Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2Nt/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010269
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124010269.6

Uznesenie

Okresný súd Trnava senátom zloženým z predsedu senátu Mgr. Mária Pohorelského a prísediacich A.
B. B. a C. D. E. v konaní o návrhu odsúdeného: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, B., t. č.
vo výkone trestu odňatia slobody, na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, postupom podľa §
446 ods. 1 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí v Trnave 20. novembra 2024

r o z h o d o l :

Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona zamieta návrh odsúdeného F. B., nar. XX.XX.XXXX v H. I., bytom

F. G. XXX/XX, B., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,
z 05.01.2024 na zmenu spôsobu výkonu ochranného ústavného protialkoholického liečenia uloženého
podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 rozsudkom Okresného
súdu Košice II č. k. 5T/42/2018 - 397 z 8. júna 2018.

o d ô v o d n e n i e :

Písomný podaním doručeným Mestského súdu Košice 5. januára 2024, postúpeným tunajšiemu súdu

29. januára 2024, označeným ako „návrh na upustenie od výkonu ochranného liečenia“ sa odsúdený
domáhal zmeny spôsobu výkonu ochranného liečenia.

Odsúdený na verejnom zasadnutí vypovedal, že chce zmeniť ústavnú na ambulantnú formu, aby mohol
chodiť do roboty, už je pracovne zaradený.

Svedkyňa D. D. J. vypovedala, že sa nevie vyjadriť k zdravotnému stavu odsúdeného, keďže nie je jeho
lekárkou. Z rovnakého dôvodu sa nevie vyjadriť ani k jeho návrhu. Vo všeobecnosti, ak bolo súdom
uložené ochranné protialkoholické liečenie, tak bolo opodstatnené a dôvodné. Nevie, či počas výkonu
trestu odňatia slobody nastali u odsúdeného nejaké zmeny. Zvyčajne v takýchto prípadoch je do konania
pribratý znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok v prípravnom konaní, vie zhodnotiť prípadnú zmenu
a vyjadriť sa k tomu, či bude u odsúdeného postačujúca forma ambulantného liečenia. Počas výkonu

trestu odňatia slobody sa jednoznačne jedná o vynútenú abstinenciu. Nevie sa vyjadriť, či odsúdený
spĺňa podmienky na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, keďže ho nikdy v živote nevyšetrovala
a teda nevie posúdiť do akej miery je kritický, motivovaný, prípadne či sú u neho prítomné nejaké
poškodenia následkom závislosti. Účel protialkoholického liečenia môže byť dosiahnutý aj ambulantnou
formou, ale v prípade odsúdeného sa nevie vyjadriť jednoznačne, keďže ho nevyšetrovala.

Podľa záverov znaleckého posudku znalca K. D. K. L. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, sexuológia č. 46/2018 z 27. februára 2018 odsúdený netrpí duševnou chorobou alebo
poruchou v pravom slova zmysle (psychózou), nie je duševne chorý. Má rozumové schopnosti v pásme
populačného priemeru, zároveň dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie, neporušené pamäťové
schopnosti a neporušenú schopnosť vytvorenia si správneho úsudku. V dobe spáchania trestného
činu netrpel duševnou chorobou, poruchou ani sexuálnou deviáciou. V čase spáchania trestného

činu bol pod vplyvom alkoholu, jednalo sa o jednoduchú opitosť stredne ťažkého až ťažkého stupňa,
nejednalo sa o patickú ani komplikovanú opitosť. Mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania prespoločnosť a svoje konanie mohol ovládať, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené len
pod vplyvom užitého alkoholu, nebolo zistené forenzne podstatné zníženie týchto schopností ani ich
vymiznutie. Zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností si zapríčinil sám, pričom z predošlých

skúseností poznal účinok alkoholu na svoju psychiku a správanie. Je závislý od alkoholu, jedná sa
u neho o rozhranie 3. a 4. vývojového štádia alkoholizmu z celkovo štyroch stupňom klasifikácie podľa
Jellineka, u obvineného sa jedná o plne rozvinutú psychickú aj telesnú formu závislosti. Vzhľadom na
zistenú alkoholovú závislosť, stav opitosti v čase spáchania trestného činu, znalec navrhol odsúdenému
uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavným spôsobom.

