Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 8, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010380
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624010380.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa
8. januára 2025 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
A. B. C. D. E. F., nar. X. X. XXXX v E., trvale bytom G. H. XXXX/XX, E., t. č. bytom I. XXX, J. H. -
K., L. E., zamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu jeho vyživovacia povinnosť na maloletého syna E. B., nar. XX. X. XXXX a maloletého syna M.
B., nar. XX. XX. XXXX, vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov
a jej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 9P/25/2020-55 zo dňa 9. 9.

2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 10. 2020 a vykonateľnosť vo výroku o výživnom dňa 23.
9. 2020, ktorým bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu každého zo svojich detí, trvale bytom
ako matka, sumou po 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí N. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX, E., túto svoju povinnosť na obe
maloleté deti od 1. 6. 2021 do 8. 1. 2025 úmyselne riadne a pravidelne v Ružomberku ani inde neplnil,
okrem mesiaca jún 2021, kedy na výživnom uhradil sumu vo výške 104,42 eura, mesiaca júl 2021, kedy

na výživnom uhradil sumu vo výške 85,92 eura, mesiaca august 2021, kedy na výživnom uhradil sumu
vo výške 104,82 eura, mesiaca október 2021, kedy na výživnom uhradil sumu vo výške 104,10 eura,
mesiaca december 2021, kedy na výživnom uhradil sumu vo výške 79,67 eura, mesiaca január 2022,
kedy na výživnom uhradil sumu vo výške 71,72 eura a mesiaca február 2022, kedy na výživnom uhradil
sumu vo výške 106,93 eura, dňa 26. 4. 2024, kedy na výživnom uhradil sumu vo výške 400,- Eur a dňa
21. 5. 2024, kedy na výživnom uhradil sumu vo výške 58,86 eura, aj napriek tomu, že zo správ Sociálnej
poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok vyplýva,

že obžalovaný v sledovanom období od 1. 6. 2021 až doposiaľ nebol v evidencii Sociálnej poisťovne,
nie je a nebol poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a tiež nebol v sledovanom
období uchádzačom o zamestnanie, podľa správy Polície Českej republiky sa dlhodobo zdržuje v Českej
republike, odo dňa 1. 9. 2018 doposiaľ je zamestnancom firmy Foxconn Technology CZ, s. r. o., Kutná
Hora, Česká republika, s priemerným čistým mesačným zárobkom za rok 2021 vo výške 20.640 Kč (cca
820,- Eur), za rok 2022 vo výške 23.119,- Kč (cca 919,- Eur), za rok 2023 vo výške 20.559,- Kč (cca 817,-

Eur), za rok 2024 vo výške 19.408,- Kč (cca 771,- Eur), podľa svojho vyjadrenia fajčí denne 7-8 cigariet,
pričom krabička cigariet stojí cca 130,- Kč, čím jeho náklady na cigarety sú vo výške približne 1.365,- až
1.560,- Kč (cca 54,- až 62,- Eur) mesačne a jeho náklady na alkoholické nápoje sú vo výške približne
480,- Kč (cca 19,- Eur) mesačne, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom matke maloletých detí N.
O. najmenej 7.283,56 eura, pričom tohto skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom
Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2021-122 zo dňa 17. 5. 2021, právoplatným dňa 1. 6. 2021,
uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestnéhozákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom
naskúšobnúdobuvovýmere2roky,akoajpovinnosť,abyvskúšobnejdobezaplatilzameškanévýživné,

t e d a

úmyselne najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas), hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch

mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (s

použitím § 138 písm. b/ Trestného zákona).

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona účinného od 6. 8. 2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
a § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona obžalovaný j e p o v i n n ý vykonať trest povinnej práce najneskôr
do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona obžalovaný j e p o v i n n ý vykonávať trest povinnej práce osobne
a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Ružomberok bola dňa 13. 5. 2024 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na A. B. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3

písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (s použitím § 138 písm. b/ Trestného zákona).

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení, vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 25. 3. 2024 vypovedal, že sa priznáva, že neplatil výživné na
synov E. a M. B.. V roku 2021 bol odsúdený Okresným súdom Ružomberok za neplnenie výživného,
kedy mu súd určil, že má zaplatiť dlžné výživné, ktoré tiež nezaplatil. Zaplatil len platby, ktoré sú uvedené
v uznesení o vznesení obvinenia. Pracuje 9 rokov ako operátor vo firme Foxconn Technology, s. r.
o. Kutná Hora, kde zarába 23.000,- Kč mesačne. Býva v rodinnom dome v Kutnej Hore, ktorý majú

v podnájme s družkou. Za podnájom platí 10.000,- Kč, v tom je zahrnutá voda a elektrina, plyn nemajú.
S družkou P. Q. má maloletého syna A., ktorý má 7 rokov. Družka doteraz nepracovala, zamestnala sa až
vo februári 2024. Všetky náklady na domácnosť musel hradiť on, družka poberala materský prídavok do
3 rokov veku dieťaťa a prídavok na dieťa. Platenie výživného mu preto nevychádzalo. Až pri výsluchu sa
dozvedel, že má platiť 200,- Eur mesačne, teda na každého zo synov po 100,- Eur, čo nevedel, bol v tom,

