Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200251
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200251.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pôvodne pod menom A. B., miesto podnikania Urmince 474, 956 02
Urmince, IČO: 11 767 871, právne zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o.,
Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100635642/2019 zo dňa 14.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany (ďalej aj len „správca dane“) rozhodnutím č. 102232269/2018
zo dňa 13.11.2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm.
f) bod 4. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení účinnom do 31.12.2015

(ďalej aj len „daňový poriadok“) v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku pokutu vo výške
X XXX,XX eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku – uplatnenie si nároku
za zdaňovacie obdobie jún 2011 podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý
si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011, o výsledku ktorej vyhotovil

protokol č. 20727332/2015 zo dňa 25.08.2015 (ďalej aj len „protokol“) a výzvu na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol a výzva boli žalobcovi doručené dňa 02.09.2015.
Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu a výzvy sa začalo vyrubovacie konanie, v rámci ktorého
sa žalobca vyjadril k protokolu podaním doručeným správcovi dane dňa 23.09.2015. Správca dane
rozhodnutím č. 21441166/2015 zo dňa 11.12.2015 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume XX XXX,XX eura. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102796736/2016 zo dňa 22.03.2016 tak, že

rozhodnutie správcu dane č. 21441166/2015 zo dňa 11.12.2015 potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č.
102796736/2016 zo dňa 22.03.2016 nadobudlo právoplatnosť dňom 29.03.2016.3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie navrhujúc, aby žalovaný zrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane. V odvolaní namietal predovšetkým porušenie daňového
poriadku a zmätočnosť konania daňových orgánov.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 100635642/2019 zo dňa 14.03.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že
žalobca nedodržal povinnosti ustanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) a dopustil sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1

písm. g) daňového poriadku, pretože si uplatnil nárok vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal
právo uplatniť podľa zákona o DPH.

II.
Žaloba

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie
a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

6. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pričom jeho nezákonnosť podľa žalobcu

spočívala v nerešpektovaní daňového poriadku, najmä, že totožný skutok už bol v minulosti ukončený
právoplatným spôsobom. Celé konanie daňových orgánov v predmetnej veci označil za zmätočné,
pričom pretrváva nesprávna argumentácia žalovaného založená na tvrdení o porušení akejkoľvek
povinnosti žalobcom v otázke dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011.

7. V súvislosti s námietkou nerešpektovania daňového poriadku žalobca vzniesol prekážku rozhodnutej
veci, ktorá mala podľa neho spočívať v tom, že o pokute za údajné pochybenie vo vzťahu
k dani z pridanej hodnoty za jún 2011 (totožný skutok) bolo rozhodované v dvoch dátumovo
predchádzajúcich rozhodovacích procesoch, ktoré boli ukončené riadnym právoplatným rozhodnutím,
a to: 1. rozhodovanie: rozhodnutie správcu dane č. 104053875/2016 zo dňa 06.10.2016, ktorým

bola uložená pokuta vo výške 4 840,20 eura a rozhodnutie žalovaného č. 100122086/2017 zo dňa
19.01.2017 (rozhodnutie prvého stupňa zrušené bez vrátenia veci na opätovné prejednanie); 2.
rozhodovanie správcu dane č. 103456609/2016 zo dňa 07.07.2016, doručené dňa 07.12.2017 (ďalej aj
len „rozhodnutie 2 zo dňa 07.07.2016“) a rozhodnutie žalovaného č. 100547391/2018 zo dňa 14.03.2018
(rozhodnutie prvého stupňa zrušené bez vrátenia veci na opätovné prejednanie).

8. Vo vzťahu k vyššie definovanému skutkovému stavu však existuje medzi sporovými stranami rozpor
v právnom hodnotení uvedeného stavu, keď podľa názoru žalobcu skoršie právoplatné rozhodnutia
rovnakého skutku bránia opätovnému prejednaniu a rozhodovaniu v skutkovo totožnej veci a konanie
je nevyhnutné zastaviť v zmysle § 62 daňového poriadku.

9. V prejednávanej veci boli naplnené všetky zákonné podmienky podľa § 62 daňového poriadku, na
základe ktorých mal správca dane konanie zastaviť, a to: vo veci existoval totožný skutok (identické
všetky skutkové znaky a uvedené nie je sporné); o uvedenom skutku bolo opakovane právoplatne
rozhodnuté – prvé prvostupňové rozhodnutie z roku 2015 potvrdené v roku 2017 a druhé prvostupňové

rozhodnutie z roku 2016 a potvrdené rozhodnutím z roku 2017 (skutková situácia, ktorá nie je sporná) a
všetky skoršie rozhodnutia boli právoplatne skončené tak, že pokuta nebola uložená. Za takejto situácie
nemohol správca dane opätovne o totožnom skutku rozhodovať a tretím prvostupňovým rozhodnutím
zo dňa 13.11.2018 a tretím druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 14.03.2019 uložiť pokutu za tvrdené
totožné porušenie povinnosti (rozhodnutia, ktoré sú predmetom tejto žaloby).

10. V danej veci nie sú identifikovateľné samostatné správne konania, keď absentujú akékoľvek
identifikačné znaky takéhoto druhu. Vo veci je len zrejmé, že konajúci orgán rozhodoval o jednej a tej istej
otázke opakovane, a to právoplatným a meritórnym spôsobom. Vo veci neexistujú žiadne oznámenia
o začatí viacerých správnych konaní, výzvy na využitie práv účastníka konania vo viacerých správnych

konaniach, nie je daná špecifickosť označovania správnych konaní a pod. Jednoducho, vo veci existuje
len stav, kedy správny orgán o jednej veci rozhodol viackrát. Rovnako neobstojí ani tvrdenie po faktickej
stránke, že predchádzajúce rozhodovania nemali byť realizované, keď k rozhodnutiu o preskúmaní
rozhodnutia mimo dovolacieho konania došlo až dňa 07.09.2017, avšak v tomto období už bola vecukončenáprvýmprávoplatnýmspôsobom,ktorýnikdydosúčasnostinebolzrušený(rozhodnutiesprávcu
dane č. 104053875/2016 zo dňa 06.10.2016 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 100122086/2017
zo dňa 19.01.2017). Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci bolo prijaté predmetné rozhodnutie bez

toho, aby bolo „v behu“ akékoľvek skoršie konanie správcu dane a jedná sa o rozhodnutie, ktoré nebolo
doposiaľ žiadnym spôsobom zmenené.

