Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200173
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200173.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-2S/24/2018

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudca spravodajca), v právnej veci
žalobcu: PRIMA BUSINESS spol. s r.o., so sídlom Družstevná 1177/8, Komárno, IČO: 35 844 779,
právne zastúpeného JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO:
31167586,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102389349/2017 zo dňa 15. novembra

2017, takto

r o z h o d o l :

BA-2S/24/2018

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 02. januára 2013 Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca
dane“) oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly dňa 08. januára 2013 na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012.

2. Dňa 11. januára 2013 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil
konateľ žalobcu Mgr. Miroslav Šafárik. Predmetom ústneho pojednávania bolo predloženie daňových a

ostatných súvisiacich dokladov k daňovej kontrole.

3. Dožiadaním zo dňa 10. apríla 2013 správca dane požiadal Daňový úrad Trnava, pobočka Senica
o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu SLOVAK PETROLEUM, s.r.o. Odpoveď
na dožiadanie bola doručená Daňovému úradu Bratislava dňa 26. júna 2013.

4. Rozhodnutím zo dňa 17. apríla 2013 správca dane prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia august 2012 až december 2012 u žalobcu odo dňa 22. apríla 2013 z dôvodu
podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) č. 9104402/5/1392240/2013/Mate
zo dňa 15. apríla 2013.5. Žalobca podaním zo dňa 06. augusta 2013 požiadal správcu dane o nahliadnutie do spisu, ktoré
mu bolo umožnené dňa 21. augusta 2013, pričom mu boli sprístupnené odpovede na dožiadania
č. 9212401/5/958572/2013 zo dňa 12. marca 2013, č. 1712521/2013 zo dňa 30. apríla 2013,

č. 9212401/5/2979396/2013 zo dňa 21. júna 2013 a č. 9701401/5/1863667/2013 zo dňa 13. mája 2013.

6. Podaním zo dňa 20. septembra 2013 požiadal žalobca správcu dane o vyjadrenie k priebehu daňovej
kontroly. Správca dane na danú žiadosť odpovedal oznámením zo dňa 30. septembra 2013, v ktorom
stručne zosumarizoval dovtedajší priebeh daňovej kontroly.

7. Oznámením zo dňa 25. septembra 2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 19. septembra 2013
pominuli prekážky, pre ktoré sa daňové kontroly u žalobcu prerušili, keďže v tento deň obdržal odpoveď
na žiadosť o MVI.

8. Rozhodnutím zo dňa 30. septembra 2013 správca dane prerušil daňové kontroly dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobia august 2012 až december 2012 u žalobcu odo dňa 03. októbra 2013 z
dôvodu podania žiadosti o MVI č. 9104402/5/4385548/2013/Mate zo dňa 26. septembra 2013.

9. Oznámením zo dňa 27. novembra 2013 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 26. novembra 2013
pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, keďže v tento deň obdržal odpoveď na žiadosť

o MVI.

10. Rozhodnutím zo dňa 05. decembra 2013 správca dane prerušil daňové kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia august 2012 až december 2012 u žalobcu odo dňa 10. decembra 2013
z dôvodu podania dvoch žiadostí o MVI zo dňa 04. decembra 2013 pod č. 9104402/5/5396504/2013/

Glo a č. 9104402/5/5396873/2013/Mate.

11. Podaním zo dňa 30. marca 2015 požiadal žalobca správcu dane o vyjadrenie k priebehu daňovej
kontroly. Správca dane na danú žiadosť odpovedal oznámením zo dňa 11. mája 2015, v ktorom stručne
zosumarizoval dovtedajší priebeh daňovej kontroly.

12. Oznámením zo dňa 15. apríla 2015 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 01. apríla 2015 pominuli
prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

13. Rozhodnutím zo dňa 15. mája 2015 správca dane prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012 u
žalobcu odo dňa 20. mája 2015 z dôvodu podania žiadosti o MVI zo dňa 29. apríla 2015 pod č.
366118/2015/9104402/VaľV,Mic.

14. Oznámením zo dňa 13. júla 2015 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 08. júla 2015 pominuli

prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

15. Rozhodnutím zo dňa 22. júla 2015 správca dane prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012 u
žalobcu odo dňa 30. júla 2015 z dôvodu podania žiadosti o MVI zo dňa 21. júla 2015 pod č.

1193591/2015/9104402/Glo,VaľV.

16. Rozhodnutím zo dňa 02. novembra 2015 správca dane prerušil daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október
2012 u žalobcu odo dňa 06. novembra 2015 z dôvodu podania žiadosti o MVI zo dňa 21. júla 2015 pod

č. 1193591/2015/9104402/Glo,VaľV.

17.Oznámenímzodňa 01.apríla2016správcadaneoznámilžalobcovi,žedňa24.marca2015pominuli
prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

18. Oznámením zo dňa 13. apríla 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 25. apríla 2016 o 10.30
hod. si môže u správcu dane uplatniť svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „daňový poriadok“), t.j. vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam,
k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

19. Dňa 25. apríla 2016 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti konateľa žalobcu
Mgr. Miroslava Šafárika. Správca dane chcel daňový subjekt oboznámiť s kontrolnými zisteniami
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie október 2012, avšak konateľ žalobcu to odmietol a tým si neuplatnil svoje právo v
zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, t. j. nevyjadril sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným

skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia
k nim.

20. Dňa 03. mája 2016 správa dane vyhotovil protokol z vykonanej daňovej kontroly
č. 103053582/2016/9104402/Glo. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole zo dňa 03. mája 2016 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09. mája 2016.

21. Podaním zo dňa 20. mája 2016 sa žalobca vyjadril k protokolu z daňovej kontroly.

22.Dňa30.júna2016zamestnanecsprávcudanenazreldospisuČVS:A./NKA-FP-BA-2013vsúvislosti
s daňovými kontrolami za zdaňovacie obdobia august až december 2012 u žalobcu, pričom sa

oboznámil so spisovým obalom k spisom vyhotoveným pri plnení právnej pomoci Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky č. V/1 Gn 174/15/1000-4 a zo spisu boli vyhotovené kópie zápisnice o výsluchu
svedka B. A. C. č. 67008-2/324-6/2015 zo dňa 16. júla 2015, zápisnice o výsluchu svedka D. E. F.
a pohybu na bankovom účte spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. vedenom v Erste Bank.

23. Dňa 30. júna 2016 poverení zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november a december 2011 u žalobcu a vyhotovili
overené kópie výzvy správcu dane zo dňa 20. októbra 2015 adresovanej spoločnosti Orange Slovensko
a. s. a odpovede na túto žiadosť zo dňa 13. novembra 2015, v zmysle ktorej telefónne číslo
+XXXXXXXXXXXX patrí zákazníkovi SLOVAK PETROLEUM s.r.o. a telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX

sa v databáze zákazníkov nenachádza.

24. Dňa 05. októbra 2016 konateľ žalobcu Mário Csente spolu so splnomocneným zástupcom žalobcu
nazreli do spisov správcu dane za zdaňovacie obdobia august, september a október 2012 a vyhotovili
si z nich kópie do mobilného telefónu.

25. Dňa 13. októbra 2016 zamestnanec správcu dane do spisu z miestneho zisťovania vykonaného
správcom dane na základe žiadosti talianskej daňovej správy o MVI u spoločnosti RELCO s.r.o., so
sídlom Okružná 3239, Modra (právny nástupca prepravcu - spoločnosti MEBS spol. s r.o.) a vyhotovil
overenú kópiu odpovede na žiadosť o MVI č. 676495/2016/9104406/Beb,HalM.

26. Oznámením zo dňa 02. marca 2017 správca dane oznámil žalobcovi na základe jeho žiadosti o
zabezpečenie možnosti realizácie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, že môže
využiť svoju zákonnú možnosť nahliadnuť do spisu ČVS: A./G. vedeného Prezídiom Policajného zboru,
Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, keďže daňové,

účtovné a všetky súvisiace doklady žalobcu, ktoré boli predložené k vykonaniu daňových kontrol za
zdaňovacie obdobia august, október, november a december 2012, boli vydané orgánom činným v
trestnom konaní, o čom bol žalobca upovedomený oznámením zo dňa 18. mája 2016.

