Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100224
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C. XXX, právne zastúpenej: Mgr. Michal Dlugolinský, advokát so sídlom
v Starej Ľubovni, Levočská 335/1, proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia –
ústredie, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 5, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
10974/25/2023-49147/2023/Ant zo dňa 23.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie č.
10974/25/2023-49147/2023/Ant zo dňa 23.01.2024 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 25.03.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj
správny súd alebo súd) v ten istý deň, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č.
10974/25/2023-49147/2023/Ant zo dňa 23.01.2024 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žiadala
tiež priznať správnej žalobe odkladný účinok a nárok na náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice,
stále pracovisko Spišská Nová Ves č. 8516/556/2023-32366/2023 zo dňa 08.09.2023 (ďalej aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové správne rozhodnutie) bolo žalobkyni
nariadené vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, a to na území Pieninského
národného parku, kde platí 3. stupeň ochrany odstrániť drobnú stavbu „sklad náradia“ na parcele KN-C

č. 3230/7 v k. ú. C., prenosné zariadenia (drevenú latrínu a nádrž na vodu) na parcele KN-C č. 3187/15
v k. ú. C. a zarovnať terén po odstránení drobnej stavby „sklad náradia“ s použitím zeminy z násypu
nachádzajúceho sa na parcele KN-C č. 3187/15 v k. ú. C., v lehote do 60 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia. Žalobkyni bola tiež uložená povinnosť podľa § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 543/2002 Z. z.) správnemu
orgánu prvého stupňa predložiť písomnú správu o splnení opatrení do 7 dní od ich vykonania. Proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná

rozhodnutím č. 10974/25/2023-49147/2023/Ant zo dňa 23.01.2024 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie
alebo napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdila.3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že správny orgán prvého stupňa u
žalobkyne vykonal štátny dozor a o jeho priebehu a výsledku vyhotovil protokol zo štátneho dozoru č.
8165/556/2022-13751/2023 zo dňa 13.04.2022, v ktorom konštatoval, že žalobkyňa porušila :

- ustanovenie § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. l) zákona č. 543/2002 Z.z. tým, že v
máji a júni 2022 umiestnila prenosné zariadenia (drevenú latrínu a nádrž na vodu) na parcelách KN-C
č. 3230/7 bez súhlasu orgánu ochrany prírody;
- ustanovenie § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 543/2002 Z.z. tým, že v júni až októbri 2022 umiestnila
drobnú stavbu „sklad náradia“ na parcele KN-C č. 3230/7 v k. ú Lesnica, na území PIENAP, kde platí 3.

stupeň územnej ochrany bez súhlasu orgánu ochrany prírody;
- ustanovenie § 14 ods. 2 písm. h) zákona č. 543/2002 Z.z. tým, že koncom mája a začiatkom júna
2022 vykonala terénne úpravy na parcelách KN-C č. 3230/7 v k.ú. C. (výkop za účelom vybudovania
betónovej platne – základu pre drevenicu), a KN-C č. 3187/15 (vytvorenie násypu zeminy a vyrovnanie
terénu v okolí latríny) na území PIENAP, v k. ú Lesnica bez súhlasu orgánu ochrany prírody.

4. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobkyňa sa v stanovej lehote a ani neskôr ku kontrolným
zisteniam nevyjadrila, čím sa má v súlade s ustanovením § 71 ods. 12 veta tretia zákona č. 543/2002
Z.z. za to, že ku kontrolným zisteniam nemala žiadne námietky. Podľa žalovanej je teda nesporné,
že k porušeniu viacerých ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. zo strany žalobkyne došlo, pričom v
predmetnom protokole zo štátneho dozoru boli jasne identifikované a uvedené zistené nedostatky,

konkrétne umiestnenie prenosných zariadení, umiestnenie drobnej stavby a vykonanie terénnych úprav
na území národného parku, kde platí 3. stupeň ochrany bez vopred vydaných súhlasov príslušných
orgánov ochrany prírody, t. j. v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z.z. Žalovaná mala za to, že
zákonodarca jednoznačne ustanovením § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z. určil právomoc orgánu
štátneho dozoru nariadiť kontrolovanej osobe, ak je to možné a účelné, vykonanie takých opatrení,

ktorými bude zistený nedostatok odstránený. V tomto konkrétnom prípade sa jednalo o nedostatky,
ktorých odstránenie je možné a účelné vyriešiť práve odstránením zariadení a drobnej stavby a
následným zarovnaním terénu tak, aby sa lokalita v národnom parku, na ktorej došlo k protiprávnemu
konaniu dostala čo najbližšie k stavu pred vykonaním nepovolených činností. Podľa názoru žalovanej
povinnosť uloženú orgánom štátneho dozoru podľa ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002

Z.z. možno považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, t. j. jeho účelom nie je
sankcionovať, ale dosiahnuť stav v súlade so zákonom. K námietke žalobkyne, že v ustanovení § 71
ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z. nie je explicitne uvedená aj možnosť orgánu štátneho dozoru „odstrániť
stavbu, resp. prenosné zariadenia“, uviedla, že zo znenia textu ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č.
543/2002 Z.z. je zrejmý úmysel zákonodarcu poskytnúť orgánu ochrany prírody v rámci štátneho dozoru

nástroj, ktorým môže nastoliť zákonný stav, ak zistí v rámci vykonanej kontroly nedostatky. Je zjavné,
že pri takomto cieli zákonodarcu nie je možné a ani účelné uviesť v ustanovení § 71 ods. 13 zákona č.
543/2002 Z.z. podrobný, vyčerpávajúci ani konečný zoznam všetkých opatrení, ktoré môžu byť využité.
Zákonodarca predmetné opatrenia limituje rozsahom zistených nedostatkov, takže je zrejmé, že nemôžu
súvisieť s inými skutočnosťami, ktoré nemajú vzťah k výsledkom kontroly konštatovanými v protokole,

konkrétne opatrenie však logicky necháva zákonodarca na samotný orgán štátneho dozoru, ktoré určí
v nadväznosti na zistené nedostatky.