11. Zákon pre zastavenie konania určuje len jedinú podmienku, a to existenciu skoršieho právoplatného
rozhodnutia. V prípade jeho existencie je príslušný správny orgán povinný konanie zastaviť zo zákona

a nemôže riešiť akékoľvek iné skutočnosti, napr. že jeho konanie sa začalo skôr a pod. V danej veci
žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval a napriek existencii právoplatných rozhodnutí v jednej a tej
istej veci (ktoré neboli doposiaľ zrušené) vo veci konal a konanie nezastavil tak, ako mu to ukladá zákon.
Jedná sa o postup, ktorý nemá oporu v zákone a je nevyhnutné zjednať nápravu, ktorá je dosiahnuteľná
len v tomto súdnom konaní na základe tejto žaloby.

12. Ďalej žalobca namietal zmätočnosť konania daňových orgánov. V tejto súvislosti poukázal na
to, že vo veci existovalo rozhodnutie správcu dane č. 103456609/2016 zo dňa 07.07.2016 (ďalej aj
len „rozhodnutie 1 zo dňa 07.07.2016“), neskôr zrušené v rámci autoremedúry rozhodnutím správcu
dane č. 103699412/2016 zo dňa 10.08.2016 a neskôr zrušené v konaní o preskúmaní rozhodnutia
mimo odvolacieho konania, a to rozhodnutím žalovaného č. 101909057/2017 zo dňa 07.09.2017 (v

tomto medziobdobí bol skutok opakovane právoplatne meritórne rozhodnutý inými rozhodnutiami).
Nemožno opomenúť ani neakceptovateľnú situáciu, kedy jeden konajúci orgán, a to správca dane
vydal dve rozhodnutia v skutkovo totožnej veci, u ktorých použil rovnaké číslo (103456609/2016) a
dátum rozhodnutia (07.07.2016), ale ktoré sú navzájom odlišné. Rozdiel medzi týmito rozhodnutiami je
v lehote cca 1,5 roka medzi ich prijatiami a doručovaniami, v špecifikácii subjektu, ktorému bolo dané

rozhodnutie doručené, vo vzhľade oboch rozhodnutí (napr. odlišná prvá strana) a v obsahovej stránke
oboch rozhodnutí (odlišné odôvodnenie a pod.).

13. Žalobca tiež namietal, že konajúce orgány sa dopustili aj ďalších porušení jeho práv tým, že
konštatovali porušenie § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, avšak výpočet pokuty realizovali

podľa právnej úpravy, ktorá pre daný správny delikt nie je určená a vec neodôvodnili v súlade s
príslušnou právnou úpravou. V predmetnej veci absentuje porušenie akejkoľvek povinnosti v otázke
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011, pričom argumentáciu žalobcu ohľadom tejto
námietky žalovaný úplne odignoroval. Riadnu realizáciu obchodu žalobca doložil množinou dôkazných
prostriedkov, a to: faktúrami, uzavretými písomnými zmluvami, bankovými výpismi, dokladmi CMR,

svedeckou výpoveďou C. D. E. zo dňa 30.09.2014, doplnenou jeho vyjadrením zo dňa 02.10.2014.
Z predložených dôkazných prostriedkov je zrejmé, aký obchod bol realizovaný, akým spôsobom bol
obchod realizovaný, kedy bol obchod realizovaný, medzi kým a kde bol obchod realizovaný, ako boli
plnené zákonné povinnosti súvisiace s predmetným obchodom, a to všetko pri možnosti konštatovania
jednoznačného záveru, že predmetný obchod sa reálne stal a jeho realizácia bola vykonaná v súlade

s príslušnou právnou úpravou. Za takejto situácie je neakceptovateľné, keď konajúci orgán žiadnym
spôsobom nešpecifikoval žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by spochybnil vyššie špecifikované
dôkazné prostriedky a žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by spochybnil reálne vykonanie obchodu.

14. Konajúci správny orgán v úplnosti ignoroval návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré predložil

žalobca a to: a/ návrh na ďalšie vypočutie C. D. E. v prípade, že doterajšia výpoveď vrátane písomného
upresnenia nie je považovaná za dostačujúcu (pri zohľadnení jednoduchého faktu, že s odstupom
niekoľkých rokov nie je možné bez príprav požadovať ozrejmenie osôb šoféra, skladníka a pod., no
je možné riešiť rozhodujúcu otázku a to či tovar bol predaný a kúpený); b/ návrh na ďalšie vypočutie
F. G. za účelom ozrejmenia príslušného orgánu činného v trestnom konaní, na ktorom bolo údajne

podané trestné oznámenie pre zneužitie jeho osoby v súvislosti s prevodom spoločnosti MERCANTOR
s.r.o. ako aj dispozíciou s účtovnými dokladmi spoločnosti; c/ návrh na zistenie stavu trestného konania,
ktoré malo byť údajne podané v zmysle písm. b/ za účelom zistenia skutočnej dispozície s účtovnými
dokladmi spoločnosti MERCANTOR, s.r.o.; d/ návrh na vypočutie príslušných pracovníkov mesta Veľký
Meder (Mgr. Zuzana Baloghová) a mesta Nové Zámky (pracovníčka neznáma), ktoré mali overiť

