Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422203235
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1422203235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. X, D., zastúpený advokátkou JUDr. Danou Ďalakovou, Mlynská 1/A, Rimavská Sobota, matka: A.

D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, E., zastúpená splnomocnencom Senior Consultants - Braxator,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 47 240 431, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaniach rodičov proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava II zo dňa 31. októbra 2023 č.k. B4-17P/169/20222-343, takto

r o z h o d o l :

I. 1. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že maloletý A. sa zveruje
do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja
rodičia.

2. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od
16.09.2022, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
3. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.09.2022 do 03.12.2024 v sume 1.615 eur
sa otcovi povoľuje uhradiť v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

4. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nedele
do 18.00 hod..
Počas sviatkov a prázdnin je otec oprávnený sa s maloletým A. stretávať nasledovne:
- počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od piatka predchádzajúceho jarným
prázdnin od 15.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18.00 hod.
- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného štvrtka od 13.00 hod.
do nasledujúceho utorka do 18.00 hod.

- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 13.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od
01.08. od 13.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod.
- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý nepárny rok od posledného dňa
predchádzajúceho školským prázdninám od 15.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý párny
kalendárny rok od 29.12. od 15.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod..
Otec si maloletého prevezme v určenom čase a v určenom čase ho matke vráti v mieste bydliska matky.

Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť, otcovi ho v určenom čase a na určenom mieste
odovzdať a po skončení styku ho prevziať.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého A. do striedavej osobnej
starostlivosti, ktorá sa bude realizovať tak, že v starostlivosti matky bude maloletý od nedele v nepárnom

kalendárnom týždni od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom kalendárnom týždni do 17:00 hod. a
vstarostlivostiotcabudemaloletýodnedelevpárnomkalendárnomtýždniod17:00hod.donasledujúcej
nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 17:00 hod..
Preprázdninyasviatkyplatíosobitnýrežimrealizáciestriedavejosobnejstarostlivosti,ktorýmáprednosť
v nasledovnom rozsahu:
V párnom kalendárnom roku bude maloletý v starostlivosti matky od nedele predchádzajúcej jarným

prázdninám od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele po jarných prázdninách do 16.00.hod..
V nepárnom kalendárnom roku bude maloletý v starostlivosti otca od nedele predchádzajúcej jarným
prázdninám od 16:00 hod. do nasledujúcej nedele po jarných prázdninách do 16:00 hod.
V nepárnom kalendárnom roku bude maloletý v starostlivosti matky od dňa predchádzajúceho
Veľkonočným prázdninám od 16:00 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 16:00 hod.

V párnom kalendárnom roku bude maloletý v starostlivosti otca od dňa predchádzajúceho Veľkonočným
prázdninám od 16:00 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 16:00 hod.
Počas letných prázdnin bude maloletý v starostlivosti otca od 30.06. od 16:00 hod. do 15.07. do 16:00
hod. a od 31.07. od 16:00 hod. do 16.08 do 16:00 hod.
Počas letných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky od 15.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 16:00

hod a od 16.08. od 16:00 hod do 31.08 do 16:00 hod.
Počas zimných prázdnin v párnom roku bude maloletý v starostlivosti otca od posledného dňa
predchádzajúceho vyhláseným školským prázdninám od 16:00 hod. do 29.12. do 16:00 hod., v
starostlivosti matky bude počas zimných prázdnin od 29.12. v párnom roku od 16:00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 16:00 hod.

Počas zimných prázdnin v nepárnom roku bude maloletý v starostlivosti matky od posledného dňa
predchádzajúceho vyhláseným školským prázdninám od 16:00 hod. do 29.12. do 16:00 hod., v
starostlivosti otca bude počas zimných prázdnin od 29.12 v nepárnom roku od 16:00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 16:00 hod.
Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je bydlisko matky, kde matke maloleté dieťa

odovzdá otec a kde si dieťa otec aj prevezme (výrok I.) Ďalej rozhodol, že zastupovať maloletého a
spravovať jeho majetok budú obaja rodičia (výrok II.), otcovi určil povinnosť počas striedavej osobnej
starostlivosti prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15.
dňa v mesiaci k rukám matky vopred (výrok III.), za obdobie od 16.09.2022 do 31.10.2023 súd stanovil
výživné otcovi vo výške 200 eur mesačne (výrok IV.), určil zročné výživné za obdobie od 16.09.2022 do

31.10.2023 v sume 1.500 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od doručenia
rozsudku (výrok V.), návrh matky v prevyšujúcej časti súd zamietol (výrok VI.) a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VII.).
Zodôvodneniarozsudkuvyplynulo,žematkasapodanýmnávrhomdomáhala,abysúdzverilmaloletého
A. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu primeraným výživným.

