Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/147/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517202320
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7517202320.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX
XXD.,zastúpenýJUDr.DušanAntol,advokát,Krivá23,04001Košice–mestskáčasťStaréMesto,IČO:
31 962 238, proti žalovanému v 1. rade: Obec Sokoľany, Sokoľany 193, 044 57 Haniska, IČO: 00 690
741, zastúpený JUDr. Monika Meňhertová, advokátka, Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 34 413 952
a žalovanému v 2. rade: E. F. D., G. XX, XXX XX H., IČO: 31 794 807, zastúpený PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice okolie č. k.

8Cb/14/2017-377 z 24. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice okolie č. k. 8Cb/14/2017-377 z
24. mája 2023.

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie Okresný súd Košice - okolie (súčasné označenie Mestský súd Košice (ďalej aj
„súd“)napadnutýmrozsudkomžalobuzamietol(výrokI.)apriznalžalovanýmv1.a2.radevočižalobcovi

nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žiadal, aby súd určil, že:
I.) Zmluva o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo dňa 16.02.2015;
II.) Dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo dňa

01.12.2015;
III.) Dodatok č. 2 k zmluve o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo dňa
06.06.2016 uzatvorené medzi žalovanými sú neplatné.

3. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade bol účastníkom konania medzi mestom
Košice ako navrhovateľom a Okresným úradom Košice - okolie, Katastrálnym odborom ako odporcom,

ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho odboru Okresného úradu
Košice - okolie č. OU-KS-KO1-H.2/97/d-Bj zo dňa 25.10.2013. Spor sa týkal určenia priebehu hraníc
medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca a priebehu hranice medzi katastrálnymi
územiami podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop s.r.o.; úradneovereného Správou katastra Košice dňa 10.5.2007 pod č. 317/07. Vzhľadom na skutočnosť, že sa
jednalo o skutkovo a právne zložité otázky, obec Sokoľany využila postupne právne služby viacerých
advokátskych kancelárií, pričom dňa 16.02.2015 uzavrela Zmluvu o poskytovaní právnych služieb

so žalovaným v 2. rade s tým, že za poskytovanie právnych služieb bola dohodnutá odmena v
paušálnej výške 160,- eur/mesiac a to za právne poradenstvo a zastupovanie žalovaného v 1. rade v
neobmedzenom rozsahu podľa požiadaviek. Dňa 01.12.2015 bol k predmetnej zmluve uzavretý Dodatok
č.1,ktorýmenilsplatnosťodmenyvzmyslezmluvyzodňa16.02.2015.Dodatkomč.2zodňa06.06.2016
bola zmenená aj výška odmeny. Dňa 08.06.2016 NS SR zmenil rozsudok KS v Košiciach a rozhodol v

prospech obce Sokoľany a tak do rozpočtu obce má pribudnúť z dane z nehnuteľnosti cca. 700.000,- eur
ročne. Žalobca mal za to, že právoplatným rozhodnutím NS SR došlo k ukončeniu súdneho konania, čím
vznikol nárok na zmluvnú odmenu žalovanému v 2. rade a na základe dodatku č. 2 by bola táto odmena
približne 140.000,- eur x 4 roky. Žalovaný v 1.rade vyhlásil verejné obstarávanie vo veci zákazky „právne
poradenstvo a zastupovanie pre obec Sokoľany“ pričom predpokladaná hodnota zákazky, ktorá sa mala
obstarať bola suma 19.900,- eur bez DPH. Schválením dodatku č. 2 v zmluve došlo k porušeniu § 10

ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, čo vedie k neplatnosti uzatvoreného dodatku.

4.Domnievalsa,žeprávnyúkonktorýnapádasapriečiajdobrýmmravomavtejtosúvislostipoukázalna
genézu stretnutia žalovaného v 2.rade so žalobcom ako bývalým starostom obce Sokoľany v roku 2013.
Vyčítal žalovanému v 2.rade aj spôsob vedenia sporu v správnom konaní, keď ako právny zástupca

obce Sokoľany nepoužil pri rozhodovaní novú argumentáciu, keď sa odvolával na písomné a ústne
podania, ktoré vykonali predchádzajúci právni zástupcovia. Žalovanému v 1.rade vyčítal aj skutočnosť,
že uzatvoril v roku 2016 ďalšiu zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s I. D., predmetom ktorej boli
právne služby a dohodnutá paušálna odmena 190,- eur mesačne.
V ďalších podaniach obhajoval svoju aktívnu legitimáciu ako aj naliehavý právny záujem, poukazujúc

na čl. 30 ods. 1 a čl. 32 ods. 2 Ústavy SR ako aj na § 1 ods. 1 a 2 Zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení. Zároveň vo svojom podaní poukázal na rozhodnutia českých súdov v súvislosti s preukázaním
naliehavého právneho záujmu občana obce v súvislosti so žalobou, ktorá smeruje voči obci, keď občania
obce majú oprávnenie vykonávať verejnú kontrolu nad nakladaním s majetkom obce a tak transparentne
chrániť záujmy občanov obce. Žalobca ako obyvateľ obce a daňový poplatník miestnych daní má záujem

na riadnom hospodárení obce. Keď súd žalobe vyhovie finančné prostriedky nebudú vyplácané ako
odmena podľa napadnutej zmluvy a budú použité pre obec a preto je priamo dotknutý touto zmluvou,
pretože vynakladanie nadmerných finančných prostriedkov nehospodárnym konaním má vplyv na obec
ako takú a jej obyvateľov. Na základe zmluvy medzi obcou Sokoľany, ktorá je podpísaná 16.02.2015 a
jej dodatkov bolo z obecnej kasy doteraz vysatých cca. 250.000,- eur. Aktívnu legitimáciu odvodzoval od

§ 9 ods. 1 a 2 zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí. Žalobca súdu na pojednávaní 24.04.2023 predložil
doklad o tom, že na základe zmluvy, ktorú v tomto konaní napáda bolo plnené žalovanému v 2. rade E. D.
za právnu pomoc, na základe ním vystavenej faktúry 4542021 suma 124.032,58 eura, faktúry 3802019
suma 62.050,16 eura, a na základe faktúry 2122020 suma 62.050,16 eura.

