Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200225
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200225.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 31 690 360, zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova
7866/12, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102447561/2021 zo dňa 01.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102447561/2021 zo

dňa 01.12.2021 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100891703/2021 zo dňa
24.05.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 09.01.2020 oznámil Úrad pre vybrané hospodárske subjekty,

so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2015, jún 2015, august 2015,
september 2015, október 2015 a december 2015. Predmetné súdne konanie je vedené vo vzťahu
k zdaňovaciemu obdobiu október 2015.

2. Žiadosťou o poskytnutie údajov zo dňa 29.07.2020 požiadal správca dane Prezídium Policajného
zboru Slovenskej republiky (ďalej len „PZ SR“) o poskytnutie dokladov týkajúcich sa kontrolovaných

zdaňovacích období žalobcu. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 13.11.2020 sa
vykonalo nazretie do vyšetrovacieho spisu príslušníkov žalovaného, a to vo vzťahu k daňovej kontrole
žalobcu, pričom boli žalovanému vyhotovené overené fotokópie dokladov, týkajúce sa vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou EkoAuris, s.r.o., naposledy sídlom Bajkalská 12/A, 080 01 Prešov, IČO:
44 526 539 (ďalej len „spoločnosť EkoAuris“).

3. Dňa 22.12.2020 sa vykonal výsluch p. A. B. C., bývalého predsedu predstavenstva žalobcu. Potvrdil

uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014 medzi žalobcom a spoločnosťou EkoAuris,
pričom uviedol, že poskytovanie služieb vyplývajúcich zo zmluvy sa týkalo diela – stavba divízie
Bratislava, kde bola spoločnosť Ekofin spolu v združení s firmou Strabag, na základe vyhratého
verejného obstarávania a realizovala sa stavba – rekonštrukcia Nemocnice sv. Michala pre Ministerstvovnútra Slovenskej republiky a žalobca bol subdodávateľom daného združenia. Ku konkrétnosti služieb
svedok uviedol, že nevie, aké konkrétne služby spoločnosť EkoAuris dodala, riešilo to stredisko
Bratislava. K službám uviedol, že tieto mali efekt, pretože to malo súvis s rozpočtami a analýzami.

K spolupráci so spoločnosťou EkoAuris uviedol, že táto trvala od roku 2010.

4. Vyjadrením zo dňa 17.12.2020 predložil žalobca správcovi dane: (i) zmluvu o poskytovaní služieb
zo dňa 27.03.2014 medzi spoločnosťou EkoAuris ako poskytovateľom a žalobcom, (ii) zmluvu
o poskytovaní poradenstva zo dňa 12.03.2014 medzi spoločnosťou EkoAuris ako poskytovateľom

a žalobcom, (iii) zmluvu o poskytovaní poradenstva zo dňa 26.01.2012 medzi spoločnosťou EkoAuris
ako poskytovateľom a žalobcom, (iv) výpis z účtu o prevodoch, potvrdenie o úhrade faktúr a (v)
odovzdávajúce protokoly zo dňa 16.10.2015, 16.09.2015, 17.08.2015, 18.07.2015, 17.06.2015,
16.05.2015, 16.04.2015, 16.03.2015, 16.02.2015, 17.01.2015, 16.12.2014, 17.11.2014, 16.10.2014,
16.09.2014, 16.08.2014, 16.07.2014, 16.06.2014 a 16.05.2014, na podklade ktorých spoločnosť
EkoAuris predložila žalobcovi spracovanú dokumentáciu zo spoločných obhliadok na akcii - stavba

Nemocnice sv. Michala v Bratislave.

5.Správcadanevydaldňa13.01.2021protokolopredmetedaňovejkontrolyzakontrolovanézdaňovacie
obdobia – máj 2015, august 2015, september 2015, október 2015 a december 2015. Vo vzťahu ku
kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu – október 2015 správca dane skúmal faktúru č. 00202015 zo

dňa 27.10.2015, ktorá bola vystavená dodávateľom – spoločnosťou EkoAuris za poradenské služby
na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014. Žalobca sa k protokolu vyjadril dňa
25.02.2021, pričom namietol, že nedošlo k výsluchu dodávateľa spoločnosti EkoAuris.

6. Správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádza dokument (uvedené na ňom ako

príloha č. 54), v ktorom žalobca uviedol správcovi dane informácie ohľadom obchodného vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou EkoAuris. Vo vzťahu k zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014,
týkajúcej sa projektu – výstavba Nemocnice sv. Michala v Bratislave predložil v pdf. verzii mesačné
správy, týkajúce sa tohto projektu, vypracované spoločnosťou EkoAuris, pričom tieto správy boli
zhmotnením činnosti tejto spoločnosti na tejto zákazke pre žalobcu a obsahovali gro činnosti spoločnosti

EkoAuris pre žalobcu. Súčasne boli v pdf. verzii predložené odovzdávajúce protokoly k mesačným
správam, ktoré boli spomenuté počas pripomienok k protokolu. Žalobca predložil aj čestné vyhlásenia
viacerých osôb, ktorí potvrdili prácu o. i. aj vo vzťahu k výstavbe Nemocnice sv. Michala v Bratislave
– A. D. E. ako stavebný prípravár uviedol, že spolupracoval s F. C. G. ako osobou zodpovednou za
koordináciu dokladovej časti ponúk v rámci verejných obstarávaní.

7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100891703/2021 zo dňa 24.05.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 70.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2015. Správca dane uviedol, že v preverovanom období si žalobca
odpočítal daň z dodávateľskej faktúry č. 00202015 zo dňa 27.10.2015 od dodávateľa – spoločnosť

EkoAuris za poradenské služby na podklade zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014.

8. Správca dane konštatoval, že žalobca bol opakovane vyzvaný na predloženie dokladov, pričom
žalobca nepredložil zmluvu a ani úhrady faktúry napriek tomu, že ich mal k dispozícii. Dodávateľskú
faktúru si správca dane zabezpečil prostredníctvom Prezídia PZ SR, kde mu bolo oznámené, že zmluvy

a úhrady má u seba žalobca. Správca dane zhrnul, že opakovane žiadal od žalobcu dokumentáciu,
pričom dňa 18.12.2020 predložil žalobca zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014 s neúplnými
výpismi, s odovzdávajúcim protokolom bez príloh.

9. Správca dane uviedol, že napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný

sumuDPHpriznaťaodviesť,uvedenýdokladbyboldôkazomlenvtedy,aksútakétodokladyvyhotovené
na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať. Pri vyhodnotení
vykonaného dokazovania správca dane zistil, že žalobca neposkytol počas kontroly žiadne dôkazy,
ktoré by mohol správca dane v kontrole a v daňovom konaní použiť. Správca dane konštatoval, že zo
strany žalobcu nebolo preukázané, že došlo k vecnému plneniu deklarovanému faktúrou vyhotovenou

spoločnosťou EkoAuris a že uvedené zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo. Taktiež nebolo správcovi
dane žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané dodanie služieb zo strany spoločnosti EkoAuris
a ani skutočnosť, na základe akých skutočných podkladov bola faktúra vyhotovená, žiadne podkladypreukazujúce skutočnosti uvedené na faktúre, oprávňujúce vyhotoviť faktúru za deklarované zdaniteľné
plnenie neboli správcovi dane predložené.

10. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca dostatočne objektívne nepreukázal prijatie poskytnutej
služby spoločnosťou EkoAuris, daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) dodávateľovi nevznikla.
Keďže dodávateľovi – spoločnosti EkoAuris pri deklarovaných poradenských službách pre žalobcu
nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 Zákona o DPH, nevzniklo ani žalobcovi právo

na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH na kontrolovanej faktúre. Predložená faktúra
dodávateľa nepreukazovala nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH.

11. Správca dane konštatoval, že v protokole uviedol, že zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené osobou
uvedenou na faktúre. Správcovi dane nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané dodanie
služieb od spoločnosti EkoAuris a ani skutočnosť na základe akých skutočných podkladov bola faktúra

vyhotovená.

12. K dokumentácii, ktorú žalobca predložil dňa 17.05.2021, teda po spísaní poslednej zápisnice
o ústnom pojednávaní, správca uviedol, že tieto doklady preskúmal a dôkladne sa nimi zaoberal, pričom
predloženie uvedených dokladov nepreukázalo, že skutočne došlo k reálnemu dodaniu poradenských

služiebodspoločnostiEkoAuris.Správcadaneuviedol,žeprivyhodnotenídokazovaniazistil,žežalobca
neposkytol počas kontroly a následne vo vyrubovacom konaní žiadne dôkazy, ktoré by mohol správca
dane v kontrole a vo vyrubovacom konaní použiť. Nebolo tak možné potvrdiť uskutočnenie služieb
spoločnosťou EkoAuris.
13. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 30.06.2021, pričom namietol závery

správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom existenciu zdaniteľného
plnenia, resp. plnenie nebolo dodané osobou uvedenou vo faktúre. Tu žalobca uviedol, že v rámci
daňovej kontroly predložil potrebné doklady, počas výsluchu došlo k potvrdeniu dodania služieb a po
dohode s kontrolórmi správcu dane doručil dňa 17.05.2021 doklady preukazujúce tvrdenia žalobcu vo
vzťahu k činnosti spoločnosti EkoAuris v prospech žalobcu.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14.Napodkladepodanéhoodvolaniavydalžalovanýrozhodnutieč.102447561/2021zodňa01.12.2021

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval
podané odvolanie, zosumarizoval predchádzajúce konanie pred správcom, prvostupňové rozhodnutie
a následne uviedol svoje vlastné posúdenie veci.

15. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci,

získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho za zdaňovacie
obdobie október 2015 neuznal žalobcovi odpočítanie dane v celkovej sume 70.000,00 eur uplatnené
z dodávateľskej faktúry č. 00202015 zo dňa 27.10.2015 od deklarovaného dodávateľa – spoločnosti
EkoAuris, pretože žalobca vierohodne nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo,
že dodanie fakturovaného plnenia sa reálne uskutočnilo tak, ako to bolo deklarované na dodávateľskej

faktúre, čím sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2
v nadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH.

16. Žalovaný konštatoval, že po hmotnoprávnej stránke pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný

obchod bol reálne uskutočnený a práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca ako dôkaz preložil
faktúry a tvrdil, že mu plnenia boli dodané, avšak dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak
nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby,
vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej
stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania fakturovaného

plnenia). Žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sám hodnoverne nepreukázal
a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení od
deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako deklarovali predložené doklady. Nebolo tak preukázané,
že žalobca za zdaňovacie obdobie október 2015 splnil podmienky na odpočítanie DPH, pretože nebolopreukázané dodanie služieb, ktoré mali byť predmetom fakturácie od dodávateľa – spoločnosti EkoAuris
pre žalobcu.

17. K námietke žalobcu ohľadom toho, že dokumentácia bola zaistená NAKA žalovaný uviedol, že
správca dane získal dodávateľskú faktúru od NAKA a ďalšie doklady – zmluva o poskytnutí poradenstva,
potvrdenie o úhrade a odovzdávajúce protokoly boli žalobcom doručené až dňa 18.12.2020, hoci boli
správcom dane vyžadované od začatia daňovej kontroly.

18. K výsluchu svedka – A. B. C. žalovaný uviedol, že nebol na svedka vyvíjaný nátlak a v rámci výsluchu
ani svedok a ani žiadna iná osoba nevzniesla námietku k výsluchu.
19. K námietke žalobcu, že správca dane nepredvolal na výsluch konateľa spoločnosti EkoAuris, PhDr.
Matúša Džuppu, LL.M., v súvislosti s preverením zdaniteľného obchodu v rámci mesiaca október
2015 a nepožadoval od svedka objasnenie preverovaného zdaniteľného plnenia, žalovaný uviedol, že
žalobca v rámci daňovej kontroly nepredkladal správcovi dane žiadne doklady k preverovanej faktúre.

Neúplnédokladybolipredloženétesnepreduplynutímlehotynavýkondaňovejkontrolydňa18.12.2020,
ktorá bola ukončená dňa 15.01.2020. Žalovaný uviedol, že svedok nebol predvolaný z dôvodu, že
žalobca napriek opakovaným výzvam predložil správcovi dane doklady k preverovanej faktúre tesne
pred uplynutím lehoty na výkon daňovej kontroly a sám žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie
uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Primárna obozretnosť platiteľa dane je podmienená jeho úlohou

vdaňovomdokazovaníuniesťdôkaznébremenobeztoho,abysaspoliehalnavýsledkydaňovejkontroly
alebo zistení u svojho obchodného partnera.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že svedok, A. B. C., nevedel uviesť, aké konkrétne služby dodala spoločnosť
EkoAuris a uviedol, že si nepamätá, o aký tovar sa jednalo. Žalovaný uzavrel, že svedok síce

potvrdil uskutočnenie fakturovaných plnení, ale ku konkrétnym dopytovaným skutočnostiam sa vyjadril
všeobecne alebo nevedel odpovedať, alebo si nepamätal. K ozrejmeniu činnosti spoločnosti EkoAuris
a pána G. svedok uviedol, že sa na činnosti podieľal pán G., ktorého považoval za odborníka v danej
oblasti.