27. Dňa 15. marca 2017 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti splnomocneného

zástupcu žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktorého predmetom bolo
prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 103053582/2016/9104402/
Glo zo dňa 03. mája 2016. Zápisnica z predmetného pojednávania obsahuje vyjadrenie správcu dane
k doručeným pripomienkam, námietkam a návrhom uvedeným vo vyjadrení žalobcu k protokolu zo dňa
20. mája 2016, ako aj vyjadrenie zástupkyne žalobcu a jej námietku nezákonnosti predmetnej zápisnice.

28. Správca dane rozhodnutím č. 100504437/2017/9104402/1048 zo dňa 21. marca 2017 podľa § 68
ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 217 689,33 eur na daniz pridanej hodnoty a súčasne znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 zo sumy
258 881,48 eur na sumu 41 192,15 eur.

29. Konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období
október 2012 z faktúr vystavených daňovým subjektom SLOVAK PETROLEUM s.r.o., IČO: 36 255 734,
Senica - Čáčov 309, pričom hydraulický olej uvedený na týchto faktúrach bol ďalej fakturovaný ako
dodanie tovaru do iného členského štátu spojeného s jeho prepravou alebo odoslaním odberateľom -
spoločnosti MABEL S.r.l., so sídlom Via Garribaldi 4, 33038 San Daniele del Friuli, Taliansko (faktúry č.

2012067, 2012069, 2012074, 2012076, 2012078, 2012081, 2012083 a 2012085 na celkovú sumu 214
482,80 eur), spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft., so sídlom Erszébet körút 58, 1073 Budapest,
Maďarsko (faktúry č. 2012065, 2012066, 2012070, 2012073, 2012075, 2012079 a 2012084 na celkovú
sumu 403 607,56 eur), spoločnosti M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM, so sídlom C/O Acrea 12,
Quai Papacino, 063 00 Nice, Franzúsko (faktúry č. 2012063, 2012068, 2012071, 2012077, 2012080,
2012086, 2012087 a 2012088 na celkovú sumu 566 333,26 eur) a spoločnosti Aqua Lux Home Kft.,

so sídlom Szabadság ut. 11-13, 2100 Gödöllö, Maďarsko (faktúry č. 2012064, 2012072 a 2012082 na
celkovú sumu 121 712,38 eura).

30. Z odpovede talianskej daňovej správy na žiadosť o MVI týkajúcu sa odberateľa MABEL S.r.l. zistil,
že daná spoločnosť neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja za obdobia po

21. septembri 2012 a predložila len zahraničné bankové výpisy, na ktorých nie sú viditeľné transakcie
so žalobcom, pričom neboli schopní získať žiadne údaje týkajúce sa objednávok a osôb, ktoré ich
uskutočnili, keďže zástupca odberateľa H. A. I. sa nikdy nenachádzal v priestoroch spoločnosti a
zamestnancideklarovali,žebolvzahraničí.Nazáklademedzinárodnýchnákladnýchlistovpredložených
žalovaným konštatoval, že prepravu tovaru mala vykonať spoločnosť MEBS, spol. s r.o., Hurbanova

114, Malacky, IČO: 35 936 282. Vychádzajúc z odpovede na žiadosť o MVI k nadobudnutiu tovaru v
inom členskom štáte mal za to, že k deklarovaným intrakomunitárnym dodaniam tovaru pre daného
odberateľa nedošlo takým spôsobom, ako to je uvedené na vystavených faktúrach a údaje na dokladoch
CMR predložených žalobcom (príjemca tovaru MABEL S.r.l., registračné sídlo: San Daniele del Friuli
(IT), Via Garibaldi 4 a miesto vykládky tovaru ITALY) sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, a

preto ich nemožno považovať za doklady preukazujúce dopravenie tovaru na miesto určenia, a teda
ani vznik práva na uplatnenie oslobodenia dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Zároveň upozornil, že
predložené kópie prepravných dokladov CMR uvádzajú ako údaj o deklarovanom mieste skončenia
prepravy v prípade tohto odberateľa vždy len „ITALY“ na bližšie neoznačenej adrese, hoci v zmysle čl. 6

ods. 1, písm. a) až k) po bodkočiarku Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave (CMR), publikovaného vyhláškou ministra zahraničných veci č. 11/1975 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Dohovor“) musí nákladný list CMR obsahovať aj miesto vykládky tovaru, ktoré
nemôže obsahovať miesto vykládky tovaru uvedené všeobecne.

31. Pokiaľ ide o odberateľa KENGURU SPEED-TRANS Kft., z odpovede maďarskej daňovej správy na
žiadosť o MVI mu vyplynulo, že daná spoločnosť v preverovanom období obchodovala s hydraulickým
olejom v rámci trojstrannej pôsobnosti, olej bol nakúpený od žalobcu, resp. od spoločnosti SLOVAK
PETROLEUM s.r.o., tovar bol objednaný belgickou spoločnosťou NV INDAVER miesto nakládky
bolo vždy v rafinérii v Senici, olej bol prepravený zo Slovenska priamo do Talianska do priestorov

spoločnosti NV INDAVER, prepravcom bola rumunská spoločnosť AMIABIL S.R.L. a prepravu zaplatil
a zabezpečil maďarský odberateľ, pričom k danej odpovedi boli priložené príslušné doklady CMR.
Maďarská daňová správa tiež uviedla vyjadrenie generálneho riaditeľa maďarského odberateľa C. B.
A., že danú spoločnosť kúpil od rumunského daňovníka J. I., v júli 2012, nemá žiadnych zamestnancov,
transakcie boli uskutočnené ním zo K., za žalobcu s ním jednal L. M. a za spoločnosť SLOVAK

PETROLEUM s.r.o. L. B., fakturácia bola zrealizovaná v kancelárii týchto dvoch spoločností v Komárne,
cena tovaru bola zaplatená dopredu bankovým prevodom, za belgickú spoločnosť udržiaval kontakt s
osobou N. B. (rumunský občan žijúci v Taliansku), v sídle belgickej spoločnosti NV INDAVER nebol, táto
platila vždy v hotovosti v eurách, peniaze boli odovzdané v Taliansku alebo v Maďarsku, pričom jeho
spoločnosť bola medzičlánkom medzi slovenskými spoločnosťami a belgickým odberateľom. Poukázal

na úradný záznam č. 1679287/2015 zo dňa 18. novembra 2015 z nazretia do spisu ČVS: A./XXXX
žalovaným, ktorého prílohou bola aj zápisnica č. 67008-2/324-6/2015, Bu, Alt. zo dňa 16. júla 2015 o
výsluchu svedka B. A. C., konateľa spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. od 09. septembra 2012.
Tento mal uviesť, že pozná žalobcu a kupoval od neho hydraulický olej, prepravcom bola rumunskáspoločnosť AMIABIL, ktorej názov sa neskôr zmenil na Bio Trans Logistik, prepravné náklady hradil on,
kamióny vykonávali prepravu medzi Slovenskom/Rakúskom a Talianskom, v začiatkoch sa nakládka
uskutočňovala v Senici a neskôr v Rakúsku (Wollersdorf), olej potom predal belgickej firme, nakladanie

bolo pod Neapolom, kde zástupca spoločnosti INDAVER Radulescu od neho prevzal tovar a zaplatil
v hotovosti, pričom tovar bol dodaný na miesto určenia v Taliansku a nevstúpil na územie Maďarska.

