Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823217966
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823217966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcov: 1/ J & M PROPERTY s.r.o., so sídlom Jégeho 6/10, Prievidza,
IČO: 45 705 011, 2/ VIP invest, s.r.o., so sídlom Energetikov 191/17, Prievidza,
IČO: 44 209 959, obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Jánom Kokindom, advokátom
so sídlom M. Mišíka I. 780/19A, Prievidza, IČO: 50 211 943, proti žalovaným:
1/ A. B., nar, 26.12.1951, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalovaní bytom D. XXX/XX, E. F., v spore
o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k.

5C/25/2023-61 zo dňa
8. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre kat. úz. G., ako H. F. I., bez súpisného čísla, postavená

na CKN parcele č. XXXX/XXX, pozemok CKN parcela č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 199 m2
a pozemok CKN parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2 a odovzdať
ich žalobcom 1/ a 2/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcom 1/ a 2/ priznal voči
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou
proti žalovaným 1/ a 2/ domáhali vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. G. - H.

F. I. bez súpisného čísla, postavenej na CKN parc. č. XXXX/XXX, pozemku CKN parc. č. XXXX/XXX -
ostatná plocha o výmere 199 m2
a pozemku CKN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2
a odovzdania týchto nehnuteľností žalobcom 1/ a 2/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu
odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností
v podiele 1/2-ica. V predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzajú prevažne hnuteľné veci, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného 1/. Žalobcovia v žalobe uviedli, že predpokladajú, že tieto veci patria do BSM

žalovaného 1/ a žalovanej 2/, preto žaloba smeruje aj proti manželke žalovaného 1/. Cieľom žalobcov
bolo dostať sa k užívaniu ich nehnuteľností a právnym spôsobom dosiahnuť ich uvoľnenie. Žalobcovia
nemajú možnosť svoje nehnuteľnosti užívať, pričom so žalovanými nemajú uzavretú žiadnu zmluvu,
ktorá by ich oprávňovala na užívanie týchto nehnuteľností. Pokiaľ žalovaný 1/ podal trestné oznámenievoči tretím osobám, ktorých konaním bol poškodený, toto trestné konanie nesúvisí s predmetom
prejednávanej veci. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nadobudol pôvodne žalobca 1/ na
základe dobrovoľnej dražby, následne podiel 1/2 -ica previedol kúpnou zmluvou na žalobcu 2/.

V súvislosti s dražbou nehnuteľností bolo vedené konanie o neplatnosť dražby, rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp.zn. 6C/27/2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín sp.zn. 8Co/59/2019
bolo rozhodnuté, že dražba nehnuteľností je platná. Vzhľadom
k tomu považovali žalobcovia podanú žalobu za oprávnenú.

1.3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že aktuálne nehnuteľnosti neužíva, ale je ich
držiteľom. S p. F. ako predávajúcim uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej zaplatil sumu 100.000,-
Eur a na dome vykonal práce v hodnote 20.000,- Eur. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že na
nehnuteľnostiach boli pôvodne vedené exekúcie, pričom
p. F. mal tieto vyplatiť zo svojich prostriedkov, aby nehnuteľnosť nebola ničím zaťažená. On však na to
bez súhlasu žalovaného 1/ použil prostriedky, ktoré mu žalovaný 1/ poskytol ako kúpnu cenu a následne

ich previedol na svoju spoločnosť E. a potom na ďalšiu svoju spoločnosť. Na základe kúpnej zmluvy,
uzavretej medzi p. F. a žalovaným 1/, mali byť nehnuteľnosti prepísané na meno žalovaného 1/ ako
kupujúceho. Od kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný 1/ podpísal, predávajúci odstúpil, ale peniaze, ktoré
vyplatil, mu vrátené neboli. Podľa žalovaného 1/ sa toto odohralo v roku 2014 a 2015. Žalovaný 1/
uviedol, že podal aj žalobu o vrátenie peňazí, ale táto bola zamietnutá. V konaní uviedol, že od domu