21. K dokladom predloženým dňa 17.05.2021 žalovaný uviedol, že (i) e-mailová komunikácia
neobsahuje komunikáciu v súvislosti s preverovanou faktúrou, (ii) čestné vyhlásenie A. D. E. neuviedlo
žiadne konkrétne skutočnosti, (iii) mesačné správy majú informatívny a upozorňujúci charakter a
(iv) ostatné predložené doklady nemali súvis s preverovanou faktúrou. Správca dane po preverení
danej dokumentácie dospel k záveru, že nepreukazovala dodanie preverovaných služieb spoločnosťou

EkoAuris.

22. Žalovaný uzavrel, že z kontrolných zistení, ako aj nepreukázanosti dôkazov predložených
žalobcom nebolo hodnoverne preukázané uskutočnenie predmetných služieb spoločnosťou EkoAuirs
v rozhodnom období – október 2015.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

23. Žalobca podal žalobu zo dňa 17.02.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania

zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie.

24. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, finančné orgány nedostatočne
zistili skutkový stav veci a skutkový stav veci, ktorý vzali za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore

s administratívnymi spismi a nakoniec napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

25. Žalobca uviedol, že počas celého výkonu daňovej kontroly bolo známe a potvrdené, že k dodaniu
služieb pre žalobcu došlo a že poradenské služby, ktoré si žalobca objednal boli poskytnuté,

pretože prevažná väčšina zákaziek a podnikania žalobcu bola dosiahnutá verejným obstarávaním,
ktorého hlavným zhotoviteľom a organizátorom predkladania bola spoločnosť EkoAuris, konajúca
prostredníctvom konateľa – F. C. G..26. Žalobca konštatoval, že z napadnutých rozhodnutí identifikoval, že záver o nedodaní služieb
spoločnosťou EkoAuris stojí na skutočnosti, že správcovi dane nebolo z vykonaného dokazovania
zrejmé, akým spôsobom vykonala spoločnosť EkoAuris služby. Žalobca poukázal na to, že so

spoločnosťou EkoAuris uzatvoril zmluvu o poskytovaní služieb, pričom jedným z najdôležitejších
predmetov zmluvy bolo spracovanie, kontrola súladu podkladov, ktoré boli výsledkom ponuky vo
verejnom obstarávaní s priebehom realizácie a všetkými realizačnými dokumentami súvisiacimi
s projektom, následnou väzbou a komunikáciou s investorom. Tieto činnosti boli zo strany spoločnosti
EkoAuris vykonané, čo bolo preukázané aj dokladmi predloženými v rámci výkonu daňovej kontroly.

Žalobca mal za to, že spoločnosť EkoAuris si v plnom rozsahu splnila svoj záväzok zo zmluvy, pretože
zabezpečila komplexné poradenské služby v súvislosti s projektom a v dohodnutom čase. V smere
nedodania zazmluvnených výkonov žalobcovi správca dane argumentáciu ani neuviedol.

27. Žalobca mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal a objasnil štruktúru obchodných vzťahov
a realizáciu zabezpečenia poradenských služieb. Žalobca navrhol výsluch svedkov – A. C. H. a F. C. G.

a ďalších osôb, pričom tieto správca dane nevykonal.

28. Žalobca zotrval na svojej námietke, že skutkové zistenia správcu dane a jeho právne závery v tom
zmysle,žežalobcanepreukázaldodanieslužbyfakturovanejdodávateľom,nemajúoporuvovykonanom
dokazovaní. Súčasne namietol, že odôvodnenie rozhodnutí sa obmedzuje na doslovný prepis obsahu

zmlúv, výsluchov svedka bez toho, aby boli jednotlivé dôkazy hodnotené, a to jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti. Správca dane neuviedol, ktoré skutočnosti z výpovede svedka a v čom by si mali navzájom
odporovať.Návrhminavykonaniedokazovaniavýsluchomsvedkomsasprávcadanevôbecnezaoberal.

