Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100422
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100422.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu
(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej
v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851
02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040
01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mesto Martin, so sídlom

so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 1, 036 01 Martin, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 a rozhodnutia žalovaného č. 38330/2024 zo
dňa 11.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024
odmieta.

II. Súd konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024
zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny

súd“) dňa 11.06.2024 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38029/2024 zo dňa
03.04.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie 1/“) vydaného Mestom Martin, Mestský úrad Martin
(ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“), ako príslušným orgánom podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 18
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj ako „infozákon“), vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií zo dňa 25.03.2024
(ďalej aj ako „žiadosť 1/“), ktorou žiadal zaslanie informácie v rozsahu stavebného povolenia zo

stavebného konania č. ŠSÚ-40385/2023 na stavbu „Parkovacie plochy pred vysokoškolským internátom
JLF“ a technickej a sprievodnej správy overenej týmto stavebným povolením, o ktorej rozhodol tak, že
žiadosti 1/ žalobcu nevyhovel.

2. Zároveň sa žalobca správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
38330/2024 zo dňa 11.04.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie 2/“) vydaného prvostupňovým

správnymorgánom,akopríslušnýmorgánompodľa§2ods.1,§3ods.1a§18ods.2infozákona,voveci
žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií zo dňa 04.04.2024, doplnenej podaním zo dňa 08.04.2024,
vo veci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu 1/, ktoré však prvostupňový správny orgán posúdil
z hľadiska obsahu ako novú žiadosť o informácie, nakoľko ňou žalobca požadoval sprístupnenie
informácií, a to sprievodnej a technickej správy ohľadne stavebného povolenia č. ŠSÚ-40385/2023 bez
ohľadu na overenie stavebným úradom (ďalej aj ako „žiadosť 2/“), o ktorej rozhodol tak, že žiadosti 2/

žalobcu nevyhovel.8. Žalobca v správnej žalobe označil ako napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodol o riadnom
opravnom prostriedku, prvostupňové rozhodnutie 2/ (bod 9.c. správnej žaloby) a navrhol ho zrušiť spolu
s prvostupňovým rozhodnutím 1/ podľa § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej aj ako „SSP“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c),
d), f) a g) SSP.

9. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán v postavení povinnej
osoby podľa infozákona odmietol prvostupňovým rozhodnutím 1/ sprístupniť informáciu v rozsahu

technickej a sprievodnej správy k stavbe „Parkovacie plochy pred vysokoškolským internátom JLF“,
pričom toto odmietnutie zdôvodnil neexistenciou takejto informácie. Žalobca podal proti prvostupňovému
rozhodnutiu 1/ odvolanie, o ktorom nebolo do dňa podania správnej žaloby rozhodnuté a požadovaná
informácia nebola sprístupnená napriek tomu, že existuje, a preto nastala fikcia zamietnutia odvolania
podľa § 19 ods. 3 infozákona. Žalovaný podľa žalobcu nebol v reakcii na žalobcove odvolanie nečinný
a konal spôsobom, ktorý mal za cieľ nastoliť neprehľadný a sporný právny stav, v dôsledku čoho by tvrdil,

že odvolanie ani podané nebolo. Urobil tak novým prvostupňovým rozhodnutím 2/, v ktorom uviedol, že
odvolanie žalobcu posúdil ako novú infožiadosť (žiadosť 2/ - pozn. správneho súdu), čím zrejme sleduje
argumentáciu pre prípadnú správnu žalobu, že na odvolanie reagovalo a nebolo nečinné a súčasne
argumentáciu, že odvolanie nebolo ani podané, keďže ho interpretovalo inak. Takýto postup žalovaného
však podľa žalobcu neobstojí, nakoľko s poukazom na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že

skutočnou vôľou žalobcu nebolo podať novú infožiadosť, ale bolo dosiahnuť na základe odvolania ako
opravného prostriedku zrušenie prvostupňového rozhodnutia 1/ a súčasne sprístupnenie informácie,
ktorú povinná osoba bola povinná od začiatku sprístupniť aspoň v čiastočnom rozsahu. Odvolanie
žalobcu teda celkom zrejme aj podľa písomného znenia, aj podľa obsahu, ale aj podľa skutočnej vôle
bolo odvolaním, ktoré vyvolalo devolutívny a suspenzívny účinok a zároveň spôsobilo potrebu o odvolaní

žalobcu rozhodnúť primátorom. Keďže sa tak nestalo, nastala fikcia podľa § 19 ods. 3 infozákona, voči
ktorej žalobca podal podnet na protest prokurátora. Konanie žalovaného napadnutým rozhodnutím je
teda zjavne šikanózne, nakoľko sleduje ujmu na informáciách žalobcu a zjavne je zneužívajúce, sleduje
sa ním obídenie povinností povinnej osoby podľa infozákona a ako také nemôže byť právom chránené.
Žalovaný postupoval nezákonne, keď v rozpore s infozákonom nevyhovel žiadosti žalobcu a spôsobil

nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj náznakmi o šikanóznom konaní zo strany žalobcu.