5. K arbitrárnosti rozhodnutia a údajnej absencii správnej úvahy prvostupňového správneho orgánu

v odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že prvostupňový správny orgán posúdil všetky dôkazy,
ktoré sú obsahom spisového materiálu a sformuloval ich do svojej správnej úvahy, na základe ktorej
dospel k záveru, že je potrebné stavbu a prenosné zariadenia odstrániť. Z ustanovenia § 19 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z.z. jasne vyplýva, že vo vlastnom území národného parku je „ochrana prírody
nadradená nad ostatné činnosti“ a v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.

„cieľom ochrany národného parku je zachovanie alebo postupná obnova prirodzených ekosystémov“.
Na území národného parku s 3. stupňom územnej ochrany je umiestnenie drobnej stavby, ako aj
umiestnenie prenosných zariadení podmienené súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody, o ktorý
bola žalobkyňa povinná požiadať v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 543/2002
Z.z. pred vykonávaním samotnej činnosti v chránenom území. Žalobkyňa vôbec nepožiadala o

súhlas na realizáciu stavby, umiestnenie prenosných zariadení a vykonanie terénnych úprav, a tým
neumožnila orgánu ochrany prírody akokoľvek ovplyvniť realizáciu predmetnej činnosti v chránenom
území národného parku, napr. stanovením prípadných podmienok. Prvostupňový správny orgán bral
pri svojom rozhodovaní do úvahy aj stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, SprávyPieninského národného parku (ďalej aj ŠOP SR Správy PIENAP), ktorá je v súlade s ustanovením § 65b
ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny, a ktorá zabezpečuje
úlohynaúsekuochranyprírodyakrajinypodľatohtozákonaaosobitnýchpredpisovnaúzemínárodného

parku a jeho ochranného pásma a v súlade s ustanovením § 65b ods. 3 v spojení s § 65a ods. 2 písm. zc)
zákona č. 543/2002 Z.z. spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany
prírody. Skutočnosť, že vo svojom vyjadrení ŠOP SR Správa PIENAP explicitne neuviedla, že považuje
zapotrebnéstavbuaprenosnézariadeniavdanejlokaliteodstrániť,nepovažuježalovanázanedostatok,
nakoľko z kontextu celého vyjadrenia odbornej organizácie je táto skutočnosť viac ako zrejmá.

6. Žalovaná ďalej uviedla, že z textu ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z. „nariadi
vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov“ nevyplýva, že by zákonodarca pri jeho
aplikácii vyžadoval aj existenciu, resp. preukázanie škodlivých následkov alebo miery poškodzovania
životného prostredia. Predmetné opatrenie je potrebné považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu
zákonnéhostavu.Akbymalzákonodarcazáujem,abyprijehoukladaníbolaposudzovanámierazásahu

a poškodenia životného prostredia, upravil by túto požiadavku v samotnom texte ustanovenia § 71
ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z. obdobne ako v prípade právomoci ustanovenej v § 91 ods. 7 zákona
č. 543/2002 Z.z. (uloženie pokuty spolu s opatrením na nápravu následkov protiprávneho konania).
Žalovaná konštatovala, že z predloženého spisu je zrejmé, že žalobkyňa pred realizáciou stavby dňa
21.04.2022 doručila obci Lesnica ako príslušnému stavebnému úradu ohlásenie drobnej stavby podľa

ustanovenia § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj Stavebný
zákon). Obec Lesnica listom č. 011/2022-2 zo dňa 25.04.2022 žalobkyni oznámila, že po posúdení
ohlásenia pre uskutočnenie stavby nemá námietky, zároveň v liste upozornila žalobkyňu, že predmetné
oznámenie nenahrádza rozhodnutia (stanoviská, vyjadrenia, súhlasy) alebo iné opatrenia dotknutých
orgánov štátnej správy požadované podľa osobitných predpisov. Ohlásenie drobnej stavby a odpoveď

stavebného úradu na toto ohlásenie nie je stavebným konaním a nie je ho teda ani možné považovať za
správne konanie, ako sa domnieva žalobkyňa. Práve tým, že sa podľa názoru stavebného úradu v tomto
prípade jednalo o drobnú stavbu vôbec nedošlo k stavebnému konaniu, stavebný úrad len v súlade
s ustanovením § 57 ods. 2 Stavebného zákona ohlásenie žalobkyne spolu s predloženými podkladmi
posúdil, a následne v oznámení uviedol, že voči danej drobnej stavbe nemá námietky. Súhlas orgánu

ochrany prírody, ktorý sa vyžaduje podľa ustanovenia § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 543/2002 Z.z.
na umiestnenie stavby je vydávaný samostatným rozhodnutím v správnom konaní, ktoré sa začína na
žiadosťžiadateľa.Bolotedapovinnosťoužalobkynenielenohlásiťpredmetnústavbustavebnémuúradu,
ale vyvolať aj konanie o vydaní súhlasu na umiestnenie stavby na úseku ochrany prírody a krajiny.
Námietky v súvislosti s nutnosťou pokračovať v stavbe napriek zákazu prvostupňového správneho

orgánu a s tým súvisiacej „neprimeranosti zásahu do majetkovej sféry účastníčky konania“ spôsobenej
následným odstránením stavby považuje odvolací orgán za irelevantné.

súdne konanie

7. Správnou žalobou zo dňa 25.03.2024 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovanej a vrátenia jej veci na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať nárok na náhradu trov konania.
Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

aj SSP).

