Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201303
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123201303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne: Slovenská republika – Bytová
agentúra rezortu ministerstva obrany, so sídlom Pri Šajbách 12, Bratislava, IČO 34 000 666, proti
žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., zastúpenému JUDr. Miroslavom
Ondrušekom, advokátom so sídlom Radničné námestie 33, Bardejov, 2/ F. G. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/X, E., 3/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Trenčín, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/10/2023-85 zo dňa 15. februára 2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a V. p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného 1/ proti výroku III. o d m i e t a .

Žalobkyňa m á proti žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 18C/10/2023-85 zo dňa 15. februára 2024 vo výroku I. uložil
žalovanému 1/ povinnosť odovzdať žalobkyni byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu
súp. č. XXX J. H. K. L. E., postaveného na parcele registra C parc. č. 625/2 zastavané plochy a nádvoria

o výmere 310 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. C., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
výroku II. žalobu voči žalovanému 1/ vo zvyšnej časti zamietol. Vo výroku III. uložil žalovanej 2/ povinnosť
vypratať a odovzdať žalobkyni byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX J.
H. K. L. E., postaveného na parcele registra C parc. č. 625/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 310
m2, evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. C., a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku
IV. žalobu voči žalovanému 3/ zamietol. Vo výroku V. rozhodol, že žiadna zo strán vo vzťahu k žalobe
voči žalovanému 1/ nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku VI. priznal žalobkyni voči žalovanej

2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením a vo výroku VII. žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.1 Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyňa ako prenajímateľ uzavrela v júli 1997 so žalovaným
1/ ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X
bytového domu súp. č. XXX na ulici H. L. E.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to počas
trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany. Personálnym rozkazom zo dňa

9.12.2014bolžalovaný1/kudňu31.12.2014prepustenýzoslužobnéhopomeruprofesionálnehovojaka.
Nájomnou zmluvou zo dňa 25.6.2020 žalovaný 1/ ako prenajímateľ prenajal predmetný byt žalovaným
2/ a 3/. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 24.6.2021. Výzvou na vypratanie bytu zo
dňa 31.1.2023 vyzval žalovaný 1/ žalovanú 2/, aby predmetný byt vypratala. Výzvou na vypratanie aodovzdanie bytu zo dňa 5.12.2022 vyzvala žalobkyňa žalovaného 1/ na vypratanie a odovzdanie bytu,
nakoľkood1.1.2015užívabytbezprávnehodôvoduaokremtohohruboporušujepovinnostivyplývajúce
z užívania dotknutého bytu, nakoľko byt bez súhlasu prenajíma. Žalobkyni sa zásielka s výzvou vrátila

neprevzatá s poznámkou, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 710 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné, že žalovaný 1/ predmetný byt už reálne neužíva a nemá
v ňom žiadne svoje veci, avšak doposiaľ byt žalobkyni neodovzdal, v dôsledku čoho súd dospel k

záveru, že žalovaný 1/ naďalej zadržiava vec patriacu žalobkyni a odmieta jej ju vydať, preto je žaloba
v časti o odovzdanie bytu dôvodná. Naopak, v časti o vypratanie bytu súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ súd prvej inštancie uviedol, že títo uzavreli so žalovaným 1/
dňa 25.6.2020 zmluvu, ktorú by bolo možné podľa obsahu posúdiť ako zmluvu o podnájme. Žalovaný 1/
však v tom čase už nemal postavenie nájomcu predmetného bytu, nakoľko nájomný vzťah zanikol dňom
31.12.2014, a nemal ani žiadne iné oprávnenie uzavrieť so žalovanými 2/ a 3/ zmluvu o nájme, príp.

