Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823220204
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823220204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
D. XXX/XX, zastúpeného: JUDr. Peter Bódi, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, M.R. Štefánika
55/2, proti žalovanému: E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. I. XXXX/XX, zastúpenému: J. E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. I. XXXX/XX, o zaplatenie 5 980,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/59/2023-125 zo dňa 29. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a IV.

p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti
o zaplatenie 630,- eur, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.350,- eur s 9,5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.980,- eur od 14.10.2023 do 27.12.2023 a zo sumy 5.350,- eur
od 28.12.2023 do zaplatenia, do troch dní. Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.). Výrokom IV. priznal

žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,50 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáha voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že po podaní žaloby žalovaný uhradil sumu 630,-
eur, žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Súd preto konanie
v tejto časti v zmysle ust. § 145 ods. 2 v spojení s ust. § 146 ods. 1 veta druhá CSP zastavil. Súd
prvej inštancie uviedol, že na základe výsledkov dokazovania, konkrétne na základe výpovedí strán

sporu, ako aj z komunikácie strán sporu cez sociálne siete a z čestných prehlásení H. K., L. M. a K.
M., mal za preukázané, že žalovaný sa dlhší čas zaoberal dovozom vozidiel zo zahraničia, najmä z
N.. Ako vyplynulo z vyjadrení strán v konaní, ako aj z čestného prehlásenia L. M. (priateľky žalobcu),
žalobca sa zoznámil so žalovaným prostredníctvom svojej priateľky. Rovnako nesporným v konaní bolo
aj to, že žalobca poukázal na účet žalovaného dňa 18.08.2021 sumu 4.300,- eur, dňa 31.08.2021 sumu
1.050,- eur a dňa 16.10.2021 sumu 630,- eur. Sporným medzi stranami bol účel poskytnutia týchto
finančných prostriedkov. Žalobca v konaní uvádzal, že so žalovaným sa ústne dohodol na tom, že

žalovaný mu zabezpečí z Talianska auto podľa výberu žalobcu. Na základe ponúk od žalovaného sa
s ním žalobca mal dohodnúť na zabezpečení vozidla zn. H. H. a v prípade priaznivej výšky kúpnej
ceny tohto vozidla mal žalobca záujem zakúpiť ešte jedno menšie auto. Žalovaný prostredníctvom
splnomocneného zástupcu uvádzal, že strany sporu takúto dohodu neuzatvorili. Z komunikácie L. M.so žalovaným zo dňa 18.03.2022 však vyplýva, že žalobca mal záujem kúpiť vozidlo zn. H.. Žalovaný
hodnovernosť tejto osoby ako priateľky žalobcu namietal, avšak vzhľadom na dátum tejto komunikácie,
t.j. viac ako 1 a 1/2 roka pred začatím konania, nemožno túto komunikáciu považovať za účelovú. Vo

svojom čestnom prehlásení L. M. tiež uviedla, že žalobca sa so žalovaným dohodli, že žalovaný pre
žalobcu privezie vozidlo zn. H. H. O. bielej farby a zn. P. B.. Na tieto autá žalobca poslal žalovanému
aj peniaze. Následne podľa nej mal žalovaný žalobcu presvedčiť aj na kúpu vozidla zn. Q. L., ale nikto
z rodiny
a kolegov auto nechcel. Aj žalobca v konaní uvádzal, že okrem vozidla zn. H. H. bol ochotný zakúpiť

v prípade priaznivej ceny ešte jedno auto pre priateľku. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného
zástupcu v konaní uzavretie dohody so žalobcom tak, ako to uvádzal žalobca, popieral. Podľa neho sa
strany sporu mali dohodnúť na tom, že žalovaný dovezie lacno
z N. bližšie nešpecifikované autá, ktoré potom na L. zo ziskom predajú a tento si rozdelia. K týmto svojim
tvrdeniam v konaní nepredložil žiadne dôkazy, žalovaný sa na predvolanie súdu nedostavil, čo jeho
splnomocnený zástupca odôvodňoval pracovnými povinnosťami v zahraničí a obavami o bezpečnosť