Okresný súd Košice rozsudkom č. k. 5T/42/2018 - 397 z 8. júna 2018 uložil odsúdenému za obzvlášť
závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere pätnásť rokov
so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou a ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
12. júna 2018.

Dňa 14. júna 2018 tamojší súd nariadil výkon ústavného ochranného liečenia. Nariadenie výkonu
ochranného liečenia súd adresoval Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Košice.

Z odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže
vyplynulo, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Košice II v konaní
5T/42/2018 v ústave Leopoldov.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný Vojenským
obvodovým súdom Prešov, Okresným súdom Trebišov, Okresným súdom Košice II a Okresním soudem
Cheb v rokoch 1995 až 2018 za rôznorodú trestnú činnosť - ohrozenie pod vplyvom návykovej látky,
výtržníctvo, znásilnenie. Ukladané mu boli podmienečné tresty odňatia slobody a nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere pätnásť rokov.

Na žiadosť súdu zdravotnícke zariadenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzby Leopoldov oznámilo, že odsúdený je evidovaný v poradovníku pre výkon ochranného ústavného
protialkoholického liečenia. Na jeho výkon ešte nenastúpil, pretože v poradovníku (odsúdený je na

237. mieste) evidujú v súčasnej dobe viacerých pacientov, ktorých výkon trestu odňatia slobody končí
v najbližšom období, čo ich zaväzuje zrealizovať ochranné liečenia v prvom rade u nich. Odsúdený má
nariadené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou na základe odporúčania súdneho znalca
zodboruzdravotníctvo,odvetviepsychiatria,čoboloopodstatnenéaodôvodnené.Vynútenáabstinencia
(v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody sa jednoznačne jedná o vynútenú abstinenciu)

od psychoaktívnych látok - alkoholu nie je automatickým predpokladom úspešnej abstinencie aj
v civilných podmienkach. Rozhodujúcou nie je ani dĺžka vynútenej abstinencie. Diagnóza závislosti je vo
všeobecnosti nemenná, tzn. že pacient je závislý od psychoaktívnych látok, vrátane alkoholu, celý život
s výnimkou abstinencie. K návrhu odsúdeného na zrušenie ústavného protialkoholického liečenia nie
sú oprávnení podať správu. Podrobnejšie vyjadrenia k liečeniu odsúdeného sú v kompetencii súdneho

znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktoré vypracúva formou znaleckého posudku.

Podľa záverov znaleckého posudku znalca D. A. H. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria č. 69/2024 z 18. septembra 2024 odsúdený je dlhoročne polymorfne závislý od tabaku
a alkoholu. Jedenkrát absolvoval detoxikačný pobyt na C. M. N. v roku 2000, kde získal aspoň

základné informácie o závislosti od alkoholu (o prejavoch závislosti teda vie), avšak kompletnú
ústavnú liečbu látkovej či nelátkovej závislosti nikdy nepodstúpil. Nebol a nie je dispenzarizovaný
u ambulantného psychiatra, ani počas výkonu trestu odňatia slobody. Syndróm závislosti od alkoholu
je chorobný stav, ktorý vzniká po viacročnom nadmernom konzume alkoholu (tri až pätnásť rokov).
Závislosť od alkoholu sa klinicky neodlišuje od iných závislostí, dominuje potreba pokračovať v konzume

drogy a snaha zaobstarať si ju za každú cenu. Stráca sa pôvodná preferencia značky alkoholu.
Postupne sa objavuje tendencia k zvyšovaniu dávky alkoholu, narastá tolerancia alkoholu. Pri pokuse
vysadiť alkohol sa objavujú abstinenčné príznaky. Rozvíjajú sa sociálne problémy vyplývajúce zo
závislosti, časté sú problémy v rodine a na pracovisku. Objavuje sa depravácia osobnosti, vyvíjajúsa charakterové zmeny, porucha vyšších citov, zhoršuje sa intelektová výkonnosť. Stupeň závislosti
sa podľa kritérií Medzinárodnej klasifikácie chorôb, 10. revízie neurčuje, konštatuje sa „iba“ závislosť.
V literatúre sa možno stretnúť s rozdelením podľa Jellinka. V danom prípade by išlo o tretie až štvrté