29. Žalobca následne uviedol, že v prípade, ak nie je možné určiť subjekt, ktorý daňovému subjektu

zdaniteľné plnenie skutočne poskytol, nie je možné daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočet DPH,
ak nie je zároveň preukázané, že predmetné plnenie bolo súčasťou podvodu na dani, o ktorom žalobca,
ako osoba uplatňujúca nárok na odpočet dane, vedel alebo musel vedieť.

IV.

Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

30.Žalovanýsakžalobevyjadrilpodanímzodňa11.07.2022(ďalejlen„vyjadrenie“),vktoromuviedol,že
žalobca ako dôkaz na splnenie hmotnoprávnych podmienok predložil faktúru (získanú prostredníctvom

NAKA), zmluvu a tvrdil, že fakturované plnenia mu boli dodané. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama
osebe však nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Pokiaľ si daňový subjekt
uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol
reálne uskutočnený deklarovaným dodávateľom. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v
§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa

viaže nárok na odpočet.

31. Žalobca v predmetnom prípade neuniesol dôkazné bremeno, keď sám dostatočne nepreukázal
a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení
od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako deklarovali predložené doklady. Žalovaný mal za to,

že rozhodnutia daňových orgánov nie sú nepreskúmateľné, skutkový stav bol zistený dostatočne a má
oporu v administratívnom spise.

32. Žalovaný po preskúmaní administratívneho spisu nezistil také konanie zo strany správcu dane, ktoré
by preukazovalo, že správca dane pri výkone kontroly DPH a vyrubovacieho konania nepostupoval

v súlade s Daňovým poriadkom. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom
a neuprel žalobcovi žiadne práva. Správca dane sa vysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými
žalobcom v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania.

33. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu a na podklade vyhodnotenia

svedka sa nepreukázalo, že preverované plnenie bolo dodané spoločnosťou EkoAuris. Bol to žalobca,
ktorý musel znášať dôkazné bremeno pri preukazovaní opodstatnenosti ním uplatneného odpočítania
DPHoddodávateľa–spoločnostiEkoAurisapreukázať,žezdaniteľnéobchodybolireálneuskutočnené,
čo sa v tomto prípade nepreukázalo.34. Žalovaný zopakoval, že správca dane na základe zistených skutočností dospel k záveru, že
žalobca nesplnil podmienky podľa § 49 Zákona o DPH, vedomosť žalobcu o podvodnom konaní nebola

preukazovaná, pričom správca dane oprávnene nadobudol a vyjadril pochybnosti o reálnom dodaní
fakturovaných služieb od deklarovaného dodávateľa a právo na odpočítanie dane nepriznal z dôvodu,
že nebolo hodnoverne preukázané, že fakturované zdaniteľné obchody boli dodané dodávateľom –
spoločnosťou EkoAuris uvedeným na sporných faktúrach. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

35. Žalobca následne zaslal podanie zo dňa 20.05.2024, v ktorom uviedol, že dňa 27.03.2024 rozhodol
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti žalobu tak, že zrušil napadnuté
rozhodnutia (sp. zn. 3Sfk/54/2023), pričom sa jednalo o zdaňovacie obdobie (december 2015), ktoré
bolo predmetom daňovej kontroly ako predmetné zdaňovacie obdobie – október 2015.

36. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

37. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/39/2022.

38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní

v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec
vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

39. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa §
107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Správny
súd uvádza, že na žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania zo dňa 15.05.2023 neprihliadol, a to
s odkazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP, veta za bodkočiarkou, kedy správny súd neprihliada na
neskoršiu žiadosť o nariadenie pojednávania, ak nebolo o pojednávanie požiadané v správnej žalobe.

Správny súd zároveň nevzhliadol potrebu nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom
sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

40. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

41. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

43. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktoráje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

44. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

45. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

46. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

47. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
48. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

50. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých orgány finančnej správny nepriznali
žalobcovi právo na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období – október 2015. Kľúčovou
otázkou v predmetnej veci bolo, či žalobca uniesol dôkazné bremeno k preukázaniu hmotnoprávnych

podmienok uplatneného práva na odpočet dane z poskytnutých služieb od spoločnosti EkoAuris a či zo
strany správcu dane a žalovaného došlo k dostatočnému zisteniu a posúdeniu skutkového stavu veci.

51. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať

medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží
dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne

podmienky odpočtu DPH sú splnené.

