Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-25Cpr/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201994
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2522201994.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXX D. B. E. X/XXX, B. E., F., zastúpenej advokátom: Mgr. Iľja Rogač, so sídlom Bratislava, Revúcka
1075/8, proti žalovaným: 1. Amikov job SK, s.r.o., so sídlom Trnava, Andreja Hlinku 3786/40, IČO:
52 112 659, zastúpený: Advokátska kancelária Balázs Fábián, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Gúgska
108, IČO: 47 238 739, 2. Schaeffler Skalica, spol. s r.o., so sídlom Skalica, Dr. G. Schaefflera 1, IČO:
30 998 140 (vo vzťahu k žalovanému 2/ právoplatne rozhodnuté čiastočným rozsudkom zo dňa 14.
decembra 2023), zastúpený: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Hodžovo nám. 1/A, IČO: 36 659 746, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu

mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

II. Žalovaný v 1. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 21.11.2022 domáhala určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.06.2022
uzatvorila so žalovaným 1/ Pracovnú zmluvu a Dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, v zmysle
ktorej bola prijatá do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu/funkciu: Montážny pracovník (operátor)

v strojárskej výrobe s dočasným výkonom práce u užívateľského zamestnávateľa - žalovaného 2/ (ďalej
len „Pracovná zmluva“). Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 04.03.2023 so skúšobnou
dobou 3 mesiace, dňom nástupu do práce dňa 27.06.2022, hodinovou mzdou v sume 4,35 hod./EUR a
s pracovným časom 7,5 hod. denne v prípade trojzmennej prevádzky alebo 7,75 hod denne v prípade
dvojzmennej prevádzky. Listami zo dňa 26.09.2022 žalobkyňa v zmysle § 40 ods. 6 zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) oznámila obidvom
žalovaným, že je tehotná. Žalobkyňa v prílohe listov zaslala aj lekárske potvrdenie o svojom tehotenstve.

Predmetné zásielky žalovaný 1/ a žalovaný 2/ prevzali dňa 28.09.2022. V priebehu mesiaca október
2022 koordinátor žalovaného 1/, pán G., ktorý komunikoval v mene žalovaného 1/ so žalobkyňou, ako
reakciu na uvedené písomné oznámenia o tehotenstve, žalobkyni niekoľkokrát telefonicky oznámil, že
žalobkyňa dostala výpoveď a do práce už nemá viac nastúpiť. Na výzvy žalobkyne vykonané počas
týchto telefonických rozhovorov, aby jej boli doručené podpísané dokumenty týkajúce sa skončenia
jej pracovného pomeru, koordinátor relevantným spôsobom nereagoval a vždy len sľuboval, že ich
čoskoro doručia. Žalovaní po doručení predmetných oznámení o tehotenstve žalobkyne neumožnili

žalobkyni prístup na pracovisko a prestali jej prideľovať prácu v zmysle uzatvorenej Pracovnej zmluvy.
Dňa 21.10.2022 žalobkyni bol v elektronickej forme doručený nepodpísaný dokument v formáte WORD
s názvom „SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU B. A.“, datovaný dňom 22.09.2022. Z textu tohto
dokumentu vyplýva, že sa pracovný pomer so žalobkyňou skončil dňom 22.09.2022 v skúšobnejdobe podľa § 72 Zákonníka práce. Žalobkyňa tento dokument obdŕžala len v elektronickej forme v
formáte WORD, osobne ani formou úradnej poštovej prepravy jej tento dokument nebol doručovaný a
žalobkyňa tento dokument nikdy nepodpisovala. Napriek tomu, že neboli dodržané zákonom stanovené

podmienky pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, žalovaní sa týmto dokumentom
riadili a podľa neho postupovali, považovali pracovný pomer so žalobkyňou za skončený a „vec s
ňou za vybavenú“. Žalobkyňa listom zo dňa 02.11.2022 žalovanému 1/ oznámila, že nesúhlasí so
skončením svojho pracovného pomeru a trvá na pracovnom pomere. Žalobkyňa v liste uviedla aj
konkrétne dôvody pre ktoré považuje pracovný pomer za neplatne skončený. Predmetný list žalovaný

1/ prevzal dňa 04.11.2022. Ku dnešnému dňu žalobkyňa ani jej právny zástupca žiadnu odpoveď od
žalovaných nedostali. Ako dôvody neplatného skončenia pracovného pomeru uviedla: (I) Nedodržanie
zákonom stanovených podmienok pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. V zmysle
článku IV. bod 4 Pracovnej zmluvy pracovný pomer bol dohodnutý so skúšobnou dobou 3 mesiace, teda
posledným dňom skúšobnej doby vzhľadom na deň nástupu žalobkyne do práce bol deň 27.09.2022.
Žalobkyni ku dnešnému dňu nebol doručený žiadny písomný dokument podpísaný žalovanými, ktorým

by so žalobkyňou platne a v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce ukončil pracovný pomer.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce dané žalovaným 1/
považujeme za neplatné, nakoľko dokument „SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU B. A.“ zaslaný
žalobkyni elektronicky vo formáte WORD: a) bol zaslaný dňa 21.10.2022 teda po uplynutí skúšobnej
doby, b) je datovaný spätným dátumom dňa 22.09.2022, c) nie je podpísaný, d) nebol žalobkyni osobne

