Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ina Šingliarová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201543
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201543.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a Mgr. Pavla Ištóka v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., D., 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XX, D. (pôvodne zomrl. C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), 3/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, D., 4/ C. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, D., všetci zastúpení: ADVOKAT-S, spol. s r.o., IČO: 35 948 540, so sídlom
Konventná 9, Bratislava, IČO: 35 948 540, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: Slovenský pozemkový
fond, so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. OU-BA-OOP-2018/082657 zo dňa 20. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 30.12.2024 si žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia (ďalej aj „žiadatelia“) uplatnili nárok na
navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“)
na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave k pozemku parc. č. XXXXX, k.ú. D. – G., PKV č. XXXX,
záhrada o výmere 2.154 m2 (ďalej len „pozemok“). Pôvodnými spoluvlastníkmi pozemku boli B. C.
vspoluvlastníckompodiele1advedetiJ.C.vpodiele1aK.I.vpodiele1.Reštitučnýnárokboluplatnený

ich dedičmi. Predmetný pozemok prešiel do vlastníctva Československého štátu – Obvodného podniku
bytového hospodárstva Bratislava – Vinohrady na základe právoplatného rozhodnutia finančného
odboru MsNV v Bratislave č. Fin XXXX/XX-XXX zo dňa 20.07.1962 podľa § 5 Vládneho nariadenia č.
15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora
a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Ú.l. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných socialistickými
organizáciami.

2. Žiadatelia boli správnym orgánom vyzvaní, aby preukázali, že si neuplatnili reštitučný nárok aj podľa
zákona č. 403/1990 Zb. Za týmto účelom žiadatelia predložili čestné vyhlásenia, v ktorých zhodne
vyhlásili, že si neuplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákona č. 87/1991 Zb.o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení
následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 403/1990
Zb.“).ŽiadateliazaložilidospisulistMinisterstvapresprávuaprivatizáciunárodnéhomajetkuSlovenskej

republiky zo dňa 21.01.1993, ktorým sa im oznamuje, že sa im odstupuje výzva na peňažnú náhradu na
nehnuteľnosti vrátane pozemku, ktoré nie je možné vydať, pričom sú v ňom uvedené konkrétne osoby
s prislúchajúcimi podielmi k náhrade, ktorá im bola priznaná. Podľa písomného vyjadrenia Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2011 bola dňa 12.02.1993 podľa zákona č. 403/1990
Zb. žiadateľom za pozemok poskytnutá finančná náhrada vo výške XX.XXX,- Kčs. Podľa stanoviska

žiadateľov, ktoré bolo doručené Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave dňa 28.03.2011 vyplýva,
že podľa zákona č. 403/1990 Zb. im bol na základe dohody registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava
dňa 27.02.1991 vydaný dom a finančná náhrada za jeho znehodnotenie. O vydanie pozemku nežiadali,
preto im ani náhrada za tento pozemok nebola vydaná a na základe toho žiadali o vydanie pozemku
v tomto reštitučnom konaní. Podľa názoru žiadateľov je nesporné, že im pozemok nebol vydaný, a preto
je ich nárok oprávnený a v prípade preukázania, že im v súvislosti s týmto pozemkom bola vyplatená

akákoľvek náhrada, sú pripravení ju vrátiť. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v písomnom
vyjadrení – doplnení zo dňa 06.05.2011 svojho pôvodného vyjadrenia zo dňa 22.02.2011 potvrdilo,
že reštitučný nárok žiadateľov bol riešený pod č. 895/91 a jeho predmetom bol aj pozemok. Tento
reštitučný nárok bol riešený formou finančnej náhrady, z dôvodu, že išlo o zastavaný pozemok (v areáli
družstevného dvora JRD), ktorý nebolo možné žiadateľom fyzicky vydať. Prílohu vyjadrenia tvorila kópia

platobného poukazu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky č.
262 zo dňa 28.01.1993, ktorým sa má poukázať oprávneným osobám – A. B. C. a spol. finančná čiastka
v celkovej hodnote XXX.XXX- Kčs, z ktorej hodnota pozemku predstavovala čiastku vo výške XX.XXX,-
Kčs spoločne pre všetkých žiadateľov.

3. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že reštitučný nárok žiadateľov na navrátenie vlastníctva
k pozemku bol zo strany štátu riešený a ukončený podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č.
403/1990 Zb. formou finančnej náhrady, keďže išlo o pozemok, ktorý pre zákonné prekážky (jeho
zastavanosť) nemohol byť vydaný „in natura“. Obvodný pozemkový úrad v Bratislave vo svojom
rozhodnutí č. 6719/2004, Zn.: 204/10/6146/11/DOB zo dňa 31.10.2011 konštatoval, že pre navrátenie

vlastníctva k pozemku nie sú splnené podmienky uvedené v § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., a preto
žiadateľom nebolo priznané vlastnícke právo k pozemku a ani náhrada za neho.

4. Proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 6719/2004, Zn.: 204/10/6146/11/
DOB zo dňa 31.10.2011 podali žiadatelia na Krajský súd v Bratislave opravný prostriedok, ktorým

žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k. 3S/234/2011-19 zo dňa 12.02.2013 predmetné administratívne rozhodnutie zrušil a vec
vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správne orgány opätovne rozhodli, že žiadatelia nespĺňajú
podmienky podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. a nebolo im priznané vlastnícke právo ani právo na
náhradu. Druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BA-OOP-2018/082657 zo dňa 20.08.2018

potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 6719/2004, Zn.: OÚ-BA-PLO-2018/026523-004/MAG zo dňa
07.05.2018.

