Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100065
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr. Ing. Marcela
Martinkovičová, advokátka, so sídlom F. D. G. XX, XXX XX B., IČO: 50 672 720, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovanej č.: 30502-2/2022-BA zo dňa 12.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave ako odvolací orgán
príslušný na rozhodovanie v súlade s § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona dňa 12.07.2022 pod

č.: 30502-2/2022-BA rozhodla tak, že odvolanie žalobcu A. B. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočka Poprad zo dňa 22.04.2022 č.: 4183/2022-PP-DvN vo veci nepriznania nároku na dávku
nezamestnanosti zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

2. Žalovaná odôvodnila rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania poukazom na ust. § 218 ods. 1,
2 cit. zákona, ako aj s poukazom na obsah prvostupňového rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa,
pobočka Poprad 22.04.2022, podľa § 178 ods. 1 písm. a/ 5. bodu zákona, na základe ktorého

podľa § 104 ods. 1 zákona a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004, o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia rozhodla, že žalobca nemá nárok na dávku
nezamestnanosti. Žalovaná poukázala na odvolanie účastníka konania v ktorom uviedol, že nesúhlasí
s vyhlásením, že dlhodobý pobyt v zahraničí je prevažujúcou skutočnosťou pri posudzovaní centra
záujmov a domnieva sa, že z dokladov predložených v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti je
preukázané budovanie jeho zázemia na Slovensku. Žiadal o prehodnotenie napadnutého rozhodnutia,
ktoré považuje za nezákonné a nepreskúmateľné.

3. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia § 104 ods. 1, 6 zákona,
ako aj článok 61 ods. 1, 2 Základného nariadenia, článok 1 písm. j/ Základného nariadenia a článok 11
ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. V odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na to, že podľa OznámeniaÚradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z 03.11.2021 bol navrhovateľ zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie dňom 01.11.2021, pričom žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil na
pobočke dňa 15.11.2021. Žalovaná zdôvodnila, že v období posledných 4 rokov pred zaradením do

evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 01.11.2017 do 31.10.2021 navrhovateľ nepreukázal žiadnu
dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nárok na dávku
nezamestnanosti. Poukázala pritom opätovne na ustanovenie § 104 ods. 1 zákona a argumentovala
ďalej tým, že podľa spisového materiálu pracoval navrhovateľ v posudzovanom období na území
iných členských štátov EÚ - Rakúska a Nemecka. V tejto súvislosti uviedla, že na preukázanie dvoch

poistení nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského štátu EÚ je potrebné príslušnej pobočke
Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola dotknutá osoba poistená
v nezamestnanosti na území členského štátu EÚ, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou. Vo
formulári SED U002 z 05.01.2022 príslušná rakúska inštitúcia osvedčila údaje v bode 4. - obdobia
poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti
- od 01. novembra 2017 do 07. mája 2018 - zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia

- od 08. mája 2018 do 22. mája 2018 - iné obdobie, ktoré je obdobím poistenia
- od 23. mája 2018 do 30. júna 2018 - zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia.
V bode 6. - dôvod ukončenia posledného zamestnania
- výpoveď podaná zamestnancom.
Vo formulári SED U002, ktorý bol elektronicky importovaný do informačného systému Sociálnej

poisťovne dňa 20.04.2022, príslušná nemecká inštitúcia osvedčila navrhovateľovi údaje
v bode 4. - obdobia poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti
- od 17. júla 2018 do 31. októbra 2021 - zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia.
v bode 6. - dôvod ukončenia posledného zamestnania
- výpoveď podaná zamestnancom.

4. Nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti navrhovateľa preukázala v
posudzovanom období dobu poistenia nezamestnanosti dosiahnutú na území iných členských štátov
EÚ, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 zák. nariadenia, pričom

poukázala na to, že výnimkou z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené z článku 65 ods. 5 písm.
a/ Základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako
zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, na území členského štátu EÚ zachovala
bydlisko na území SR (v zmysle článku 1 písm. j/) Základného nariadenia a článku 11 vykonávacieho
nariadenia. Ďalej žalovaná argumentovala tým, že navrhovateľ bezprostredne pred zaradením do

evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej
slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutú na území Rakúska a Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s
článkom 61 ods. 1 Základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a
bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ. Ďalej v

odôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa
posudzuje zachovanie väzieb navrhovateľa na území SR na základe celkového zhodnotenia všetkých
dostupných informácií a údajov osvedčených navrhovateľom. V žiadosti o dávku nezamestnanosti, ako
aj vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov boli predložené informácie
získané od navrhovateľa zo dňa 15. novembra 2021. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby v

zmysle článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je možné určiť na základe celkového posúdenia
všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
- dĺžku a trvalosť, v prítomnosti na území dotknutých členských štátov navrhovateľ vo vyhlásení uviedol,
že na území Rakúska a Nemecka sa zdržiaval od októbra 2017 do októbra 2021, t. j. viac ako 4 roky,
- situáciu navrhovateľa vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti,

predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť vykonáva, trvalosť tejto dĺžky a dĺžky trvania každej
pracovnej zmluvy
- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb, jeho bytovej situácie najmä toho, či je táto situácia stabilná
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - naposledy bol
zamestnaný na území Nemecka.

V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že podľa rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za
platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov, a určitých
kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac neboloprijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu bydlisko, mala rozšíriť oblasť uplatnenia článku 65
základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo
samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

V súlade s týmto rozhodnutím boli celková dĺžka pobytu, stabilná pracovná situácia na území iných
členských štátov únie, rodinná situácia navrhovateľa a jeho bytová situácia vyhodnotené silnejšie
ako ostatné skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol ako väzby na Slovensku. Odvolací orgán mal
zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Rakúsku a Nemecku sa
navrhovateľ v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimo pracovný čas spolu s

najbližšími osobami, platil zákonné odvody i dane na území obidvoch štátov. Všetky tieto skutočnosti
preukazujú vytvorenie centra záujmov navrhovateľa, počas posledného zamestnania práve na území
Nemecka.

5. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v tejto súvislosti, že možnosť uplatniť si nárok na dávku
nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania je len výnimkou zo všeobecného

pravidla,ktoréurčuje,ženároknadávkuvnezamestnanostibysimalanezamestnanáosobaprednostne
uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné, prípadne zamestnanosti.
Podľa žalovaného je cieľom nariadenia podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom
dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti, a zároveň
aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na dávku

v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma aké väzby má žiadateľ v tej krajine,
ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje
automatický vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa žalovanej navrhovateľ mal zákonnú
možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. V tejto súvislosti zdôraznila, že
nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu

EÚ nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu
EÚ, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú
činnosť v členskom štáte EÚ podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne
poistenápodľapodmienokvnútroštátnejlegislatívy.Koordinačnépredpisyurčujú,žepriskončenívýkonu
zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte,

v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti, má
dotknutá osoba v zmysle článku 64 Základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky
v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu v EÚ, t. j. aj na územie Slovenskej republiky.
V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok n dávku v nezamestnanosti v
štáte posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento

členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v
nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku nezamestnanosti. Takúto
dobu je možné zohľadniť len podľa článku 65 Základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných
väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.
Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu, teda nemôže sociálna

poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná
dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní o dávku v nezamestnanosti.
Žalovaná ďalej argumentovala tým, že z obsahu konania je odvolaciemu orgánu zrejmé stanovisko
nemeckej inštitúcie k posudzovaniu inštitútu bydliska - nakoľko nejde o spor inštitúcií v zmysle článku
11 Vykonávacieho nariadenia, je posúdenie bydliska podľa stanoviska rakúskej a nemeckej inštitúcie

výlučnou právomocou tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná
dôvodila poukazom na dôvody odvolania navrhovateľa. Poukázala aj na to, že vo vyhlásení navrhovateľ
uviedol, že o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka nepožiadal, pretože podľa nemeckých
právnych predpisov by mu nárok na túto dávku nevznikol z dôvodu, že zamestnanie bolo ukončené z
jeho podnetu. Z uvedeného podľa žalovanej je zrejmé, že navrhovateľ si bol vedomý skutočnosti, že

