Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120215809
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1120215809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Claims Collection, s.r.o.,
so sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51 875 101, právne zastúpeného: Mgr. Michal Zeman,
advokát, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: BRAAND GROUP, s.r.o., so sídlom
Karpatskénámestie10A,83106Bratislava-mestskáčasťRača,IČO:45262357,právnezastúpenému:
WITT&KLEIM Legal s.r.o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o
určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
2Cbi/26/2020 - 106 zo dňa 31.10.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/26/2020 - 106 zo dňa
31.10.2022 v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdzuje.

II.Súdpriznávažalovanémuvočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.
O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1. ods. 3, ods. 4,
ods. 6 a ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že žalobca je
veriteľom pohľadávky voči žalovanému vo výške 378,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 378,- eur od 27.02.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu 65,99 eur, s úrokom
zo sumy 600,- eur od 07.04.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu 98,97 eur, zo sumy 5.740,- eur
od 02.05.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu 911,35 eur, zo sumy 898,- eur od 15.05.2018 do
04.02.2020, čo predstavuje sumu 139,70 eur, zo sumy 1.374,- eur od 05.06.2018 do 04.02.2020, čo
predstavuje sumu 206,64 eur a zo sumy 3.353,- eur od 30.06.2018 do 04.02.2020, čo predstavuje sumu

483,58 eur. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol výrokom II., že vo zvyšnej časti žalobu zamieta a
výrokom III., že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 70,9 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu v celkovej sume 12.343,- eur, ktorá vznikla z titulu
odmeny za vykonané práce vo výške 12.343,- eur, trov vo výške 1.451,74 eur spolu s kapitalizovaným
úrokomzomeškania,ktorábolaprihlásenávreštrukturalizačnomkonanívedenompodsp.zn.8R/1/2020

pod poradovými číslom 1, sa považuje za nespornú a zistenú v prihlásenom rozsahu. Z popretia
pohľadávok zo dňa 23.09.2020 súd zistil, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel pohľadávku
žalobcu vo výške istiny 378,- eur z dôvodu existencie predpokladu zániku pohľadávky v danej časti a
celé úroky z omeškania z vyššie uvedeného dôvodu a z dôvodu, že boli prihlásené až do času povoleniareštrukturalizácie a nie do jej začiatku. Zo žaloby súd tiež zistil, že žalobca si uplatnil nárok na určenie
celej prihlásenej pohľadávky v častiach istiny aj príslušenstva s tým, že úroky z omeškania uplatnil a
kapitalizoval len do začiatku reštrukturalizácie. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.9.2021 súd zistil, že

žalobca si do reštrukturalizačného konania žalovaného včas prihlásil pohľadávku vo výške 13.794,74
eur (istina 12.343,- eur a trovy konania 1.451,74 eur) priznanú platobným rozkazom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 20Cb/42/2019 a kapitalizovaných úrokov z omeškania do 21.07.2020 (deň
povolenia reštrukturalizácie žalovaného). Žalovaný uviedol, že pohľadávku žalobcu poprel v časti istiny
vo výške 378,- eur z dôvodu jej zániku započítaním a úroky z omeškania v celej výške z dôvodu, že

žalobca si ich uplatnil do povolenia reštrukturalizácie. Žalobu označil ako nejasnú a zmätočnú, nakoľko
si ňou žalobca uplatnil aj nepopretú časť pohľadávky. Z toho dôvodu navrhol zamietnutie žaloby v časti
istiny v celej výške, v časti úrokov zo sumy 378,- eur a priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania. Súd ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8R/1/2020 zverejneným
dňa 22.07.2020, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a do funkcie reštrukturalizačného správcu
bola ustanovená Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v časti popretia
istiny vo výške 378,- eur „z dôvodu existencie dôvodného predpokladu, že pohľadávka veriteľa
mohla v tej časti zaniknúť“, je dôvodné konštatovať neurčitosť dôvodu popretia, nakoľko správca
neoznačil žiadnym spôsobom právny dôvod tvrdeného zániku pohľadávky žalobcu v popretej časti istiny.