Navrhla upraviť styk otca s maloletým od štvrtka popoludnia do nedele popoludnia, prípadne, aby tento
saupravilvždyvnepárnomtýždnivmesiaci.Výživnénavrhovalaurčiťvovýške200až250eurmesačne.
Dôvodila, že od otca maloletého sa s maloletým odsťahovala v máji 2022 po vzájomných konfliktoch.
Od mája do konca augusta 2022 sa realizovala súdom neschválená rodičovská dohoda, kedy sa syna
striedavo starali v týždňových intervaloch. Matka od striedavej starostlivosti upustila potom ako sa

maloletý k nej vrátil chorý. Bála sa, že ho otec nevráti. Otec, keď spolu žili, ju znevažoval, obmedzoval
ju do takej miery, že si nemala za čo kúpiť ani základné hygienické potreby. Musela uňho len pracovať
napoly, nedával jej rodičovský príspevok. Otcovi vyčítala neustále hádky, či už pre financie alebo z iných
dôvodov a tiež jeho správanie voči jej starším deťom – dcére F. a synovi G.. V domácnosti otca sa
všetko starala vrátane starostlivosti o maloletého. V súčasnosti od jesene 2022 žije s partnerom v E., A.

chce vytvoriť harmonický domov. Otec navrhoval zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti,
kvôli vzdialenosti preferoval dvojtýždňové intervaly striedania, alternatívne navrhoval maloletého zveriť
do jeho osobnej starostlivosti a matke upraviť styk každý druhý víkend od štvrtku do nedele. Potom
ako sa matka odsťahovala do E., začala mu styk s maloletým obmedzovať. Matka má ďalšie deti,
v spoločnej domácnosti s ňou žije len maloletý G.. Najstaršia F. je zverená do náhradnej osobnej

starostlivosti, F. a H. žijú s ich otcom v nevyhovujúcich podmienkach, čo matka akceptuje. Matka sado E. presťahovala bez jeho súhlasu, čím obmedzila maloletému styk nielen s ním ako otcom, ale aj
so starými rodičmi. Súd v konaní vydal neodkladné opatrenie (uznesenie sp.zn. 17P/169/2022-116 zo
dňa 14.10.2022), ktorým zveril maloletého dočasne do starostlivosti matky, otcovi upravil styk na každý

nepárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a otcovi určil prispievať na výživu
maloletého sumou 100 eur mesačne. Od vydania neodkladného opatrenia prebieha styk maloletého
s otcom v jeho intenciách. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 75, § 62, § 65 ods. 1, 2, §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletý vyrastal takmer
do troch rokov v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi v domácnosti otca. Potom od mája 2022 do

konca augusta 2022 sa realizovala striedavá osobná starostlivosť. Následne po vydaní neodkladného
opatrenia bol maloletý zverený matke a otec mal upravený styk na každý druhý víkend od štvrtku do
nedele s tým, že si vždy pre maloletého prišiel do E. kam ho aj po ukončení styku priviedol. Matka
uvádzala, že otec jej počas režimu od úpravy styku neodkladným opatrením odovzdal dieťa choré asi
štyrikrát. Tiež mala výhrady voči tomu v akom stave sa vrátil po dvoch týždňoch v júli 2023 (s kožným
výsypom). Súd k tomu uvádzala, že nemožno bagatelizovať žiadne zdravotné problémy dieťaťa. Každý

rodič je povinný zabezpečiť primeraným spôsobom potrebné ošetrenie, lekársku starostlivosť. Situácii,
že dieťa ochorie sa nedá úplne zabrániť. Otec bol povinný dieťa po ukončení styku vrátiť. Choroba
nie je prekážkou, aby nastavený režim bol dodržiavaný a nie je možné uzavrieť, že maloletý ochorel
zavinením otca. Súd sa nestotožnil ani s argumentom matky, že v striedavej osobnej starostlivosti má
brániť matkou tvrdené požívanie alkoholu otcom. Toto tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou, že otec

sa riadne venuje práci, každé dva týždne cestuje za maloletým. Ak je tohto otec schopný opakovane,
dlhodobo, súd nemal dôvod pochybovať o zodpovednom prístupe otca. Ak matka poukazovala na vzťah
otca a jeho staršej dcéry, súd uvádza, že ani zo znaleckého dokazovania, ktoré bolo v relevantnom
súdnom konaní vykonané, nemožno vyvodiť, že na vine je len otec. Hoci v tomto vzťahu zrejme bol
istý deficit rodičovských kompetencií otca, ten bol zistený v predmetnom konaní aj na strane staršej

dcéry otca. Bez ohľadu na to, nič to nemení, že závery takéhoto znaleckého posudku nemožno použiť
v tomto konaní. Pre súd je z neho podstatné, že otec si je ako rodič schopný vybudovať vzťah k svojmu
dieťaťu. Súd pripomína, že o zverení maloletej F.(dcéry matky) do náhradnej osobnej starostlivosti bolo
rozhodnuté už v marci 2011. Súd však o rodičovských kompetenciách rodičov pochybnosť nemal. Otec
ju preukázal úprimným záujmom o maloletého reálne prejavovaným od odchodu matky zo spoločnej

domácnosti, reálnou starostlivosťou oňho počas času, kedy s ním mal upravený styk. V domácnosti otca
žijú už viac ako rok deti jeho terajšej priateľky. Hoci sa nejedná o jeho deti, ak by boli výhrady matky
na mieste, nemal by tento stav logické vysvetlenie. Otec dokázal maloletému vytvoriť vhodné prostredie
vo svojej domácnosti. Súd nemal ani žiadne pochybnosti o rodičovských kompetenciách matky. Tá sa
potom ako sa odsťahovala do E. o syna riadne starala, poskytuje mu domov, zabezpečila mu škôlku.