10. Žalobca tiež namietal, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, ako aj práva
zainteresovanej verejnosti, keď s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 138/1992 Zb.
o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ustanovenie § 10 ods. 2

vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a ustanovenie § 53 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona (ďalej
aj ako „Autorský zákon“), projektová dokumentácia bola zabezpečená a povinnej osobe doručená
vsúvislostisozabezpečenímúradnýchúčelovspojenýchspovoľovanímstavby,naktorúbolapredmetná
dokumentácia vypracovaná, jej poskytnutie aj na báze infožiadosti nie je porušením autorského práva
a ustanovenia o jeho ochrane sa v danom prípade nepoužijú. Chráneným autorským dielom je stavebný

projekt v súkromno-právnych vzťahoch medzi objednávateľom projektu a projektantom na základe
objednávky, či inými subjektami súkromno-právnych vzťahoch na účely ochrany výsledkov duševnej
práce voči konkurencii a podobne. Chráneným autorským dielom stavebný projekt nie je vo verejno-
právnych vzťahoch, ak je súčasťou rozhodnutia orgánu verejnej moci. V takom prípade sa vo vzťahu
k autorskej ochrane uplatňuje ustanovenie § 51 Autorského zákona, z ktorého jednoznačne vyplýva

ten právny následok, že pre účely vybavenia infožiadosti sprístupnenia rozhodnutia orgánu verejnej
moci v rozsahu účasti stavebného povolenia sa ustanovenia autorského zákona o ochrane autorského
diela nepoužijú. Žiadateľ o informáciu svojou žiadosťou sledoval záujem vyvodenia zodpovednosti voči
orgánu verejnej moci (žalovaného), ktorý raz vystupoval ako stavebný úrad a inokedy ako povinná
osoba za domnelé porušenie zákona v súvislosti s projektovou prípravou predmetnej stavby, o ktorej

žiadateľ tvrdil, že zasahuje do životného prostredia nad rámec právnych predpisov. Je nepochybné,
že pochybnosť o konaní žalovaného, ale aj projektanta, bola opakovane vznášaná a neuspokojivo
vyriešená. Žalovaný a projektant majú osobný záujem aj na nelegitímnom nesprístupnení informácie,
lebo majú osobný prospech z povolenia predmetnej stavby. Žalovaný podľa žalobcu dostane od
investora niektoré parkovacie miesta do majetku a projektant nakreslil projekt tak, aby takéto konanie

umožnil. Ani pri použití súkromno-právnej zásady ekvity (spravodlivej rovnováhy) nie je rozhodnutie
povinnej osoby nesprístupniť informáciu legitímne. Záujem žalobcu ako žiadateľa na sprístupnenie
informácie je legitímny nie len pre jeho osobný záujem na informácii, ale z dôvodu ochrany životného
prostredia, ktoré sa tým sleduje a naopak autor projektovej dokumentácie nemá legitímny dôvod nautajení informácie, keďže sa má použiť na účel potvrdenia alebo vyvrátenia jeho právnej povinnosti
projektovať v súlade so záujmami životného prostredia a teda základnými právami zainteresovanej
verejnosti v tomto smere – keďže bola vznesená odôvodnená pochybnosť o diele v tomto smere.

Nesprístupnenie informácie sledovalo cieľ zabrániť žalobcovi podať kvalifikovanú žalobu alebo
kvalifikovaný podnet prokurátorovi v súvislosti so súdnym alebo prokurátorským dohľadom pri kontrole
zákonnosti stavebného povolenia č. ŠSÚ-40385/2023 a teda sledovalo nelegálny aj nelegitímny cieľ.
Ani prvostupňovým rozhodnutím 2/ žalovaný nesprístupnil ani nerozhodol o nesprístupnení samotného
stavebného povolenia č. ŠSÚ-40385/2023 na stavbu „Parkovacie plochy pred vysokoškolským

internátomJLF“,hocisvojimodvolaním,akhoajžalovanýchápalakonovúinfožiadosť(žiadosť2/-pozn.
správneho súdu), sa žalobca domáhal dodatočného sprístupnenia všetkých požadovaných informácií.
Nie je teda podľa žalobcu zrejmé, či už stavebné povolenie bolo vydané, alebo stále údajne neexistuje.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe opísal priebeh administratívneho konania a k vyjadril sa
k žalobným námietkam žalobcu. Žalovaný uviedol, že ako povinná osoba nemal v čase vybavovania
žiadosti zo dňa 25.03.2024 požadované informácií k dispozícií, preto bolo dňa 03.04.2024 žalovaným
ako príslušným prvostupňovým orgánom vydané prvostupňové rozhodnutie 1/, ktorým predmetnej
žiadosti žalobcu nevyhovel. Nakoľko na základe uvedeného rozhodnutia bol žalobca oboznámený, že

informácievrozsahu,vakomichodpovinnejosobypožadovalpredmetnoužiadosťouzodňa25.03.2024
(žiadosť 1/ - pozn. správneho súdu), (t.j. stavebné povolenie na stavbu a technickú a sprievodnú správu
overenú stavebným úradom v stavebnom konaní) nemá povinná osoba k dispozícií, zmenil rozsah
požadovaných informácií a podaním, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 04.04.2024 a doplnené dňa
08.04.2024, žiadal výlučne sprístupnenie „technickej a sprievodnej správy“ (nie však technickej správy

a sprievodnej správy overenej v stavebnom konaní). Sprievodná a technická správa je v zmysle § 9
vyhlášky č. 453/2000 Z.z. súčasťou projektovej dokumentácie, ktorá je v zmysle zákona č. 50/1976
Zb. ako i podľa § 8 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. povinnou prílohou k žiadosti o vydanie
stavebného povolenia.