52. Podľa tejto ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu platí, že je potrebné rozlišovať medzi
hmotnoprávnymi podmienkami, t.j. (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou,
(ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo

poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo
služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení a formálnymi podmienkami
(predloženie požadovaných dokladov, identita dodávateľa korešpondujúca s údajmi uvedenými na
faktúre) uplatnenia práva na odpočet dane. Platí pritom, že k odopretiu práva na odpočet bez ďalšieho
vedie len nepreukázanie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočet dane. Nedostatky

na strane formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočet dane, ak napriek nim došlo
k preukázaniu hmotnoprávnych/materiálnych podmienok. To platí aj v prípade, ak sa v daňovom konaní
preukáže, že dodanie zdaniteľného plnenia nedodal deklarovaný dodávateľ, ale iná osoba, ktorá všakmá alebo nevyhnutne musí mať postavenie zdaniteľnej osoby (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/43/2021 zo dňa 14.12.2022, body 52 až 56).

53. Je potrebné uviesť, že hmotnoprávne/materiálne podmienky práva na odpočet dane sú vymedzené
taxatívne a majú v zásade charakter objektívnych skutočností, na ktoré dobrá viera daňového subjektu
na jednej strane, ale ani jeho obozretnosť či jej nedostatok nemajú vplyv (obdobne rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27.06.2018,
bod 38). Inými slovami, dobrá viera či obozretnosť daňového subjektu nie sú hmotnoprávnymi

podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane a daňový subjekt ich preto nie je povinný
preukazovať. Prípadná dobrá viera alebo preukázaná obozretnosť daňového subjektu nemôžu viesť k
priznaniu daňového oprávnenia v prípade, ak preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok bolo
dôvodne spochybnené na základe dôkazov zabezpečených správcom dane. Na druhej strane to však
znamená aj to, že nedostatok dobrej viery či obozretnosti daňového subjektu nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom na nepriznanie daňového oprávnenia, pokiaľ hmotnoprávne podmienky daňového oprávnenia

neboli spochybnené, a súčasne nebola daňovému subjektu preukázaná účasť/vedomosť o participácii
na obchodnom reťazci poznačenom podvodom, resp. podvodné konanie v dotknutom daňovom reťazci.

54.Dôkaznébremenonapreukázaniehmotnoprávnych/materiálnychpodmienokprávanaodpočetdane
v daňovom konaní prioritne ťaží skutočne daňový subjekt. Svoje dôkazné bremeno plní daňový subjekt

prioritne podaním daňového priznania a predložením písomných dokladov. Následne je na správcovi
dane, aby na základe vykonaného šetrenia spochybnil predložené podklady, čím prenesie opätovne
dôkazné bremeno na daňový subjekt, ktorý musí návrhmi ďalších dôkazov rozptýliť pochybnosti správcu
dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/377/2018 zo dňa 14.11.2018,
bod 21). Prenos dôkazného bremena však nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale

len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane
zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne
vyvolať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo
dňa 03.09.2019, ale aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 259/2022 zo dňa

12.10.2022 či sp. zn. IV. ÚS/86/2022 zo dňa 15.02.2022).

55. Materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho
obchodného vzťahu medzi dodávateľom – daňovým subjektom – odberateľom daňového subjektu. Z
tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti

nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti
o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu
„pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového
subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-

technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na
zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

56. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že sa v ňom nachádza: (i) faktúra
č. 00202015 zo dňa 27.10.2015, ktorú vystavila spoločnosť EkoAuris ako dodávateľ pre žalobcu ako
odberateľa, pričom označenie dodávky bolo nasledovné: „fakturujeme Vám odplatu na základe zmluvy
o poskytnutí odborného poradenstva“ (získané správcom dane na podklade spolupráce s NAKA) a (ii)
vypočutie svedka, A. B. C., bývalého predsedu predstavenstva žalobcu, ktorý potvrdil spoluprácu so

spoločnosťou EkoAuris, pričom uviedol, že danú zákazku riešilo stredisko Bratislava a odkazoval na
spoluprácu s pánom G., konateľom spoločnosti EkoAuris.