zmluvu o podnájme, preto túto zmluvu vyhodnotil súd prvej inštancie ako neplatnú. Nebolo sporné, že
žalovaná 2/ predmetný byt skutočne užíva a odmieta ho žalobkyni odovzdať, preto súd uložil žalovanej 2/
povinnosť byt vypratať a odovzdať ho žalobkyni. Vo vzťahu k žalovanému 3/ súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol, nakoľko nebolo sporné, že žalovaný 3/ byt neužíva, nemá v ňom žiadne veci a nedisponuje
ani kľúčmi od tohto bytu. Lehotu na splnenie povinnosti žalovanému 1/ (tri dni) zdôvodnil súd odkazom

na ustanovenie § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Lehotu na splnenie
povinnosti žalovanej 2/ (tri mesiace) zdôvodnil tým, že túto lehotu súd považuje za primeranú vzhľadom
na charakter povinnosti, ktorej splnenie bolo žalovanej 2/ uložené.

2. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f),

h) CSP, pričom výslovne uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti výrokom I. a III. napadnutého rozsudku.
Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobuvočižalovanému1/zamietne,alebo
abyrozhodnutiesúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Uviedol,
že napadnutý rozsudok je prekvapivý, arbitrárny a voči nemu nevykonateľný, keďže on nedokáže byt
žalobkyni odovzdať, pokiaľ žalovaná 2/ má právo byt ďalej užívať po dobu troch mesiacov. Výroky I.

a III. sú vo vzájomnom rozpore, čo spôsobuje zmätočnosť rozsudku. Súd nevysvetlil, ako môžu obaja
žalovaní 1/ a 2/ samostatne splniť povinnosť – odovzdať byt žalobkyni v rozdielnom čase. Žalobkyňa sa
domáhalavočižalovanýmspoločneanerozdielnevyprataniaaodovzdaniabytu,avšaksúdprekvapivým
rozsudkom dosiahol nevykonateľný stav. Okrem toho je napadnutý rozsudok podľa žalovaného 1/ v
rozpore so žalobným návrhom, nakoľko žalobkyňa žalovala všetkých žalovaných na vypratanie bytu

a tomu žalovaný prispôsobil procesnú obranu a napriek tomu, že žalobkyňa žalobu nezmenila, súd
zaviazal žalovaného 1/ k úplne inej povinnosti, ako žiadala žalobkyňa.

2.1 Žalovaný 1/ tiež v odvolaní namietal, že nemohol splniť povinnosť odovzdať byt (ak mal súd pod
povinnosťou odovzdať byt na mysli povinnosť žalovaného 1/ odovzdať žalobkyni kľúče od bytu) z dôvodu

omeškania žalobkyne ako veriteľa. Podľa žalovaného 1/ súd mal vedomosť o tom, že on nemá v byte
veci, chcel danú povinnosť dobrovoľne splniť a aj na pojednávaní vyzval žalobkyňu na poskytnutie
súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí kľúčov od bytu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku konštatoval, že „je síce pravda, že žalovaný 1/ prejavil vôľu byt odovzdať, avšak
za podmienok, ktorých splnenie žalobkyni nevyplýva z hmotného práva“, avšak neuviedol, aké splnenie

inej povinnosti mal žalovaný 1/ vyžadovať. Podľa odvolateľa nie je pravdou, že by si on stanovoval
akékoľvek podmienky. Jedná sa o nesprávne zistený skutkový stav v rozpore s vykonanými dôkazmi,
ako aj v rozpore s jeho vyjadrením na pojednávaní, kde uviedol: „keď niečo chcem vydať, tak nemôžem
byť sankcionovaný za to, že to chcem vydať“, pričom súd sa vyjadril, že tomuto jeho vyjadreniu rozumie.
Ak by sa súd bol vtedy vyjadril, že má za to, že žalovaný 1/ odovzdanie kľúčov nejakým spôsobom

podmieňuje, tak by sa žalovaný 1/ k nesprávnemu vnímaniu súdu k danej veci náležite vyjadril.