Maloletý má rád oboch rodičov, čo vyplynulo aj z pohovoru s maloletým. Rovnocenná starostlivosť
umožní maloletému plnohodnotný, rovnocenný kontakt nielen s jeho rodičmi, ale aj so starými rodičmi
zo strany otca. Súd na to prihliadal obzvlášť za situácie, keď o presťahovaní z D. do E. rozhodla matka
jednostranne bez toho, aby rešpektovala otca, ale predovšetkým, aby zvážila ako sa to môže odraziť na
práve maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Súd nevidel prekážku v tom,

aby upravil striedavú osobnú starostlivosť ani s ohľadom na predškolskú dochádzku, tú si napokon môže
plniť striedavo u otca aj u matky. Aj z pohľadu praktickej realizácie starostlivosti sa javí byť vhodnejšie
pri takej veľkej vzdialenosti, ak sa striedanie maloletého realizuje v nedeľu, kedy má aj otec dostatočný
časový priestor, aby mohol maloletého matke nielen odviesť ako to robí v súčasnosti, ale aj ho od nej
priviesť k sebe domov. Súd pritom pripomína, že celú záťaž spojenú s cestovaním prevzal na seba otec,

napriek tomu, že to bola matka kto túto vzdialenosť vytvoril. Hoci súd rešpektuje právo matky opustiť
otca, nemožno sa stotožniť s tým, že je potrebné odsťahovanie realizovať do takej vzdialenosti, ktorá
značne komplikuje zabezpečenie dikcie ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Ak otec navrhoval
striedanie v intervaloch dvoch týždňov, súd toto s ohľadom na vek maloletého nepovažoval za vhodné.
Predstavovalo by to neprimerané dlhé časové úseky, v rámci ktorých by bol maloletý bez osobného

kontaktu s druhým rodičom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd preto rozhodol o zverení
maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových intervaloch.
Zvlášť upravil režim stretávania sa rodičov s maloletým počas sviatkov a prázdnin, keď mal za to, že
dvojtýždňový,resp.polmesačnýintervalpočasletarodičomumožňujelepšiuorganizáciučasutráveného
s maloletým tak, aby mohol byť tento využitý plnohodnotne. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, súd

považoval matkou vyčíslené výdavky na maloletého v sume cca 513 eur (strava v materskej škole –
60 eur, poplatok v škôlke - 60 eur, poplatky za prevádzku v škôlke – 12 eur, strava doma -150 eur,
oblečenie - 40 eur, obuv 17 - eur, hračky – 20 eur, hygiena – 10 eur, doprava – 50 eur) za zodpovedajúce
potrebám maloletého. Otec tieto ani nerozporoval. Pokiaľ ide o možnosti rodičov, mal za to, že tietosú lepšie na strane otca. Otec je samostatne hospodáriaci roľník a dokáže dosiahnuť vyšší príjem ako
matka. Už aj pri porovnaní zisku v roku 2021 a 2022 jeho príjem za rok 2022 sa pohybuje v priemere
okolo 1.450 eur mesačne (po odpočítaní dane, zdravotných a sociálnych odvodov). Okrem toho otec je

vlastníkom troch nehnuteľností, z ktorých obýva jednu a v jednej bývajú jeho rodičia. Otec má okrem
maloletého A. vyživovaciu povinnosť aj voči staršej dcére vo výške 50 eur. Matka má zníženú pracovnú
schopnosť. Jej príjem z pracovného pomeru sa aktuálne pohybuje okolo 670 eur brutto, má invalidný
dôchodok 195,70 eur. Nehnuteľný majetok nevlastní, má vyživovaciu povinnosť voči trom deťom, ktoré
nemá v starostlivosti vo výške zodpovedajúcej 30 % životného minima na neplnoleté, nezaopatrené

dieťa. Okrem toho sa stará o ďalšie maloleté dieťa G., ktorého má v starostlivosti. Súd považoval výživné
vo výške 80 eur pri režime striedavej osobnej starostlivosti za primerané. Otec sám sa vyjadril, že je
schopný v prípade úpravy striedavej osobnej starostlivosti takéto výživné uhrádzať. Pokiaľ ide o zročné
výživné, súd zohľadnil skutočnosť, že sa týka obdobia, počas ktorého bol maloletý v starostlivosti matky.
Otcov styk predstavoval približne šesť dní v mesiaci. Ak súd zohľadnil rozsah styku otca, skutočnosť,
že aj v doterajšom období zabezpečoval prepravu maloletého, otec výživné za obdobie od 16.9.2022

do 31.10.2023 určil vo výške 200 eur mesačne. Celková suma zročného výživného tak predstavuje
sumu 2700 eur. Otec uhrádza výživné od mesiaca november 2022, tak súd od celkovej sumy zročného
výživného vo výške 2700 eur odrátal uhradené výživné 1200 eur a vznikol nedoplatok na zročnom
výživnom 1500 eur, ktorý určil otcovi uhradiť do troch dní od doručenia rozsudku. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolania obaja rodičia.
Matkamaloletéhovodvolaníuviedla,žesúdprvejinštanciemalskúmať,čistriedaváosobnástarostlivosť
je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko toto je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa maloletého týkajú. Matka namietala spôsobilosť otca vychovávať maloletého, o ktorého

sa počas spoločného života starala v prevažnej miere ona. Otec dieťa videl tak desať minút denne
maximálne hodinu. Otec je samostatne hospodáriaci roľník. Celý deň je na poli alebo pri dobytku a nie
je v jeho možnostiach starať sa o maloleté dieťa. Na otázky matky aký je pracovaný čas otca, otec
odpovedal vágne tak, že je doma stále a vie sa o dieťa postarať, pracuje v okruhu jedného kilometra od
bydliska. Odpoveď otca považuje za nič nevypovedajúcu až klamlivú, pretože samostatne hospodáriaci