8. Žalobkyňa v správnej žalobe najmä namietala, že žalovanou prezentovaný názor je porušením
definície právneho štátu a podmienok jeho existencie vyjadrených v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Ak má mať štát konajúci prostredníctvo konkrétneho orgánu možnosť konať obligatórnym

spôsobom musí mu to vymedziť právny predpis a navyše mu to musí zveriť do kompetencie a právomoci.
S poukazom na § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z. uviedla, že z predmetného zákonného ustanovenia
nijako nemožno vyvodiť právomoc a kompetenciu žalovanej rozhodovať o odstránení drobnej stavby,
prenosných zariadení a vykonaní terénnych úprav. Slovenský právny poriadok pozná neoprávnenú
stavbu, ktorou je stavba na cudzom pozemku postavená bez súhlasu vlastníka pozemku, s ktorou je

spätá ochrana vlastníckeho práva. Jediným orgánom, ktorý je však oprávnený rozhodnúť o odstránení
takejto stavby je súd, nakoľko jemu zveruje právny poriadok takúto právomoc. Následne stavebný úrad
podľa §90ods.5Stavebnéhozákonarozhodneosamotnomproceseodstráneniastavbyatentopovolí.
Okrem neoprávnenej stavby slovenský právny poriadok pozná aj pojem nepovolená stavba, teda stavbapostavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez právoplatného stavebného
povolenia. V prípade žalobkyne by bolo možné hovoriť o nepovolenej stavbe, a to s poukazom na závery
Oznámenia obce Lesnica č. 011/2022-2 zo dňa 25.04.2022 k ohláseniu drobnej stavby žalobkyňou. Pre

tento prípad nepovolenej stavby slovenský právny poriadok predpokladá samostatné správne konanie o
dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona za primeraného použitia ustanovení § 58
až 66 Stavebného zákona. V predmetnom konaní pred stavebným úradom, a teda nie pred žalovanou
ako správnym orgánom, sa najprv tzv. diagnostikuje čierna- nepovolená stavba, určia sa povinnosti
stavebníkovi na preukázanie absencie rozporu s verejným záujmom, v prípade ak sa nesplní povinnosť

preukázania neexistencie rozporu s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstrániť stavbu, teda
začne konanie o odstránení stavby alebo ak sa preukáže neexistencia rozporu s verejným záujmom
poučí stavebníka nech predloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, spojenú v prípade jej realizácie
a ukončení stavebných prác, aj s kolaudačným konaním.

9. Žalobkyňa ďalej namietala, že predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a a nasl.

stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť, bola postavená,
resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia
ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu
konanie a vyzve stavebníka a vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že
dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä

s cieľmi územného plánovania a osobitnými predpismi. To sa v tomto prípade nestalo. Stavebný úrad v
predmetnej veci nekonal, hoci bol v tejto veci vykonaný aj štátny stavebný dohľad. Rovnako ani žalovaná
nepostupovala v tejto veci v súlade so Stavebným zákonom, kedy mohla iniciovať svojim podnetom na
stavebnom úrade začatie konania podľa § 88a a nasl. stavebného zákona. Namiesto toho žalovaná v
rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konala nad rámec jej zákonom daných právomoci,

teda nad rámec medzí, rozsahu a spôsobu, ktorý jej ustanovuje zákon č. 543/2002 Z. z. Záverom
žalobkyňa poukázala na to, že z napadnutého rozhodnutia sa nedozvedá o škodlivom následku vo
vzťahu k ochrane prírody a krajiny, preto nemožno hovoriť o tom, že nariadenie odstránenia stavby bolo
nevyhnutné a iné opatrenie by nebolo možné a účelné, napríklad výsadba pôvodných druhov, ktorá by
zakrývala drobnú stavbu a nemenil by sa nijako ráz krajiny.

10. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.07.2024 najmä uviedla, že zistené porušenia
vyššie vymedzených ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. nie sú v správnej žalobe namietané, a z
tohto dôvodu ich žalovaná považuje za nesporné. Spornou je otázka, či žalovaná, resp. prvostupňový
správny orgán bol oprávnený nariadiť vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených počas

štátneho dozoru, a to konkrétne nariadiť odstránenie drobnej stavby „sklad náradia“ na parcele KN-C
č. 3230/7 v k. ú Lesnica. V preskúmavanej veci bola štátnym dozorom zistená činnosť žalobkyne, na
ktorú sa vyžaduje predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody, ktorý však u žalobkyni absentoval.
Hoci žalobkyňa tvrdí, že protiprávny stav, ktorý u nej pretrvával mala v pláne napraviť v súlade so
Stavebným zákonom je nutné upozorniť na to, že predmetný protiprávny stav nebolo možné napraviť,

nakoľko zo samotnej dikcie zákona vyplýva, že príslušný súhlas je potrebné získať ešte pred výkonom
tej-ktorej činnosti. Spätné vydanie súhlasu s činnosťou, ktorá je už zrealizovaná je neúčelné a v rozpore
s jeho základnou funkciou, ktorou je predchádzajúce posúdenie škodlivosti plánovanej činnosti na
území, ktoré požíva vyšší stupeň ochrany. Žalovaná konštatovala, že protiprávny stav, ktorý pretrvával
u žalobkyne nebolo možné napraviť iným spôsobom ako nápravným opatrením vydaným žalovanou