32. Z medzinárodných nákladných listov predložených žalobcom zistil, že prepravu tovaru mala vykonať
spoločnosťAMIABILS.R.L.,Oradea-Romania.ZodpovederumunskejdaňovejsprávynažiadosťoMVI

mu vyplynulo, že objednávku prepravy uskutočnil ústne konateľ KENGURU SPEED-TRANS Kft., vozidlá
uvedené na CMR boli v majetku Biotrans Logistik S.R.L. a AMIABIL S.R.L. a sú vhodné na prepravu
oleja,pričomdokladybolizaistenépolíciou,likvidátorkaL.priznalauskutočnenieprepravystým,žetovar
bol prijatý v Taliansku blízko Ríma alebo Neapola konateľmi INDAVER NV z Belgicka. Následne požiadal
o MVI belgickú daňovú správu, pričom v zmysle jej odpovede je spoločnosť INDAVER NV registrovaná
pre DPH pre aktivitu „iné zaobchádzanie a deštrukcia nie nebezpečného odpadu“, podľa vyjadrenia

danej spoločnosti táto nemala v rokoch 2012 a 2013 maďarských dodávateľov a nezaúčtovala žiadne
maďarské ani slovenské faktúry, spoločnosť KENGURU SPEED-TRANS Kft. ani žalobcu nepozná
a nepozná ich ani jeho talianska prevádzka INDAVER ITALIA S.R.L. s tým, že obchoduje iba s malým
množstvom oleja.

33. Na základe odpovede na žiadosť o MVI konštatoval, že k nadobudnutiu tovaru v inom členskom štáte
v súvislosti s deklarovanými intrakomunitárnymi dodaniami tovaru pre uvedeného odberateľa nedošlo
takým spôsobom, ako je to uvedené na vystavených faktúrach a údaje na dokladoch CMR predložených
k výkonu daňovej kontroly (príjemca tovaru KENGURU SPEED-TRANS Kft., Erszébet kôrút 58, 1073
Budapest, Maďarská republika, IČ DPH: O. a miesto vykládky tovaru Hungary) sú v rozpore so zisteným

skutkovým stavom, keďže tovar nikdy nevstúpil na územie Maďarska, a preto nemožno uvedené doklady
CMR považovať za doklady preukazujúce dopravenie tovaru na miesto určenia, a teda ani vznik práva
na uplatnenie oslobodenia dane podľa § 43 zákona o DPH.

34. Z odpovede francúzskej daňovej správy na žiadosť o MVI týkajúcej sa odberateľa M Scognamiglio

Salvatore - SO.GE.COM zistil, že ide o spiacu schránkovú firmu, ktorá bola dňa 20. júna 2013
vymazaná z obchodného registra, nepodala žiadne daňové priznania, a teda nebolo možné získať
požadované informácie. Následne požiadal o MVI taliansku daňovú správu vo vzťahu k prepravcovi
označenému na žalobcom predložených medzinárodných nákladných listoch – spoločnosti GI. LI. AN.
TRANSPORTI a.s., Via Degli Albertini 102, 80035 NOLA NA ITALIA, avšak v odpovedi na túto žiadosť

neboli obsiahnuté žiadne informácie ani doklady týkajúce sa predmetnej prepravy tovaru, keďže právny
zástupca danej spoločnosti aktívny do 13. novembra 2012 B. L. ani jej aktuálny zástupca J. J. aktívny od
22. februára 2012 nikdy nepredložili relevantné doklady o preprave alebo fiškálne záznamy. Na základe
obdržaných odpovedí na žiadosti o MVI dospel k záveru, že nemožno preveriť prepravu a reálnosť
intrakomunitárneho nadobudnutia u daného odberateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti a teda nemožno

potvrdiť,čivpreverovanýchprípadochdošloknaplneniuzákonnýchpodmienoknaoslobodenievzmysle
§ 43 zákona o DPH.

35. Vo vzťahu k odberateľovi Aqua Lux Home Kft. Mu z odpovedí maďarskej daňovej správy na žiadosti
o MVI vyplynulo, že predmetom aktivity tejto spoločnosti v preverovanom období bol obchod s autami

a živými zvieratami, sídlo spoločnosti (1119 Budapest, Andor ut. 21) je spoločnosť poskytujúca sídla
(kontrakt bol zrušený v novembri 2013), súčasný konateľ spoločnosti P. Q., ako aj bývalý konateľ
spoločnosti C. O. sú nekontaktní, daný dodávateľ s daňovou správou nekomunikoval a nepredložil
doklady, v rámci dostupných dokladov nie je uvedená spoločnosť žalobcu. Konštatoval, že na základe
obdržaných odpovedí na žiadosti o MVI nemožno preveriť prepravu a reálnosť intrakomunitárneho

nadobudnutia u daného odberateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti, a teda nemožno potvrdiť, či
v preverovaných prípadoch došlo k naplneniu zákonných podmienok na oslobodenie dane v zmysle §
43 zákona o DPH.

36. Uviedol, že daňový subjekt mu pri výkone daňovej kontroly predložil originály písomných zmlúv

uzatvorených s deklarovanými odberateľmi, pričom ich preskúmaním bolo zistené, že sa jedná o
zmluvy, v ktorých absentuje uvedenie akéhokoľvek overiteľného kontaktu na zahraničného obchodného
partnera (žiadne telefónne ani faxové číslo v prípade odberateľov MABEL S.r.l., KENGURU SPEED
TRANS Kft a Aqua Lux Home Kft. a v prípade všetkých deklarovaných odberateľov chýbajúce uvedeniebankového spojenia) a ako kontaktné údaje žalobcu sú uvedené v údaje spoločnosti HBL, s.r.o., ktorá sa
premenovalanaSLOVAKPETROLEUMs.r.o.(e-mail:O.)atelefónnečíslaXXX/XXXXXXXaXXXXXXX
XXX, pričom správca dane po preverení v telekomunikačnej spoločnosti výzvou zo dňa 20. októbra 2015

zistil, že tel. č. XXXX XXX XXX patrí spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o. a tel. č. XXX/XXXXXXX
patrí zákazníkovi MARIOL KN s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36738913 (spoločnosť personálne
prepojenásospoločnosťouSLOVAKPETROLEUMs.r.o.,nakoľkoL.B.jerovnakojejštatutárom).Vtejto
súvislosti podotkol, že žalobca sa ani nemal ako dozvedieť o prípadných objednávkach tovaru. Súčasne
poukázal na neuvedenie dôležitých náležitostí v žalobcom predložených zmluvách, napr. množstva,

termínu dodania, kúpnej ceny za 1 tonu, zmluvnej pokuty a pod.

37. Na základe zistených skutočností konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané dodanie
tovaru odberateľmi uvedenými na faktúrach, a teda ani splnenie podmienok na oslobodenie od dane
podľa§43ods.1zákonaoDPHvovzťahukžalobcomdeklarovanýmdodaniamtovaru.Pretonazáklade
vyššie uvedených zistení týkajúcich sa deklarovaných odberateľov MABEL S.r.l., KENGURU SPEED-

TRANS Kft., M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM a Aqua Lux Home Kft. nepriznal daňovému
subjektu právo na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH.

38. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie

potvrdil. Mal za to, že správca dane sa v odôvodnení vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými
aj právnymi otázkami a uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k správnemu právnemu
záveru. Daňový subjekt podľa jeho mienky nepreukázal, že splnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia
dodávok tovaru od dane v zmysle § 43 zákona o DPH a v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti
ani nepredložil nové dôkazy o uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu,

s ktorými by sa správca dane už podrobne nezaoberal v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania.

39. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že správca dane v lehote na doručovanie oznámenia o
pokračovaní v daňovej kontrole zo dňa 25. septembra 2013 opäť prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím

zo dňa 30. septembra 2013, pretože správca dane toto rozhodnutie vydal v deň, keď bolo uvedené
oznámenie doručené zástupkyni žalobcu L. J. O.. Ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku žalobcu,
že správca dane v rámci prerušenia daňovej kontroly zaslal dňa 08. septembra 2014 žiadosť o MVI
ohľadom spoločnosti AMIABIL S.R.L., keďže rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly
zo dňa 24. júla 2014 sa týkalo len zdaňovacích období august, november a december 2012. Poukázal

na skutočnosť, že počet zaslaných žiadostí o MVI nie je zákonom obmedzený, pričom daňová kontrola
bola vždy prerušená do termínu doručenia odpovedí na žiadosti o MVI správcovi dane. Konštatoval,
že daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2012 bola ukončená podľa § 46 ods. 9
písm. a) daňového poriadku dňom prevzatia protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole, t. j. dňa 09. mája 2016, pričom celková doba vykonávania kontroly bola 344 dní, a teda

zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku
bola správcom dane dodržaná.