2.2 Arbitrárnosť napadnutého rozsudku videl odvolateľ v tom, že z odôvodnenia rozsudku nedokáže
zistiť, ako sa súd vysporiadal s podstatnými otázkami, napr. že žalovaný 1/ sa v byte nezdržiava,
neužíva ho, nemá v ňom žiadne veci (rovnako ako žalovaný 3/, voči ktorému bola žaloba zamietnutá), že

žalovaný 1/ chcel (a stále chce) odovzdať žalobkyni kľúče, avšak tie žalobkyňa odmieta prevziať, ako má
žalovaný 1/ odovzdať byt do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ak v byte môže žalovaná 2/ zotrvať
ďalšie tri mesiace po právoplatnosti rozsudku. Podľa odvolateľa mala byť žaloba voči nemu zamietnutá
vzhľadom na nesporné vyjadrenia strán ohľadom jeho vôle odovzdať byt a neposkytnutie súčinnosti zostrany žalobkyne. Odovzdanie bytu je podmnožinou povinnosti byt vypratať. Žalobkyňa sa voči nemu
nedomáhala povinnosti vydať hnuteľnú vec – kľúče od bytu, ale vypratania jeho osobných vecí z daného
bytu. Súd sa podľa odvolateľa nedostatočne vysporiadal s nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie na

jeho strane. Pokiaľ mu bola uložená povinnosť odovzdať byt žalobkyni, tento výrok je podľa odvolateľa
nevykonateľný aj preto, lebo (s odkazom na § 181 Exekučného poriadku) pri povinnosti vypratať byt
exekútor nevykonáva protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti. Exekúciou je možné len vyniesť veci a
vykázať osoby z bytu.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výrokoch I. a III. potvrdil. Zdôraznila, že výlučne z dôvodu konania žalovaného 1/ sa
v služobnom byte toho času nachádza žalovaná 2/, ktorej žalovaný 1/ umožnil nasťahovanie sa do
bytu bez súhlasu a vedomia žalobkyne, pričom pôvodný nájomný vzťah bol uzatvorený len medzi
žalobkyňou a žalovaným 1/ - toto dostatočne odôvodňuje pasívnu legitimáciu žalovaného 1/. Žalovaný
1/ preto nemá v tomto spore totožné právne postavenie ako žalovaný 3/, keď poukazuje na skutočnosť,

že prvostupňový súd mal voči jeho osobe žalobu rovnako zamietnuť, nakoľko taktiež nemá v byte
žiadne veci. Tvrdenie žalovaného 1/, že súd neuviedol, aké splnenie inej povinnosti žalobkyne mal
vyžadovať, považuje žalobkyňa za nekorektné vzhľadom na záujem žalovaného 1/ „ukončiť nájomný
vzťah dohodou“, ku ktorému sa žalobkyňa písomne vyjadrila dňa 8.6.2023 a súd prvej inštancie sa
k tejto otázke vyjadril v bode 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný 1/ podľa žalobkyne

zastával po celú dobu konania právny názor, že nájomná zmluva naďalej trvá (z dôvodu neurčitosti
určenia doby jej trvania je potrebné ju považovať za uzavretú na dobu neurčitú), aby v odvolaní mohol
tendenčne tvrdiť, že v čase rozsudku už nájomný vzťah netrval. Žalobkyňa má za to, že súd rozhodol v
zmysle žalobného petitu, keďže ona žalovala všetkých žalovaných o vypratanie a súčasne aj odovzdanie
služobného bytu. Vo výroku III. súd v nijakom prípade nepriznal žalovanej 2/ právo zotrvať v byte ešte tri

mesiace, naopak, v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku jej uložil povinnosť byt vypratať
a odovzdať žalobkyni. Je výlučne povinnosťou a zodpovednosťou žalovaného 1/ odovzdať predmetný
byt žalobkyni tak, ako ho prevzal pri vzniku nájomného vzťahu, t. j. vyprataný a pripravený k ďalšiemu
bezproblémovému užívaniu.