5. K problematike aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na analógiu veci z problematiky životného
prostredia tzv. zainteresovanej verejnosti definovanú v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru, ktorý
vymedzuje zainteresovanú verejnosť ako verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená
rozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia alebo má na ňom záujem. Dohovor
o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia Aarhuský dohovor je zásadným a

prelomovým dokumentom v oblasti starostlivosti o životné prostredie a napĺňa jedno zo základných
ľudských práv a slobôd práva na priaznivé životné prostredie čl. 35 listiny v súlade s princípmi trvalo
udržateľného rozvoja, potom obdobne analogicky v súlade s naplnením základných ľudských práv a
slobôd v zmysle Zákona o obecnom zriadení 369/90 a Zákona o majetku obce 138/91 Zb. žalobca
vyvodzoval oprávnenie poukázať na oblasť týkajúcu sa finančných prostriedkov, pre ktorú by malo platiť,

že ak je osoba dotknutá, potom má legitímne právo legitímne očakávanie podľa čl. 6 listiny a čl. 6
Dohovoru, čl. 13 Dohovoru, právne prostriedky nápravy a čl. 14 Dohovoru zákaz diskriminácie. Právo
na dobrú samosprávu vyjadruje právo žalobcu, aby mu štát garantoval, že samospráva bude fungovať
zákonne. K Aarhuskému dohovoru poukázal aj na rozsudky NS SR: 2 SŽP 18/2011 z 30.5.2012, 5
SŽP 40/2009 z 12.4.2011, 5 SŽP 20/2012 z 27.6.2011, 3 SŽP 10/2009 z 11.6.2009 a napokon 5 SŽP

49/2009 12.4.2011 pričom ich súvis s danou vecou neobjasnil.

6. Žalovaný v 1. rade spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu a naliehavý právny záujem žalobcu
v tomto spore. Vyjadril sa k ustanoveniu § 9b ods. 1 a ods. 2 Zákona č.138/1991 Zb. o majetku obci.V čase predmetného vyjadrenia k prevodu majetku obce na základe napádanej zmluvy nedošlo a pre
danú vec by bola rozhodujúca aj tá skutočnosť, že aj keby k prevodu majetku obce došlo muselo
by sa jednať o prevod, ktorý nebol realizovaný na základe verejnej obchodnej súťaže. Avšak nie

je splnená ani jedna z uvedených podmienok, keď o spôsobe obstarania právnych služieb rozhodlo
obecné zastupiteľstvo obce na svojom zasadnutí dňa 15.12.2014. V danom prípade k prevodu majetku
zatiaľ nedošlo, ale samotný prevod je podmienený a to právoplatným úspechom v súdnom spore,
obec teda žalovaný v 1. rade bude mať výnos na daniach ak odmena zo strany žalovaného v 2.
rade bude riadne vyčíslená a žalovaný v 2. rade si uplatní nárok na odmenu pričom tieto podmienky

musia byť naplnené kumulatívne. Nárok na odmenu nie je presne vyčíslený z dôvodu, že jeho výška
závisí od výšky výnosov pre žalovaného v 1. rade čo znamená, že majetok, ktorý by mohol prejsť na
žalovaného v 2. rade môže byť v konečnom dôsledku zanedbateľnej hodnoty a v prípade, že žalovaný
v 1. rade nevyberie na daniach z nehnuteľnosti dostatok finančných prostriedkov, teda výnos pre obec
by bol nízky, nízka by bola aj samotná odmena. Žalovaný v 1. rade nemá naliehavý právny záujem
podľa osobitného zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci a teda je na ňom, aby preukázal v konaní

svoj naliehavý právny záujem. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva ako bude dotknuté jeho právne
postavenie v dôsledku uzavretej zmluvy a jej dodatkov. Žalovaný v 1. rade sa ďalej vyjadril k otázke
neplatnosti zmluvy a k tvrdeniam žalobcu, kedy poukázal na predložené listinné dôkazy, a to uznesenie
z riadneho zasadnutia zastupiteľstva obce z 15.12.2014 ako aj Výzvu na predloženie ponuky. Výška
a spôsob určenia výšky zmluvnej odmeny pre právneho zástupcu, ktorý žalovaného v 1. rade bude

v spore zastupovať bola prerokovaná aj bývalým obecným zastupiteľstvom ešte v roku 2013, teda za
čias pôsobenia žalobcu a až následne zvolenými poslancami obecného zastupiteľstva došlo po dlhej a
rozsiahlej diskusii k jednohlasnému odsúhlaseniu výšky zmluvnej odmeny pre žalovaného v 2. rade za
splnenia vopred stanovených podmienok. Zmluva pre obec nie je nevýhodná tak ako tvrdí žalobca. V
prípade úspechu žalovaného v 1. rade v spore s mestom Košice pribudne do rozpočtu obce na dani z

nehnuteľnosti cca. 700.000,- eur ročne, pričom zmluvná odmena žalovaného v 2. rade by predstavovala
cca. 120.000,- eur ročne počas len nasledujúcich 4 rokov. Žalovaný v 1. rade tu nevidí nepomer medzi
poskytnutými plneniami žalovanými navzájom. Zdôraznil, že v prípade neúspešného skončenia sporu,
by obec nezaplatila žalovanému v 2. rade za jeho služby žiadnu odmenu a nebol by na neho prevedený
žiaden majetok obce. Ďalej sa žalovaný v 1. rade vyjadril k zmluve o poskytovaní právnych služieb s

I. D.. Zmluva, ktorú žalobca napáda považoval za platnú, nebola prijatá v rozpore so zákonom, zákon
neobchádza a neprieči sa dobrým mravom. Zmluva ako aj oba Dodatky k nej boli riadne prerokované
na obecnom zastupiteľstve a vo vzťahu k Zmluve aj vo vzťahu k obom Dodatkom boli prijaté uznesenia,
kde za nich zahlasovala väčšina poslancov obecného zastupiteľstva.
Dodal, že v roku 2018 nebola vyplatená právnemu zástupcovi obce Sokoľany E. D. žiadna odmena,

právne služby poskytuje obci až do právoplatného rozhodnutia bezplatne. Na základe uvedeného mal
žalovaný v 1. rade za to, že žaloba bola podaná predčasne. Nespochybňoval, že platby pre žalovaného
v 2. rade boli realizované a to na základe zmluvy a jej dodatkov č. 1, č. 2 a tieto plnenia boli poskytované
v súlade s podmienkami uzatvorenej zmluvy, t.j. na základe príjmov z daní následne bola dohodnutá
čiastka vyplácaná žalovanému v 2. rade. To, či došlo k plneniu na základe predmetných zmlúv nemá

podľa ich názoru vplyv na výsledok tohto konania, nakoľko argumentácia žalovaného v 1. a 2. rade sa
opiera o nedostatky a neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý podľa nich dostatočne
nepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore ani naliehavý právny záujem.
K poukazovaniu žalobcu na Aarhuský dohovor uviedol, že tento upravuje otázky práva zainteresovanej
verejnosti na priaznivé životné prostredie teda sa zaoberá úplne inou tematikou ako je tematika práva,

ktorá je predmetom sporu. Rozsudky, ktoré žalobca uvádzal súvisia s právom na priaznivejšie životné
prostredie nie s problematikou zmluvy o poskytovaní právnych služieb.

7. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca obsahom žaloby nepreukázal, že má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Na strane žalobcu zjavne absentuje nielen naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, ale aj aktívna vecná legitimácia byť účastníkom konania. Z
argumentácie a obsahu viacerých častí žaloby nevyplýva, že by prípadný vyhovujúci určovací rozsudok
a teda cieľ žaloby mal mať pre osobu žalobcu skutočný právny význam, ale naopak, podľa formulácie
argumentácie žaloby sa javí, že žalobca prostredníctvom súdneho konania sleduje niečo iné ako právny
cieľ. V danej veci nie je daný naliehavý právny záujem ani podľa osobitného zákona a to Zákona č.