že má platiť dokopy po 100,- Eur na oboch. Pracuje na dve zmeny, dennú a nočnú po 12 hodín, v jednom
týždni robí 4 dni od utorka do piatku, potom ďalší týždeň robí od pondelka do stredy, potom má 2 dni
voľno. Počas voľných dní nechodil na brigády, nie je vlastníkom alebo spoluvlastníkom nehnuteľnosti,
ani držiteľom osobného motorového vozidla. Používa mobilný telefón vedený v spoločnosti O2 Česká
republika, zvykne si dobíjať kredit 2-krát mesačne po 300,- Kč. Je tuhý fajčiar, denne vyfajčí 7-8 cigariet

zn. Mark, King, krabička cigariet stojí 130,- Kč, na cigarety minie 700 – 800 Kč, možno viac. Tvrdý alkohol
nepije, niekoľkokrát do týždňa pije alkoholické pivo, vypije asi 4 fľaše veľkých pív balených po 1,5 litra
alebo 2 litre, jedna fľaša stojí približne 30,- Kč. So synmi nie je v žiadnom kontakte, posledný telefonát
s nimi mal v roku 2021, odvtedy ich ani nevidel, nemá financie na dochádzanie z Čiech do Ružomberka,
Uviedol, že je mu ľúto, že neplatil, ale nemal z čoho platiť.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že rozumie, z čoho je obvinený, má na E. a M. platiť po
100,- Eur mesačne, teda spolu 200,- Eur. Je schopný to začať splácať. Svoju situáciu riešil tak, že bol
v spoločnosti Administratíva insolvencií, ktorá pomáha ľuďom oddlžovať dlhy. Táto spoločnosť si vzala

na seba dlhy, ktoré má – výživné a iné dlhy a vraveli, že nemá nič platiť, ale peniaze dávať im. Bol kvôli
tomu v Prahe, zrátali mu dlhy, s tým, že im má platiť 1.098,- Kč mesačne a z tejto sumy budú posielať
splátky. Výživné neplatí asi od r. 2022, mesiac nevie. Má tri deti, z toho jedno má v Českej republike,
o neho sa stará, o všetko, čo mu treba, na stravu a do školy. Aj synom na Slovensku chce posielať
výživné, ale dnes je všetko drahé. Výživné chce posielať od tohto mesiaca. Administratíva insolvencií

v Česku s ním už skončila, lebo im neplatil. Oni mu mali pomôcť so splácaním výživného. Pracuje už
9 a pol roka vo Foxconne ako balič serverov na baličke, pracovný čas má 12 hodín striedavo po 3-4
dni v týždni, denné aj nočné. V hrubom má príjem asi 25.300,- Kč, t. j. asi 800,- Eur. Mesačné výdavky
má na nájom 8.000,- Kč, od 1. 1. 2025 to stúplo na 11.000,- Kč. Býva s nimi ešte jeden človek, ktorý
platí vodu a oni platia elektrinu. Ide o starší dom. Tento človek býva na prízemí a oni – teda on, družka
a syn užívajú 2 izby v podkroví. Družka pracuje v kuchyni, zarába 22.000 – 23.000,- Kč mesačne, tiež

jej z platu strhávajú na dlhy. Zamestnala sa od februára 2024. Prídavky na dieťa poberá družka. Majú
možnosť malých úspor po 2.000,- až 3.000,- Kč mesačne, zatiaľ nemajú nič nasporené. S družkou sa
rozprával, že to takto ďalej nejde bez úspor, ale problém robia dlhy, ktoré im strhávajú. Okrem výživného,
ktorého dlžnú čiastku si nepamätá, naposledy prokurátor na pojednávaní hovoril o 2.000,- Eur, má dlh aj
voči banke A. asi 200.000,- Kč. Asi v roku 2020 si vzal úver 300.000,- Kč, z ktorých 60.000,- Kč požičal,

z ďalších na výživnom zaplatil 30.000,- Kč. Na čo minul 210.000,- Kč, si už nepamätal. Tento dlh mala
tiež splácať spoločnosť, ktorá rozdeľovala dlhy na výživné a na banku. Má ešte dlh v spoločnosti O2
alebo Orange na Slovensku vo výške 13.000,- Kč.

Má iba základnú školu, na strednú chodil na SOU papierenské, ale učivo mu nešlo, takže ho predčasne

ukončil. Robil v mliekarni, potom s družkou v júni 2015 odišiel do Českej republiky. Nerozmýšľal nad
brigádami, lebo robí 12 hodinové zmeny. Keď má 3 dni voľna, venuje sa chlapcovi, vodí a pripravuje
ho do školy, učí sa s ním. 12 hodinové zmeny sa mu menia po 3-4 každý týždeň, je to vyčerpávajúce.
Neuvažoval nad zmenou zamestnania. Zdravotné problémy a obmedzenia nemá, ale má stres z toho,
čo sa mu stalo. S deťmi na Slovensku telefonuje, snaží sa, ale je to málokedy. Darčeky ani iné veci

im od roku 2021 nekúpil. Nehnuteľnosti ani nejaké cenné veci nevlastní. Mobil platí 400,- Kč mesačne,
fajčí a na cigarety minie približne 500,- Kč mesačne a na pivo minie približne 500,- Kč mesačne. Lepšie
platenú prácu nehľadal, ani prácu v zahraničí, lebo nevie jazyky, nehodí sa na prácu inde, zvykol si
v Českej republike, nechce ísť ani na Slovensko. Stále rozmýšľa o tom, že ak by zmenil prácu, chcel
by byť čo najbližšie domovu, aby nemíňal peniaze na cestu. Na zaplatenie dlžného výživného má

riešenie, a to, že začne platiť od tohto mesiaca. S tou spoločnosťou začal od roku 2024, dovtedy mu
to nevychádzalo, lebo družka bola nezamestnaná a všetko bolo len na ňom. Podal návrh na zníženie
výživného, ale zobral ho späť, lebo sa tak s bývalou dohodli a bolo mu povedané, že ide o deti a je
ich otec.

Spoločnosť, na ktorú sa v Prahe ohľadne oddlženia obrátil, sa volá Administratíva Insolvencií (pozn.
súdu presný názov v ČR: Administrace insolvencí). Tejto spoločnosti zatiaľ nezaplatil nič. Nevie, odkedy
má dlhy a z nich vyplývajúci stres. Výplatu mu posielajú na účet, v novembri 2024 mal príjem 16.000,-
Kč v čistom, v decembri 2024 mal príjem 15.600,- Kč v čistom. Na účte výplatu vidí, ale to je suma už
po strhávaní sumy na exekúcie. Koľko mu na exekúciu strhnú, nevidí, vidí už len čistý príjem mínus

exekúcia, tak ani nevie, koľko má čistý príjem. Nevie, za čo má v Čechách exekúcie, ani koľko a komu
dlží. Dom majú v prenájme od jednej pani, ktorá tam býva s chorým synom, to je ten, čo platí vodu. Ona
im ho ponúkla, lebo by boli na ulici. Družka nepracovala, pretože si vybavovala preukaz prechodného
pobytu. Keď prišli v roku 2015, tak sa obaja zamestnali vo Foxconne a družka potom išla po roku na
materskú.