4. Žalovaný 1/ v ďalšom písomnom vyjadrení opätovne poukázal na nevykonateľnosť rozsudku, keďže
nedokáže odovzdať byt, ak v ňom býva žalovaná 2/. Súd prvej inštancie nepochopiteľne nezohľadnil
jeho snahu odovzdať kľúče od bytu žalobkyni a skutočnosť, že žalobkyňa kľúče odmietla prevziať. Ďalej
uviedol, že mal zo strany žalobkyne sľúbené, že s ním (tak ako s mnohými nájomníkmi) bude uzavretá
kúpna zmluva na odpredaj predmetného bytu. Spoľahol sa teda na vyjadrenia žalobkyne, a preto konal v

zmysle potvrdeného prísľubu žalobkyne a uzavrel nájomnú zmluvu so žalovanými 2/ a 3/. Zopakoval, že
súdrozhodolvrozporesozásadouneultrapetitumažeboloporušenéjehoprávonaspravodlivýproces.

5. Žalobkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení k otázke odovzdania kľúčov od bytu uviedla, že v
prejednávanej veci nemožno stotožniť úkon vypratania a odovzdania služobného bytu iba s odovzdaním

kľúčov od bytu. Samotné odovzdanie kľúčov od služobného bytu nemožno považovať za odovzdanie
bytu v zmysle ustanovenia § 682 Občianskeho zákonníka. Súd podľa žalobkyne napadnutým súdnym
rozhodnutím v nijakom prípade de facto nekonštruoval mimozmluvný vzťah, ale určil žalovanej 2/
primeranúlehotuvzhľadomnacharakterpovinnostinavypratanieaodovzdanienehnuteľnostižalobkyni.
Žalovaný 1/ od 1.1.2015 doposiaľ užíva byt bez právneho dôvodu, tento žalobkyni neodovzdal, preto

je žalovaný dôvodne, pričom účelom prípadnej exekúcie bude nielen vypratať hnuteľné veci z bytu, ale
aj vykázať osoby z bytu a následne odovzdať takto vyprataný byt žalobkyni vrátane kľúčov od bytu.
Následne žalobkyňa zaslala súdu kópiu vyjadrenia adresovaného žalovanému 1/, v ktorom uvádza, že
jej bola od žalovaného 1/ doručená obálka s 1 ks kľúča, avšak doručenie kľúča žalobkyňa nepovažuje za
riadne odovzdanie bytu. Žalovaný 1/ je povinný odovzdať jej predmetný byt vyprataný od osôb, ktoré sa

v byte zdržujú, a od vecí, ktoré nie sú vlastníctvom žalobkyne. Okrem kľúča od bytu je potrebné odovzdať
aj všetky ostatné kľúče (od vchodu do bytového domu, od vchodu do pivníc, od pivničnej kobky a od
poštovej schránky) spolu s protokolárnym odovzdaním vyprataného bytu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.7. Výrokom I. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť odovzdať
byt a výrokom III. uložil žalovanej 2/ povinnosť vypratať a odovzdať ten istý byt, pričom povinnosti
oboch žalovaných formuloval ako samostatné, bez vzájomného prepojenia, resp. bez toho, že by

splnením povinnosti jedného zo žalovaných zanikla povinnosť druhého. Z tejto formulácie i z povahy
veci vyplýva, že nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo pasívne solidárnych žalovaných (§ 77 CSP),
ale o samostatné procesné spoločenstvo (§ 76 CSP), pri ktorom každý zo žalovaných koná len sám za
seba. Pokiaľ žalovaný 1/ napadol odvolaním nielen výrok I., ktorým bola konkrétna povinnosť uložená
jemu, ale aj výrok III., ktorým bola povinnosť uložená žalovanej 2/, vo vzťahu k výroku III. bolo potrebné

jeho odvolanie odmietnuť podľa ustanovení § 359 a § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou
osobou, keďže výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie sa netýka práv a povinností žalovaného 1/, nejde
o rozhodnutie v neprospech žalovaného 1/, a to ani formálne, ani materiálne.