138/1991 Zb. o majetku obci. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva, ako bude dotknuté subjektívne
právnepostaveniežalobcuvdôsledkuuzavretejzmluvyajejdodatkov.Podľarozhodovacejsúdnejpraxe
rozhodujúci je naliehavý právny záujem na strane žalobcu a nie na strane žalovaného, to znamená, že
dôkazná povinnosť tvrdenia a preukázania naliehavého právneho záujmu zaťažuje žalobcu.Ako prekvapivú zhodnotil žalobcovu argumentáciu v súvislosti s Aarhuským dohovorom. Žalobca
nesprávne dáva do rovnosti občiansky aktivizmus a aktívnu legitimáciu v súdnom spore. Občiansky
aktivizmus v rámci správnych konaní pri posudzovaní či už starých alebo iných zásahov ľudskej činnosti

do životného prostredia kde legislatíva prostredníctvom normotvorcov vytvára prístup občanov k tomu,
abytamobčaniabolivypočutí.TentosporjepotrebnévnímaťaposudzovaťpodľaCSP.Dohodauzavretá
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola koncipovaná tak, že odmena bola naviazaná
na úspech v spore. Táto zmluva sa nijako nevymyká z rámca zmlúv podobného charakteru. Dodatok
č. 2 obsahoval len mechanizmus určenia odmeny. Skutočnosť, že odmena mala byť vyplatená až po

ukončení sporu podľa žalovaného v 2. rade svedčí aj o tom, že išiel pri uzavretí zmluvy do rizika. Na
pojednávaní v roku 2023 potvrdil, že žalovanému v 2. rade bola podľa dohody a jej dodatkov vyplatená
odmena tak ako to na poslednom pojednávaní uviedol žalobca. Pokiaľ by súd o veci konal, priznal by
žalobcovi právo, ktoré mu iste nepatrí a navyše by založil akýsi iste neudržateľný „precedens“, a to že
ktokoľvek (ktorýkoľvek daňový poplatník ako „aktívne legitimovaný“ subjekt s „odôvodnením“, že „má
záujem na spravovaní majetku obce, či štátu, ktorého správa sa ho dotýka“) bez právneho dôvodu by

sa mohol domáhať v súdnom konaní vedenom podľa CSP rozhodnutia týkajúcich sa práv iných.

8. Žalobca podaním zo dňa 17.4.2018 navrhol prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP do
právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde SR medzi obcou Sokoľany a mestom
Košice, kedy bude právoplatne rozhodnuté, či sa môže naplniť predmet zmluvy o poskytovaní právnych

služieb medzi žalovaným. Uviedol, že Nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 196/2017 zo dňa 12.9.2017
bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn. 4Sžr 32/2016 a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie, pričom ide o rozsudok, ktorým bol spor s mestom Košice právoplatne
rozhodnutý v prospech obce Sokoľany, čím sa mohol naplniť predmet zmluvy o poskytovaní právnych
služieb medzi žalovanými, ktorý v konaní napáda. Okresný súd Košice okolie konanie prerušil do

právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/65/2018.
Krajský súd v Košiciach rozhodol 31.1.2022 o podanom odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu
o prerušení konania tak, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca aktívnu legitimáciu

ako aj naliehavý právny záujem odvodzoval od § 9b Zákona o majetku obcí, nakoľko je fyzická osoba,
ktorá má v obci trvalý pobyt. Žalobca dôvodil, že má zo zákona oprávnenie byť stranou sporu o
určenie neplatnosti právneho úkonu a nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem a trvalý
pobyt v obci je potrebné pokladať za dôvod, ktorý naliehavý právny záujem preukazuje. Na žalobcovi
spočíva dôkazné bremeno, ktoré nebolo možné preniesť na žalovaného v 1. a 2. rade. Tí neboli povinní

preukazovať, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný.
V prípade, že ide o určovaciu žalobu, súdy sa vo svojich rozhodnutiach musia zaoberať splnením
predpokladov určovacej žaloby uvedených v § 137 písm. c/ alebo písm. d/ CSP. Povinnosťou súdu prvej
inštancie je podľa § 137 písm. c/ CSP posúdiť, či v danom prípade existuje naliehavý právny záujem (ak
nevyplýva priamo z osobitného právneho predpisu, musí ho žalobca preukázať) na určení ne/existencie

práva alebo pri žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP (určenie neplatnosti
zmluvy), či to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
V prípade, že sa jedná o určenie právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa § 137
písm. d/ CSP, nie je možné žiadať určenie neplatnosti právneho úkonu, ak to nevyplýva z osobitného
predpisu.Vdanomprípadesasúdzaoberaloverením,čiprávnyzáujemnapožadovanomurčenívyplýva

z dôkazov a zodpovedá realite, resp. tým, či žaloba na určenie vyplýva z osobitného právneho predpisu.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade splnenie podmienok prípustnosti určovacej žaloby
bolo žalobcom v žalobe tvrdené a odvodené od ust. § 9b zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Súd
sa zaoberal otázkou, či žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného

predpisu a to žalobcom tvrdeného § 9b ods.1 a 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V čase podania
žaloby mal žalobca trvalý pobyt v obci (uvedené nebolo namietané) a mohol by sa domáhať neplatnosti
právneho úkonu k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu za podmienky, ak prevod nebol
realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu
stanovenúpodľaosobitnéhopredpisu.Žalobujemožnépodaťnasúdedojednéhorokaododňaprevodu

vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.

11. K prevodu majetku obce na základe napádanej zmluvy v čase podania žaloby ani do novembra 2019
nedošlo, avšak zároveň by muselo ísť o prevod realizovaný bez verejnej obchodnej súťaže. O spôsobeobstarania právnych služieb však rozhodlo obecné zastupiteľstvo obce Sokoľany dňa 15.12.2014.
Na základe uvedeného bola dňa (viď čl. 60,56-57 spisu) zverejnená výzva na predloženie ponuky
podľa § 9 ods. 9 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Žalovaný v 2. rade bol úspešný a