(resp.prvostupňovýmsprávnymorgánom).Ďalejuviedlaževpredmetnomkonanísaneriešiloporušenie
Stavebného zákona, ale porušenie zákona č. 543/2002 Z. z. Rovnako uviedla, že predmetom štátneho
stavebného dohľadu nebol zákon č. 543/2002 Z. z., preto nemohlo byť zo strany stavebného úradu
deklarované porušenie uvedeného zákona. Pokiaľ stavebný úrad nezistil niektorý z dôvodov upravených
v ustanovení § 88 ods. 1 Stavebného zákona, nebolo možné nariadenie odstránenia predmetnej stavby

stavebným úradom. Nariadenie odstránenia drobnej stavby „sklad náradia“ na parcele KN-C č. 3230/7
v k. ú Lesnica neprislúchalo stavebnému úradu, nakoľko stavebný úrad nezistil žiaden z dôvodov
uvedených § 88 ods. 1 Stavebného zákona. Nakoľko podľa ustanovenia § 88 ods. 4 Stavebného zákona
sa pri odstránení drobnej stavby nevyžaduje ingerencia stavebné úradu, nariadenie jej odstránenia pri
porušení ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. prislúcha práve Slovenskej inšpekcii životného prostredia,

ktorá je oprávnená nariadiť nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Kompetencia
žalovanej na vydanie nápravného opatrenia je daná v ustanovení § 66 zákona č. 543/2002 Z. z. ako aj v
ustanovení § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. K námietkam vo vzťahu k nepreukázaniu škodlivého
následku protiprávneho konania žalobkyne je nutné uviesť, že zákon č. 543/2002 Z. z. neupravujepožiadavku škodlivého následku protiprávnej činnosti. Záverom žalovaná uviedla, že nespochybňuje
vlastnícke právo žalobkyne. Vlastnícke právo však neznamená neobmedzené užívanie vlastníctva bez
dodržiavania príslušnej legislatívy.

11. Uznesením Správneho súdu v Košiciach č. k. 5S/29/2024-51 zo dňa 09.08.2024 súd priznal správnej
žalobe odkladný účinok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2024.

12. Vyjadrenie žalovanej k správne žalobe bolo žalobkyni doručené dňa 25.09.2024, no žalobkyňa

nevyužila právo na podanie repliky.

právny názor správneho súdu

13. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami SSP preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) vyhlásil dňa
17.12.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
09.12.2024), ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie č.

10974/25/2023-49147/2023/Ant zo dňa 23.01.2024 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal
voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

14. Správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán vykonal
dňa 06.07.2022 u žalobkyni miestnu ohliadku, ktorou zaznamenal stavebnú činnosť na parcele KN-

C č. 3230/2 (KN-E č. 3230/2) v k. ú. C.. Na základe zistených skutočností prvostupňový správny
orgán podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z. uložil žalobkyni listom č.
8165/556/2022-23828/2022 zákaz výkonu činnosti: vykonávanie terénnych úprav a pokračovanie v
stavebnej činnosti na parcele KN-C č. 3230/2 (KN-E č. 3230/2) v k. ú. C., a to až do objasnenia
veci počas výkonu štátneho dozoru, ktorý jej bol doručený dňa 12.07.2022. Zároveň v predmetnom

zákaze upozornil žalobkyňu na povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002
Z. z., t. j. zdržať sa činnosti, ktorá bola orgánom ochrany prírody obmedzená alebo zakázaná podľa
ustanovenia § 71 ods. 2 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z. a tiež na následky nesplnenia uvedenej
povinnosti podľa ustanovenia § 71 ods. 17 zákona č. 543/2002 Z. z. Prvostupňový správny orgán na
základe kontrolných zistení zaslal listom č. 8165/556/2022-25289/2022 zo dňa 18.07.2022 príslušnému

stavebnému úradu (obci Lesnica) podnet na pravdepodobné porušenie ustanovení Stavebného zákona
zo strany žalobkyne na parcele KN-C č. 3230/2 (KN-E č. 3230/2) v k. ú Lesnica, na území Pieninského
národného parku (ďalej len „PIENAP“), kde platí 3. stupeň ochrany. Zároveň požiadal stavebný úrad
o vykonanie štátneho stavebného dohľadu za účelom posúdenia predmetnej stavby, či ide o drobnú
stavbu alebo stavbu, na ktorú sa vyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby. Obec Lesnica doručila

prvostupňovémusprávnemuorgánuemailomdňa22.08.2022„Záznamovykonaníštátnehostavebného
dohľadu“ č. OCÚ-L-JG-2022/27/14/1 zo dňa 17.08.2022 (ďalej aj Záznam), z ktorého vyplynulo, že
Obec Lesnica vykonala dňa 17.08.2022 štátny stavebný dohľad, ktorým dospela k záveru, že ide o
drobnú stavbu „Sklad náradia“ postavenú na základe ohlásenia č. 011/2022-2 zo dňa 25.04.2022.
Prílohou Záznamu bola fotodokumentácia predmetnej stavby. Prvostupňový správny orgán zo Záznamu

zistil, že došlo k zmenšeniu pôvodnej základovej betónovej dosky z rozmerov 4,90 m x 7,35 m
(zaznamenané miestnou ohliadkou prvostupňového správneho orgánu dňa 06.07.2022) na rozmery
4,90 m x 5,00 m a k zmenšeniu rozostavaného stavebného objektu (drevenice) na parcele KN-C č.
3230/7 v k. ú Lesnica. Steny drevenice boli dostavané do konečnej výšky. Na základe týchto skutočností
vykonal dňa 19.10.2022 už v poradí druhú miestnu ohliadku v predmetnej lokalite, ktorou zistil, že aj

napriekuloženémuzákazuvýkonučinnostidoručenýmžalobkynidňa12.07.2022,bolizmenenérozmery
základovej dosky na rozmery 4,90 m x 5,00 m a okraje boli prisypané zeminou. Podľa vyjadrenia
prvostupňového správneho orgánu z časti betónového základu bol odstránený len vyvýšený okraj a
miesto bolo prekryté zeminou, nakoľko vývody z armatúr zostali na pôvodných miestach a na povrchu
pôdy boli zaznamenané praskliny po obvode pôvodnej betónovej platne. Výstavba stavebného objektu

(zmenšenej drevenice), vrátane strechy, bola v tomto čase už ukončená.