štádium alkoholizmu. Tretie štádium tzv. rozhodné je charakterizované stratou kontroly, neschopnosti
kontrolovaného pitia, výkyvmi nálad, zúžením záujmov, konfliktmi na pracovisku, spoločenským
prepadom, objavujú sa telesné príznaky - často vznikajú sexuálne problémy, sprevádzané prípadnou
žiarlivosťou, „okienkami“. Abúzer sa stáva alkoholikom, prispôsobivosť (tolerancia) organizmu na
alkohol stále stúpa, jedinec prestáva ovládať alkohol, alkohol ovláda jeho. Sú prítomné racionalizačné

postoje - alkoholik hľadá pre svoje pitie vysvetlenie, vytvára dôvody prečo v pití pokračovať, má
potrebu piť ráno i cez deň. Štvrté štádium tzv. konečné je charakterizované pitím v ktorúkoľvek
dennú dobu, výrazným oslabením telesného i duševného stavu, znížením tolerancie, niekoľkodennými
ťahmi. Dotyčný vyhľadáva osoby pod svoju sociálnu úroveň k príležitosti požívania alkoholu. Dochádza
k požívaniu i technických prostriedkov (okena, lieh, alpa atď.). Časté býva vyhľadávanie akejkoľvek
príležitosti k opitiu. Dochádza k tzv. debaklu. Znalec navrhuje ponechať odsúdenému nariadené

ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Vzhľadom na osobnosť vyšetrovaného (impulzívne
rysy), opakované poruchy správania v ebriete (heteroagresivita, odobratie vodičského preukazu) ako
i skutočnosť, že skutok, za ktorý je odsúdený, spáchal taktiež v ebriete a fakt, že doteraz kompletnú
protialkoholickú liečbu nikdy neabsolvoval (iba spomínaný detoxikačný pobyt v roku 2000), nariadenie
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou je plne indikované ako bolo odporúčané

znalcom pri vyšetrovaní trestného činu. Výkon trestu odňatia slobody nie je liečbou závislosti. Znalec
nenachádza žiadny relevantný dôvod nariadenú ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou
rušiť alebo meniť na formu ambulantnú, tú je vhodné nariadiť až po vykonaní tej ústavnej. Keďže je
odsúdený toho času vo vynútenej abstinencii počas výkonu trestu (chránené prostredie) a nemôže
sa slobodne rozhodnúť či bude alebo nebude pokračovať v užívaní alkoholu a taktiež stav vynútenej

abstinencie nezaručuje, že bude pokračovať v abstinencii aj po výkone trestu odňatia slobody, znalec
odporúča ponechať nariadené liečenie. O prejavoch závislosti má odsúdený len vlastné skúsenosti
a laické informácie. Doteraz nikdy nepodstúpil ambulantné ani ústavné liečenie závislosti, kde by
získal potrebné množstvo informácií o škodlivosti alkoholu, o jeho podiele na páchaní trestnej činnosti,
o nutnosti abstinovať, nebol doteraz plne odborne poučený aj o rizikách prípadnej recidívy, negatívnom

vplyve alkoholu na telesné aj duševné zdravie, o stratégiách zvládania cravingu a prevencie relapsu.
Detoxikačná liečba, ktorú podstúpil v roku 2000, nebola liečbou závislosti, ale len liečba prevencie
abstinenčného syndrómu a zastavenie alkoholického ťahu v chránenom prostredí (hospitalizácia).
Nariadenie liečby je plne indikované na zabezpečenie posilnenia motivácie k abstinencii a dlhodobej
psychoterapie, ktorej cieľom je zmeniť postoj odsúdeného k alkoholu, zvýšiť jeho frustračnú toleranciu

v záťažových situáciách a reštitúcia celej osobnosti. Znalec nemá iné relevantné zistenia.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava navrhla vzhľadom na oboznámený záver znaleckého
posudku,kdeznalecjednoznačnenavrhujeponechaťodsúdenémunariadenéochrannéprotialkoholické
liečenie ústavnou formou, žiadosť odsúdeného zamietnuť.

