Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-25Cb/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113227871
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hatalová
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1113227871.32

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: IMC Construction, s.r.o., so sídlom Ambrova 6, 831 01
Bratislava, IČO: 35 749 482, zastúpeného: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16,
811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034 proti žalovanému: BRATISLAVSKÁ
INVESTIČNÁ, a.s., so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 725 818, zastúpenému:
Advokátska kancelária VIRTU L s. r. o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť

Staré Mesto, IČO: 36 857 823, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
300.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne zabezpečovacieho
opatrenia v celom rozsahu.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia
a zabezpečovacieho opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdu5.11.2024žiadalnariadiťneodkladnéopatrenie,ktorým
súd zakáže žalovanému nakladať so spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnostiach nachádzajúcich
sa v katastrálnom území: D. C., obec: J.-D. C., okres: J. I, a to konkrétne na pozemkoch, parcelách

registra „C“,
- parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: ostatná plocha, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu žalovaného XX/XX,
- parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: ostatná plocha, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu žalovaného XX/XX,
- parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: ostatná plocha, o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu žalovaného XX/XX,
- parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalovaného XX/XX,
- parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalovaného XXXXXX/XXXXXXX,
- parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: ostatná plocha, o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu žalovaného X/XX,
- parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: ostatná plocha, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu žalovaného X/XX, a
- parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalovaného XX/XX,
a to najmä formou ich prevodu alebo zaťaženia právom tretej osoby, to všetko až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je ochrana a zabezpečenie
vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu uplatnenej v súdnom konaní, resp. akejkoľvek jej časti, ktoráuž je alebo v budúcnosti bude súdom priznaná. Pre prípad, že by bolo možné sledovaný účel
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, žiadal žalobca alternatívne nariadiť zabezpečovacie opatrenie,
a to zriadením záložného práva k spoluvlastníckym podielom žalovaného na vyššie uvedených

nehnuteľnostiach rovnako za účelom zabezpečenia tej istej pohľadávky žalobcu. Žalobca taktiež žiadal
priznať nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho
opatrenia v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe žaloby podanej na Okresný súd Bratislava I dňa

20.8.2013 bolo začaté súdne konanie voči žalovanému o náhradu škody a vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 300.000,- Eur s príslušenstvom, ktoré je toho času vedené na Mestskom súde
Bratislava III pod sp. zn. B1-25Cb/152/2013 a ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Okresný súd
Bratislava I rozhodol vo veci rozsudkom zo 14.11.2022, č. k. 25Cb/152/2013-1186 (ďalej len „rozsudok“)
tak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.876,- Eur spolu s úrokom z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 9.876,- Eur od 12.8.2013 do zaplatenia, a to do troch dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia; vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; vo výroku III.
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,42 %. Voči druhému a tretiemu výroku
rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.
Žalobca uviedol, že má voči žalovanému súdom priznanú právoplatnú pohľadávku vo výške 9.876,- Eur
s príslušenstvom s tým, že dôvodne predpokladá, že rozsah súdom priznanej pohľadávky môže byť

ešte vyšší.

3.Žalobcaďalejuviedol,žežalovanýjetohočasupodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnostíuvedených
v bode 1. uznesenia vyššie. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam parcelné číslo XXXX/XX a parcelné číslo
XXXX/XX bolo ku dňu podania tohto návrhu na súd v katastri nehnuteľností vedené konanie o prevode

vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy pod č. V-XXXXX/XXXX. To podľa žalobcu preukazuje, že
žalovaný má v úmysle a smeruje k ďalším právnym úkonom, ktorých výsledkom bude ďalšie zmenšenie
jeho nehnuteľných aktív. Takéto konanie žalovaného nebolo podľa žalobcu ojedinelé, pričom žalovaný
už v minulosti opakovane vykonal úkony, ktorých výsledkom bolo zmenšenie jeho nehnuteľných
aktív. V tejto súvislosti žalobca poukázal na článok II. jeho predchádzajúceho návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia z 5.10.2018.

