Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 17, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620201231
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4620201231.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. D. E.,
narodená X.X.XXXX, bytom A., F. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou,

Farská 33, Nitra a otec: G. B., narodený XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, D., právne zastúpený
JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou, Škultétyho 6, Topoľčany, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. novembra 2023, č.k.
TO-10P/77/2020-799, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a V. m e n í tak, že
maloletý A. sa na čas od 26.05.2020 do právoplatnosti tohto rozsudku zveruje do osobnej starostlivosti
matky a s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

nasledovne:
od piatka párneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do
18.00 hod. bude zabezpečovať osobnú starostlivosť otec a od piatka nepárneho kalendárneho týždňa
od 18.00 hod do piatka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod. bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť matka.
Počas prázdnin a sviatkov platí osobitná úprava starostlivosti rodičov tak, že otec bude zabezpečovať

osobnú starostlivosť
- počas zimných prázdnin v párnom roku v čase od 23.12. od 15,00 hod. do 25.12. do 15,00 hod.,
- počas zimných prázdnin v nepárnom roku v čase od 25.12. od 15,00 hod. do 27.12. do 15,00 hod.,
- počas zimných prázdnin v párnom roku v čase od 30.12. od 9,00 hod. do 2.1. do 19,00 hod.,
- počas zimných prázdnin v nepárnom roku v čase od 2.1. od 9,00 hod. do 5.1. do 19,00 hod.,
- počas jarných prázdnin v párnom roku v čase od štvrtka od 9,00 hod. do nedele do 19,00 hod.,
- počas jarných prázdnin v nepárnom roku v čase od pondelka od 9,00 hod. do stredy do 19,00 hod.,

- počas veľkonočných prázdnin v nepárnom roku v čase od piatka od 9,00 hod. do pondelka do 19,00
hod.,
- počas letných prázdnin v čase od 1.7. od 9,00 hod. do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do
15.8. do 19,00 hod. a
matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť vo zvyšnom čase.
Preberanie a odovzdávanie maloletého počas bežného roka aj v čase sviatkov a prázdnin bude

prebiehať tak, že preberajúci rodič si maloletého v určenom čase preberie od odovzdávajúceho rodiča
v mieste jeho bydliska. Odovzdávajúci rodič je povinný maloletého preberajúcemu rodičovi riadne
odovzdať.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e
s tým, že bežné výživné je otec povinný platiť do právoplatnosti tohto rozsudku.

Počas striedavej osobnej starostlivosti sa výživné rodičom neurčuje.III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

10 11CoP/38/2024

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti
matky s účinnosťou od 26.5.2020 (výrok I.), rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II.), otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou
100,- eur mesačne s účinnosťou od 26.5.2020 do 31.10.2023 a sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou

od 1.11.2023, ktoré bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky (výrok III.), určil
zročné výživné za čas od 26.5.2020 do 31.10.2023 v sume 1.395,10 eur, ktoré povolil otcovi zaplatiť
v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod následkom straty výhody
splátok (výrok IV.), a upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený stýkať sa s ním
nasledovne:

„- každý nepárny týždeň v čase od utorka od 15,00 hod. do štvrtka do 19,00 hod.,
- každý párny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 19,00 hod., vo štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod. a
od piatka od 15,00 hod. do nedele do 19,00 hod. a
v osobitnom režime počas sviatkov a prázdnin nasledovne:
- počas zimných prázdnin v párnom roku v čase od 23.12. od 15,00 hod. do 25.12. do 15,00 hod.,

- počas zimných prázdnin v nepárnom roku v čase od 25.12. od 15,00 hod. do 27.12. do 15,00 hod.,
- počas zimných prázdnin v párnom roku v čase od 30.12. od 9,00 hod. do 2.1. do 19,00 hod.,
- počas zimných prázdnin v nepárnom roku v čase od 2.1. od 9,00 hod. do 5.1. do 19,00 hod.,
- počas jarných prázdnin v párnom roku v čase od štvrtka od 9,00 hod. do nedele do 19,00 hod.,
- počas jarných prázdnin v nepárnom roku v čase od pondelka od 9,00 hod. do stredy do 19,00 hod.,

