Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-7Sa/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200031
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom
Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.9.2021 vo veci zamietnutia
žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie.

Priebeh administratívneho konania

2.Žalobcapožiadaldňa7.5.2013Sociálnupoisťovňu,pobočkaPopradopriznaniestarobnéhodôchodku
od 7.5.2010.

3. Dňa 7.7.2021 podal žalobca neformálnu žiadosť o znovu prepočítanie starobného dôchodku.
4. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán zamietla žiadosť žalobcu o znovu
prepočítanie starobného dôchodku, resp. o priznanie starobného dôchodku od 56 rokov veku.

5. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

6. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2021 zamietol odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.9.2021 vo veci zamietnutia
žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988
Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II. ) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba
vojakov z povolania (§129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľapiatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako
zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

8. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988
Zb. je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Výkon zamestnania v II.
pracovnejkategórii,resp.výkonslužbyvII.kategóriifunkciínemávplyvnazníženiedôchodkovéhoveku.
Zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb., teda pri
výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu

zamestnania v II. pracovnej kategórii a II. kategórii funkcií je možné iba postupom podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. V zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie
funkcií trvali k 31.12.1999. Služobný pomer žalobcu skončil dňom 4.6.1999, z čoho vyplýva, že netrval
k 31.12.1999. Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok uvedené v § 174 ods. 1 a 2 zákona č.
100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne.

9. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získaného
zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2
tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999. Žiaden právny predpis

neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného
k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku.

10. Uvedenú zásadu ukladá aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 53/2011), podľa
ktorého žiadateľovi o starobný dôchodok z I.AA zvýhodnenej pracovnej kategórie vzniká nárok po 31.

decembri 1999 dovŕšením veku 56 rokov len vtedy, ak jeho zamestnanie zaradené do I. AA kategórie
trvalo do 31. decembra.

11. Žalobca nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia 56 rokov veku, nakoľko
k 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií, ani zamestnanie zaradené

do I. pracovnej kategórie. Služobný pomer mu skončil dňom 4.6.1999, preto mu nevznikol nárok na
starobný dôchodok dosiahnutím 56 rokov veku.

12. Námietka žalobcu, ktorý žiadal o dvojnásobné hodnotenie obdobia od 1.9.1981 do 30.9.1995, počas
ktorej žalobca pracoval ako príslušník pohraničnej stráže nie je dôvodná, nakoľko zákon č. 461/2003 Z.z.

neumožňuje dvojnásobné hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia tak, ako to umožňoval zákon č.
100/1988 Zb. v § 41 ods. 2 pri hodnotení doby zamestnania výkonného letca podľa počtu nalietaných
hodín pri určení nároku na dôchodok za výsluhu rokov. Z uvedeného dôvodu nie je možné tejto námietke
vyhovieť.

13.ŽalobcažiadalajozhodnoteniedobyzamestnaniavIII.pracovnejkategóriivrozsahu8171dní.Doby
zamestnania a obdobie dôchodkového poistenia má žalobca zhodnotené v III. pracovnej kategórii na
základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/ poistenia, ktoré sa nachádzajú v informačnom
systémeSociálnejpoisťovne.Prehľadzhodnotenýchobdobíboluvedenývosobnomlistedôchodkového
poistenia, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 3.2.2017 v počte 8 164

dní. Pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku sa vychádzalo z evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia (poistenia), vydaných a potvrdených zamestnávateľmi poistencov, ako aj z potvrdení
vydaných príslušnými (štátnymi) inštitúciami. Sociálna poisťovňa nemá dôvod pochybovať o pravdivosti
a správnosti takýchto potvrdení.

14. Na záver žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu
k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne dôkazy
a nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na
prepočítanie starobného dôchodku.

Zhrnutie argumentov žalobcu

15. Včas podanou správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 24.1.2022 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2021, ktorýmzamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 9.9.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku a potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie.