alebo formou úradnej poštovej prepravy nikdy doručený, e) žalobkyňa ho nikdy nepodpísala, f) nie je
vykonaný v písomnej forme, g) neobsahuje odôvodnenie skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobestehotnouženoupodľa§72ods.1Zákonníkapráce,h)oznámenieoskončenípracovnéhopomeru
nebolo podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce doručené aspoň tri dni pred dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť. Ako ďalší dôvod uviedla (II) Porušenie ustanovenia o zákaze výpovede s tehotnou

zamestnankyňou. Z ustanovení Zákonníka práce jednoznačné vyplýva, že nie je možné dať tehotnej
zamestnankyni výpoveď. Z konania žalovaných však očividne vyplýva, že potom ako žalobkyňa dňa
26.09.2022 zaslala písomné oznámenie o svojom tehotenstve, ktoré žalovaní prevzali dňa 28.09.2022,
sa žalovaní snažili všetkými možnými spôsobmi rozviazať pracovný pomer so žalobkyňou práve z
dôvodu jej tehotenstva, čo Zákonník práce výslovne zakazuje. Po oznámení o tehotenstve žalobkyni

v priebehu telefonických rozhovorov viackrát bolo oznámené, že do práce už viac nemá nastupovať,
prístup na pracovisko jej žalovaní neumožnili, prácu jej prestali prideľovať. Na základe uvedeného
Žalobkyni preto nezostáva nič iné ako domáhať sa svojich práv súdnou cestou, nakoľko Žalovaní na jej
listy žiadnym spôsobom nereagujú a považujú pracovný pomer so Žalobkyňou za skončený.

2. Žalobkyňa podaním zo dňa 01.02.2023 doplnila žalobu tak, že žiada, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru dňa 22.09.2022 so žalobkyňou v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce
dané žalovaným 1/ je neplatné a pracovný pomer z pracovnej zmluvy zo dňa 27.06.2022 naďalej trvá.
Žalovaný 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku
vo výške 798,96 EUR odo dňa oznámenia žalobkyne o trvaní na ďalšom zamestnávaní až do času, keď

jej žalovaný 1/ a 2/ umožnia pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

3. Žalovaný 1/ sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 08.03.2023, v ktorom nárok žalobkyne v celom

rozsahu poprel. Uviedol, že pracovný pomer bol podľa pracovnej zmluvy dohodnutý na dobu určitú,
a to do 04.03.2023, pričom bola dohodnutá skúšobná doba v dĺžke 3 mesiacov. Žalovaný 1/ uzavrel
so žalobkyňou pracovnú zmluvu spolu s dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca, žalobkyňa mala
vykonávať funkciu obrábač kovov u žalovaného 2/. Žalobkyňa nastúpila do práce dňa 27.06.2022. Dňa
11.08.2022 prišiel žalovanému 1/ od žalovaného 2/ email, v ktorom žalovaný 2/ vyjadril nespokojnosť

s pracovnými výkonmi žalobkyne a žiadali žalovaného 1/ o vykonanie personálneho pohovoru so
žalobkyňou. Žalovaný 1/ vykonal na základe požiadavky žalovaného 2/ so žalobkyňou dňa 12.08.2022
personálny pohovor, pri ktorom bola žalobkyňa okrem iného ústne upozornená na skutočnosť, že ak
nedôjde k náprave, žalovaný 1/ s ňou ukončí pracovný pomer ešte v skúšobnej dobe. Dňa 17.08.2022
začala práceneschopnosť žalobkyne , ktorá trvala do 21.09.2022, t. j. 36 kalendárnych dní. Dôvodom

práceneschopnosti bola choroba žalobkyne. Po nástupe do práce, t. j. po ukončení PN žalobkyne sa
situácia s jej pracovnými návykmi nezlepšila, k náprave nedošlo. Túto skutočnosť telefonicky oznámil
žalovaný 2/ žalovanému 1/, t. j., že chcú ukončiť dočasné pridelenie žalobkyne. Z dôvodu doterajších
negatívnych skúseností so žalobkyňou nemal žalovaný 1/ záujem ďalej s ňou spolupracovať a pretodňa 22.09.2023 došlo k skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce.
Žalobkyňa podpísala osobne toto skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a to za prítomnosti
koordinátora, p. A. B.. Žalovaný 1/ nemá vedomosť o tom, či si žalobkyňa jedno vyhotovenie skončenia

pracovného pomeru prevzala, avšak podpísala ho s tým, že pracovný pomer končí dňom 22.09.2022.
Nakoľko žalobkyňa nastúpila do zamestnania dňa 27.06.2022, k skončeniu 3 mesačnej skúšobnej doby
dohodnutej v pracovnej zmluve mohlo dôjsť najskôr dňa 27.09.2022. Nakoľko však zamestnankyňa bola
počas trvania skúšobnej doby práceneschopná, skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na
strane zamestnanca. PN, ktorú žalobkyňa žalovanému 1/ predložila nebola odôvodnená tehotenstvom,