12. Príslušný stavebný úrad (v danom prípade špeciálny stavebný úrad) v stavebnom konaní na základe
podanej žiadosti skúma splnenie podmienok určených ustanovením § 62 zákona č. 50/1976 Zb., a
to najmä či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom, či sú splnené
podmienky, ktoré boli pre projektovú dokumentáciu určené v územnom rozhodnutí, ďalej skúma, či
dokumentácia spĺňa podmienky týkajúce sa dodržanie základných hľadísk verejného záujmu, kladie

dôraz na zabezpečenie otázok ochrany životného prostredia, účinkov výstavby a budúcej prevádzky.
Dokumentácia musí byť taktiež vypracovaná tak, aby navrhovaná stavba vyhovovala všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu a užívanie ustanovených zákonom č. 50/1976 Zb. a osobitnými
predpismi. Projektovú dokumentáciu posudzujú v stavebnom konaní taktiež dotknuté orgány v zmysle
§ 140a zákona č. 50/1976 Zb., ktoré chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.

Stavebný úrad v stavebnom konaní zabezpečí ich vzájomný súlad a posúdi taktiež vyjadrenia účastníkov
konania a ich námietky. Po posúdení všetkých hľadísk uvádzaných zákonom a v prípade, ak konkrétna
stavba všetky sledované kritériá spĺňa, dochádza k vydaniu stavebného povolenia na danú stavbu.
Náležitosti stavebného povolenia upravuje zákon č. 50/1976 Zb. ako osobitný právny predpis, pričom
v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. stavebný úrad k stavebnému povoleniu pripojí overenú

projektovú dokumentáciu stavby. Z uvedeného tak vyplýva, že pred samotným vydaním stavebného
povolenia nemôže stavebný úrad disponovať overenou projektovou dokumentáciou na konkrétnu
stavbu. Z uvedeného je zrejmé, že informácie označené žalobcom ako žiadateľom o poskytnutie
informáciíako„technickásprávaasprievodnásprávaoverenátýmtostavebnýmpovolením“a„technickej
a sprievodnej správy“ nie sú informáciami totožnými.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podaní zo dňa 03.04.2024 (v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu 1/ - pozn. správneho súdu), zmenil rozsah požadovaných informácií a požadoval už iba
poskytnutie „technickej a sprievodnej správy“, žalovaný ako príslušná povinná osoba posúdil predmetné
podanie zo dňa 03.04.2024, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 04.04.2024, podľa obsahu ako novú

žiadosť o poskytnutie informácií (žiadosť 2/ - pozn. správneho súdu).

14. Žalovaný vo vzťahu k novej žiadosti o poskytnutie informácií uviedol, že architektonické dielo
požíva v zmysle príslušných právnych predpisov osobitnú ochranu, a možno ho použiť iba na účel,na ktorý bolo vyhotovené. V prípade projektovej dokumentácie je takýmto účelom jeho predloženie v
stavebnom konaní, nakoľko podľa zákona č. 50/1976 Zb. ako i podľa § 8 ods. 2 písm. b) vyhlášky č.
453/2000 Z.z. je projektová dokumentácia konkrétnej stavby povinnou prílohou k žiadosti o vydanie

stavebného povolenia. Použitím takejto projektovej dokumentácie na iný účel by nepochybne došlo k
porušeniu práva duševného vlastníctva, pričom iným účelom je bezpochyby aj sprístupnenie projektovej
dokumentácie alebo jej časti na základe žiadosti o poskytnutie informácií podľa infozákona. Uvedené
potvrdzujeiinfozákon,ktorýpovinnejosobevustanovení§11ods.1písm.c)ukladápovinnosťobmedziť
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupniť, ak tým možno porušiť ochranu duševného

vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom, pričom poskytnutie takýchto informácií podmieňuje
výnimkou, ktorou je udelenie súhlasu autora ako oprávnenej osoby, a to na základe výzvy povinnej
osoby. Nedodržaním uvedeného zákonného ustanovenia by zo strany povinnej osoby došlo k porušeniu
infozákona,pričomnauvedenomničnemeníaniskutočnosť,žežiadateľombolvdanomprípadesubjekt,
ktorý sám seba označuje „zainteresovanou verejnosťou“. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že
tvrdenia uvedené žalobcom v podanej žalobe sú nesprávne a v zjavnom rozpore s platnou legislatívou.