roľníkniejeprácanazmeny,ktorámáčasovéohraničenie.Dochádzakzmenečasuvurčitýchobdobiach
dní alebo týždňov, ale je to práca nepretržitá, od ktorej závisí aj výsledok hospodárenia a má to vplyv
na zisk, lebo otec z tohto zisku žije a pokrýva z toho svoje životné potreby. Kolízny opatrovník sa otca
snažil zastihnúť niekoľkokrát po sebe, vždy bol nezastihnuteľný, ozval sa až po 19.00 hod. telefonicky.
Ak predpokladáme, že otec chodil domov priebežne medzi 19.00 hod. a 20.00 hod., koľko času mohol

venovať starostlivosti o maloleté dieťa vo veku do dvoch rokov ? Je potom zarážajúce konštatovanie
prvoinštančného súdu, ktorý vôbec neskúmal pomer a úroveň starostlivosti otca a matky, že dieťa
vyrastalo takmer do troch rokov v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi do mája 2022. Súd prvej
inštancie nevychádzal z reálne zisteného skutkového stavu veci, ale z domnienky, že keď v domácnosti
otca žijú deti jeho novej priateľky, tak výhrady matky voči starostlivosti otca nie sú opodstatnené. Súd sa

nestotožnil ani s argumentom matky, že v striedavej osobnej starostlivosti bráni požívanie alkoholu zo
stranyotca.Tútonámietkusúdanilenneskúmal.Matkaakodôvododchoduuvádzalazlézaobchádzanie
zo strany otca, konflikty, hádky, nadmerné požívanie alkoholu, kde sa s deťmi schovávali v šatníku
v zamknutej izbe, aby mali pokoj. Nemohla chodiť sama von, ani do obchodu, ani s deťmi do školy,
nakoľko ju otec sústavne z niečoho podozrieval a obviňoval. Toto všetko nastalo v čase, keď sa otec

domáhal úpravy styku so svojou staršou dcérou A., ktorú má z manželského vzťahu s A. B.. Keďže išlo
o problematický vzťah, bol v tomto konaní o úpravu výkonu rodičovských práv k dcére A. vypracovaný
znalecký posudok, matka žiadala o jeho predloženie. Z predmetného posudku je zrejmé, že bývalá
manželka A. spolu s dcérou popisujú identickú situáciu ako zažívala ona s otcom maloletého. Bývalá
manželka v znaleckom posudku uviedla, že vtedy mal otec problém s alkoholom. To bol aj dôvod

rozvodu. Maloletá dcéra A. znalcovi uviedla, že bývali spolu, pamätá si to, neboli to dobré časy. Otec
po nich kričal, ona niekedy zo školy ani nechcela ísť domov, lebo sa doma dialo to, že kričal, bol
konfliktný, nervózny aj voči mame aj žiarlil, schovávali sa. Z uvedeného vyplýva, že ide o dve identicky
popisované situácie, ktoré prežívali tri rozdielne osoby a opisujú priebeh spolužitia s otcom rovnako.
Poukázala na klamlivé tvrdenia otca, ktorý spochybňuje úroveň starostlivosti matky o maloletého G., H.

a F.. Poukázala na tvrdenie otca, že deti matky z predchádzajúceho vzťahu žijú v podstatne horších
podmienkach a nie je otcovi jasné prečo si matka nedá návrh na ich zverenie. Otec tu v celom rozsahu
klame. Na strane 22 znaleckého posudku osobe znalkyni uviedol, že aktuálne má partnerský vzťah (s
matkou maloletého A.), trvá dva roky, partnerka má štyri deti, ale žije s nimi len jej jeden syn, ostatnédeti sú otca a starej mamy. On si dal podmienku, že ak chce s ním matka žiť, musí si poriešiť deti,
lebo si netrúfal vychovávať štyri deti. Čo sa týka chorobnosti maloletého, súd prvej inštancie uviedol,
že dieťa bolo choré asi štyri krát počas vykonávania styku. Dieťa navštevuje otca každý druhý týždeň,

takže v rámci 26 týždňov matka bola nútená opakovane s maloletým ísť na pohotovosť. Otec matku
nikdy neinformuje o zdravotnom stave dieťaťa, ani nezabezpečí dieťaťu lekárske ošetrenie v mieste jeho
bydliska. Dňa 31.10.2023 došlo za prítomnosti právnych zástupcov oboch strán k odovzdaniu dieťaťa
matke a dieťa malo popálenú celú ruku. Otec ho matke odovzdal s odôvodnením, že sa nič nestalo,
že si len popálil maloletý ruku na peci a že to bude v poriadku. Dcéra matky maloletá F. mala v čase

napísania svojho čestného prehlásenia 16 rokov, takže bola vekovo a rozumovo vyspelá vyjadriť svoj
názor, ktorý by sa mal rešpektovať. Maloletá sa nevyjadrovala k návrhu na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému A., ale vyjadrila sa prečo je v náhradnej starostlivosti starých rodičov
a prečo na svojom rozhodnutí nechce nič meniť a zároveň opísala to, čo vlastnými zmyslami vnímala
počas pobytu v domácnosti otca maloletého. Súd tak nesprávne uviedol, že najstaršia dcéra F. bola
zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov už v roku 2011. Do náhradnej osobnej

