Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123294721
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123294721.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej, sudcu JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej ako
členov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., štátny
občan SR, zastúpeného: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 250 640, so sídlom
Ulica F. C. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/

XX, XXX XX E., štátna občianka SR, zastúpená: JUDr. Erika GOLSKÁ advokátska kancelária s.r.o.,
IČO: 52 849 261, so sídlom T.G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec, 2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR a 3/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/
XX, XXX XX E., štátna občianka SR, o zaplatenie 5.514,06 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 13C/11/2024-584 zo dňa 17. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi náhradu
trov prvoinštančného konania voči žalovanej 1/ n e p r i z n á v a .

III. Žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejtiežajako„okresnýsúd“)napadnutýmuznesenímrozhodoltak,že„Konanie
voči žalovanej v 1.rade s a z a s t a v u j e .“ (prvá výroková veta); „Žiadna zo strán n e m á n á r o k na
náhradu trov konania.“ (druhá výroková veta); „P r i p ú š ť a zmenu žaloby v tomto znení: „Žalovaní v 2.
rade F. E. a v 3. rade F. H. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5120,02 € spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 6,25 % zo sumy 5120,02 € od 14.04.2023 do zaplatenia.“ (tretia
výroková veta).

1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca na pojednávaní dňa 17.10.2024 okresnému súdu oznámil,
že pohľadávku voči žalovanej 1/ si uplatnil v konkurznom konaní a z tohto dôvodu podal návrh na
pripustenie zmeny žaloby.
1.2 Z Obchodného vestníka mal súd prvej inštancie preukázané, že na majetok žalovanej 1/ bol
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2OdK/317/2024 zo dňa 26.08.2024 vyhlásený
konkurz; predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. OV 171/2024 dňa

04.09.2024.
1.3 Napadnuté uznesenie vo výroku I. posúdil podľa §166 ods. 1, §166a ods. 1, §166b, §166c; §167e
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ako „ ZKR“); skonštatoval, že žalobca si svoju pohľadávku voči žalovanej 1/ uplatnil v konkurze
a preto konanie voči žalovanej 1/ v zmysle §167e ods. 1 ZKR konanie zastavil.
1.4NapadnutéuznesenievovýrokuII.posúdilpodľa§256ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.) a skonštatoval, že pri posudzovaní nároku
na náhradu trov konania podľa §256 ods. 1 C.s.p. je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporuprocesne zavinila zastavenie konania; oddlženie v zmysle ustanovení ZKR môže iniciovať len samotný
dlžník; následné vyhlásenie konkurzu na jeho majetok má za následok zastavenie súdneho konania;
z procesného hľadiska teda zastavenie konania zaviní dlžník; v predmetnom spore sa však žalobca

domáhal od žalovanej 1/ zaplatenia pohľadávky, ktorá bola v zmysle §166c ods. 1 ZKR oddlžením
nedotknutá, tzn. že žalobca nemal povinnosť prihlásiť si ju v konkurze a súd by o nároku žalobcu voči
žalovanej 1/ rozhodol vo veci samej; prihlásením tejto pohľadávky v konkurznom konaní, teda konaním
žalobcu, predmetná pohľadávka stratila postavenie nedotknutej pohľadávky a súd musel konanie v
súlade s §167e ods. 1 ZKR konanie zastaviť; vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že v

danom prípade majú na zastavení konania podiel obe strany sporu a nie je možné procesné zavinenie
zastavenia konania jednoznačne pričítať len jednej z nich, preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti výrokom I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie a domáhal sa (odvolací návrh) preskúmania správnosti výroku I. o zastavení konania a v

prípade jeho správnosti sa domáhal zmeny výroku II tak, že odvolací súd prizná žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
2.1 Namietol (odvolacie dôvody), že okresný súd pri svojich úvahách, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a z nesprávnej aplikácie ustanovení
ZKR. Hoci pripustil, že žalovaná 1/ procesne zavinila zastavenie konania, keďže súd môže vyhlásiť

konkurz na majetok dlžníka a povoliť oddlženie len na základe návrhu dlžníka (v tomto prípade
žalovanej 1/), zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý sa spore domáhal od žalovanej zaplatenia
pohľadávky, ktorá bola podľa §166c odsek 1 ZKR oddlžením nedotknutá, tzn. žalobca nemal povinnosť
prihlásiť si ju v konkurze a súd by o nároku žalobcu voči žalovanej 1/ rozhodol vo veci samej;
prihlásením tejto pohľadávky v konkurznom konaní, teda konaním žalobcu, predmetná pohľadávka

