Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/146/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200389
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V + S Welding, s.r.o.,
so sídlom Tarnov 206, 086 01 Tarnov, IČO: 36 677 892, právne zastúpený: JUDr. Adriána Kmecová,
MBA, advokátka so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, IČO: 53 369 751, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100386574/2019 zo dňa 6. februára 2019, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/29/2019-117 zo dňa 7. júna 2022,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/29/2019-117 zo dňa 7. júna 2022 sa mení tak, že
rozhodnutie žalovaného č. 100386574/2019 zo dňa 6. februára 2019 sa zrušuje a vec sa vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Sťažovateľovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde
a na kasačnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február
2017. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č.
100664760/2018 zo dňa 05.04.2018.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č.
101303062/2018 zo dňa 09.07.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu

dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 9.876,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“)
za zdaňovacie obdobie február 2017, teda znížil nadmerný odpočet zo sumy 38.771,10 eur na sumu
28.895,10 eur.
3. Dôvodom zníženia uplatneného nadmerného odpočtu bolo neuznanie odpočítania dane z faktúry
č. 2017004 (DPH 9.876,- eur) žalobcovi od dodávateľa LEWEL s.r.o. (ďalej aj „LEWEL, s.r.o.“

alebo „deklarovaný dodávateľ“) za výrobu výrobných dielov (predmet fakturácie bol žalobcom bližšie
špecifikovaný ako dodanie služieb - jednoduchých zváračských a zámočníckych prác vykonaných
na komponentoch, ktoré sa následne využili pri výrobe bankomatov v pevnostných triedach a
jednotlivých dielov poľnohospodárskych strojov). Výroba výrobných dielov bola podľa zistení správcudane fakturovaná v reťazci spoločností: K&J PLUS s.r.o. › PA-STAV Group, s.r.o. › actuelle, s.r.o. ›
LEWEL, s.r.o. › žalobca.
4. Správca dane preveroval reálnosť dodania zváračských a zámočníckych prác deklarovaným

dodávateľom a ďalšími subdodávateľmi, pričom dospel k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2
písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie
danezaslužbyzfaktúryvystavenejdeklarovanýmdodávateľom,priktorýchnevznikladaňovápovinnosť.
Správca dane nemal za preukázané, že došlo k dodaniu služieb tak, ako bolo žalobcom deklarované.
5. Podľa správcu dane si žalobca nepreveril deklarovaného dodávateľa, a to tak, aby mal istotu, že

disponuje materiálnym, technickým, priestorovým a personálnym vybavením pre výkon predmetných
služieb. Deklarovaný dodávateľ mal poskytnúť fakturované služby, avšak nedisponoval ani priestormi
na zváranie, ani zváracou technikou a ani pracovníkmi s potrebnými certifikátmi na vykonávanie
zváračských prác.
6. Vo vzťahu k reťazcu obchodných spoločností správca dane uviedol, že ani jedna zo zúčastnených
spoločností reálne nevykonávala zváračské práce. Každá zo zúčastnených spoločností vystavila pre

odberateľa faktúru s totožným predmetom fakturácie, pričom rozdiel bol v cene predmetu fakturácie,
ktorá sa zvyšovala postupne od prvej spoločnosti k poslednej spoločnosti reťazca. Rozdiel bol správcom
dane zistený aj v dátume dodania predmetu fakturácie. Spoločnosť K&J PLUS s.r.o. vystavila pre PA-
STAV Group, s.r.o. faktúru za predmetné služby s dátumom dodania 08.03.2017, pričom PA-STAV
Group, s.r.o. vystavila za rovnaký predmet fakturácie pre actuelle, s.r.o. faktúru s dátumom dodania

už 28.02.2017, teda skôr ako služby sama prijala. Následne actuelle, s.r.o. a deklarovaný dodávateľ
fakturovali služby už s dátumami dodania 28.02.2017.
7. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100386574/2019 zo dňa 06.02.2019 (ďalej aj
„rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. V súvislosti s odvolacou námietkou, kde žalobca navrhol

znalecké dokazovanie z oblasti strojárstva a ekonómie, žalovaný uviedol, že tento návrh sa mu javí ako
neúčelný vzhľadom na to, že šetrenie súdnym znalcom by preukázalo, kto bol výrobcom bankomatových
skríň, čo je v danom prípade jasné, keďže tieto bankomatové skrine vyrábal žalobca. Znalecký posudok
by však nepreukázal, kto vyrábal výrobné diely na tieto bankomatové skrine, keďže ani sám žalobca
si nevedie evidenciu, ktorá stena (výrobný diel) bola vyrobená ktorým pracovníkom. V danom prípade