15. Dňa 13.04.2023 prvostupňový správny orgán vyhotovil protokol zo štátneho dozoru č.
8165/556/2022-13751/2023, v ktorom skonštatoval porušenie A) § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13ods. 2 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z. tým, že v máji a júni 2022 umiestnila prenosné zariadenie
(drevenú latrínu a nádrž na vodu) na parcelách KN-C č. 3230/7 a č. 3187/15 v k.ú. C., na území PIENAP,
kde platí 3. stupeň územnej ochrany bez súhlasu orgánu ochrany prírody, B) § 14 ods. 2 písm. g) zákona

č. 543/2002 Z. z. tým, že v júni až októbri 2022 umiestnila drobnú stavbu „sklad náradia“ na parcele
KN-C č. 3230/7 v k.ú. C., na území PIENAP, kde platí 3. stupeň územnej ochrany bez súhlasu orgánu
ochrany prírody, C) § 14 ods. 2 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. tým, že koncom mája a začiatkom
júna 2022 vykonala terénne úpravy na parcele KN-C č. 3230/7 v k.ú. C. - výkop za účelom budovania
betónovejplatnezákladupredrevenicuavytvorenienásypuzeminyavyrovnaniaterénuvokolílatrínyna

území PIENAP, kde platí 3. stupeň územnej ochrany bez súhlasu orgánu ochrany prírody. Prvostupňový
správny orgán pre potreby ukončenia štátneho dozoru podľa § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z.
požiadal dňa 09.05.2023 ŠOP SR Správu PIENAP o navrhnutie opatrení podľa ustanovenia § 71 ods.
13 zákona č. 543/2002 Z.z. a zároveň oznámil žalobkyni listom č. 8516/556/2023- 24314/2023 zo
dňa 04.07.2023 začatie konania o nariadení opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa
ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z. a podaní správy o vykonaní nápravných opatrení v

lehote 7 dní od ich vykonania, a následne vydal prvostupňové správne rozhodnutie, proti ktorému bolo
podané odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.

16. Podľa § 13 ods. 2 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany,
sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na umiestnenie prenosného zariadenia, ako je predajný

stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej
stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce.

17. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa
vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na

a) vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a), c) až e), i), j), l), m), o) a p).
h) vykonávanie terénnych úprav, najmä výkopov a násypov, ktorými dochádza k narušeniu pôdneho
krytu alebo materskej horniny, ak sa na ich vykonanie nevyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu.
g) umiestnenie stavby s výnimkou stavieb, na ktoré sa vyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby.

18. Podľa § 64 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z., štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny
podľa tohto zákona vykonáva Slovenská inšpekcia životného prostredia.

19. Podľa § 66 zákona č. 543/2002 Z. z., inšpekcia
a)je orgánom štátneho dozoru, ktorého prostredníctvom ministerstvo vykonáva štátny dozor,

b)ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa tohto zákona a
informuje ministerstvo o ich uložení,
c)nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
d)môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie identity jedinca,
rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je dôvodné podozrenie, že jedinec bol

nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,
e) rozhoduje podľa § 44 ods. 14 a § 96,
f)plní ďalšie úlohy podľa § 44 ods. 13 a § 47 ods. 12.

20. Podľa § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z., ak je to možné a účelné, orgán ochrany prírody

kontrolovanej osobe nariadi vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, a to bezodkladne
po nariadení alebo v určenej lehote. Kontrolovaná osoba je povinná predložiť orgánu ochrany prírody
písomnú správu o splnení opatrení do siedmich dní od ich vykonania.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 525/2003 Z.z.), inšpekcia je odborný kontrolný
orgán, ktorý
a)vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu a za podmienok
ustanovených osobitnými predpismi,
b)ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie,

c)vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného
prostredia podľa osobitného predpisu,
d)vykonáva ďalšiu činnosť vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu osobitných predpisov,
e)vykonáva činnosť kontrolného orgánu podľa osobitných predpisov,f)vykonáva štátny dozor vo veciach dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej
úrovni a na regionálnej úrovni akciami, na ktoré bola poskytnutá podpora z Environmentálneho fondu.

22. Podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
a)závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,
b)stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami,

c)stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3),
d)dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

23. Podľa § 88 ods. 4 Stavebného zákona, povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie
zariadenia staveniska, ktorého dočasnosť bola obmedzená v stavebnom povolení na čas trvania
výstavby, a na odstránenie stavieb a zariadení, ktoré nepodliehajú stavebnému povoleniu. Pri drobných

stavbách [§ 55 ods. 2 písm. b)] a reklamných stavbách postačí ohlásenie lehoty, do ktorej budú
odstránené.

24. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

25. Podľa § 117b Stavebného zákona, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo
uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť
stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.
Ustanoveniepredchádzajúcejvetysanepoužije,akjevýznamnouinvestícioupodľaosobitnéhopredpisu

banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.

26. Podľa § 120 ods. 1 Stavebného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách

na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom,
a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri
stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach
územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch
podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).