žalovaný v 1. rade s ním uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb dňa 16.02.2015. Na obecnom
zastupiteľstve 25.2.2015 bola zmluva prerokovaná a vzatá na vedomie, keď poslanci nepožadovali, aby
predmetná zmluva, ktorá splnila podmienky verejného obstarávania bola nimi aj schválená. Poslanci
nemali pripomienky ani návrhy k tomuto bodu programu. V rozhodovacej praxi je všeobecnými súdmi
zastávaný právny názor, že každý vyslovený súhlas obecného zastupiteľstva vo vzťahu k perfektnosti

právneho úkonu možno považovať za predchádzajúci (rozsudok KS v Trnave sp. zn. 25Co/686/2015).
Rešpektujúc skutočnosť, že zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov
a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú
príslušné ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí, zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu, ani z príslušnej judikatúry súdov nevyplýva,
že by vo vzťahu k prejavom vôle obecných zastupiteľstiev, vyjadreným vo forme uznesení o schválení

majetkových úkonov obcí, bolo vylúčené aplikovať pravidlá o výklade prejavov vôle - teda zisťovať
obsah vôle vyjadrený takýmto uznesením za použitia príslušných výkladových pravidiel. Vôľa obecného
zastupiteľstva vyjadrená v uznesení z 25.02.2015 nepochybne zahŕňa súhlas s majetkovými právami
zachytenými v konkrétnej označenej zmluve o právnej pomoci, v ktorej bola dohodnutá výška odmeny
pre žalovaného v 2. rade. Obecné zastupiteľstvo tak schválilo zmluvu o právnej pomoci a odmenu,

ktorá sa tak stala nezameniteľnou, s ktorou obecné zastupiteľstvo bolo oboznámené. Dodatkom č. 1 k
Zmluve o poskytovaní právnej služby uzatvorenej dňa 16.02.2015 bol medzi žalovaným v 1. rade ako
mandantom a žalovaným v 2. rade ako mandatárom zmenený jej čl. VI. tak, že sa doplnil odsek 3.,
kedy bolo dohodnuté, že odmena bude advokátom účtovaná a klientom vyplácaná až po právoplatnom
v prospech obce skončenom súdnom konaní vo veci určenia hranice katastra obce Sokoľany. Do tohto

termínu bude právna pomoc poskytovaná bezodplatne. V Dodatku č. 1 je spomínaná aj príloha dodatku
č. 1 v zmysle uznesenia Obecného zastupiteľstva č. 23, ktorým bola zmluva po prerokovaní vzatá na
vedomie. (viď čl. 20 spisu). Táto príloha však súdu predložená nebola a nebolo možné sa oboznámiť s
jej obsahom (vypočutí svedkovia sa k tomu nevedeli vyjadriť). Dodatkom č. 2 k Zmluve o poskytovaní
právnej služby uzatvorenej dňa 16.02.2015 bol medzi žalovaným v 1. rade ako klientom a žalovaným

v 2. rade ako advokátom zmenený jej čl. III. („odmena za poskytovanie právnej pomoci“) spôsobom,
že táto vzniká advokátovi iba v prípade úspechu klienta (žalovaného v 1. rade) v predmetnom súdnom
konaní vo veci určenia priebehu hranice obce Sokoľany a hranice katastrálneho územia obce Sokoľany.
Zmluvnú odmenu mal žalovaný v 2. rade (v prípade vzniku nároku na ňu) dohodnutú vo výške 20 %
z finančného prínosu pre klienta za jednotlivý kalendárny rok, z výnosu na daniach z nehnuteľností

nachádzajúcich sa v katastrálnom území, ktoré bude v prípade úspešného právoplatného ukončenia
predmetného súdneho sporu určené do katastrálneho územia obce Sokoľany, a to po dobu 4 rokov
počnúc rokom, v ktorom dôjde k pripísaniu finančných prostriedkov na účet klienta. Výška odmeny tak
závisí od výšky výnosov pre žalovaného v 1. rade. V prípade neúspešného skončenia súdneho sporu,
v ktorom obec zastupoval žalovaný v 2. rade v správnom konaní by mu obec nezaplatila za jeho právnu

pomoc žiadnu odmenu a nebol by prevedený žiaden majetok obce. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.
4Sžr/32/2016 zmenil rozhodnutie KS v Košiciach č.k. 2Sp/59/2013-145 z 01.12.2015, tak že potvrdil
rozhodnutie OÚ Košice katastrálny odbor z 25.10.2013 č.-k.OU-KS-KO-H-2/97/d-BJ. Právoplatnosť
rozhodnutie nadobudlo 10.08.2016. Ústavný súd SR 12.09.2017 svojim nálezom III. ÚS 196/2017 zrušil
rozsudok NS SR z 08.06.2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dňa 10.04.2018 NS SR zrušil rozsudok

KS v Košiciach z 01.12.2015 a vrátil vec KS v Košiciach na nové rozhodnutie. KS v Košiciach 09.04.2019
v konaní 6S 65/2018 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie Katastrálny odbor a vrátil mu
vec na ďalšie konanie. V súvislosti s podaným odvolaním NS SR 04.11.2020 č.k. 4Sžr3/2019 zmenil
rozsudok KS v Košiciach tak, že potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie katastrálny odbor.
Nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 342/2021 ÚS SR zrušil rozhodnutie NS SR zo 04.11.2020 a vrátil

mu vec na nové rozhodnutie. Vo veci naposledy rozhodoval Najvyšší správny súd v Bratislave kedy
14.12.2022 rozsudkom sp.zn. 3Svk/20/2021 potvrdil rozsudok KS v Košiciach č.k. 6S/65/2018-76 zo
dňa 09.04.2019. Voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok už nie je prípustný.

12. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom

obce upravuje aj zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 7 tohto zákona je
obec povinná prostredníctvom svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech
rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie
sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátanefinančných prostriedkov, je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej
jej obyvateľov.

13. V zásadách hospodárenia si obec môže upraviť hodnotu majetku, ktorý podlieha schváleniu
obecného zastupiteľstva. Ak obec nemá schválené zásady hospodárenia alebo tieto neobsahujú
takýto regulačný mechanizmus, podľa § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení, schváleniu
obecného zastupiteľstva podliehajú iba najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Obec Sokoľany
mala prijaté zásady hospodárenia, ktoré nadobudli účinnosť 01.01.2010 pričom podľa čl. 4 bod 3

prevodyhnuteľnéhomajetkunad350,-eurobstarávacejhodnotyschvaľujeobecnézastupiteľstvo.Podľa
znenia § 9 ods. 2 Zákona o majetku obcí v čase uskutočnenia právneho úkonu, schváleniu obecným
zastupiteľstvom podliehali zmluvné prevody vlastníctva, resp. nakladanie s majetkovými právami.
Zákon teda v rozhodnom čase nevyžadoval predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva na prevod
vlastníctva alebo nakladanie s majetkovými právami, ale schválenie takéhoto prevodu alebo nakladania
s majetkovými právami ako zákonnú podmienku, ktorej predchádzajúce splnenie je nevyhnuté pre

nadobudnutie účinkov tohto prevodu alebo nakladania s majetkovými právami.

14. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo
právo je či nie je, nemá len ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní
ide. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy je aj osoba, ktorá nie je

účastníkom tejto zmluvy, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie.
Súd nespochybňuje, že je právom občana obce kontrolovať činnosť zodpovedných orgánov obce pri
nakladaní s majetkom obce a prípadne sa za splnenia podmienok domáhať súdnej ochrany. Žalobca
tvrdil, že už príslušnosť k obci je potrebné považovať za dôvod, ktorý preukazuje naliehavý právny
záujem ako obyvateľa obce a tak je daná aj jeho aktívna vecná legitimácia a pokiaľ sa jedná o nápravu

takého úkonu, ktorým došlo alebo objektívne môže dôjsť k zníženiu majetkovej podstaty obce, je na
mieste uvažovať, že je to k prospechu každého občana. Takáto situácia má priaznivý dopad na občana
obce ako aj na majiteľov nehnuteľností v obci. Ak obec koná v rozpore so záujmami občanov a majetkom
obce, koná v rozpore so záujmami konkrétneho občana a ten má právo napadnúť právny úkon obce.
Žalobca vykonáva verejnú kontrolu nad nákladmi s majetkom obce. Má za to, že napáda protiprávne

alebo neštandardné a nehospodárne kroky volených zástupcov a tak vplyv na právne postavenie
žalobcu v dôsledku uzavretia zmluvy a jej dodatkov vyplýva zo samotnej skutočnosti, že je občanom
obce.
K danému súd prvej inštancie uviedol, že v čase podania žaloby k prevodu majetku obce na základe
napádanej zmluvy a jej neskorších dodatkov nedošlo pričom zároveň by sa muselo jednať o prevod

na subjekt, ktorý nebol vybraný na základe verejnej obchodnej súťaže. Uzatvoreniu predmetnej zmluvy
predchádzala obchodná verejná súťaž a v súvislosti s napádanou zmluvou v čase podania žaloby ani
do novembra 2019 k prevodu majetku na tretiu osobu nedošlo. Podmienky uvedené v citovanom § 9b
zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v čase podania žaloby pre podanie určovacej žaloby splnené neboli.
V predmetnom konaní boli vykonané niektoré navrhované dôkazy po tom ako súd vyslovil predbežné

právne posúdenie. Na pojednávaní nariadenom potom ako boli splnené podmienky na pokračovanie v
prerušenom konaní súd žalobcu upozornil, že sa musí vysporiadať prioritne s otázkou aktívnej vecnej
legitimácie a naliehavého právneho záujmu. Pri úspešnom ukončení dlhoročného súdneho sporu by
obec získala nemalé finančné prostriedky, ktoré sú pre obec výhodné a budú slúžiť pre prospech a rozvoj
obce. Výška odmeny žalovaného v 2. rade je naviazaná na úspech v spore ak obec teda žalovaný v

1.rade bude mať výnos na daniach. Odmena zo strany žalovaného v 2.rade musí byť riadne vyčíslená.
Nárok na odmenu nebol vyčíslený pevnou sumou ale % keď, jeho výška závisí od výšky výnosov pre
žalovaného v 1. rade. Ak obec nebude mať výnos z daní nebude mať žalovaný v 2. rade nárok na
odmenu. Na margo veci súd udáva, že sporné územie s veľkosťou zhruba 700 hektárov po rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu z decembra 2023 patrí pod mesto Košice, v minulosti tri roky patrilo aj pod

obec Sokoľany a to na základe právoplatného rozhodnutia NS SR, ktorá do obecného rozpočtu tak mala
príjem z dane z nehnuteľností v nezanedbateľnej výške. Súd konštatoval, že pre podanie žaloby neboli
splnené predpoklady v zmysle § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí a žalobca sa nemôže vzhľadom k
lehote stanovenej v § 9b ods. 2 domáhať neplatnosti právnych úkonov.

15. Ohľadne žalobcom uvádzaného Aarhuského dohovoru, na ktorý sa odvolával žalobca v súvislosti
s aktívnou vecnou legitimáciou a naliehavým právnym záujmom, súd prvej inštancie uviedol, že na
stránke Ministerstva životného prostredia SR sú informácie k Aarhuskému dohovoru, keď ide o dohovor
o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti vzáležitostiachživotnéhoprostredia.Bolpodpísaný25.júna1998na4.ministerskejkonferenciiEurópskej
hospodárskej komisie OSN „Životné prostredie pre Európu“ v dánskom Aarhuse. V medzinárodnom
kontexte je tento dohovor považovaný za jeden z najvýznamnejších dokumentov svojej doby -

je charakterizovaný ako kvalitatívny predel v komunikácii medzi štátnou správou a občanmi, ako
nástroj k prehlbovaniu demokracie a k presadzovaniu ľudských práv a slobôd. Aarhuský dohovor
pozostáva z troch základných pilierov. Prvý pilier Aarhuského dohovoru deklaruje právo verejnosti na
prístup k informáciám o životnom prostredí. Druhý pilier Aarhuského dohovoru je o účasti verejnosti
na rozhodovacom procese. Tretí pilier Aarhuského dohovoru sa týka prístupu k spravodlivosti v

záležitostiach životného prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli
porušené, aby mal možnosť spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi /napr. súdmi/. Odvolávanie
sa žalobcu na tento dohovor nepreukazuje ani aktívnu legitimáciu žalobcu, ani jeho naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti právnej skutočnosti.

16. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení dodal, že o vecnej opodstatnenosti žaloby nerozhodoval, keď

po ustálení si splnenia resp. nesplnenia podmienok procesnej prípustnosti žaloby žalobu zamietol. V
tejto súvislosti uviedol, že nosným dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu bol v danom prípade nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu v čase podania žaloby ako aj neexistencia naliehavého právneho záujmu.
Skúmanie vecnej legitimácie v spore je podstatným predpokladom pre úspech v konaní a súd ju skúma
aj bez návrhu niektorej sporovej strany. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé

rozhodnutie pre stranu v spore, ktorá nepreukáže, že je v spore či už aktívne alebo pasívne legitimovaná.
Taktiežakžalobcaneosvedčísvojnaliehavýprávnyzáujemonímpožadovanéurčenie,ideosamostatný
a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 241/2008). V danej veci nie je daný naliehavý právny
záujem podľa osobitného zákona a to zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci.

17.SúdprvejinštancienevyhovelnávrhužalobcunavypočutiesvedkaA.J.J.. Dokazovaniejezákonom
upravený spôsob postupu súdu, ako aj strán sporu na získanie pre rozhodnutie podstatných skutkových

poznatkov o veci, ktorá je predmetom konania. Súd sa nestotožnil s návrhom žalobcu, na výsluch tohto
svedka už aj s ohľadom na dôvod zamietnutia žaloby. Súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy a
preto nepripustil ani dôkaz - ďalší výsluch svedka, ktorý tak ako ostatní poslanci obecného zastupiteľstva
obce hlasoval za zmluvu ako aj jej následné dodatky č. 1 a 2.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že v konaní boli žalovaní úspešní, keďže žaloba
bola voči nim zamietnutá, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