podpis osôb, ktoré odovzdali a prevzali konkrétne účtovné a iné doklady spoločnosti MERCANTOR
s.r.o. za účelom zistenia skutočnej dispozície s dokladmi spoločnosti MERCANTOR, s.r.o.; e/ návrh
zabezpečenia príslušných dokladov aj miestnym zisťovaním v priestoroch skladu, kde došlo k realizácii
predmetného obchodu a ktorého presné údaje boli špecifikované svedkom C. D. E., ale aj mandantom,a to za účelom zistenia a zabezpečenia ďalších dôkazných prostriedkov dokumentujúcich realizáciu
obchodu najmä s prihliadnutím na povahu označeného skladu, ktorý zo svojej podstaty je povinný
pohyb tovaru vo svojich priestoroch dokumentovať; f/ návrh na zabezpečenie potrebných dokladov

a svedeckých výpovedí, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce vo vzťahu k prepravnej
spoločnosti K.A. Spedició Kft, keď za situácie, kedy pre oznámenú nekontaktnosť nie je možné získať
doklady a informácie významné z pohľadu konajúceho daňového orgánu, je nevyhnutné aby boli využité
všetky možnosti za účelom zabezpečenia potrebných informácií a dokladov, a to aj cestou orgánov
činných v trestnom konaní, nakoľko z doručených informácií je zrejmé, že tieto nástroje neboli využité

a uvedená skutočnosť je využívaná v neprospech kontrolovaného subjektu; g/ návrh na zabezpečenie
potrebných dokladov a svedeckých výpovedí, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce vo
vzťahu k spoločnosti CornLand Kft., keď za situácie, kedy pre oznámenú nekontaktnosť nie je možné
získať doklady a informácie významné z pohľadu konajúceho daňového orgánu, je nevyhnutné, aby boli
využité všetky možnosti príslušného daňového úradu za účelom zabezpečenia potrebných informácií
a dokladov, a to aj cestou orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko z doručených informácií je zrejmé,

že tieto nástroje neboli využité a uvedená skutočnosť je využívaná v neprospech mandanta; h/ návrh
na zabezpečenie dokladov, dokumentácie, prípadne záverov, ktoré boli získané žalovaným v konaní
voči spoločnosti MERCANTOR s.r.o., ktorého súčasťou bolo aj miestne zisťovanie realizované dňa
09.09.2011 o 09:45 hod., na mieste H. X, I. F. (č. I/332/90525/2011/Legí), a to za účelom zabezpečenia
účtovnej dokumentácie spoločnosti MERCANTOR, s.r.o., ktorá v zmysle uvedeného konania bola

odovzdaná konajúcemu daňovému orgánu a ktorá obsahovala aj doklady významné pre túto daňovú
kontrolu (jedná sa o doklady, ktorých výskyt je v súčasnosti nejasný a mal by byť zistený z navrhovaného
dokazovania tohto podania a je zrejmé, že sa jedná o doklady, ktorými daňové orgány Slovenskej
republiky disponujú).

15. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené vyššie je podľa názoru žalobcu zrejmé, že konanie
daňových orgánov v predmetnej veci je sprevádzané veľkou množinou nedostatkov prejavujúcich sa v
nesprávnom skutkovom zistení stavu a porušení všeobecne záväzných právnych predpisov. Konajúci
orgán ignoroval reálne vykonané dôkazné prostriedky, na ich vyvrátenie nepredložil žiaden dôkaz a
nevykonal žiadne ďalšie dôkazné prostriedky navrhnuté žalobcom. Za situácie, keď určitá skutočnosť

je preukázaná množinou dôkazných prostriedkov rôznej povahy, nie je postačujúce, keď konajúci
daňový orgán tieto dôkazy spochybní bez jediného dôkazu preukazujúceho opak a len na základe
nepreukázanýchpochybnostivšetkudôkaznúpovinnosťprenesienadaňovýsubjektanaviac,navrhnuté
ďalšie dokazovanie odmietne.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.08.2019 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

17. V prvom rade žalovaný opísal skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu. Predovšetkým
poukázalnarozhodnutie1zodňa07.07.2016,pridoručeníktoréhodošlokpochybeniuzostranysprávcu
dane, čoho následkom bolo, že správca dane rozhodnutím č. 103699412/2016 zo dňa 10.08.2016
vyhovelodvolaniužalobcuatotorozhodnutiezrušil.Vzhľadomnato,že autoremedúroudošlokzrušeniu
rozhodnutia 1 zo dňa 07.07.2016 a vzhľadom na princíp obligatórnosti pri uložení sankcie správca dane

dňa 06.10.2016 vydal druhé rozhodnutie č. 104053875/2016, ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa §
155 ods. 1 písm. f) bod 4. daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 vo výške X XXX,XX
eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100122086/2017 zo dňa 19.01.2017 tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku druhé rozhodnutie
správcu dane o uložení pokuty zrušil.