II. Žaloba

5. Žalobcovia sa včas podanou žalobou (26.10.2018) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OOP-2018/082657 zo dňa 20.08.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým
rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. 6719/2004 Zn.:OÚ-BA-
PLO-2018/026523-004/MAG zo dňa 07.05.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili
nárok na náhradu trov konania.

6. V podanej žalobe namietali, že žalovaný odignoroval ich odvolacie námietky a je nesporné, že ako
oprávnenéosobysivčasuplatniliprávonanavrátenievlastníctvakpozemkuparc.č.XXXXX,katastrálne
územie G. podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z.z. Žalobcovia vychádzali zo skutočnosti, že ich právni
predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľnosti – pozemku zapísanom v pozemnoknižnej vložke č. XXXX

ako parcela č. XXXXX, druh pozemku záhrada, o výmere 2.154 m2, k.ú. D. (teraz k.ú. G.). V danom
prípade došlo k prechodu pozemku na štát v dôsledku rozhodnutia MsNV v Bratislave č. FIN.2540/1962-
maj. Zo dňa 20.07.1962 podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. Týmto rozhodnutím došlo k prechodu
na štát aj ďalšej nehnuteľnosti predkov žalobcov – domu na G. XX J. D., ktorá im však bola vydanána základe dohody o vydaní veci registrovanej ŠN BA dňa 27.02.1991. Keďže bol vydaný dom značne
znehodnotený, bola im prioritne za toto znehodnotenie vyplatená náhrada podľa zákona č. 403/1990
Zb. Príslušný správny orgán však o tomto nevydal žiadne meritórne rozhodnutie, a preto nie je možné

s istotou určiť, do akej miery sa prezentovaná náhrada týkala aj pozemku parc. č. XXXXX. O vydanie
pozemku parc. č. XXXXX nebolo žiadané a tento nebol oprávneným osobám vydaný. Žalobcovia
uviedli, že nenamietajú riadne zistené skutočnosti ohľadom včasnosti uplatnenia práva, postavenia
oprávnených osôb, ani skutočnosti ohľadom prechodu nehnuteľnosti na štát. Správne orgány sa už
podľa žalobcov nezaoberali tým, či boli vôbec splnené predpoklady postupu podľa vládneho nariadenia

č. 15/1959 Zb. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nepostupovali podľa záväzného právneho
názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č.k. 3S/234/2011-19 zo dňa 12.02.2013.

7.Žalobcoviauviedli,žesprávnyorgánprvéhostupňazaložilsvojerozhodnutienanesprávnomprávnom
názore, že nárok žalobcov už bol zo strany štátu riešený a ukončený podľa zákona č. 403/1990 Zb.
formou finančnej náhrady, keďže pozemok nemohol byť z dôvodu zastavanosti vydaný. Vychádzal

z písomného vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 22.02.2011, podľa ktorého mala byť za
predmetný pozemok poskytnutá finančná náhrada XX.XXX,- Kčs (celkom XXX.XXX,- Kčs)- Z ďalšieho
vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR vyplýva, že reštitučný nárok žalobcov bol riešený formou
finančnej náhrady a v tejto súvislosti zaslali aj kópiu platobného poukazu Ministerstva pre správu
a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 28.01.1993, ktorým sa mala poukázať oprávneným osobám

celková suma XXX.XXX,- Kčs, z ktorej hodnota pozemku mala predstavovať čiastku XX.XXX,- Kčs.
Správny orgán prvého stupňa teda rozhodol na základe vyjadrenia iného – nepríslušného štátneho
orgán, toto vyjadrenie v celosti akceptoval, pričom v rozhodnutí úplne absentuje akákoľvek úvaha
o tom, prečo upustil od svojho názoru prezentovaného v liste č. 319/2011-2040 z 16.05.2011. Týmito
skutočnosťami sa už vôbec nezaoberal. Žalobcom nie je jasné ani to, prečo bol správny orgán prvého

stupňa odkázaný na odobrenie svojich úvah Ministerstvom hospodárstva SR v otázke prípadného
vrátenia nejakej sumy, ktorá mala byť nezákonným spôsobom vyplatená žiadateľom a v prípadnom
posúdení nároku podľa § 3 ods. 1 písm. m/ alebo písm. o/. Správny orgán prvého stupňa nie je viazaný
názorom Ministerstva hospodárstva SR.

8. Z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) je zrejmé, že účelom
reštitučných zákonov je zmiernenie majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo k rozhodujúcom období
od25.02.1948do01.01.1990,tedavpomernedlhomobdobíneslobodyaperzekúcie.Reštitučnézákony
zobdobiaporoku1989„otvorili“preoprávnenéosobypriestornato,abysadomáhaliinteralianavrátenia
vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, a to za splnenia stanovených podmienok a v zákonom

ustanovenej lehote. Navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam (za splnenia stanovených podmienok) sa
vzťahuje na všetky prípady odňatia vlastníctva, ktoré boli ako reštitučné tituly označené v osobitných
predpisoch, teda aj v zákone č. 403/1990 Zb. K reštitučným nárokom je potrebné pristupovať zvlášť
citlivo, aby prípadne nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony majú zabezpečiť, aby demokratická
spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov minulých majetkových krívd a iných

krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu.
V zmysle judikatúry ústavného súdu je potrebné brať do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky
vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri
uplatňovanímoci.Žalobcoviavyčítaližalovanémunedostatočnéodôvodnenie,keďžejudikatúratýkajúca
sa tejto problematiky je opačná ako je uvedené v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 2Sžo/12/2009 zo dňa 18.11.2009 a sp.zn. 1Sžo/247/2009 zo dňa 17.02.2010.