žalovaného. Splnomocnený zástupca žalovaného pritom v konaní uviedol, že on pri dohode strán sporu
nebol. Následne uvádzal, že počul, čo si žalobca a žalovaný medzi sebou dohovárajú u nich na dvore -
akévozidládovezú,alenaotázkusúdu,oakéautásamalojednať,uviedol,ženešlooničkonkrétne.Súd
preto nepovažoval tvrdenia zo strany žalovaného za presvedčivé. Splnomocnený zástupca žalovaného
v konaní poukazoval aj na to, že predložená komunikácia žalovaného so žalobcom prostredníctvom

rôznych platforiem sociálnych sietí nemusí byť autentická, sociálne siete sú manipulovateľné a dajú sa
zneužiť. Uvádzal, že pravosť komunikačného textu nie je možné
v tejto chvíli overiť, pretože na tieto platformy v tomto čase nemá prístup a poukázal na výpadok
platformy R. dňa 05.03.2024, kedy množstvo klientov prišlo o svoje pôvodné profily. Túto argumentáciu
súd považoval za účelovú, nakoľko žalovanému bola žaloba spolu s časťou namietanej komunikácie

doručená ešte 15.12.2023 a pokiaľ táto komunikácia nebola autentická, mal žalovaný možnosť to uviesť
a aj preukázať už pri svojom prvom úkone
v konaní, t.j. v odpore voči platobnému rozkazu, prípadne aj na prvom pojednávaní dňa 21.02.2024.
Toto však neurobil. Splnomocnený zástupca žalovaného v konaní namietal aj to, že telefónne číslo
+XXX XXX XXX XXX ani nepatrilo žalovanému, toto telefónne číslo podľa oznámenia spoločnosti L. N.

H. bolo pridelené splnomocnenému zástupcovi (otcovi) žalovaného. V konaní tvrdil, že telefón s týmto
telefónnym číslom žalovaný
k dispozícii nemal a on (splnomocnený zástupca) si nepamätá, či predložená komunikácia
z tohto telefónneho čísla so žalobcom bola jeho. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
z obsahu komunikácie z uvedeného telefónneho čísla je zrejmé, že so žalobcom nekomunikoval otec

žalovaného. Uvádza sa v nej totiž, že: „... alebo keby sa s ocom poradim už pred rokom
a po čo a ako robit nikdy by som sa do tych situacii nedostal...“, alebo: „ ... a takto som si to ani
ja nepredstavoval v najhorsom sne kedze ma poynajú aj moju rodinu v okrese ci uy skz otca alebo
starkeho ... a ešte ma napadlo čo som chcel na zaciatku napisat, keby mam zle umysli tak sa ani len
nesnazim yoynamit ta s ocom...“ Okrem toho splnomocnený zástupca žalovaného

v konaní v súvislosti aj s touto komunikáciou uvádzal, že žalovaný takto písal z dôvodu, že sa žalobcu
bál, až neskôr uvádzal, že komunikácia môže byť manipulovaná. To, že nejde
o telefónne číslo žalovaného, ale o jeho telefónne číslo, splnomocnený zástupca žalovaného
namietol až po doručení oznámenia od L. N. H.. Na základe uvedeného, ako aj vzhľadom na štýl
predmetnej komunikácie preto súd predloženú komunikáciu považoval za komunikáciu medzi žalobcom

a žalovaným.

3. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností uzavrel, že žalobca so žalovaným medzi sebou
uzatvorili príkaznú zmluvu podľa ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka ústnou formou, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal obstarať pre žalobcu z N. vozidlo

zn. H. H., prípadne aj vozidlo zn. P. B., v súvislosti s čím mu žalobca poskytol sumu celkom 5.980,- eur.
Žalovaný však svoju povinnosť nesplnil, preto žalobca príkaz najneskôr
v apríli 2022 odvolal, čo preukazuje komunikácia medzi stranami sporu z uvedeného obdobia.
V dôsledku toho došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
Z predloženej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaný žalobcovi sľuboval vrátenie

peňazí, uvádzal však rôzne prekážky, pre ktoré tak zatiaľ nemohol urobiť. Žalobca preto žalovanému
zaslal dňa 08.09.2023 výzvu na vrátenie sumy 5.980,- eur do 10 dní odo dňa doručenia predmetnej
výzvy. Túto si však žalovaný neprevzal a žalobcovi bola vrátená dňa 03.10.2023. K vráteniu časti
poskytnutej sumy vo výške 630,- eur žalobcovi došlo až po vydaní platobného rozkazu v konaní. Zvyšnúčasť dlžnej sumy žalovaný žalobcovi doposiaľ nevrátil. Na základe námietky premlčania vznesenej
žalovaným súd skúmal, či uplatnený nárok je premlčaný. K odvolaniu príkazu zo strany žalobcu došlo
v apríli 2022 (kedy už žalobca žiadal od žalovaného vrátenie peňazí), prípadne v marci 2022 (čo