stratila postavenie nedotknutej pohľadávky a súd musel konanie v súlade s §167e odsek 1 ZKR zastaviť.
Status nedotknuteľnej pohľadávky stratila táto pohľadávka podľa názoru okresného súdu tým, že si
ju žalobca prihlásil v konkurznom konaní. §166c odsek 1 písm. a) ZKR pojednáva o pohľadávkach,
ktoré sú nedotknuté oddlžením; §167e odsek 1 ZKR uvádza, že súd zastaví konanie, v ktorom sa
uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Podľa žalobcu jeho pohľadávka

patrí medzi pohľadávky, ktoré sú uvedené v §166a odsek 1 písm. a) ZKR (vznikla pred kalendárnym
mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz). To, že by bola pohľadávka žalobcu nedotknutá oddlžením
(v prípade, ak by mu ju súd priznal), by nastalo jedine v prípade, ak by si ju žalobca neprihlásil do
konkurzu z dôvodu, že veriteľ nebol správcom upovedomený, že bol vyhlásený konkurz. To znamená,
že nedotknuteľnosť pohľadávky je určitou hrozbou sankcie pre dlžníka, aby pri návrhu na vyhlásenie

konkurzu a povolenie oddlženia označil všetkých svojich veriteľov fyzické osoby, aby ich mohol správca
vyrozumieť o vyhlásení konkurzu a povolení oddlženia, aby neboli ukrátení na svojich právach. Tým, že
si žalobca ako veriteľ z vlastnej iniciatívy prihlásil pohľadávku, keď sa už o vyhlásení konkurzu a povolení
oddlženia dozvedel na pojednávaní, nepripravil svoju pohľadávku o status nedotknuteľnej pohľadávky,
ako nesprávne konštatuje okresný súd, a nezavinil tak zastavenie konania voči žalovanej 1/. Status

oddlžením nedotknutej pohľadávky (pri doslovnom výklade §166c odsek 1 písm. a) ZKR) žalobcova
pohľadávka nestratila z dôvodu, že si ju prihlásil, stále ju má, keďže stále platí, že správcom nebol
písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu. Žalobca má za to, že na stratu statusu nedotknuteľnej
pohľadávky musí byť splnené, že veriteľ si ju neprihlásil, keďže ho správca písomne neupovedomil
o vyhlásení konkurzu. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že definitívne môže byť tento status

potvrdenýažpoukončeníkonkurznéhokonania,alebovtakomjehoštádiu,kedysiužveriteľpohľadávku
prihlásiť nemôže. Žalobca by tým, že si neprihlásil pohľadávku do konkurzného konania vyhláseného
na majetok žalovanej 1/ z dôvodu, že ho správca neinformoval o vyhlásení konkurzu, nemal istý status
nedotknuteľnej pohľadávky, pretože konkurzné konanie je iba v jeho začiatočnej fáze. Správkyňa v
konkurznom konaní žalobcu navyše mailom upovedomila o tom, že žalovaná 1/ ju osobne navštívila a

uviedla žalobcu ako veriteľa, z ktorého dôvodu bude žalobca upovedomený o vyhlásení konkurzu.
2.2 Žalobca preto navrhol preskúmať rozhodnutie súdu aj čo do výroku I. o zastavení konania, hoci sa s
ním stotožňuje, nestotožňuje sa však s právnym posúdením a rozhodnutím vo výroku II, ktorý na výrok
I nadväzuje, pretože sú jednoznačne splnené podmienky podľa §256 odsek 1 C.s.p. na rozhodnutie o
náhrade trov konania voči žalovanej 1/, ktorá zavinila zastavenie konania pred meritórnym rozhodnutím

vo veci samej. Zavinenie žalovanej 1/ platí o to viac, že žalovaná 1/ nemala poctivý úmysel pri návrhu na
vyhlásenie konkurzu, kvôli čomu žalobca podal žalobu na zrušenie oddlženia a jej návrh na povolenie
oddlženia nebol výkonom jej práva, ale jeho zneužitím ku škode žalobcu.3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná 1/ uviedla, že odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za
nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Namietla,
že odvolanie je v mnohých vyjadreniach rozporuplné - žalobca svoje odvolanie smeruje proti výroku

