Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/254/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012168
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2121012168.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., v konaní o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. decembra 2024 v Trnave, prejednal sťažnosť
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 28T/64/2021 zo dňa 01.10.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že (,,citácia“):

,,Podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona sa odsúdenému A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C., trvale bytom

D. XXX, nariaďuje výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace, ktorý mu
bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo 6. decembra 2021, sp. zn. 28T/64/2021,
právoplatným 24. decembra 2021.

Podľa § 50 odsek 8 Trestného zákona s poukazom na § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa
na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 179-184 spisu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil, ihneď do zápisnice na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený A. B.
(č.l. 172 spisu), ktorú odôvodnil sám osobitným písomným podaním (č.l. 185 spisu) a ktorú v jeho mene
zdôvodnila osobitným podaním aj jeho matka E. B. (č.l. 191 spisu).
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 172 spisu.)

Odsúdený A. B. v písomnom odôvodnení sťažnosti (č.l. 185 spisu) uviedol, že od roku 2020 je
nezamestnaný a zo sociálnych dávok platí, čo môže. A. F. to vedela, chodila si pre peniaze k jeho matke
pravidelne. Keď zohnal nejakú prácu, tak dopomohol a dal jej peniaze na ruku. Rodina mu pomáhala, A.
F. dostala nový mobil, korčule, bicykel. Zohnal si brigádu ohľadom výrobu stromov. Dôvodil, že im veľa
pomohol. Matka mu pomôže a vyplatí jej jeho dlh, pravidelne bude platiť každý mesiac 100 Eur pre A.
a 50 Eur pre G.. Dodal, že si podal o zníženie alimentov, pokiaľ ho niekde nezamestnajú a bude trvať

na tom, aby matka A. F. spravila svojim deťom DNA, nakoľko spolu nežijú.
Matka odsúdeného E. B. v písomnom odôvodnení sťažnosti (č.l. 191 spisu) dôvodila, že nebolo
zohľadnené, že odsúdený počas tých priestupkov nebol svojprávny, až keď si to uvedomil a pochopil, že
sa ma liečiť, išiel. Čo sa týka alimentov, dával koľko mohol, ona by mu pomohla, ale tak, ako sa chová
A. F., to sa nedá. Od narodenia detí dostala všetko, nemusela nič kupovať a ona to zapiera. Čo sa týka
odsúdeného dodala, že ten ide na preliečenie.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgána) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným A. B., preskúmal zákonnosť výroku

napadnutého uznesenia proti, ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie predchádzajúce tomuto
výroku a zistil, že sťažnosť proti uzneseniu je prípustná (§ 181 ods. 1, ods. 2 a § 419 ods. 1 Trestného
poriadku), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) v zákonom
stanovenej lehote (§ 187 Trestného poriadku), nie je však dôvodná.

Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zistil
nasledovné:

· trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 06.12.2021, sp. zn. 28T/64/2021, právoplatným
dňa 24.12.2021, bol A. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom jeho
výkonu a skúšobnou dobou v trvaní 2 (dva) roky. Zároveň mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
zaplatiť v skúšobnej dobe k rukám A. F. dlžné výživné vo výške 3.484,47 eur;
· skúšobná doba odsúdenému plynula od 25.12.2021 do 25.12.2023;
· z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený sa v skúšobnej dobe nedopustil trestného činu, za ktorý

by bol právoplatne odsúdený;
· z odpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky vyplýva, že odsúdený sa počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil šiestich
priestupkov, konkrétne dňa:
- dňa 16.03.2022 priestupku proti verejnému poriadku, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,-

eur,
- dňa 16.03.2022 priestupku proti verejného poriadku, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur,
- dňa 21.07.2022 priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý bol
napomenutý,
- dňa 21.07.2022 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý mu bola uložená pokuta vo

výške 30,- eur,
-dňa25.07.2023priestupkuprotiverejnémuporiadku,zaktorýmubolauloženápokutavovýške30,-eur,
- dňa 09.12.2023 priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý mu bola
uložená pokuta vo výške 20,- eur;