18. Žalovaný na základe podnetu správcu dane na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
rozhodnutím č. 101909057/2017 zo dňa 07.09.2017 zrušil právoplatné rozhodnutie správcu dane č.
103699412/2016 zo dňa 10.08.2016 o autoremedúre. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca žalobou
vedenou na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/210/2017, ktorá bola uznesením krajského súdu

č. k. 11S/210/2017-89 zo dňa 27.02.2019 odmietnutá. Na základe uvedených procesných úkonov
bolo potrebné pokračovať v daňovom konaní, pretože nastal právny stav, kedy nebolo rozhodnuté o
odvolaní žalobcu zo dňa 28.07.2016. Na základe toho vydal žalovaný dňa 09.10.2018 rozhodnutie
č. 101999943/2018, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 28.07.2016 tak, že rozhodnutie 1 zodňa 07.07.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie dôvodu, že toto rozhodnutie nebolo žalobcovi
zákonným spôsobom doručené. Okrem uvedeného, v rozhodnutí správcu dane bolo potrebné upresniť
výrok rozhodnutia doplnením citácie § 155 ods. 1 písm. f) bod 4. daňového poriadku v znení účinnom

do 31.12.2015 a doplnením zdaňovacieho obdobia „ jún 2011“, za ktoré si daňový subjekt uplatnil
nárok, aby výrok rozhodnutia bol dostatočne určitý a zrozumiteľný. Na základe uvedeného rozhodnutia
odvolacieho orgánu vydal správca dane v rámci ďalšieho konania prvostupňové rozhodnutie, ktorým na
základe právneho názoru odvolacieho orgánu odstránil zistené nedostatky, pričom toto rozhodnutie bolo
potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.

19. Žalovaný mal za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania
vo veci uloženia pokuty podľa § 62 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Zo strany odvolacieho orgánu
došlo k zrušeniu dvoch rozhodnutí (č. 103456609/2016) bez vrátenia veci orgánu prvého stupňa na
ďalšie z dôvodu, že v prvom konaní o uložení pokuty správca dane nerozhodol o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu č. 103456609/2016 zo dňa 07.07.2016 v zmysle platných právnych predpisov, nebol

oprávnený opakovane v skutkovo zhodnej veci rozhodovať a vydať nové rozhodnutie o pokute a v
druhom konaní ešte nebolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu č. 103456609/2016 zo dňa
07.07.2016 t. j. správca dane nebol oprávnený vydať uvedené rozhodnutie. Z týchto dôvodov žalovaný
nemohol vrátiť vec na ďalšie konanie. Žalovaný považoval námietku žalobcu, že „Vo veci neexistujú
žiadne oznámenia o začatí viacerých správnych konaní, výzvy na využitie práv účastníka konaní vo

viacerých správnych ...“ za neopodstatnenú vzhľadom na to, že podľa daňového poriadku na rozdiel od
správneho poriadku správca dane v konaní o uložení pokuty nevydáva oznámenie o začatí správneho
konania.

20. K námietke žalobcu ohľadom zmätočnosti konania žalovaný uviedol, že správca dane pochybil, keď

vydal v totožnej veci ďalšie rozhodnutie s rovnakým číslom (103456609/2016) a s rovnakým dátumom
(07.07.2016), s odlišnosťami vo formálnej stránke rozhodnutia. Uvedené pochybenie konvalidoval tým,
že v obidvoch prípadoch žiadal v odvolacom konaní o zrušenie rozhodnutí, pričom v prípade rozhodnutia
2 zo dňa 07.07.2016, doručeného dňa 15.07.2016, žiadal aj o vrátenie veci na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k pochybeniu správcu dane v konaní o uložení pokuty

po kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2011, bol žalovaný povinný odstrániť nedostatky správcu dane
v daňovom konaní.

21.Knámietke,žekonajúciorgánkonštatovalnajmäporušenie§154ods.1písm.g)daňovéhoporiadku,
avšak výpočet pokuty realizoval podľa právnej úpravy, ktorá pre daný správny delikt nie je určená,

žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového
poriadku tým, že si za zdaňovacie obdobie jún 2011 uplatnil nárok podľa osobitných predpisov (zákona
o DPH) vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.
Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola dane za zdaňovacie obdobie jún 2011 bola na
základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9414401/5/2021188/2013/Ges zo dňa 20.05.2013 začatá dňa

19.06.2013. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa 18.05.2013. Podľa § 155
ods. 1 písm. f) bod 4. daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods.
2 daňového poriadku správca dane uložil žalobcovi pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej
správcom dane a nadmerného odpočtu (§ 79 zákona o DPH) uvedeného v daňovom priznaní alebo

v dodatočnom daňovom priznaní. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenie, správca dane pri
výpočte pokuty aplikoval správny právny predpis. Žalovaný považoval za neopodstatnenú aj všeobecne
formulovanú námietku žalobcu, že „vec neodôvodnili v súlade príslušnou právnou úpravou“ vzhľadom
na to, že tak správca dane, ako aj žalovaný odôvodnili napadnuté rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5
daňového poriadku, pričom sa v odôvodnení rozhodnutí dôsledne vysporiadali aj s uvedenou námietkou

vo veci aplikácie právneho predpisu účinného do 31.12.2015, a to na strane 9 napadnutého rozhodnutia.

22. K námietkam žalobcu ohľadom absencie akéhokoľvek porušenia povinnosti žalovaný uviedol, že v
rámci vyrubovacieho konania vydané rozhodnutie č. 21441166/2015 zo dňa 11.12.2015, ktorým správca
dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške XX

XXX,XX eura, bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 102796736/2016 zo dňa
22.03.2016 ako vecne správne a zákonné. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté všeobecnou správnou
žalobou na Krajskom súde v Nitre, ktorý rozsudkom sp. zn. 15S/21/2016 zo dňa 10.04.2018 žalobu
zamietol. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v uvedenom rozsudku krajského súdu.IV.
Replika žalobcu

23. Žalobca v replike zo dňa 21.10.2019 zotrval na právnej argumentácii uvedenej v žalobe považujúc
ju za dôvodnú.