16. V dôvodoch žaloby uviedol, že ku dňu podania žiadosti zo dňa 7.5.2013, v ktorej požiadal žalobca
o spätné priznanie starobného dôchodku od 7.5.2010, dosiahol žalobca fyzický vek 56 rokov, pretože
slúžil v I. kategórii vyše 19 rokov. Zákon č. 100/1988 Zb. platil do 31.12.2003, žalobca ukončil policajnú
kariéru v roku 1999.

17.Žalobcovivznikolslužobnýpomerdňa1.9.1981azanikol4.6.1999,pričompredtýmvykonalzákladnú
vojenskú službu od 30.9.1971 do 28.9.1973. Nárok na výsluhový príspevok žalobcovi vznikol podľa §
210 ods. 1 písm. a) a § 211 ods. 2 písm. d) zákona č. 73/1998 Zb.

18. Mal za to, že obdobie služobnej doby príslušníkov Pohraničnej stráže ČSSR sa posudzuje

dvojnásobne (Zbierka nariadení a smerníc MNO ČSSR č. 22 zo dňa 17.7.1970, hl. II, čl. 3 písm. a),
ako aj stanovisko Generálneho prokurátora SR č. j. VI/1 Gd 2003/02-16, výnos MV SR č. 86 zo dňa
16.12.1991), nakoľko dobou výkonu služby rozhodujúcou pre nárok na príspevok a jeho výšku je doba
služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení vrátane zvýšeného zápočtu doby služby
pri výkone funkcie osobitnej povahy alebo osobitého stupňa nebezpečnosti. Žalobca pôsobil od 1.9.1981

do30.9.1986akopríslušníkPSBratislavaaod1.10.1986do30.9.1995akopríslušníkÚOOŠHJavorina.
Tieto obdobia v dvojnásobnej výške mu Sociálna poisťovňa na dôchodkové účely riadne nezapočítala.

19. Podľa žalobcu jeho celková odslúžená a odpracovaná doba jeho ekonomicky aktívneho života je
15 356 dní, čo je 42 rokov a 26 dní (v bezpečnostných zboroch štátu 7 185 dní, t.j. 19 rokov a 250 dní

a v civilnom sektore 8 171 dní, t.j. 22 rokov a 141 dní), ktorá predchádzala jeho služobnému pomeru,
napr.štúdiumnaSOUstavebnom,štúdiumnaVŠE,zamestnaniavrôznychobchodnýchspoločnostiach,
ako aj samostatne zárobkovo činná osoba. To znamená, že žalobca má v III. pracovnej kategórii
odpracovaných ďalších 8 171 dní, t.j. 22 rokov a 141 dní a tie žiadal od Sociálnej poisťovne zohľadniť
a priznať starobný dôchodok v adekvátnej výške.

20. Výkon aktívnej služby vojaka základnej služby, vojaka z povolania, príslušníka PZ a príslušníka SIS
začal dňom 30.9.1971 a ukončil dňom 4.6.1999. To znamená, že službu v I. kategórii funkcií vykonal
v dĺžke 19 rokov a 250 dní, službu v III. pracovnej kategórii vykonal v dĺžke 22 rokov a 141 dní. Dňa
4.6.1999 odišiel do civilu a od 5.6.1999 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 211 ods. 1 písm. d)

a ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. S účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. sa výsluhový príspevok považuje
podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok.

21. Žalobca ďalej namietal, že z oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
416/1991 Zb. vyplýva, že u nás bola ratifikovaná len III. časť Dohovoru č. 128. Článok 33 Dohovoru č.

128, podľa ktorého je možné starobný dôchodok krátiť, je však uvedený až v časti VI, ktorá vládou ČSFR
vôbec nebola ratifikovaná, teda nebola právne akceptovaná.