· z výpovede A. F. na verejnom zasadnutí pred okresným súdom vyplynulo, že zo zameškaného
výživného vo výške 3.484,47 eur neuhradil v priebehu dvojročnej skúšobnej doby žiadnu splátku,

· z poštových poukazov predložených odsúdeným vyplynulo, že odsúdený počas skúšobnej doby
uhrádzal výživné v nepravidelných splátkach v rôznej výške, najviac však vo výške 124,- eur mesačne,

čo nepokrýva ani výšku bežného výživného, ktoré je povinný platiť na nezaopatrené deti.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy pre zákonné a objektívne
rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym
záverom, keď odsúdenému nariadil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)

rok a 4 (štyri) mesiace, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo 06.12.2021,
sp. zn. 28T/64/2021, právoplatným 24.12.2021 a správne rozhodol o zaradení odsúdeného podľa § 50
ods. 8 Trestného zákona s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky zákonné skutočnosti a správne úvahy, na základe ktorých dospel k nevyhnutnosti rozhodnúť
o nariadení výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody odsúdenému.

Krajský súd sa s právnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a to

preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

Odôvodnenie rozhodnutí I. stupňového a II. stupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže
z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (I. ÚS 336/2016).Sťažnostný súd nad rámec uvedeného okresným súdom v napadnutom uznesení dodáva, že pri
posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a

či vyhovel uloženým podmienkam, pričom treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej
doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe.

Jedným zo základných znakov riadneho života človeka je dodržiavanie právneho poriadku. Ak
podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým,

že spácha úmyselný trestný čin, príp. iným závažnejším spôsobom spácha protispoločenskú činnosť
(spácha závažnejší priestupok, resp. opakovane pácha menej závažné priestupky) a tiež, keď si riadne
neplní obmedzenia alebo povinnosti uložené mu súdom, svedčí to spravidla o tom, že podmienečné
odsúdenie u odsúdeného nesplnilo svoj cieľ, že sa tento neosvedčil v skúšobnej dobe, a preto tento
pôvodne podmienečne odložený trest odňatia slobody treba vykonať. Nariadenie výkonu trestu odňatia
slobody tak bude na mieste vtedy, ak závažnosť protiprávneho konania a jeho okolnosti svedčia o tom,

že podmienečne odsúdený sa nechce napraviť a viesť riadny život.

Z vykonaného dokazovania okresným súdom mal aj krajský súd jednoznačne za preukázané, že
skúšobná doba v tejto trestnej veci odsúdenému začala plynúť dňa 25.12.2021 a uplynula dňa
25.12.2023, pričom počas jej plynutia sa odsúdený dopustil šiestich priestupkov, z toho troch priestupkov

proti verejnému poriadku, dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky a jedného priestupu proti
občianskemu spolunažívaniu, za ktoré mu boli ukladané pokuty vo výške 20,- eur až 30,- eur a tiež bol
napomenutý, a ktoré zároveň vzhľadom na výšku sankcií, druh porušených povinností (hrubé správanie,
fyzický útok na člena policajnej hliadky), ako i z časového hľadiska ich spáchania (krátke časové
odstupy medzi jednotlivými priestupkami) nemožno hodnotiť ako málo závažné. Zároveň si odsúdený

v skúšobnej dobe nesplnil ani povinnosť uloženú súdom uhradiť zameškané výživné, ktorá mu bola
uložená ako osobitná povinnosť v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a to
napriek tomu, že o tejto povinnosti vedel, avšak neprejavil snahu o jej splnenie, a to ani čiastočne. Podľa
názoru krajského súdu týmto správaním dal odsúdený najavo ľahostajný prístup k dodržiavaniu pravidiel
spoločnosti a k plneniu si súdom uložených povinností, v dôsledku čoho možno bezpečne vyvodiť záver,

že podmienečné odsúdenie u neho nesplnilo svoj účel. U odsúdeného nemožno považovať priestupky
spáchané počas skúšobnej doby ani za jednorazové vybočenie z inak riadneho života, keďže sa ich
dopustil opakovane. Správanie sa odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody, kedy sa nielen dopúšťal ďalšej protispoločenskej činnosti, ale si nesplnil
ani súdom uloženú povinnosť uhradiť zameškané výživné, nie je možné vyhodnotiť tak, že by viedol

riadny život.