Svedkyňa N. O. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 9. 4. 2024 vypovedala, že je bývalou
manželkou A. B., ktorý býva v J. H.. Z manželstva majú dvoch synov, E. B., nar. XX. X. XXXX a M. B.,
nar. XX. XX. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 9P/25/2020-55 bola A. B. uložená
povinnosť prispievať vo výške po 100,- Eur na každého syna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k jej

rukám. V minulosti neplatil výživné, preto bol v roku 2021 odsúdený Okresným súdom Ružomberok
a bola mu uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné v skúšobnej dobe, avšak od vydania trestného
rozkazu ďalej neplatí výživné a za tú dobu jej poslal platbu dňa 14. 6. 2021 sumu 104,42 eura, dňa 26.
7. 2021 sumu 85,92 eura, dňa 16. 8. 2021 sumu 104,82 eura, dňa 22. 10. 2021 sumu 104,10 eura,vdecembri2021sumu79,67eura,dňa20.1.2022sumu71,72euraadňa16.2.2022sumu106,93eura.
Uviedla, že doklad o platbe za december 2021 nemá, ostal asi na ÚPSVaR, pretože poberá náhradné
výživné,tútoplatbumázaznačenúnadokladezjanuára2022.Všetkyplatbypovažujezaplatbybežného

výživného. Dlžné výživné, ktoré mal uhradiť na základe rozhodnutia súdu, vôbec neuhradil. Naposledy
zaplatil výživné vo februári 2022, od tejto doby ju nijako nekontaktoval, o synov sa nezaujímal a výživné
vôbec neplatil. K celkovej presnej výške dlžného výživného sa nevedela vyjadriť. Ďalej uviedla, že býva
v trojizbovom byte na adrese trvalého bydliska so synmi E. a M. a so synom z druhého manželstva, ktorý
bude mať 3 roky. Mesačne za byt platí 165,- Eur, spláca hypotéku sumou 142,- Eur, elektrinu sumou

34,- Eur, na stravu minie približne 200,- Eur mesačne, na drogériu asi 100,- Eur mesačne a oblečenie
asi 50,- Eur mesačne. Od ÚPSVaR Ružomberok poberá od roku 2022 náhradné výživné vo výške
200,- Eur mesačne, plus prídavky na deti vo výške 180,- Eur. Mesačne platí mobilné telefóny pre ňu
a starších synov, ako aj internet, spolu vo výške 72,- Eur. V uvedenej dobe bola na rodičovskej dovolenke
s príspevkom 412,- Eur mesačne. K. E. navštevuje 1. ročník Spojenej strednej školy v Ružomberku,
kde mu hradí stravu vo výške 45,- Eur mesačne. Syn M. je žiakom 9. ročníka Základnej školy na

Ulici Sládkovičova v Ružomberku, obedy mal zadarmo. Synovia sú zdraví, nemajú zvýšené náklady
na zdravotnú starostlivosť, okrem okuliarov pre mladšieho syna, rámik mu vydrží približne rok, za ten
platí asi 100,- Eur. Synovia majú všetko čo potrebujú, stavom núdze netrpia. Snaží sa, aby mali aj
z toho mála všetko. Od roku 2021 prebieha kvôli neplateniu výživného aj exekučné konanie u súdneho
exekútora JUDr. Pavlíka, ktorý však zatiaľ žiadne výživné od otca detí nevymohol. S obvineným nie je

od februára 2022 vôbec v kontakte, v minulosti, keď nejakú platbu poslal, vždy jej predtým zavolal, akú
sumu jej ide posielať. Otec s deťmi nie je v kontakte od roku 20221, kedy ich videl naposledy, nikdy
im nič nekúpil, neposielal žiadne darčeky. Dôvodom ich rozvodu bolo agresívne správanie bývalého
manžela pod vplyvom alkoholu, ktoré oznamovala aj polícii. V minulosti mal problém s alkoholom, asi
od roku 2017 alebo 2018 žije v Českej republike, Kutnej Hore, kde žije aj pracuje, žije s priateľkou P.,

s ktorou má syna.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne a dodala, že bývalý manžel neplatí výživné asi
od júna 2020. Dlžné výživné je necelých 7.000,- Eur. Platiť má na základe rozsudku súdu, potom podala
návrh na zvýšenie výživného na 150,- Eur. Na pojednávaní nebol, ale na základe nejakého telefonátu

cez sudkyňu súhlasil so sumou 100,- Eur. Výživné sa zvýšilo od septembra 2020. Synom, okrem súm
na výživné, ku ktorým potvrdenia už predložila do konania, nedáva nič naviac. Deti núdzou netrpia,
snaží sa ich zabezpečiť a postarať sa o nich. Uviedla, že zarába približne 900,- až 950,- Eur mesačne.
Po zaplatení výdavkov, jej ostane približne 250,- Eur. Spláca hypotéku, ktorú si vzali ešte s bývalým
manželom, a to 147,- Eur mesačne, ďalej platí 165,- Eur mesačne za byt, v ktorom bývajú, na elektrinu

33,- Eur mesačne, televíziu 18,- až 20,- Eur mesačne, chlapci majú paušál v O2, za ktoré platí po 35,-
Eur mesačne každému. Starší syn E. študuje na K. R., 2. ročník odbor kuchár, platí mu stravné – obedy
22,- Eur týždenne, stravuje sa len dva týždne v mesiaci v škole, pretože ďalšie dva týždne má prax. Tiež
mu platí, keď niečo potrebuje do školy. Vážne zdravotné problémy nemá. A. syn M. študuje na O. R.,
1. E., v škole sa nestravuje, zdravotné problémy nemá, platí mu okuliare. Snaží sa vystačiť si tak, aby

si nepožičiavala a niečo málo z príjmu aj ušetrila. Otec ich kontaktuje nepravidelne, najmä telefonicky,
naposledy s nimi telefonoval minulý rok. Okrem platieb v rokoch 2021, 2022 a dvoch platieb v roku 2024,
nebola na výživnom zaplatená žiadna platba. Potvrdenia nosí aj na úrad práce, odkiaľ poberá náhradné
výživné, tieto tiež predložila do spisu. Výživné vymáha aj exekučne, ale prostredníctvom exekútorského
úradu jej doposiaľ nebolo zaslané žiadne výživné.