má kľúče, má tam zložené aj veci - nejaké skrine a nachádzajú sa tam aj veci, ktoré v dome urobil -
sanita, obklady, dlažby, elektrika. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že bezpodielové spoluvlastníctvo
so žalovanou 2/ zrušené nemajú, veci, ktoré sa v dome nachádzajú, pochádzajú zo spoločných
prostriedkov. V roku 2018 prebiehala dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností, v súvislosti s čím
podával žalobu o neplatnosť dražby, ale neúspešne. Zdôraznil, že pokiaľ mu nebudú vrátené peniaze,

ktoré v súvislosti s týmto domom vyplatil, nemieni dom uvoľniť, nakoľko je jeho držiteľom. Poukázal na to,
že vo veci podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR a celá vec sa bude riešiť od začiatku.

1.4. Žalovaná 2/ sa k žalobe nevyjadrila.

1.5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.6. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. G. každý

v podiele 1/2-ica. Rovnako v konaní nebolo sporným, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú
k predmetným nehnuteľnostiam žiadny právny vzťah (t.j. vlastnícke právo, nájom, vecné bremeno, ...). Z
výpovedí H. J. a H. J. v konaní sp. zn. 14C/30/2021 bolo zistené, že oni užívali rodinný dom od roku 2014
až do Vianoc 2022, potom sa presťahovali do rodinného domu v K. L. L.. Nehnuteľnosť v G. aktuálne
užíva žalovaný 1/, ktorý má od nej aj kľúče. V konaní žalovaný 1/ potvrdil, že aktuálne má k dispozícii

kľúče od nehnuteľnosti, uviedol, že je jej držiteľom. Z jeho výpovede bolo zistené aj to, že v predmetnej
nehnuteľnosti má uložené nejaké hnuteľné veci (skrine). Tieto podľa jeho vyjadrenia boli zakúpené zo
spoločných prostriedkov so
žalovanou 2. Z uvedeného potom súd prvej inštancie považoval za preukázané, že
v predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve

žalovaných 1/ a 2/.

1.7. Žalovaný 1/ sa v konaní bránil tvrdením, že sa ohľadom predmetných nehnuteľností vedie konanie
na generálnej prokuratúre, na základe čoho sa celá záležitosť bude odznovu prešetrovať. Z listín, ktoré
boli súdu prvej inštancie predložené, vyplýva, že žalovaný 1/ podal na Generálnej prokuratúre SR dňa

27.09.2023 trestné oznámenie voči A. A. J.,
I. G. F. a M. G., ktorí ho mali v roku 2014 podviesť pri kúpe rodinného domu v G., L. N. F.. Z
vyjadrenia žalovaného 1/, zasielaného Generálnej prokuratúre SR (bez uvedenia dátumu), vyplýva, že
jeho trestné oznámenie malo byť postúpené Krajskej prokuratúre Trenčín a žalovaný 1/ sa domáha
riadneho prešetrenia celej jeho záležitosti. Z toho je zrejmé, že vec nebola právoplatne ukončená a

tiež to, že sa netýka žalobcov 1/ a 2/. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ by aj na základe
trestného oznámenia žalovaného 1/ došlo k trestnému stíhaniu vyššie uvedených osôb (A. J., I. F., M.
G.), žalovanému by vznikol nárok na náhradu spôsobenej škody voči týmto osobám. Uvedené trestné
konanie preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nie relevantné pre tento spor.1.8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých sa konanie týka. Žalobca 1/ nadobudol vlastníctvo

k nehnuteľnostiam na základe dobrovoľnej dražby a žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
bola Okresným súdom Prievidza v konaní sp. zn. 6C/27/2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 8Co/59/2019 zamietnutá. Následne žalobca 1/ previedol spoluvlastnícky podiel 1/2-
ica na žalobcu 2/. Je nepochybné, že žalobcovia predmet svojho vlastníctva nemôžu užívať, kľúče od
predmetných nehnuteľností má k dispozícii žalovaný 1/ a v rodinnom dome sa nachádzajú aj hnuteľné

veci patriace do BSM žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú žiadny právny titul k užívaniu týchto
nehnuteľností a nehnuteľnosti odmietajú vypratať a odovzdať žalobcom.