19. Proti napadnutému rozsudku, proti jeho obidvom výrokom podal odvolanie žalobca. Mal zato, že

podaná žaloba obsahuje všetky zákonné náležitosti vrátane aktívnej legitimácie. V konaní poukázal aj
na analógiu veci z problematiky životného prostredia tzv. zainteresovanej verejnosti definované v čl. 2
ods. 5 Aarhuského dohovoru vymedzujúceho zainteresovanú verejnosť ako verejnosť, ktorá je alebo by
mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia alebo má na ňom
záujem. Dohovor o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia Aarhuský dohovor,

je zásadným a prelomovým dokumentom v oblasti starostlivosti o životné prostredie a napĺňa jedno
zo základných ľudských práv a slobôd práva na priaznivé životné prostredie čl. 35 listiny v súlade s
princípmi trvalo udržateľného rozvoja, potom obdobne analogicky v súlade s naplnením základných
ľudských práv a slobôd v zmysle Zákona o obecnom zriadení 369/90 a Zákona o majetku obce 138/91
Zb. žalobca vyvodzuje oprávnene poukázať na oblasť tykajúcu sa finančných prostriedkov, pre ktorú by

malo platiť, že ak je osoba dotknutá, potom má legitímne právo, legitímne očakávanie podľa čl. 6 listiny
a čl. 6 Dohovoru čl. 13 Dohovoru, právne prostriedky nápravy a čl. 14 Dohovoru zákaz diskriminácie.
Právo na dobru samosprávu vyjadruje tak právo žalobcu, aby mu štát garantoval, že samospráva bude
fungovať zákonne.

20. Žalobca dodal, že v predmetnej veci je nepochybné, že dňa 16.02.2015 bola uzavretá Zmluva o
poskytovaní právnej služby medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, k tejto zmluve bol uzavretý
aj Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2, pričom tak zmluva, ako aj oba Dodatky k nej, boli riadne prerokované na
obecnom zastupiteľstve a vo vzťahu k Zmluve aj vo vzťahu k obom Dodatkom boli prijaté uznesenia, kdeza nich zahlasovala väčšina poslancov obecného zastupiteľstva. Žalobca sa v konaní domáha určenia
neplatnosti zmluvy podľa § 137 CSP, pričom podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Tvrdil, že súd prvej inštancie mal skúmať všetky podmienky v čase podania žaloby, a nie v čase
svojho rozhodovania /čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu/. Na základe nedostatočného
zhodnotenia obsahu tvrdení a námietok žalobcu súd prisvedčil žalovanej strane, pričom nosným
dôvodom zamietnutia žaloby bol v danom prípade nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v čase
podania žaloby ako aj neexistencia naliehavého právneho záujmu. S rozsudkom súdu prvej inštancie

sa žalobca nestotožnil, keďže je zrejme, že súd vo veci nepostupoval zákonným spôsobom. Je zrejme,
že súd prehliadol podstatné skutočnosti, medzi ktorými predovšetkým vyčnieva to, že v tomto konaní
žalobca neháji osobný záujem, ale výlučne záujem širší, verejný. Žalobca vlastné postavenie v tomto
konaní prirovnával s vecou podľa súdom riešeného prípadu uzavretého Nálezom Ústavného súdu
Českejrepubliky,sp.zn.:1.ÚS1990/08zodňa23.03.2010,zktoréhovpodanomodvolanícituje.Vtomto
prípade dostal zamestnanec výpoved1 (okamžité skončenie) z dôvodu, že poukazoval na plytvanie

verejnými finančnými prostriedkami u zamestnávateľa Zdravotná poisťovňa Ministerstva vnútra Českej
republiky, okrem iného aj s námietkami, že došlo k zásahu do slobody prejavu.
Preto mal žalobca za to, že ak v analógii veci uplatnil aj závery Aarhuského dohovoru, súd bol
povinný sa vecou podrobne zaoberať aj s toho pohľadu, že žalobca neháji osobný záujem, ale výlučne
celospoločenský, resp. užšej komunity (obce) pri ne/hospodárnom nakladaní finančnými prostriedkami.

Uznával, že Aarhuský dohovor deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí,
ale aj to, že Aarhuský dohovor je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese, rovnako aj to, že
Aarhuský dohovor sa týka prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára
garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť spravodlivého
posúdenia nezávislými orgánmi /napr. súdmi/. Rovnako platí, že v slovenskom vnútroštátnom práve

prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia bližšie upravujú v zásade rovnaké právne
predpisy ako dopadajú na žalovanú vec. Keďže pri preskúmaniach v záležitostiach životného prostredia
existujú „mimovládne organizácie“ ako strážcovia životného prostredia vystupujúce na jeho ochranu,
keďže životné prostredie sa nedokáže chrániť samo vzhľadom na to, že „nemá vlastný hlas“, potom aj
v inej oblasti podrobne právne neupravenej musí existovať oprávnenie poukázať na potrebu preveriť

hospodárnosť, účelnosť a primeranosť vynakladaných finančných prostriedkov. Poukazoval na prípad
kde aj vo verejne publikovanom prípade to bola práve verejnosť, ktorá poukázala na nehospodárnosť a
neprimeranosť advokátskej odmeny článok: „Advokát K. H. nakoniec dostane len zlomok z 64 miliónov
eur, ktoré mal pôvodne dostať ako odmenu za víťazstvo v spore s talianskym investorom Enel.“ /link:
Advokátovi štát nezaplatí 64 miliónov, dostane oveľa menej Aktuality.sk/.

V porovnaní potreby ochrany rastlín, živočíchov, zvierat či rastlín, celospoločenská potreba ochrany ne/
hospodárneho nakladania verejnými finančnými prostriedkami musí prevýšiť napríklad uhynuté ryby na
Slatinke, či vtáctvo na Liptovskej Mare pod. Táto celospoločenská potreba ochrany ne/hospodárneho
nakladania verejnými finančnými prostriedkami sa musí prejaviť aj vtedy, ak sa to týka iba jednej obce.
Záväzný výklad jednotlivých právnych noriem a ich ustanovení prislúcha iba súdom, v posudzovanej

veci bolo nutné zo strany súdu prihliadnuť aj na záujem tzv. zainteresovanej verejnosti, ktorá sa
zaujíma o neprimerané navýšenie odmeny advokátovi. Súd mal takto zohľadniť všetky žalobcom tvrdené
skutočnosti, pretože žalobca bol tou jednou z mala/jedinou osobou znalej predmetu sporu, ale aj
možnýchfinančnýchdopadovnaobecsamotnú.Nazákladeuvedenýchskutočnostiako„zainteresovaná
verejnosť“ preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zákon o

majetku obcí upravuje pravidlá na nakladanie s majetkom obcí s cieľom zvýšiť transparentné a
hospodárne nakladanie s týmto majetkom. Súčasne upravuje aktívnu legitimáciu vybraného okruhu
fyzických osôb domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníckeho práva obce
k majetku, ktorý nebol obcou prevedený na tretiu osobu v súlade so Zákonom o majetku obcí. Napríklad
podľaUsmerneniapreobce,prinakladanísmajetkomvovlastníctveobcípodľazákonaSNRč.138/1991

Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (link: Metodika k výkladu zákona SNR č (mfsr.sk)), pri
závažnom porušení zákona alebo nehospodárnom nakladaní s majetkom obce je možné už príslušnosť
k obci považovať za dôvod, ktorý preukazuje naliehavosť právneho záujmu obyvateľa obce.
Aktívna legitimácia sa tak podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahuje napríklad na prevody
majetku obce, ktorým nepredchádzala verejná obchodná súťaž alebo dražba, alebo na priame predaje

majetkuobcevprípadoch,ktoréZákonomajetkuobcívylučuje,prípadnenapriamepredajepodhodnotu
stanovenú znaleckým posudkom, aj keď nešlo o prípad, ktorý predpokladá § 9a ods. 8 tohto zákona.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Zároveň si uplatnil
trovy konania v rozsahu 100 %.21. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
a právne správne, keďže súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym právnym

záverom, a teda I. výrokom žalobu zamietol.
Stotožnil sa s názorom súdu, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu a žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že je nositeľom práv, ktoré v súdnom konaní uplatňuje. Žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu odvodzuje od Aarhuského dovoru, avšak tento Aarhuský dohovor je absolútne nerelevantný
pre toto súdne konanie, nakoľko sa týka prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom

procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Žalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoj naliehavý právny záujem
čo je obligatórnou náležitosťou určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem žalobcovi nevyplýva ani
z osobitného predpisu, t.j. z ust. § 9b zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí, nakoľko podmienky
stanovené v danom ustanovení predmetného zákona neboli naplnené. Nie len, že prevod nebol
realizovaný žiadnym z uvedených spôsobov v danom ustanovení, ale prevod majetku nebol realizovaný

zo strany žalovaného v 1. rade vôbec.
Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a žalovanému v 1. rade
priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje

za vecne správny a zákonný, plne odkázal na dôvody napadnutého rozhodnutia. Právne odôvodnenie
rozsudku je presvedčivé a zrozumiteľné i pre laickú verejnosť.
K argumentácii žalobcu uvedenej v odvolaní uviedol, že žalobca v podstate len zopakoval svoje názory
ním uvedené už v priebehu sporu, vrátane záverečného prednesu a aj preto k tomu žalovaný v 2.
rade uviedol všeobecne známy súdmi dlhodobo aplikovaný záver, že nie je bez ďalšieho nesprávnym

a nezákonným rozhodnutie súdu, v ktorom sa súd nestotožnil s právnymi názormi žalujúcej sporovej
strany, s navrhovaním a hodnotením dôkazov žalujúcej sporovej strany a ani to, aby bola žalujúca
sporovástranapredsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejžalobouajejpožiadavkami.
Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

23. Vyjadrenie žalovaných k podanému odvolaniu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
24.07.2023, žalobca repliku svojho odvolania vo veci nepodal.

24. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané

včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 380, § 379 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Žalobca priamo odvolacie dôvody v podanom odvolaní neuviedol. Z obsahu odvolania žalobcu
vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napadá z dôvodov ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f)

a h) CSP.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

30. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že žalobca je fyzickou osobou s trvalým pobytom v obci

Sokoľany. Túto skutočnosť žiadna zo strán nespochybňovala. V čase podania žaloby nebola vyplatená
žalovanému v 2. rade zo strany žalovaného v 1. rade žiadna peňažná suma v zmysle predmetnej zmluvy
a jej dodatkov. Zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola uzavretá na základe
verejnej obchodnej súťaže. Táto skutočnosť rovnako nebola spochybňovaná žiadnou stranou sporu.

31. Úvodom odvolací súd uvádza, že v časti posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu sa nestotožňuje
s právnym záverom súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom súdu
prvej inštancie, že neboli splnené predpoklady pre určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 9b
ods. 1 Zákona o majetku obcí, ako ich obsiahlo odôvodnil súd prvej inštancie.

32. Podľa § 137 písm. c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Odvolací súd uvádza, že v prípade posudzovania sporu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP
musí žalobca preukázať naliehavý právny záujem. S touto otázkou súvisí vecná legitimácia v spore.
Súd skúma vecnú legitimáciu, či už aktívnu – podať žalobu, resp. pasívnu – byť v konaní žalovaným aj
bez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby. Vecná legitimácia
vyplývazhmotnéhopráva.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebetvrdí,žeje

nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide. Nie je pritom rozhodujúce subjektívne hľadisko žalobcu, ale vždy je podstatné
objektívne hľadisko, t.j. či niekto je alebo nie je účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu.

34. V posudzovanom prípade žalobca nebol účastníkom predmetnej zmluvy zo dňa 16.02.2015 ani jej

dodatkov, pričom v zmysle obsahu žaloby a jej petitu, nejde ani o určenie, či tu právo je alebo nie je.
Odvolací súd je preto toho názoru, že oprávnenie podať žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP žalobcovi
nepatrí.

35. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik

právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od
zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov
a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto
žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.

36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov a to (Zmluvy o
poskytovaní právnych služieb zo dňa 16.02.2015 vrátane jej Dodatku č. 1 z 01.12.2015 a Dodatku č.
2 z 06.06.2016).

37. Z obsahu samotnej podanej žaloby ako aj jej petitu vyplýva, že ide o žalobu v zmysle § 137 písm.
d) CSP, keďže sa ňou žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť predmetnej
zmluvy zo dňa 16.02.2015 vrátane jej dodatkov. V danom prípade nie je podstatné preukázanie
naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu ako v prípade žaloby podľa § 137 písm. c) CSP.38. Určenia platnosti resp. neplatnosti tejto právnej skutočnosti sa žalobca mohol domáhať iba v prípade,
ak by vyplývala expresis verbis z osobitného predpisu. V posudzovanom prípade táto podmienka

splnená bola, keďže týmto predpisom je zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, konkrétne § 9b tohto
zákona. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný na podanie predmetnej
žaloby, keďže je fyzickou osobou s trvalým pobytom v obci Sokoľany, čo nebolo spochybňované.
Úspech resp. neúspech žalobcu v konaní však spočíval na tom, či boli splnené predpoklady na určenie
neplatnosti právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca domáhal v zmysle daného ustanovenia.

39. Znenie ustanovenia § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do 31.10.2023 a v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie:
§9b
(1)
Fyzickáosoba,ktorámávobcitrvalýpobyt,samôžedomáhaťneplatnostiprávnehoúkonualebourčenia

vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol
realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže,22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej
zacenustanovenúpodľaosobitnéhopredpisu,22d)okremprípadov,keďtentozákoninýspôsobprevodu
pripúšťa.
(2)

Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva
z majetku obce na nadobúdateľa.

Znenie ustanovenia § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí od 01.11.2023:

§9b
(1)
Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má
na veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce
kmajetku,ktorýbolobcouprevedenýnatretiuosobu,akprevodmajetkuobcenebolrealizovanývsúlade

s § 9a a 9ab.
(2)
Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva
z majetku obce na nadobúdateľa.