24. Poukázal na to, že o pokute za údajné pochybenie vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za jún 2011

(totožný skutok) bolo rozhodované v celkovo troch rozhodovacích procesoch, ktoré boli ukončené tromi
riadnymi doposiaľ nezrušenými právoplatnými rozhodnutiami, a to:

1/ rozhodnutie právoplatne ukončené 19.01.2017 (nikdy nezrušené)
·rozhodnutiesprávcudaneč.104053875/2016zodňa06.10.2016,ktorýmbolauloženápokutavovýške
X XXX,XX eura,

· rozhodnutie žalovaného č. 100122086/2017 zo dňa 19.01.2017 (rozhodnutie prvého stupňa zrušené
bez vrátenia veci na opätovné prejednanie).
2/ rozhodnutie právoplatne ukončené 14.03.2018 (nikdy nezrušené)
· rozhodnutie správcu dane č. 103456609/2016 zo dňa 07.07.2016 (doručené dňa 07.12.2017),
· rozhodnutie žalovaného č. 100547391/2018 zo dňa 14.03.2018 (rozhodnutie prvého stupňa zrušené

bez vrátenia veci na opätovné prejednanie).
3/ rozhodnutie právoplatne ukončené dňa 14.03.2019 (rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho
konania)
· prvostupňové rozhodnutie
· napadnuté rozhodnutie žalovaného.

25. Predmetom súdneho konania je právoplatné rozhodnutie daňových orgánov, ktoré bolo v totožnej
skutkovej veci prijaté ako posledné v poradí. O totožnej skutkovej veci rozhodol dvomi predchádzajúci
rozhodnutiami príslušný daňový orgán tak, že pokutu neuložil. Za takejto situácie nemohol daňový
orgán o totožnej skutkovej otázke rozhodnúť tretím právoplatným rozhodnutím tak, že pokutu uložil. Na

uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že v poradí tretie rozhodnutie bolo výsledkom akceptovaného
mimoriadneho opravného prostriedku, keď rozhodujúcim je zákonné znenie a fakt, že v čase prijatia
posledného právoplatného rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, bolo už o totožnej
otázke prijatých viacero rozhodnutí, ktoré povinnosť uložiť pokutu žalobcovi neukladali. Naviac, v poradí
prvé rozhodnutie bolo prijaté pred rozhodnutím o mimoriadnom opravnom prostriedku a mimoriadny

opravný prostriedok sa v žiadnom rozsahu netýkal dvoch predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí
(tieto neboli žiadnym spôsobom doposiaľ zrušené). Len tieto skutočnosti sú vo veci významné, keď
rozhodovanie o skutkovo totožnej veci viacerými správnymi rozhodnutiami je neakceptovateľné a
rozporné s príslušnou právnou úpravou, ako aj základnými zásadami, na ktorých je postavený slovenský
právny poriadok. Uvedené bolo v rozhodovacom procese žalovaným porušené.

26. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023
výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského

súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/61/2019 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp.

zn. NR-15S/61/2019.

28.SprávnysúdvBratislaveakosúdvecneamiestnepríslušnýnakonanievovecipodľa§10a§13ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“)v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného
vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe
rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani

jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 17.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

29.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

21. Podľa § 58 ods. 3 daňového poriadku, ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného
konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej
osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.

31. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

32. Podľa § 165e ods. 2 daňového poriadku, podľa § 155 v znení účinnom do 31.decembra 2015 sa
pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o
určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o
daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k

doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej inú daň došlo do 31.decembra 2015.

33. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní
nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa
osobitných prepisov.

34. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4. daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správca
dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného
odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.

35. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, ak trojnásobok základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%,
pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa ods. 1 písm. f), ak 1,5 násobok základnej
úrokovejsadzbyvEurópskejcentrálnejbankyprípadochpodľaodseku1písm.g)nedosiahne5%pokuta

sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní
a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

36. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty podľa
odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň

doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm.
g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálne banky platná v deň podania dodatočného
daňového priznania.

37. Kľúčovými otázkami v prejednávanej veci s ohľadom na žalobné námietky bolo jednak posúdenie

existencie, resp. neexistencie prekážky rozhodnutej veci, a jednak posúdenie, či v danej veci skutočne
absentovalo porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalobcu v otázke dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2011 tak, ako to tvrdil žalobca, alebo nie.38. Pokiaľ ide o prvú námietku žalobcu ohľadom nemožnosti vydania preskúmavaných rozhodnutí
z dôvodu existencie prekážky rozhodnutej veci, správny súd konštatuje, že táto je nedôvodná.
V predmetnej veci týkajúcej sa uloženia pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.

g) daňového poriadku za zdaňovacie obdobie jún 2011 neexistuje iné právoplatné rozhodnutie brániace
daňovým orgánom vo veci rozhodnúť preskúmavanými rozhodnutiami.

39. Prvé rozhodnutie správcu dane, t. j. rozhodnutie 1 zo dňa 07.07.2016 o uložení pokuty žalobcovi vo
výške X XXX,XX eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku za zdaňovacie

obdobie jún 2011, bolo zrušené rozhodnutím správcu dane č. 103699412/2016 zo dňa 10.08.2016 na
základeodvolaniapodanéhožalobcom.Následnesprávcadanerozhodnutímč.104053875/2016zodňa
06.10.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške X XXX,XX eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.
g) daňového poriadku za zdaňovacie obdobie jún 2011. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania
podaného žalobcom zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100122086/2017 zo dňa 19.01.2017 z dôvodu
nesprávneho doručovania rozhodnutia 1 zo dňa 07.07.2016 žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi.

40. Rozhodnutím č. 101909057/2017 zo dňa 07.09.2017 o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho
konania žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane č. 103699412/2016 zo dňa 10.08.2016 konštatujúc,
že správca dane nerozhodoval o odvolaní žalobcu v zmysle platných právnych predpisov a nebol
oprávnený opakovane v skutkovo zhodnej veci rozhodovať a vydať nové rozhodnutie. Vzhľadom na

túto skutočnosť správca dane doručil rozhodnutie 2 zo dňa 07.07.2016 právnemu zástupcovi žalobcu.
Predmetné rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07.12.2017, ktorý podal proti
nemu odvolanie.