57. Následne žalobca podaním zo dňa 17.12.2020 predložil správcovi dane o. i. aj zmluvu o poskytovaní
služieb zo dňa 27.03.2014, na podklade ktorej sa spoločnosť EkoAuris ako poskytovateľ zaviazala, že

bude pre žalobcu vykonávať služby, týkajúce sa diela, v rámci ktorého bol žalobca ako zhotoviteľ – jedná
sa o zmluvu o dielo zo dňa 20.03.2014. Na podklade danej zmluvy sa spoločnosť EkoAuris zaviazala
k (i) administratívnym službám - pri kontrolovaní realizácie jednoduchých objektov v rámci diela, pri
spracúvaní záznamov z obhliadok a meraní diela, pri spracúvaní fotodokumentácie z priebehu realizáciediela, pri zhromažďovaní a zabezpečovaní dokladov potrených k odovzdaniu diela, (ii) poradenstvu
pri nakladaní s odpadom vzniknutým v súvislosti s realizáciou diela, (iii) poradenstvu a koordinácii
pri komunikácii s orgánmi verejnej moci a tretími stranami a osobná účasť kvalifikovaného zástupcu

poskytovateľa na rokovaniach s orgánmi verejnej moci a tretími stranami a (iv) ku kontrole súladu
podkladov, ktoré boli výsledkom ponuky vo verejnom obstarávaní s priebehom realizácie a všetkými
realizačnými dokumentami súvisiacimi s projektom, s následnou väzbou na fakturáciou investorovi.
V administratívnom spise sa súčasne nachádza aj výpis z účtu, na podklade ktorého je zrejmá úhrada
faktúry vo výške 420.000,00 eur, z toho 350.000,00 eur bez DPH (dňa 13.11.2015).

58. Súčasťou administratívneho spisu sú aj odovzdávajúce protokoly (od apríla 2014 po september
2015), ktoré boli odovzdané žalobcovi zo strany spoločnosti EkoAuris a jednalo sa o protokoly,
v ktorých je uvedené: „na základe ZoD podpísanej uzatvorenej s Vašou spoločnosťou Vám predkladáme
spracovanúdokumentáciuzospoločnýchobhliadoknaakciiStavbaNemocnicesv.MichalavBratislave“,
pričom obsahom týchto protokolov bol spracovaný sumár zrealizovaných prác za uplynulé obdobie,

fotodokumentácia, spracované grafické vyhodnotenie prestavanosti na základe obhliadok stavby,
spracované protokoly kvality na základe zápisov z obhliadok stavby a zosumarizované podklady
potrebné pre odovzdanie diela.

59. Žalobca vo vyjadrení k protokolu zo dňa 25.02.2021 o. i. namietol aj to, že správca dane nepristúpil

k výsluchu konateľa spoločnosti EkoAuris a namietol, že správcovi dane predložil všetku dokumentáciu,
ktorú mal u seba k dispozícii, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno.

60. Dňa 12.05.2021 sa vykonalo ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok k protokolu,
v ktorom správca dane uviedol, že k výsluchu konateľa spoločnosti EkoAuris nepristúpil, pretože nemal

k dispozícii zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola doručená správcovi dane až dňa 18.12.2020,
pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 15.01.2021. V administratívnom spise (príloha č. 54) sa
zároveň nachádza dokumentácia predložená žalobcom. Vo vzťahu k zmluve o poskytovaní služieb
zo dňa 27.03.2014, týkajúcej sa projektu – výstavba Nemocnice sv. Michala v Bratislave predložil
v pdf. verzii mesačné správy, týkajúce sa tohto projektu, vypracované spoločnosťou EkoAuris, pričom

tieto správy boli zhmotnením činnosti tejto spoločnosti na tejto zákazke pre žalobcu a obsahovali
gro činnosti spoločnosti EkoAuris pre žalobcu. Súčasne boli v pdf. verzii predložené odovzdávajúce
protokoly k mesačným správam, ktoré boli spomenuté počas pripomienok k protokolu. Žalobca predložil
aj čestné vyhlásenia viacerých osôb, ktorí potvrdili prácu o. i. aj vo vzťahu k výstavbe Nemocnice sv.
Michala v Bratislave – A. D. E. ako stavebný prípravár uviedol, že spolupracoval s F. C. G. ako osobou

zodpovednou za koordináciu dokladovej časti ponúk v rámci verejných obstarávaní.