15. Z administratívneho spisu č. 38330/2024 je zrejmé, že e-mailom zo dňa 04.04.2024 príslušný
zamestnanec mesta Martin – referent špeciálneho stavebného úradu oznámil meno autora predmetnej
projektovejdokumentácienastavbu„ParkovacieplochypredvysokoškolskýminternátomJLF“,t.j.osoby
oprávnenejnaudeleniesúhlasuvzmysle§11ods.1písm.c)infozákona,spoluse-mailovýmkontaktom.

V súlade s § 11 ods. 1 písm. c) infozákona povinná osoba e-mailom zo dňa 04.04.2024 vyzvala autora
projektovej dokumentácie, A. A. B., na udelenie súhlasu so sprístupnením informácií požadovaných
žiadateľom. Nakoľko autor projektovej dokumentácie ako osoba oprávnená na udelenie súhlasu
povinnej osobe e-mailom zo dňa 04.04.2024 oznámil, že súhlas s poskytnutím požadovaných informácií
neudeľuje, povinná osoba bola v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinná vôľu

autora rešpektovať a informácie požadované žalobcom ako žiadateľom nebola oprávnená sprístupniť.
Vzhľadom na skutočnosť, že žiadosti zo dňa 04.04.2024 nebolo možné vyhovieť, bolo žalovaným ako
príslušným prvostupňovým orgánom vydané prvostupňové rozhodnutie 2/, ktorým žiadosti žiadateľa zo
dňa 04.04.2024 nevyhovel.

16. K správnej žalobe žalobcu žalovaný ďalej uviedol, že z podanej žaloby nie je jednoznačne zrejmé,
voči ktorému rozhodnutiu správna žaloba smeruje. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že „žalovaný je
orgánom verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku rozhodnutím č. 38330/2024
zo dňa 11.04.2024.“ Uvedené tvrdenie žalobcu sa však podľa žalovaného nezakladá na pravde.
Rozhodnutie č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024 bolo vydané Mestským úradom Martin, ako príslušným

prvostupňovým orgánom v zmysle § 19 ods. 2 infozákona, a to vo veci podania žalobcu ako žiadateľa zo
dňa 04.04.2024, ktoré bolo vzhľadom na zmenu rozsahu požadovaných informácií posúdené povinnou
osobou ako nová žiadosť o informácie (žiadosť 2/ - pozn. správneho súdu). Rovnako tak rozhodnutie č.
38029/2024 zo dňa 03.04.2024 bolo vydané Mestským úradom Martin ako príslušným prvostupňovým
orgánom, a to vo veci žiadosti o poskytnutie informácií žalobcu ako žiadateľa zo dňa 25.03.2024.

Nakoľko žalobca ako žiadateľ jednotlivými žiadosťami požadoval rozdielne informácie, pričom ani
v jednom prípade nebolo možné žiadosti žiadateľa vyhovieť (hoci v jednotlivých prípadoch z iných
zákonných dôvodov), išlo o dve samostatné konania a dve samostatné rozhodnutia prvostupňového
orgánu, ktorým je v zmysle § 19 ods. 2 infozákona Mestský úrad Martin. Rozhodnutie č. 38330/2024 zo
dňa 11.04.2024 tak nie je druhostupňovým rozhodnutím o opravnom prostriedku žalobcu podanom proti

rozhodnutiu č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 tak, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe.

17.Vsúvislostisuvedenýmžalovanýpoukázalnato,ževzmysle§7písm.a)SSPvsprávnomsúdnictve
platí všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom
konaní pred podaním žaloby na súd. Správe súdy teda nepreskúmavajú rozhodnutia prvostupňových

orgánov v prípade, ak z povahy administratívneho konania je zrejmé, že voči takémuto rozhodnutiu
možno podať opravný prostriedok. Žalovaným je tak orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom
opravnom prostriedku.

18.Zpredloženýchadministratívnychspisovč.38029/2024ač.38330/2024jepodľažalovanéhozrejmé,

že v oboch prípadoch rozhodnutí uvádzaných žalobcom v žalobe, išlo o rozhodnutia vydané Mestským
úradom Martin ako príslušným prvostupňovým orgánom. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že
uvedené rozhodnutia sú vylúčené zo súdneho prieskumu, nakoľko žalobca nevyčerpal pred podaním
žaloby všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie mu umožňuje osobitný právny predpis, vdanom prípade infozákon v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. a v zmysle § 99 písm. f) SSP ide o taký
nedostatok procesných podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.

19. Žalovaný uviedol, že hoci podanie žalobcu zo dňa 03.04.2024, doručené žalovanému dňa
04.04.2024, bolo označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácie mestom Martin
č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024“, žalobca ním ako žiadateľ o poskytnutie informácií zmenil oproti
pôvodnej žiadosti o informácie zo dňa 25.03.2024 rozsah požadovaných informácií. Predmetné podanie
preto nebolo možné posudzovať ako odvolanie proti rozhodnutiu č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024, ale

bolo posúdené podľa obsahu ako nová žiadosť o poskytnutie informácií, ktorou sa žalovaný zaoberal a
vybavil ju v súlade s procesnými postupmi upravenými infozákonom.