Z rodného listu E. B. vyplýva, že sa narodil dňa XX. X. XXXX v E. otcovi A. B., nar. X. X. XXXX a matke
N. B., E. J., M. L. O., nar. XX. XX. XXXX. Z rodného listu M. B. vyplýva, že sa narodil dňa XX. XX. XXXX
v E. otcovi A. B., nar. X. X. XXXX a matke N. B., E. J., M. L. O., nar. XX. XX. XXXX.

Súd mal preukázané, že výška vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému synovi E. B.
a maloletému synovi M. B. bola určená súdnym rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok č. k. 9P/25/2020-55 zo dňa 9. 9. 2020, právoplatným dňa 9. 10. 2020 a vykonateľným vo
výroku o výživnom dňa 23. 9. 2020, ktorým bol A. B. ako otec maloletých detí zaviazaný povinnosťou
prispievať na výživu každého zo svojich detí, tak, že počnúc od 22. 5. 2020 do budúcna je otec povinný

prispievať na ich výživu sumou po 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred
k rukám matky maloletých detí.ZvýpovedesvedkyneN.O.apotvrdeníonávšteveškolyvyplýva,žeE.B.bolvškolskomroku2023/2024
študentom 1. D triedy Spojená škola S. I. X, E. a M. B. žiakom 9. B triedy Základná škola Sládkovičova
10, Ružomberok. V školskom roku 2024/2025 je E. B. študentom 2. D triedy Spojená škola S. Viatora

8, Ružomberok a M. B. je študentom 1. ročníka riadneho denného štúdia Strednej odbornej školy
polytechnickejvRužomberku.Anijedenzmaloletýchsynovnenadobudolschopnosťsamostatnesaživiť
a zákonná vyživovacia povinnosť obžalovaného voči obom naďalej trvá, pretože sa sústavne pripravujú
na svoje budúce povolanie.

Trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2021-122 (v súčasnosti ide
o spis Okresného súd Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok s pridelenou spisovou značku
RK-1T/33/2021)zodňa17.5.2021,právoplatnýmdňa1.6.2021,malsúdpreukázané,žeobžalovanýA.
B.boluznanýzavinnéhozospáchaniaprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1Trestného
zákona pre skutok spáchaný od 1. 8. 2019 do 1. 6. 2021, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba na 2 roky,

ako aj povinnosť, aby v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné.

Podľa potvrdenia Okresného úradu Ružomberok, odbor živnostenského podnikania, nie je o osobe A.
B. v živnostenskom registri vykonaný zápis.

Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš vyplýva, že A. B. bol zamestnaný do 30. 6.
2015, nie je a nebol registrovaný ako SZČO, nepoberá dávku v nezamestnanosti, dávku garančného
poistenia, nemocenské dávky, úrazové dávky ani dôchodkové dávky.

Zo správ a potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš vyplýva, že obžalovaný A.

B. obdobíod1.5.2021niejeanebolvedenývevidenciiuchádzačovozamestnanie.Niejepoberateľom
iných štátnych sociálnych dávok, ani pomoci v hmotnej núdzi za sledované obdobie.
Podľa lustrácie v systémoch evidencií vozidiel a zbrojných preukazov A. B. nie je vlastníkom ani
držiteľom vozidla evidovaného v SR, ani držiteľom zbrojného preukazu.

K svojim výdavkom, ktoré obžalovaný uviedol, bolo vykonané dokazovanie správami mobilných
operátorov Slovak Telekom, a. s., Orange Slovensko, a. s., O2 Slovakia, s. r. o. a SWAN, a. s.
s negatívnym výsledkom. Z prehľadu cien piva a cien cigariet v Českej republike vyplýva, že krabička
cigariet (20 ks) s filtrom King Original stojí 134,- Kč, a 1 l až 1,5 l fľaša piva najmenej 42,- Kč.

Z pracovného posudku zo dňa 22. 4. 2024 a dňa 18. 10. 2024, vrátane príloh zaslaných spoločnosťou
Foxconn Technology CZ, s. r. o. vyplýva, že A. B. je v ich spoločnosti zamestnaný od 1. 9. 2018 na pozícii
manipulátor materiálov – operátor, pracovný pomer stále trvá. Za dobu trvania pracovného pomeru
evidujú jeden vytýkací list zo dňa 14. 9. 2021 za nedodržanie pracovného postupu na pracovisku, inak
zamestnanec plní svoje pracovné povinnosti riadne. Pri nástupe neuviedol, že by mal vyživovaciu

povinnosť uloženú súdom. Podľa hodnotenia jeho nadriadeného je zamestnanec nekonfliktnej povahy,
vzťahy s ostatnými zamestnancami na pracovisku má dobré, zadané pracovné úlohy riadne plní,
dochádzka do zamestnania je v poriadku. Prílohami sú pracovná zmluva, vrátane následných dohôd
o zmene pracovnej zmluvy, mzdové listy za požadované obdobie od 1. 5. 2021 doposiaľ. Pri nástupe
bola so zamestnancom dohodnutá základná mzda vo výške 18.100,- Kč, následne každý rok zvyšovaná,

dohodou zo dňa 28. 5. 2021 bola základná mzda dohodnutá vo výške 21.050,- Kč, dohodou zo dňa 9.
4. 2022 zvýšená na 22.300,- Kč, dohodou zo dňa 1. 6. 2023 zvýšená na 24.000,- Kč mesačne. Podľa
prehľadu mzdových listov za jednotlivé obdobia čistá mzda zamestnanca za rok 2021 predstavovala
sumu 247.675,- Kč, za rok 2022 sumu 277.428,- Kč, za rok 2023 sumu 246.708,- Kč, v roku 2024
za obdobie január až október spolu vyplatená čistá mzda vo výške 244.625,- Kč, interné zrážky po