22. Zákon č. 100/1988 Zb. mal platnosť 15 rokov a 41 noviel. Žalobca ukončil služobný pomer dňa
4.6.1999 a vtedy bolo aktuálne znenie § 174 ods. 2: „podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok

podľa ods. 1 je, že služobný pomer I. kategórie funkcií trval k 31.12.1998“, k uvedenému dátumu žalobca
splnil podmienku 19 rokov služby v I. kategórii funkcií a je to jasný dôkaz, že Sociálna poisťovňa zavádza
a opomína dôvodovú správu k zákonu č. 100/1988 Zb.

23. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 6Ads/141/2011-87 zo dňa 15.2.2012,

v ktorom sa akceptuje právne pravidlo, na základe ktorého bolo možné započítať ako celú dobu v I.
pracovnej kategórii (u civilov) i kratšiu odpracovanú dobu nad 110 dní. Toto právne pravidlo Sociálna
poisťovňa ignoruje. Rozsudky slovenských súdov by mali harmonizovať s rozsudkami českých súdov.

24. Zákon FZ SR č. 376/1997 Z.z. bol určujúci a jediný, ktorý upravoval dôchodkový nárok žalobcu.

Je neakceptovateľné, aby sa na nároky žalobcu aplikovali právne normy, ktoré v rozhodnom čase
neexistovali, podľa názoru žalobcu sa jedná o manipulovanie s výsluhovými dôchodcami.

Vyjadrenie žalovaného, replika25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.2.2022 uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva
vnútra SR č. SPOU-OSZ-30.778-7/2013-VZ zo dňa 17.5.2013 žalobca vykonával služobný pomer

vojenskej služby od 30.9.1971 do 28.9.1973 v I. kategórii funkcií, služobný pomer vojaka z povolania od
1.9.1981 do 30.9.1986 v I. kategórii funkcií a od 1.10.1986 do 30.9.1995 v Policajnom zbore v I. kategórii
funkcií. Od 1.11.1995 do 4.6.1999 bol žalobca v služobnom pomere v Slovenskej informačnej službe v I.
kategórii funkcií. Služobný pomer ukončil dňa 4.6.1999.

26. Žalobca získal 19 rokov a 264 dní doby služby v I. kategórii funkcií, čím splnil podmienku získania 19
rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Nesplnil
však kumulatívne podmienku § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko služobný pomer netrval
do 31.12.1999.

27. V súvislosti s námietkou kumulatívneho splnenia podmienku nároku na zníženie dôchodkového

veku žalovaný poukázal na právny názor NS SR, ktorý vyslovil v rozsudku sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa
29.9.2015, a to, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok už od dovŕšenia veku
56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej
kategórie, ale aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo k 31.12.1999.

28. K námietke nesprávnej aplikácie § 175 g zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999
žalovaný uviedol, že ustanovenie § 175 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z.z.
upravuje len konanie o priznaní starobného dôchodku podľa § 174, v ktorom, ak nebolo do účinnosti
zákona č. 355/1999 Z.z. právoplatne skončené, sa rozhodne už podľa tohto zákona, a pri konaniach
právoplatne skončených sa takto znovu rozhodne len na základe žiadosti.

29. Námietka žalobcu, ktorou žiadal o dvojnásobné zhodnotenie obdobia od 1.9.1981 do 30.9.1995,
počas ktorej pracoval ako príslušník Pohraničnej stráže ČSSR nie je dôvodná, nakoľko zákon č.
461/2003 Z.z. neumožňuje dvojnásobné hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia tak, ako to
umožňoval zákon č. 100/1988 v § 41 ods. 2 pri hodnotení doby zamestnania výkonného letca podľa

počtu nalietaných hodín.

30. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol, nakoľko jeho postup bol správny a dôvody
napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo
rozhodnuté o žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku.

31. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 21.3.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Zdôraznil,
že žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a výrazne sa odklonil od
výkonu objektívneho dokazovania a zisťovania, bez osobnej komunikácie, nepreveroval hodnovernosť
univerzálnychlistinnýchdôkazov,návrhyžalobcuostalinepovšimnuté.Žalobcadňa19.10.2008dosiahol

vek 56 rokov, odpracoval v I. kategórii funkcií 7 185 dní, t.j. 19 rokov a 250 dní s ukončením služby
dňa 4.6.1999, zároveň bol zamestnaný v čase podania žiadosti spolu viac ako 25 rokov. Priznanie
starobného dôchodku požadoval na základe ustanovenia § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988
Zb., po dosiahnutí veku 56 rokov. Žalobcova žiadosť bola zamietnutá chybným rozhodnutím Sociálnej
poisťovne dňa 9.9.2021 z dôvodu, že služba netrvala k 31.12.1999.

32. Vyjadrenie žalobcu bol žalovanému doručené na vyjadrenie dňa 31.3.2022, žalovaný sa k vyjadreniu
žalobcu nevyjadril.

Aplikovaná právna úprava

33. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

34. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej ako „zákon č. 100/1988
Zb.“) v znení zákona č. 355/1999 Z. z., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za

dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie
funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie
funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2
písm. b) až h).35. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v poslednom znení platnom do 31.12.2003, nároky vyplývajúce
zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa

priznávajú do 31. decembra 2023.

36. Podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Zb. platnom od
01.01.1998 do 21.12.1999, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1999 zamestnanie I. pracovnej
kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1998 nárok na starobný

dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také
zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až
h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.

37. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Zb. platnom od 01.01.1998

do 21.12.1999, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I.
pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1998; za zamestnanie
sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády
Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

38. Podľa ust. § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z., ktorý
nadobudol účinnosť dňom 22.12.1999 (dňom vyhlásenia), teda v znení platnom od 22.12.1999 do
31.12.2003,občan,ktorývykonávalpred1.januárom2000zamestnanieI.pracovnejkategórie,prípadne
službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v

zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových
baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe
I. kategórie funkcií.

39. Podľa ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. platnom od

22.12.1999 do 31.12.2003 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že
zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999;
za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1
nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

40. Zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo s účinnosťou od 22.12.1999 do zákona č. 100/1988 Zb. súčasne
vložené ustanovenie § 175g.
41. Podľa § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z, ak konanie o nároku na
dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik

nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa
predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

42. Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z, ak o nároku na
starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

43. Podľa § 175g ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z, ak konanie o nároku
na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a

hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik
nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške
rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

44. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej

starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom,
prípadne vykonávacími predpismi.45. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

46. Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa
začína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa
oprávnenýprvýrazobrátilnapríslušnúorganizáciualebonapríslušnýorgánsožiadosťouojejpriznanie.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

47. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov, výkon súdnictva
prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie
v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

48. Správny súd v Košiciach preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu
predchádzal (vrátane prvostupoového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad
rozsah žalobných bodov, keiže sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd
nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

49. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami úeastníkov konania a s obsahom predloženého
dávkového spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo potrebné ju pod3a § 190 SSP
zamietnu? z nasledovných dôvodov.

50. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupoovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobcu o prepoeítanie starobného dôchodku
z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok.

51. V úvode posúdenia súd poukazuje na to, že nárok na priznanie starobného dôchodku vzniká

až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, prieom vznik takéhoto nároku
sa posudzuje pod3a zákona platného a úeinného v ease, kedy malo dôjs? k splneniu objektívnych
podmienok, tzn. v danom prípade pod3a zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I., II., kategórie.

52. Ustanovenie § 174 zákona e. 100/1988 Zb. je prechodným ustanovením, ktorého cie3om bolo v
dôsledku zániku zaraiovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1992, predlžovaného
až do 31.12.1999, odstráni? tvrdos? zákona spoeívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok pod3a § 21
tohto zákona po 31.12.1992, resp. po 31.12.1999, a zachova? iba ureeným skupinám zamestnancov,
ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie pod3a § 14 ods. 2 zákona, resp. v I.,

II. kategórii funkcií skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok od zníženého dôchodkového veku pod3a § 174 ods. 2 zákona e. 100/1988 Zb. je skutoenos?,
že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvali k 31. decembru
1999.