20. Žalovaný mal za to, že ani v prípade, ak by podanie žalobcu ako žiadateľa zo dňa 03.04.2024
bolo podľa obsahu odvolaním, t.j. žiadateľ by ním nepožadoval iné informácie ako v žiadosti zo dňa
25.03.2024, možno dôvodne predpokladať, že v odvolacom konaní by nebol zákonný dôvod na zrušenie

alebo zmenu rozhodnutia č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 druhostupňovým orgánom, nakoľko z
podkladov založených v administratívnom spise č. 38029/2024 je zrejmé, že informácie v rozsahu
požadovanom žiadateľom v žiadosti zo dňa 25.03.2024 v tom čase neexistovali, t.j. povinná osoba ich
nemala v čase podania žiadosti k dispozícií, a teda žiadosti žalobcu ako žiadateľa zo dňa 25.03.2024
tak nebolo možné vyhovieť. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný zároveň za to, že zrušenie

predmetných rozhodnutí/príp. vrátenie veci na ďalšie konanie na základe podanej žaloby zo dňa
11.06.2024 sa javí ako neefektívne, nehospodárne a neúčelné.

21. Žalovaný ďalej poukázal na zmätočnosť podanej správnej žaloby, nakoľko z nej nie je jednoznačne
zrejmé, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko žalobca okrem iného tvrdil aj

to, že podanie zo dňa 03.04.2024 bolo potrebné posúdiť ako odvolanie proti rozhodnutiu č. 38029/2024
zo dňa 03.04.2024 a nerozhodnutím o opravnom prostriedku nastala fikcia podľa § 19 ods. 3 infozákona.
Pre prípad, ak by z nejasnej argumentácie žalobcu malo vyplývať, že by žaloba mala smerovať
voči fiktívnemu rozhodnutiu o odvolaní proti rozhodnutiu č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024, prípadne
voči fiktívnemu rozhodnutiu o odvolaní proti rozhodnutiu č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024, žalovaný

poukázalnato,ževprípadeobochrozhodnutí(t.j.č.38029/2024zodňa03.04.2024,akoič.38330/2024
zo dňa 11.04.2024) ide o rozhodnutia Mestského úradu v Martine, ako prvostupňového správneho
orgánu, pričom v zmysle § 19 ods. 2 infozákona o odvolaní proti rozhodnutiu obecného/mestského úradu
rozhoduje starosta obce/primátor, ktorý je v tom prípade odvolacím orgánom. V prípade, ak o odvolaní
proti rozhodnutiu mestského/obecného úradu rozhoduje primátor/starosta ako druhostupňový správny

orgán, je tento aj pasívne legitimovaný v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odvolaní, a to i
pre prípad vydania tzv. fiktívneho rozhodnutia. V prípade rozhodovania o odvolaní proti rozhodnutiu o čo
i len čiastočnom nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácií vydanému Mestským úradom Martine ako
prvostupňovým orgánom nie je odvolacím orgánom samotné mesto Martin, ale primátor mesta Martin.

22. Vzhľadom na uvedené žalovaný v danom prípade poukázal na nedostatok pasívnej procesnej
legitimácie Mesta Martin, ako žalovaného, ktoré v danom prípade nebolo orgánom príslušným na
rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu Mestského úradu Martin o nevyhovení žiadosti o poskytnutie
informácií žiadateľa. Uvedené zakladá v zmysle § 99 písm. b) SSP taký nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že v oboch prípadoch

ide o také nedostatky procesných podmienok konania, ktoré nemožno odstrániť a navrhol súdu, aby
konanie v zmysle § 99 SSP zastavil.

23. Žalovaný k argumentácii žalobcu v správnej žalobe ďalej poukázal na účel a charakter infozákona,
ktorý hoci je založený na princípe „čo nie je tajné, je verejné“, právo na informácie uplatnené v

zmysle predmetného zákona nemožno interpretovať ako právo absolútne. Infozákon ustanovil inštitút
obmedzenia prístupu k informáciám, a to z dôvodov určených v § 8 až 11 zákona v spojení s osobitnými
právnymi predpismi. Povinná osoba je pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácií povinná
tieto zákonné obmedzenia rešpektovať, pričom práve v prípade ich nerešpektovania a sprístupnenia
informácií, ktoré infozákon sprístupniť neumožňuje, by došlo zo strany povinnej osoby k porušeniu

zákona.