40. Bol toho názoru, že žalobcovi nebolo upreté právo na nahliadnutie do spisu ani jeho právo
na informácie. Uviedol, že správca dane dňa 21. augusta 2013 predložil konateľovi žalobcu L.

M. k nahliadnutiu odpovede na dožiadania č. 9212401/5/958572/2013 zo dňa 12. marca 2013, č.
1712521/2013 zo dňa 30. apríla 2013, č. 9212401/5/2979396/2013 zo dňa 21. júna 2013 a č.
9701401/5/1863667/2013 zo dňa 13. mája 2013, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Upozornil, že v tom
čase nemal správca dane k dispozícii odpoveď na žiadosť o MVI a navyše bola v tom čase daňová
kontrola prerušená, takže konateľovi žalobcu mohol poskytnúť len informácie, ktoré mal v tom čase k

dispozícii. Konštatoval, že správca dane žalobcu na jeho žiadosť informoval o priebehu daňovej kontroly,
a to oznámením zo dňa 30. septembra 2013, v ktorom ho informoval o prerušení daňovej kontroly
odo dňa 22. apríla 2013 z dôvodu podania žiadosti o MVI, pričom dôvody na prerušenie pominuli a
odo dňa 19. septembra 2013 pokračoval vo výkone daňových kontrol, ako aj oznámenie zo dňa 11.
mája 2015 obsahujúce informáciu o vydaných dokumentoch v rámci daňovej kontroly, pričom žalobcom

tvrdená informácia o odovzdaní účtovných dokladov orgánom činným v trestnom konaní sa v uvedenom
oznámení nenachádza.41. K preverovaniu dôkazov predložených žalobcom uviedol, že správca dane preveroval všetky dôkazy
predložené v rámci daňovej kontroly, avšak zistenia z MVI vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť týchto
dokladov. Mal za to, že ak nie je možné overiť doklady predložené žalobcom, pretože jeho odberatelia

sú nekontaktní, sú tieto doklady nepreukazné. V súvislosti s nevypočutím žalobcom navrhovaných
svedkov upozornil, že je v kompetencii správcu dane, či vyhovie takémuto návrhu, pričom vzhľadom na
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré mal k dispozícii túto možnosť nevyužil. Upozornil, že navrhovaní
svedkovia boli navyše bývalými zamestnancami prepojenej spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o.,
pričom výpovede účtovníčok, colníkov a osôb, ktoré sa mali zúčastniť na nakládke tovaru, nemôžu

preukázať skutočné prevzatie tovaru v inom členskom štáte odberateľmi uvedenými na faktúrach.
Neprihliadol ani na námietku žalobcu týkajúcu sa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15. marca
2017 a nezákonnosti pojednávania, predmetom ktorého malo byť prerokovanie pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k protokolu, keďže v danej zápisnici je opísaný priebeh ústneho pojednávania,
ako aj vyjadrenie správcu dane k jednotlivým námietkam žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole.

42. S námietkami žalobcu týkajúcim sa spoločnosti MABEL S.r.l. sa nestotožnil. Poukázal na skutočnosť,
že talianska daňová správa v odpovedi na žiadosť o MVI nadobudnutie tovaru daným odberateľom
nepotvrdila, a teda doklady predložené žalobcom neodrážajú reálny skutkový stav. Tvrdenie žalobcu, že
vyhodnotenie odpovede talianskej daňovej správy správcom dane je účelové, považoval za nepravdivé,
keďže v predmetnej odpovedi je jasne uvedené, že v období po 21. septembri 2012 daná spoločnosť

neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca
zmieňoval o úhrade z účtu odberateľa vedeného v R. I., podľa zistenia talianskej daňovej správy
v bankových výpisoch daného odberateľa sa transakcie so žalobcom nenachádzajú. V súvislosti
s prepravcom – spoločnosťou MEBS spol. s r. o. upozornil, že správca dane nahliadol do spisu tejto
spoločnosti, o čom spísal úradný záznam zo dňa 13. októbra 2016 so záverom, že právnym nástupcom

spoločnosti je od 02. októbra 2014 spoločnosť RELCO s.r.o., od ktorej sa všetky zásielky správcu
dane vrátili späť s označením „adresát neznámy“, je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ sám, a preto nebolo
potrebné poznať konkrétnu adresu vykládky. Argumentoval pritom § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona
o DPH, podľa ktorého splnenie podmienok pre oslobodenie tovaru od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 je

platiteľ dane povinný preukázať potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, ktoré musí obsahovať adresu miesta a dátum
skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ.

43. Vo vzťahu k maďarskej spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. zhrnul zistenia vyplývajúce

z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI, z odpovede belgickej daňovej správy
týkajúcej sa spoločnosti INDAVER NV, z odpovede rumunskej daňovej správy ohľadom prepravcu
AMIABIL S.R.L., ako aj zo zápisnice o výsluchu svedka B. A. C. č. 67008-2/324-6/2015, Blu, Alt
zo dňa 16. júla 2015 . Z uvedených dokumentov podľa jeho názoru jasne vyplýva, že dodávky
tovarov maďarskej spoločnosti nemohli byť uskutočnené tak, ako to deklaruje žalobca, keďže podľa

generálneho riaditeľa maďarskej spoločnosti mal byť tovar prepravený priamo zo Slovenska do
Talianska odberateľovi INDAVER NV (to sa ukázalo ako nepravdivá informácia) a tovar nikdy nevstúpil
na územie Maďarska. K námietke žalobcu týkajúcej sa výsluchu konateľa spoločnosti KENGURU
SPEED-TRANS Kft. vykonaného Národným daňovým a colným úradom (zápisnica o výsluchu svedka č.
67008-2/324-6/2015) uviedol, že správca dane ho nebol povinný upovedomiť o výsluchu tohto svedka,

pretože výsluch nevykonával, a neposudzoval ani zákonnosť priebehu tohto úkonu orgánmi činnými v
trestnom konaní, iba využil informácie získané pri nahliadnutí do zápisnice súvisiace s dokazovaním
reálnosti obchodných transakcií medzi žalobcom a danou spoločnosťou, čo mu umožňuje daňový
poriadok. Konštatoval, že správca dane už preto nepovažoval za účelné opätovne tohto svedka vypočuť.
V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o preprave tovaru upozornil, že podľa vyjadrenia likvidátorky prepravnej

spoločnosti bol tovar prijatý v Taliansku konateľmi spoločnosti INDAVER NV, ale preverovaním tejto
spoločnosti sa dané vyjadrenie nepotvrdilo, keďže spoločnosť INDAVER NV nepozná spoločnosť
KENGURU SPEED- TRANS Kft. ani žalovaného. Považoval za preukázané, že tovar nebol maďarskej
spoločnosti dodaný tak, ako deklaruje žalobca a konateľ maďarskej spoločnosti.

44. Vo vzťahu k odberateľovi M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM uviedol, že odpoveď francúzskej
daňovej správy na žiadosť o MVI nepotvrdila reálne dodanie deklarovaných zdaniteľných obchodov na
územie P. tak, ako to tvrdí žalobca. Považoval za zrejmé, že tvrdenie žalobcu, že francúzska spoločnosť
je aktívna, nie je správne, pretože francúzska daňová správa jednoznačne potvrdila, že spoločnosťM Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM nepodáva daňové priznania a je spiacou spoločnosťou
vymazanou z obchodného registra. Konštatoval, že podľa predložených dokladov CMR mala prepravu
tovaru vykonať talianska spoločnosť GI.LI.AN. TRANSPORTI a.s., pričom v zmysle odpovede talianskej

daňovej správy na žiadosť o MVI táto spoločnosť nikdy nepredložila relevantné doklady o preprave
alebo fiškálne záznamy. Z uvedeného mu vyplynulo, že dodanie tovaru francúzskej spoločnosti ani
samotná preprava tovaru nebola potvrdená. Dodal, že na dokladoch CMR predložených žalobcom nie je
potvrdené prevzatie tovaru odberateľom vo Francúzsku, čo sú dôkazy, ktoré je daňový subjekt povinný
predložiť správcovi dane.