9. Žalobcovia ďalej poukázali na nález ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 212/2010-34 zo dňa 05.10.2010,
kde rozhodol v obdobnej veci a rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžo/121/2009 zo dňa 24.02.2010
zrušil. Zrušený rozsudok najvyššieho súdu vychádzal z rovnakých právnych záverov, ako to bolo aj

v rozsudkoch uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Ústavný súd uviedol, že reštitučné
zákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu
následkov minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných
ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Uplatnenie reštitučných prepisov má za cieľ obnoviť oprávneným
osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu.

V postupoch podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. išlo predovšetkým o zoštátňovanie majetku
na účely plnenia hospodárskych plánov a rozširovanie „socialistického vlastníctva“ a vtedajšie orgány
v úsilí napĺňať túto líniu nemali záujem skúmať v konkrétnych prípadoch splnenie podmienok, ktoré
oprávňovalo rozhodnúť príslušný orgán o prechode vlastníctva na štát bez toho, aby bral ohľadna existujúce vlastnícke vzťahy. Žalobcovia ďalej poukázali na rozsudok najvyššieho súdu sp.zn.
10Sžr/45/2011 zo dňa 29.06.2011, v ktorom vyslovil názor, že za reštitučný titul podľa § 3 v spojení
s § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. sa považuje aj prechod vlastníctva na Československý štát podľa

vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. Žalovaný preto podľa ústavného súdu pochybil, keď navrhovateľkou
uplatnenýnárokbezďalšiehonepriznalzdôvodu,žekprechoduvlastníctvanaštátdošlopodľavládneho
nariadenia č. 15/1959 Zb., ktoré podľa žalovaného nebolo reštitučným titulom. Žalovaný poukázal na
dôvodovú správu k návrhu zákona č. 503/2003 Z.z., z ktorej vyplýva, že cieľom predkladaného návrhu
zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj reštitučný nárok v lehote, aby tento

mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote. V dôvodovej správne sa k ustanoveniu § 3 návrhu zákona č.
503/2003 Z.z. uvádza, že reštitučné tituly (dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam)
sú totožné s reštitučnými titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov. Podľa § 1 zákona č. 503/2003
Z.z. sa vlastníctvo navráti k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Na základe
toho sa navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam (za splnenia ostatných podmienok) vzťahuje na
všetky prípady odňatia vlastníctva, ktoré boli ako reštitučné tituly označené v osobitných predpisoch

(reštitučných zákonoch), teda aj v zákone č. 403/1990 Zb., ktorý sa vzťahuje na následky majetkových
krívd spôsobených fyzickým osobám a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva
k nehnuteľným a hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. Z toho dôvodu je potrebné
odmietnuť názor Ministerstva hospodárstva SR, ktorý si osvojil aj prvostupňový správny orgán, že
pozemok bol odňatý a nie vyvlastnený, pričom to však bolo bez akejkoľvek náhrady. V konečnom

dôsledku išlo o prechod do vlastníctva štátu a je bez právneho významu, či to bolo označené ako
vyvlastnenie alebo odňatie.

10. Žalobcovia uviedli, že právoplatné rozhodnutie o reštitučnom nároku následne vytvára prekážku veci
rozhodnutej, avšak je nesporné, že predmetný pozemok im nebol vydaný, hoci bol riešený aj podľa

zákona č. 403/1990 Zb., ale nebol vyriešený. Náhrada podľa zákona a vo výške podľa znaleckého
posudku im nebola vyplatená. V prípade, ak sa preukáže, že im bola vyplatená akákoľvek náhrada, túto
súpripravenívrátiť,pričomsprávnyorgánsanezaoberalnezákonnosťoupostupupriúdajnomposkytnutí
peňažnej náhrady, ani možnosťou, resp. nemožnosťou vrátenia takejto náhrady. Žalobcovia namietali
nesprávnosť tvrdenia o poskytnutej finančnej náhrade vo výške XX.XXX,- Kčs, pričom sú presvedčení,

že dostali prioritne peňažnú náhradu vo vzťahu k domu na G. XX J. D., ktorý im bol vydaný. Namietali
skutočnosť, na ktorej žalovaný založil svoje rozhodnutie, že zákonným spôsobom dostali za žiadanú
nehnuteľnosť finančnú náhradu.