I. napadnutého uznesenia súdu o zastavení konania, hoci s výrokom o zastavení konania súhlasí.
Rozhodnutie súdu o zastavení konania bolo správne a vychádzalo zo správneho právneho posúdenia
poukazom na aplikáciu ustanovenia §167e ods. 1 ZKR o zastavení konania bez zbytočného odkladu,
v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a), alebo sa
považuje za nevymáhateľnú (§166b). Je nesporné, že žalobca si voči žalovanej 1/ uplatnil pohľadávku

v konkurznom konaní a to podaním prihlášky, o čom však okresný súd nevyrozumel a oznámila to
len právna zástupkyňa žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 17.10.2024. Žalobca si v konkurznom konaní
voči žalovanej 1/ uplatnil náklady vymáhania pohľadávky vo výške 165,40 Eur na zaplatenom súdnom
poplatku, vo výške 610,23 Eur v upomínacom konaní a vo výške 698,96 Eur v civilnom sporovom konaní
vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13C/11/2024, spolu vo výške 1.474,59 Eur. Napriek tomu
žalobca v súvislosti so zastavením konania voči žalovanej požaduje náhradu trov konania, hoci si ju

už v konkurznom konaní uplatnil - v prípade, ak by žalobcovi bola náhrada trov konania v súvislosti
so zastavením konania priznaná, jednalo by sa v dôsledku duplicitného plnenia o majetkový prospech
žalobcu z bezdôvodného obohatenia.

4. V odvolacej replike žalobca uviedol, že trvá na podanom odvolaní, ako aj na rozsahu, v akom ho

vymedzil - teda aj voči výroku I. o zastavení konania voči žalovanej 1/.
4.1 To, že žalobca konštatuje, že výrok I/ uznesenia o zastavení konkurzného konania sa mu javí ako
správny, pretože dôvod zastavenia spočíva vo fakte, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka
a v konaní, ktoré súd vedie sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze,
neznamená, že výrok o zastavení konania nie je v jeho neprospech, a teda, že by nebol oprávnený sa

voči nemu odvolať, a domáhať sa preskúmania jeho vecnej správnosti a správnosti právneho posúdenia
veci. Z tohto dôvodu nemožno konštatovať, že jeho odvolanie je rozporuplné. Pre zastavenie konania
z dôvodu podľa §167e odsek 1) ZKR pre okresný súd postačovalo zistenie, že na majetok žalovanej
1/ bol vyhlásený konkurz. O tomto okresný súd neinformovala žalovaná 1/, ale okresný súd to zistil
z obchodného vestníka a oboznámil s tým aj žalobcu na pojednávaní, ktoré bolo aj z tohto dôvodu

odročené bez meritórneho rozhodnutia vo veci, hoci okresný súd tak zamýšľal urobiť.
4.2 Odvolanie voči výroku II/ o nepriznaní náhrady trov konania voči žalovanej 1/, ktorá procesne zavinila
zastavenie súdneho konania, je dôvodné. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení nesprávne uvádza, že ak
si žalobca uplatnil prihláškou trovy zastaveného konania, bol tým daný dôvod na to, aby okresný súd
pri rozhodnutí o zastavení konania trovy žalobcovi nepriznal – okresný súd nerozhodol zo žalovanou 1/

tvrdeného dôvodu. Konkurzné konanie slúži na pomerné uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka pri ich
súbehuzmajetkudlžníka,toznamená,žeriadneprihláseniepohľadávkyveriteľavočidlžníkoviznamená
aj jej zaplatenie z majetku dlžníka. Ak by okresný súd žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ nárok na
náhradu trov konania, ktoré muselo byť kvôli ňou podanému návrhu na vyhlásenie konkurzu zastavené,
nezaložil by tým žalobcovi možnosť duplicitného uspokojenia, ako nesprávne konštatuje žalovaná 1/ vo

vyjadrení. K jedným z účinkov konkurzného konania totiž patrí, že dlžník nemôže uhrádzať pohľadávky
jednotlivým veriteľom z vlastného majetku, ale musí to robiť správca pomerne. K bezdôvodnému
obohateniu na strane žalobcu nemôže dôjsť uplatňovaním jeho procesných práv, ale až reálnym
prijatím plnenia z majetku žalovanej 1/ vo väčšom rozsahu, než bola pohľadávka žalobcu. Tým, že si
žalobca prihlásil pohľadávku u konkurzného správcu prihláškou, pohľadávka stratila status oddlžením

nedotknutej pohľadávky, čo by podľa okresného súdu znamenalo, že by konanie nemusel zastaviť. Ak by
však konanie nemusel zastaviť, nemohol by rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy zastaveného konania
žalobcovi. Nie je správny názor okresného súdu, že konanie by nemusel zastaviť potom ako zistil, že
na majetok žalovanej 1/ bol vyhlásený konkurz len preto, že neprihlásením pohľadávky by sa jednalo
o oddlžením nedotknutú pohľadávku a mohol by teda o nej meritórne rozhodnúť. Povinnosť zastaviť

konanie podľa §167e odsek 1/ ZKR súvisí s vyhlásením konkurzného konania na majetok žalovanej 1/
a nie na povolenie oddlženia, čo sú dva odlišné inštitúty.