45. Poukázal tiež na skutočnosť, že podľa odpovedí maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI
maďarskáspoločnosťAquaLuxHomeKftnenakúpilatovarodžalobcu.Zospisutiežzistil,ževžalobcom
predložených kúpnych zmluvách s odberateľmi (napr. MABEL s.r.l., KENGURU SPEED- TRANS Kft.)
chýbajúpodstatnénáležitosti(bankovéspojenie,množstvotovaru,termíndodania,kúpnacena,zmluvná
pokuta), čo spochybňuje ich vierohodnosť a reálnosť transakcií. Poukázal pritom na § 409 ods. 1 a

nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „obchodný
zákonník“).

II.
Správna žaloba

46. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č.
100504437/2017/9104402/1048 zo dňa 21. marca 2017 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu
žalobu odôvodnil tým, že konaním žalovaného, ako aj správcu dane došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce a uvádzané
údaje sú v rozpore so skutkovým stavom, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.
Žalovanému tiež vytkol, že sa v napadnutom rozhodnutí zákonným spôsobom nevysporiadal s jeho
námietkami uvedenými v odvolaní.

47. Namietal, že správca dane obišiel dodržiavanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly
prostredníctvom neúčelného a neprimeraného prerušenia daňovej kontroly za účelom zistenia
skutočností z MVI, keď prerušoval daňovú kontrolu postupne, vždy po doručení odpovedí, ktoré na
sebe neboli závislé. Takéto prerušenie daňovej kontroly podľa jeho mienky nemôže spôsobiť spočívanie

lehoty na jej vykonanie, a teda táto lehota už uplynula. Mal za to, že k ukončeniu prerušenia daňovej
kontroly dochádza v deň, keď správca dane dostane odpoveď z MVI a úkony smerujúce k jej prekladu
už nie sú výsledkom zahraničnej spolupráce. Správcovi dane tiež vytkol, že jeho konateľovi L. M. pri
nahliadnutídospisuneumožniloboznámiťsasodpoveďaminadožiadanie,keďževspisesanachádzala
iba odpoveď Daňového úradu Trnava na dožiadanie správcu dane. Správca dane mu mal tiež dňa 21.

augusta 2013 odmietnuť poskytnúť informácie o stave daňovej kontroly a bez toho, aby ho informoval
o ukončení prerušenia daňovej kontroly, túto od 03. októbra 2013 opätovne prerušil. Tvrdil, že správca
dane ho v oznámení č.415523/2015/9104402/VaľV zo dňa 11. mája 2015 informoval iba o odovzdaní
účtovných dokladov orgánom činným v trestnom konaní.

48. Ďalej správcovi dane vytkol, že mu neoznámil svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti ním predložených dokladov počas daňovej kontroly. Tvrdil, že správca dane neodôvodnil
nevypočutie ním navrhnutých svedkov, a to zamestnancov, ktorí vydávali tovar, komunikovali s
odberateľmi, prepravcami a šoférmi, vystavovali prepravné doklady a faktúry, ako aj colníkov prítomných
pri nakládkach. Ústne pojednávanie uskutočnené dňa 15. marca 2017, na ktorom mali byť prerokované

jeho pripomienky k protokolu, označil za nezákonné, keďže zápisnica z tohto pojednávania bola vopred
pripravená, a teda nie je súvislým opísaním priebehu pojednávania. Zároveň sa vyjadril, že správca
dane odmietol ústne prerokovať jeho pripomienky, námietky a návrhy uvedené vo vyjadrení k protokolu.
Nesúhlasil tiež s tvrdením žalovaného o absencii podstatných náležitosti zmluvy, pričom tento ani
nekonkretizoval, o akú zmluvu ide.

49. V súvislosti so záverom správcu dane a žalovaného o nepotvrdení prepravy tovaru jeho odberateľovi
– spoločnosti MABEL S.r.l. uviedol, že tento záver nie je podložený žiadnym relevantným argumentom.
Mal za to, že správca dane vzhľadom na bezdôvodné nevykonanie a nevyhodnotenie všetkýchpredložených dôkazov nemohol posúdiť, akú starostlivosť venoval overovaniu tohto odberateľa.
Z odpovede talianskej daňovej správy podľa jeho mienky vyplýva, že tento odberateľ ešte len
podstupuje daňovú kontrolu, pričom z nej nevyplýva nekontaktnosť tohto subjektu. Upozornil, že z jemu

predložených výsledkov MVI pri nahliadnutí do spisu nevyplýva, že po 21. septembri 2012 daný
odberateľ neposkytol faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja. Bol toho názoru, že
podmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu splnil, keď tovar dodal osobe
identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný a prepravený do iného členského štátu.
Poukázal tiež na právnu úpravu účinnú v rozhodnom čase, ktorá nepožadovala uvedenie miesta

určenia na prepravnom doklade, pričom preprava bola potvrdená písomným vyhlásením odberateľa.
Zdôraznil,žezobchodnéhohľadiskadošloksplneniudodacejpodmienkynaloženímtovarunadopravné
prostriedky prepravcov, ktorí konali na účet odberateľa, čím došlo ku prechodu práva nakladať s tovarom
ako vlastník na odberateľa.

50. Vo vzťahu k odberateľovi – spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. Žalovanému vytkol

neprihliadnutie na jeho námietku zákonnosti dôkazu, a to zápisnice o výsluchu svedka pána B. A.
C., konateľa danej spoločnosti zo dňa 16. júla 2015, ktorá sa v spise pri nahliadnutí nenachádzala.
Namietal, že správca dane neprihliadol na tú časť výpovede tohto svedka, ktorá potvrdzuje, že tento
odberateľ skutočne tovar nadobudol a prepravil do iného členského štátu, pričom prepravu tovaru
objednával a zabezpečoval odberateľ, že svedok s ním bol aj v osobnom kontakte a bol prítomný

aj pri niektorých nakládkach tovaru. Tvrdil, že nemal vedomosť o vystavení prepravných dokladov
odberateľom pri následnom predaji tovaru ani o vykazovaní nadobudnutia ako trojstranného obchodu
zo strany odberateľa. Uviedol, že ním vystavené CMR doklady majú vyplnené všetky náležitosti vrátane
potvrdenia o prijatí tovaru s pečiatkou a podpisom konateľa daného odberateľa. Žalovanému a správcovi
dane tiež vytkol odopretie výsluchu svedka B. A. C.. Upozornil, že pri nahliadaní do spisu dňa 05. októbra

2016 mu neboli sprístupnené informácie z MVI k prepravnej spoločnosti AMIABIL S.R.L. Mal za to,
že z vyjadrenia daného prepravcu uvedeného v MVI nevyplýva, že tento prepravca poprel prevzatie
tovaru v Maďarsku a prepravu do Maďarska. Vyjadril sa, že správca dane neprihliadol na informáciu, že
likvidátorka sl. Meraj dala vyjadrenie a priznala uskutočnenie prepravy, keď bol tovar prijatý v Taliansku
blízko Ríma alebo Napoli konateľmi INDAVER NV z Belgicka. Bol toho názoru, že aj keby tovar nebol

prepravený do Maďarska a až následne do Talianska je zrejmé, že tovar bol prepravený na územie
iného členského štátu. Ak aj došlo k akejkoľvek nezákonnosti v transakcii medzi odberateľom žalobcu a
spoločnosťou INDAVER NV, táto mu podľa jeho mienky nemôže byť na ťarchu. Poukázal tiež na kúpnu
zmluvu, ktorú uzavrel s predmetným odberateľom, a z ktorej vyplýva, že vyskladnením a odovzdaním
predmetu kúpy do autocisterien kupujúceho tento nadobúda k nemu vlastnícke právo a zároveň týmto

momentom prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na predmete kúpy.

51. Pokiaľ ide o odberateľa M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM, uviedol, že v čase ich spolupráce
bol tento odberateľ podnikateľsky aktívny, mal francúzskou daňovou správou pridelené platné IČ DPH,
objednávky zasielal mailom z mailovej adresy S. uvedenej v zmluve a bol opakovane na Slovensku.