starostlivosti bola zverená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota až dňa 9.10.2018, teda do
tejto doby sa matka výlučne starala o maloletú dcéru a až keď táto odmietla žiť s otcom maloletého
A. z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom prehlásení matka riešila, že bude žiť u svojich starých rodičov,
čo bolo aj želaním maloletej F.. Maloleté deti H. a F. boli rozsudkom zo dňa 18.6.2018 zverené do
osobnej starostlivosti svojho otca a maloletý G. zostal v starostlivosti matky. Neobstojí teda tvrdenie

prvoinštančného súdu, že o tri deti matky sa starajú iní ľudia. Stará sa o ne otec a to o dve maloleté
deti a o tretie sa stará matka spolu s maloletým A.. V starostlivosti o deti neboli u matky zistené žiadne
pochybenia,pretonevidížiadendôvod,abytotobolomatkenaujmuvtomtokonaní.Matkasabezsvojho
zavinenia ocitla vo vzťahu s otcom maloletého A., ktorý nebol ideálny, postupovala s maloletými deťmi
domáce násilie, bola pod sústavnou kontrolou, nemohla sa rozhodovať o tom, čo bude robiť. Narodilo

sa jej piate dieťa. Matka túto zložitú situáciu musela riešiť odchodom z domácnosti otca, na ktorý sa
dlhšie pripravovala. Rozsudkom súdu prvej inštancie došlo k zásadnej zmene výchovného prostredia
maloletého na striedavú osobnú starostlivosť, hoci matka avizovala závažné zmeny aj v správaní
dieťaťa, ktoré signalizujú, že už neodkladným opatrením nastavené stretávanie prestáva maloleté dieťa
zvládať a bolo by v záujme maloletého podrobnejšie skúmať čo sa v prostredí u otca deje a ako

prebieha styk s maloletým v jeho domácnosti, keď v čase vydania rozhodnutia štvorročné dieťa odmieta
s otcom odísť, byť s ním a po návrate od otca zmeny v jeho správaní pretrvávajú cca jeden týždeň.
Vykonalo sa šetrenie pomerov u matky, aj pohovor s maloletým. Zo správy zo dňa 24.10.2023 je
zrejmé, že sa mu dobré býva s tatom aj s maminkou, ale zároveň sa maloletý vyjadril, že k tatovi chodí
rád, ale nechce k nemu chodiť stále. Názor dieťaťa zistený nebol, keď záverom kolízny opatrovník

konštatuje, že sa im vzhľadom na nízky vek nepodarilo zistiť jeho názor na ich aktuálnu rodinnú situáciu.
Konštatovali pozitívny citový vzťah a väzbu maloletého na matku. V konaní nebolo oboznámené to, že
súd uvažuje o zmene výchovného prostredia. Súd nezistil postoj dieťaťa, či s takouto zmenou súhlasí, je
na ňu pripravené a či takúto zásadnú zmenu zvládne. Nehovoriac o vhodnosti tohto inštitútu vzhľadom
na nízky vek dieťaťa, citovú pripútanosť k matke, aj vzdialenosť medzi bydliskami rodičov. Zastáva

názor, že zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bude maloletý ako dieťa nízkeho veku
vytrhávaný cyklicky z predškolského a následne školského prostredia a opakovane umiestňované do
iného prostredia, čo je zásadnou kontraindikáciou ustanovenia striedavej osobnej starostlivosti. Matka
namietala aj určenie výživného, keď uviedla, že súd sa uspokojil pri stanovení výživného s príjmom
otca vo výške 1.450 eur mesačne a z tohto priznal povinnosť otcovi prispievať na výživu sumou len

vo výške 200 eur, ktorá nepredstavuje ani len polovicu odôvodnených nákladov na dieťa, ktoré súd
považoval za primerané a otec tieto ani nerozporoval. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovala
v prevažnej miere matka, poskytovanie vecných plnení vrátane zabezpečovania bývania zabezpečila
tiež matka a všetky potreby zabezpečuje prevažne matka spolu so svojim partnerom. Otec neprispeje
na obuv, či zimné oblečenie, na výzvy matky nereaguje. Matka je na jedno oko slepá, preto má zníženú

pracovnú schopnosť, nepracuje na plný pracovný úväzok a to aj kvôli starostlivosti o dieťa. Z tohto
pohľadu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať výživným na maloletého sumou 250 eur.
Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie

súhlasí, je názoru, že k danému rozhodnutiu súd dospel na základe skutočne rozsiahleho a podrobného
dokazovania, v rámci ktorého bolo preukázané, že maloletý má vytvorené u oboch rodičov rovnocenné
podmienky materiálne, ako aj citové pre svoj zdravý telesný aj duševný vývin. Matka maloletého mala
už v čase utajeného a vopred pripravovaného náhleho odchodu do E. aj s maloletým jasný zámer a toizolovať ho ako otca od syna, napriek tomu sa jej to nepodarilo a vďaka neodkladnému opatreniu jediným
jeho záujmom je byť s maloletým synom čo najviac a to bez ohľadu na výdavky, ktoré sú preňho s tým
spojené s ohľadom na vzdialenosť miesta bydlísk rodičov. Má za to, že slovné útoky matky na jeho osobu

nemajú reálny základ. Trvá na tom, že striedavá osobná starostlivosť v ich prípade je pre maloletého
najlepším riešením. Odvolaním matka jednoznačne preukázala jej snahu presadiť si cez dieťa svoj akt
pomsty voči nemu a ako aj snahu získať cez dieťa výživné od neho s tým, že záujem maloletého je
u nej na poslednom mieste. Poukázal na sms správu, ktorú mu matka zaslala 20.12.2023, kde mu sama
z vlastnej iniciatívy umožňuje predĺžiť styk so synom takmer až o šesť dní, z čoho vyplýva, že pre dieťa