11. Žalobcovia sú toho názoru, že nehnuteľnosť parc. č. XXXXX sa dostala do rozhodnutia MsNV

v Bratislave č. FIN.2540/19692-maj. zo dňa 20.07.1962 podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.
omylom, a to zrejme z dôvodu, že táto nehnuteľnosť sa nachádzala v pozemkovej knihe v jednej
vložke s domom, ktorý bol v reštitúcii vydaný. Tento omyl vyplýva aj z obsahu samotného rozhodnutia
z 20.07.1962, podľa ktorého mal nehnuteľnosti v tom čase údajne užívať podnik Zdroj pre plnenie
svojich úloh. Žalobcovia zdôraznili, že išlo o záhradu a nie o obchodné priestory a záhrady tento

podnik zrejme neužíval na plnenie svojich úloh. Samotné odôvodnenie rozhodnutia MsNV v Bratislave
č. FIN.2540/19692-maj. zo dňa 20.07.1962 spomína tiež iba dom. Tvrdenie správneho orgánu prvého
stupňa, že medzi pôvodnými vlastníkmi a podnikom vznikol nájom nie je pravdivý a kopíruje len
informácie komunistických pracovníkov odzrkadľujúce ich vnímanie doby neslobody. Za nehnuteľnosti
uvedené v rozhodnutí zo dňa 20.07.1962 nebola v tom čase vyplatená žiadna náhrada, čo je nesporné,

keďže toto skonštatoval aj správny orgán. Z judikatúry pritom vyplýva, že takýto prechod bol vo svojej
podstate vyvlastnením bez akejkoľvek náhrady. Je všeobecne známou skutočnosťou, že štát v týchto
prípadoch žiadne náhrady nevyplácal. Existuje tu teda reštitučný titul bez náhrady. Žalobcovia ďalej
uviedli, že do úvahy by prichádzal aj reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. n/, písm. o/, keďže išlo de
facto o znárodnenie vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi (keďže záhradu podnik neužíval),

resp. bez vyplatenia náhrady, resp. záhradu štát prevzal bez právneho dôvodu, omylom.

12. Žalobcovia poukázali na to, že nebolo nikdy zisťované, kedy bola na predmetnom pozemku zriadená
stavba. Je nesporné, že v roku 1991 už na pozemku stáli budovy JRD, avšak nikdy nebolo preukázané,
že by tieto boli zriadené až po prevzatí pozemku štátom (dôvodom prevzatia bolo, že pozemok užíva

podnik Zdroj). Žalobcovia poukázali na § 10 ods. 4 zákona č. 403/1990 Zb. v zmysle ktorého sa
pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku štátom,
nevydáva, ale oprávnenej osobe prislúcha peňažná náhrada. Žalobcovia poukázali tiež na to, že v tomto
smere nebolo vykonané dokazovanie, a preto je už len týmto spochybnený postup Ministerstva presprávu a privatizáciu národného majetku SR vo veci poskytnutia peňažnej náhrady aj za pozemok
(záhradu). Správny orgán prvého stupňa taktiež nevykonal v tomto smere dokazovanie, ale konštatoval,
že pozemok v minulosti nemohol byť vydaný pre jeho zastavanosť, keď prebral tvrdenie Ministerstva

hospodárstva SR.

13. K platobnému poukazu zo dňa 28.01.1993 žalobcovia uviedli, že z neho a zo žiadnej inej skutočnosti
nevyplýva, že by uvedené sumy boli skutočne vyplatené oprávneným osobám, resp. ich právnym
predchodcom za samotný pozemok. Náhrada uvedená v poukaze sa buď týka iba domu, alebo táto

nevychádza zo znaleckého posudku č. 72/91. V predmetnom znaleckom posudku je totiž náhrada za
pozemok – záhradu stanovená na sumu XXX.XXX,XX Kčs a za dom na sumu XX.XXX,XX Kčs, t.j. spolu
XXX.XXX,- Kčs. Podľa zistení správneho orgánu prvého stupňa mala byť vyplatená suma XXX.XXX,-
Kčs, z toho za pozemok XX.XXX,- Kčs. Žalobcovia uviedli, že v týchto sumách existuje zjavný rozpor,
ktorý namietajú a ktorý správny orgán prvého stupňa nevyhodnotil. Výška náhrady XX.XXX,- Kčs je
nepreskúmateľná a neadekvátne nízka. Správny orgán prvého stupňa vôbec neuviedol, že by reštitučný

nárok uplatnený podľa zákona č. 403/1990 Zb. (riešený pod č. 895) bol rozhodnutý rozhodnutím
vydaným v zmysle Správneho poriadku. Zákon č. 403/1990 Zb. pritom nevylúčil pôsobnosť Správneho
poriadku. V prípade rozhodovania o reštitučnom nároku – peňažnej náhrade podľa § 14 zákona
č.403/1990Zb.ideorozhodovanieoindividuálnychprávachúčastníkovkonania–reštituentov,oktorých
muselo byť rozhodnuté rozhodnutím. V danom prípade príslušný správny orgán nevydal žiadne takéto

konštitutívne rozhodnutie, ktorým by založil subjektívne práva žalobcov a ktoré by bolo preskúmateľné
v správnom súdnom konaní. V tejto súvislosti je však skutkový stav zistený nedostatočne, keďže
správny orgán prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tvrdení iného štátneho orgánu o vyplatení
neidentifikovateľnej sumy XX.XXX,- Kčs žalobcom, resp. ich právnym predchodcom, ktorí vyplatenie
tejto sumy za záhradu jednak spochybňujú a namietajú tiež aj jej výšku. Podľa žalobcov je zrejmé,