40. Podľa § 9a ods. 1 Zákona o majetku obcí, Ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva
majetku obce sa musia vykonať
a) na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b)
b) dobrovoľnou dražbou 22c) (ďalej len "dražba") alebo
c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa

osobitného predpisu. 22d).

41. Podľa § 9a ods. 2 Zákona o majetku obcí, obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na
svojej úradnej tabuli, na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným spôsobom. Ak
ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí zverejnenie podľa prvej vety obsahovať aspoň miesto,

kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby.

42. Uvedené ustanovenie § 9b ods. 1 sa však vzťahuje len na právny úkon prevodu majetku obce na
tretiu osobu ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou
alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, s výnimkou prípadov,

keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. V opačnom prípade nie je možné domáhať sa určenia
neplatnosti tohto prevodu v zmysle uvedeného ustanovenia a žaloba by musela byť zamietnutá pre
nesplnenie podmienok.

43. V konaní bolo preukázané a strany sporu túto skutočnosť ani nerozporovali, že predmetná

zmluva bola uzavretá na základe verejnej obchodnej súťaže. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí v bode 18. odôvodenia uviedol, že o spôsobe obstarania právnych služieb rozhodlo obecné
zastupiteľstvo obce Sokoľany dňa 15.12.2014. Na základe uvedeného bola dňa (viď čl. 60, 56-57 spisu)
zverejnená výzva na predloženie ponuky podľa § 9 ods. 9 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.Žalovaný v 2. rade bol úspešný a žalovaný v 1. rade s ním uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych
služieb dňa 16.02.2015. Na obecnom zastupiteľstve dňa 25.02.2015 bola zmluva prerokovaná a vzatá
na vedomie, keď poslanci nepožadovali, aby predmetná zmluva, ktorá splnila podmienky verejného

obstarávania bola nimi aj schválená.

44.Pretoodvolacísúdjetohonázoru,žepredmetnázmluvabolauzavretánazákladeverejnejobchodnej
súťaže, čím nie je splnená podmienka domáhať sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 9b ods. 1
Zákona o majetku obcí.

45. Ďalej odvolací súd uvádza, že zo znenia predmetného ustanovenia § 9b ods. 1, či už zo znenia
platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj súčasnosti platného znenia vyplýva, že
možno sa domáhať neplatnosti právneho úkonu iba v prípade ak prevod majetku obce nebol realizovaný
obchodnou verejnou súťažou, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa
osobitného predpisu, resp. podľa súčasnej právnej úpravy ak prevod majetku obce nebol realizovaný v

súlade s § 9a a 9ab Zákona o majetku obcí.

46.Zcitovanéhoustanovenia§9aods.1vyplýva,žeprevodyvlastníctvamajetkuobcesamusiavykonať
na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu
vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu, pričom z ustanovenia §

9a ods. 2 vyplýva, že obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob (...).

47. Znenie ustanovenia § 9ab sa týka nakladania s cennými papiermi a majetkovými podielmi na
právnických osobách, dôsledkom ktorého je zmena vlastníctva, kde musí obec postupovať podľa § 9a
ods. 1 až 14, ak tento postup nevylučuje osobitný predpis.

48. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na terminológiu použitú zákonodarcom a to na: ak prevod
majetku (...). Z vyššie uvedeného vyplýva, že prevodom sa v danom prípade rozumie predaj majetku
obce a to aj v zmysle ustanovenia § 9b v znení platnom do 31.10.2023. Tomuto záveru odvolacieho
súdu nasvedčuje aj zmena citovaného ustanovenia od 01.11.2023, ktoré odkazuje priamo na znenie §

9a citovaného zákona.

49. V posudzovanom prípade však nešlo o prevod majetku obce jeho predajom, ale išlo o uzavretie
zmluvy zo dňa 16.02.2015 vrátane dodatkov, ktorá sa týkala poskytovania služby (v danom prípade
právnej služby) a odmeny za tieto služby. Pod citované ustanovenie § 9b ods. 1 nemožno subsumovať

vyplatenie odmeny za tieto právne služby, keďže nejde o prevod majetku obce.

50. K poukazovaniu žalobcu na Aarhuský dohovor a z neho odvodzujúcu aktívnu legitimáciu v konaní,
odvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na bod 24 napadnutého rozhodnutia a zdôrazňuje, že daný
dohovor, okrem iného, dáva právo verejnosti aktívne sa zapájať do otázok týkajúcich sa životného

prostredia, ako aj účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia. Pokiaľ by si odvolací súd osvojil túto obranu žalobcu znamenalo by to, že každý
by mohol namietať a dovolávať sa neplatnosti právnych úkonov voči akémukoľvek orgánu štátnej moci,
bez ohľadu nato, či tu existuje nejaké zákonné usmernenie alebo nie. V posudzovanej veci zákonodarca
v ustanovení § 9b Zákona o majetku obcí umožnil fyzickej osobe s trvalým pobytom v obci (následne

novou právnou úpravou aj fyzickej osobe vlastniacej nehnuteľnosti v obci ako aj osobe, ktorá má na veci
právny záujem) domáhať sa neplatnosti právneho úkonu (novou právnou úpravou aj určenia vlastníctva
obce k majetku) avšak iba za splnenia podmienok v tomto zákonnom ustanovení uvedených. Preto
námietka žalobcu odvodzujúca aktívnu legitimáciu v tomto konaní s poukazom na Aarhuský dohovor
je nedôvodná.

51. Žalobca poukazoval aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I. ÚS 1990/08 zo dňa
23.03.2010, z ktorého v podanom odvolaní citoval a z jeho záverov vyplýva, že je žiadúca zvýšená
kontrola verejnosti pri nakladaní s verejnými finančnými prostriedkami. Odvolací súd však uvádza, že
ani z tohto nálezu nevyplýva právo fyzickej osoby domáhať sa neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu,

o ktorom si hocikto myslí, že dochádza k plytvaniu verejných finančných prostriedkov.

52. Navyše odvolací súd uvádza, že aj samotný žalobca v podanom odvolaní uviedol, že dňa 16.02.2015
bola uzavretá Zmluva o poskytovaní právnej služby medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktejto zmluve bol uzavretý aj Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2, pričom tak zmluva, ako aj oba Dodatky k nej, boli
riadne prerokované na obecnom zastupiteľstve a vo vzťahu k Zmluve aj vo vzťahu k obom Dodatkom
boli prijaté uznesenia, kde za nich zahlasovala väčšina poslancov obecného zastupiteľstva.

53. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany
sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2
CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil

skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok
tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti.

54. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu žalobcu
za nedôvodnú.

55. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade

spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

56. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

57. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vrátane závislého výroku
o náhrade trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, aj keď sa
nestotožnil so všetkými závermi súdu prvej inštancie, ktoré pochybenie však nemá vplyv na vecnú

správnosť napadnutého rozsudku.

58. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

59. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).