24. Žalovaný na záver správnej žaloby vo všeobecnosti poukázal na to, že skutočnosť, že povinná osoba
nevyhovie žiadateľovi o poskytnutie informácií a nesprístupní žiadateľovi informácie v takom rozsahu,ako sa ich žiadateľ domáha, ale jeho právo na informácie obmedzí z dôvodu uvedeného expressis verbis
v infozákone, nezakladá nesprávnosť postupu povinnej osoby. Nespokojnosť žiadateľa so spôsobom
vybavenia jeho žiadosti z dôvodu zákonného obmedzenia práva na informácie nezakladá automaticky

ani nezákonnosť rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o informácie. Povinná osoba je v zmysle infozákona
povinná sprístupniť žiadateľovi informácie o ktoré požiada, a to v prípade ak ich má k dispozícií,
alebo jej v tom nebránia dôvody uvedené vo vyššie uvedených ustanoveniach zákona. V zmysle § 14
ods. 2 infozákona však zo žiadosti musí byť okrem iného zrejmé, ktorých informácií sa žiadosť týka
a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Z uvedeného tak vyplýva, že žiadateľ je v

zmysle infozákona povinný riadne a presne označiť informácie, ktoré požaduje sprístupniť. V prípade,
ak žiadateľ informácie správne neoznačí, v dôsledku čoho dôjde k poskytnutiu iných informácií, než mal
žiadateľ pôvodne na mysli, prípadne povinná osoba zistí, že takýmito informáciami nedisponuje, a teda
niet čo žiadateľovi sprístupniť, nemožno to považovať za pochybenie povinnej osoby. Žalovaný zároveň
poukázal na to, že povinná osoba nemôže svojvoľne meniť rozsah informácií požadovaných žiadateľom
a v prípade, ak informácie požadované žiadateľom nemá k dispozícií, nemôže mu poskytnúť informácie

iné, alebo v inom rozsahu.

25. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd konanie vo veci žaloby žalobcu v zmysle
§ 99 SSP zastavil a v prípade, ak správny súd konanie nezastaví, žalovaný navrhol, aby súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi trovy konania nepriznal.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 7 písm. a) SSP; správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

30. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

31. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

32. Podľa§ 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

33. Podľa § 180 ods. 1 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

34. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

správny súd konať a rozhodnúť. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a
správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti (tzn. aj bez návrhu) počas celého priebehu konania pred
správnym súdom. Správny súd opätovne poukazuje na to, že konanie v správnom súdnictve je založenéna dispozičnej zásade, v zmysle ktorej je žalobca povinný zrozumiteľne vymedziť predmet súdneho
prieskumu.

35. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej správnej žalobe vymedzil predmet súdneho
prieskumu, ktorým malo byť rozhodnutie č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 vydané žalovaným ako
prvostupňovým správnym orgánom vo veci žiadosti 1/, o ktorej rozhodol tak, že žiadosti 1/ žalobcu
nevyhovel a požadované informácie žalobcovi nesprístupnil, ako aj rozhodnutie č. 38330/2024 zo dňa
11.04.2024 vydané žalovaným ako prvostupňovým správnym orgánom vo veci žiadosti 2/, o ktorej

rozhodol tak, že žiadosti 2/ žalobcu nevyhovel a požadované informácie žalobcovi nesprístupnil.

36. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto
podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred
orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí
alebo opatrení orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo

opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú
právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z negatívnej enumerácie ust. § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého
správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu
verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo

právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem
riadneho opravného prostriedku Správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa
majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým
sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia).

37. V prejednávanej veci mal správny súd z obsahu správnej žaloby a z vyjadrení účastníkov konania
za preukázané, že prvostupňové rozhodnutie 1/ bolo žalobcovi riadne doručené dňa 03.04.2024
a obsahovalo riadne poučenie o práve podať opravný prostriedok – odvolanie. Zároveň bolo zrejmé,
že žalobca podal e-mailové podanie označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu o nesprístupnení

informáciemestaMartinč.38029/2024zodňa03.04.2024“,ktorévšakžalovanýakoprvostupňovýorgán
z hľadiska jeho obsahu (z dôvodu zmeny rozsahu požadovaných informácií) posúdil ako novú žiadosť
o informácie. Vo všeobecnosti v správnom súdnictve platí všeobecný princíp povinnosti vyčerpania
riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. To znamená, že na správny súd sa
účastník konania obracia so správnou žalobou až vtedy, keď nie je spokojný s rozhodnutím odvolacieho

správneho orgánu. Tomu zodpovedá i ustanovenie § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého je žalovaným orgán
verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. Z toho explicitne vyplýva i predmet
súdneho prieskumu, ktorým je vždy druhostupňové administratívne rozhodnutie, resp. opatrenie (ak
je prípustný opravný prostriedok). Ak by bolo proti prvostupňovému rozhodnutiu 1/ včas urobené
zo strany žalobcu podanie majúce povahu odvolania, v takom prípade by administratívne konanie

nebolo ukončené a odvolací správny orgán má zákonom stanovenú povinnosť v konaní pokračovať
a o podanom odvolaní rozhodnúť. Až takéto rozhodnutie by mohlo podliehať súdnemu prieskumu na
základe správnej žaloby. Pokiaľ sa s podaním žalobcu (ktoré označil ako odvolanie) prvostupňový orgán
nesprávne vysporiadal a mal ho vybaviť ako odvolanie, potom bolo na mieste, aby žalobca žaloval
preskúmanie fiktívneho rozhodnutia druhostupňového orgánu, resp. aby žalobca podal odvolanie proti