5. V odvolacej duplike žalovaná 1/ zotrvala na svojej argumentácii. Doplnila, že až v dôsledku toho,
že okresný súd oznámením od jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 17.10.2024 nadobudol

vedomosť o tom, že žalobca si voči nej uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní a to podaním
prihlášky, pristúpil k vydaniu napadnutého uznesenia, ktorým konanie voči nej zastavil a žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu konania. Je teda nesporné, že zastavenie konania bolo priamym
dôsledkom právneho úkonu žalobcu, spočívajúceho v podaní prihlášky do konkurzného konania. Ktvrdeniu ohľadom duplicitného uplatnenia náhrady trov konania žalobcu v civilnom sporovom konaní a
tiež v konkurznom konaní uviedla, že žalobca sa síce tejto otázke vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
13.12.2024 okrajovo venuje, avšak poukazuje len na právnu teóriu s vecou nesúvisiacou, bez akejkoľvek

racionálnej argumentácie, odôvodňujúcej duplicitu ním uplatnených trov konania. Za rovnaké úkony v
rámci jedného súdneho konania nemôže byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania aj v civilnom
sporovom konaní a aj v konkurznom konaní.

6. Podľa §358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

6.1 Podľa §359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6.2 Podľa §386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p.,
skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 C.s.p.), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej

lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie odvolania, či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa a či má náležitosti podľa §363 C.s.p..

8. Po posúdení vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že žalobca podal odvolanie
v zákonnej lehote voči uzneseniu, voči ktorému je v zmysle §357 písm. a) C.s.p. odvolanie prípustné;

odvolanie voči výroku I. napadnutého uznesenia je však potrebné podľa §358, §359 v spojení s §386
písm. b) C.s.p. odmietnuť (výrok I.).
8.1 Z obsahu odvolania, ako i odvolacej repliky vyplýva, že žalobca (odvolateľ) sa s výrokom I.
napadnutého uznesenia stotožňuje a tento sa mu javí ako správny, avšak nesúhlasí s dôvodmi, ktoré
okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, pričom pre zastavenie konania z dôvodu

podľa §167e odsek 1) ZKR pre okresný súd postačovalo zistenie, že na majetok žalovanej 1/ bol
vyhlásený konkurz.
8.2 Pokiaľ žalobca súhlasí s výrokom I. napadnutého uznesenia a ak sa mu javí ako správny, nie je
možné potom vyvodiť záver, že napadnuté uznesenie vo výroku I. je v jeho neprospech (§359 C.s.p.),
čo znamená, že odvolanie do výroku I. napadnutého uznesenia podala neoprávnená osoba a preto je

daný dôvod na odmietnutie odvolania v tejto časti podľa §386 písm. b) C.s.p..
8.3 V tejto súvislosti musí tiež odvolací súd skonštatovať, že odvolanie len voči odôvodneniu
napadnutého unesenia v tejto časti (namietaním nie vecnej správnosti výroku I. napadnutého uznesenia,
ale právnych záverov súdu prvej inštancie, uvedených v odôvodnení), je v zmysle §358 C.s.p.
neprípustné.

9. Predmetom meritórneho prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah podaného odvolania,
obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalobcom uplatnené odvolacie námietky, bolo
posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, odôvodňujúcim
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán (výrok II. napadnutého

uznesenia).
9.1 V prvom rade musí odvolací súd konštatovať, že v dôsledku (právoplatného) zastavenia konania
voči žalovanej 1/ sa v danom prípade konanie vo veci samej nekončí voči žalovanému II/ a voči
žalovanej III/. Formulácia výroku II. napadnutého uznesenia („žiadna zo strán...“) preto nie je správna,
pretože v napadnutom uznesení mal okresný v dôsledku zastavenia konania voči žalovanej 1/ rozhodnúť

o náhrade trov konania len medzi tými stranami, medzi ktorými sa konanie končí, tzn. medzi žalobcom
a žalovanou 1/.
9.2 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd síce vychádzal pri rozhodovaní
o náhrade trov konania z ust. §256 ods. 1 C.s.p., nepriznal však (žiadnej zo strán) nárok na náhradu
trov konania z dôvodu, že v danom prípade majú na zastavení konania podiel obe strany sporu a nie je