ale chorobou žalobkyne. Nakoľko PN žalobkyne trvala 36 kalendárnych dní, dohodnutá trojmesačná
skúšobná doba žalobkyne by skončila dňom 02.11.2022, t. j. 36 kalendárnych dní po 27.09.2022 (kedy
by došlo k jej skončeniu nebyť PN žalobkyne). Na základe uvedeného mal za to, že zo strany žalovaného
nemohlo dôjsť k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, a to z dôvodu, že žalovaný 1/ skončil
pracovný pomer so žalobkyňou počas trvania skúšobnej doby a skončil ho na základe dokumentu,
ktorý žalobkyňa prevzala a podpísala. Z uvedeného dôvodu považuje žalobu v plnom rozsahu za

nedôvodnú. Skúšobná doba žalobkyne sa tiež predĺžila o návštevy lekára, ktoré žalobkyňa uskutočnila
dňa 25.07.2022, 27.07.2022, 01.08.2022, 08.08.2022, 10.08.2022 a o dovolenku, ktorú žalobkyňa
čerpala v dňoch 28.07.2022 a 29.07.2022. Skúšobná doba sa teda nepredĺžila len o čas trvania práce
neschopnosti žalobkyne, ale aj o ďalších 7 dní strávených návštevami lekárov a dovolenkou. Skúšobná
doba žalobkyne by teda skočila dňom 09.11.2022. Keďže k odhláseniu žalobkyne zo Sociálnej poisťovne

došlo až dňa 30.09.2022, žalovaný 1/ má vedomosť, že akonáhle skončil pracovný pomer žalobkyne
v skúšobnej dobe, od dňa 23.09.2022 bola žalobkyňa opäť práceneschopná. Tvrdenia žalobkyne o tom,
že jej žalovaní neumožnili vstup na pracovisko po doručení oznámenia o tehotenstve sú zavádzajúce,
nakoľko v tom čase bola žalobkyňa práceneschopná a akékoľvek pokusy o vstup na pracovisko sa tým
vylučujú. Pracovný pomer v skúšobnej dobe nebol so žalovanou ukončený z dôvodu tehotenstva, ale

z iných dôvodov, a to najmä z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Ďalej poukázal na to,
že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala kedy jej bol email s prílohou vo formáte WORD zaslaný
a kým. Listiny zaslané žalobkyňou po skončení pracovného pomeru nebral žalovaný 1/ za relevantné,
a to z dôvodu existencie podpísaného skončenia pracovného pomeru a odovzdania prístupových kariet.
Preto na oznámenie o tehotenstve, ci nesúhlas so skončením pracovného pomeru nereagoval. Žalovaný

1/ splnil zákonné predpoklady platného skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, nakoľko
skončenie pracovného pomeru bolo písomné a bolo doručené žalobkyni, čo preukazuje jej podpis.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného 1/ vyjadrila podaním zo dňa 05.06.2023, v ktorom uviedla, že
dokument s názvom – skončenie pracovného pomeru, datovaný dňom 22.09.2022, na ktorý poukazuje

a odvoláva sa žalovaný 1/, žalobkyňa nikdy nepodpísala a nikdy ho ani neprevzala. Uviedla, že jej
podpis v tomto dokumente je sfalšovaný. Ako dôkaz predložila podpisový vzor žalobkyne a čestné
vyhlásenie žalobkyne a uviedla, že podpis na tomto dokumente o skončení pracovného pomeru nie je jej
podpis a nezhoduje sa s jej podpisom. Porovnaním podpisového vzoru žalobkyne a jej údajného podpisu
na dokumente o skončení pracovného pomeru je očividné, že podpisy sa na týchto dokumentoch

zjavne nezhodujú. Údajný podpis žalobkyne na dokumente o skončení pracovného pomeru je oproti
pravému podpisu nevýrazný, na viacerých miestach prerušovaný a neúplný. Pravdepodobne sa za
žalobkyňu niekto podpísal s tým zámerom, aby bol dokument o skončení pracovného pomeru použitý
ako pravý. Poprela, že by dňa 22.09.2022 za prítomnosti koordinátora žalovaného 1/ pána B. osobne
podpísala akýkoľvek dokument o skončení pracovného pomeru so žalovaným 1/, vrátane dokumentu o

skončení pracovného pomeru. Koordinátor jej žiadne dokumenty, ktorými by sa skončil pracovný pomer
nedoručil a k stretnutiu žalobkyne a koordinátora dňa 22.09.2022 a ani nikdy potom už nedošlo. Navrhla
vykonať znalecké dokazovanie pravosti podpisu žalobkyne na dokumente o skončení pracovného
pomeru, nakoľko tento dokument je podstatný pre súdne konanie. Žalovaný 1/ nepredložil žiadne
dôkazy o tom, že bola dodržaná stanovená lehota v zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce, ako