v poradí druhému prvostupňovému rozhodnutiu (prvostupňové rozhodnutie 2/) a v odvolaní namietať
nesprávny procesný postup prvostupňového orgánu. V posudzovanej veci však žalobca napadol
správnou žalobou prvostupňové rozhodnutie 1/, čo ho vylučuje zo súdneho prieskumu, resp. súdny
prieskum je neprípustný, preto žalobca sa v tejto právnej situácii nemôže domáhať ochrany svojich práv
všeobecnou správnou žalobou. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) SSP je tak predmetné

prvostupňové rozhodnutie 1/ vylúčené zo súdneho prieskumu správnym súdom. Nakoľko správne súdy
nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia či opatrenia orgánov verejnej správy, kde účastník konania
pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis, je potrebné konštatovať, že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 je z tohto dôvodu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s

poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP neprípustná a správny súd ju s poukazom na vyššie
konštatované skutočnosti odmietol.38. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca sa v žalobnom petite správnej žaloby nedomáhal
preskúmania a zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného o odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu 1/ a žalobca vo svojej žalobnej argumentácii netvrdil existenciu fiktívneho rozhodnutia,

ako ani netvrdil, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
nezákonným postupom a vecne nesprávnym protiprávnym fiktívnym rozhodnutím. Správny súd nemôže
zažalobcudopĺňaťsprávnužalobuonovéžalobnédôvody,animodifikovaťpredmetsúdnehoprieskumu,
keďže konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej správne súdne
konanie je možné začať len na návrh, ktorým je podanie správnej žaloby. Je teda úlohou žalobcu,

zrozumiteľne a úplne vymedziť svoj prejav vôle v podanej žalobe a tým určiť predmet súdneho
prieskumu. Navyše za situácie, keď žalobca označil ako žalovaného Mesto Martin, ktoré je podľa
ustanovení infozákona prvostupňovým orgánom a pasívne legitimovaným v správnom súdnom konaní
v postavení žalovaného je odvolací správny orgán, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku,
teda v prejednávanej veci podľa ustanovení infozákona primátor Mesta Martin.

39. Správny súd ďalej v priebehu konania dopytom na Krajskú prokuratúru Žilina a Okresnú prokuratúru
Martin zistil, že dňa 15.04.2024 bol Krajskej prokuratúre Žilina doručený podnet žalobcu, ktorým požiadal
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 a rozhodnutia
žalovaného č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024, pričom podnet bol z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti
postúpený na ďalšie konanie Okresnej prokuratúre Martin.

40. Okresná prokuratúra Martin vybavila podnet v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 (prvostupňové rozhodnutie 1/ - pozn. správneho súdu)
upozornením prokurátora sp. zn. Pd 52/24/5506-5 zo dňa 14.06.2024 podaného Mestu Martin a v časti
týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024

(prvostupňové rozhodnutie 2/ - pozn. správneho súdu) odložením sp. zn. Pd 51/24/5506-7 zo dňa
18.06.2024.

41. Dňa 09.07.2024 bol Krajskej prokuratúre Žilina doručený opakovaný podnet žalobcu, ktorý vyjadril
nespokojnosť so spôsobom vybavenia prvého podnetu vo veci preskúmania zákonnosti prvostupňového

rozhodnutia 2/. Krajská prokuratúra Žilina po preskúmaní spisového materiálu vybavila opakovaný
podnet tak, že vec vrátila Okresnej prokuratúre Martin na opätovné preskúmanie a vybavenie
z dôvodu, že okresná prokuratúra sa nezaoberala a nevysporiadala sa s otázkou zákonnosti žalobcom
namietaného prvostupňového rozhodnutia 2/ dostatočným spôsobom.

42. Okresnou prokuratúrou Martin bol vo veci preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia
2/ podaný dňa 18.10.2024 Mestu Martin protest prokurátora pod sp. zn. Pd 121/24/5506-4. Žalovaný
Rozhodnutím o proteste prokurátora sp. zn. 38330/2024 zo dňa 07.11.2024 vyhovel protestu prokurátora
Pd 121/24/5506-4 zo dňa 18.10.2024 a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.04.2024
(prvostupňové rozhodnutie 2/ - pozn. správneho súdu). Dňa 27.11.2024 bolo Okresnej prokuratúre

Martin oznámené, že Rozhodnutie o proteste prokurátora sp. zn. 38330/2024 zo dňa 07.11.2024
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2024.

43. Podľa § 99 písm. c) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak preskúmavané rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolomedzitým zrušené na základe

protestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde
v inom konaní inou osobou, správny súd uznesením konanie zastaví len so súhlasom žalobcu.