možné procesné zavinenie zastavenia konania jednoznačne pričítať len jednej z nich.
9.3 Pri zastavení sporového konania je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania
skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania u oboch procesných strán a definitívne ju vyriešiť
v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení §256 ods. 1 C.s.p. („ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane“). Zavinenie v zmysle §256 C.s.p. sa

posudzuje výlučne z procesného hľadiska -pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo
byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť
druhej strane trovy konania. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby
(celkom alebo čiastočne), pričom môže existovať zavinenie buď na strane žalobcu (napr. ak vzal žalobuspäť bez dôvodu) alebo na strane žalovaného (napr. pre dobrovoľné uhradenie pohľadávky žalovaným
subjektom).
9.4 V zmysle ustálenej praxe je súd povinný skúmať, či vo veci neexistujú okolnosti hodné osobitného

zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť
- aplikácia §257 C.s.p. („výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa“) je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane sporových strán; použitie tohto ustanovenia pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.
9.5 Odvolací súd má za to, že v danom prípade pre rozhodnutie o náhrade trov konania existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, tak ako to má na mysli ust. §257 C.s.p., spočívajúce v tom, že ku zastaveniu
konania došlo zo zákona (ex lege) v zmysle §167e ods. 1 ZKR, ako obligatórny zákonný následok
právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, a to (1.) bez zavinenia niektorej zo

strán sporu (tak, ako to má na mysli ust. §256 C.s.p), ale aj (2) bez (čo i len čiastočného) úspechu
niektorej zo sporových strán sporu (tak, ako to má na mysli ust. §255 C.s.p). Skutočnosť, že žalovaná
1/ podala návrh na svoje oddlženie znamená, že iba využila svoje právo dané jej ZKR a v tomto
sporovomkonaníneurobilažiadenúkon(napr.úhradužalovanejsumyčiuzavretiemimosúdnejdohody),
v dôsledku ktorého by zastavenie konania zavinila. Ak žalovaná 1/ využila možnosť danú jej zákonom

a za splnenia všetkých podmienok podala návrh na svoje oddlženie, ktorému návrhu bolo konkurzným
súdom vyhovené, nemožno jej to pričítať ako zavinenie zastavenia prebiehajúceho sporového konania,
pričom je bez právneho významu, či takýto návrh podala pred začatím sporu, alebo počas neho. Účelom
osobnéhobankrotu,oktorývdanomprípadeužalovanej1/ide,jemožnosťzbaveniasasvojichzáväzkov
v prípade predĺženia, pričom súčasťou záväzkov je aj ich príslušenstvo, medzi ktoré možno zahrnúť aj

náklady veriteľov spojené s uplatnením ich pohľadávok. Účelom oddlženia je zbavenie dlžníka „starých“
dlhov a bolo by v rozpore s účelom ZKR vytvoriť právny stav, kedy by dlžníkovi vznikali „nové“ dlhy ako
následok súdnych konaní, v ktorých boli uplatňované „staré“ pohľadávky. Rovnako tak ale nie je možné
pričítať žiadnu mieru zavinenia na zastavení konania ani žalobcovi - nebolo preto v prejednávanej veci
pri rozhodovaní o náhrade trov konania možné uplatniť ust. §256 C.s.p.. Ani žalobca a ani žalovaná

1/ nemali v konaní pred súdom prvej inštancie žiadny úspech - nebolo preto v prejednávanej veci
pri rozhodovaní o náhrade trov konania možné uplatniť ani ust. §255 C.s.p., ktoré upravuje náhradu
trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu strán konania v spore. Jediným (na základe analógie)
aplikovateľným zákonným ustanovením pre rozhodnutie o náhrade trov konania v danom prípade je
preto ust. §257 C.s.p., keď tieto všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd za dôvod

hodný osobitného zreteľa.
9.6 Z uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie výroku II.
napadnutého uznesenia, odvolací súd v zmysle §388 C.s.p. výrok II. napadnutého uznesenia zmenil
tak, že žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej 1/ nepriznal (výrok II.).

10. Hoci žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a mal by byť v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.
zaviazaný na zaplatenie trov odvolacieho konania (§396 C.s.p.) žalovanej 1/, o náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol odvolací súd taktiež podľa §257 C.s.p.. Pokiaľ dôvodom nepriznania náhrady trov
prvoinstančného konania žalobcovi boli súdom vzhliadnuté dôvody hodné osobitného zreteľa (bod
9.5 odôvodnenia), bolo by krajne nespravodlivé, ak by súd nepostupoval rovnakým spôsobom aj pri

rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania a žalobcu by zaviazal na zaplatenie trov odvolacieho
konania žalovanej 1/. Odvolací súd preto žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
nepriznal (výrok III.).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).