27. Podľa § 121 ods. 1, 2 Stavebného zákona, pôsobnosť stavebných úradov, s výnimkou právomoci vo
veciach vyvlastnenia, vykonávajú podľa tohto zákona na území vojenských obvodov orgány ministerstva
obrany. Pôsobnosť stavebných úradov, s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a
vyvlastnenia, vykonávajú podľa tohto zákona

a)ministerstvo obrany pri stavbách pre obranu štátu mimo územia vojenských obvodov,
b)Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) pri stavbách pre bezpečnosť
štátu,
c)Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pri stavbách Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky,

d)Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pri stavbách uránového priemyslu,
e)Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pri stavbách jadrových zariadení a stavbách súvisiacich
s jadrovým zariadením nachádzajúcich sa v areáli ohraničenom hranicami jadrového zariadenia, ak
osobitný predpis10mb) neustanovuje inak.

28. V preskúmavanej veci je sporná právomoc žalovanej resp. správneho orgánu prvého stupňa nariadiť
opatrenie v podobe odstránenia stavby ako opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov podľa § 71
ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z.

29. Základnú mieru, nad ktorú nemožno ohrozovať alebo poškodzovať prírodu stanovuje zákon č.

543/2002 Z. z. a to formou zákazov niektorých činností, stanovením podmienok územnej a druhovej
ochrany alebo ukladaním povinností vybraným subjektom. Táto miera, prekročením ktorej dochádza
k ohrozeniu resp. poškodeniu prírody vyjadrená v jednotlivých ustanoveniach zákona č. 543/2002
Z. z. sa nemôže považovať za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Správny súd poukazuje nato, že rozsah právomoci Slovenskej inšpekcie životného prostredia (ďalej aj IŽP) upravuje zákon č.
525/2003 Z. z. Postavenie IŽP je v sústave orgánov štátnej správy vo veciach starostlivosti o ochranu
prírody a krajiny zásadné v tom, že je to výkonný orgán štátneho dozoru. Orgánom hlavného štátneho

dozoru je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré však vykonáva štátny dozor
prostredníctvom IŽP. Štátny dozor plní dve dôležité funkcie, a to preventívnu a represívnu. Výkon
štátneho dozoru nemožno zamieňať s konaním o priestupku podľa § 92 zákona č. 543/2002 Z.z. alebo
s konaním o inom správnom delikte podľa § 90 zákona č. 543/2002 Z.z. Predmetný zákon vo veciach
ochrany prírody a krajiny rozlišuje iné správne delikty a priestupky. Zodpovednostným subjektom iného

správneho deliktu je buď právnická osoba (nezávisle od jej charakteru, resp. činnosti) a podnikateľ
(nezávisleodjehoprávnejformy).ĎalšímprirodzenýmpokračovanímprávomocíIŽPvoveciachochrany
prírody a krajiny je nariaďovanie nápravných opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Nápravné
opatrenia ukladá IŽP ako dôsledok zanedbania, resp. nesplnenia základnej povinnosti pri všeobecnej
ochrane prírody a krajiny, a to na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a
obmedzovaniu poškodzovania a ničenia ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov. Zároveň je nevyhnutné

rozlišovať nápravné opatrenie na odstránenie zisteného protiprávneho stavu, ktoré sa aplikuje podľa §
71 ods. 13 zákona pri výkone štátneho dozoru, ktorého cieľom je odstránenie protiprávneho stavu, resp.
dosiahnutie stavu v súlade so zákonom a nápravné opatrenie podľa § 91 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.
z., ktoré smeruje k odstráneniu následkov takéhoto protiprávneho stavu.

30. V preskúmavanej veci IŽP nariadila vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov podľa
§ 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z. a to vo forme odstránenia stavby správny súd poznamenáva,
že kontrolný orgán môže nariadiť vykonať opatrenia, ktorých účelom je odstrániť nedostatky, ktoré boli
zistené pri výkone štátneho dozoru, avšak povinnosť uloženú kontrolovanému subjektu podľa § 71
ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z. možno považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného

stavu, na odstránenie zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu a jeho účelom nie je
sankcionovať, ale dosiahnuť stav v súlade so zákonom. Je nevyhnutné poznamenať, že zatiaľ čo cieľom
štátneho dozoru je zistiť, či dochádza k dodržiavaniu alebo porušovaniu zákona a postupuje sa pri
ňom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 543/2002 Z. z., účelom priestupkového a správneho konania
je vyvodenie zodpovednosti za protiprávne konanie vo forme sankcie, ktorá sa ukladá rozhodnutím.

Protokol, ktorý je výsledkom štátneho dozoru v prípade zistenia porušenia zákona nie je rozhodnutím
podľa zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj Správny poriadok),
pričom proces štátneho dozoru zahŕňa v sebe predovšetkým vyšetrovacie zásady a vo väčšine prípadov
predchádza konaniu o priestupku alebo konaniu o inom správnom delikte.