8. Vo vzťahu k výroku I. bolo potrebné dať za pravdu žalovanému 1/ v tom, že žalovaný 1/ nemohol
odovzdať byt žalobkyni, kým plynula lehota troch mesiacov, určená žalovanej 2/ vo výroku III. na

vypratanie bytu. Vypratanie bytu žalovanou 2/ bolo totiž materiálnym predpokladom odovzdania bytu
žalobkyni. V čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 CSP) však už trojmesačná
lehota žalovanej 2/ uplynula (keďže proti výroku III. nebolo podané odvolanie oprávnenou osobou), teda
vykonateľnosť jej povinnosti vypratať a odovzdať byt nastala skôr než nastane (po právoplatnosti tohto
rozsudku odvolacieho súdu) vykonateľnosť povinnosti žalovaného 1/ odovzdať ten istý byt.

9. Skutočnosť, že žalovaný 1/ v byte nebýva a ani v ňom nemá žiadne veci, nezbavuje žalovaného 1/
zodpovednosti za riadne odovzdanie bytu. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bol to žalovaný
1/, kto bol (ako jediný) v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou, práve on prevzal od žalobkyne byt do užívania
na základe nájomnej zmluvy. Bolo preto povinnosťou žalovaného 1/ po skončení nájomného vzťahu byt

nielen vypratať (v zmysle vysťahovania všetkých svojich vecí), ale byt aj riadne odovzdať žalobkyni.
Žalovaný 1/ tiež zodpovedá za vypratanie a odovzdanie bytu žalovanou 2/, keďže on (žalovaný 1/) bez
právneho dôvodu a bez vedomia žalobkyne umožnil žalovanej 2/ do bytu sa nasťahovať. Keďže, ako
už bolo uvedené vyššie, súdom stanovená lehota na vypratanie bytu žalovanou 2/ v čase rozhodovania
odvolacieho súdu už uplynula, prípadné dôsledky nesplnenia tejto povinnosti zo strany žalovanej 2/ musí

znášať žalovaný 1/ (vzhľadom na jeho zodpovednosť za obývanie bytu žalovanou 2/) vo forme jeho
povinnosti riadne odovzdať byt žalobkyni (bez podnájomníka, vyprataný, v stave, v akom ho prevzal, so
zohľadnením bežného opotrebenia).

10. Nemožno súhlasiť so žalovaným 1/, že súd prvej inštancie ho zaviazal k úplne inej povinnosti, ako

žiadala žalobkyňa. Žalobkyňa totiž v žalobe požadovala, aby súd uložil žalovanému 1/ (rovnako ako
žalovanej 2/ a žalovanému 3/) povinnosť vypratať a odovzdať byt. Vo vzťahu k žalovanému 1/ súd žalobe
čiastočne vyhovel (keď mu uložil povinnosť odovzdať byt) a čiastočne ju zamietol (v časti o vypratanie
bytu), čo v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zrozumiteľne zdôvodnil. Nemožno teda
považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za ultra petitum.

11.Jepravdou,žepovinnosťvyprataťnehnuteľnosťjemožnévymáhaťvexekučnomkonaní–vypratanie
nehnuteľnosti a vykázanie povinného z nej má v Exekučnom poriadku osobitnú úpravu. To však
neznamená, že vlastník nehnuteľnosti nemôže podať žalobu na určenie inej povinnosti osobe, ktorá
stratila oprávnenie disponovať touto nehnuteľnosťou a riadne mu ju späť neodovzdala. Civilný sporový

poriadok umožňuje v zásade podanie žaloby na splnenie akejkoľvek povinnosti (§ 137 písm. a/ CSP),
pričom samozrejme úspech žalobcu závisí od preukázania, že žalovaný danú povinnosť na základe
hmotného práva mal a nesplnil ju. Pokiaľ teda žalobkyňa podala žalobu o určenie povinnosti žalovaným
1/, 2/, 3/ odovzdať jej byt a preukázala, že žalovaný 1/ povinnosť odovzdať byt nesplnil, súd prvej
inštancie správne v tejto časti žalobe vyhovel a uložil žalovanému 1/ povinnosť byt riadne odovzdať.