25,- Kč alebo 32,- Kč, v máji 2024 vyplatená záloha 3.000,- Kč, exekúcie v sume 1.564,- Kč v marci
2024 a 4.331,- Kč v apríli 2024, inak zamestnávateľ neeviduje žiadne ďalšie zrážky. Fond pracovnej
doby a odpracovaných hodín v roku 2024 za mesiac január bol 103,50 odpracovaných hodín, mesiac
február 149,50 odpracovaných hodín, mesiac marec 46 odpracovaných hodín, nemoc, úraz, OČR
96 hodín a 21 nadčasových hodín, mesiac apríl 161 odpracovaných hodín a 23 nadčasových hodín,

mesiac máj 111,25 odpracovaných hodín, 19,25 nadčasových hodín, mesiac jún 161 odpracovaných
hodín, mesiac júl 115 odpracovaných hodín, 23 nadčasových hodín, 69 hodín dovolenky, mesiac august
172,50 odpracovaných hodín, mesiac september odpracovaných 138 hodín, 11,50 hodiny dovolenky,mesiac október 149,50 odpracovaných hodín, 21,50 nadčasových hodín, nemoc, úraz, OČR 34,50
hodiny, 23 hodín dovolenky.

Čo sa týka zrážok na exekúcie alebo výživné podľa obsahu mzdových listov za celé sledované obdobie
neboli vykonané žiadne, s výnimkou interných zrážok v roku 2021 suma 293,- Kč, v roku 2022 suma
200,- Kč, v roku 2023 suma 300,- Kč a na exekúcie suma 20.008,- Kč, v roku 2024 suma 264,- Kč a na
exekúcie v sume 5.895,- Kč, čo je spolu 26.960,- Kč, nie sú evidované žiadne iné zrážky na exekúcie,
výživné, insolvencie. Ako závislé osoby sú uvedení družka a maloletý syn.

Zo správy Exekútorského úradu JUDr. Jaromíra Pavlíka, Ružomberok, vyplýva, že sa vedie exekučné
konanie o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, v prospech oprávnených osôb
maloletých E. B. a M. B., v zastúpení N. B., pod sp. zn. EX 458/2016 na základe exekučného titulu
rozsudku zn. 7P/4/2013, na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 9. 2016 a taktiež
rozsudku č. k. 9P/25/2020-55 zo dňa 9. 9. 2020, ktorým bol A. B. zaviazaný zvýšeným výživným vo

výške 100,- Eur mesačne na každé z maloletých detí, počnúc od 22. 5. 2020. Od 20. 8. 2016 povinný
uhradil k rukám matky (za rozhodné obdobie, ktoré je predmetom tohto trestného konania) dňa 14. 6.
2021 sumu 104,42 eura, dňa 27. 6. 2021 sumu 85,92 eura, dňa 16. 8. 2021 sumu 104,92 eura, dňa
22. 10. 2021 sumu 104,10 eura, dňa 20. 12. 2021 sumu 79,67 eura, dňa 20. 1. 2022 sumu 71,72 eura,
dňa 16. 2. 2022 sumu 106,94 eura. Súdnemu exekútorovi neboli oznámené žiadne iné platby, exekučné

konanie prebieha aj naďalej.

Matka maloletých detí poberá od ÚPSVaR Ružomberok náhradné výživné, ktoré bolo podľa
predložených potvrdení o poberaní náhradného výživného vyplatené na osobu E. B. za rok 2020 v sume
464,37 eura, za rok 2021 v sume 895,81 eura, za rok 2022 v sume 861,96 eura, za rok 2023 v sume

1.200,- Eur a za rok 2024 (do októbra) v sume 870,57 eura. Na osobu M. B. bolo vyplatené náhradné
výživné za rok 2021 v sume 895,81 eura, za rok 2022 v sume 861,96 eura, za rok 2023 v sume 1.200,-
Eur a za rok 2024 (do októbra) v sume 870,57 eura.

Doklady predložené matkou maloletých detí a obžalovaným svedčia o zaplatení výživného na obe

maloleté deti dňa 14. 6. 2021 vo výške 104,42 eura, dňa 26. 7. 2021 vo výške 85,92 eura, dňa 16. 8.
2021 vo výške 104,92 eura, dňa 22. 10. 2021 vo výške 104,10 eura, dňa 22. 1. 2022 vo výške 71,72
eura, dňa 16. 2. 2022 vo výške 106,93 eura, v decembri 2021 zaplatil 79,67 eura, dňa 26. 4. 2024 bola
zaplatená suma 400,- Eur a dňa 21. 5. 2024 suma 58,86 eura.

Súd mal konanie obžalovaného A. B. preukázané a obdobie, v ktorom obžalovaný neplnil voči svojim
maloletým synom do dňa 8. 1. 2025 vyživovaciu povinnosť vôbec alebo čiastočne a akú čiastku dlhuje ku
dňu rozhodnutia súdu, ustálil na základe výpovedí obžalovaného, vypočutej svedkyne N. O. a listinných
dôkazov, ktorými bolo preukázané, že obžalovaný neplatil riadne a v plnej výške určené výživné na
maloletých synov E. a M. v období od 1. 6. 2021 do 8. 1. 2025, t. j. spolu 3 roky, 7 mesiacov, pričom bol

povinný k rukám matky maloletých detí plniť výživné v období od 1. 6. 2021 (právoplatnosť trestného
rozkazu v predchádzajúcej trestnej veci) do 8. 1. 2025 (vyhlásenie rozsudku súdu prvého stupňa) vo
výške po 100,- Eur mesačne na každého z nich, spolu 200,- Eur, z ktorej postupne zaplatil spolu sumu
1.116,44 eura a túto súd zohľadnil v sume dlžného výživného, čím mu na výživnom za celé obdobie
vznikol dlh vo výške najmenej 7.283,56 eura. Celkový dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku po