ani správca dane a ani žalovaný nespochybnili, že žalobca vyrábal, resp. kompletizoval bankomatové
skrine, avšak správcom dane bolo preukázané, že pozvárané výrobné diely neboli dodané tak, ako to
deklaruje žalobca predloženými dokladmi.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania
odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia,
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe
namietal, že jeho dôkazné bremeno v daňovom konaní nie je absolútne a vzťahuje sa len k povinnosti
preukázať nárok na odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom LEWEL s.r.o. Hoci nemôže

niesť zodpovednosť za ním nezavinené nedostatky, žalovaný spolu so správcom dane mu podľa jeho
názoru pričítali existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.
9. Uznesením č. k. 3S/29/2019-72 zo dňa 28.01.2020 krajský súd zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.
10. Krajský súd rozsudkom č. k. 3S/29/2019-117 zo dňa 07.06.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)

zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Zároveň rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom
nepriznáva.
11. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd dospel k záveru, že dodanie výrobných dielov
fakturované spornou faktúrou je deklarované len formálne, bez preukázania skutočného materiálneho

dodania spoločnosťou LEWEL, s.r.o. a jej subdodávateľmi. Krajský súd argumentoval tým, že faktúra
ako dôkaz je použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené odrážajú reálnu skutočnosť. To, že určitý
doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný ešte nie je dôkazom, že daňový
subjekt je oprávnený si uplatniť právo na odpočítanie dane z tohto dokladu.
12. Vzhľadom na zistenia z administratívneho spisu krajský súd skonštatoval, že výroba výrobných

dielov bola fakturovaná v reťazci spoločnosti K&J PLUS, s.r.o. › PA-STAV Group › actuelle, s.r.o. ›
LEWEL, s.r.o. › V+S Welding, s.r.o. (žalobca). V snahe preveriť, či fakturované služby boli reálne dodané
uvádzanými spoločnosťami, správca dane z výsluchu PhDr. Jozefa Hrica, konateľa dodávateľa LEWEL,
s.r.o., zistil, že zváračské práce mu dodala spoločnosť actuelle, s.r.o. Konateľ spoločnosti actuelle, s.r.o.Ivan Kuba uviedol, že on preberal materiál od Jozefa Hrica v Bardejove, následne ho odviezol do Košíc.
Uviedol tiež, že prepravu vykonával vlastným motorovým vozidlom ŠPZ: Y.XXXY.. Šetrením správcu
dane bolo zistené, že predmetné motorové vozidlo nie je v preverovanom období zaznamenané na

diaľničnom úseku Košice - Prešov a tiež toto vozidlo nie je evidované v knihe príchodov a odchodov
areálu SBAJ INMART, a.s. Bardejov, kde má žalobca prevádzku. Ivan Kuba nevedel uviesť mená osôb,
ktoré zváračské práce vykonali, ako dodávateľa označil spoločnosť PA - STAV Group, s.r.o., konkrétne
jednal s pani Z. Pani Z. sa vo výpovedi odvolávala na S. U., ktorý jednal za spoločnosť PA - STAV Group,
s.r.o. Pán S. U. uviedol (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 23.01.2018 č. 100208197/2018 ), že v

období 1. štvrťrok 2018 spoločnosť PA - STAV Group, s.r.o. dodávala spoločnosti actuelle, s.r.o. drevo,
pneumatiky,náhradnédielynanákladnémotorovévozidláaservisvozidiel.VovýpovedipánS.U.žiadne
zváračské práce neuviedol. Tiež uviedol, že spoločnosť nemala ani nemá žiadnych zamestnancov. V
tomto období mala spoločnosť PA - STAV Group, s.r.o. len jedného dodávateľa výrobných dielov a to
spoločnosť K&J PLUS, s.r.o., ktorá podľa výpisu z obchodného registra zváračské práce nevykonáva.
13. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že svoju dôkaznú povinnosť si v zmysle

§ 24 ods. 1 Daňového poriadku vyčerpal a vo vzťahu k nemu uplatnil správca dane extenzívny výklad
daného ustanovenia a zaťažil ho preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. V
tomto smere krajský súd argumentoval tým, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom
platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou preukázať splnenie zákonných podmienok
na jeho uplatnenie. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie materiálnych

podmienok, a tak neuniesol svoje dôkazné bremeno. Podľa krajského súdu povinnosťou žalobcu bolo
preukázať, že predmetné služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť
s poukazom na Zmluvu o dielo uzatvorenú so spoločnosťou LEWEL, s.r.o., či odkazom na výpovede
svedkov, ktoré sa k jednotlivým plneniam vyjadrovali všeobecne, konkrétne mená osôb, resp. iné
konkrétne dôkazy preukazujúce reálne dodanie služby - vykonanie zváračských prác, označiť nevedeli.

V predmetnej veci tieto skutkové zistenia boli spochybnené. Keďže žalobca dôveryhodne nevysvetlil a
nepredložil ani vierohodné dôkazy k prijatým zdaniteľným plneniam, daňové orgány postupovali v súlade
so zákonom, ak konštatovali, že bol porušený § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH.
14.AkonedôvodnúvyhodnotilkrajskýsúdargumentáciužalobcurozsudkomSúdnehodvoraEÚC-80/11

a C-142/11 Mahageben kft Peter David zo dňa 21.06.2010. V tomto bode krajský súd uviedol, že v
prípade žalobcu nešlo o účasť na plnení, ktoré je súčasťou podvodného konania na DPH, z výsledkov
daňovej kontroly nevyplýva záver, že zo strany žalobcu išlo o účelové zníženie daňovej povinnosti
a uvedené netvrdia ani daňové orgány. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo spornej
faktúry bolo nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane, pričom správny súd

zdôraznil, že dôvodom nepriznania nebolo spochybnenie dodania služby (plnenia) ako takého, ale
spochybnenie dodania služby (plnenia) spoločnosťou LEWEL, s.r.o. v reťazci jej subdodávateľov. S
poukazom na uvedené mal krajský súd za to, že správca dane nepochybil, keď neakceptoval požiadavku
žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania z oblasti strojárstva a ekonómie, nakoľko znalecké
dokazovanie nebolo spôsobilé túto skutočnosť preukázať.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
15. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť
z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1

písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/
SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátilsprávnemusúdunaďalšiekonanie,eventuálne,abykasačnýsúdzrušilpreskúmavanérozhodnutie
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
16. Napadnutý rozsudok označil sťažovateľ za neodôvodnený a arbitrárny s tým, že na konkrétne

námietky sťažovateľa správny súd nereagoval vôbec alebo len formálne bez adekvátneho obsahu a
vysvetlenia.
17. K nesprávnemu právnemu posúdeniu odpočítania dane od spoločnosti LEWEL, s.r.o. sťažovateľ
uviedol, že v rámci svojej ekonomickej činnosti uskutočňuje výrobu bankomatových skríň a
poľnohospodárskych strojov, ktoré dodáva už niekoľko rokov odberateľom Bode - Panzer s.r.o. a

BEDNAR FMT s.r.o., Česká republika, na finálne dopracovanie. Keďže v rámci vlastných prevádzkových
možností nestíhal vykonávať všetky zváracie práce podľa objednávok obchodných partnerov, potreboval
si časť jednoduchých zváracích prác objednať u iného zhotoviteľa - spoločnosti LEWEL, s.r.o., ktorú
si preveril cez verejne dostupné databázy (na www.orsr.sk zistil, že táto spoločnosť má oprávneniena vykonávanie zváračských prác od 02.06.2007) i cez výrobu skúšobných dielov, a následne s ňou
uzavrel zmluvu o dielo. Výrobu a montáž mal zhotoviteľ vykonať podľa výrobnej dokumentácie dodanej
objednávateľom, na svoje nebezpečenstvo a na svojom pracovisku. Sťažovateľ poukázal na to, že v

záujme obozretnosti sťažovateľ v zmluve zaviazal spoločnosť LEWEL s.r.o., aby predmet zmluvy plnila
sama, na vlastnú zodpovednosť, čím vylúčil akýkoľvek subdodávateľský záväzok na strane zhotoviteľa.
K priebehu dodávky uviedol, že konateľ zhotoviteľa PhDr. Jozef Hric si vždy osobne vyzdvihol a odviezol
materiál v súlade s výrobnou dokumentáciou z areálu na Duklianskej 21, Bardejov (skladové priestory
v ktorých má sťažovateľ prevádzku) a doviezol späť zvarené komponenty, ktoré boli ďalej použité vo

výrobnom procese.
18. Sťažovateľ namietal, že jeho dôkazné bremeno sa vzťahovalo len k povinnosti preukázať nárok
na odpočítanie dane z faktúry vystavenej svojím dodávateľom LEWEL, s.r.o. Ak dôkazné bremeno
z prijatých plnení od svojich subdodávateľov nesplnil dodávateľ LEWEL, s.r.o., potom toto sa musí
posúdiť samostatne a nie je možné toto zistenie mechanicky aplikovať do obchodného vzťahu medzi
sťažovateľom a jeho dodávateľom. Sťažovateľ ďalej poukázal na dôkazy svedčiace v jeho prospech.

V tejto súvislosti uviedol, že predložil všetky daňové a účtovné doklady požadované správcom dane,
ako aj že podal daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie a odviedol daň, rovnako tak urobila
aj dodávateľská spoločnosť LEWEL s.r.o. Poukázal na výpovede sťažovateľa a výpovede svedkov -
konateľa deklarovaného dodávateľa LEWEL s.r.o. (J. Hrica) a konateľa subdodávateľa actuelle s.r.o. (I.
Kubu), ktorí realizáciu dodávok potvrdili a podrobne popísali ich realizáciu. Dal do pozornosti aj výpoveď

zamestnancaspoločnostiSBAJINMART,a.s.-poskytovateľastrážnejslužbyvareáliprevádzkyžalobcu,
ktorý potvrdil, že konateľ deklarovaného dodávateľa jazdil do areálu a mal doň voľný vstup, preto jeho
motorové vozidlo, ani vozidlá ktoré jazdia s ním, nie sú evidované v evidencii príchodov a odchodov
vozidiel. Uvedené dôkazy však vyhodnotil správca dane podľa sťažovateľa svojvoľne. Ďalej sťažovateľ
opätovne namietal aj nevykonanie ním navrhovaného znaleckého dokazovania zo strany správcu dane.

19. Sťažovateľ mal za to, že ak žalovaný (a správca dane) má pochybnosti o tvrdeniach sťažovateľa
a dôkazy ním predložené nemieni akceptovať, potom je tiež povinný túto skutočnosť doložiť dôkazmi,
ktoré tvrdenia sťažovateľa jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy žalovaného musia mať minimálne
rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené sťažovateľom.
Dôkazy, ktorými žalovaný odôvodňuje nepriznanie odpočítania dane, nemajú podľa sťažovateľa žiadnu

výpovednú hodnotu k preukázateľnému spochybneniu dôkazov predložených sťažovateľom. Sťažovateľ
namietal,žezisteniasprávcudaneažalovanéhoniejemožnéosvedčiťakopostačujúcekprijatiuzáveru,
že deklarovaný dodávateľ výrobu výrobných dielov nezrealizoval a nedodal. Podľa sťažovateľa žalovaný
nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral, a nevykonal dokazovanie tak,
aby objasnil a získal skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

20. Sťažovateľ záverom kasačnej sťažnosti odmietol účasť v podvodnom reťazci dodávateľov a
aplikáciu systému zodpovednosti bez zavinenia. Ak je daňová povinnosť v reťazci dodávateľov a ich
subdodávateľov v niektorom článku nevymožiteľná, dôsledky ich podvodného konania nie je možné
prenášať na tých, ktorí sa podvodov nezúčastnili a dane riadne platia (tu sťažovateľ poukázal na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a Péter Dávid z 21.06.2010,

bod 48).
21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že trvá na svojich záveroch
uvedených v rozhodnutiach finančných orgánov. S právnym posúdením správneho súdu sa bez ďalšieho
stotožnil.
22. Žalobca v replike dal kasačnému súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR

sp. zn. 2Sfk/37/2022 zo dňa 30.04.2024 vydaný vo veci sťažovateľa a poukázal na to, že v skutkovo
zhodných/obdobných veciach je potrebné rozhodovať rovnako.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
23. Prejednávaná vec bola dňa 14.12.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými

prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/146/2022.
24. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej

lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie
a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a nainternetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.
25. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“
29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
30. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.“
31. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku: „Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.“

32. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
33. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol
správnu žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiam finančných orgánov, na základe ktorých došlo k
neuznaniu práva sťažovateľa na odpočítanie DPH z faktúry od spoločnosti LEWEL, s.r.o. za výrobu
dielov, ktorá bola fakturovaná v reťazci spoločností K&J PLUS s.r.o. › PA-STAV Group, s.r.o. › actuelle,

s.r.o. › LEWEL, s.r.o. › sťažovateľ. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému
súdu primárne posúdiť zákonnosť záverov správneho súdu vo vzťahu k námietkam sťažovateľa o
nepriznaní odpočítania dane.
34. V zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ktorý je v tejto časti výsledkom implementácie smernice
Rady 2006/112/ES z ?28. ?novembra 2006 o?spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, nárok na

odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych
podmienok, ktorými sú: (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba
registrovaná pre DPH (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky
existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a (3) že prijaté plnenie je príjemcom
(sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne

podmienkynaodpočítaniedaneniesúsplnené,právonaodpočítanieDPHmôžebyťodopreté(rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/16/2020 zo dňa 25.08.2022, bod 25; rozhodnutia
Súdneho?dvora EÚ vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016, C-518/14, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó
zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod
24).

35.ZdôvoduľahkejzneužiteľnostíprávanaodpočítanieDPHzaťažilzákonodarcadôkaznýmbremenom
na?preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane prioritne daňový subjekt,
ktorý si?toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa ?27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018
zo dňa 30.04.2019). Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo

nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho?súdu SR sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, č. R?26/2021, bod?40; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, č.
R 6/2020, body 49 a 50). Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené a týka sa
len tých skutočností, na ktoré má sám vplyv. V tejto súvislosti konštatoval Ústavný súd SR, že: „Daňovýsubjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho
sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich
strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí

mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť
presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom
existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom
podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
86/2022zodňa15.02.2022).Predôkaznébremenovdaňovomkonaníďalejplatí,žedôvodomnaprenos

dôkaznéhobremenazosprávcudaneopäťnadaňovýsubjektniejeakákoľvekpochybnosťsprávcudane
o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je
pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok
pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa

12.10.2022).
36. Kasačný súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na
odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom a daňovým
subjektom, a teda pri ich posudzovaní musí byť každá transakcia sama predmetom vyhodnotenia,
nezávislenadanisplatnejza?predchádzajúcealebonasledujúcetransakcie(napr.rozhodnutieSúdneho

dvora EÚ vo veci Gemeente Woerden C-267/15 zo dňa 22.06.2016).
37. Dôvodom pre neuznanie odpočítania dane zo spornej faktúry v prejednávanej veci bolo nesplnenie
prvej hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane, konkrétne statusu osoby deklarovaného
dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Finančné orgány tvrdili, že spoločnosť LEWEL s.r.o. vystupovala
v predmetnom obchode len ako formálny dodávateľ plnenia, ktoré sa však neuskutočnilo tak, ako ho

sťažovateľdeklaroval,atonajmäspoukazomnazisteniaosubdodávateľskýchspoločnostiachvreťazci.
Finančné orgány pritom výslovne nespochybnili materiálnu existenciu plnenia a nespochybnili ani to,
že sťažovateľ zváračské a zámočnícke práce pri spracovaní komponentov na výrobu bankomatov a
poľnohospodárskych strojov ďalej použil na svoje zdaniteľné obchody.
38. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ predloženými dokladmi a svedectvami osôb, ktoré

mali byť prítomné pri manipulácii s predmetným tovarom - výrobnými dielmi, preukazoval, že prijal
fakturovanú službu od deklarovaného dodávateľa spoločnosti LEWEL, s.r.o., u ktorého si jej dodanie
objednal. Napriek tomu, že podľa zmluvy so sťažovateľom mal deklarovaný dodávateľ LEWEL,
s.r.o. službu poskytnúť sám, výsledky vykonaného dokazovania ukázali, že vykonanie zváračských a
zámočníckych prác zabezpečil u subdodávateľa actuelle, s.r.o. a ten ich poskytnutie zadal ďalšiemu

subdodávateľovi.
39. Pre účely posúdenia práva sťažovateľa na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti LEWEL, s.r.o.
nie je rozhodujúce, či subjekty v subdodávateľskom reťazci mali zamestnancov, povolenia na zváračské
práce, či technické zázemie na poskytnutie služby sťažovateľovmu dodávateľovi LEWEL, s.r.o.
Podstatnéjepreukázaniealeborelevantnéspochybnenie,čisťažovateľdodávkuslužiebprijalpričinením

spoločnosti LEWEL, s.r.o., ktorej ako platiteľovi dane vznikla dodaním služby daňová povinnosť podľa §
19 ods. 2 zákona o DPH. Netreba pritom opomenúť, že pri posudzovaní hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane musí byť každá transakcia sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej
za?predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (viď bod 36 tohto rozsudku).
40. Pokiaľ správny súd (a obdobne i žalovaný) uviedli, že dôvodom nepriznania práva na

odpočítanie dane bolo spochybnenie dodania služby (plnenia) spoločnosťou LEWEL, s.r.o. v reťazci
jej subdodávateľov, uvedené samo o sebe nie je dostatočné na spochybnenie práva na odpočítanie
dane sťažovateľovi. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ
vo veci C-610/19 Vikingo, v ktorom Súdny dvor konštatoval: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej

neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani

dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytlinezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila

faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
41. Na citované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nadviazal i Najvyšší správny súd SR, keď
rozhodol nasledovne: „Pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného

dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie,
nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými
prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov
deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo
v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť
mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“ (sp. zn.

3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č.
23/2022).
42. Aplikujúc uvedené závery na prejednávanú vec, pokiaľ správca dane v prvostupňovom rozhodnutí
dôvodil, že ak subdodávatelia (K&J PLUS s.r.o. › PA-STAV Group, s.r.o. › actuelle, s.r.o.) nevedia
preukázať reálnosť dodávok deklarovanému dodávateľovi sťažovateľa - spoločnosti LEWEL, s.r.o., nie

je takéto dodania vyskytujúce sa v reťazci nasledujúcich partnerov možné považovať za uskutočnené
zdaniteľné plnenia, a s týmto záverom sa stotožnil i žalovaný a správny súd, ide o nesprávne právne
posúdenie veci.
43. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že zistenia a dôkazy správcu
dane, ktorými správca dane spochybnil vierohodnosť sťažovateľom predložených dôkazov, spočívali

najmä v absencii personálnych a technických kapacít deklarovaného dodávateľa a subdodávateľov
pre vykonanie prác, nezrovnalosti v dátume vyhotovenia faktúry od tretieho subdodávateľa v reťazci
(K&J PLUS s.r.o.) pre druhého subdodávateľa v reťazci (PA-STAV Group, s.r.o.) vystavenej až dňa
08.03.2017, hoci predmetné práce mali byť dodané vo februári 2017, nestotožnení fyzických osôb -
zváračov, ktoré práce skutočne vykonali, nepotvrdení prác zo strany tretieho a druhého subdodávateľa

v reťazci a v nepreukázaní prechodu vozidiel deklarovaného dodávateľa, resp. subdodávateľa cez areál
žalobcu v súvislosti s nakladaním materiálu a vykladaním už zvarených dielov. Naproti tomu sťažovateľ
predložil kompletnú dokumentáciu (faktúru, dodací list, preberací protokol, výkresovú dokumentáciu,
príjemky/výdajky zo skladu a na sklad, fotodokumentáciu, bankové výpisy o úhrade), sťažovateľom i
deklarovaným dodávateľom boli podané daňové priznania a odvedená daň, a v konaní boli zadovážené

výpovede sťažovateľa, jeho zamestnanca p. K. odovzdávajúce materiál a preberajúceho už zvarené
diely, konateľa deklarovaného dodávateľa LEWEL s.r.o. J. Hrica a konateľa subdodávateľa actuelle
s.r.o. I. Kubu, ktorí realizáciu dodávok potvrdili a popísali ich realizáciu. Kasačný súd konštatuje, že
vyššie uvedené pochybnosti identifikované správcom dane nepovažuje za také, ktoré majú potenciál
spochybniť skutočnosti a tvrdenia, ktoré svedčia v prospech sťažovateľa a odôvodniť nepriznanie

práva na odpočítanie dane, keďže tieto pochybnosti spočívali takmer výlučne v okolnostiach na
strane subdodávateľov sťažovateľa. K spochybneniu prejazdu vozidiel deklarovaného dodávateľa, resp.
subdodávateľa cez areál sťažovateľa poukazuje kasačný súd na výpoveď zamestnanca spoločnosti
SBAJ INMART, a.s. - poskytovateľa strážnej služby v areáli prevádzky sťažovateľa, ktorý uviedol, že
do evidencie sa nezaznamenávajú motorové vozidlá majiteľov spoločností, ktorí majú v areáli prenajaté

priestory, pričom správca dane nevykonal sťažovateľom navrhovanú opätovnú miestnu obhliadku alebo
výsluch svedka za spoločnosť SBAJ INMART, a.s. s umožnením účasti sťažovateľa a to na vyjasnenie
skutočnosti, ako vrátnica pristupovala k evidencii vozidiel deklarovaného dodávateľa a či je ich prejazd
cez areál skutočne vylúčený.
44. Kasačný súd tak uzatvára, že v daňovom konaní nebolo hodnoverne spochybnené, že fakturovaná

služba bola žalobcovi skutočne poskytnutá (plnenie existuje), že mu ju dodal platiteľ dane (spoločnosť
LEWEL, s.r.o.) prostredníctvom subdodávateľov, a že žalobca použil dodávku na svoje zdaniteľné
obchody. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa by bolo možné
nepriznať odpočítanie dane žalobcovi len vtedy, ak by bolo v?konaní preukázané, že sťažovateľ
sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na?obchodnom

reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. Kasačný súd podotýka, že nakoľko dôvodom pre
odmietnutie práva na odpočítanie dane v predmetnej veci bolo nesplnenie materiálnych podmienok a
zavinená účasť sťažovateľa na daňovom podvode nebola zo strany finančných orgánov ani tvrdená ani
skúmaná, nemal kasačný súd nateraz dôvod vec skúmať z tohto pohľadu.45. Sťažnostný bod sťažovateľa spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom
vyhodnotil preto kasačný súd ako dôvodný. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje i na obdobné
závery Najvyššieho správneho súdu SR vo vzťahu k sťažovateľovi uvedené v rozsudkoch sp. zn.

2Sfk/37/2022 zo dňa 30.04.2024 a sp. zn. 5Sfk/121/2022 zo dňa 29.10.2024, ktoré sa týkali práva
sťažovateľa na odpočítanie dane z faktúr od rovnakého dodávateľa - spoločnosti LEWEL, s.r.o. za
rovnaký predmet fakturácie - zváračské práce, pričom odlišnosti spočívali len v ďalších spoločnostiach
v subdodávateľskom reťazci.
46. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP namietal sťažovateľ

aj porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ku ktorému malo dôjsť
arbitrárnym odôvodnením napadnutého rozsudku nereflektujúcim na podstatné žalobné body. Kasačný
súd k tejto námietke uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa kritériá preskúmateľnosti, nakoľko z neho
vyplývajú dostatočné právne úvahy krajského súdu vedúce k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby
sťažovateľa. Keďže napadnutý rozsudok nevyhodnotil kasačný súd ako nepreskúmateľný, kasačnému
súdu nič nebránilo v tom, aby pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci, ako vyplýva z vyššie uvedeného.

Pokiaľ ide sťažovateľom uplatnený kasačný dôvod spočívajúci v odklone od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, tento obsahovo súvisel s namietaným
nesprávnym právnym posúdením veci, ku ktorému sa kasačný súd vyjadril vyššie aj s poukazom na
stabilnú judikatúru kasačného súdu.
VII. Záver

47. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodná a rozsudok správneho súdu je potrebné zmeniť ako vychádzajúci z
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecitak,ženapadnutérozhodnutiežalovanéhobudepodľa§462ods.
2 SSP zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym
názorom vysloveným v tomto rozsudku a s poukazom na jeho odôvodnenie bude úlohou žalovaného

opätovne zvážiť, či je možné prijať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane.
48. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP v
spojení s § 167 ods. 1 SSP. Kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred krajským
súdom, ako aj pred kasačným súdom, a to vzhľadom na to, že sťažovateľ bol v konaní úspešný. Zmena
výroku rozsudku krajského súdu má za následok zákonnú povinnosť kasačného súdu rozhodnúť aj

o trovách konania pred krajským súdom podľa príslušných ustanovení SSP. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.