12. Ani to, že žalobkyňa navrhla uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/, 3/ vypratať a odovzdať byt ako
spoločnej a nerozdielnej povinnosti, nie je prekážkou, aby súd uložil túto povinnosť (v tomto prípade
povinnosť odovzdať byt) nie všetkým žalovaným, ale len niektorým zo žalovaných, prípadne (povinnosť
vypratať byt) len jednému žalovanému, pokiaľ hmotnoprávne nejde o nerozlučné spoločenstvo. V tomto

prípade povinnosť žalovaného 1/ odovzdať byt žalobkyni mala právny základ v skončení nájomného
pomeru založeného nájomnou zmluvou, kým povinnosť žalovaných 2/ a 3/ vypratať a odovzdať byt
mala právny základ v užívaní bytu bez právneho dôvodu (podnájomnú zmluvu medzi žalovaným
1/ ako nájomcom a žalovanými 2/ a 3/ ako podnájomníkmi súd prvej inštancie vyhodnotil akoneplatnú). Vzhľadom na rôzny právny základ povinnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ (hoci povinnosti rovnako
formulovanej) súd prvej inštancie správne považoval ich procesné spoločenstvo za samostatné (nie
nerozlučné), a teda správne rozhodol o povinnosti každého z nich osobitne.

13. Napokon k obrane žalovaného 1/, že on mal záujem odovzdať kľúč od bytu žalobkyni (a následne
ho aj žalobkyni zaslal), odvolací súd uvádza, že predmetom konania nebolo odovzdanie kľúča (ako to
naznačoval žalovaný 1/ v odvolacom konaní), ale odovzdanie bytu. Je zrejmé, že tieto dve skutočnosti
(odovzdanie bytu a odovzdanie kľúča od bytu) nemožno stotožňovať. Odovzdanie bytu zahŕňa okrem

odovzdania kľúčov (nie len jedného kľúča od bytu, ale všetkých kľúčov, ktoré nájomca na začiatku
nájomného vzťahu od prenajímateľa prevzal) aj protokolárne odovzdanie a prevzatie bytu (odpísanie
stavov meračov energií, kontrola technického stavu odovzdávaného bytu). Z vyjadrení strán pred súdom
prvej inštancie bolo zrejmé, že k takémuto odovzdaniu bytu nedošlo, pričom žalovaný 1/ počas celého
konania prejavoval len vôľu odovzdať kľúč, nie vôľu protokolárne odovzdať byt (zrejme to mal súd prvej
inštancie na mysli, keď uvádzal, že „žalovaný 1/ prejavil vôľu byt odovzdať, avšak za podmienok, ktorých

splnenie žalobkyni nevyplýva z hmotného práva“). Preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru,
že žalovaný 1/ doposiaľ byt žalobkyni neodovzdal, teda žalovaný 1/ naďalej zadržiava vec patriacu
žalobkyni.

14. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a správne vec právne posúdil (použil správne ustanovenia hmotnoprávnych predpisov a správne
ich aj aplikoval), rozsudok nie je zmätočný ani arbitrárny (k tomu najmä body 8 až 10 odôvodnenia tohto
rozsudku odvolacieho súdu), teda napadnuté rozhodnutie je vo výroku I. vecne správne a je potrebné
ho potvrdiť.

15. Výrok V. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je výrokom, ktorý je závislý
od výroku vo veci samej a žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol žiadne osobitné dôvody, pre ktoré by tento
výrok bol nesprávny. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že obe strany mali vo veci
samej čiastočný úspech, keď súd žalobu v časti o vypratanie bytu zamietol a v časti o odovzdanie bytu
žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie teda správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď vyslovil,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Preto odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok
V. rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že výroky II., III., IV., VI. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie neboli
napadnuté odvolaním, preto ich odvolací súd nepreskúmaval.

17. V odvolacom konaní mala vo veci samej plný úspech žalobkyňa, preto jej odvolací súd podľa § 396
ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnému žalovanému 1/ (odvolateľovi) nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).