- počas veľkonočných prázdnin v nepárnom roku v čase od piatka od 9,00 hod. do pondelka do 19,00
hod.,
- počas letných prázdnin v čase od 1.7. od 9,00 hod. do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do
15.8. do 19,00 hod.
s tým, že otec je oprávnený v určený deň a hodinu si maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska

maloletého a po ukončení styku je povinný maloleté dieťa na tom istom mieste matke odovzdať.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť“ (výrok V.).
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.) a že o trovách
konania štátu rozhodne samostatným uznesením (výrok VII.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
matka návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 26.5.2020 sa domáhala úpravy rodičovských práv

a povinností k maloletému A.. Dôvodila, že po narodení maloletého očakávala, že s otcom maloletého
budú spolu žiť ako rodina, ale ten zostal bývať u svojich rodičov, neprispieval jej na domácnosť, kde
chodil prespávať v tých týždňoch, keď v byte neboli jej dve deti z predošlého partnerského vzťahu,
ktoré boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V decembri 2020 sa s otcom
maloletého rozišli. Odvtedy jej na výživu syna neprispieva, berie si ho k sebe každý deň popoludní,

po olovrante a vracia jej ho okolo 20.00 hod.. Otec navrhol maloletého zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti, keďže tento režim sa od rozchodu rodičov prakticky realizuje. Syn u neho prespáva
každú tretiu noc, nemá s takýmto striedaním žiadny problém. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa
26.5.2022, č.k. 10P/77/2020-484 zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky. Proti tomuto
rozsudku podal odvolanie otec. Odvolací súd uznesením zo dňa 28.9.2022, č.k. 25CoP/36/2022-556

napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď
v odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie odňal otcovi právo na spravodlivý proces
s tým, že v ďalšom konaní bude potrebné znovu sa zaoberať otázkou vhodnosti zverenia maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zo správy C. F. zo dňa 11.1.2023 vyplýva, že maloletý
nemá problém s emocionálnou naviazanosťou ani na jedného z rodičov, oboch má rád, prejavuje k nim

rovnakú dôveru. V danom prípade sa psychologičke s rodičmi podarilo nájsť takú alternatívu, ktorá
v podstate funguje, teda že si otec v utorok vezme syna z materskej školy a vráti ho do nej vo štvrtok
ráno a ďalší týždeň si ho prevezme v piatok v materskej škole a matke ho donesie v nedeľu vo večerných
hodinách. Znalec PhDr. Andrej Benkovič v dodatku k znaleckému posudku zo dňa 29.6.2023 uviedol,
že maloletý má vybudovanú pevnú citovú väzbu k obom rodičov, nepreferuje významne ani jedného

z nich, dokázal prijať aj ich nových partnerov. Vzhľadom k dosiahnutému kognitívnemu a osobnostnémuvývinu sa maloletý nevie objektívne vyjadriť k forme zverenia a určenia styku, dokáže však vyjadriť
svoje pocity a tie sú také, že je rád aj s matkou aj s otcom. Ďalej znalec uviedol, že sa zdá, že
sa prehodnocuje to, čo z hľadiska maloletého uspokojivo funguje a hľadajú sa zmeny, ktoré môžu

akurát prispieť k problémom, ktoré teraz nie sú. Z psychologického hľadiska nie je vhodné pre dieťa
v predškolskom veku realizovať striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch, lebo je to
príliš dlhý čas, po ktorý bude dieťa strádať druhého rodiča. Terajšie nastavenie zverenia a úpravy
styku považuje za dostatočné vzhľadom k veku dieťaťa pre vytváranie a budovanie si citových väzieb
s rodičmi. Kolízna opatrovníčka po vykonanom dokazovaní odporučila aj na základe odporúčaní znalca

zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi upraviť styk v širšom rozsahu. Svedok G. F.,
matkin plnoletý syn uviedol, že do polovice roka 2020 žil s matkou, v súčasnosti býva sám. V minulosti
bol ako maloletý spolu so sestrou zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových
intervaloch. S takouto formou starostlivosti nesúhlasí z dôvodu, že dieťa bude vždy dávať za pravdu
tomu rodičovi, ktorý mu povolí viac. Otca maloletého A. pozná od svojich desiatich rokov, s matkou
nikdy spolu nebývali. Maloletého brata A. vníma ako veľmi kreatívneho, je otvorený, nemyslí si, že by

bol na niekoho fixovaný. Svedkyňa G. I., partnerka otca uviedla, že s otcom sú partnermi od augusta
2022. Maloletého A. učila prvé dva roky v materskej škole. U otca má vytvorené vhodné podmienky
a je u otca rád. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 24 ods. 2, 4, podľa § 62, podľa §
63, § 75, podľa § 76 Zákona o rodine. Po doplnení dokazovania dospel k záveru, že v súčasnosti je
najlepšom záujme a na prospech maloletého A. ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky s tým,