41.Žalovanýrozhodnutímč.100547391/2018zodňa14.03.2018zrušilrozhodnutie2zodňa07.07.2016

konštatujúc, že o odvolaní žalobcu zo dňa 28.07.2016 proti rozhodnutiu 1 zo dňa 07.07.2016 o uložení
pokuty nebolo rozhodnuté, a preto nebolo možné v predmetnej veci vydať rozhodnutie 2 zo dňa
07.07.2016 s rovnakým číslom a s rovnakým dátumom, s odlišnosťami v obsahovej a formálnej
stránke rozhodnutia. Uvedeným rozhodnutím (č. 100547391/2018 zo dňa 14.03.2018) žalovaný napravil
pochybenie správcu dane, ktorý nemal vydať rozhodnutie 2 zo dňa 07.07.2016.

42.Žalovanýrozhodnutímč.101999943/2018zodňa09.10.2018zrušilrozhodnutie1zodňa07.07.2016
s tým, aby správca dane v ďalšom konaní upresnil výrok tohto rozhodnutia doplnením citácie § 155 ods.
1 písm. f) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 a doplnením zdaňovacieho obdobia „jún
2011“.

43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci neostalo pred vydaním preskúmavaných
rozhodnutí v platnosti žiadne rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 154 ods.
1 písm. g) daňového poriadku za zdaňovacie obdobie jún 2011, a teda daňovým orgánom nič nebránilo
vo veci rozhodnúť.

44. Skutočnosť, že rozhodnutia žalovaného č. 100122086/2017 zo dňa 19.01.2017 a č. 100547391/2018
zo dňa 14.03.2018, neboli nikdy zrušené, nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci, nakoľko týmito
rozhodnutiami nedošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci uloženia pokuty. Rozhodnutím č.
100122086/2017 zo dňa 19.01.2017 žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane č. 104053875/2016 zo

dňa 06.10.2016 o uložení pokuty. Rozhodnutím č. 100547391/2018 zo dňa 14.03.2018 žalovaný zrušil
rozhodnutie 2 zo dňa 07.07.2016 o uložení pokuty, teda vo veci neexistovalo žiadne iné meritórne
rozhodnutie,ktorýmbybolažalobcoviuloženápokutazasprávnydeliktšpecifikovanývpreskúmavaných
rozhodnutiach a nebol daný dôvod na zastavenie konania podľa § 62 ods. 1 písm. f) daňového poriadku.

45. Argumentáciu žalobcu, že daňové orgány rozhodovali opakovane o jednej a tej istej otázke, nakoľko
vo veci neexistujú žiadne oznámenia o začatí viacerých správnych konaní, považoval správny súd za
účelovú. Najvyšší súd Slovenskej republiky v podobnej veci už vyslovil právny názor, a to v rozsudku
sp. zn. 2Sžf/30/2016 zo dňa 28.03.2018, podľa ktorého najvyšší súd v neoznámení „začatia konania
o uložení sankcie zo strany správcu dane... nevidí také pochybenie správneho orgánu, ktoré by

odôvodňovalo zrušenie jeho rozhodnutí a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Rozhodnutia, ktorými bola
žalobcovi uložená pokuta, boli len zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcom, o ktorej mal
žalobca vedomosť vzhľadom na právoplatnosť dodatočných platobných výmerov. Uloženie pokuty bolo
teda len obligatórnym vyústením postupu daňových orgánov voči žalobcovi ako daňovému subjektu,ktorýzačaluždaňovoukontrolouavrámciktorejmalžalobcamožnosťvyjadrovaťsakzisteniamsprávcu
dane počas daňovej kontroly.“

46. Tento záver najvyššieho súdu zdieľal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
II. ÚS 555/2018 zo dňa 28.11.2018, podľa ktorého „aj ústavný súd je toho názoru, že nie každé
pochybenie správcu dane musí mať za následok zrušenie jeho rozhodnutia v správnom súdnictve.
Opačný prístup by bol totiž neprimerane formalistický. Sťažovateľom vytýkané pochybenie správcu dane
jepotrebnéhodnotiťprávesozohľadnenímkonkrétnehotypuacharakteristikykonaniaouloženiepokuty

sťažovateľovi, najmä z hľadiska možností sťažovateľa dosiahnuť vydanie odlišného rozhodnutia, než
aké bolo vydané. Procesné práva garantované v čl. 6 ods. 3 dohovoru nie sú stanovené samoúčelne,
práve naopak, majú za cieľ umožniť presadenie práv obvineného v jeho obhajobe smerujúce k zlepšeniu
jeho postavenia.... Tak, ako to uviedol aj najvyšší súd, rozhodnutia, ktorými bola sťažovateľovi ako
žalobcovi uložená pokuta, boli len zákonným následkom porušenia povinnosti sťažovateľa, o ktorej
mal vedomosť vzhľadom na právoplatnosť dodatočných platobných výmerov, a uloženie pokuty bolo

len obligatórnym vyústením postupu daňových orgánov proti sťažovateľovi realizovaným zákonným
spôsobom.“

47. Preskúmavané rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt, boli
nepochybne len zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcom, o ktorej mal žalobca vedomosť

vzhľadom na právoplatnosť predtým vydaného rozhodnutia o určení rozdielu dane. Uloženie pokuty
bolo aj v prípade žalobcu len obligatórnym vyústením postupu daňových orgánov voči žalobcovi ako
daňovému subjektu, ktorý začal už daňovou kontrolou a v rámci ktorej mal žalobca možnosť vyjadrovať
sakzisteniamsprávcudanepočasdaňovejkontroly.Výsledkompredmetnejdaňovejkontrolybolonielen
určenie rozdielu dane, ale aj uloženie pokuty za správny delikt. Aj v tomto prípade je potrebné zohľadniť

skutočnosť, že v konaní o správnom delikte išlo o dvojstupňové konanie daňových organov, a teda
žalobca mal možnosť vzniesť námietky v odvolacom konaní, čo aj učinil. Ako už konštatoval najvyšší súd
vo vyššie uvedenom rozhodnutí, je tiež potrebné vziať do úvahy charakter konania o uložení sankcie,
v tomto prípade podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, kde správca dane rozhodoval len
na podklade právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, s ktorým bol žalobca oboznámený.