zohľadnení všetkých vyššie uvedených platieb zo strany obžalovaného teda predstavuje sumu 7.283,56
eura.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý

rodič je povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje
schopnosti,možnostiamajetkovépomery.Objektívnenepriazniváfinančnásituáciaobžalovaného,ktorá
by viedla až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná. Obžalovaný je nepretržite
zamestnaný od 1. 9. 2018 s pravidelným mesačným príjmom, ktorý mu umožňuje platiť výživné v súdom
stanovenej výške po 100,- Eur mesačne na každé dieťa. Za celé sledované obdobie (s výnimkou

ojedinelých práceneschopností alebo OČR, ktoré zásadne neovplyvnili výšku jeho príjmu) nepoberal
dávku v nezamestnanosti, neboli mu vyplácané dávky v hmotnej núdzi, ani žiadne iné štátne sociálne
dávky. Jeho družka poberala materský a rodičovský príspevok a naďalej poberá prídavky na ich
spoločné dieťa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný neplnenie vyživovacej povinnostiodôvodňuje, že mu to nevychádzalo pre dlhy, exekúcie, ktoré sa mu z príjmu zrážajú, jeho plat bol
po celé obdobie jediným príjmom domácnosti, v ktorej žije s družkou a ďalším dieťaťom a podľa neho
nemá možnosť si viac zvýšiť príjem. Z výpovede obžalovaného a správ zamestnávateľa mal však súd

preukázané, že na jeho argumenty nemožno prihliadať. Jednak obžalovaný evidentne uprednostňuje
v uspokojovaní všetkých potrieb maloleté dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti, na úkor
dvoch maloletých detí z prvého manželstva, ktoré žijú na Slovensku s matkou, a to nielen v otázkach
nemateriálnych (príprava do školy, trávenie voľného času, a pod.), ale najmä v materiálnych, pri plnení
si vyživovacej povinnosti, zároveň aj svoje potreby (dlhy, exekúcie, pivo, cigarety). O deti z prvého

manželstva ani nejaví adekvátny záujem, či už osobne, telefonicky, písomne alebo počas príležitostí ako
sú narodeniny, meniny, sviatky, darčeky im nekupuje, nestretáva sa s nimi, ani nekontaktuje tak, ako
by otec mal. Taktiež je zrejmé, že obžalovaný preferuje iné svoje záväzky pred zaplatením výživného
a to dlhy, ktoré mu vznikli v minulosti. Obžalovaného neuveriteľne laxný prístup k hospodáreniu s jeho
vlastnými a rodinnými financiami dokresľuje už len jeho konštatovanie, že nevie, odkedy má dlhy a
údajne nevie, na čo minul sumu 210.000,- Kč z úveru vo výške 300.000,- Kč, ktorý si vzal v roku 2020,

teda bezprostredne pred obdobím, keď prestal riadne platiť výživné v tejto veci. Isté však je, že na
zaplatenie bežného výživného v období od júna 2021 doposiaľ tieto finančné prostriedky nepoužil. Ním
požičaná suma 60.000,- Kč, cca 2.400,- Eur, z úveru za ktorý voči banke prevzal zodpovednosť, taktiež
predstavuje čiastku, z ktorej mohol uhradiť časť bežného výživného.

Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že má príjem cca 800,- Eur v čistom, strhávajú mu z výplaty na exekúcie,
o ktorých nevie, koľko a komu dlží, pričom ani nevie, koľko má čistý príjem, okrem vyššie uvedeného
ľahostajného prístupu k vlastným financiám, k ním tvrdeným skutočnostiam mal súd mzdovými listami
od zamestnávateľa preukázané, že nie sú pravdivé. Z ich vyplýva, že na exekúcie mu bola za celé
žalované obdobie zrazených na interné zrážky v roku 2021 suma 293,- Kč, v roku 2022 suma 200,-

Kč, v roku 2023 suma 300,- Kč a na exekúcie suma 20.008,- Kč, v roku 2024 suma 264,- Kč a na
exekúcie v sume 5.895,- Kč, čo je spolu 26.960,- Kč, teda cca 1.078,- Eur (pri prepočtovom kurze cca
25,- Kč/Euro), čo je rozhodne zanedbateľná položka v porovnaní s jeho čistou mzdou, ktorá bola spolu
1.016.436,- Kč, teda cca 40.657,- Eur (pri prepočtovom kurze cca 25,- Kč/Euro), pričom dlžné výživné
predstavuje 7.283,56 eura. Hoci aj príjem vo výške 800,- Eur mesačne je dostatočný na zaplatenie

výživného vo výške 200,- Eur mesačne a následne na úhradu všetkých ďalších potrieb a záväzkov.
Je evidentné, že obžalovaný na výživu svojho tretieho maloletého dieťaťa vynakladá oveľa viac, než
sumu 100,- Eur mesačne, ktorou má prispievať na ďalšie dve maloleté deti. Každá vyživovacia povinnosť
je rovnocenná a každá má mať zároveň prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Neobstojí
preto argument obžalovaného o nemožnosti alebo neschopnosti výživné vo výške 100,- Eur mesačne

zaplatiť, pretože vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak. Z uvedeného plynie len jediný záver,
ato,žeobžalovaný,hocimalpocelýčasriadnuvedomosťosvojejvyživovacejpovinnostivočimaloletým
deťom, tejto sa úmyselne vyhýbal tým, že ju neplnil ani riadne, ani pravidelne, ani včas. Skutočnosť,
že obžalovaný začal v priebehu trestného konania riešiť svoju situáciu oddlžovaním prostredníctvom
insolvenčnej spoločnosti, nemá na neplnenie vyživovacej povinnosti žiadny vplyv. Za riadne plnenie