nepredložil ani žiadne dôkazy o tom, že žalobkyni bolo pred skončením pracovného pomeru v skúšobnej
dobe doručené písomné oznámenie. Zároveň žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal prevzatie
dokumentu o skončení pracovného pomeru žalobkyňou. Vo vyjadrení sa žalovaný 1/ len odvoláva
na svojho koordinátora, za prítomnosti ktorého mala žalobkyňa dokument o skončení pracovného
pomeru prevziať, avšak presne uviesť nevie, či jej jedno vyhotovenie tohto dokumentu koordinátor

vydal a či si ho žalobkyňa prevzala alebo nie. Ďalej uviedla, že tvrdenia o neuspokojivom plnení
pracovných úloh sú nepravdivé. Dňa 21.09.2022 komunikovala žalobkyňa s koordinátorom žalovaného
1/ prostredníctvom aplikácie Viber, ktorý jej v tejto komunikácii napísal, že žalobkyňa má byť preradená
na inú prácu, čím potvrdil záujem žalovaného 1/ na ďalšom zamestnávaní žalobkyne a nepriamopotvrdil jej trvanie pracovného pomeru po ukončení PN. Ak by žalobkyňa neuspokojivo plnila svoje
pracovné úlohy, koordinátor by jej deň predtým dňa 21.09.2022 neponúkal preradenie na inú prácu a
v komunikácii netvrdil, že môže dňa 22.09.2022 prísť a nastúpiť do práce. Z uvedeného je zrejmé, že

dôvodom ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného 1/ nebolo neuspokojivé
plnenie pracovných úloh. Zastáva názor, že skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru zo
strany žalovaného 1/ bolo tehotenstvo žalobkyne, o ktorom písomne informovala listom doručeným
žalovanému 1/ dňa 28.09.2022. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že žalovaný 1/ dňa 30.09.2022 žalobkyňu
odhlásil zo Sociálnej poisťovne, teda 2 dni potom, ako sa dozvedel o jej tehotenstve. Na základe

uvedeného považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné. Záverom uviedla, že k dnešnému dňu
reálne žiadne dokumenty od žalovaného 1/ ani jeho koordinátora o skončení pracovného pomeru poštou
ani osobne neobdržala a ani ich nepodpisovala.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 10.07.2023 uviedol, že žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 05.06.2023
uvádza, že nikdy nepodpísala dokument o skončení pracovného pomeru podľa § 72 Zákonníka práce,

že ho nikdy neprevzala a že jej podpis je sfalšovaný. Uvedené chce žalobkyňa preukázať tým, že
stranám sporu predložila podpisový vzor zo dňa 01.06.2023. Žalobkyňa uvádza, že jej podpis na
podpisovom vzore sa nezhoduje s tým, ktorý je uvedený na dokumente o skončení pracovného pomeru.
Žalovaný 1/ disponuje viacerými dokumentmi kde sa podpis žalobkyne nachádza a tieto súdu predložil
za účelom posúdenia ich zhody s podpisovým vzorom, ktorý predložila žalobkyňa. Žalovaný 1/ má

však za to, že akékoľvek laické porovnanie podpisu žalobkyne je nedostatočné a z uvedeného dôvodu
navrhuje, aby znalec v odbore grafológia vykonal znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či
podpis na dokumente o skončení pracovného pomeru so žalovaným 1 je podpísaný žalobkyňou alebo
nie. Žalobkyňou predložené dôkazy, a to podpisový vzor a čestné vyhlásenie zo dňa 01.06.2023 nie
sú dostatočné a nepreukazujú, či pred takmer 1 rokom žalobkyňa podpísala osobne dokument o

skončení pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že doručiť a komunikovať osobne so žalobkyňou bolo
počas trvania pracovného pomeru mimoriadne komplikované, a to najmä pre jej početné a dlhotrvajúce
práceneschopnosti. Podpísanie skončenia pracovného pomeru ku dňu kedy sa pracovný pomer aj
reálne skončil bolo pre žalovaného 1/ ako zamestnávateľa jedinou možnosťou ako neskomplikovať
skončenie pracovného pomeru. Cieľom žalovaného 1/ bolo práve vyhnúť sa akémukoľvek „doťahovaniu

sa“ so žalobkyňou ohľadom termínu skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce taktiež toto
ustanovenie nevykladá ako kogentné, je možné sa do tejto právnej úpravy aj odkloniť tak, aby to
nebolo na ťarchu zamestnancovi. V prípade nesplnenia trojdňovej lehoty medzi oznámením a reálnym
skončením pracovného pomeru však zamestnávateľovi (a ani žalobkyni ako zamestnankyni) nehrozí
žiadna sankcia a sám žalovaný 1 má dlhoročné skúsenosti v danej sfére a v prípade skončenia

pracovného pomeru v skúšobnej dobe je pravidlom ukončovať ho v deň podpisu všetkých dokumentov.
Žalovaný 1/ predložil súdu email od žalovaného 2/ z ktorého vyplýva, že s pracovnými výkonmi
žalobkyne neboli opakovane spokojní, žiadali vykonať nápravu, pričom ak by k tejto náprave nedošlo,
nemali by ďalej o služby žalobkyne záujem. Nakoľko žalobkyňa podávala mimoriadne slabé pracovné
výkony, bola často PN už počas trvania skúšobnej doby, žalovaný 1/ usúdil, že je vhodnejšie ukončiť