možno vyvodiť z komunikácie L. M. so žalovaným). Od odvolania príkazu vzniklo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie a začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nárokov
z bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca podal žalobu na súd dňa
03.10.2023, t.j. ešte pred uplynutím premlčacej doby. Z uvedeného je teda zrejmé, že nárok žalobcu
premlčaný nie je. Žalovaný zaplatil po začatí konania žalobcovi

630,- eur. Zvyšnú časť žalovanej sumy žalobcovi doposiaľ neuhradil, v konaní netvrdil a ani nepreukázal
žiadne náklady, škodu, resp. odmenu, ktoré by mu v súvislosti s príkazom vznikli do jeho odvolania a
ktoré by bolo potrebné zohľadniť. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného nedošlo k plneniu riadne
a včas, dostal sa s plnením do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí doby, ktorú mu
žalobca poskytol na dobrovoľné plnenie. V danom prípade sa výzva na zaplatenie dlžnej sumy považuje
za doručenú dňom vrátenia zásielky žalobcovi,

t.j.03.10.2023.Dobanadobrovoľnéplneniebolaurčenána10dníauplynula13.10.2023.Od14.10.2023
sa teda žalovaný dostal do omeškania. Súd prvej inštancie preto vo veci rozhodol tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.350,- eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
5.980,- eur od 14.10.2023 do 27.12.2023 a zo sumy 5.350,- eur od 28.12.2023 do zaplatenia, do troch
dníodprávoplatnostirozsudku.Žalobcasivkonaníuplatňovalnároknaúrokzomeškaniaod04.10.2023

do zaplatenia, ale ako bolo uvedené vyššie, do omeškania sa žalovaný dostal až od 14.10.2023, súd
prvej inštancie preto žalobu
v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 04.10.2023 do 13.10.2023 ako nedôvodnú
zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.980,- eur spolu s 9,5 % ročným úrokom

z omeškania od 04.10.2023 do zaplatenia, následne vzal žalobu v časti
o zaplatenie sumy 630,- eur späť. Súd mu priznal sumu 5.350,- eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 5.980,- eur od 14.10.2023 do 27.12.2023 a zo sumy 5.350,- eur od 28.12.2023 do
zaplatenia. Po prepočítaní úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu si žalobca uplatňoval nárok na
zaplatenie sumy celkom 6.326,14 eur (t.j. 5.980,- eur istina + 346,14 eur prepočítaný úrok z omeškania).

Súd žalobcovi priznal sumu celkom 6.310,58 eur (t.j. 5.350,- eur istina, 330,58 eur prepočítaný úrok z
omeškania + za úspech v konaní súd považoval čiastočné zastavenie konania v sume 630,- eur, keďže
k zastaveniu došlo pre čiastočnú úhradu dlhu po začatí konania). Žalobca mal teda v konaní úspech
v rozsahu
99,75 %, žalovaný bol úspešný v 0,25 %. Čistý úspech žalobcu potom v konaní predstavuje 99,5 %

(99,75 % mínus 0,25 %). V tomto rozsahu súd nárok na náhradu trov konania žalobcovi aj priznal s tým,
že o konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu a žiadal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. V odvolaní uviedol, že žalovaný nikdy nepopieral, že by mu
žalobca poukázal sumu 5.980 eur, pričom v priebehu konania žalovaný žalobcovi uhradil 630 eur. Pred
podaním žaloby uzatvoril žalobca so žalovaným 01.09.2023 invalidnú mandátnu zmluvu o vymáhaní
spornej pohľadávky s osobou
p. E., pretože žalobca vedel, že jeho pohľadávka je premlčaná podľa § 170 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V zmysle pokynov žalobcu vymáhal spornú pohľadávku mandatár ako poslednú a jedinú
možnosť získať finančné prostriedky, a to v prvom rade podvodom
a v druhom rade nátlakovými metódami, ako je hrubý nátlak a vydieranie v súčinnosti so založením
a zosnovania zločineckej skupiny. Mandatár sa v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy snažil vymôcť
spornú pohľadávku podvodom, tvrdením, že ku dňu 01.09.2023 prebehlo zrýchlené súdne konanie, bol