že s otcom sa bude stretávať v širokom rozsahu. Vzhľadom na vyjadrenie znalca súd nevykonal pohovor
smaloletým,keďžejehonázorsavsúčasnostinedázistiť.Pretosúdprirozhodovanívychádzalzozistení
znalca, ako aj zo správy psychologičky. Súčasná starostlivosť rodičov maloletému prospieva, podľa
znalca sa osvedčila, nie je dôvod ju meniť, preto súd rozhodol tak, ako v pôvodnom zrušenom rozsudku
a maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení ho zastupovať

a spravovať jeho majetok, súčasne upravil styk otca s maloletým v takom širokom rozsahu, v rámci
ktorého má otec dostatočnú možnosť udržiavať si pozitívny vzťah so synom, aj ho naďalej budovať,
čo je najoptimálnejšie z hľadiska záujmu maloletého, ktorému samotnému takýto režim vyhovuje, čo
bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Matka maloletého naďalej pracuje v J. K. L., kde je zároveň
spoločníčkou a jednou z konateľov. Vypláca si minimálnu mzdu, poberá daňový bonus na dve maloleté

deti. Nemá už vyživovaciu povinnosť k synovi G.. Býva s maloletými deťmi v trojizbovom byte v jej
osobnom vlastníctve. Otec pracuje naďalej ako živnostník, vykonáva zámočnícke práce. Za rok 2022
v daňovom priznaní uviedol príjem zo živnosti 6.557,90 eur. Je slobodný, nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti, býva so svojou matkou v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom v 1. Pri
určovaní výšky výživného súd zohľadnil aj čas, ktorý maloletý trávi u otca. Súd určil s prihliadnutím na

vek, odôvodnené potreby maloletého, na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov výživné vo
výške 100,- eur mesačne s účinnosťou od 26.5.2020 (od začatia konania) a keďže odvtedy prešla doba
viac ako tri roky počas ktorej maloletý vyrástol, došlo aj k rastu životných nákladov s účinnosťou od
1.11.2023 výživné určil sumou 150,- eur mesačne. Otec od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku platí
výživné na syna dobrovoľne, od mája 2020 do novembra 2023 spolu zaplatil na výživnom 2.721,- eur,

takže mu vznikol nedoplatok v sume 1.395,- eur ako rozdiel medzi výškou určeného výživného a doteraz
zaplateného. Nedoplatok povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie s výnimkou výroku II. o zastupovaní a správe majetku

maloletého dieťaťa podal odvolanie otec. Dôvodil, že správa psychologičky C. F., na ktorú sa súd
prvej inštancie v odôvodnení odvoláva, nie je objektívna, je vydaná v januári 2023, pričom úplne
ignoruje to, že dieťa sa s otcom stretáva od októbra 2020 každý druhý deň. Je teda úplne klamlivá,
minimálne v hodnotení, že psychologičkou navrhovaný styk rodičia praktizujú. Podľa jej návrhu by
sa otec s dieťaťom nevidel od štvrtka do nasledujúceho piatka. Zdôrazňuje, že rodičia vychovávajú

maloletého tri a pol roka v rovnakom pomere s tým, že dieťa každý druhý deň strieda domácnosti rodičov.
K správe kolízneho opatrovníka z 26.10.2023, o ktorú súd taktiež opiera svoje rozhodnutie, má vážne
výhrady. C. J. vo svojej správe objektívna nebola. Konanie na súde sa vedie štyri roky. Opatrovník
bol v domácnosti otca v počiatkoch konania, viac pomery u otca nezisťoval. Maloletého s otcom nikdy
pracovníčka nevidela, nevidela ich interakciu. Súdu opakovane predkladal jedinú komunikáciu rodičov

prostredníctvom SMS, z ktorej vyplývajú vzťahy medzi rodičmi. Súd však k týmto dôkazom jediné
stanovisko nezaujal. Kolízny opatrovník nikdy matke nepoložil či už pred otcom v konaní, na pôde
ÚPSVaR či na súde otázku ako je možné, že dôvodí svoj nesúhlas so striedavou starostlivosťou jej
skúsenosťami s iným mužom a inými deťmi. Kolízny opatrovník v plnej miere rešpektuje matku, jejnázor nijako nerozporuje s odôvodnením, že nie je psychológ, čím sa úplne míňa podstata jeho práce.
Otec preto pristal na dočasnú aplikáciu styku upraveného týmto odvolaním napadnutým rozsudkom,
v opačnom prípade by si dieťa asi ani nevidel, čím je naďalej aj s maloletým A. rukojemníkom nálad

matky. Paradoxom je, že matka je teraz zrazu po vydaní rozsudku ochotná otcovi umožniť aj prespanie
počas týždňa, či zanesenie dieťaťa ráno do škôlky, čo vytrvalo celé konanie odmietala. Nezverenie
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je a bolo založené výsostne na postoji matky. Pokiaľ sa
týka výživného, súd neprihliadol na dĺžku starostlivosti toho-ktorého rodiča, ktorá je komparatívna,
neprihliadol na to, že výdavky matky v čase jej opatery o dieťa táto pokrývala daňovým bonusom,