Osobitné neoznámenie začatia konania o uložení sankcie zo strany správcu dane v prípade žalobcu,
s ohľadom na všetky okolností prípadu, nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutí daňových orgánov a
vrátenie veci na ďalšie konanie.

48. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že správca dane pochybil, keď vydal dve rozhodnutia, a to

rozhodnutie 1 a rozhodnutie 2 zo dňa 07.07.2016 s rovnakým číslom a s rovnakým dátumom vydania,
s odlišnosťami v obsahovej a formálnej stránke, avšak tieto pochybenia boli odstránené vyššie
uvedeným spôsobom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uvedený v rozhodnutí č. 122 (uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí
súdov SR č. 6/2003), v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa

zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie postavenie
pre účastníka“.

49. K druhej námietke žalobcu ohľadom absencie akéhokoľvek porušenia povinnosti žalobcom v otázke
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011, správny súd uvádza, že vychádzajúc zo

skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu vymedzeného v § 154 ods. 1 písm. g) daňového
poriadku je pre rozhodnutie správcu dane o spáchaní tohto deliktu rozhodujúce preukázanie skutočnosti,
že uplatnený nárok (v tomto prípade nárok vyplývajúci zo zákona o DPH) je vo vyššej sume ako nárok,
ktorý podľa príslušných právnych predpisov mal byť uplatnený. Správny súd je tiež toho názoru, že z
pohľadu preukázania znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu sú kľúčové zistenia

vychádzajúce z daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 a 4 a nasl. daňového poriadku), resp. z výsledkov
vyrubovacieho konania (§ 68 a nasl. daňového poriadku). V tomto procesnom postupe totiž správca
dane overuje správnosť deklarovaných tvrdení (obchodov) daňových subjektov a v nadväznosti na svoje
zistenia rozhodnutiami koriguje prípadné nepresnosti. Takýmto zákonným podkladom pre konanie o
správnom delikte v tejto veci je aj rozhodnutie správcu dane č. 21441166/2015 zo dňa 11.12.2015

v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 102796736/2016 zo dňa 22.03.2016. Zároveň platí, že v
kompetencii správneho orgánu, ktorý sankciu ukladá, nie je už skúmanie právoplatného podkladového
rozhodnutia a dôvodov pre jeho vydanie (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Asan/9/2020 zo dňa 25.08.2022).50. Rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní sa stáva podkladom pre rozhodovanie správcu
dane v sankčnom konaní momentom nadobudnutia jeho právoplatnosti (§ 72 ods. 6 v spojení s § 63

ods. 9 daňového poriadku). Právoplatné rozhodnutie sa považuje za definitívne, konečné (nemožno
voči nemu podať riadny opravný prostriedok), záväzné a relatívne nezmeniteľné (možno voči nemu
podať len tzv. mimoriadne opravné prostriedky; KUBINCOVÁ, S.: Daňový poriadok. 1. vydanie. § 63.
Bratislava: C. H. Beck, 2015, ISBN: 978-80-89603-28-2). Takéto rozhodnutie tiež požíva prezumpciu
správnosti správnych rozhodnutí, tzn. že sa naň uplatňuje „vyvrátiteľná právna domnienka (presumptio

iuris tantum) o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na akt správny,
ktorý je bez právnych vád“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 61/2016
zo dňa 23.08.2018).

51. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku (opravný
prostriedok smerujúci proti právoplatnému rozhodnutiu), osobitne pokiaľ s ním zákonodarca nespája

odkladný účinok, nemá priamy dopad na právoplatnosť a ani prezumpciu správnosti a zákonnosti
týmto prostriedkom napadnutého rozhodnutia. Nie je preto schopné ani ohroziť spôsobilosť dotknutého
rozhodnutia byť podkladom pre rozhodovanie správcu dane v konaní o správnom delikte a rovnako
nepredstavuje bez ďalšieho ani obligatórny dôvod na prerušenie nadväzujúcich konaní (argumentum
a contrario § 61 ods. 1 daňového poriadku). Právoplatnosť stráca rozhodnutie až v prípade, ak je na

základe mimoriadneho opravného prostriedku aj zrušené.

52. Z pohľadu správneho súdu je tiež relevantné, že právna úprava s podaním žaloby proti rozhodnutiu
daňových orgánov vo vyrubovacom konaní priamo odkladný účinok nespája (§ 184 SSP), tento možno
priznať len na návrh žalobcu v prípade zistenia existencie zákonných dôvodov (§ 185 SSP). Je pravdou,

že kasačná sťažnosť podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o
správnej žalobe, ak je žalovaným správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom
opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu správcu dane, má odkladný účinok (§ 446 ods. 2
písm. a) SSP). Tento sa však vzťahuje len na účinky rozhodnutia správneho súdu, nie na účinky ním
preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy (§ 447 ods. 2 SSP).