vydaný platobný rozkaz a voči platobnému rozkazu sa nedá odvolať, ale len zaplatiť. Žiadny platobný
rozkaz ale neexistoval a súdne konanie sa neuskutočnilo. Po tomto neúspešnom pokuse poverený
zástupca žalobcu E. zástupcovi žalovaného oznámil, že zastupuje občianske združenie E. P. I. a bol
upozornený na to, že ak nebude platiť, začnú ho schránkovať. Členovia združenia E. P. sú nebezpeční
ľudia, preukázateľne klamú, podvádzajú a ničia životy ľuďom. Žalobca, ktorý v zmysle zmluvy dával

pokyny pre svojich priateľov a spolupracovníkov mandatára E., sú súčasťou tejto organizovanej skupiny
a možno dokonca zločineckej skupiny. V nadväznosti na uvedené život rodiny zástupcu žalovaného ako
aj život žalovaného, jeho brata a matky sa výrazne zmenil; manželka zástupcu žalovaného nevychádza
sama zo strachu na dvor. Poukázal na to, že doposiaľ s manželkou viedli usporiadaný život. Žalovanýsa rozhodol aj so svojim bratom odísť pracovať do zahraničia, čím sa rodina rozvrátila. Z týchto dôvodov
podal námietku premlčania, ktorou sa sudkyňa nezaoberala, ale len v ods. 33 rozsudku uviedla, že k
odvolaniu príkazu zo strany žalobcu došlo v apríli 2022, prípadne v marci 2022. Od odvolania príkazu

vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie a začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
doba na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia
(§ 170 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca podal žalobu na súd 03.10.2023, teda pred uplynutím
premlčacej doby. S týmto tvrdením nemožno súhlasiť a to z toho dôvodu, že
5.890eurpoukázalžalobcanaúčetžalovanéhovtrochsplátkach,atosumu4300eur18.08.2021,sumu

1.050 eur dňa 31.08.2021 a sumu 630 eur 16.10.2021. Suma 630 eur, ktorá nebola premlčaná, bola
poukázaná na účet žalobcu. Ak súd vyvodzoval závery tak, že sa opieral o komunikáciu žalovaného a L.
M., treba to namietať, pretože menovaná nemá žiadny relevantný právny dôvod ako osoba k odvolaniu
akéhokoľvek príkazu, žalovaný jej nie je nič dlžný a so žalobcom L. M. nebola v žiadnom právnom
vzťahu. Žalovaný ani dnes nemôže vedieť kto vlastne je ten, čo odvoláva pomyselný príkaz v zmysle
ods. 33 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, keď nárok si robil žalobca aj L. M.. Poukázal na

ods. 32 rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že zastáva názor, že žalovaný má
v zmysle § 732 Občianskeho zákonníka nárok na plnenie od žalobcu ako príkazcu. Ďalej však zastáva
názor, že nedošlo k uzatvoreniu žiadnej príkaznej zmluvy podľa § 724 Občianskeho zákonníka ústnou
formou, čo tvrdil od samého začiatku konania a následne k odvolaniu príkazu žalobcom, pretože ten
sa v apríli 2022 nikdy adresne nevyjadril, ani žalovaného nevyzval, čo konkrétne chce vrátiť alebo

odvolať, v akej sume a kedy. Zastáva názor, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pretože
nedošlo k uzavretiu žiadnej písomnej ani ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, zo strany žalobcu
nebolo nikdy špecifikované, čo je predmetom kúpy, neboli zadefinované žiadne technické parametre
predmetu kúpy ani zo strany žalobcu nebol určený žiaden termín plnenia predmetu kúpy. Z tohto dôvodu
mal žalovaný možnosť určiť ľubovoľný časový horizont na vyhliadnutie a dovoz nešpecifikovaného

motorového vozidla, ktoré sa zmestí do poukázaných finančných prostriedkov. Žalobca iniciatívne a z
vlastnej vôle zaslal žalovanému finančné prostriedky za účelom získania finančného prospechu alebo
benefitu. Žalovaný tieto prostriedky zaslal opakovane E. B., ktorý bol dobrým rodinným priateľom, žil
dlhodobo v N. a zabezpečoval dovoz automobilov z N.. Peniaze mu boli poukazované na účet, neskôr
v hotovosti,

o čom žalobca vedel. E. B. dovozy áut zabezpečoval bez akýchkoľvek problémov, čestne a spoľahlivo,
bez nároku na odmenu, čo preukazuje kópiami medzinárodných nákladných listov. E. B. zahynul
XX.XX.XXXX, nie je možné zistiť, kde skončili finančné prostriedky, ktoré mu zaslal žalovaný. Žalovaný
sa nemohol dopustiť bezdôvodného obohatenia, pretože nemohol ovplyvniť sled tragických udalostí v
živote E. B..