Žalovaný síce v konaní argumentoval zápočtom v popretej časti, avšak súd mal za to, že voči istine
priznanej právoplatným rozhodnutím súdu je možné sa účinne brániť len skutočnosťami, ktoré nastali
po právoplatnom rozhodnutí súdu. Tvrdeným zápočtom sa žalovaný mal brániť v konaní o vydanie
platobného rozkazu. Na základe uvedeného súd konštatoval neurčitosť popretia v časti istiny vo výške
378,- eur, a teda neurčitosť popretia a jeho nedôvodnosť v tejto časti. Vo zvyšnej časti istiny vo výške

11.965,- eur a trov 1.451,74 eur prihlásená pohľadávka žalobcu nebola popretá, bola zistená a tvorí
súčasť reštrukturalizačného plánu žalovaného. V časti popretia úrokov z omeškania súd konštatoval
nedôvodnosť popretia odo dňa uplatnenia do dňa 04.02.2020 a dôvodnosť popretia v časti úrokov od
04.02.2020 do 21.07.2020. V dôvodne popretej časti neboli úroky z omeškania predmetom konania.
Predmetom konania boli aj časti prihlásenej pohľadávky žalobcu v nepopretej časti istiny vo výške

13.416,74euravtejtočastisúdkonštatovalnedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmužalobcunaurčení
pohľadávky a žalobu v tejto časti zamietol. Reštrukturalizačný správca žalovaného túto časť prihlásenej
pohľadávkynepoprel,čímjuuznal,zaradiljudozoznamupohľadávokatvorísúčasťreštrukturalizačného
plánu. Veriteľ má naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie pohľadávky len v popretej časti.
Súd tak konštatoval dôvodnosť žaloby v časti istiny vo výške 378,- eur a úroku z omeškania vo výške

1.906,23 eur, keď žalobca dostatočným spôsobom preukázal právny titul vzniku pohľadávky vo výške
378,- eur a úroku z omeškania vo výške 1.906,23 eur. Dôvody popretia predmetnej prihlášky v tejto
časti, ktoré správca uviedol v popretí zo dňa 23.09.2020, sú podľa súdu prvej inštancie nedôvodné. V
ostatnejčastisúdžalobuzamietol.Súdnárokžalobcuposúdilpodľaustanovenia§32ZoKR.Onárokuna
náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu a tieto priznal žalovanému v rozsahu 70,9 %.

4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca v rozsahu výrokov II. a III., a to z dôvodov
nesprávnehozáverusúduotom,žesúdrozhodujeourčenípohľadávkylenvpopretomrozsahu.Žalobný
návrh žalobcu bol v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov, podľa ktorej sa určuje pohľadávka v celom
rozsahu (nielen v spornom). Podľa § 32 ods. 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia

popretej pohľadávky. Podľa § 32 ods. 14 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky (napr.
v rozsahu 20 % istiny), neznamená to, že vzniknú/existujú dve pohľadávky (jedna v rozsahu 80 %
nepopretej istiny a druhá v rozsahu popretej 20 % istiny). Ak sa podľa § 32 ods. 14 ZoKR má veriteľ
domáhať určenia výšky pohľadávky, veriteľ má predsa len jednu pohľadávku, a preto sa domáha určenia

tejto pohľadávky čo do výšky, t.j. v akej výška má byť táto „jediná“ pohľadávka považovaná za riadne
uplatnenú. Takéto určenie je aj v záujme právnej istoty, nakoľko by inak určil, že veriteľ je veriteľom
iba nepopretej časti kúpnej ceny. Uvedené platí rovnako vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, ktoré
sa započítava do výšky pohľadávky. Popri časti istiny správca poprel celé príslušenstvo prihlásenej
pohľadávky, žalobca sa teda domáhal určenia výšky prihlásenej pohľadávky tak, že táto výška zahŕňa aj

predmetný úrok z omeškania (avšak oproti prihláške sa domáhal určenia len za obdobie do 04.02.2020).
Zároveň odvolateľ uviedol, že znenie § 32 ods. 12 ZoKR, podľa ktorého základom na určenie odmeny je
suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka
sporná. Nemá žiadnu logiku (pri všetkých výrokoch rozsudku), aby súd priznával žalovanému náhraduodmeny za právne zastupovanie vo výške 70,9 % (ako vyplýva z bodu 29. rozsudku, správcom popretá
časť predstavuje 14,55 % z celkovej pohľadávky s príslušenstvom) z tarifnej odmeny počítanej z 14,55
% pohľadávky (popretej časti). Osobitné zdôraznenie v § 32 ods. 12 ZoKR toho, že do základu sa zahŕňa