53. Z vlastnej úradnej činnosti správny súd zistil, že žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti
podkladov pre konanie o správnom delikte v tejto veci, t. j. voči rozhodnutiu správcu dane č.
21441166/2015 zo dňa 11.12.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 102796736/2016 zo dňa
22.03.2016. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 15S/21/2016-89 zo dňa 10.04.2018 žalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti predmetný
rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k.
15S/29/2020-260 zo dňa 28.03.2023 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú
sťažnosť, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté. V tejto súvislosti však správny súd konštatuje, že
predmetná kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok voči účinkom rozhodnutia správcu dane č.

21441166/2015 zo dňa 11.12.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 102796736/2016 zo dňa
22.03.2016. Tieto preto predstavujú riadny podklad pre prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie
žalovaného o správnom delikte žalobcu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku.

54. Námietky žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení a vyvodení skutkových záverov

týkajúcich sa porušenia zákona o DPH o reálnom neuskutočnení konkrétneho obchodu v kontrolovanom
zdaňovacom období a vyrubenom rozdiele dane, špecifikované predovšetkým v bodoch 13. až 15. tohto
rozsudku, správny súd vyhodnotil ako právne irelevantné, nakoľko nie sú predmetom tejto správnej
žaloby a tiež s ohľadom na existenciu právoplatných a vykonateľných rozhodnutí daňových orgánov
tvoriacich podklad pre preskúmavané rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. V tejto súvislosti

správny súd poznamenáva, že § 155 ods. 13 daňového poriadku rieši aj prípadnú situáciu, ak je
rozhodnutie, ktoré je podkladom pre konanie o uložení pokuty za správny delikt, zrušené.

55. Je tiež nutné zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou,
ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť účastníkov o správnosti postupu

správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel
konania - posilňovanie dôvery účastníka správneho konania v správnosť rozhodovania, čo následne
vedie k tomu, aby fyzické, resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z
vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, žekaždé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému
uplatňovaniu opravných prostriedkov. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho
vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä

ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. Odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového)
orgánu musí zodpovedať skutočným výsledkom správneho (daňového) konania tak, ako to predpokladá
§ 63 ods. 5 daňového poriadku.

56. Vo svetle uvedeného, oboznámiac sa s obsahom administratívneho spisu, správny súd dospel k

záveru, že niet pochýb o tom, že v prejednávanej veci neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej
veci a daňové orgány žalobcovi uložili pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového
poriadku v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný pri ukladaní sankcie postupoval v súlade
s ustanovením § 165e ods. 2 daňového poriadku, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia vzťahujúce sa
k ukladaniu pokút. V nadväznosti na úpravu pokút pri ich ukladaní sa ustanovuje postupovať podľa § 155
v znení účinnom do 31.12.2015, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia

o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o
daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k
doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31.12.2015. Vzhľadom na to, že
Oznámenie o daňovej kontrole bolo spísané dňa 20.05.2013, správny súd konštatuje, že postup správcu
dane bol plne v súlade s uvedeným prechodným ustanovením daňového poriadku.

57. V rámci správneho trestania vyvodzujú orgány verejnej správy administratívnoprávnu zodpovednosť
voči spravovaným fyzickým a právnickým osobám, ktoré sa dopustili protiprávneho konania porušením
spoločenských vzťahov chránených správnym právom. Orgán verejnej správy je pri tomto druhu konania
(správne trestanie) povinný aplikovať niekoľko druhov zásad. Tieto základné pravidlá, idey či hodnoty

právnej úpravy ovplyvňujú výklad a aplikáciu právneho predpisu a ich nerešpektovanie môže mať za
následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia alebo opatrenia.

58. Navyše je potrebné uviesť, že právne vzťahy zo správy daní patria do oblasti práva verejného, a
v rámci neho potom porušenia zákona sankcionované ukladaním pokuty patria do oblasti správneho

trestania. Ukladanie pokuty je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu, teda
majú nesporne sankčný charakter, a preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp. uplatňovaní, dodržiavať
aj zásady platné pre správne trestanie. Podľa týchto zásad sa nový právny predpis môže použiť len
vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka (daňový subjekt) výhodnejšie.

59. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov
daňových orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, nie je s poukazom na § 195
písm. c) SSP správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a považoval za potrebné stručne posúdiť
aj otázku výpočtu sankcie uloženej žalobcovi. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného
nadobudla účinnosť novela daňového poriadku, ktorá zmenila spôsob výpočtu sankcie za daňové

správne delikty. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2016 bol výpočet sankcie závislý od dĺžky trvania
správneho deliktu. Tento nový výpočet umožňoval subjektom, v prípade ktorých rozhodujúca dĺžka
trvania správneho deliktu bola kratšia ako jeden rok, aby boli sankcionovaní v zásade nižšou sankciou,
ako podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2015. Z už ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov
je však zrejmé, že v prípadoch, keď by ustanovenie § 165e ods. 2 daňového poriadku malo viesť k

následkom rozporným s čl. 50 ods. 6 Ústavy a so zásadami správneho trestania (teda k uplatneniu pre
páchateľa nevýhodnejšej právnej úpravy) sa táto právna úprava neuplatní. Práve naopak, uplatní sa
priamo ústavný princíp obsiahnutý v čl. 50 ods. 6 Ústavy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Asan 6/2019 zo dňa 30.06.2020 ako aj rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan 25/2020 zo dňa 26.04.2022 či sp. zn. 2Asan 11/2020 zo dňa

26.05.2022 a iné). Pre žalobcu bol s ohľadom na dĺžku trvania správneho deliktu priaznivejší výpočet
aplikovaný daňovými orgánmi v preskúmavaných rozhodnutiach, a teda správny súd dospel k záveru
o ich zákonnosti.

60. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v

rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené
v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom
žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne
posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutiaje v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné
vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad
trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.

61. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne
orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
riadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených

skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

62. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.