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že s rozsudkom súdu prvej inštancie
sa stotožňuje, tento považuje za vecne správny a zákonný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Argumentácia
prezentovaná žalovaným v odvolaní, je tendenčná a účelová a ním uplatnené odvolacie námietky nie

sú spôsobilé privodiť zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu veci alebo iné právne
hodnotenie stavu veci. Žalovaný v odvolaní namieta hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie a
predkladáodvolaciemusúduvlastnéhodnoteniedôkazov,vlastnépredstavyzáverov,ktorémalivyplynúť
z vykonaného dokazovania. Ich základom je popretie nároku žalobcu. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany

v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Pokiaľ žalovaný
poukazuje na mandátnu zmluvu o vymáhaní pohľadávky, ide o ďalší z pokusov zástupcu žalovaného
o odvedenie pozornosti od merita veci. Žalobca si vždy pohľadávku uplatňoval zákonným spôsobom,
podľa jeho názoru je to konanie žalovaného, ktoré vykazuje znaky trestného činu. Dôvodom dlhodobého
pobytu žalovaného v zahraničí nie je strach zo žalobcu, je evidentné, že ide o jeho snahu vyhnúť

sa plneniu záväzkov. V čase, kedy žalovaný zneužil záujem žalobcu o dodanie motorového vozidla,
mal žalovaný už dlhší čas finančné problémy. Uvedené vyplýva z vykonanej komunikácie. V rámci
komunikácie žalovaný opakovane uznal záväzok voči žalobcovi a tento sľúbil uhradiť. Žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz, že peniaze odovzdal známemu v N. ani dôkaz, že by si uplatnil nárok voči
pozostalým tejto osoby. Žalobca bol v zmluvnom vzťahu výlučne so žalovaným. Mal za to, že žalovaný

si finančné prostriedky poskytnuté žalobcom ponechal pre vlastnú potrebu. Námietka premlčania je
irelevantná, subjektívna aj objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala
plynúť po odstúpení žalobcu od dohody, čo bolo v období marec - apríl 2022. Dôkazy predložené
žalovaným v odvolacom konaní sa týkajú inej právnej veci, neboli predložené v prvoinštančnom konaní.6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaných odvolaní strán a ich dôvodov.

8. Predmetom odvolacieho konania bol výrok II. a výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol

žalovaný zaviazaný na plnenie sumy 5 350,- eur s príslušenstvom a o nároku na náhradu trov konania.
Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti o zaplatenie 630,- eur a výrok III.
o zamietnutí zvyšku žaloby neboli napadnuté odvolaním, a preto nadobudli právoplatnosť.

9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Žalovaný vo svojom odvolaní odvolacie dôvody výslovne nedeklaroval. Z hľadiska obsahu odvolania

(§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením

procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

18. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní

procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom
prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.19. Čo sa týka odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, uplatnených žalovaným
v odvolaní, odvolací súd ich podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom

na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré
majú logickú postupnosť
a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav podriadil pod príslušné
právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací

súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité
a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu
požiadavku.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil

spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

21. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi sporovými stranami správne právne posúdil ako vzťah
z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne plnenia z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Z vykonaného dokazovania (výsluchu žalobcu, čestného prehlásenia L. M. a el.
komunikácie strán sporu) správne vyvodil, že medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej príkaznej zmluvy
podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej obsahom bol záväzok žalovaného zabezpečiť pre