po ukončení pracovného pomeru z jeho podnetu mu podľa nemeckých právnych predpisov nárok na
dávku v nezamestnanosti nevznikne. Podľa žalovanej navrhovateľ nemôže tento fakt zvrátiť tým, že
sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte hoci aj v takom, kde si
zachoval isté väzby. Navrhovateľ si mal a mohol uvedomiť dôsledky svojho konania z čoho žalovaná
vyvodzuje jeho uzrozumenie s následným nebezpečím po strate zamestnania. Žalovaná poukázala v

závere rozhodnutia na odvolacie dôvody, pričom opätovne poukázala na to, že bydlisko navrhovateľa
bolo posúdené v súlade s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, pričom dĺžka prítomnosti
na území členského štátu EÚ, podľa článku 11 ods. 1 písm. a/ Vykonávacieho nariadenia a situácia
dotknutejosobyvzmyslečlánku101ods.1písm.b/Vykonávaciehonariadeniajednoznačnepreukazujú,že navrhovateľ si centrum záujmov na Slovensku počas výkonu činnosti zamestnanca v Rakúsku
a Nemecku nezachoval. V závere svojho rozhodnutia žalovaná poukázala na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktoré vymenovala pričom zdôraznila, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa

stotožnil s právnym názorom sociálnej poisťovne ohľadom bydliska.
II.
Správna žaloba

6. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca prostredníctvom podanej žaloby a dožadoval sa

preskúmania rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, zrušenia
obidvoch rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie a
priznanianárokunanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Vúvodežalobycitovalpríslušnéustanovenia
Správneho súdneho poriadku a poukázal na žalobné dôvody, v prvom rade na nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný vo
svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu a zároveň nedostatočne odôvodnil

svoje rozhodnutie, ktoré spôsobuje nepreskúmateľnosť jednak rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Žalobca predovšetkým poukázal na zachovanie rodinných väzieb na území
Slovenskej republiky s rodičmi, bratom a teraz už bývalou partnerkou, ktorých sústavne navštevoval,
vracal sa k ním do miesta trvalého bydliska, pričom je preukázané, že do Nemecka, či už predtým
do Rakúska chodil vykonávať iba zamestnanie tak, ako väčšina občanov Slovenskej republiky. Aj

investovanie zarobených finančných prostriedkov do budúcej nehnuteľnosti žalobcu, ako aj čerpanie
spotrebných úverov a uzatvorenie poistky svedčia k zachovaniu väzieb k Slovenskej republike. Žalobca
má za to, že žalovaný nevyhodnotil všetky jednotlivé kritéria uvedené v ustanovení čl. 11 ods. 2
vykonávacieho nariadenia jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s spojitosti s čl. 11 ods. 1 základného
nariadenia a z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ani aké stanovisko príslušná inštitúcia v

Nemecku k určeniu bydliska žalobcu, či k určeniu centra záujmov žalobcu zaujala po vzájomnej dohode
medzi žalovaným a príslušnou inštitúciou Nemecka. Podľa žalobcu žalovaná mala osvedčiť zhodu
názorov štátov na bydlisko žalobcu v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, t. j. príslušnou
inštitúciou na území Nemecka a následne po vzájomnej dohode s inštitúciou ustáliť aj centrum záujmu
podľa kritérií podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia. Až keby k zhode nedošlo, mala žalovaná postupovať

v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a mala skúmať úmysel žalobcu. Bez vykonaného
dokazovania o uvedených skutočnostiach rozhodnutie žalovanej nemožno považovať za zákonné
a dokazovanie za riadne vykonané a zistenia skutkového stavu žalovanou, ako aj prvostupňovým
správnym orgánom boli preto podľa žalobcu nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca pritom
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Sžso/5/2012 z 30.01.2013, ako aj na čl. 61 ods.