že reštitučné konanie podľa zákona č. 403/1990 Zb. neprebehlo zákonným spôsobom a najmä nebolo
ukončené zákonným spôsobom, t.j. vydaním rozhodnutia. V prípade pozemku nebol reštitučný nárok
zákonným spôsobom uspokojený. Poukaz žalovaného na späťvzatie návrhu o vyplatenie peňazí pred
Okresným súdom Bratislava 2 nie je dôkazom, ktorý by vyvracal predchádzajúce tvrdenie žalobcov.
Vtedy bol len pár rokov po skončení totality, žalobcovia nemajú právnické vzdelanie a samotný návrh na

súd bol podaný v zúfalej situácii, keď bol žalobcom vrátený zdevastovaný majetok, ale nemali peniaze
na jeho opravu. Znalecký posudok bol vyhotovený dňa 26.10.1991 a platobný poukaz bol vystavený až
dňa 28.01.1993, navyše žalovaný nevie, čo predchádzalo späťvzatiu návrhu.

14. Žalobcovia zdôraznili, že reštitučné zákony boli vydané s cieľom zmierniť následky niektorých

majetkových krívd a splnenie cieľa a účelu zákona vyžaduje, aby všetky orgány verejnej moci vychádzali
z tejto špeciálnej úpravy pri posudzovaní nárokov osôb, ktorých majetok prešiel na štát, alebo iné
právnické osoby a najmä, aby v tomto duchu interpretovali zákonom stanovené okolnosti, v ktorých
dôsledku k prechodu majetku došlo, a to predovšetkým tam, že orgán verejnej moci musí vychádzať
z vlastnej úvahy. Žalobcovia uviedli, že správne orgány porušili aj § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 46 a § 47

ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutia správnych orgánov nepriniesli spravodlivé riešenie. Podľa
žalobcov musí byť podstatná aplikácia zákona z materiálneho hľadiska, povinnosťou súdu je formulovať
to, čo je zmyslom a účelom zákona. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne
očakávanie, čo je garanciou čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb
pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie.

III. Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že žalobné dôvody sa zhodujú s odvolacími dôvodmi

v správnom konaní, s ktorými sa žalovaný dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/234/2011-19 zo
dňa 12.02.2013, ktorým bolo už raz vo veci rozhodnuté. Krajský súd zaviazal žalovaného na postup
v správnom konaní, ktorý žalovaný aj aplikoval.

IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka

16. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že za rozhodujúce považuje posúdenie otázky,
či uplatnený reštitučný nárok žalobcov možno riešiť postupom podľa zákona č. 503/2003 Z.z., a tedači vo veci nebráni skutočnosť, že nárok už bol vysporiadaný podľa iného reštitučného zákona a či tituly
na navrátenie vlastníckeho práva alebo na priznanie náhrady, ustanovené týmto reštitučným zákonom
sa vzťahujú aj na danú reštitučnú vec.

17.Ďalšíúčastníkpoukázalna§1zákonač.503/2003Z.z.,ktorýsavzťahujenapôsobnosťtohtozákona
upravujúceho navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie tiež uvádza, že vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky
pôdny fond alebo do neho patria, alebo lesný pôdny fond. Ďalší účastník poukázal na poznámky pod

čiarou k tomuto ustanoveniu, ktoré sú podľa jeho názoru explicitné. Ďalší účastník ďalej poukázal na §
2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. a na dôvody reštitúcie, ktoré sú taxatívne vymedzené zákonom v § 3
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Ďalej uviedol, že v administratívnom konaní boli preukázané
skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu podľa § 5 vládneho nariadenia č.
15/1959Zb.nazákladeprávoplatnéhorozhodnutiafinančnéhoodboruMsNVvBratislaveč.Fin2540/62-
maj zo dňa 20.07.1962. V tejto súvislosti poukázal na § 1 a § 2 zákona č. 403/1990 Zb. V dôsledku

prevzatia predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva štátu podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. sa pri
danej reštitúcii mal uplatniť postup podľa uvedenej právnej úpravy ako aj ďalších ustanovení zákona č.
403/1990 Zb. Ďalší účastník uviedol, že napriek existencii čestného vyhlásenia žalobcov, že si neuplatnili
reštitučný nárok podľa reštitučných zákonov č. 229/1991 Zb., č. 87/1991 Zb. a zákona č. 403/1990
Zb., na základe ďalších dôkazov (najmä vyjadrení Ministerstva pre správu a privatizáciu národného

majetku SR a Ministerstva hospodárstva SR, ocenenia finančnej náhrady znaleckým posudkom č.
72/1991 a jeho príloh - podkladov pre jeho vypracovanie, platobného poukazu č. 262 zo dňa 28.01.1993)
správny orgán spoľahlivo zistil, že žalobcovia si nárok podľa zákona č. 403/1990 Zb. uplatnili podaním
zo dňa 08.03.1991 na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku SR, pričom reštitučný
nárok bol riešený v konaní pod č. 895/91 a to vrátane predmetnej nehnuteľnosti. Finančná náhrada za

ňu, špecifikovaná v znaleckom posudku, im bola priznaná a podľa platobného poukazu bola finančná
náhrada vo výške XX. XXX,- Kčs oprávneným osobám aj vyplatená. S poukazom na poskytnutú náhradu
sú podľa ďalšieho účastníka irelevantné všetky odkazy na príslušnú judikatúru v reštitučných veciach,
apelujúcu na určitú veľkorysosť pri posudzovaní reštitučných nárokov. Ďalší účastník tiež zdôraznil,
že zákonodarca ustanovil prekážku priznania duplicitného nároku na odškodnenie, keďže v zákone č.