44. Správny súd postupom podľa § 99 písm. c) SSP konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024 (prvostupňové rozhodnutie 2/ - pozn. správneho súdu)

zastavil, nakoľko prvostupňové rozhodnutie 2/ bolo v priebehu súdneho konania právoplatne zrušené
na základe protestu prokurátora. V tomto prípade nebolo potrebné skúmať, či rozhodnutie o vyhovení
protestu prokurátora bolo napadnuté správnou žalobou iného účastníka, pretože v administratívnom
konaní bol účastníkom konania len žalobca a na základe protestu prokurátora bolo vyhovené podnetu
žalobcu na zrušenie protestovaného rozhodnutia, teda tento postup bol v prospech žalobcu.

45. Správny súd pre úplnosť uvádza, že odhliadnuc od toho, že dôvodom zastavenia konania podľa §
99 písm. c) SSP bolo zrušenie uvedeného rozhodnutia, nič to nemení na tom, že žalobcom správnou
žalobou napadnuté prvostupňové rozhodnutie 2/ malo povahu rozhodnutia orgánu verejnej správyprvého stupňa, pri ktorom žalobca, rovnako ako v prípade prvostupňového rozhodnutia 1/, pred jeho
právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis, preto by nebolo možné priznať úspech správnej žalobe žalobcu ani v prípade pokračovania

v tomto konaní, nakoľko predmetné rozhodnutie žalovaného nebolo spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu. Správny súd ale konanie zastavil podľa § 99 písm. c) SSP a nepristúpil k odmietnutiu
správnejžalobypodľa§98ods.1písm.g)SSP,pretožemuselajprivyhodnocovanísplneniaprocesných
podmienok konania prihliadať na to, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo na
základe protestu prokurátora zrušené, teda už neexistovalo, čím odpadol predmet súdneho prieskumu.

46. Podľa § 170 písm. a) a b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
a) žaloba bola odmietnutá,
b) bolo konanie zastavené.

47. V správnom súdnom konaní platí všeobecná zásada, že žiaden z účastníkov konania nemá právo

na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené podľa § 99 SSP. Z tejto všeobecnej zásady existuje
výnimka zakotvená v § 171 ods. 1 SSP, a to, ak účastník konania procesne zavinil zastavenie konania.
Následkom zavineného zastavenia konania je potom priznanie náhrady trov ostatným účastníkom
konania voči účastníkovi konania zodpovednému za zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania
trebaposudzovaťvýlučnezprocesnéhohľadiskaavykladaťhomateriálne.Procesnéhľadiskoznamená,

že sa neposudzuje (vecná) dôvodnosť žaloby.

48. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a) a b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, pretože správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 bola odmietnutá a konanie o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024 bolo zastavené.

49. Správny súd sa zaoberal aj tým, či bol dôvod na eventuálnu aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, ktoré
predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla podľa § 170 písm. a) a b) SSP a podľa ktorého ak
účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná

trovy konania ostatným účastníkom.

50. Vzhľadom na to, že žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby o preskúmanie zákonnosti
prvostupňového rozhodnutia 1/ tým, že sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutie, ktoré nebolo
nespôsobilým predmetom prieskumu, žalovaný by mal právo na náhradu trov konania. Avšak aj v tomto

prípade je podľa správneho súdu nutné aplikovať § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP, ktorý
podľa správneho súdu predstavuje všeobecné pravidlo náhrady trov konania žalovanému v prípade
meritórneho rozhodovania a výkladovým argumentom od väčšieho k menšiemu je ho potrebné aplikovať
aj pri posudzovaní náhrady trov konania žalovaného v prípade procesných rozhodnutí o odmietnutí
žaloby, ktoré sú výsledkom procesne zavineného konania žalobcu. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná

správnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcoviprávonanáhradudôvodnevynaložených
trov konania iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa správneho súdu však nebol dôvod na
priznanie náhrady trov konania žalovanému ani pri subsidiárnej aplikácii § 168 SSP prvá veta v spojení
s § 171 ods. 1 SSP, keďže žalovaný neuvádzal dôvody, ktoré by odôvodňovali prelomenie všeobecnej
zásady náhrady trov konania podľa § 170 písm. a) a b) SSP. Žalovaný neuvádzal žiadne relevantné

osobitné dôvody na spravodlivé požadovanie náhrady trov konania.

51. Pokiaľ ide o to, že konanie o preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia 2/ žalovaného,
ktoré zastavené z dôvodu, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo zrušené na základe
protestu prokurátora, tak nebolo možné prijať záver, že žalovaný zavinil zastavenie konania, pretože

správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo zrušené na základe protestu prokurátora bolo (ako
to už bolo vyššie uvedené) rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, teda žalobca nevyčerpal
riadne opravné prostriedky a takéto rozhodnutie by nebolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
Správny súd zvolil postup podľa § 99 písm. c) SSP, pretože (ako vyššie dôvodil) rozhodnutie v čase
posudzovania procesných podmienok už neexistovalo (bolo zrušené), preto nebolo možné zvoliť postup

odmietnutia správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).

Protitomutouzneseniujeprípustnákasačnásťažnosťvlehotejednéhomesiacaododňajehodoručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.