spoluprácuvskúšobnejdobe.Skončeniepracovnéhopomeruvskúšobnejdobejeprávomzamestnanca
ako aj zamestnávateľa a nemôže mu byť dané na ťarchu. V emaile od žalovaného 2 sa spomína,
že na žalobkyňu sa sťažujú jej kolegovia, nechcú s ňou pracovať pričom sa jedná o výnimočnú
situáciu nakoľko obdobné problémy sa dovtedy nevyskytli s inými pracovníkmi, resp. zamestnancami
žalovaného 1/. Napriek poučeniu žalobkyne o tom, ako je potrebné sa správať v zamestnaní a aké

návyky je nevyhnutné si osvojiť, k zmene správania k lepšiemu u žalobkyne nedošlo a preto bolo
skončenie pracovného pomeru pre žalované 1/ jediným východiskom z nezávideniahodnej situácie.
Tvrdenie žalobkyne, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo jej tehotenstvo žalovaný 1/ v
plnom rozsahu popiera. To, že k odhláseniu žalobkyne zo Sociálnej poisťovne došlo dňa 30.09.2022
absolútne nesúvisí s prevzatím oznámenia o tehotenstve žalobkyne ale s tým, že žalovaný 1/ ako

zamestnávateľ mal povinnosť zamestnanca odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia najneskôr do ôsmich dní od skončenia pracovnoprávneho vzťahu s týmto
zamestnancom, teda najneskôr do ôsmich dní od skončenia pracovnej zmluvy alebo dohody. Nakoľko
k skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 22.09.2023, zamestnávateľ bol bez ohľadu na doručené
oznámenie žalobkyne o tehotenstve povinný oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu u poistenca, resp.

odhlásiť zamestnankyňu z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. To, že
žalobkyňa spája odhlášku zo Sociálnej poisťovne s oznámením o tehotenstve je tendenčné nakoľko
tieto dve skutočnosti spolu absolútne nesúvisia. O tom, čo si koordinátor A. B. písal (alebo nepísal) so
žalobkyňou žalovaný 1/ nemá absolútne žiadnu vedomosť, to že z prekladu komunikácie vyplýva, čipisateľom správ bol práve p. B. nemá žalovaný ani možnosť ako overiť ani nemá vedomosť o obsahu
takýchto správ. Už z medializovaných súdnych konaní bolo opakovane zrejmé, že to že meno adresáta
správy je uvedené nejaké ešte v skutočnosti neznamená, že si osoba píše s reálnym adresátom, či to

telefónne číslo skutočne patrí adresátovi. Mohlo ísť o úplne inú osobu. Z uvedeného dôvodu žalovaný
1/ dôveryhodnosť komunikácie žalobkyne s osobou označenou ako koordinátorom A. B. spochybňuje a
bude ju spochybňovať až do momentu, kým nedôjde k objasneniu celej záležitosti pri výsluchu žalobkyne
ako aj p. B. počas pojednávania vo veci. Žalobkyňa poukazuje vo svojom vyjadrení opätovne na údajnú
komunikáciu s koordinátorom kde je uvedené, že dňa 20.10.2022, „teda skoro mesiac po údajnom

skončení pracovného pomeru so žalobkyňou, koordinátor žalovaného 1/ ako odpoveď na otázku kedy
dostane riadne dokumenty o prepustení zo zamestnania uvádza, že ich doručí osobne a že prepustenie
zo zamestnania ti dnes doručím.“ Ako žalovaný 1/ uvádza vyššie, obsah tejto komunikácie napáda v
celom rozsahu, nemá možnosť sa kvalifikovane vyjadriť k súkromnej komunikácii koordinátora, p. B. a
žalobkyne,avšakjezrejmé,žeaksajednáodokumentyoprepustenízozamestnania,žalobkyňamusela
mať nevyhnutne na mysli výplatnú pásku, zápočtový list alebo obdobný administratívny dokument.

Tvrdenie, že ak by dňa 22.09.2022 k stretnutiu medzi koordinátorom a žalobkyňou došlo, žalobkyňa by
podpísala a prevzala dokument o skončení pracovného pomeru a nebolo by potrebné niečo zo strany
koordinátoražalobkynieštedodatočnedoručovať,jetendenčné.Žalobkyňapravdepodobneopomenula,
že jej bolo potrebné po skončení pracovného pomeru v mesiaci október 2022 doručiť výplatnú pásku
za odpracovanú časť mesiaca september 2022, bolo potrebné jej doručiť taktiež zápočtový list. Tento

dokument je každý zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi, a to i bez toho aby o jeho vydanie
zamestnávateľ požiadal. Táto povinnosť opäť žalovanému 1/ ako zamestnávateľovi vyplýva priamo zo
zákona. Čo sa týka nahrávky telefonického rozhovoru medzi žalobkyňou a koordinátorom žalovaného
1, žalovaný 1/ má za to, že žiadosť o doručenie dokumentov o skončení pracovného pomeru žalobkyňa
myslela práve zápočtový list a výplatnú pásku. Všetky potrebné dokumenty pre skončenie pracovného