1, 2, čl. 65 ods. 2.5 základného nariadenia. Spôsob určenia bydliska vôbec žalovaný ani prvostupňový
správny orgán neposudzoval v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Skutočnosti preukázané
v konaní podľa žalobcu nesvedčia o vytváraní si náležitého komfortu a súkromia s úmyslom usadiť sa
v danej krajine, ale svedčí to o úmysle žalobcu ušetriť počas tohto zamestnania čo najviac finančných
prostriedkov počas pobytu na území Nemecka. Limitovaný počet návštev žalobcu na Slovensku

nemožno vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu na území Nemecka a so zohľadnením možnosti
pracovného voľna považovať za relevantný dôkaz zániku centra záujmov na území Slovenska. Žalobca
poukázal na to, že pracoval takmer 4 roky v úhrne mimo územia Slovenska, avšak na Slovensko
sa pravidelne vracal s cieľom návštevy svojich najbližších rodičov, súrodenca, partnerky a má za
to, že ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas

vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ dospeli obidva správne orgány k
nesprávnym záverom. Podľa žalobcu zo strany správneho orgánu ako aj žalovaného došlo k zrušeniu
vyššie uvedených ustanovení, tak čl. 61 ako aj 62 základného i vykonávacieho nariadenia. Ďalším
bodom žaloby bol poukaz na nedostačujúce zistenie skutkového stavu, pričom žalobca poukázal
na to, že rozhodnutie správneho orgánu o požadovaných nárokoch žalobcu musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a žalobca má za to, že pri vydávaní predmetných rozhodnutí
nebol dostatočne zistený skutkový stav, pričom poukázal na povinnosť správneho orgánu v zmysle
ustanovenia § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení. Ako ďalej vyplýva zo základného nariadenia
EÚ, na účely výplaty dávky v nezamestnanosti orgánov Slovenskej republiky možno zohľadniť dobu
poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, ak si žiadateľ počas výkonu zárobkovej

činnosti na území iného členského štátu EÚ zachová centrum záujmov a bydlisko na území SR.
Skúmanie okolností uvedených v čl. 11 vykonávacieho nariadenia s poukazom na posudzovanie dĺžky a
stability zamestnania, ako aj na predložené dôkazy podľa žalobcu tieto nesvedčia o jeho úmysle usadiť
savdanejkrajine,alesvedčiaskôroúmyslezarobiťfinančnéprostriedkyaušetriťznichčonajviacpočastohto zamestnania s cieľom vyriešiť otázku bývania po návrate na Slovensko a zlepšiť si životnú úroveň.
V uvedenom bode žaloby poukazuje žalobca na ustanovenie § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení,
podľa ktorého rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalobca má za to, že predmetné rozhodnutie je nezákonné,
nakoľko zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo spôsobilo jeho
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a to v rozhodujúcich otázkach hodnotenia centra záujmov.
Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sžso/24/2014 z 27.05.2015, z ktorého
citoval príslušné state. Žalobca, ktorý je fyzickou osobou, touto žalobou vyššie uvedeného namieta, že

bol rozhodnutiami a postupom správnych orgánov ukrátený na svojich právach ako účastník správneho
orgánu postupom správneho orgánu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. K podanej správnej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 26.09.2022 vyjadrila žalovaná ako
príslušný odvolací orgán, pričom zotrvala na skutkových a právnych okolnostiach a navrhla žalobu podľa
§ 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Konanie pred krajským súdom

8. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2Sa/17/2022-47 zo dňa 14.02.2023 podľa § 191 ods. 1 písm.
c) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej č. 33012-3/2018-BA zo dňa 04.07.2018 a rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Poprad č. 4183/2022-PP-DvN zo dňa 22.04.2022 a vec vrátil žalovanej na ďalšie

konanie. Správny orgán prvého stupňa a žalovaná rozhodli tak, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky
pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti s poukazom na článok 61 a článok 65 ods. 5 základného
nariadenia s poukazom na základnú zásadu, ktorú treba uplatňovať pri zohľadňovaní dôb poistenia
v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie - doba poistenia v
nezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie (tomto prípade Nemecko)

môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia
v nezamestnanosti dosiahnutej na Slovensku a iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť
doby poistenia dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako
posledná. Krajský súd v Prešove odôvodnil zrušenie preskúmavaných rozhodnutí tým, že správne

orgány dospeli k nesprávnemu právnemu záveru. Konštatoval, že v tomto prípade nemožno bez
akýchkoľvek pochybností považovať za centrum záujmov a bydlisko žalobcu počas jeho posledného
zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie t. j. v Nemecku, na základe tých dôvodov, ktoré
boli uvádzané v napadnutých rozhodnutiach. Inak povedané podľa názoru Krajského súdu v Prešove
nebolo možné v tomto prípade konštatovať, že žalobca si počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí

bydlisko na území Slovenska nezachoval. Dôvodil, že rozhodujúci bol v tomto prípade úmysel osoby
žalobcu, ktorý správne orgány nedostatočne a nesprávne vyhodnotili.

V.
Kasačná sťažnosť a konanie pred kasačným súdom

9. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/17/2022-47 zo dňa 14.02.2023 podala žalovaná
kasačnú sťažnosť. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 444 ods. 1 písm.
g) Správneho súdneho poriadku a tiež skutočnosť, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

kasačného súdu s poukazom na § 444 ods. 1 písm. h) Správneho súdneho poriadku.

10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadril.

11. Najvyšší správny súd ako súd kasačný preskúmal kasačnú sťažnosť a dospel k záveru, že

kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná a tak rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/17/2022-47
zo dňa 14.02.2023 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vychádza z
dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre vznik
nároku na dávku v nezamestnanosti, pretože z článkov 61 a 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva

základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých
na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá
na území iného členského štátu Európskej únie (tu naposledy na území Nemecka) môže byť zohľadnená
na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti

dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú
na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo
základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného
členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka
bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej

slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne
preukázané, že počas výkonu zamestnania v Nemecku si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vytkol Krajskému súdu aj to, že rozhodnutie žalovanej zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. c) správnou súdneho poriadku - z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, avšak v odôvodnení svojho rozsudku uvádzal argumenty majúce základ v nedostatočnom zistení

skutkového stavu veci ako aj skutkové nezrovnalosti obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozsudku
(napríklad žalobca nepracoval v Írsku, prípadne súdom uvádzaná prítomnosť rodinných príslušníkov
v inom členskom štáte i napriek tomu, že žalobca sa nachádzal v inom členskom štáte sám; bod 11
rozsudku krajského súdu).

VI. Konanie na správnom súde

12. Dňa 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.
Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov.

13. Správny súd v zmysle právneho názoru vysloveného kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí
opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal

(vrátane prvostupňového rozhodnutia) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad
rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy
správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

14. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods.

2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať
na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.01.2025 a dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

VII. Relevantná právna úprava

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 104 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“), poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

21.Podľa§104ods.6Zákonaosociálnompoistení,rokpoisteniavnezamestnanostije365dnípoistenia

v nezamestnanosti.

22. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou
zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej
zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné

akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prevzatieprávnezáväznýchaktov,ktorévyžadujúimplementáciu,savykonázákonomalebonariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.

23. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament

a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia,
ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody,
ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám
zabezpečia:
a) započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania

a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;
b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

24. Podľa bodu 15 preambuly Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo
dňa 29.04.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Základné nariadenie“),

je potrebné, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho
zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení
vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť.

25. Podľa čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne

predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,

vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

26. Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5

písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto
právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú dobyzamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby
samostatnej zárobkovej činnosti.

27. Podľa článku 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v
členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb

zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba.

28. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a
druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa
na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne

zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

29. Podľa článku 1 písm. i) bod 2 základného nariadenia, ak právne predpisy členského štátu, ktoré
sú uplatniteľné podľa pododseku 1, nerozlišujú medzi rodinnými príslušníkmi a inými osobami, na ktoré
sú uplatniteľné, manžel/manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek plnoletosti, sa

považujú za rodinných príslušníkov.