503/2003 Z.z. explicitne uvádza, že tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
neboli vydané podľa osobitného predpisu. Podľa názoru ďalšieho účastníka ani extenzívny výklad
reštitučných zákonov neumožňuje poskytnúť reštitučnú náhradu opakovane k tej istej nehnuteľnosti
na základe účelovo resp. ,,veľkoryso“ posúdených reštitučných dôvodov vyplývajúcich z rôznych
reštitučných zákonov. Podľa ďalšieho účastníka v súvislosti s duplicitným uplatnením nároku žalobcami

(nimi popretým v čestnom vyhlásení) rozporuplne vyznieva tiež tvrdenie, že žalobcovia si nie sú vedomí
vyplatenia finančnej náhrady, avšak zároveň pripúšťajú jej vrátenie.

V. Vyjadrenie žalobcu

18. Žalobcovia na pojednávaní dňa 12.06.2024 predložili svoje záverečné vyjadrenie, v ktorom zotrvali
na podanej žalobe. Poukázali na to, že správne orgány nepostupovali podľa záväzného právneho
názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č.k. 3S/234/2011-19 zo dňa 12.02.2013.
Nevysporiadali sa s potrebou existencie rozhodnutia o náhrade podľa zákona č. 403/1990 Zb. či bola
riadne vyplatená a či sa týkala aj pozemku, či zodpovedala právnym predpisom a znaleckému posudku.

Tvrdenie o poskytnutej náhrade za pozemok vo výške XX.XXX,- Kčs považoval krajský súd za sporné,
pričom ak náhrada nebola určená zákonným postupom, platí, že nárok nebol vyriešený. Poukázali na
to, že o náhrade za pozemok príslušný správny orgán nevydal žiadne meritórne rozhodnutie, proti
ktorému by bolo možné podať opravný prostriedok. Žalobcovia poukázali aj na rozpor vyplatenej sumy
so znaleckým posudkom. Náhrada za pozemok mala byť podľa predmetného znaleckého posudku vo

výške XXX.XXX,XX Kčs a za dom vo výške XX.XXX,XX Kčs, t.j. spolu XXX.XXX,- Kčs. Podľa zistení
správneho orgánu mala byť vyplatená suma XXX.XXX,- Kčs, z toho za pozemok XX.XXX,- Kčs. Existuje
tu teda zrejmý rozpor so znaleckým posudkom. Podľa názoru žalobcov bol ich nárok podľa zákona č.
403/1990 Zb. síce riešený, ale nie vyriešený. Nejde preto o prekážku veci rozhodnutej. Reštitučný nárok
uplatnený podľa zákona č. 403/1990 Zb. nebol rozhodnutý rozhodnutím vydaným v zmysle zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“), pričom zákon č. 403/1990 Zb. nevylúčil pôsobnosť Správneho poriadku. K reštitučným
nárokom je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby nedochádzalo k ďalšej krivde a reštitučné zákony
majúzabezpečiť,abydemokratickáspoločnosťpristupovalaaspoňkčiastočnémuzmierneniunásledkovminulých majetkových a iných krívd. Konanie o tomto nároku trvá už 20 rokov, pričom prvú krivdu
žalobcovia pocítili pri vzatí majetku, druhú pri kvázi náhrade a tretia krivda trvá do súčasnosti.

VI. Pojednávanie

19. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“)
prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a

to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd
v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/153/2018 vedený
na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/153/2018.

20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení
s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa

30.10.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcov. Žalovaný bol
na pojednávanie riadne a včas predvolaný svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie
pojednávania. Ďalší účastník svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo bez jeho
prítomnosti.

21. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 30.10.2024 navrhol vypočuť žalobcu 1/ a jeho
syna. Správny súd nepovažoval za potrebné vykonať navrhnuté dôkazy, keďže skutočnosti potrebné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývajú z administratívneho spisu, ako aj zo
spisu vedeného pod č. 895/91 na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej
republiky, ktorý sa týka reštitučného nároku žalobcov podľa zákona č. 403/1990 Zb. Vypočutie žalobcu

1/ a jeho syna by preto bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

VII. Relevantné právne predpisy

22. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti

verejnejsprávysprávneorgányrozhodujúoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 1 zákona č. 403/1990 Zb. zákon sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených
fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne

hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí
užívaných organizáciami socialistického sektoru, podľa zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich
sa niektorého súkromného domového majetku, a znárodnením zoštátnením na základe výmerov
niektorých odvetvových ministerstiev, vydaných po roku 1955 a odvolávajúcich sa na znárodňovacie
predpisy z roku 1948. 1) Za odňatie vlastníckeho práva podľa tohto zákona sa považuje aj prechod

vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.

24. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. povinná osoba je povinná neodkladne vydať vec oprávnenej
osobe na jej písomnú výzvu.

25. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 403/1990 Zb. povinná osoba a oprávnená osoba spíšu dohodu o vydaní
veci a o vzájomnom vyporiadaní nárokov podľa tohto zákona.

26. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 403/1990 Zb. pokiaľ povinná osoba svoje povinnosti nesplní, oprávnená
osoba môže uplatniť svoje nároky na súde.

27. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. za stavbu, ktorá bola demolovaná, a za nehnuteľnosti,
za ktoré peňažná náhrada prislúcha podľa § 10, poskytne príslušné ministerstvo pre správu národného
majetku a jeho privatizáciu oprávnenej osobe na jej výzvu doloženú podľa § 6 peňažnú náhradu (ďalej
len "náhrada") vo výške ustanovenej podľa stavu ku dňu odňatia, a to postupom uvedeným v § 19a, s

pripočítaním 3% z tejto sumy za každý rok od odňatia do dňa účinnosti tohto zákona.28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. na vydanie veci (§ 5) alebo kúpnej ceny (§ 15) môže
oprávnená osoba povinnú osobu vyzvať do 6 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak jej nárok
zaniká.

29. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 403/1990 Zb. povinná osoba je povinná uzavrieť dohodu s oprávnenou
osobou a vydať jej vec alebo kúpnu cenu najneskôr do 30 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1
alebo v lehote uvedenej v § 10 ods. 3.

30. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 403/1990 Zb. príslušné ministerstvo pre správu národného majetku a
jeho privatizáciu je povinné sumy podľa odseku 3 vyplatiť najneskôr do jedného roka po tom, čo výzvu
dostalo.

31. Podľa § 19a ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. pre oceňovanie všetkých stavieb na účely tohto zákona
sa použije I. časť, prvá hlava vyhlášky č. 73/1964 Zb. (ďalej len "vyhláška").

32. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd uvádza, že podľa ustanovenia § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. sa vlastníctvo
navráti k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. V poznámke pod čiarou

sa len príkladmo uvádza zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o
pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného správny súd
zastáva názor, že navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam (za splnenia ostatných podmienok) sa

vzťahuje na všetky prípady odňatia vlastníctva, ktoré boli ako reštitučné tituly označené v osobitných
predpisoch (reštitučných zákonoch), teda aj v zákone č. 403/1990 Zb. Tento záver vyplýva aj
z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 209/2010 zo dňa 16.09.2010. Na
prejednávanú vec je tak možné aplikovať zákon č. 503/2003 Z.z. ako aj zákon č. 403/1990 Zb., preto
bolo potrebné skúmať, či na navrátenie vlastníctva k pozemku sú splnené aj ďalšie podmienky.

34. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov správny súd zistil, že žalobcovia
si uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemku dňa 30.12.2004. Právni predchodcovia žalobcov
boli vlastníci pozemku. V zákonom vymedzenom období prešiel tento pozemok na štát, resp. inú
právnickú osobu. V danom prípade došlo k prechodu pozemku na štát v dôsledku rozhodnutia MsNV

v Bratislave č. FIN.2540/1962-maj. zo dňa 20.07.1962 podľa vládneho nariadenia č. 15/1956 Zb. Tieto
skutočnosti neboli v prejednávanej veci sporné.

35. Spornou ostala skutočnosť, či žalobcovia spĺňajú podmienky podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z.,
keďže v zmysle tohto ustanovenia môže byť vlastníctvo k pozemkom navrátené oprávneným osobám

len v tom prípade, ak už nebolo navrátené skôr podľa osobitného predpisu, a teda aj ak nebolo navrátené
už skôr postupom podľa zákona č. 403/1990 Zb. Inak povedané, vlastníctvo nemôže byť k pozemkom
navrátené duplicitne, podľa dvoch rôznych zákonov.

36. Správnemu súdu je známe rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/234/2011-19 zo dňa

12.02.2013, avšak neboli v ňom riešené otázky, ktorými sa zaoberal správny súd v tomto súdnom
konaní. Krajský súd v Bratislave v konaní v roku 2013 nemal pripojený ani spis Ministerstva pre správu
a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý bol teraz zaobstaraný a bolo umožnené
účastníkom konania doň nahliadnuť.

37. Zo spisu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky č. 895/91
a zo žiadosti žalobcov, resp. ich právnych predchodcov vyplýva, že dňa 08.03.1991 požiadali o
peňažné náhrady podľa zákona č. 403/1990 Zb. nielen za dom na G. L., ale aj za pozemok - záhradu
parc.č. XXXXX, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Z obsahu spisu Ministerstva pre správuaprivatizáciunárodnéhomajetkuvyplýva,žepozemok,parc.č.XXXXXovýmere2154m2bolžalobcom,
resp. ich právnym predchodcom vydaný formou peňažnej náhrady podľa § 14 zákona č. 403/1990 Zb.

38. Dňa 09.10.1992 podali žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia návrh na začatie konania na
Obvodný súd Bratislava 2 o vyplatenie peňažných náhrad podľa zákona č. 403/1990 Zb. za záhradu
parc. č. XXXXX, k čomu priložili aj znalecký posudok č. 72/91. V petite návrhu je uvedené, že žiadajú
aby im Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného vyplatilo peňažné náhrady podľa znaleckého
posudku(XXX.XXXKčs).ŽalovanéMinisterstvopresprávuaprivatizáciuvovyjadrenízodňa02.03.1993

uviedlo, že po doplnení žiadosti žalobcov im bola na základe príkazu odpísaná požadovaná peňažná
náhrada. Následne na to došlo dňa 03.03.1993 k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby.