žalobcu z N. auto podľa výberu žalobcu, pričom na základe ponúk od žalovaného sa s ním žalobca
dohodol na zabezpečení vozidla zn. H. H. a následne i vozidla zn. P. B., na kúpu ktorých žalobca
preukázateľne zaslal na účet žalovaného peňažné prostriedky v celkovej výške 5.980,- eur (v troch
tranžiach: dňa 18.08.2021 sumu 4.300,-eur, dňa 31.08.2021 sumu 1.050,- eur a dňa 16.10.2021 sumu
630,- eur). Pretože žalovaný pre žalobcu vozidlá nezakúpil, žalobca najneskôr v apríli 2022 odvolal

príkaz pre žalovaného, na základe čoho príkazná zmluva medzi stranami podľa § 731 v spojení s §
33b ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikla. Žalovanému tak vznikla povinnosť vydať plnenie prijaté od
žalobcu späť žalobcovi podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napriek výzve žalobcu zo dňa
08.09.2023, ktorá sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá dňa 03.10.2023, plnenie žalobcovi dobrovoľne
nevrátil; až po začatí súdneho konania žalobcovi dňa 27.12.2023 vrátil žalobcovi časť uplatnenej sumy

vo výške 630,- eur. Záveru súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšku
uplatnenej sumy 5 350,- eur, tak niet čo vytknúť. Súd prvej inštancie správne ustálil i moment, ktorým
sa žalovaný dostal do omeškania ( odo dňa nasledujúceho po uplynutí 10 dňovej lehoty, ktorú mu
žalobca poskytol na dobrovoľné plnenie listom, ktorý sa žalobcovi vrátil dňa 03.10.2023) a správne
priznal žalobcovi i zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy.

22. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jeho strane
nedošlo, pretože nedošlo k uzavretiu žiadnej písomnej ani ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným,
keď zo strany žalobcu nebolo nikdy špecifikované, čo je predmetom kúpy ani zo strany žalobcu
nebol určený žiaden termín plnenia predmetu kúpy, čo znamená, že žalovaný možnosť určiť

ľubovoľný časový horizont na vyhliadnutie a dovoz nešpecifikovaného motorového vozidla, ktoré sa
zmestí do poukázaných finančných prostriedkov, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaného
nekorešponduje zo skutkovým stavom veci, zisteným z vykonaného dokazovania.

23. Odvolací súd v uvedenom smere pripomína, že v zmysle CSP sú strany sporu povinné označiť

skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP). Neunesenie dôkazného
bremena znamená neúspešnosť strany v spore. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré

opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný
(za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú.24. S poukazom na uvedené bol správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca uniesol v konaní
dôkazné bremeno, keď svoje skutkové tvrdenia o tom, že medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej
zmluvy, ktorej obsahom bol záväzok žalovaného zabezpečiť pre žalobcu z Talianska auto podľa výberu

žalobcu, pričom na základe ponúk od žalovaného sa
s ním žalobca dohodol na zabezpečení vozidla zn. H. H. a následne i vozidla zn. P. B., na kúpu ktorých
žalobca preukázateľne zaslal na účet žalovaného peňažné prostriedky v celkovej výške 5.980,- eur;
ako i o tom, že z dôvodu, že žalovaný pre žalobcu vozidlá nezakúpil, najneskôr v apríli 2022 odvolal
príkaz pre žalovaného, preukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami: výsluchom žalobcu, čestným

prehlásením priateľky žalobcu L. M. a obsahom elektronickej komunikácie žalobcu so žalovaným.
Vzhľadom na to, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu poprel a prostredníctvom zástupcu prezentoval
odlišné skutkové tvrdenia, bolo povinnosťou žalovaného tieto podporiť dôkazmi, čo sa však nestalo.
Žalovaný nežiadal byť v konaní vypočutý ako svedok a jeho zástupca, otec žalovaného, ktorý popisoval
obsah právneho vzťahu medzi sporovými stranami v konaní odlišne ako žalobca, na pojednávaní dňa
21.02.2024 uviedol, že on pri uzavieraní dohody medzi sporovými stranami nebol osobne prítomný,

pričom potvrdil, že žalobca a žalovaný sa opakovane stretávali bez jeho prítomnosti. Keď sa spolu
rozprávali v zástupcom neurčenom čase na dvore, pri ktorom rozhovore bol prítomný, bavili sa o
zarábaní dovozom áut zo zahraničia, ale nič konkrétne si vtedy nedohadovali. Za takejto dôkaznej
situácie bol správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca svoje skutkové tvrdenia, od ktorých
odvodzovalsvojnárok,preukázalažalovanýnaopak,dôkaznébremenovovzťahuknímprezentovaným

skutkovým tvrdeniam neuniesol.

25. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nemal prihliadať k čestnému
prehláseniu priateľky žalobcu L. M., pretože s ňou žalovaný v žiadnom zmluvnom vzťahu nebol, odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že by žalovaný bol v zmluvnom

vzťahu k svedkyni. Odvolací súd tiež pripomína, že príbuzenský alebo iný blízky pomer svedka k
strane sporu neznamená automaticky nespôsobilosť svedka svedčiť. Túto okolnosť vezme súd do úvahy
pri hodnotení výpovede svedka, avšak samotný fakt, že svedok má k strane vzťah, nemôže mať za
následok hodnotenie jeho výpovede ako nevierohodnej. V súdenej veci však priateľský pomer svedkyne
k žalobcovi bol len súčasťou logického dôkazného reťazca v prospech žalobcových tvrdení a súd prvej

inštancie správne postupoval, keď na čestné prehlásenie menovanej pri svojom rozhodovaní prihliadol.

26. Námietka žalovaného, že telefónne číslo, na ktoré žalobca posielal svoje správy, týkajúce sa
právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, nepatrí žalovanému, ale patrí jeho otcovi, a teda žalobca
so žalovaným ani takto nekomunikoval, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie na obsah elektronickej

komunikácie žalobcu s t.č. +XXX XXX XXX XXX nemal prihliadať, taktiež nebola dôvodná. Súd prvej
inštancie v ods. 31 jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo z obsahu komunikácie vyvodil, že so žalobcom
nekomunikoval otec žalovaného, ale sám žalovaný, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje
a odkazuje naň.

27. Nedôvodné boli i odvolacie námietky týkajúce sa poukázania peňažných prostriedkov, ktoré
žalovaný od žalobcu prijal, žalovaným v prospech tretej osoby, E. B., ktorý mal podľa žalovaného
dohodnuté motorové vozidlá v N. obstarať do jeho úmrtia, pretože z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že žalobca nebol s E. B. v žiadnom právnom vzťahu, v právnom vzťahu bol len
a výlučne so žalovaným, vo vzťahu ku ktorému svoje nároky i správne uplatnil.

28. Napokon súd prvej inštancie v ods. 33 správne vyhodnotil i námietku premlčania nároku žalobcu
vznesenú v konaní žalovaným.

29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

30. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol
(§ 452), vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom

odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje
s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil
a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia.31. Súd prvej inštancie rešpektujúc uvedené správne uzavrel, že k odvolaniu príkazu zo strany žalobcu
došlo najneskôr v apríli 2022 (kedy už žalobca žiadal od žalovaného vrátenie peňazí), od ktorého
momentu zmluva zanikla a na strane žalovaného vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi prijaté plnenie

zo zmluvy. Tým istým momentom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
nárokov z bezdôvodného obohatenia ( ktorá trvala až do apríla 2024). Žalobca podal žalobu na súd
dňa 03.10.2023, t.j. pred uplynutím premlčacej doby a námietka premlčania vznesená žalovaným tak
i podľa názoru odvolacieho súdu nebola dôvodná. Odvolací súd vo vzťahu k argumentácii odvolateľa
dodáva, že nie je správny jeho názor o počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na

uplatnenie nárokov
z bezdôvodného obohatenia už dňom poskytnutia plnenia zo strany žalobcu. Uvedené by totiž platilo,
ak by žalobca poskytol žalovanému plnenie buď úplne bez právneho dôvodu (napr. omylom) alebo
z neplatnej zmluvy, čo však nie je prejednávaný prípad.

32. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku

o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, pričom svoje rozhodnutie jasne a
zrozumiteľne odôvodnil.

33. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch
II. a IV. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

34. Odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal skutočnosťami, uvádzanými
žalovaným v odvolaní, ktoré nemali vplyv na posúdenie veci: okolnosťami a otázkou (ne)platnosti
mandátnej zmluvy, uzavretej žalobcom s treťou osobou, okolnosťami súvisiacimi s občianskym
združením E. P. I., ktoré nie je stranou sporu, ani nevystupuje v konaní ako svedok, znalec či

úradná osoba, okolnosťami rozvratu manželstva zástupcu žalovaného či dôvodmi vykonávania práce
žalovaným v zahraničí. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že už v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS
358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38.Keďžežalobcabolvodvolacomkonaníplneúspešný,patrímuvočineúspešnémužalovanémupodľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).