pomeru mala totiž k dispozícii už od 22.09.2022 kedy došlo z jej strany k podpisu Dokumentu o skončení
pracovného pomeru. Aj časový rámec komunikácie medzi koordinátorom, p. B. a žalobkyňou by sedel
na dokumenty o skončení pracovného pomeru- opakujeme, výplatnú pásku a zápočtový list. Žalovaný
1/ opakuje a zdôrazňuje, že je nemožné aby sa žalobkyňa tvárila akoby nevedela o skutočnosti, že
s ňou bol skončený pracovný pomer ak osobne odovzdala žalovanému 2 čipovú prístupovú kartu, čo

jej znemožnilo akýkoľvek prístup do prevádzky užívateľského zamestnávateľa. Nakoľko takáto čipová
karta bola vedená na jej meno, s jej fotografiou, v súlade s nariadením o ochrane osobných údajov
došlo po skončení pracovného pomeru k jej skartácii. Odovzdaním čipovej prístupovej karty žalovanému
2/ bolo pre žalobkyňu úplne jasné, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru, mala vedomosť o
tom kedy k tomu došlo a celý tento vykonštruovaný spor je snahou žalobkyne zabezpečiť finančný

obnos bez právneho nároku. Záverom žalovaný 1/ uvádza, že domnienka žalobkyne, že by pracovný
pomer so žalovaným 1/ do dnešného dňa trval z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru je
absolútne vylúčená a to z dôvodu, že jednak bol pracovný pomer skončený platne, žaloba je v tejto časti
nepochybne nedôvodná. V prípade, že by však došlo k opačnému záveru je potrebné dať do pozornosti
skutočnosť, že pracovný pomer žalobkyne bol dohodnutý na dobu určitú, a to do 04.03.2023. Dlhšie

tento pracovný pomer ani trvať nemohol a to z dôvodu, že žalobkyňa bola zamestnaná so štatútom
dočasného útočiska- odídenkyne z Ukrajiny kde nebolo ani možné zamestnať tieto osoby s podobným
osudom na dlhšie obdobie.

6. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd žalobu zamietol čiastočným rozsudkom zo dňa 14. decembra 2023,

v ktorom rozhodol aj o náhrade trov konania, a to tak, že žalovaný 2/ má voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2024. Súd
v záhlaví rozhodnutia uviedol identifikačné údaje žalovaného 2/ len z dôvodu jednoduchšej orientácie
v rozhodnutí súdu. V zmysle uvedeného, v tomto rozsudku sa už súd nezaoberal vyjadreniami a
tvrdeniami vo vzťahu k žalovanému 2/.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s podanou žalobou
a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/ a listinami, a to:
cestovný pas žalobkyne, potvrdenie o udelení tolerovaného pobytu na území SR, pracovná zmluva
a dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca, oznámenie o tehotenstve adresované žalovanému

1/, podací lístok, oznámenie o tehotenstve adresované žalovanému 2/, podací lístok, lekárske
potvrdenie o tehotenstve, skončenie pracovného pomeru, nesúhlas so skončením pracovného pomeru
a oznámenie o trvaní pracovného pomeru, podací lístok, doručenka, výplatné pásky žalobkyne,
potvrdenie o prijatí informačnej karty o skončení pracovnoprávneho vzťahu, potvrdenie o prijatíinformačnej karty o vzniku pracovnoprávneho vzťahu, potvrdenia o PN žalobkyne, pracovná zmluva
a dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca, registračný list FO (odhláška zo Sociálnej poisťovne),
skončenie pracovného pomeru, potvrdenie prihlášky poistenca, prehľad zamestnancov platiteľa Amikov

job SK, s.r.o., potvrdenie Sociálnej poisťovne o PN žalobkyne od 17.08.2022 do 22.09.2022 a od
23.09.2022 do 19.10.2022, e-mail zo dňa 11.08.2022, podpisový vzor žalobkyne, čestné vyhlásenie,
preklad chatovej komunikácie, zálohová listina a preklad zvukovej nahrávky na USB z ruského jazyka
a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z Pracovnej zmluvy a Dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 27.06.2022 súd zistil, že
žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru na pozíciu montážny pracovník (operátor) v strojárskej
výrobe, s dočasným výkonom práce u užívateľského zamestnávateľa (žalovaného 2). Pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu určitú do 04.03.2023 so skúšobnou dobou 3 mesiace a dňom nástupu do práce
dňa 27.06.2022.

9. Z oznámenia o tehotenstve zo dňa 26.09.2022 vyplýva, že žalobkyňa oznámila žalovanému 1/, že
je tehotná. K oznámeniu priložila lekárske potvrdenie o tehotenstve zo dňa 23.09.2022. Oznámenie
žalovaný 1/ prevzal dňa 28.09.2022.

10. Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.09.2022 vyplýva, že žalovaný 1/ ukončil

so žalobkyňou pracovný pomer v zmysle § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe. Posledným dňom
pracovného pomeru bol deň 22.09.2022. Žalobkyňa prevzala skončenie pracovného pomeru osobne
dňa 22.09.2022, čo potvrdila vlastnoručným podpisom (č.l. 90).