1.9. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaným
1/ a 2/ uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať a odovzdať
žalobcom 1/ a 2/ v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

1.10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobcovia 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech, preto im priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť žalobu zamietnuť.

2.2. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal, že sa pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti stal obeťou
podvodu, vo veci podal trestné oznámenie, v ktorom konaní nie je orgánmi činnými v trestnom konaní
pokračované. Zdôraznil, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil a za túto zaplatil 100.000 Eur a následne

do tejto investoval za účelom jej dokončenia sumu 20.000 Eur. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
sa však nestal a finančné prostriedky mu neboli vrátené. Naopak nehnuteľnosť bola účelovo prevedená
na tretiu osobu. Dožadoval sa spravodlivého prešetrenia veci.

2.3. Pri rozhodovaní o trovách konania sa domáhal aplikácie ustanovenia § 257 CSP majúc za to, že je

ukážkovým prípadom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.

3.1. Žalovaná 2/ sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ zo dňa 18.03.2024 stotožnila s
podaným odvolaním žalovaného 1/. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

3.2. Potvrdila, že sa spolu so žalovaným 1/ stali obeťou podvodu, keď za predmetnú nehnuteľnosť
zaplatili kúpnu cenu 100.000 Eur a za jej dokončenie 20.000 Eur, boli im odovzdané kľúče
od nehnuteľnosti, avšak ich vlastníkmi sa nestali. Naviac finančné prostriedky im neboli vrátené.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2024 k odvolaniu
žalovaného 1/ navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré žalovaný 1/ uplatnil
v odvolaní nie je možné akceptovať, nakoľko sa súd prvej inštancie s týmito dostatočným spôsobom
zaoberal a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. K nevykonaným

dôkazom uviedli, že tieto súvisia s úplne inou vecou žalovaného 1/.

5. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2024 zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných
pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní, keď podrobne opísal priebeh kúpy predmetnej
nehnuteľnostiainvestíciedonejvložených,priebehkonanívedenýchorgánmičinnýmivtrestnomkonaní

s dôrazom na to, že už deviaty rok sa bezvýsledne snaží domôcť sa spravodlivosti.

6. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP

s uvedením dôvodov odvolania, preskúmal vec
v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného

1/ nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri prejednaní
odvolania vychádzal zo skutočnosti, že predmetom žaloby je vypratanie nehnuteľnosti, konkrétne
hnuteľných vecí patriacich do BSM žalovaných. Preto podanie odvolania jedným zo žalovaných/

manželov, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi hnuteľných veci v predmetnej nehnuteľnosti, má
dopad aj na druhého manžela (viď
1Cdo 234/2018, Cpj 72/87). V takom prípade ide o nerozlučné a nútené procesné spoločenstvo
žalovaných, v dôsledku čoho sa odvolanie podané žalovaným 1/ vzťahuje aj na žalovanú 2/.

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

15. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom
smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred

odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR
okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

16. Žalovaný 1/ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ CSP.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenierozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

18. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

19. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Za podstatné odvolacie námietky považoval odvolací súd tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V podanom odvolaní žalovaný 1/ zdôrazňoval, že v ním
podaných trestných oznámeniach sa riadne nekoná, že sa stal obeťou podvodu, keď za predmetnú
nehnuteľnosť zaplatil 100.000 Eur a za dokončovacie práce sumu 20.000 Eur, napriek čomu sa nestal

vlastníkom nehnuteľnosti a finančné prostriedky mu neboli vrátené, žiadal riadne prešetrenie veci,
namietal nevyhovenie jeho žiadosti o odročenie pojednávania do momentu kedy dôjde k rozhodnutiu
vo veci podaných trestných oznámení a domáhal sa uplatnenia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách
konania.