Uviedol, že k daňovej kontrole predložil všetky oprávnenia na podnikanie, fotokópie identifikačných
údajov pána K. K., pričom nejde o obchodnú spoločnosť, ale o fyzickú osobu podnikateľa. Nesúhlasil
stvrdenímžalovanéhoasprávcudane,žepánK.K.jenekontaktný,keďzodpovedefrancúzskejdaňovej
správynevyplýva,žesačoilenpokúsilakontaktovaťtútoosobu.Nebolomuzrejmé,akožalovanýdospel
k záveru, že ide o schránkovú spoločnosť, keď vychádzal z informácií zistených francúzskou daňovou

správou v roku 2015, t. j. dva roky po ukončení podnikania daného odberateľa. Bol toho názoru, že
nepredloženie dokladov prepravcom – spoločnosťou GI.LI.AN.TRANSPORTI S.A.S. ešte nemôže viesť
k záveru, že preprava touto spoločnosťou nebola vykonaná, pričom žalovaný ani správca dane nevzali
do úvahy ani zmluvu uzatvorenú dňa 27. júla 2012 medzi týmto prepravcom a uvedeným odberateľom.
Mal za to, že podmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu splnil, keď tovar dodal

osobe identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný a prepravený do iného členského štátu,
pričom okrem dokladu CMR bola preprava tovaru potvrdená písomným vyhlásením odberateľa a ďalšími
dokladmi. Uviedol, že k splneniu dodacej podmienky došlo naložením tovaru na dopravné prostriedky
prepravcov konajúcich na účet odberateľa, na ktorého tým prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.

52. Ďalej uviedol, že si riadne overil aj dodávateľa - spoločnosť Aqua Lux Home Kft., čo vyplýva z
výpisov z príslušných registrov pripojených ku kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá len na obdobie od 12.
septembra 2012 do 31. decembra 2012, a teda mu nie je možné klásť na ťarchu, že v roku 2015 nebol
kontaktný bývalý a už vôbec nie aktuálny konateľ tejto spoločnosti. Vyjadril sa, že v rozhodnom čase boldaný odberateľ podnikateľsky aktívny a mal daňovou správou pridelené platné IČ DPH. Zdôraznil, že v
priebehu daňovej kontroly predložil všetky potrebné povolenia na výkon podnikateľskej činnosti a výpis
z obchodného registra danej spoločnosti, fotokópie identifikačných údajov jeho konateľa a dokonca aj

overený podpisový vzor konateľa O. C.. Vo vzťahu k tomuto odberateľovi bol toho názoru, že podmienky
na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu splnil, keď tovar dodal osobe identifikovanej v
inomčlenskomštáteatovarbolodoslanýaprepravenýdoinéhočlenskéhoštátustým,žeokremdokladu
CMR bola preprava tovaru potvrdená písomným vyhlásením odberateľa a ďalšími dokladmi. Tvrdil, že
k splneniu dodacej podmienky došlo naložením tovaru na dopravné prostriedky prepravcov, ktorí konali

na účet odberateľa, čím došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa.

53. Podaním zo dňa 22. marca 2018 žalobca svoju správnu žalobu doplnil o ďalšie žalobné body.
Poukázal v ňom na pripojené rozhodnutie žalovaného č. 100173511/2018 zo dňa 18. januára 2018,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane č. 101717932/2017 zo dňa 08. augusta 2012 a vec
vrátená na ďalšie konanie. Mal za to, že ide o skutkovo totožný prípad ako v predmetnom konaní.

Uviedol, že žalovaný v pripojenom rozhodnutí dospel k záveru o nedodržaní zákonnej lehoty na výkon
daňovej kontroly a stotožnil sa s jeho názorom, že daňová kontrola môže byť prerušená najskôr odo dňa
odovzdania rozhodnutia o prerušení na poštovú prepravu za účelom jeho doručenia daňovému subjektu,
resp. jeho zástupcovi, k čomu v danom prípade nedošlo. Vo vzťahu k predmetnej veci namietal, že
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 15. mája 2015 bolo doručené L. F. T., ktorá už v tom

čase nebola jeho splnomocnenou zástupkyňou, a následne správca dane rovnako postupoval aj pri
rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 22. júla 2015.

III.
Vyjadrenie žalovaného

54. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 23. mája 2018, v ktorom ju
žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí,
pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom. Mal za to, že v napadnutom
rozhodnutí sú podrobne uvedené všetky zistenia a získané dôkazy, na základe ktorých správca dane

prijal závery uvedené v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2012.
Konštatoval, že správca dane lehotu na vykonanie daňovej kontroly nepredlžoval a postupoval v súlade
s daňovým poriadkom, ktorý mu legitímne umožňuje využiť inštitút prerušenia daňovej kontroly, pokiaľ
je to potrebné a nevyhnutné. Uviedol, že správca dane v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly
aplikoval ustanovenie § 61 ods. 1 daňového poriadku v súlade s platnými právnymi predpismi a v tomto

smere procesne nepochybil. Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že správca dane mu svojim postupom
znemožnil využiť právo na odvolanie, keď mu nesprístupnil dôkazy, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí
odvoláva. Podotkol, že žalobca odvolanie podal, takže jeho námietka o nesprístupnení dôkazov a
znemožnení využiť právo na odvolanie je neopodstatnená, pretože toto právo mu upreté nebolo.

55. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa nevypočutia ním navrhovaných svedkov správcom
dane trval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Bol toho názoru, že navrhovaní svedkovia
nemôžu preukázať a potvrdiť samotnú prepravu tovaru do iných členských štátov, pokiaľ sa na nej
nezúčastnili, a nemôžu potvrdiť ani skutočné prevzatie tovaru v inom členskom štáte odberateľmi
uvedenými na faktúrach. Správca dane podľa jeho mienky získal dostatok dôkazov na to, aby mohol

prijaťzáver,žedodávkytovarudeklarovanéžalobcom,saneuskutočnilitak,akoichžalobcapreukazoval.
Vyjadril sa, že žalobca neuviedol v správnej žalobe žiadne nové skutočnosti a nepredložil nové dôkazy
o reálnom uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru odberateľom do iných členského štátov,
s ktorými by sa správca dane a on samotný podrobne nezaoberali už v procese daňovej kontroly,
vyrubovacieho a odvolacieho konania. Dodal, že správna žaloba je postavená na takmer rovnakých

dôvodoch a argumentoch ako odvolanie žalobcu, s ktorými dôvodmi sa už vysporiadal v napadnutom
rozhodnutí. Zdôraznil, že informácie získané prostredníctvom dožiadania a žiadostí o MVI potvrdzujú
správnosť záverov správcu dane, na základe ktorých posúdil skutkový stav. Považoval tiež za zrejmé,
že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že preveril všetky skutočnosti
týkajúce sa predmetných faktúr. Prízvukoval, že správca dane mal závažné pochybnosti o pravdivosti a

hodnovernosti predložených dokladov, ktoré nemohol uznať ako relevantné, pretože daňový subjekt ich
hodnovernosť nepreukázal a pochybnosti správcu dane neodstránil.56. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu, ktorým tento doplnil podanú správnu žalobu, uviedol, že ho považuje
za rozšírenie žaloby, ktoré podľa § 62 ods. 1 SSP nie je prípustné, keďže bolo podané po zákonom
stanovenej lehote na podanie žaloby.

57. Žalobca nevyužil právo podať repliku v súdom určenej lehote.

IV.
Konanie na správnom súde

58. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/24/2018. V súlade s platným

a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 5S Správneho súdu v Bratislave a následne bola
dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu

v Bratislave.

V.
Verejné vyhlásenie rozsudku

59. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu
prechádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

60. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 28. novembra 2024, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 18. októbra 2024
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky.