30. Podľa článku 1 písm. j) a k) základného nariadenia na účely tohto nariadenia: j) „bydlisko" znamená
miesto, kde osoba zvyčajne býva; k) “pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

31. Podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č 987/2009 zo 16.
septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonania Nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií
systémov sociálneho zabezpečenia vykonávacieho nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“),
ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska
osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum

záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s
príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých
členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej
vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto
činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii)

vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej
situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska
osoby na daňové účely.

32. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z

príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

VIII. Právny názor správneho súdu

33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.34. Správny súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že každú jednu žiadosť o dávku v
nezamestnanosti je potrebné posudzovať prísne individuálne so zreteľom na osobitosti tej ktorej
prejednávanej veci.

35. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca
nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalobca na predpísanom tlačive dňa 15. novembra 2021
požiadal o dávku v nezamestnanosti. Z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 01.11.2021

zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 10.10.2017 do 08.05.2018 a od 23.05.2018 do
30.06.2018 bol zamestnaný v Rakúsku a od 17.07.2018 do 31.10.2021 bol zamestnaný v Nemecku.
Správny orgán prvého stupňa žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovel z dôvodu, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobca s ohľadom na dĺžku pobytu a stabilitu zamestnania v
zahraničí, adekvátne bytové podmienky, osobný status (slobodný, bezdetný, na Slovensku nevlastnil
nehnuteľnosť), sporadické návraty na Slovensko (dvakrát ročne) a platenie zákonných odvodov a daní

v zahraničí, si nezachoval centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike.

36. Podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby
poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu
zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba

bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia
dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa
slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v inom členskom štáte
môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku

z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi
predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej
činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod
pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych
predpisovSlovenskejrepubliky.Podľačlánku1písm.j)Základnéhonariadeniapojem„bydlisko“vzmysle

tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a
na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j) v spojení s článkom
11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný
právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na určenie centra záujmov
sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej

činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto
situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

37. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl.

zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky. Tiež nebolo sporné, že v
zmysle ním vyplnenej žiadosti, uvedeným skutočnostiam vo vzťahu k výkonu zamestnania v členskom
štáte Európskej únie a tiež Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov sa žalobca v
príslušnom štvorročnom referenčnom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
zdržiavalnaúzemíinýchčlenskýchštátov,najprvodoktóbra2017domája/júna2018vRakúsku,neskôr

od júla 2018 do konca októbra 2021 v Nemecku, t. j. viac ako tri roky s tým, že posledný pracovný pomer
- pomocný kuchár - bol dohodnutý na dobu neurčitú (nemajúci dočasný / sezónny charakter) a ukončený
dohodou. Z posledného zamestnania sa nevracal denne, alebo aspoň raz týždenne do miesta bydliska.
V súvislosti s posudzovaním rodinnej situácie žalobca sa v inom členskom štáte nachádzal sám, v danej
dobe bol zároveň slobodný a bezdetný. K bytovej situácii bolo preukázané, že žalobca býval v nájme,

ktorý počas pobytu v Nemecku nemenil. Na územie Slovenska sa žalobca vracal 2 krát ročne s tým,
že častejšie návraty žalobcu neboli preukázané. Na Slovensku nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, býval u
svojich rodičov. Na Slovensku zároveň nevykonával inú nezárobkovú činnosť, dane a odvody platil v
inom členskom štáte. Z obsahu žalobcom vyplnených listín a ďalších podaní vyplynuli ďalšie skutočnosti,
primárne bankový účet, zriadené sporenie, spotrebný úver v B. E., H., vlastníctvo osobného automobilu

od roku 2019, slovenský mobilný operátor.