39. Krajský súd v rozsudku z roku 2013 uviedol, že pôvodné reštitučné konanie malo byť ukončené
rozhodnutím. Tento svoj záver však dostatočne neodôvodnil. Krajský súd sa nezaoberal § 1 Správneho
poriadku, ktorý uvádza, že „Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy

správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“ V danom prípade zákon č. 403/1990 Zb.
ustanovil ako spôsob ukončenia veci v § 5 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. uzavretie dohody o vydaní
veci, resp. vyplatenie peňažnej náhrady podľa § 14 a ako opravný prostriedok zákon stanovil v § 5
ods. 4 podanie žaloby na súde, čo žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia aj využili. Rozhodnutie,

ako individuálny správny akt nebol v zákone č. 403/1990 Zb. upravený ako forma ukončenia konania
o navrátenie vlastníctva a ani Správny poriadok nebolo v tomto prípade možno aplikovať subsidiárne,
keďže zákon č. 403/1990 Zb. obsahoval osobitnú právnu úpravu. V konaní podľa zákona č. 503/2003
Z.z. nebolo úlohou žalovaného preskúmavať zákonnosť konania, resp. výšky náhrady za dotknutý
pozemok, o ktorom sa viedlo konanie podľa zákona č. 403/1990 Zb. Opravným prostriedkom aj voči

výške vyplatenej náhrady podľa zákona č. 403/1990 Zb. bolo konanie pred súdom, čo žalobcovia, resp.
ich právni predchodcovia aj využili, následne zobrali svoj návrh na začatie konania späť. Konanie podľa
zákona č. 503/2003 Z.z. nestanovilo novú právomoc pre správne orgány opätovne preskúmať konanie
o navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 403/1990 Zb. ak už raz bola podľa zákona č. 403/1990 Zb.
podaná žiadosť o navrátenie vlastníctva k pozemkom.

40. Z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 503/2003 Z.z. vyplýva, že cieľom predkladaného návrhu
zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok (poznámka reštitučný) v lehote,
aby tento mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 209/2010 zo dňa 16.09.2010. Predmetom úpravy zákona č.

503/2003 Z.z. je navrátenie vlastníctva tým osobám, ktoré svoj nárok dovtedy neuplatnili. Keďže si
žalobcovi svoj nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku stihli uplatniť podľa zákona č. 403/1990 Zb.
a tento ich nárok bol aj vyriešený v súlade so zákonom č. 403/1990 Zb. nemožno sa stotožniť s tvrdením,
že táto majetková krivda nebola aspoň zmiernená postupom, ktorý stanovoval platný zákon. K úplnému
odstráneniu vzniknutej krivdy, ktorá vznikla za minulého režimu nedôjde, ale v tomto prípade došlo

kčiastočnémuzmierneniuvzniknutejkrivdy,atopostupom,ktorýstanovilzákonč.403/1990Zb.Správny
súd opätovne poukazuje na to, že zákon č. 503/2003 Z.z. nebol prijatý z dôvodu revízie postupov
podľa zákona č. 403/1990 Zb., preto správne orgány nemali právomoc opätovne preskúmavať vyplatenú
čiastku za pozemok, ani právomoc zisťovať, či o reštitučnom nároku žalobcov podľa zákona č. 403/1990
Zb. bolo rozhodnuté rozhodnutím podľa Správneho poriadku, keďže sa rozhodnutia podľa zákona č.

403/1990 Zb. nevydávali v zmysle ustanovení Správneho poriadku a ani nemali právomoc vykonávať
dokazovanie v smere, ktorý naznačil krajský súd v rozsudku z roku 2013.

41. Na záver ešte správny súd poukazuje na rozdielne vyjadrenia žalobcov, resp. ich právnych
predchodcov, keď z administratívneho spisu, konkrétne z čestných vyhlásení žalobcov, resp. ich

právnych predchodcov zo dňa 30.11.2010 vyplýva, že čestne vyhlasujú, že si neuplatnili v rámci
Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu (zákona č. 229/1991 Zb., zákona č. 87/1991 Zb.
a zákona č. 403/1990 Zb.) reštitučný nárok na príslušnom správnom orgáne. Zároveň čestne vyhlásili,
že sú si vedomí, že uvedením nepravdivého údaju v tomto čestnom vyhlásení sa dopúšťajú priestupku,
ktorý môže byť postihnutý pokutou až do výšky X.XXX,- Sk podľa § 21 zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch. Na strane 8 žaloby žalobcovia uviedli, že predmetný pozemok bol riešený aj podľa
zákona č. 403/1990 Zb., ale nebol vyriešený a v prípade preukázania vyplatenia akejkoľvek náhrady, sú
pripravení ju vrátiť. Zo žiadosti žalobcov, resp. ich právnych predchodcov zo dňa 08.03.1991 vyplýva,
že požiadali o navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 403/1990 Zb. za dom na Radlinského ulici a zapozemok – záhradu parc. č. XXXXX. Z návrhu na začatie konanie na Obvodný súd Bratislava 2 zo dňa
05.09.1992 vyplýva, že žiadajú vyplatiť peňažné náhrady podľa znaleckého posudku za dom na G. a za
pozemok – záhradu parc. č. XXXXX.

42.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom,
že práva a oprávnené záujmy žalobcov boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím

porušené.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo
možné od žalobcov spravodlivo požadovať ich náhradu.

44. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP
a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti
s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu trov konania priznať.

45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.