len výška spornej pohľadávky, predpokladá, že sa určuje celá pohľadávka (nie len jej výška), nakoľko
v opačnom prípade by išlo o zjavne nadbytočné ustanovenie; postačila by len prvá veta § 32 ods. 12
ZoKR. Ďalej odvolateľ poukázal na odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávny procesný postup.
Ak by aj závery súdu o tom, že sa v incidenčnom konaní určuje len tá časť pohľadávky, v rozsahu ktorom
bola správcom popretá (t.j. nie ako celá pohľadávka), súd v takom prípade postupoval nesprávne takým

spôsobom, že žalobcovi znemožnil, aby svoje procesné práva bránil v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalobca v žalobe popísal, aké pohľadávky si v konkurze prihlásil a v akom
rozsahu boli popreté. Zo žaloby je jednoznačne zrejmé, že žaloba predstavuje žalobu podľa § 32 ods. 9
ZoKR. Ak žalobcom navrhovaný petit podľa súdu nezodpovedal petitu podľa § 32 ods. 9 ZoKR, žaloba
trpela vadou - nezrozumiteľnosťou, pričom bolo povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na odstránenie vady
žaloby. Pred odstránením vady žaloby nemohol súd ďalej konať, a preto je rozsudok nezákonný a je

potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že
súd žalobu zamietol v časti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení tej časti prihlásenej
pohľadávky, ktorá bola správcom zistená a zahrnutá do reštrukturalizačného plánu žalovaného. Žalobca

nesprávne zastáva názor, že súd v konaní rozhoduje o pohľadávke v rozsahu, v akom bola prihlásená
a nie iba v popretom rozsahu. Žalobca zároveň podľa žalovaného vychádza z nesprávnej právnej
normy § 32 ZoKR, ktorý upravuje popieranie pohľadávok v konkurze, a to napriek tomu, že na majetok
žalovaného nebol vyhlásený konkurz, ale bola povolená jeho reštrukturalizácia. Popieranie pohľadávok
v reštrukturalizácii upravuje § 124 ZoKR. V zmysle uvedeného ustanovenia správca zapíše do zoznamu

prihlásených pohľadávok celú pohľadávku raz a v prípade čiastočného popretia jej výšky nedochádza k
rozdeleniu pohľadávky, ale správca len zaznačí zistenú sumu a popretú sumu. Predmetom incidenčného
konania potom bude len popretá časť pohľadávky. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak čo do výroku
II. vecne správny. Žalovaný poukázal tiež na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 409/2013, v zmysle
ktorého úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom,

pretože to je úlohou správcu. Úlohou incidenčného súdu je rozhodnúť len o tom, či popierací prejav
správcuobstojíalebonie.Pokiaľideonámietkužalobcuvsúvislostisnesprávnymprocesnýmpostupom,
žalovaný k tejto uviedol, že žaloba spĺňala všetky všeobecné aj osobitné náležitosti podania a bola
celkom zrozumiteľná, a to vrátane žalobného návrhu. Bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha, a preto
neexistoval dôvod na postup podľa § 129 CSP a nárok tak ako bol uplatnený žalobcom, nepredstavuje

vadu žaloby. Súd preto nemohol vyzvať žalobcu na úpravu petitu, ale až na základe vykonaného
dokazovania mohol objektívne zistiť výšku prihlásenej pohľadávky, výšku zistenej pohľadávky, dôvody
popretia a toto porovnať s obsahom žaloby. V neposlednom rade sa žalovaný vyjadril k námietke žalobcu
ohľadne náhrady trov konania, pričom žalovaný má za to, že žalobcom označené ustanovenie § 32 ods.
12 ZoKR sa nemôže v tomto prípade použiť, nakoľko popieranie pohľadávok v reštrukturalizácii upravuje

ustanovenie § 124 ZoKR, a to komplexne a odlišne od konkurzu. Podľa žalovaného súd postupoval
v súlade s ustanovením § 255 CSP a v ňom zakotvenou zásadou úspechu v spore. Neexistuje preto
ani dôvod na zrušenie rozsudku čo do výroku o náhrade trov konania. Žalovaný považuje odvolanie za
nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok čo do výrokov II. a III. ako vecne správny
potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 196a ZoKR ), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po
oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
podané proti výrokom II. a III. rozsudku nie je dôvodné.

8.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žežalobcasavkonanídomáhalurčenia,žejeveriteľompohľadávky
pozostávajúcej z istiny vo výške 12.343,- eur, úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm do dňa
04.02.2020 a trov konania vo výške 1.451,74 eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu v časti ako
podanú dôvodne (výrok I. rozsudku), ktorá časť nebola odvolaním napadnutá. Zároveň súd v častižalobu zamietol (výrok II. rozsudku) s tým, že v časti istiny nemohol žalobe vyhovieť, nakoľko táto nebola
predmetom popretia, teda žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem na určení nepopretej časti
pohľadávky a v časti úrokov z omeškania, keď v žalobe ich priznanie žiadal len do 04.02.2020, t.j. do

začatia reštrukturalizačného konania (oproti prihláške, kde ich žiadal do 21.07.2020, t.j. do povolenia
reštrukturalizácie). Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa § 32 ZoKR. V prípade nároku
na náhradu trov konania tento priznal žalobcovi ako úspešnému v konaní v rozsahu 70,9 %.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k
právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch II. a III.
vecne správne, avšak z iného právneho dôvodu (vychádzajúc z iných ustanovení ZKR, než na ktoré
odkázal súd prvej inštancie).

11. Odvolací súd výzvou zo dňa 15.10.2024 vyzval obe strany sporu, aby sa s ohľadom na § 382 CSP v
lehote 15 dní písomne vyjadrili k možnému použitiu § 124 ZoKR, nakoľko odvolací súd má za to, že na
vec sa vzťahuje ustanovenie § 124 ZoKR, ktoré v doterajšom rozhodovaní zo strany súdu prvej inštancie
nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

12. Žalobca na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa 15.10.2024, nereagoval. Žalovaný podaním
zo dňa 19.11.2024 písomne oznámil, že použitie § 124 ZoKR je namieste, nakoľko sa jedná o
osobitnú úpravu konaní vyvolaných špecificky reštrukturalizáciou a ustanovenia druhej časti ZoKR
(obsiahnuté v napadnutom rozsudku) na rozhodnutie nebolo možné aplikovať. Aj ustálená judikatúra

odmieta prípustnosť analogickej aplikácie konkurzných predpisov na reštrukturalizačné konanie, ak
takáto aplikácia nie je priamo vymedzená zákonným odkazom obsiahnutým v tretej časti ZoKR.

13. Podľa § 206k ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2021 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.

14. Podľa § 206l ods. 1 ZoKR, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a
súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté do 31. decembra 2020 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2020.
15. Podľa § 124 ods. 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou

preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka;
správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať
za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne
zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konaniapodľaodseku4úspešný.Dôvodompopretiaprihlásenejpohľadávkynemôžebyťlenskutočnosť,
že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých
záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich

právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

16. Podľa § 124 ods. 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia
lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok;aksprávcapopriepohľadávku

čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje
za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného
odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola

popretá.

17. Podľa § 124 ods. 3 ZoKR dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať
správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornoustarostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako
podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu
pohľadávok.

18. Podľa § 124 ods. 4 ZoKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

19. Podľa § 124 ods. 5 ZoKR, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie
popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú
pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

20. Podľa § 124 ods. 6 ZoKR rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému.
Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom
súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

21. Podľa § 124 ods. 7 ZoKR, kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo

kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči
jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za
zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len
so súhlasom tohto veriteľa.

22. Podľa § 124 ods. 8 ZoKR zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu
pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po
tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal.

23. Podľa § 124 ods. 9 ZoKR, ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok

dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nemôže mať naliehavý
právny záujem na určení nepopretej časti pohľadávky. Z oznámenia správcu o popretí pohľadávky (čl.
26 spisu) je nepochybné, že správca poprel istinu veriteľa len v rozsahu 378,- eur (z dôvodu, že existuje

dôvodný predpoklad, že táto časť pohľadávky veriteľa mohla zaniknúť) a zároveň poprel pohľadávku v
celom rozsahu úrokov z omeškania (časť úrokov z omeškania zo sumy 378,- eur z rovnakého dôvodu,
ako bola popretá táto časť istiny a všetky úroky z omeškania aj z dôvodu, že s ohľadom na ustanovenie
§ 120 ZoKR sa prihlasujú do reštrukturalizácie pohľadávky, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného
konania).

25. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou
žalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je sporové
konanie vyvolané reštrukturalizáciou, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd.
Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi, nie voči správcovi. Incidenčné konanie

je svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej
prihlásenej popretej pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej časti pohľadávky. Ak sa
domáha aj určenia už zistenej časti pohľadávky, je potrebné v tejto časti žalobu zamietnuť.