4. Žalobca ďalej návrh odôvodňoval preukázateľným, postupným a systematickým úbytkom majetku
žalovaného od počiatku súdneho konania, keď podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2014 (rok
po podaní žaloby) mal žalovaný disponovať majetkom v hodnote 13.064.826,- Eur, v roku 2018 mal

žalovaný disponovať majetkom hodnote 5.313.867,- Eur, v roku 2021 to už malo byť iba 4.000.085,-
Eur a o rok neskôr, v roku 2022 mal žalovaný disponovať majetkom už iba v hodnote 1.267.525,- Eur.
Od roku 2014 do roku 2023 sa teda majetok žalovaného podľa jeho účtovných závierok zmenšil o
viac než 90 %. Podľa žalobcu bolo nesporné, že žalovaný, ktorý v čase začatia súdneho konania mal
majetok nepomerne vyššej hodnoty ako v súčasnosti, keďže bol vlastníkom lukratívnych nehnuteľností,

uskutočnil v priebehu súdneho konania opakované účelové prevody vlastníckych práv k viacerým
nehnuteľnostiam, a to najmä na spriaznenú spoločnosť 24 Development s.r.o., čím výrazne zmenšil
svoj majetok a takýmto spôsobom reálne zasiahol do vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. V uvedenej
spoločnosti totiž vykonávajú funkciu totožné osoby ako u žalobcu, daná spoločnosť má zároveň aj sídlo
na rovnakej adrese, ako žalovaný. Žalobca mal za to, že úkony žalovaného smerujú k systematickej a

postupnej likvidácii všetkých jeho aktív, čoho výsledkom bude nedostatok majetku, z ktorého by mohol
žalobca (alebo aj iní veritelia žalovaného) uspokojiť svoje pohľadávky proti žalovanému.

5. Vo vzťahu k preukázaniu úmyslu žalovaného zbaviť sa svojich aktív žalobca odkázal na odbornú
literatúru a rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ktorá bráni ukladaniu neprimeraného dôkazného

bremena ohľadne úmyslu žalovaného zbaviť sa svojho majetku na žalobcu. Napríklad z uznesenia
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoPr/1/2017 z 31.5.2017 vyplýva, že „Obava z ohrozenia exekúcie
je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná
obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel
dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať
nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka(zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena
zloženia, štruktúry, likvidity a pod.) a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti.“.

6. S ohľadom na skutočnosť, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii
úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale aj s
kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod.), neobstojí podľa
žalobcu argument, že žalovaný za prevod svojho nehnuteľného majetku získa od tretích osôb peniaze
zodpovedajúce kúpnej cene. To preto, že z predložených účtovných závierok vyplýva, že žalovaný

napriek prevodom svojho nehnuteľného majetku vždy disponoval a dodnes disponuje iba minimálnym
finančným majetkom, ktorý vôbec nepostačuje ani len na uspokojenie pohľadávky žalobcu priznanej
rozsudkom súdu.

7. Žalobca mal za to, že žalovaný svojim konaním aktívne a systematicky vytvára stav, v dôsledku
ktorého žalobca nebude môcť svoju pohľadávku riadne uspokojiť v prípade núteného výkonu

rozhodnutia vydaného v súdnom konaní, pretože už nebude jestvovať majetok žalovaného, ktorý by bolo
možné prostredníctvom exekúcie speňažiť. To podľa žalobcu preukazuje dôvodnú obavu, že exekúcia
na majetok žalovaného bude ohrozená, nakoľko žalovaný preukázateľne a opakovane zmenšuje svoj
majetok použiteľný na prípadné vymoženie pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní. Ak žalovaný
prevedie všetok svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby ešte pred právoplatným skončením súdneho

konania, ktoré trvá viac ako 11 rokov a jeho trvanie je aj vzhľadom na skutkovú a právnu komplikovanosť
veci neisté, je podľa žalobcu daná priama hrozba, že žalovaný po skončení súdneho konania už nebude
disponovať žiadnym majetkom, prostredníctvom ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku
priznanú v súdnom konaní a uplatnenú prostredníctvom prípadného exekučného konania. Ohrozenie
exekúcie má podľa žalobcu charakter objektívnej otázky, pričom exekúcia je ohrozená, ak je čo i

len sčasti možné, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať žalovaný relevantné aktíva,
prostredníctvom ktorých sa žalobca bude môcť uspokojiť.

8. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne
zabezpečovacieho opatrenia sa súd oboznámil so súdnym spisom, návrhom žalobcu, ako aj s obsahom

k nemu predložených listinných dôkazov, a to informatívnych výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX,
č.XXXX,č.XXXX,č.XXXXač.XXXXpreobecJ.-D.C.,katastrálneúzemieD.C.,účtovnýmizávierkami
žalovaného za roky 2014, 2018, 2021 a 2022, ktoré posúdil nasledovne.

9. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

9.1. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9.2. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9.3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9.4. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.
9.5. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9.6. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326 .
9.7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9.8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
9.9. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.10. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9.11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.10. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa zriadením
záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením sa posilňuje postavenie veriteľa, a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné
právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete

záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.

11. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Zákon vyžaduje, aby žalobca
osvedčil súdu základné skutočnosti, teda najmä opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu,

že exekúcia bude ohrozená, ako aj uviedol skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorý má byť zabezpečený záložným právom. Súd vychádza zo skutočností preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Osvedčenie znamená, že súd prostredníctvom označených a predložených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie
opatrenie, pričom tieto skutočnosti sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce

opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. Keďže navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje
zabezpečenie budúcej exekúcie, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia ohrozená. Nebezpečenstvo zmarenia
výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia

mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol
ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97).

12. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musísúdzohľadniťuvedenúzásaduprimeranostizásahovdomajetkovýchprávdlžníka,atoajvovzťahu

k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia
tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
13. Žalobca si v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. B1-25Cb/152/2013 voči žalovanému
uplatnil nárok na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 300.000,- Eur s
príslušenstvom. Z tejto mu bola doposiaľ rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 14.11.2022 č. k.

25Cb/152/2013-1186 právoplatne priznaná suma 9.876,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 9.876,- Eur od 12.8.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá,
pričom v zamietajúcej časti nie je rozsudok doposiaľ právoplatný. Žalobca sa teda návrhom na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného práva na zabezpečenie svojej pohľadávky
právoplatne judikovanej, ako aj časti pohľadávky, ktorá bola zamietnutá s ohľadom na skutočnosť, že na

základe ním podaného odvolania možno dôvodne predpokladať, že rozsah pohľadávky sa ešte zvýši.

14. Súd po posúdení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že
nie je dôvodný, nakoľko nie je osvedčený jeden zo základných predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to, že budúca exekúcia môže byť ohrozená.

15. Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na prebiehajúce
konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy pod V-XXXXX/XXXX, súd
nemá preukázané, že prevodom vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam dochádza k zníženiu
majetku žalovaného za účelom sťaženia alebo úplného znemožnia budúcej exekúcie pohľadávky

žalobcu uplatňovanej v tomto konaní. Pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dochádza
k transformácii majetku z majetku hnuteľného alebo nehnuteľného na majetok finančný, avšak
automaticky tým nemusí dôjsť aj k zmenšeniu majetku dlžníka. Žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neosvedčil, že by došlo k prevodu nehnuteľností zo žalovaného na tretie osobybezodplatne, resp. že by nehnuteľnosti boli prevádzané pod ich trhovú hodnotu. Rovnako mal súd
za to, že skutočnosť, že žalovaný prevádza nehnuteľnosti na tretie osoby, ešte nijako neosvedčuje
prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, a teda neosvedčuje, že by prípadná exekúcia

pohľadávky žalobcu mohla byť v budúcnosti ohrozená. Súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať
medzi osvedčením hrozby zmarenia výkonu a obavou žalobcu, že prevodom vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam dochádza k účelovému zmenšovaniu majetku žalovaného.

16. Žalobca poukázal i na viaceré minulé prevody nehnuteľného majetku, vrátane prevodov

nehnuteľného majetku na spriaznenú spoločnosť 24 Development s.r.o. K tomu súd uvádza, že
žalobca už v minulosti opakovane navrhoval vo veci nariadiť predbežné opatrenia, resp. zabezpečovacie
opatrenie okrem iného aj s poukazom na prevody nehnuteľností žalobcu na tretie osoby. Je teda zrejmé,
že v minulosti už bola skúmaná potreba nariadenia predbežného opatrenia a neskôr zabezpečovacieho
opatrenia za účelom zabezpečenia vymožiteľnosti v konaní uplatnenej pohľadávky aj v súvislosti
s minulými prevodmi nehnuteľností zo žalobcu na iné osoby, avšak tieto prevody neboli zo strany