31. Vo svetle vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaná vo svojom rozhodnutí dospela
k nesprávnemu právnemu záveru, keď právomoc správneho orgánu prvého stupňa nariadiť odstránenie
stavby odvodzovala z ustanovenia § 66 v spojení s § 71 ods. 13 zákona 543/2002 Z.z.. Súd považuje za
nevyhnutné poznamenať, že v prípade zistenia porušenia § 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. IŽP mohla
postupovať podľa siedmej časti predmetného zákona, kde je zakotvená zodpovednosť za porušenie

povinností na úseku ochrany prírody a krajiny. Súd ďalej poznamenáva, že žalovaná zároveň právomoc
správneho orgánu prvého stupňa nariadiť odstránenie stavby nesprávne odvodzuje z § 88 ods. 4
Stavebného zákona. Správny súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že na IŽP nie je delegovaná
právomoc nariadiť odstránenie stavby, nakoľko ide o výlučnú kompetenciu stavebného úradu pričom
IŽP nemá postavenie stavebného úradu ani špeciálneho stavebného úradu podľa Stavebného zákona

(§ 117 - § 121). Správny súd poukazuje na to, že podľa § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona,
ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej
stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. V prípade, ak príslušná drobná stavba
mala mať podľa názoru žalovanej vplyv na životné prostredie, potom sa jednalo o takú skutočnosť, ktorú
mohol zohľadniť príslušný stavebný úrad pri posudzovaní príslušnej drobnej stavby. Za tejto situácie

nebol podľa názoru správneho súdu na strane stavebného úradu daný nedostatok právomoci na riešenie
vzniknutého sporného skutkového stavu postupom podľa § 88 a § 88a Stavebného zákona.

32. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj Ústava
SR), ktorý zakotvuje požiadavku ústavne konformného a legálneho výkonu verejnej (predovšetkým

štátnej) moci ako jedného zo základných princípov demokratického právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR) a stanovuje podriadenosť orgánov štátu Ústave SR a zákonom požadujúc, aby k uplatneniu
ich štátnomocenských oprávnení dochádzalo iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v
medziach daných Ústavou SR. Ak zákonodarca zveruje niektorému orgánu štátu právomoc rozhodovaťv konkrétnych prípadoch o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, musí v
súlade s uvedeným ústavným princípom zákonom upraviť rozsah a spôsob výkonu zverenej právomoci
rešpektujúc právnu istotu dotknutých subjektov právnych vzťahov spočívajúcu v ich spôsobilosti

predvídať postup a konanie štátnych orgánov vo vzťahu k svojmu právnemu postaveniu, vrátane
možností a spôsobu uplatnenia vlastných práv v takomto konaní. (obdobne nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2008). Článok 2 ods. 2 Ústavy SR ustanovuje
jeden zo základných princípov materiálneho právneho štátu „Čo nie je dovolené, je zakázané“ a tento
princíp sa adresuje orgánom štátu. Účelom je vytvorenie právnej istoty pre subjekty súkromného

práva, že orgány s právomocou nebudú voči nim konať v rozpore so svojou právomocou, tak ako
v preskúmavanej veci, ako aj nastolenie právnej istoty medzi orgánmi verejnej moci ohľadne právomoci,
ktorú majú priznanú.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto preskúmavané rozhodnutie

žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Ostatnými námietkami žalobkyne sa súd nezaoberal,
nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej. V ďalšom
konaní bude úlohou žalovanej, riadiac sa právnym názorom súdu, vec opätovne právne posúdiť
a rozhodnúť.

34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnej
žalobkyni priznal voči neúspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania pred správnym súdom, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia (§ 175 ods. 2 SSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 2:1.

36. Odlišné stanovisko členky senátu JUDr. Zuzany Berežnej (§ 139 ods. 4 SSP):

„Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospela sudkyňa spravodajkyňa k záveru,
že podaná žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že by vydanými rozhodnutiami
správnych orgánov došlo k zásahu do jej práv, resp. právom chránených záujmov v zmysle § 2 SSP.

Podstatou žalobných námietok žalobkyne boli tvrdenia, že prvostupňový správny orgán nemal v zmysle
ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.z. právomoc nariadiť odstránenie drobnej stavby „sklad
náradia“, prenosného zariadenia a zarovnať terén po odstránení drobnej stavby „sklad náradia“, keďže
správny orgán musí mať na to jednoznačne vopred ustanovenú možnosť v zákone a v medziach daných

ústavou.Zpredmetnéhoustanoveniapodľažalobkynenemožnonijakovyvodiťprávomocakompetenciu
žalovaného rozhodovať o odstránení drobnej stavby, prenosných zariadení a vykonaní terénnych úprav.

Účelom zákona č. 543/2002 Z.z. je zabezpečiť účinné uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny
predovšetkým v chránených územiach prostredníctvom právnych nástrojov ustanovených v tomto

zákone, vrátane ustanovenia § 71 ods. 13 tak, aby tieto územia plnili svoj účel v súlade s cieľmi
ich ochrany zadefinovanými v zákone a dokumentácii ochrany prírody a krajiny. Uvedené sa týka
predovšetkým národných parkov, ktoré podľa zákona predstavujú územia, kde je ochrana prírody
nadradená nad ostatné činnosti. Týmto zákonom sa tiež sleduje zabezpečenie náležitej transpozície a
uplatňovania smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody, predovšetkým ustanovení čl. 6 smernice

Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín
v platnom znení, ktorý tvorí základný právny rámec ochrany území európskej sústavy chránených území
Natura 2000, ako aj čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009
o ochrane voľne žijúceho vtáctva v platnom znení.

Je nutné zdôrazniť, že predmetná stavba sa uskutočnila na území národného parku podľa ohlásenia
žalobkyne zo dňa 21.04.2022 ako drobná stavba s rozmermi 5,00 m x 4,90 m (24,5 m2). Obec Lesnica
listom č. 011/2022-2 zo dňa 25.04.2022 žalobkyni oznámila, že po posúdení ohlásenia pre uskutočnenie
stavby nemá námietky, zároveň v liste upozornila žalobkyňu, že predmetné oznámenie nenahrádzarozhodnutia (stanoviská, vyjadrenia, súhlasy) alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy
požadované podľa osobitných predpisov. Ohlásenie drobnej stavby a odpoveď stavebného úradu na
toto ohlásenie nie je stavebné konanie a nie je ho teda ani možné považovať za správne konanie.