11. Z nesúhlasu so skončením pracovného pomeru a oznámenia o trvaní pracovného pomeru zo dňa

02.11.2022 vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila so skončením pracovného pomeru a trvala na ďalšom
zamestnávaní, a to z dôvodu nedodržania písomnej formy oznámenia a zákazu výpovede tehotnej
zamestnankyni. Žalovaný 1/ predmetný list prevzal dňa 04.11.2022.

12. Z predložených dokladov o dochádzke vyplýva, že žalobkyňa bola v období od 17.08.2022 do

21.09.2022 práceneschopná, v dňoch 25.07.2022, 27.07.2022, 01.08.2022, 08.08.2022, 10.08.2022
absolvovala lekárske vyšetrenia a v dňoch 28.07.2022 a 29.07.2022 čerpala dovolenku.

13. Z potvrdenia o práceneschopnosti žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa bola v období od 17.08.2022
do 21.09.2022 práceneschopná z dôvodu choroby. Práceschopná bola odo dňa 22.09.2022 (č.l.

82). Následne od 23.09.2022 bola opätovne práceneschopná a dôvodom jej práceneschopnosti bola
choroba. Táto práceneschopnosť trvala do 18.10.2022 (č.l. 84).

14. Z emailu zo dňa 11.08.2022 vyplýva, že žalovaný 2/ požiadal žalovaného 1/ o vykonanie
personálneho pohovoru so žalobkyňou z dôvodu nespokojnosti s pracovnými výkonmi žalobkyne a jej

správania na pracovisku.

15. Z komunikácie v mobilnej aplikácii medzi žalobkyňou a koordinátorom žalovaného 1/ zo dňa
20.09.2022 a 21.09.2022 vyplýva, že žalobkyňa chcela ukončiť práceneschopnosť a nastúpiť do práce.
Následne tiež z komunikácie zo dňa 20.10.2022 vyplýva, že žalobkyňa chcela dostať dokumenty

o prepustení zo zamestnania.

16. Z prekladu zvukovej nahrávky z ruského jazyka vyplýva, že žalobkyňa sa informovala u koordinátora
žalovaného 1/, či je definitívne ukončený pracovný pomer, na čo jej bolo oznámené, že áno a listiny jej
budú doručené.

17. Podľa § 45 ods. l zákona č. 311/3001 z. z. Zákonník práce (ďalej len Zákonník práce), v pracovnej
zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca
v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho
zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť

mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.18. Podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby
neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje
o jeden deň.

19. Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej
zmluve ako deň nástupu do práce.

20. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť

pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do
konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne,
vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o
narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť,
inak je neplatné.

21. Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má
doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

22. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď

v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej
dovolenke,vdobeodoznámeniapredpokladanéhodňanástupunaotcovskúdovolenkupodľa§166ods.
3 zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do skončenia
otcovskej dovolenky, v dobe keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď
sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky.

23. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

24. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť

písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

25. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

27. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

28. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

29. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj strán konania, na základe, ktorého súd
získavaprerozhodnutiepodstatnéskutkovépoznatkyvoveci,ktorájepredmetomkonania.Dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnúzodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda aj pri vykonávaní
dôkazov. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová
strana. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v konaní niečo

tvrdí. V rámci dokazovania platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno
ohľadom svojho tvrdenia, a teda musí preukázať to čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenie
za základ svojho rozhodnutia. Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Dôsledkom toho, že tvrdenie
sporovej strany nie je preukázané na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre túto
sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

31. V danom prípade mal súd z obsahu listiny - Skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.09.2022
preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou došlo dňa
22.09.2022 v zmysle § 72 Zákonníka práce, a teda v skúšobnej dobe. Súd podľa obsahu listiny a tiež
v zmysle vyjadrení žalovaného 1/ posudzoval skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa
§ 72 Zákonníka práce, aj keď na základe nie úplne jednoznačnej formulácie obsahu tohto dokumentu

by sa mohlo javiť, že ide o dohodu o skončení pracovného pomeru. Táto skutočnosť by však aj tak
nemala vplyv na to, že žalobkyňa dohodu na znak svojho súhlasu podpísala. Podpisom žalobkyne
na uvedenej listine (Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe) mal súd za preukázané, že
došlo k jej doručeniu do vlastných rúk žalobkyne. Zamestnávateľ je povinný písomnosti týkajúce sa
vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru doručovať zamestnancovi do vlastných rúk, a to buď

na pracovisku, v byte zamestnanca alebo kdekoľvek bude zamestnanec zastihnutý. V prípade, že
takéto doručenie nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec potvrdí prevzatie písomnosti
svojim podpisom.