38. Vzhľadom na tieto všetky v správnom konaní preukázané skutočnosti, správny súd konštatuje,
že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti nachádzalov príslušnom referenčnom období v inom členskom štáte, tak, ako to konštatovali správne orgány
v napádaných rozhodnutiach. Správny súd vyhodnotil ako podstatnú skutočnosť, že žalobca sa počas
celej rozhodnej doby zdržiaval v inom členskom štáte, čo následne rozvíja aj správne ustálená stabilita

zamestnaniaastýmspojenézákonnéodvodovépovinnostiakoajpomerne(sohľadomnaosobnýstatus
žalobcu) stabilné bytové podmienky v inom členskom štáte, ako aj žalobcom deklarované návraty na
Slovensko.Tietozáveryniesúspôsobilézvrátiťaniďalšie(sprievodné)skutočnostivpodobezaloženého
bankového účtu, zriadeného sporenia, spotrebného úveru v B. E., H. a tiež vlastníctvo osobného
automobilu od roku 2019, prípadne slovenský mobilný operátor, keďže uskutočňovanie rôznych typov

bankových transakcií nemôže v dobe internetového bankovníctva predstavovať podstatný problém,
rovnako vlastníctvo motorového vozidla nemôže predstavovať zásadnú skutočnosť, spôsobilú zvrátiť
správnymiorgánmiprijatézáveryonezachovanícentrazáujmovnaSlovensku,keďvodičskéoprávnenia
sú všeobecne uznávanými dokladmi naprieč celou Európskou úniou. Ani úmysel žalobcu, že chcel
zotrvať na Slovensku, pre prejednávanú vec nebol relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2
Vykonávaciehonariadenia(kladúcidôraznaúmyselosoby)prichádzadoúvahyibasubsidiárne,tedaiba

v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra
záujmov i naďalej otvorená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/5/2016
zo dňa 13. decembra 2017). Navyše úmysel žalobcu je v zmysle článku 11 ods. 2 Vykonávacieho
nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich
rozdielnehostanoviska.Vpredmetnejvecinedošlokrozdielnymstanoviskámvoveciposúdeniabydliska

žalobcu príslušnou inštitúciou iného členského štátu a žalovanou. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho
nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná inštitúcia iného členského štátu
usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v inom členskom
štáte. Nakoľko však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených
v článku 11 ods. 1. V tomto smere správny súd bez ďalšieho odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/26/2016 zo dňa 30.01.2018, bod 30 a 31. K evidencii trvalého pobytu
žalobcu na Slovensku, najvyšší správny súd uvádza, že trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom, teda
podľa Zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
Slovenskej republiky, nemožno stotožňovať s pojmami „bydlisko“ a „pobyt“ v zmysle úniovom, nakoľko
trvalý pobyt má skôr charakter evidenčný, neodzrkadľujúci realitu (rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13 Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B.). Pokiaľ žalobca
ďalej zachovanie centra záujmov na Slovensku odvodzoval od toho, že na Slovensku žijú jeho rodičia,
u ktorých aj býval v prípade svojich návratov, súd uvádza, že kritérium rodinnej situácie sa vzťahuje len
k úzkej rodine, t. j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i) bodu 2 Základného nariadenia,
ktorými sú manžel alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti. Iné rodinné väzby

možno považovať len za málo významné (rozsudok najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.
zn. 9Ads/95/2015-39 a sp. zn. 3Ads/55/2018-37). Rodičia sú síce blízkymi rodinami a deti voči nim majú
nepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky, avšak tieto ostatné rodinné väzby majú na uvedenú
skutočnosť a kritériám daným Vykonávacím nariadením len zanedbateľný význam.

39. Správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je
logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre
vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ako správne žalovaná uviedla, z článkov 61 a 65 ods. 5

Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v
nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v
nezamestnanostidosiahnutánaúzemíinéhočlenskéhoštátuEurópskejúnie(vtomtoprípadenaposledy
na území Nemecka) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v
prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá

osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je
možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ
je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová
počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a
bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v

nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol
dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci
bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v
Nemecku si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval.40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd konštatuje,
že v postupe žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, v úvahách obsiahnutých v

napadnutom rozhodnutí a v jeho právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré
by odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

41. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

42. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP v spojení s cit. § 467 ods. 3
SSP a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje

komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania a keďže žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu
ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd právo na náhradu trov konania,
vrátane trov kasačného konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na
Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).