nie je pobyt uňho aj na viac dní než bolo určené neodkladným opatrením nijakým stresom a že mu
matka vo vzťahu k maloletému plne dôveruje. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec maloletého a to vo výrokoch III.,
IV., V., teda v časti určenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom. Dôvodil, že príjem matky

a jeho príjem je síce mierne za posudzované obdobie rozdielny v neprospech matky, avšak táto by
si v E. mohla nájsť aj lepšie platenú prácu, keď do E. aj s dieťaťom údajne odišla za účelom práce.
Matka odsťahovaním maloletého bez jeho súhlasu do E. spôsobila, že výlučne on platí všetky výdavky
s cestami do E. za maloletým dieťaťom. On tento stav akceptoval len preto, aby bol so synom čo najviac.
Súd ho ešte navyše zaviazal aj platením výživného pri striedavej starostlivosti po 80 eur mesačne. Jeho

mesačné výdavky predstavujú 280 eur cestovné do E. a späť, okrem toho ďalšie výdavky na údržbu
vozidla cca 50 eur mesačne pri takom počte najazdených kilometrov. Výhradne matka napriek striedavej
osobnejstarostlivostipoberádaňovýbonusaprídavkynadieťa.Výdavoknamaterskúškolusavprípade
striedavej starostlivosti zníži na polovicu. Tento výdavok nie je nevyhnutný, nakoľko matka nemusela
dať maloletého do materskej školy, keď predškolská výchova uňho v jeho veku nie je povinná. Namieta

aj výšku výživného za obdobie od 16.09.2022 do 31.10.2023, ktorá suma je neprimerane vysoká
a nedôvodná. Žiada, aby výživné na dieťa na obdobie počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
určené nebolo. Žiada, aby súd zamietol zvýšenie výživného za obdobie od 16.09.2022 do 31.10.2023.
Ak sa súd stotožní s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne nedoplatku na zročnom výživnom,
žiada o možnosť toto uhradiť v mesačných splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným,

keď zaplatenie celej sumy jednorazovo považuje za nespravodlivé.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby
(§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) prejednal vec, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie

mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. B4-17P/169/2022 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorej sa domáhala návrhom

podaným na súde prvej inštancie matka, keď žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti,
otcovi určiť výživné v sume 200 až 250 eur mesačne a upraviť styk otca s maloletým na každý druhý
týždeň od štvrtku poobedia do nedele večera.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým maloletého A. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových
intervaloch, určil otcovi maloletého výživné počas striedavej osobnej starostlivosti sumou 80 eur
mesačne, za obdobie od 16.09.2022 do 31.10.2023 vo výške 200 eur mesačne a určil zročné výživné
za obdobie od 16.09.2022 do 31.10.2023 v sume 1.500 eur, ktoré určil otcovi zaplatiť do troch dní od
doručenia rozsudku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné, v záujme maloletého dieťaťa, ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.9. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so

striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude
striedaváosobnástarostlivosťvzáujmedieťaťa.Podľaods.5súdprirozhodovaníovýkonerodičovských
práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča

dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správa majetku. Obaja
rodičia majú rodičovské práva, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods.

1, 2 Zákona o rodine).

12. Zákonné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov vyžadujú, aby boli rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, aby mali o výchovu dieťaťa záujem,
aby bolo zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jeho záujme

a aby touto úpravou boli lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Samotná skutočnosť, že obaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem a že sú z hľadiska fyzického, psychického a existujúcich
vhodných bytových podmienok obaja spôsobilí sa o dieťa starať, nevedie ešte opodstatnene k záveru,
že striedavá osobná starostlivosť je pre dieťa vhodná, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších
zákonom stanovených podmienok kumulatívne právnou úpravou požadovaných. Záujem dieťaťa treba

posudzovaťzhľadískobjektívnych,nietedazčistosubjektívnehohodnoteniavýhodnostičinevýhodnosti
pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť
jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu. Pritom súd vždy posudzuje
celý súbor relevantných faktorov, ako vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa,
spôsobilosť každého rodiča starať sa o dieťa, súrodenecké väzby, vhodnosť bytových podmienok,

schopnosť komunikácie medzi rodičmi a samozrejme, akonáhle je to vzhľadom na vek a rozumovú
vyspelosť dieťaťa možné, berie do úvahy aj názor dieťaťa samotného.

13. Starostlivosť o maloleté dieťa je jednou z vecí, ktoré sa ho bytostne týkajú. Ak sa rodičia nedokážu
dohodnúť, súd určí, či sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, alebo

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je nepochybné, že otec v danom prípade má
záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého. Z hľadiska splnenia materiálnych podmienok na
rozhodnutie o takejto forme starostlivosti je ale záujem rodiča, nech je akokoľvek úprimný, druhoradý.
Rozhodujúcou otázkou, ktorú musí súd skúmať, je záujem maloletého. Ak striedavá osobná starostlivosť
nie je v záujme maloletého, nemožno ju upraviť.

14. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že maloletý A. je dieťa narodené
zo vzťahu rodičov, ktorí do mája 2022 žili v spoločnej domácnosti v mieste bydliska otca, odkiaľ sa
matka aj s maloletým odsťahovala do E.. Od mája 2022 do konca augusta sa medzi rodičmi realizovala
striedavá starostlivosť o maloletého, ktorého si striedali v týždňových intervaloch. Matka od striedavej

starostlivosti upustila, dňa 16.09.2022 podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému, kde žiadala maloletého zveriť do svojej starostlivosti. V konaní bolo dňa 14.10.2022
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý dočasne do skončenia konania vo veci samej
zverený do starostlivosti matky a otcovi bol upravený styk s maloletým na každý nepárny týždeň od
štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a určené výživné sumou 100 eur mesačne. Rodičia

sa neodkladným opatrením upravujúcim styk riadia, prepravu maloletého zabezpečuje výlučne otec.
Matka s maloletým a svojím synom maloletým G. býva v spoločnej domácnosti spolu so svojím terajším
partneromvjehobyte.OkremmaloletéhoA. aG.máďalšie3vyživovaciepovinnosti,každúvminimálnej
výške a to na maloletú F., ktorá je zverená v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, na mal. H.a mal. F., korí sú zverení v osobnej starostlivosti svojho otca. Maloletý A. navštevuje materskú školu na I.
J. X F. E. od 12.10.2022. Matka je zamestnaná v spoločnosti K. L., C.. C. M., E. s priemerným mesačným
netto zárobkom 637 eur, poberá daňový bonus na 2 deti cca 170 eur mesačne a rodinné prídavky

na dve deti. Je invalidná dôchodkyňa z dôvodu slepoty na ľavé oko a poberá invalidný dôchodok vo
výške 202,80 eur mesačne. Výdavky na maloletého vyčíslila sumou cca 500 eur (strava v skôlke 60 eur,
poplatok v škôlke 60 eur, strava doma 150 eur, oblečenie 40 eur, obuv 17 eur, hračky 20 eur, hygiena 10
eur, doprava 50 eur). Otec maloletého žije v D., obci vzdialenej od bydliska matky 290 km (cesta autom
trvá cca 4 hodiny) vo svojom rodinnom dome v spoločnej domácnosti s partnerkou a jej 3 maloletými

deťmi. Okrem maloletého A. má jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 50 eur mesačne voči dcére A.,
nar. XX.XX.XXXX. Okrem rodinného domu, v ktorom býva vlastní ďalšie 2 nehnuteľnosti, v jednej z nich
bývajú rodičia. Je súkromne hospodáriaci roľník. Uviedol, že je závislý od dotácií, ktoré napríklad v roku
2021 nedostal, preto si musel zobrať úver a v roku 2022 preto dostal vyššie dotácie. Spláca úvery a to
hypotekárny na dom s mesačnou splátkou vo výške 309 eur mesačne, ktorý zaňho spláca jeho otec,
leasing na traktor a náves s výškou splátky cca 400 eur a viacero malých úverov na preklenutie spolu

s výškou splátky 600 eur. Jeho príjem za rok 2022 predstavoval sumu 1.450 eur. Z daňového priznania
otca za rok 2023 vyplynulo, že dosiahol príjmy 22.293 eur a výdavky mal 33.183 eur, takže vykázal
stratu 10.890 eur. Na odvolacom pojednávaní otec uviedol, že jeho mesačný príjem je 1.000 eur. Otec
na výživu maloletého A. prispieval od 06.12.2022 sumou 100 eur mesačne a od 06.02.2024 sumou 80
eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť

primerané výživné a upraviť styk totožne s úpravou v neodkladnom opatrení.

15. Významným faktorom z hľadiska posúdenia splnenia zákonných predpokladov pre striedavú osobnú
starostlivosť je okrem iného zistenie, či rodičia napriek rozvratu ich vzťahov dosahujú takú psychickú
a mentálnu vyspelosť, že v záujme dieťaťa sú schopní eliminovať prejavy svojich narušených vzťahov

do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. V obdobnom duchu vyznieva judikatúra
všeobecných súdov v tejto otázke, v ktorej spoločným menovateľom je nevyhnutnosť vzájomnej
spolupráce pri výchove maloletého dieťaťa. V prejednávanej veci ide o prípad, kde vzťahy medzi rodičmi
nemožno označiť ako srdečné a priateľské, z dokazovania je však zrejmé, že otec i matka rešpektujú
rolu druhého rodiča i keď otec sa vyjadroval, že matka sa o ňom pred maloletým vyjadruje negatívne.

Vo vyjadreniach matky je kritika ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého v domácnosti otca, keď
otec opakovane vrátil maloletého po realizácii styku chorého bez toho, že by s ním navštívil lekára, vrátil
ho s popálenou rukou, ktoré zranenie bagatelizoval, namietala, že o maloletého sa u otca stará jeho
priateľka a starý otec, nakoľko otec je do večerných hodín v práci, poukazovala na povahové vlastnosti
otca akoimpulzívnosť,agresivita,výbušnosť,neprijímanieinýchnázorovapocitovapožívaniealkoholu.

Konštruktívna komunikácia medzi rodičmi o výchove maloletého nie je v súčasnosti reálna.