Odsúdený nemal konečný návrh.

Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku prvá veta o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo
zmene druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu,

v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva.

Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj
účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia
môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že

ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.

Súd považuje rozsah dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí za dostatočný pre ustálenie
a zodpovedanie tej skutočnosti, ktorá je podstatná pre rozhodnutie v prípade rozhodovania o návrhu na
zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia. Zákonodarca ju koncipuje po novele Trestného zákonnej

účinnej od 6. augusta 2024 v ustanovení § 74 ods. 2 tak, že súd zmení formu ochranného liečenia,
ak uložená forma neplní svoj účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú
formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného
liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná formu už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možnodosiahnuť aj ambulantnou formou. Je potrebné poukázať na dve skutočnosti viažuce sa k prejednávanej
veci. Tou prvou skutočnosťou je, že odsúdený doposiaľ nenastúpil na výkon ochranného liečenia,
takže návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia odsúdený podal ešte pred samotným

nástupom na výkon ochranného liečenia. Zákonodarca však výslovne predpokladá, že ak doterajší
priebeh výkonu ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná. V tomto
prípade nie je z objektívnych príčin zaznamenaný žiadny priebeh doterajšieho výkonu ochranného
liečenia, keďže odsúdený zatiaľ na výkon ochranného liečenia nenastúpil. Odhliadnuc od toho, či
odsúdený nastúpil alebo nenastúpil na výkon ochranného liečenia (v prejednávanej veci nenastúpil), tou

druhou skutočnosťou je, že z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí jednoznačne vyplynulo
atoajnazákladeodbornýchpoznatkov,ktorédokonaniapriniesolpribratýznaleczodboruzdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria. Z nich vyplynulo, že vynútená abstinencia neznamená naplnenie účelu
ústavného ochranného liečenia. V danom prípade odsúdený doposiaľ nevykonával ochranné liečenie
ústavnouaniambulantnouformou,takženeboloboznámenýapoučenýovšetkýchskutočnostiach,ktoré
sú späté so závislosťou od alkoholu. Znalec v zmysle odbornej literatúry, kde sa odsúdený nachádza

pokiaľ ide o jeho vzťah k alkoholu a to na treťom, resp. štvrtom stupni, ktoré sú rozhodným, prípadne
až konečným stupňom, kde symptómy a príznaky, ktoré boli oboznámené v rámci záverov znaleckého
posudku, nie sú pre odsúdeného ani zďaleka tak priaznivé. Pokiaľ aj odsúdený zastáva názor, že
doposiaľ vykonaný trest odňatia slobody je dostatočný pre rozhodnutie súdu o zmene spôsobu výkonu
ochranného liečenia z ústavnej formy na ambulantnú formu, súd považuje za potrebné uviesť, že vo

výkone trestu odňatia slobody je odsúdený v chránenom prostredí a nemal možnosť sám vnútorne
zaujať rozhodnutie, či bude alebo nebude pokračovať v požívaní alkoholických nápojov. Súd dospel
k tomu záveru, že ak by aj opomenul predčasnosť podaného návrhu odsúdeným, tak je úplne na mieste
ponechať v platnosti nariadené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a nezasahovať doň
prípadným rozhodnutím o zmene spôsobu jeho výkonu na ambulantnú formu a nie to ešte rozhodnutím

o upustení od výkonu ochranného liečenia.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom jednomyseľne (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote troch pracovných dní od jeho oznámenia

Okresnému súdu Trnava. V prospech odsúdeného môžu sťažnosť podať aj osoby, ktoré by mohli podať
v jeho prospech odvolanie. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhodne Krajský súd v Trnave.

Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.