VI.
Relevantné právne predpisy

61. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

62. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

63.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

64. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.65. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

66. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

67. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti

s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

68. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

69. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

70. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

71. Podľa § 46 ods. 10 prvej a druhej vety daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je

najviac jeden rok, odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

72. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a

73. Podľa § 61 ods. 3 daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto

rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

74. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

75. Podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a
boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v
článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však
žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

76. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

77. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2019 oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim

alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte.78. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

79. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

80. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný

platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

81. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného
č. 102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane
č. 100504437/2017/9104402/1048 zo dňa 21. marca 2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového
poriadku žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 217 689,33 eur na dani z pridanej
hodnotyasúčasnezníženýnadmernýodpočetzazdaňovacieobdobieoktóber2012zosumy258881,48

eur na sumu 41 192,15 eur. Žalovaný, ako aj správca dane konštatovali, že žalobca nepreukázal
skutočné dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným odberateľom – spoločnostiam MABEL S.r.l.,
KENGURU SPEED- TRANS Kft., M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM a Aqua Lux Home Kft.
v iných členských štátoch, a teda ani splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods.
1 zákona o DPH vo vzťahu k žalobcom deklarovaných dodaniam tovaru. Žalobca v podanej správnej

žalobenamietalnepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutia,nedostatočnézistenieskutkovéhostavu,
nesprávne právne posúdenie veci, ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Úlohou
správneho súdu tak bolo v intenciách podanej správnej žaloby posúdiť, či správca dane a žalovaný
postupovali pri určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty v súlade

s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a či v priebehu administratívneho konania
závažným spôsobom procesne nepochybili.

82. Pokiaľ ide o doplnenie správnej žaloby o ďalšie žalobné body uskutočnené podaním žalobcu zo
dňa 22. marca 2018, doručeným Krajskému súd v Bratislave dňa 27. marca 2018, na toto správny

súd s poukazom na § 183 SSP neprihliadal, keďže bolo doručené po uplynutí dvojmesačnej lehoty na
podanie správnej žaloby počítanej od oznámenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 181 ods. 1 SSP.
Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05. decembra 2017, lehota
na podanie správnej žaloby mu uplynula už dňa 05. februára 2018.

83. Správny súd sa v prvom rade zaoberal jednotlivými žalobnými bodmi týkajúcimi sa procesného
postupu správcu dane. S námietkou žalobcu, že správca dane v danom prípade nedodržal jednoročnú
lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku v dôsledku neúčelného a
neprimeraného opakovaného prerušovania daňovej kontroly za účelom zistenia skutočností z MVI, ktorénemohlo spôsobiť spočívanie danej lehoty, sa správny súd nestotožnil. Vychádzal pritom zo skutočnosti,
že z ustanovenia § 61 daňového poriadku nevyplýva žiadne obmedzenie počtu prerušení konania
v priebehu daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu,

ktorým je nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci
a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, t. j. prostredníctvom MVI. V nadväznosti
na uvedené správny súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-186/20 zo
dňa 30. septembra 2021, podľa ktorého: „článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra
2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení

s jeho odôvodnením 25 nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením.“ Zároveň správny súd v súvislosti s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa prekladu
jednotlivých odpovedí na žiadosti správcu dane o MVI uvádza, že z obsahu administratívneho spisu
je zrejmé, že dané odpovede sa dostávali do dispozície správcu dane už preložené, keďže k MVI

dochádzalo prostredníctvom žalovaného, pričom k pominutiu dôvodov prerušenia konania nemohlo
dôjsť skôr, ako sa správca dane o týchto odpovediach dozvedel.

84. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, týkajúcim sa sprístupnenia odpovedí na dožiadania pri nahliadnutí
spisu a poskytnutia informácií o stave konania je správny súd toho názoru, že správca dane

v tomto smere žiadostiam žalobcu vyhovel. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že pri
nahliadaní do spisu dňa 21. augusta 2013 boli žalobcovi sprístupnené odpovede na dožiadania
č. 9212401/5/958572/2013 zo dňa 12. marca 2013, č. 1712521/2013 zo dňa 30. apríla 2013,
č. 9212401/5/2979396/2013 zo dňa 21. júna 2013 a č. 9701401/5/1863667/2013 zo dňa 13. mája 2013.
Správca dane súčasne žalobcovi poskytol informácie o stave daňovej kontroly, keď na obidve jeho

žiadosti – zo dňa 20. septembra 2013 a zo dňa 30. marca 2015 reagoval oznámením zo dňa 30.
septembra2013aoznámenímzodňa11.mája2015,vktorýchstručnezosumarizovaldovtedajšípriebeh
daňovej kontroly. Oznámenie správcu dane zo dňa 11. mája 2015 pritom vôbec neobsahovalo žalobcom
tvrdenú informáciu o odovzdaní účtovných dokladov orgánom činným v trestnom konaní.

85.Zadôvodnýsprávnysúdnepovažovalanižalobnýbodtýkajúcisaneoznámeniapochybnostísprávcu
dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 25. apríla 2016
obsiahnutú v administratívnom spise, z ktorej vyplýva, že správca dane sa pokúsil konateľa žalobcu L. L.
M. oboznámiť s kontrolnými zisteniami daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012, avšak konateľ žalobcu to
odmietol.

86. Pokiaľ žalobca správcovi dane vytkol, že si vopred pripravil zápisnicu z ústneho pojednávania
vo veci prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly uskutočneného dňa 15. marca 2017,

ani túto námietku správny súd nevyhodnotil ako relevantnú. Samotnú skutočnosť, že správca dane
si pred daným ústnym pojednávaním vopred pripravil koncept zápisnice tak, aby do nej následne
počas samotného pojednávania dopĺňal údaje o jeho skutočnom priebehu, nemožno kvalifikovať
ako procesné pochybenie, pretože v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 15. marca 2017 obsiahnutej
v administratívnom spise je zaznamenaný skutočný priebeh pojednávania, keď táto obsahuje vyjadrenie

správcu dane k doručeným pripomienkam, námietkam a návrhom uvedeným vo vyjadrení žalobcu
k protokolu zo dňa 20. mája 2016, ako aj vyjadrenie zástupkyne žalobcu a jej námietku nezákonnosti
predmetnej zápisnice.

87. V zmysle ustanovení § 43 zákona o DPH, ktoré sú výsledkom implementácie spoločnej úpravy

systému DPH stanovenej predovšetkým v Smernici 2006/112/ES, je dodanie tovaru do iného členského
štátu oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom
osoba identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho
spoločenstva (Európskej únie) zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci spoločenstva (Európskej únie)
umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality,

ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Účelom právnej úpravy zdaňovania intrakomunitárnych
obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte
určenia (spotreby).88. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne
dodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravujú ust. § 43 ods. 1 a
ods. 5 zákona o DPH. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele Smernice 2006/112/ES

atiežjejinterpretačnépravidlávyplývajúcenajmäzjudikatúrySúdnehodvoraEÚ(rozsudokNajvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/1/2021 zo dňa 31.01.2023).

89. Primárne je potrebné poukázať na § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktorý vymenúva jednotlivé
doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienky oslobodenia od platenia DPH v závislosti od

toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom alebo odberateľom. Dôkazné
bremeno preukázania uvedených zákonných podmienok primárne zaťažuje daňový subjekt t. j. platcu
DPH deklarujúceho oslobodenie od dane. Pokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane, bolo jeho
povinnosťou preukázať splnenie podmienok stanovených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Vo vzťahu k
režimu oslobodenia od dane priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok
daňových nárokov platiteľa dane, keď dôkazy sú presne identifikované vo vyššie uvedenom § 43

ods. 5 zákona o DPH. Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia
o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sžfk/53/2019 zo dňa 13.01.2021). Pokiaľ daňový subjekt svoje dôkazné bremeno
uniesol, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane
vyvrátiť žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od

dane, alebo (vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie) musí správca dane preukázať, že
posudzovaná obchodná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca
vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva (C-409/04 Teleos plc.).

90. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci na základe výsledkov MVI vo vzťahu k jednotlivým

odberateľom uvedeným na žalobcom predložených faktúrach vznikli na strane správcu dane oprávnené
pochybnosti, či skutočne došlo k dodaniu tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom v iných členských
štátoch tak, ako to vyplýva z dokladov predložených žalobcom. Žalobca mal možnosť predložiť
relevantné dôkazy, ktoré by tieto pochybnosti správcu dane odstránili, čo však neurobil. Správca
dane a následne aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach podrobne popísali svoje zistenia vyplývajúce

z odpovedí daňových správ iných členských štátov na žiadosti o MVI, z ktorých je zrejmé, že
žalobcom deklarované intrakomunitárne dodania tovaru odberateľom – talianskej spoločnosti MABEL
S.r.l., maďarskej spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft., francúzskej spoločnosti M Scognamiglio
Salvatore - SO.GE.COM, a maďarskej spoločnosti Aqua Lux Home Kft., sa nepodarilo potvrdiť.

91. Žalobcom deklarované dodanie tovaru spoločnosti MABEL S.r.l. považoval správca dane
za nepreukázané vzhľadom na skutočnosti uvedené v odpovedi talianskej daňovej správy na žiadosť
o MVI, a to predovšetkým zistenie, že daná spoločnosť neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje
hydraulického oleja za obdobia po 21. septembri 2012, pričom zástupca tohto odberateľa sa nikdy
nenachádzal v priestoroch spoločnosti. V tejto súvislosti žalobca namietal, že z jemu predložených

výsledkov MVI pri nahliadnutí do spisu uvedená skutočnosť nevyplýva. Zo zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 05. októbra 2016, ktorého predmetom bolo nahliadnutie do spisov správcu dane
za zdaňovacie obdobia august, september a október 2012, obsiahnutej v administratívnom spise mal
však správny súd za preukázané, že konateľovi žalobcu L. B. a splnomocnenej zástupkyni žalobcu L. A.
bola okrem iných dokumentov sprístupnená na nahliadnutie aj predmetná odpoveď talianskej daňovej

správy na dožiadanie zo dňa 25. novembra 2013.

92. Vo vzťahu k odberateľovi KENGURU SPEED-TRANS Kft. vyplynuli pochybnosti správcu dane
o žalobcom deklarovanom dodaní tovaru prioritne z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť
o MVI, v zmysle ktorej daná spoločnosť v preverovanom období obchodovala s hydraulickým olejom

v rámci trojstrannej pôsobnosti, tovar bol prepravený zo Slovenska priamo do Talianska do priestorov
následného odberateľa - belgickej spoločnosti NV INDAVER, prepravcom bola rumunská spoločnosť
AMIABIL S.R.L. a prepravu zaplatil a zabezpečil maďarský odberateľ, pričom k danej odpovedi boli
priložené aj príslušné doklady CMR. Správca dane tiež poukázal na zápisnicu č. 67008-2/324-6/2015,
Bu, Alt. zo dňa 16. júla 2015 o výsluchu svedka B. A. C., konateľa spoločnosti KENGURU SPEED-

TRANS Kft., odpoveď rumunskej daňovej správy na žiadosť o MVI vo vzťahu k prepravcovi AMIABIL
S.R.L., ktorý potvrdil prijatie tovaru v Taliansku konateľmi belgickej spoločnosti INDAVER NV, ako aj na
odpoveď belgickej daňovej správy na žiadosť o MVI, v zmysle ktorej spoločnosť INDAVER NV nemalav rokoch 2012 a 2013 maďarských dodávateľov a žalobcu ani spoločnosť KENGURU SPEED-TRANS
Kft. nepozná.

93. Pokiaľ žalobca správcovi dane vytkol prihliadnutie na zápisnicu č. 67008-2/324-6/2015, Bu, Alt. zo
dňa 16. júla 2015 o výsluchu svedka B. A. C., správny súd sa s touto námietkou stotožnil. Vychádzal
pritom zo skutočností, že daná zápisnica, resp. jej kópia jednak nie je obsiahnutá v administratívnom
spiseavzmyslezápisniceoústnompojednávanízodňa05.októbra2016nebolažalobcovisprístupnená
na nahliadnutie, ako aj zo zmätočných vyjadrení správcu dane a žalobcu ohľadom jej získania, keďže

v prvostupňovom rozhodnutí správca dane uvádza, že išlo o nazretie do spisu ČVS: A./2009 dňa 18.
novembra2015žalovaným,vadministratívnomspisesanachádzaúradnýzáznamzodňa30.júna2016,
podľa ktorého bola fotokópia danej zápisnice vyhotovená pri nazretí do spisu ČVS: A./G. zamestnancom
správcu dane a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dokonca zmieňuje, že daný výsluch bol vykonaný
národným daňovým a colným úradom. Správny súd zároveň zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo
dňa 05. októbra 2016 obsiahnutej v administratívnom spise zistil, že žalobcovi nebola sprístupnená na

nahliadnutie ani odpoveď rumunskej daňovej správy na žiadosť o MVI vo vzťahu k prepravcovi AMIABIL
S.R.L. Napriek uvedeným pochybeniam správcu dane je správny súd toho názoru, že pochybnosti
správcu dane o žalobcom deklarovanom dodaní tovaru odberateľovi KENGURU SPEED-TRANS Kft. sú
legitímne už s ohľadom na samotnú odpoveď maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI.

94. Záver správcu dane o nepreukázaní žalobcom deklarovaného dodania tovaru odberateľovi
M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM vychádzal z odpovede francúzskej daňovej správy na žiadosť
o MVI, v zmysle ktorej ide o spiacu firmu, ktorá bola dňa 20. júna 2013 vymazaná z obchodného
registra a nepodala žiadne daňové priznania. Poukázal tiež na odpoveď talianskej daňovej správy
na žiadosť o MVI vo vzťahu k prepravcovi označenému na žalobcom predložených medzinárodných

nákladných listoch – spoločnosti GI. LI. AN. TRANSPORTI a.s., podľa ktorej predchádzajúci ani aktuálny
zástupca danej spoločnosti nikdy nepredložili relevantné doklady o preprave alebo fiškálne záznamy.
Napokon v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru odberateľovi Aqua Lux Home Kft. správca dane
z odpovedí maďarskej daňovej správy na žiadosti o MVI zistil, že predmetom aktivity tejto spoločnosti
v preverovanom období bol obchod s autami a živými zvieratami, súčasný aj bývalý konateľ spoločnosti

je nekontaktní, dodávateľ s daňovou správou nekomunikoval a nepredložil žiadne relevantné doklady.

95. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nevypočutia ním
navrhnutých svedkov správcom dane, keďže z napadnutého rozhodnutia vyplývajú dôvody nevypočutia
týchto svedkov. Žalovaný v ňom konštatoval, že je v kompetencii správcu dane, či vyhovie takémuto

návrhu, pričom vzhľadom na dostatočné množstvo dôkazov, ktoré mal k dispozícii, túto možnosť
nevyužil. Nedá sa pritom nesúhlasiť s tvrdením žalovaného, že výpovede žalobcom navrhovaných
svedkov, t. j. účtovníčok, colníkov a osôb, ktoré sa mali zúčastniť na nakládke tovaru, nemôžu preukázať
skutočné prevzatie tovaru v inom členskom štáte odberateľmi uvedenými na faktúrach.

96. Po preskúmaní rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ako aj obsahu administratívneho spisu
považuje správny súd za zrejmé, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď
nevyvrátil pochybnosti správcu dane, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to žalobca deklaroval, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žalobca si v danom prípade nezabezpečil dostatok dôkazov
preukazujúcich deklarované dodania tovaru, v čoho dôsledku sa dostal do dôkaznej núdze. Správny

súd pritom nemôže konštatovať, že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval
žalobcu preukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal dosah. Preto správny súd dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie tovaru deklarovaným odberateľom v iných
členských štátoch, a teda nepreukázal splnenie jednej z dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok
uplatneného práva na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH.

97. Podľa názoru správneho súdu žalovaný, ako aj správca dane svoje rozhodnutia založili na náležite
zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne posúdili, aplikovali príslušné zákonné
ustanovenia, rozhodnutie dostatočne odôvodnili a v priebehu konania nedošlo z ich strany k žiadnym
podstatným procesným pochybeniam majúcim vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Žalovaný sa tiež

náležite vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. Vzhľadom na uvedené správny súd
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.98. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od
žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

99. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.