61. Na podklade vyššie uvedených skutočností správny súd zastáva názor, že závery správcu dane
a žalovaného sú predčasné. Samozrejme, možno žalobcovi vytknúť, že počas daňovej kontroly
nepostupoval vždy včas a v súčinnosti so správcom dane, avšak žalobca nakoniec, aj v rámci

daňovej kontroly (tu je nedôvodná pripomienka správcu dane o tom, že dôkazy predložil mesiac pred
ukončením daňovej kontroly, keďže stále daňová kontrola prebiehala), predložil dokumentáciu, na
podklade ktorej preukazoval svoj nárok na odpočet DPH, a to vrátane návrhu na vypočutie svedka –
konateľa dodávateľa, ku ktorému správca dane nepristúpil (tu neobstojí vyhodnotenie správcu dane
o tom, že nepristúpil k vypočutiu svedka z dôvodu, že žalobca nepredkladal dôkazy). Žalobca návrh

na vypočutie svedka namietol vo vyjadrení k protokolu, pričom podľa správneho súdu nič nebránilo
správcovi dane, aby tohto svedka vypočul. Ako totižto vyplynulo z vyššie uvedenej judikatúry, materiálne
podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu
medzi dodávateľom – daňovým subjektom, pričom práve vypočutie konateľa spoločnosti EkoAuris ako
dodávateľa by pomohlo zlepšiť / objasniť obraz o dodaných službách, a to aj v kontexte s predloženými

dôkazmi. Súčasne aj z výsluchu bývalého predsedu predstavenstva žalobcu vyplynulo, že potvrdil
spoluprácusospoločnosťouEkoAurisaodkazovalnakonateľatejtospoločnosti.Tusprávnysúduvádza,
že hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy

jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).62. S odkazom na uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, z ktorého vyplýva, že aj kasačný
súd pripúšťa realizáciu dokazovania vo vyrubovacom konaní, avšak s definovanými limitmi - v rámci

vyrubovaciehokonaniabysavpodstatemalibližšieobjasniťkonkrétnespornéskutočnosti,ktorévyvstali
z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani
doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, pretože riadne dokazovanie má byť primárne
realizované v rámci daňovej kontroly. Správny súd tak nevzhliadol žiadnu prekážku k tomu, aby došlo
k vypočutiu navrhovaného svedka, prípadne k doplneniu dokazovania o dokumentáciu, ktorú žalobca

predložil po ústnom prerokovaní k pripomienkam protokolu. Po preskúmaní administratívneho spisu
totižto správny súd konštatuje, že závery správcu dane boli predčasné, pričom nevzhliadol to, že by
žalobcom predložené doklady nevykazovali logické rozpory – samotná zmluva o poskytnutí služieb,
odovzdávajúce protokoly, mesačné správy sa vo svojom obsahu týkali toho, čomu sa spoločnosť
EkoAuris zaviazala.

63. Čo sa týka požiadavky na formálne náležitosti faktúry, správny súd konštatuje, že dodávateľská
faktúra síce neobsahuje konkrétne vymedzenie rozsahu a druhu dodanej služby, čo sa môže javiť ako
nedostatokobsahovejnáležitostifaktúrypodľa§74ods.lpísm.f)ZákonaoDPH,avšakvdanomprípade
je potrebné vyhodnotiť, či obsah zdaniteľného plnenia vyplýva dostatočne zo zmluvy o poskytnutí
služieb, na ktorú faktúra vystavená spoločnosťou EkoAuris odkazuje (a to aj v spojitosti s ďalšími

dôkazmi predloženými v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania). V kontexte skutkovej situácie
danej veci nemožno nepriznať odpočet dane z pridanej hodnoty len z dôvodu, že údaje uvedené na
faktúre nie sú dostatočne konkrétne. Napríklad, keď špecifikácia dodaných služieb dostatočne vyplýva
z predložených odovzdávajúcich protokolov, mesačných výkazov, výsluchov alebo z iných dôkazov
vyhodnotených správcom dane (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Sfk/54/2023 zo dňa 27.03.2024).

64. Za tohto stavu musí správny súd konštatovať, že správca dane doposiaľ neformuloval také
pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by
dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet

DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú zatiaľ predčasné a vychádzajú z
nedostatočne zisteného skutkového stavu.

65. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom
na § 191 ods. 1 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil

orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou finančných
orgánov znova prejednať vec žalobcu, viazaní názorom správneho súdu a poskytnúť žalobcovi
relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Orgány finančnej správy
budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu
DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva.

Úlohou finančných orgánov však bude, buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok
a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením
žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom
podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca
(na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo preukázať, či došlo k zneužitiu práva. Svoje

rozhodnutie správne orgány v zmysle vyššie uvedeného názoru správneho súdu vo vzťahu k podkladom
rozhodnutia náležite odôvodnia, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu.

66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.