej, súd sa oboznámil s rozsudkom

Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/77/2020 zo dňa zo dňa 27.10.2021, ktorým bol otec uznaný vinným za
prečin zanedbania povinnej výživy k deťom C. a L. a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok, a z odôvodnenia ktorého vyplýva aj to, že mu bol zakázaný styk s maloletými deťmi C.
K. L., a že deti boli následne osvojené novým manželom ich matky. Súd sa oboznámil aj so samotným
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 1P/102/2011 zo dňa 03.06.2013, ktorým bol otcovi

zakázaný styk s deťmi z predchádzajúceho manželstva s C. a s L.. Napriek závažným skutočnostiam
na základe ktorých došlo k zákaze styku otca vtedy s jeho maloletými deťmi, ktoré boli vyhodnotené
aj vykonanými znaleckými posudkami prebehlo toto konanie v roku 2012 a 2013. Maloletá sa narodila
v roku 2015, súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletej v roku 2018. Tieto skutočnosti
sú aj matke zrejmé, ako sama uvádza minimálne z rozhodnutia Okresného súdu Nitra z roku 2021.

Matka podáva návrh na vydanie neodkladného opatrenia až teraz, pričom v danom prípade skutočnosti
uvedené matkou v návrhu súd nevyhodnotil ako dôvodné na okamžitý zásah do rodičovských práv
a povinností otca takým spôsobom, akým by bolo nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mu
zakázal styk a kontakt s maloletou, o ktorý ako vyplýva z návrhu aj z dôkazov doložených matkou
(písomná komunikácia rodičov) prejavuje minimálny záujem. Súd pri vydaní rozhodnutia vychádza

a hodnotí skutkový a právny stav veci, ktorý je aktuálny v čase rozhodovania. Takému zásahu do
rodičovskýchpráv,akýmjezákazstykuazákazkontakturodičasmaloletýmdieťaťommusípredchádzať
spoľahlivé poznanie skutočnosti, ktoré by bolo dôvodom na vydanie takého rozhodnutia, čo je potrebné
náležite zistiť a preukázať. Z listinných dôkazov a samotných tvrdení matkou v návrhu nevyplýva
také správanie otca k maloletej, ktoré by odôvodňovalo zasiahnuť neodkladným opatrením do jeho

rodičovských práv zákazom styku s maloletou. Matka neosvedčila žiadnu komunikáciu otca vo vzťahu k
maloletej, ktorá by mohla mať taký negatívny dopad na maloletú, že je potrebný okamžitý zásah súdu.

29. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj pokiaľ ide o matkou navrhované
zvýšenie výživného na maloletú a dospel k záveru, že ani v tejto časti nie sú splnené podmienky

na jeho nariadenie. Výživné určené neodkladným opatrením má zabezpečiť dieťa v prípade, kedy
môže dôjsť k ohrozeniu uspokojenia jeho materiálnych potrieb. Určuje sa vo výške postačujúcej na
uhradenie základných nevyhnutných životných nákladov dieťaťa. Takéto určenie je len dočasné a má
pokryť nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, tak aby nebol ohrozený jeho priaznivý vývoj. Výživné
určené neodkladným opatrením, nie je výživným určeným súdom podľa §62 a nasl. Zákona o rodine,

ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní. Pre neodkladnú úpravu je však
potrebné mať preukázané, že rodič, ktorému sa má určiť platiť výživné si túto povinnosť neplní sám
dobrovoľne a to v nevyhnutnom rozsahu, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné
aj vo väčšom rozsahu. V danom prípade je otcovi maloletej uložená rozhodnutím súdu - rozsudkom
Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/135/2017-65 zo dňa 19.01.2018, právoplatným a vykonateľným dňa

06.03.2018 vyživovacia povinnosť vo výške 150 Eur. Túto sumu považuje súd za postačujúcu, aby
pokryla základné potreby maloletej v rozsahu, v akom sa výživné nariaďuje neodkladným opatrením.
Pokiaľ si otec túto vyživovaciu povinnosť neplní, matka má v rozhodnutí exekučný titul a môže využiť
zákonné prostriedky na vykonanie takéhoto rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku aj urobila, keď si
podala návrh na vykonanie exekúcie. O zvýšení výživného bude súd rozhodovať v konaní vo veci samej,

keď matka podá návrh na zvýšenie výživného pri preukázaní zmeny pomerov, ktorými sú z časového
hľadiska už aj samotný rast životných nákladov, ako aj odôvodnený nárast potrieb maloletej. Preto súd
aj v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.30. Záverom súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
Pokiaľ v konaní vo veci samej nedôjde k dohode medzi rodičmi maloletých deti rozhodne súd o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností na základe podrobne vykonaného dokazovania.

31. Súd o trovách v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s §52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnomsúdePezinok.

( § 357 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku )