Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/137/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200358
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1224200358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. X, D., proti manželke: E. F. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., o rozvod manželstva,
o odvolaní manželky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 17Pc/6/2024-48 zo dňa 18. júna
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov A. B., nar. XX.XX.XXXX

a F. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 24.08.1996 v Bratislave - Petržalke, zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Bratislava - Petržalka, vo zväzku 14, ročník 1996, na strane 218, pod
poradovým číslom 155 (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd
prvej inštancie dňa 01.02.2024 domáhal rozvodu manželstva. Dôvodil tým, že manželstvo uzavreli dňa
24.08.1996 po osem mesačnej známosti. Od začiatku manželstva vznikali medzi manželmi aj väčšie
nedorozumenia, hlavne v oblasti finančného zabezpečenia rodiny nezhody vyústili v prudké hádky, ich

citový vzťah úplne ochladol a boli roky kedy sa intímne nestýkali a obmedzene komunikovali. Manželka
podala návrh na rozvod manželstva v roku 2015, ktorý stiahla. Ich nezhody vyústili až do bodu, kedy
bol nútený opustiť byt v auguste 2018. Už v tom čase mal diagnostikované onkologické ochorenie.
Od roku 2022 je na riadnom dôchodku a je osobou zdravotne ťažko postihnutou. Má za to, že vzťahy
medzi ním a manželkou sú natoľko hlboko rozvrátené a narušené, že manželstvo si dlhodobo neplní
a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželka žiadala návrh zamietnuť, uviedla,
že s navrhovateľom sa spoznali v čase, keď bola slobodná a on bol ženatý. V čase ich stretávania

sa, sa navrhovateľ už rozvádzal, v apríli 1996 bol už rozvedený a v auguste 1996 sa zosobášili. Z
prvého manželstva mal dcéru. V apríli 1997 sa im narodil prvý syn E.. Vtedy nemali žiadne nezhody.
Hoci veľa finančných prostriedkov investoval do podnikania nemali v tom čase žiadne hádky. V lete
v roku 1999 sa im narodil druhý syn I.. Manžel sa obával, či zvládne uživiť ďalšie dieťa. Uvedomoval
si, že povolanie živnostník je nestabilné a tiež finančné príjmy z podnikania nie sú pravidelné. Zvládali
chod domácnosti aj finančne a dokonca si mohli v tom čase kúpiť aj jednoizbový byt. Je pravda, že
keďže manžel bol s príchodom druhého syna dosť pod stresom v spojitosti, či uživí rodinu, tak začal

v tom byte aj bývať. Ona bývala v byte s obidvoma deťmi a on za nimi chodil. Hoci to pre ňu nebolo
ľahké stále verila, že je to len otázka času a všetko sa dá do starých koľají. Po istom čase manžel
opätovne s nimi začal bývať. V roku 2002 vymenili jej dvojgarsónku za štvorizbový byt a manžel trval na
predaji jednoizbového bytu, ktorý aj predali. Keďže syn I. mal zdravotné problémy, zostala na materskejdovolenke do štyroch rokov jeho veku. V určitom období sa začal manžel zvláštne správať, videla, že má
úzkosti, ale odmietal pomoc lekárov. V tom čase nemali dobré obdobie a naviac manželov citový vzťah
k nej ochladol. V januári 2015 prehovorila manžela, aby navštívili E. J., ktorý im navrhol určiť si finančné

pravidlá a nerozvádzať sa, aby synovia mali zázemie i keď dospievali. Manžel si to zrejme uvedomil,
v lete 2015 sa zrejme stretával s nejakou ženou. Následne si syn E. vypočul otcov telefonát s nejakou
ženou a ako 18 ročný potom v izbe plakal. Ona spolu so synom I. pri bicyklovaní videli, že oproti nim
navrhovateľ ide s nejakou ženou na bicykli. Deťom sa zhoršil prospech v škole, podala preto návrh na
rozvod. V novembri 2015 sa manžel vyjadril, že chce žiť s ňou a 07.01.2016 na súdnom pojednávaní

o rozvode sa vyjadrili, že chcú rozvod odložiť. Obidvaja synovia na ich obnovené spolužitie reagovali
veľmi pozitívne. V roku 2016 si všimla u manžela pri kľúčnej kosti hrče, v decembri mu diagnostikovali
NH lymfóm. V lete 2018 manžel s ňou už menej komunikoval, keď mu aj napísala správu, či spolu strávia
poobedie, odpisoval sústavne, že nemá čas. Celý august domov chodil len večer. Vypýtala si peniaze,
že potrebuje na stravu pre I., bol na ňu okamžite naštvaný a odišiel. Na druhý deň s úsmevom prišiel
do bytu, vyložil 200 eur a odišiel. V lete 2020 ho navštívila v dielni pri práci s tým, aby sa vrátil domov.

Manžel sa vyjadril, že opustí podnájom a že ho prenechá synovi E.. Avšak potom to neuskutočnil a
pri ich ďalšom stretnutí sa vyjadril, že je spokojný so svojim životom v podnájme, že nemá za nikoho
zodpovednosť, o nikoho sa nemusí starať, teší sa z toho, že si môže robiť čo on uzná za vhodné.
Vedela, že manžel pri jeho zdravotnom stave potrebuje rodinu, niekoho kto sa o neho postará a preto,
ak by prejavil záujem o usporiadaný rodinný život tak mu v návrate domov brániť nebude. Navrhovateľ

uviedol, že odkedy v roku 2018 odišiel zo spoločnej domácnosti s manželkou nekomunikujú, stretli sa
raz pred 5 rokmi a potom pred nejakými 3 rokmi a teraz nedávno. Vníma to tak, že manželka chce
zotrvať v manželstve len kvôli vzniku nároku na vdovský dôchodok. Chcela, aby prepísal svoj podiel
na byte na syna I., s čím nesúhlasil, keďže to nie je jeho jediné dieťa. Od jeho odsťahovania spolu
s manželkou nehospodária, s výnimkou skutočnosti, že platí polovicu platieb spojených s užívaním bytu.

Skutočnosť, že je odkázaný na bývanie v byte, ktorý má spolu s manželkou je ekonomickou otázkou, nie
otázkou chcenia. Manželka ho 15 rokov ignorovala. Platí platby v domácnosti manželky, napr. za plyn,
ktorý ani nespotrebováva. Nemá záujem o manželské poradenstvo alebo inú formu intervencie, ktorá
by mohla obnoviť manželské spolužitie. Právna zástupkyňa manželky navrhla, aby sa manželia pokúsili
odstrániť rozvrat manželským poradenstvom, prípadne mediáciou, keď má tiež za to, že manželov

návrh je navyše v rozpore s jeho záujmom sťahovať sa späť do spoločnej domácnosti. Právne súd
prvej inštancie vec posúdil podľa § 18 a 19 ods. 1, § 23 Zákona o rodine. V konaní mal preukázaný
kvalifikovaný rozvrat manželstva predpokladaný ustanovením § 23 zákona o rodine pre to, aby mohol
rozviesť manželstvo. Manželstvo aktuálne dlhoročne už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia od
roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy sa navrhovateľ odsťahoval, prakticky spolu vzájomne

takmer vôbec nekomunikujú. Skutočnosť, že manžel plánuje návrat do spoločného bytu nie je z jeho
strany motivovaná snahou o obnovu manželského spolužitia, je to len otázka ekonomická, keďže od
svojho odsťahovania býva v prenájmoch. Ani skutočnosť, že manžel stále aj po svojom odsťahovaní
prispieval na platby spojené s užívaním bytu napriek tomu, že v ňom nebýval, nemožno považovať za
naplnenie ekonomickej funkcie manželstva. Manželstvo neplní ani svoju výchovnú funkciu pokiaľ ide

o spoločnú výchovu detí manželov. Obaja synovia sú navyše už dospelí, manželstvo neplní ani svoju
emocionálnu a sociálnu funkciu. Manželia si už mnoho rokov nie sú vzájomnou oporou, nezdieľajú svoje
pocity, prežívanie, jeden druhého nevyhľadávajú s cieľom tráviť spoločný čas. Manželia spolu dlhoročne
intímne nežijú, čo prakticky znamená, že manželstvo prestalo plniť aj svoju biologickú funkciu. Nejedná
sa pritom o nejaký nepremyslený krok zo strany navrhovateľa, konanie o rozvod už v minulosti medzi

manželmi raz prebiehalo. Tentokrát manželov návrh nasleduje po dlhoročnom prakticky úplnom odlúčení
od manželky. Zároveň manžel má iný pomer, ktorý nehodlá ukončiť, čo prispieva k záveru, že intenzita
rozvratu nedáva predpoklad pre obnovu manželského spolužitia. Manželka síce v konaní navrhovala,
aby súd nariadil manželom odborné poradenstvo, prípadne mediáciu, s ohľadom na skutočnosť, že
manžel s týmto návrhom nesúhlasil, v spojení so stavom do akého manželstvo dospelo po dlhoročnom

vývoji, súd tento postup nepovažoval za účelný ani majúci potenciál dosiahnuť cieľ odstránenia príčin
rozvratu. Návrhu navrhovateľa preto vyhovel a manželstvo rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie manželka.

Uviedla, že má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Poukázala na to, že súd vôbec nebral do úvahy žiadosti a návrhy manželky, aby nariadil manželom
odborné poradenstvo, prípadne mediáciu. Opakovane poukazovala na to, že manžel plánuje návratdo spoločného bytu, oznámil jej to, už aj vymaľoval izbu, prisľúbil, že vymení rozbité sklo na dverách.
Poslal jej aj ružu. Manželka je presvedčená, že tieto jeho počiny nasvedčujú tomu, že sa vracia do
spoločnej domácnosti. Niekoľkokrát tiež poukazovala na to, že manžel sa spolupodieľa na nákladoch

na spoločné výdavky, prispieva na výdavky spojené s užívaním bytu. Súd sa vôbec nezaoberal jej
argumentmi, že nesúhlasí s rozvodom, aj v súvislosti s manželovým zdravotným stavom. Manžel plánuje
návrat do ich spoločného bytu, čo považuje za jeho záujem vytvoriť spoločnú domácnosť. Manžel aj
svojím správaním, aj konaním, ba dokonca aj výpoveďou potvrdil, že sa vracia do ich spoločného bytu,
čo znamená vytvorenie spoločnej domácnosti. Ďalej dôvodila, že zásada voľného hodnotenia dôkazov

neznamená ľubovôľu súdu a nemožnosť preskúmania hodnotenia dôkazov a úvahy súdu. Je názoru, že
súd v tomto konaní už v priebehu prvého pojednávania vyhodnotil ako bude znieť rozsudok. Nasvedčuje
tomu aj celý priebeh súdneho procesu s poukazom na rýchlosť vytyčovania termínov pojednávania ako
aj veľmi krátke časové odstupy medzi jednotlivými pojednávaniami. V rozsudku súd uvádza, že manžel
plánuje návrat do spoločného bytu, čo nie je z jeho strany motivované snahou o obnovu manželského
spolužitia. Má za to ,že táto argumentácia súdu nie je presvedčivá. Poukázala na nález Ústavného súdu

SR z 12.05.2004, sp.zn. I. ÚS 226/03, v zmysle ktorého nedostatok riadneho odôvodnenia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie a konanie trpí tzv. inou vadou konania. V danej veci z odôvodnenia
napádaného rozsudku vôbec nevyplýva akými dôkazmi boli preukázané skutkové zistenia tvoriace
podklad pre záver. Z odôvodnenia napádaného rozsudku nie je zrejmé ktoré tvrdenia navrhovateľa
a skutočnosti súd považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. Navrhla rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť a návrh
navrhovateľa zamietnuť.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že naďalej trvá na rozvode

manželstva. na sudcovu priamu otázku či má záujem o poradenstvo a mediáciu odpovedal, že nemá
záujem, na čom trvá. Nežije s manželkou, nekomunikuje s ňou už 6 rokov, odkedy bol nútený opustiť
domácnosť uprostred noci, keď si vynucovala peniaze s krikom a agresiou. Od tohto incidentu odišiel
bývať do pivnice, v tom čase mu už diagnostikovali onko ochorenie, o ktorom manželka vedela a v istom
okamihu vyhlásila „rakovinu si zaslúžiš“. Jeho snaha o obsadenie izby v 4-izbovom byte, ktorého

polovice je vlastníkom je, že mu hrozilo a hrozí ukončenie podnájmu. Na súde sa jasne vyjadril, že
nemá záujem o spoločnú domácnosť a jeho záujem bývať v spomínanej izbe je čisto z dôvodov, že
nemá inú možnosť bývania, čo aj osobne manželke vysvetlil, keď prišiel do bytu opraviť dvere do izby,
ktoré boli rozbité, aby sa dali zamknúť. Zároveň ju žiadal o súhlas s rozvodom, s čím ona nesúhlasila.
Argumentovala výhodou poberania vdovského dôchodku, aby preto zachovali formálne manželstvo,

s čím on zásadne nesúhlasí. Tvrdenie v odvolaní, že jej poslal ružu je nepravdivé a zavádzaním súdu.
Manželka už pri stanovení prvého termínu pojednávania požiadala súd o posun termínu. Na jeho žiadosť
bolo pojednávanie o mesiac, nakoľko mal absolvovať liečenie. Predlžovanie procesu mu zdravotne
škodí, čoho si je vedomá manželka, ktorá má snahu odďaľovať konečné rozhodnutie, lebo sa domnieva,
že sa nedožije konca tohto sporu. Čo sa týka záujmu manželky, tak v roku 2023 v septembri až novembri

bol hospitalizovaný v ťažkom stave na Covid-19, manželka sa vôbec oňho nezaujímala, aj keď vedela
o jeho stave prostredníctvom synov. V chorobe sa na ňu nikdy nemohol obrátiť, ani počas spolužitia.
Odvolanie je neopodstatnené, trvá na rozsudku súdu prvej inštancie.

4. Manželka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že keďže navrhovateľ uvádza,

že nežije v spoločnej domácnosti 6 rokov, tak je prinajmenšom neobvyklé jeho správanie v postavení
navrhovateľa o rozvode manželstva, že plánuje návrat do spoločného bytu. Manželka preto žiadala od
začiatku, aby súd pripustil mediáciu. Nesúhlasí s rozvodom aj v súvislosti s manželovým zdravotným
stavom, ktorý bojuje so zákernou chorobou. Riešenie aj tejto otázky by bolo veľmi nápomocné
navrhovateľovi. Má za to, že najmä pre neho, ktorý sa vracia do ich spoločného bytu je psychicky

a emočne mimoriadne náročné stotožniť sa s tým, čo so sebou prináša spoločná domácnosť. Má
preto za to, že realizácia mediácie by bola v tomto smere prospešná pre obidve strany, nakoľko je
nespochybniteľné, že manžel aj svojím správaním aj konaním, dokonca aj výpoveďou potvrdil, že sa
vracia do ich spoločného bytu, čo znamená vytvorenie spoločnej domácnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou (§ 359 a ô 362 ods. 1 CSP, § 7 ods. 1, § 94 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach danýchrozsahom odvolania (§ 65 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods.3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý manželstvo účastníkov konania rozviedol.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam

a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, ktorý vykonal riadne dokazovania, výsledky dokazovania správne vyhodnotil
a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhu navrhovateľa a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke, navyše ak táto v odvolaní
neuviedla žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

9. Odvolací súd k veci dodáva len nasledovné:

Za stavu, keď manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií a keď navrhovateľ kategoricky odmieta
obnovenie manželského spolužitia, ktoré skutočnosti zdôraznil nielen pred súdom prvej inštancie, ale
aj vo vyjadrení v odvolacom konaní, odvolací súd považoval rozvod manželstva za správny. V tejto
súvislostiodvolacísúdpoukazujenaust.§1ods.1Zákonaorodine,podľaktoréhomanželstvojezväzok
muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo

po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Pokiaľ tak u existujúceho manželstva vývoj vzťahu
medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté
sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje
rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania
je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvalo, dlhodobo rozvrátené a neplní

svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko navrhovateľa, ktorý trvá na
rozvode manželstva, nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, ktoré stanovisko prezentoval
aj počas odvolacieho konania. Odvolací súd má tiež za to, že záujem manželky o zotrvanie v manželstve
nemôže byť dôvodom, aby súd nútil navrhovateľa zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny,
pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové

zblíženie, ktoré v tomto prípade úplne absentujú. Navrhovateľ uviedol dôvod pre rozvod manželstva,
z jeho postojov je zrejmé, že je pevne rozhodnutý, že s manželkou nechce ďalej žiť v manželstve,
pričom k zmene jeho názoru, či dokonca k obnoveniu manželského spolužitia ho nemožno žiadnym
spôsobom nútiť. Zo žiadnej okolnosti prípadu nevyplynulo, že od manželov možno očakávať obnovenie
manželského spolunažívania, keď túto možnosť navrhovateľ v priebehu konania vôbec nepripustil

a nemožno ju odvodzovať ani od skutočnosti, že navrhovateľ sa chce vrátiť bývať do spoločného
bytu, z dôvodu, že mu končí podnájom a nemá inú možnosť bývania. Bývanie v spoločnom byte však
neznamená automaticky vedenie spoločnej domácnosti ako to skonštatoval aj prvoinštančný súd. Po
vykonanom dokazovaní potom súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu správne uzavrel,
že v danom prípade sú naplnené dôvody pre rozvod manželstva, nakoľko ide o trvalé narušenie

manželských vzťahov, pre ktoré manželstvo neplní a nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické
a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce potreby manželov.

10. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP.12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).