Prvostupňový správny orgán v rámci výkonu štátneho dozoru vykonal dňa 06.07.2022 miestnu ohliadku,
ktorou zaznamenal stavebnú činnosť na parcele KN-C č. 3230/2 (KN-E č. 3230/2) v k.ú. C.. V blízkosti
potoka bola vybudovaná základová doska o rozmeroch 4,90 m x 7,35 m (36 m2), do ktorej boli
zabudované armatúry na pripojenie k inžinierskym sieťam. Na základovej doske bola postavená

približne polovica stavebného objektu – drevenice. Na pozemku sa nachádzala drevená latrína a bola
osadená nádrž na vodu. Na podklade zistených skutočností prvostupňový orgán uložil žalobkyni listom
č. 8165/556/2022-23828/2022 zákaz výkonu činnosti: vykonávanie terénnych úprav a pokračovanie
v stavebnej činnosti. Dňa 19.10.2022 vykonal prvostupňový orgán druhú miestnu ohliadku a zistil, že aj
napriek uloženému zákazu výkonu činnosti boli zmenené rozmery základovej dosky na rozmery 4,90 m
x 5,00 m a okraje boli prisypané zeminou. Zabudované armatúry na pripojenie k inžinierskym sieťam

však zostali zachované. Výstavba stavebného objektu (zmenšenej drevenice), vrátane strechy, bola v
tom čase už ukončená. Na základe uvedeného prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 10.05.2023
uložil žalobkyni poriadkovú pokutu vo výške 750 eur.

Predmetná drobná stavba „sklad náradia“ a prenosné zariadenia boli umiestnené na území zóny „C“

Pieninského národného parku, kde platí tretí stupeň ochrany prírody. Žalobkyňa mala ešte pre začatím
stavby požiadať v zmysle § 14 ods. 2 písm. g) zákona č. 543/2002 Z.z. o súhlas orgán ochrany prírody,
ktorý je vydávaný samostatným rozhodnutím v správnom konaní, ktoré sa začína na žiadosť žiadateľa,
teda žalobkyne.

Tým, že žalobkyňa nepožiadala o súhlas na realizáciu stavby, umiestnenie prenosných zariadení
a terénnych úprav, a tým neumožnila orgánu ochrany prírody akokoľvek ovplyvniť realizáciu predmetnej
činnosti v chránenom území národného parku, napr. stanovením prípadných podmienok.

Pre tento prípad nie je možné postupovať podľa ustanovení § 88a Stavebného zákona, nakoľko súhlas

orgánu ochrany prírody nebol daný vopred a nejedná sa o prípad začatia stavby bez stavebného
povolenia, nakoľko žalobkyňa začala stavať na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Zákon č. 543/2002 Z.z. nepozná pojem „dodatočné udelenie súhlasu“, resp. „dodatočné povolenie“ na
rozdiel od Stavebného zákona. Zákon č. 543/2002 Z.z. neumožňuje vydať povolenie dodatočne na

činnosť, ktorá je už uskutočnená., nakoľko predmetným konaním by nebol naplnený účel samotného
konania vo veci povolenia výnimky alebo vydania súhlasu a dochádzalo by k obchádzaniu zákona č.
543/2002 Z.z.

Prípad žalobkyne môže byť do budúcna návodom pre stavebníkov ako postupovať pri obdobných

prípadoch v budúcnosti. Nevhodná lokalizácia stavieb vo voľnej krajine bez nadväznosti na primárne
sídla poškodzuje nielen charakteristický vzhľad krajiny, ale zároveň prináša aj riziká, ktoré môžu
ovplyvniťajokolitéprírodnéprostredieamôžemaťďalekosiahlydopadpriďalšíchspornýchinvestíciách,
keďže lokalizácia stavieb by mala rešpektovať požiadavky zákona č. 543/2002 Z.z.

Zoznenia§71ods.13zákonač.543/2002Z.z.jezrejmýúmyselzákonodarcuposkytnúťorgánuochrany
prírody v rámci štátneho dozoru nástroj, ktorým môže nastoliť zákonný stav, ak zistí v rámci vykonanej
kontrolynedostatky.Predmetnéopatreniasúlimitovanérozsahomzistenýchnedostatkov,správnyorgán
ich nariadi obligatórne s ohľadom na zistené nedostatky. Využitie opatrení má za cieľ zabrániť škode na
prírode a krajine obmedzením alebo zakázaním určitej problematickej aktivity alebo odstrániť škodlivé

následky takejto činnosti.

Žalobkyňa taktiež namietala, že vydaným rozhodnutím došlo k zásahu do jej vlastníckeho práva tým, že
odstránením predmetnej stavby môže dôjsť k ujme na jej vlastníckom práve a finančnej škode.

V čase, keď jej bol uložený zákaz výkonu činnosti, konkrétne vykonávania terénnych úprav
a pokračovanie v stavebnej činnosti bola na predmetnej stavbe vyhotovená len betónová základová
doska a časť drevených stien. Žalobkyňa však uvedený zákaz nerešpektovala, v stavebných prácach
pokračovala a došlo z jej strany k dostavaniu stien, strechy a ďalších častí stavby, pričom zanerešpektovanie zákazu jej bola uložená pokuta 750 eur. Ak by žalobkyňa rešpektovala tento zákaz,
odstránenie stavby by nepredstavovalo významný zásah do jej majetkovej sféry.

Nakoľko na území národných parkov je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti a v prípade
predmetnej stavby jej dodatočné povolenie nie je možné, bolo potrebné žalobu zamietnuť.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
vlehotejednéhomesiacaododňadoručeniarozsudku.Zmeškanielehotynapodaniekasačnejsťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.