16. Vpredmetnejvecisúdpristúpilajkzisťovaniunázorumaloletéhoformoupriamehovypočutiasúdom
spôsobom zodpovedajúcim veku a vyspelosti maloletého, kedy súd postupom v súlade s § 38 CMP
vykonal pohovor s maloletým A. (v čase pohovoru mal 5 rokov a 2 mesiace) bez prítomnosti rodičov,

iba za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Z výsluchu vyplynulo, že maloletý má rád oboch rodičov,
má k nim vytvorený citový vzťah, stretávanie s otcom tak ako prebieha mu vyhovuje. Vzhľadom na
spôsob komunikácie, vyjadrovanie sa a vek maloletého odvolací súd sa neriadil názorom maloletého,
ale čiastočne zohľadnil jeho postoj k prebiehajúcej starostlivosti.

17. Odvolací súd teda po preskúmaní veci, komplexnom posúdení záujmov maloletého a všetkých
relevantných faktorov zisťoval, či je striedavá osobná starostlivosť o maloletého vhodná a dospel
k záveru, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky so
zabezpečením dostatočnej úpravy styku otca s maloletým. Maloletý je vo veku, kedy rýchlo rastie a jeho
režim podlieha rýchlym zmenám. U matky navštevuje od októbra 2022 materskú školu. V septembri

2025 maloletý dovŕši 6 rokov, takže návšteva škôlky je určite v jeho záujme. Zmeny v živote maloletého
sú pre dieťa zaťažujúce a odvolací súd mal za to, že pre maloletého v jeho veku je potrebná a to aj do
budúcna a aj v jeho záujme stabilita výchovného prostredia. Maloletý má zaužívaný pravidelný režim,
ktorý mu vyhovuje a je spokojný, čo vyplynulo aj z pohovoru s ním, preto ho súd zveril do osobnej
starostlivosti matky.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo dôvodné konštatovať, že styk otca s maloletým v rozsahu
upravenom neodkladným opatrením sa v podstate od jeho vyhlásenia až doposiaľ realizoval, tento
dobre funguje a v súvislosti s jeho realizáciou nevznikajú medzi zúčastnenými žiadne vážne problémy či
konflikty. Bolo dostatočne preukázané, že vzťahy maloletého k otcovi sú dobré, maloletý k otcovi chodírád ( čo je zrejmé i z jeho vyjadrení) a otec má eminentný záujem stýkať sa s ním čo najviac a byť
pevnousúčasťoujehoživota.Nastraneotcaniesúzistenéžiadnetakézávažnéprekážky,ktorébybránili
v realizácii rodičovských kompetencií, pričom účel, ktorým je budovanie a upevňovanie vzájomného puta

môže byť naplnený jedine pri ich pravidelnom a dostatočne dlhom osobnom kontakte, ktorý im umožní
aktívne spolu tráviť čas a budovať spoločné zážitky. Vzhľadom na uvedené, berúc do úvahy dobrý vzťah
medzi maloletým a otcom ako aj bezproblémové vnímanie maloletým doterajšieho rozsahu stretávania,
na vzdialenosť medzi bydliskami, mal odvolací súd za to, že je tu priestor pre mierne rozšírenie rozsahu
osobnej starostlivosti otca než tomu bolo doposiaľ. Berúc do úvahy aktuálne pomery vo vzájomných

vzťahoch účastníkov odvolací súd preto oprávnil otca stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň od
stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého u matky vyzdvihne a matke
ho aj po skončení styku v mieste jej bydliska vráti. Osobitne súd určil aj styk počas sviatkov a prázdnin
tak, aby maloletý trávil počas nich čas s oboma rodičmi v rovnakom rozsahu. Počas takto upraveného
styku bude mať otec vytvorený priestor na podieľaní sa na výchove maloletého, na vytváranie nových
spoločných zážitkov a upevňovanie vzájomného vzťahu.

18. Pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti tak odvolací súd upravil výkon rodičovských práv a povinností
iným spôsobom ako súd prvej inštancie, bolo preto dôvodné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie aj
v časti určenia výživného na maloletého A..

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

21. Vzhľadom k zisteným potrebám maloletého a osobným a majetkovým pomerom povinného rodiča
uvedeným v ods. 19 tohto rozsudku považoval odvolací súd za primerané výživné v sume 150 eur
mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda od 16.09.2022. Odvolací súd mal za to, že príjem otca

ako súkromne hospodáriaceho roľníka nie je stabilným, je odkázaný na finančnú pomoc štátu a mesačný
príjem od 1.000 do 1.450 eur mesačne, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu sa javil ako primeraný
a zodpovedajúci životnej úrovni otca. Pri takto určenom výživnom zohľadnil aj vek maloletého, jeho
výdavky, ktoré sú bežné, rozsah styku a tiež cestovné náklady otca, ktoré musí vynakladať v súvislosti
s realizáciou styku a ktoré zavinila matka tým, že sa bez súhlasu otca s maloletým odsťahovala do

miesta vzdialeného 290 km.

22. Odvolací súd rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom, nakoľko otec za obdobie od
16.09.2022 do 03.12.2024 neprispieval na výživu maloletého sumou určenou týmto rozsudkom. Za
uvedené obdobie mal zaplatiť 3.975 eur (75 eur za september 2022 a 26 mesiacov x 150 eur) a zaplatil

2.360 eur, takže nedoplatok je vo výške 1.615 eur, ktorý súd povolil otcovi vzhľadom na jeho zistené
osobné a majetkové pomery, aj na výšku nedoplatku uhradiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu
s bežným výživným.

23. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie

zistil správne skutkový stav, ale dospel k nesprávnym právnym záverom, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

24. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd

podľa ust. § 396 ods. 2 CSP za použitia ust. § 52 CMP.

25. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).