vyživovacej povinnosti osobne zodpovedá jedine rodič, túto povinnosť nikdy nemôže presunúť na žiadnu
inú fyzickú osobu ani právnickú osobu. Tohto si musí byť obžalovaný vedomý aj do budúcna. Preto
tvrdenia obžalovaného, že nemal dostatočné prostriedky na zaplatenie výživného, vyhodnocuje súd
ako nepravdivé, vyvrátené inými vykonanými dôkazmi (mzdovými listami), ktoré obžalovaný prezentuje
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Zároveň súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť, ktorej výška na maloletého E. a maloletého M. nebola
od roku 2020 zmenená a zvýšená, v dnešnej dobe stanovená na sumu 100,- Eur, len v skutočne
minimálnom rozsahu môže pokryť oprávnené nároky detí študujúcich na strednej škole, na ktorých by
sa jeden z rodičov mal podieľať v zásade aspoň v jednej polovici. Naviac je potrebné poukázať na

to, že matka maloletých detí im po celé roky sama (minimálne od roku 2013, kedy ich manželstvo
bolo rozvedené až do súčasnosti) poskytovala a poskytuje osobnú starostlivosť v podobe opatery,
bývania,varenia,prania,tráveniavoľnéhočasu,prípravynavyučovanie,aznášaniavšetkýchfinančných
nákladov spojených s ich potrebami, ktoré si maloleté dieťa vyžaduje a obžalovaný ako otec nebol
ochotný túto starostlivosť vyvážiť ani len platbou takého nízkeho výživného, akou je suma 100,- Eur

mesačne na každého z nich, nehovoriac o napĺňaní citových potrieb detí.

Vyššie uvedené vypovedá o jeho nezodpovednom a ľahkovážnom prístupe k plneniu si všetkých
rodičovských povinností, nielen tej vyživovacej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v priebehutohto obdobia obžalovaný s maloletými deťmi neudržiaval pravidelný a dostatočný osobný, či
sprostredkovaný kontakt, nekupuje, neposiela im darčeky pri príležitostiach, žiadnym spôsobom sa
nepodieľal ani na ich výchove. Argumenty obžalovaného o dôvodoch, prečo neplatí výživné a sľuby, že

už od tohto mesiaca začne výživné platiť, súd považuje len za výhovorky v snahe vyhnúť sa plneniu
vyživovacej povinnosti, pretože sa o zaslanie plnenia, či už finančného alebo vecného preukázateľne
pokúsil len v minimálnom nepravidelnom rozsahu a súd uvedené platby zohľadnil v skutku v ním
zaplatených sumách výživného. Neobstojí ani jeho výhovorka, že sa až pri výsluchu dozvedel, že
má platiť po 100,- Eur na každé z maloletých detí, pretože ako z odôvodnenia rozsudku Okresného

súdu Ružomberok č. k. 9P/25/2020-55 zo dňa 9. 9. 2020, ktorým súd rozhodol o zmene vyživovacej
povinnosti a obžalovaného zaviazal sumou po 100,- Eur mesačne, na č. l. 2 vyplýva „otec ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní a z úradného záznamu z telefonického rozhovoru s otcom vyplynulo,
že je ochotný prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške po 100,- Eur mesačne na každé
z maloletých detí od 22. 5. 2020“.

Zo spôsobu života a vyjadrení obžalovaného je zrejmé, že tak, ako nemal riadny záujem o kontakt
s deťmi z prvého manželstva, nemal záujem ani plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči nim a túto
snahu prejavuje len formálne a alibisticky. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s konštatovaním, ktoré
v obdobnej trestnej veci vyslovil Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 4Tdo 250/2012 zo
dňa 18. 4. 2012, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci to tak niektorým jedincom spočiatku

môže pripadať. V skutočnosti tým, ale budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho
sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa správal
tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za každých okolností splniť.

Z vykonaného dokazovania a nezodpovedného postoja obžalovaného k plneniu, respektíve skôr

neplneniu si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, je zrejmé, že obžalovaný svoju vyživovaciu
povinnosť začal ignorovať dokonca po tom, čo sa v Českej republike zamestnal na riadny pracovný
pomer (už predchádzajúce obdobie zanedbania vyživovacej povinnosti spadalo do doby trvania
pracovného pomeru od 1. 9. 2018), je mu ľahostajná a neprejavuje žiadnu snahu o plnenie svojich
záväzkov vyplývajúcich mu z jeho rodičovstva. Doba viac ako tri a pol roka je dostatočne dlhá na

to, aby si mohol zaobstarať ďalšie finančné prostriedky, okrem pravidelného príjmu, na plnenie aspoň
minimálneho rozsahu vyživovacej povinnosti vlastným pričinením, pokiaľ mu jeho mesačný príjem pre
potreby jeho novej rodiny, zaplatenia dlhov a exekúcií, iných záujmov ako cigarety, pivo, mobilný telefón,
nestačia. Skutočnosť, že obžalovaný je schopný si zabezpečiť finančné prostriedky nad rámec základnej
mesačnej mzdy, svedčí obsah výplatných pások o odpracovaných nadčasových hodinách, ako aj to, že

ním odpracované hodiny za každý mesiac v súhrne nepredstavujú zásadný rozdiel oproti zákonnému
pracovnému času zamestnanca v trojzmennej prevádzke, ktorý podľa Zákonníka práce predstavuje 37,5
hodíntýždenne,teda150hodínmesačne.Právenaopak,evidentnejeschopnýodpracovaťajnadčasové
hodiny. Pokiaľ sa mu takáto možnosť každý mesiac nenaskytla, nič mu nebránilo si zabezpečiť ďalšie
finančné prostriedky, napríklad brigádou počas krátkych týždňov, kedy odpracuje len 3 pracovné dni zo

7 dní v týždni. Obžalovaný si musí uvedomiť, že je len na ňom reálne prevziať zodpovednosť v prvom
rade za svoje vyživovacie povinnosti, a až následne za ďalšie svoje výdavky a záväzky, ktoré má.
Z jeho prístupu a vykonaného dokazovania je však zrejmé, že plnenie vyživovacej povinnosti za dve
školopovinné deti z prvého manželstva nemala u neho prednosť pred inými výdavkami tak, ako by tomu
malo byť. Keďže obžalovaný mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti a najmä mal dostatočné

finančné prostriedky na jej riadne splnenie, preto bol povinný využiť všetky svoje schopnosti a možnosti
na to, aby si ich aj reálne a v súlade so zákonom plnil. Výpoveďou svedkyne N. O. mal súd preukázané,
že v kritickom období počas, ktorého obžalovaný výživné v plnej výške, resp. vôbec neplatil, maloleté
deti vďaka starostlivosti matky núdzou netrpeli.