32. Žalobkyňa v priebehu konania namietala pravosť jej podpisu na listine - Skončenie pracovného
pomeru a navrhla súdu vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo.
Súd vyzval žalobkyňu na zloženie preddavku na vykonanie znaleckého dokazovania, avšak žalobkyňa
preddavok nezložila, preto súd znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti/ resp. nepravosti podpisu
žalobkyne na uvedenej listine nevykonal. Okrem toho súdu doručila podpisový vzor na preukázanie

jej podpisu a čestné vyhlásenie, v ktorom uviedla, že nikdy nepodpisovala dokument „Skončenie
pracovného pomeru“ a tento podpis nie je jej, a nezhoduje sa s jej podpisom. Na tomto mieste
považuje súd za potrebné uviesť, že nemá odborné vzdelanie na to, aby vedel vyhodnotiť pravosť/
resp. nepravosť podpisu na listine, preto je v tomto smere vždy potrebné vykonať práve znalecké
dokazovanieznalcomzodborupísmoznalectvo.Povizuálnomporovnanípodpisovžalobkynenaspornej

listine „Skončenie pracovného pomeru“ a na podpisovom vzore a čestnom vyhlásení žalobkyne, súd
nemá dôvod pochybovať o pravosti tohto podpisu. Avšak podpisový vzor a čestné vyhlásenie žalobkyne
nepostačuje na preukázanie pravosti resp. nepravosti podpisu.

33. Z Pracovnej zmluvy a Dohody o dočasnom pridelení žalobkyne zo dňa 27.06.2022 vyplýva, že

žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru u užívateľského zamestnávateľa (žalovaného 2) s dňom
nástupu do práce 27.06.2022. V pracovnej zmluve bola zároveň písomne dohodnutá skúšobná doba 3
mesiace.Skúšobnádobabytedaskončilanajskôrdňom27.09.2022.Pracovnýpomermedzižalobkyňou
a žalovaným 1/ skončil dňa 22.09.2023, a teda počas 3 mesačnej skúšobnej doby. Zamestnávateľ môže
v zmysle Zákonníka práce skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomne z akéhokoľvek dôvodu

alebo bez uvedenia dôvodu. Žalovaný 1/ na základe uvedeného teda nebol povinný uvádzať dôvody
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe so žalobkyňou. Okrem toho skúšobná doba žalobkyne
sa predĺžila o prekážky v práci na strane zamestnanca, a to jej práceneschopnosť a vyšetrenia u lekárov.
Avšak táto skutočnosť už nebola pre posúdenie rozhodujúca, keďže pracovný pomer so žalobkyňou bol
ukončený dňa 22.09.2023, a teda v skúšobnej dobe bez ohľadu na jej predĺženie o prekážky v práci na

strane zamestnanca v zmysle § 45 ods. 3 Zákonníka práce.

34. Aj napriek tomu, že žalobkyňa podľa lekárskeho potvrdenia bola tehotná, toto oznámenie bolo
žalovanému 1/ doručené až dňa 28.09.2022, a teda po skončení pracovného pomeru v skúšobnej
dobe. Už samotné lekárske potvrdenie bolo datované dňom 23.09.2022, a teda deň po tom, ako bol so

žalobkyňou skončený pracovný pomer.

35.ČosatýkaodhláseniažalobkynezoSociálnejpoisťovne,ktomutodošlodňa30.09.2022.Odhlásenie
zo Sociálnej poisťovne a ostatných registrov je povinnosťou zamestnávateľa a to najneskôr do ôsmichdní od skončenia pracovnoprávneho vzťahu. K skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou došlo
dňa 22.09.2023 a žalovaný 1/ ako zamestnávateľ bol bez ohľadu na doručené oznámenie žalobkyne
o tehotenstve povinný oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu u poistenca, resp. odhlásiť zamestnankyňu

z registra poistencov a ďalších zákonom ustanovených registrov. Prevzatie oznámenia o tehotenstve
žalobkyne žalovaným 1 a odhlásenie poistenca zo Sociálnej poisťovne nemá absolútne žiadny súvis.

36. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú, keďže pracovný
pomer medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou bol skončený platne v skúšobnej dobe ešte pred tým, ako

žalobkyňa vôbec oznámila žalovanému 1/ svoje tehotenstvo, preto sa na ňu nevzťahuje žiadna
ochranná doba. Dôsledkom toho, že žalobkyňa svoje tvrdenia ohľadom sfalšovaného podpisu nijakým
spôsobom nepreukázala, nenavrhla dôkazy na preukázanie jej tvrdení, neuniesla dôkazné bremeno
a súd preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Podstatnou skutočnosťou pre súd v konaní
bolo podpísanie listiny – Skončenie pracovného pomeru žalobkyňou, ktorého pravosť podpisu sama
žalobkyňa spochybňovala. Súd toto tvrdenie žalobkyne považoval za účelovú obranu, keďže v tomto

smere nakoniec k vykonaniu dokazovania na preukázanie jej tvrdenia ani nedošlo. Súd potom nemal
pochybnosti o pravosti podpisu žalobkyne na uvedenej listine, keďže v konaní nebol preukázaný opak.

37. Záverom súd na podporu svojich tvrdení uvádza, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivédôsledky,idetedaotohoúčastníka,ktorýexistenciutakýchtoskutočnostítvrdí(II.ÚS38/2015).

38. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011 z 16.
novembra 2011, podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, ďalšie tvrdenia žalobkyne a obranu žalovaného 1/

nehodnotil, pretože vzhľadom na predchádzajúce závery súdu by už nemali pre vec podstatný význam.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalovaný 1/ mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči neúspešnej
žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.