26. Odvolací súd ďalej uvádza, že v konaní o určení popretej pohľadávky je možné konať a rozhodovať

len o tej časti pohľadávky, ktorá bola popretá, nakoľko uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok
sa vytvára zákonná nevyvrátiteľná domnienka ohľadom zistenia prihlásených pohľadávok v rozsahu,
v akom neboli tieto pohľadávky popreté. Znamená to, že v reštrukturalizácii sa tieto pohľadávky
považujú za nesporné s tým, že v rámci reštrukturalizácie už prihlásenú pohľadávku nie je možné
žiadnym spôsobom spochybniť. Popretie prihlásenej pohľadávky správca vykoná tak, že popretie spolu

s dôvodom a rozsahom popretia prihlásenej pohľadávky zapíše do zoznamu pohľadávok. Do zoznamu
pohľadávok nestačí zapísať len to, že sa prihlásená pohľadávka poprela, ale vždy sa musí uviesť aj
dôvod, prečo sa poprela a rozsah, v akom sa poprela.27. Z obsahu spisu je zrejmé, že správca poprel istinu iba v rozsahu sumy 378,- eur, vo zvyšnej časti
istinu nepoprel, teda táto časť istiny (11.965,- eur + 1.451,74 eur) je v reštrukturalizácii zistená a tvorí
súčasť reštrukturalizačného plánu žalovaného. Záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti tejto časti

žaloby je preto správny. Nie je možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalobcu, že predmetom
konania má byť celá prihlásená pohľadávka. Ako už bolo uvedené, veriteľ sa môže domáhať určenia iba
popretej časti pohľadávky. Žalovaný v tejto súvislosti správne poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn.
II. ÚS 409/2013, v zmysle ktorého je úlohou incidenčného súdu rozhodnúť len o tom, či popierací prejav
správcu obstojí alebo nie. Odvolací súd preto uvádza, že ak predmetom prieskumu má byť popierací

prejav správcu, tak potom je nepochybné, že v prípade nepopretej pohľadávky, resp. jej časti, neexistuje
prejav správcu, ktorý by bolo možné podrobiť prieskumu. Žaloba v tejto časti je preto nedôvodná a túto
časť uplatneného nároku súd prvej inštancie správne zamietol.

28. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď mal
za to, že súd ho mal vyzvať na odstránenie vád podanej žaloby, ak neboli splnené podmienky na

uplatnenie si nepopretej časti prihlásenej pohľadávky. K uvedenému odvolací súd len v krátkosti uvádza,
že postupom podľa § 129 CSP je možné odstraňovať iba vady podanej žaloby a nie jej nedôvodnosť.
Postup súdu prvej inštancie, ktorý nedôvodnú časť nároku žalobcu zamietol v meritórnom rozhodnutí,
tak bol plne v súlade s procesným postupom upraveným v CSP.

29. V prípade odvolacej námietky žalobcu v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania, odvolací
súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na ustanovenie § 32 ods.
12 ZoKR, ktoré však upravuje náhradu tarifnej odmeny len za právne zastúpenie v sporoch o určenie
pohľadávky popretej v konkurze. Ustanovenie § 32 ods. 12 ZoKR sa nevzťahuje a nie je aplikovateľné
pre určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii (t.j. incidenčné spory vyvolané reštrukturalizáciou),

na ktoré vzťahuje úprava § 124 ZKR. Navyše niet sporu v tom, že § 32 ods. 12 ZoKR upravuje spôsob
určenia výšky odmeny, nárok na náhradu trov vzniknutých účasťou v sporovom konaní je nárokom
procesným. Súd prvej inštancie tak správne vychádzal zo zásady úspechu v konaní a aplikoval správne
aj príslušné ustanovenia CSP o trovách konania.

30. Záverom odvolací súd uvádza, že obsahom popieracieho prejavu bola prihlásená pohľadávka tiež v
rozsahu úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm. Popierací prejav správcu v súvislosti s úrokmi
z omeškania vyhodnotil súd prvej inštancie v časti ako nedôvodný a úroky z omeškania, ktoré poprel
správcanedôvodne,súdprvejinštanciezahrnuldovýrokuI.rozsudku,ktorýodvolanímnapadnutýnebol.
V časti správca poprel úroky z omeškania dôvodne, tieto však neboli žalobcom uplatnené v predmetnom

konaní.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov II. a III. napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je v odvolaním dotknutých výrokoch II. a III. vecne správne, a preto odvolací súd, viazaný
odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a
III. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).