53. Z obsahu dávkového spisu mal súd preukázané, že služobný pomer žalobcu v I. kategórii funkcií
bol ukoneený k 4.6.1999, prieom jeho služobný pomer nebol ukoneený z dôvodu racionalizaených a
organizaených opatrení. Žalobca pritom ani netvrdil, že by jeho služobný pomer trval k 31. decembru
1999. Žalobca tak preukázate3ne nesplnil podmienku stanovenú v § 171 ods. 2 zákona e. 100/1988 Zb.,
ktorá musí by? okrem iných splnená kumulatívne a bez splnenia ktorej nebolo možné žalobcovi prizna?

starobný dôchodok od 7.5.2010 tak, ako požadoval. Ide o splnenie len jednej z mnohých podmienok,
prieom nárok žiadate3ovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok.

54. Z pripojeného dávkového spisu je zrejmé, že žalobcov nárok na starobný dôchodok už bol
predmetom posúdenia pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veciach vedených pod sp. zn.

9Sk/15/2020 a sp. zn. 1So/69/2014.

55. Oh3adom námietky žalobcu týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpeeení na
jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že žalobca skoneil služobný pomer doa 4.6.1999,prieom novela zákona o sociálnom zabezpeeení nadobudla platnos? a úeinnos? doa 22.12.1999
správny súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok, ktorá
nezaložila žalobcovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku

žalobcovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, prieom vznik
takéhoto nároku sa posudzuje pod3a zákona platného a úeinného v ease, kedy malo dôjs? k splneniu
objektívnych podmienok.

56. Vzh3adom na to, že žalobcovo zamestnanie netrvalo do 31.12.1999, ale žalobca ukoneil služobný

pomer 4.6.1999, nesplnil jeden z predpokladov skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok.
V prípade žalobcu ide o splnenie len jednej z mnohých podmienok, prieom nárok žiadate3ovi vzniká
až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok. Obdobnú situáciu riešil Najvyšší
súd SR aj v rozsudku sp. zn. 9So/88/2011 z 25.04.2012.

57. Otázka aplikácie ustanovení § 174 zákona o sociálnom zabezpeeení je súeas?ou konštantnej

judikatúry, z ktorej vyplýva, že zámerom zákonodarcu vzh3adom na predaženie zaraiovania zamestnaní
pod3a právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999
bolo umožni? skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých obeanov, ktorí po 31. decembri 1999
dovašiavek56rokov,aktotozamestnanietrvalodo31.decembra1999,prieomažpo31.decembri1999
nemohli objektívne splni? podmienku trvania takého zamestnania práve z dôvodu zrušenia pracovných

kategórií od 1. januára 2000. Na rozdiel od právnej úpravy platnej v Eeskej republike, pre vznik nároku
na starobný dôchodok pod3a § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpeeení, pod3a predpisov platných
v Slovenskej republike, sa vyžaduje, aby zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999.

58. Ak správny orgán alebo súd rozhodne na základe v ease rozhodovania úeinnej právnej úpravy,

nemôže tým poruši? základné právo na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo
a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky
zákonnejprávnejúpravysvojímvýkladomodstraoova?.Takétoodstraoovanievšaknemožnopovažova?
za legislatívnu einnos?, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii

normy správneho práva nesmie tvori?, ale môže odha3ova? a formulova? vz?ahy medzi jednotlivými
právnymi normami vychádzajúc z úeelu a zmyslu právnej úpravy“. V uvedenom rozhodnutí ústavný súd
poukazuje na oprávnenie správnych súdov odstraoova? nedostatky zákonnej úpravy, teda vypaoa? tzv.
pravéeinepravémedzeryvpráve.Abymohloby?využitétotooprávnenie,musívšakexistova?medzera
v práve, ktorú treba výkladom vyplni?. Súd nie je oprávnený odmietnu? aplikova? jasné a vnútorne

nerozporné ustanovenie zákona (v tomto prípade § 174 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Takýmto
spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym
zákonodarcom, eo je v právnom štáte neprípustné. Takéto oprávnenie má za istých okolností ústavný,
nie však všeobecný súd.