21. Po preskúmaní obsahu spisu, vykonaného dokazovania a napadnutého rozsudku odvolací súd
konštatoval, že uvedené odvolacie námietky nie sú dôvodné.

22. Preskúmaním veci z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným 1/ dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán

vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovenia § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav aj správne aplikoval. Odvolací súd uvádza,
že argumentácia

žalovaného 1/ je totožná s jeho tvrdeniami pred súdom prvej inštancie, s ktorými tvrdeniami sa súd prvej
inštancie správne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku.

23. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca 1/ nadobudol vlastníctvo
k nehnuteľnostiam na základe dobrovoľnej dražby a že žaloba

o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola Okresným súdom v Prievidzi pod
sp. zn. 6C/27/2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín vedeným pod
sp. zn. 8Co/59/2019 zamietnutá. Následne žalobca 1/ previedol spoluvlastnícky podiel
v 1/2-i v nehnuteľnostiach na žalobcu 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ predmet svojho vlastníctva nemôžu užívať,
kľúče od predmetných nehnuteľností má žalovaný 1/ a v rodinnom dome sa nachádzajú hnuteľné

veci, ktoré patria do BSM žalovaných 1/ a 2/, ktorí nemajú žiadny právny titul k užívaniu uvedených
nehnuteľností a odmietajú odovzdať a vypratať nehnuteľnosti žalobcom 1/ a 2/.

24. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s argumentáciou žalovaného 1/ uvedenou v odvolaní,
v ktorom podaní popisoval ním podané podnety na trestné stíhanie voči konkrétnym osobám, ktoré ho

mali v roku 2014 podviesť pri kúpe rodinného domu
v G., L. N. F.. Za správny považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že uvedené trestné stíhania
sa netýkajú žalobcov 1/ a 2/ a pokiaľ by aj na základe podnetu na trestné stíhanie boli tieto osoby trestne
stíhané, zakladalo by to len nárok na náhradu škody voči týmto osobám. Trestné konanie teda správnesúd prvej inštancie vyhodnotil ako nie relevantné pre konanie o vypratanie nehnuteľností, preto dôvodne
neodročil nariadený termín pojednávania na dobu kým bude trestné konanie skončené.

25. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade

s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je

zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

26. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku

o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

27. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odvolacísúdvpodrobnostiachodkazujenaodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancieanajehoprávne

posúdenie. Žalovaný 1/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti,
s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

28. Žalovaným 1/ uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní
a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom konštatuje správnosť
jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

29.Žalovaný1/saprirozhodovaníotrováchkonaniadomáhalaplikácieust.§257CSP.Podľa§257CSP
súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované

zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo
zásady zodpovednosti za zavinenie
(§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania
úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza

ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým
vytvára priestor na celkom
voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenia NS SR sp. zn.
2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie

(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov

podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému
typu konania (nálezy ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie,
nie ľubovôle zo strany súdu (nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané
účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len

ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§
255 ods. 1 CSP). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať
iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí
postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trovkonania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 CSP nepriznanie sa môže týkať všetkých trov
alebo len ich časti. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho

výsledok. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: neprimeraná tvrdosť, podiel
oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej
problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky
príjem.

30. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd musel konštatovať, že nie sú splnené podmienky na
aplikáciu tohto ustanovenia v súdenej veci z dôvodu, že žalovaný 1/ svoju obranu založil na konaní osôb
odlišných od žalobcov. Nebolo preto možné ich konanie pričítať na ťarchu žalobcov. Nepriaznivé osobné
pomery ani nízky príjem žalobca 1/ netvrdil. Preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací
súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcom 1/ a 2/ ako úspešnej strane sporu priznal

proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).