Obrana obžalovaného a vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že obžalovaný začal riešiť svoje dlhy
a exekúcie až po začatí trestného stíhania a ním uvádzané okolnosti ohľadne dôvodov neplatenia
výživného nie sú pravdivé a ani dôvodné („nevychádzalo mu to“), pred zaplatením výživného
uprednostnil použitie ním zarobených prostriedkov na iné účely (vyživovanie družky, tretieho maloletého
dieťaťa, svoje potreby – cigarety, pivo), ako plnenie vyživovacej povinnosti, tieto skutočnosti vedú súd

k záveru, že sa pravidelnému plneniu vyživovacej povinnosti vyhýbal úmyselne.

Súd mal preukázané, že si obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci vedel, že trestným rozkazom
Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/33/2021-122 zo dňa 17. 5. 2021, právoplatným dňa 1. 6. 2021,bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona, teda bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch pred začatím páchania tohto skutku za rovnaký čin
odsúdený, a zároveň sa tohto skutku dopúšťal po dobu najmenej 3 rokov a 7 mesiacov, teda po dlhší

čas, preto súd skutok právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov
jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu,
pretože obžalovaný si neplnil svoju zákonnú povinnosť, hoci vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti
vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým synom plniť mohol a mal a zároveň vedel, že je povinný

výživné platiť, ale úmyselne túto povinnosť zanedbával. Preto súd dospel k záveru, že skutok popísaný
vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný A. B., ktorý svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm.
c/ Trestného zákona, po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho
spáchania.

V rámci úvah o treste k osobe obžalovaného zo správy o povesti vyplýva, že je rozvedený, prihlásený
k trvalému pobytu na adrese trvalého bydliska, má nedoplatky za miestne dane a poplatky – poplatok za
komunálny odpad za roky 2015 - 2023, pričom nedoplatok za 2017 - 2018 je vymáhaný prostredníctvom
exekučného konania, mestským úradom, ani mestskou políciou nebolo voči nemu vedené priestupkové
konanie. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá žiaden záznam. Podľa lustrácie

v GP SR a v databáze súdov sa aktuálne proti obžalovanému nevedie iné trestné konanie. V registri
trestov má dva záznamy, pri prvom z r. 2013 sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Druhý záznam
svedčí o odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/33/2021 zo dňa 17. 5.
2021, právoplatný dňa 1. 6. 2021, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol

podmienečne odložený a určená skúšobná doba na 2 roky, ako aj obmedzenie spočívajúce v povinnosti
zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že u obžalovaného nie je
možné prihliadať na žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný sa síce v prípravnom
konaní ku skutku priznal, v tom čase aj na hlavnom pojednávaní síce vyjadroval ľútosť, avšak spáchanie

skutku popieral a takúto ľútosť považuje súd len za formálnu, nie úprimnú, prameniacu zo svedomia
obžalovaného. Na predchádzajúce odsúdenie nemožno prihliadať, keďže je zakladá prísnejšiu právnu
kvalifikáciu v odseku 3, teda by išlo o dvojité pričítanie okolnosti v neprospech obžalovaného. Za prečin
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.3Trestnéhozákonazákonustanovujetrestodňatiaslobody
vo výmere na jeden rok až päť rokov.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostala do rozporu so zákonom
neplnením si vyživovacej povinnosti (ide o špeciálnu recidívu) a skutok začal páchať a čiastočne
pokračoval v jeho páchaní počas v skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (od 2. 6. 2021 do 1.
6. 2023). Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu súd vzal do úvahy nielen dobu páchania skutku,

jeho charakter, osobu obžalovaného, ale aj na jeho rodinný život, keďže sa spolu s družkou stará o
maloleté dieťa (trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby), skutočnosť, že je zamestnaný na pracovný pomer na neurčitú dobu
a uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody by prišiel o možnosť zaobstarať sebe a svojej
rodine prostriedky na živobytie prácou a v neposlednom rade hlavne na plnenie si vyživovacej povinnosti

voči všetkým svojim deťom. Uloženie peňažného trestu vzhľadom na charakter a následok trestnej
činnosti u obžalovaného neprichádzalo do úvahy. Súd však zistil, že na strane obžalovaného nie sú
prekážkyzdravotného,aniinéhocharakteru,ktorébymubránilivovýkonetrestupovinnejpráce.Ztýchto
dôvodov je podľa súdu opodstatnené dať obžalovanému šancu v podobe uloženia trestu povinnej práce,ktorý mu doposiaľ nikdy ukladaný nebol, môže mať na neho požadovaný prevýchovný účinok, zásadným
spôsobom nezasiahne do jeho rodinného a pracovného života, keďže nie je spojený s odňatím slobody.
Súd však pripomína, že hoci nejde o trest spojený s odňatím slobody, jeho výmeru súd stanovil v druhej

polovici sadzby, ktorú zákon umožňuje tak, aby aj v prípade, že obžalovaný tento trest riadne nevykoná,
bol si vedomý toho, že mu reálne hrozí premena trestu povinnej práce za každé dve hodiny na jeden deň
trestu odňatia slobody (§ 55 ods. 4 Trestného zákona), t. j. 125 dní. Súd má za to, že aj takýto druh trestu
môže mať u obžalovaného, ktorému bol doposiaľ ukladaný len trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom, na neho dostatočne preventívny účinok, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí

podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život, čím sa, okrem iného, má na mysli
aj riadne plnenie vyživovacej povinnosti až do času, kým každé dieťa nadobudne schopnosť sa živiť
samostatne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i
v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.