59. Pokia3 žalobca namietal ustanovenie § 175g ods. 2 zákona e. 100/1988 Zb., táto námietka nie je
dôvodná, nako3ko zákonom e. 355/1999 Z. z. bolo predažené obdobie zaraiovania zamestnaní do I
a II. pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto
zákona) a zákonodarca v ustanovení § 175g ustanovil len to, že v konaniach o nároku na starobný
dôchodok pod3a § 174, ktoré neboli právoplatne skoneené pred doom nadobudnutia úeinnosti tohto

zákona (22.12.1999), sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne pod3a predpisov úeinných do
doa nadobudnutia úeinnosti tohto zákona. Konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa však
nezaealo pred doom nadobudnutia úeinnosti zákona e. 355/1999 Z. z.

60.Názoržalobcu,žejehonároknaskoršíodchoddodôchodkuvznikolužkudou4.6.1999,kedyskoneil

služobný pomer nie je správny. Nárok na skoršie priznanie starobného dôchodku je v zásade upravený
v § 65 v spojení s § 274 ods. 1 a 2 zákona e. 461/2003 Z. z. a § 21 zákona e. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpeeení. Výnimky z takto ureeného dôchodkového veku boli v zákone o sociálnom zabezpeeení
ustanovenév§174,prieomjehoodsek2vdôsledkuopakovanéhopredlžovaniazaraiovaniazamestnaní
(služby)doI.aII.pracovnejkategórieadoI.aII.kategóriefunkcií,naposledyvznenízákonae.355/1999

Z. z. vyžadovalo trvanie takého zamestnania do 31.12.1999. Zákonom e. 355/1999 Z. z. bolo do zákona
o sociálnom zabezpeeení súeasne vložené ustanovenie § 175g. Ide taktiež o ustanovenie prechodné a
v tomto kontexte treba pod3a názoru správneho súdu vyklada? § 175g ods. 2 tak, že pre postup pod3a
§ 174 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpeeení v znení platnom pred 22.12.1999 vprechodnom období po 21.12.1999 sa vyžaduje, aby išlo o už existujúci, vzniknutý nárok na starobný
dôchodok (§ 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), t. j. aby podmienka 19 rokov služby v I. kategórii
funkcií a súeasne aj podmienka dovašenia veku 56 rokov boli splnené pred 31.12.1999.

61. K námietke žalobcu, ktorou žiadal o dvojnásobné zhodnotenie obdobia od 1.9.1981 do 30.9.1995,
poeas ktorej pracoval ako príslušník Pohranienej stráže ESSR správny súd uvádza, že táto nie je
dôvodná, nako3ko zákon e. 461/2003 Z.z. neumožouje dvojnásobné hodnotenie obdobia dôchodkového
poistenia tak, ako to umožooval zákon e. 100/1988 v § 41 ods. 2 pri hodnotení doby zamestnania

výkonného letca pod3a poetu nalietaných hodín.

62. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný správne posúdil žiados? žalobcu
o prepoeítanie starobného dôchodku, dôsledne sa zaoberal všetkými zákonnými podmienkami pre
priznanie starobného dôchodku na základe získaných podkladov a vo veci opätovne rozhodol tak, že
rozhodnutie zodpovedalo zákonným kritériám uvedeným v § 209 zákona o sociálnom poistení.

63. Nako3ko žalovaný správny orgán postupoval zákonne a vydal náležite odôvodnené rozhodnutie,
súd v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pod3a § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých

úeastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a
žalovanémuvoeižalobcovinevzniklidôvodnevynaloženétrovykonania,ktorébybolomožnéodžalobcu
spravodlivo požadova?.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno

podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že

sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.