Okresného súdu Bratislava I, resp. Krajského súdu v Bratislave vyhodnotené ako účelové, vykonané so
zámerom sťažiť alebo úplne zmariť exekúciu pohľadávky žalobcu, keďže ani jednému z návrhov žalobcu
nebolo právoplatne vyhovené. Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 2Cob/235/2015-291 z 21.9.2015
a taktiež v uznesení č. k. 2Cob/236/2015-294 z 21.9.2015 konštatoval, že žalovaný je spoločnosťou,
ktorá podniká v oblasti predaja nadštandardných bytov v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a

tieto predmetné nehnuteľnosti sa predávajú za trhovú cenu z čoho plynú po úhrade úverov a ostatných
záväzkov odporcu tomuto zisky a majetok sa tým nezmenšuje, ale naopak dochádza k zhodnoteniu
majetku odporcu a tým aj k možnosti zaplatenia prípadnej dôvodnej pohľadávky navrhovateľa.

17. Žalobca v návrhu poukázal aj na znižujúcu sa hodnotu majetku žalovaného porovnaním majetku

vykázaného v účtovných závierkach žalovaného za roky 2014, 2018, 2021 a 2022. K tomu súd uvádza,
že je síce pravda, že postupne v priebehu rokov došlo k zníženiu majetku žalovaného, avšak z účtovnej
závierky žalovaného za rok 2022 vyplýva, že žalovaný disponoval majetkom vo výške 1.267.525 Eur,
a teda majetkom vo výške postačujúcej na uspokojenie pohľadávky žalobcu nie len v judikovanej
výške, ale v rozsahu celého žalobcom uplatneného nároku. Keďže podľa predloženej účtovnej závierky

žalovaného za rok 2022 žalovaný disponoval dostatočným majetkom na úhradu pohľadávky žalobcu,
súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že ohrozenie exekúcie je v tomto konkrétnom
prípadedanéajvprirealizovaníúkonovskvalitatívnymdopadomnaexekvovateľnýmajetokžalovaného.
Napokon súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca k návrhu nepripojil poslednú dostupnú účtovnú
závierku žalovaného za rok 2023, z ktorej by bolo možné zistiť aktuálnejšiu informáciu o stave majetku

žalovaného v porovnaní s rokom 2022, najmä či v medziobdobí napríklad nedošlo k nárastu majetku
žalovaného, ktorý by mohol prípadne byť použitý na uspokojenie pohľadávky žalobcu.

18. Súd nemal preukázané ohrozenie budúcej exekúcie nároku žalobcu ani s ohľadom na argumentáciu
žalobcu, že žalovaný disponuje len iba minimálnym finančným majetkom. To preto, že exekúciu

pohľadávky je možné vykonať viacerými spôsobmi, pričom postihnutie finančného majetku je len jednou
z foriem exekúcie, ktorou možno uspokojiť pohľadávku žalobcu.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil
existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky môže byť ohrozená. V konaní teda

neboli žalobcom osvedčené rozhodujúce skutočnosti dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné
konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho
v zriadení záložného práva k spoluvlastníckym podielom žalovaného špecifikovaným v petite návrhu na
zabezpečenie pohľadávky žalobcu.

20. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd uvádza, že nariadenie
neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť a ak súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie
by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na

nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné,
ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď
navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe,žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z
dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

21. V danom prípade súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že sledovaný
účel - zabezpečenie budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením,ktoréjevšakmožnénariadiťzasplneniavšetkýchzákonnýchpredpokladov,ktorésúdvtomto
prípade nemal preukázané. To bez ďalšieho vylučuje prípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia,
a preto sa súd posúdením splnenia ostatných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia

nezaoberal a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

22. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
alternatívne zabezpečovacieho opatrenia úspešný v plnom rozsahu, vznikol žalovanému nárok na
náhradu trov konania o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia voči žalobcovi v
plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
alternatívne zabezpečovacieho opatrenia žiadne trovy konania nevznikli, súd v súlade so zásadou

hospodárnostikonaniažalovanémunároknanáhradutrovkonaniaonariadenieneodkladnéhoopatrenia
alternatívne zabezpečovacieho opatrenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať písomné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

podľa ustanovenia § 359 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ustanovenia § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ustanovenia §

363 CSP.