Po vyhodnotení osoby odsúdeného a okolností prípadu dospel krajský súd k rovnakému záveru ako súd
I. stupňa, že odsúdený jednak neviedol v skúšobnej dobe riadny život a zároveň si nesplnil povinnosť
uloženú mu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a to ani čiastočne, preto neprichádza do

úvahyžiadnyinýpostup,lenpremenatrestu,nakoľkoodsúdenýsámsvojímsprávanímsapočasplynutia
skúšobnej doby dal najavo, že uloženie trestu odňatia slobody bez jeho výkonu nemôže viesť k jeho
náprave.

Okresný súd správne postupoval i pri zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia (v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona), pretože odsúdený
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.

K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd potom len pripomína, že za vedenie riadneho

života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy
občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva
voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa
priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
Preto krajský súd vyhodnotil sťažnostné námietky odsúdeného a matky odsúdeného ako nedôvodné.

Pokiaľ odsúdený v sťažnostných námietkach dôvodil, že od roku 2020 je nezamestnaný a zo sociálnych
dávok platí, čo môže, pričom A. F. to vedela, chodila si pre peniaze k jeho matke pravidelne a pod.,
k týmto námietkam krajský súd pripomína, že odsúdený od právoplatnosti trestného rozkazu mal
vedomosť o svojej povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné, ako ajo následkoch zavineného nesplnenia tejto povinnosti v podobe nariadenia nepodmienečného trestu
odňatia slobody, a preto pokiaľ sa chcel takémuto negatívnemu následku - nariadeniu výkonu trestu
odňatia slobody vyhnúť, mal byť jeho primárnym záujmom úhrada dlžného výživného počas plynutia

skúšobnej doby. Rovnako mal odsúdený od začiatku plynutia skúšobnej doby preukázať snahu viesť
riadny život a to okrem iného aj tým, že sa bude vyvarovať páchania ďalšej protiprávnej činnosti. Naopak
odsúdený vedomý si následkov protiprávneho konania opakovane porušil právne predpisy a dopustil
sa 6 priestupkov. V súhrne toto správanie odsúdeného je jednoznačným potvrdením, že podmienečne
odložený trest nebol pre neho dostatočným motivujúcim faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu

k plneniu si svojich povinností ako i k vedeniu riadneho života. Je preto potrebné v jeho prípade nariadiť
výkon trestu odňatia slobody, ktorý by mal účinnejšie viesť k náprave odsúdeného.
V tomto smere potom ani prehlásenia uvedené odsúdeným v sťažnosti, že matka mu pomôže a vyplatí
jeho dlh a že bude pravidelne platiť každý mesiac 100,- eur pre A. a 50,- eur pre G., tieto sú pre účely
tohto rozhodnutia bezpredmetné, nakoľko súd pri posudzovaní skutočnosti, či sa odsúdený v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia osvedčil alebo neosvedčil, skúma len správanie sa odsúdeného

počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, neskúma teda jeho správanie sa po uplynutí
skúšobnej doby.
Pokiaľ matka odsúdeného v odôvodnení sťažnosti poukázala na to, že odsúdený počas páchania
priestupkov nebol svojprávny a následne sa išiel liečiť, k tejto námietke sa žiada len uviesť, že zo
spisového materiálu a ani zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že odsúdenému v čase, kedy sa dopúšťal

priestupkov, bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Naopak odsúdený si bol plne vedomý, že
mu plynie skúšobná doba, napriek tomu svojím konaním nepreukázal, že by sa snažil vyhnúť situáciám,
pri ktorých dochádza k porušovaniu zákonov.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by bolo
v prospech odsúdeného, preto sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.