prídavkom na dieťa a neprihliadol ani na to, že otec matke dobrovoľne, bez akéhokoľvek zásahu súdu
výživné zasielal. Vo vzťahu k príjmovým pomerom matky súd len konštatoval, že si ako spoločníčka
a konateľka firmy J. K. L., ktorá je na trhu úspešne činná už skoro 30 rokov, vypláca minimálnu mzdu.
Náklady matky na dieťa spočívajú len v tých istých nákladoch ako ich má otec, dokonca v materskej
škole sa hradí už len strava, keďže ako predškolák je maloletý oslobodený od školného. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, maloletého A. v čase od 26.5.2020 do

rozhodnutia odvolacieho súdu zveril do výlučnej starostlivosti matky, styk otca s dieťaťom neurčil, ani
výživné a následne s účinnosťou od vyhlásenia rozhodnutia, aby maloletého zveril do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov s tým, že túto budú vykonávať v týždenných intervaloch. Zároveň žiadal
upraviť osobitne stretávanie s maloletým počas sviatkov a prázdnin s tým, že počas trvania striedavej
osobnejstarostlivostisastykrodičovneupravuje,prídavoknamaloletédieťabudepoberaťotecadaňový

bonus si bude uplatňovať matka.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Súd rozhodol v prospech a v záujme maloletého, ktoré má možnosť tráviť
čas s obidvoma rodičmi a ďalšími členmi rodiny, od ktorých dostáva lásku, pozornosť, starostlivosť.

Maloletédieťamávytvorenéveľmidobrépodmienkyuobidvochrodičov.Obidvajasamusláskouvenujú,
dlhotrvajúce súdne konania len zhoršujú vzájomné vzťahy.

4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, pre ktoré odmietala
a odmieta striedavú osobnú starostlivosť sú nízky vek maloletého, ktorý je na ňu naviazaný a absolútna

nemožnosť komunikácie s otcom, skutočnosť, že otec do ich konfliktov zaťahuje maloletého. K záveru
o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti pre maloletého dospeli všetky subjekty zúčastnené na
tomto konaní s výnimkou otca, a to znalec, psychologička, ÚPSVaR, C. F. a tiež opatrovník. Otec názory
odborníkov nerešpektuje a vo svojom odvolaní ich obviňuje z výrazného preferovania postoja matky. Za
klamlivé možno označiť predovšetkým tvrdenia otca, že rodičia vychovávajú dieťa 3,5 roka v rovnakom

pomere s tým, že dieťa každý druhý deň strieda domácnosti rodičov. Uvedené tvrdenie je zavádzajúce.
V skutočnosti otec sa v priebehu pracovného týždňa stýkal s maloletým len na pár hodín, po tom ako si
ho prevzal po škôlke najedeného a čisto oblečeného. Následne po styku dieťa vracal hladné, maloletý
u otca v priebehu 3,5 roka ani raz nespal počas pracovného týždňa, otec ho ráno nemusel budiť, dávať
mu raňajky a následne zanášať do škôlky. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybné, že

toho času striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd zveril maloletého jej
ako matke a upravil styk otca s maloletým. Otec opätovne zavádza súd, keď tvrdí, že o dieťa sa nielenže
osobne každý druhý deň stará, ale aj uhrádzal bežné výdavky. Ona odovzdáva otcovi syna najedeného,
oblečeného, večernú hygienu absolvuje už v jej domácnosti, všetko oblečenie, pyžamá, náhradné veci
do skrinky, masky na karneval, náklady v škôlke, stravu, hygienické potreby od jeho nástupu do škôlky

výlučne hradí ona. S maloletým navštevuje lekára, u ktorého otec ešte nebol. V čase choroby býval
maloletý výlučne u nej. Všetky potrebné lieky hradila taktiež výlučne ona. Až do vydania napadnutého
rozhodnutia maloletý prespával v domácnosti otca len každý druhý víkend. Tvrdenie otca, že výživné
platil vždy dobrovoľne nie je takisto pravdou. Za celý rok 2020 poslal výživné až v decembri vo výške
121,-eur,vroku2021platilvýživnélenvovýške30,-eurmesačne,ktorénepokryloaninákladynaškôlku.

Súdom určené výživné je veľmi nízke a každý rodič, ktorý sa naozaj stará o svoje dieťa by toto potvrdil.
Je zarážajúce, že otec nie je ochotný platiť výživné v tak nízkej sume. K vyjadreniu matka doložila
oznámenie nových rozhodujúcich skutočností podaním zo dňa 15.8.2023, kedy oznámila, že 6.2.2024,
keď prišla pre syna do škôlky bola triednou učiteľkou informovaná, že došlo k výraznému zhoršeniu
v správaní maloletého, ktorý udrel spolužiačku päsťou na školskom ihrisku. Učiteľka povedala, že nejde

o prvý exces, že po nástupe maloletého po jeho chorobe 5.2.2024 zaznamenali zmeny v správaní. Stalo
sa tiež, že skákal zo stoličiek, sadol si na miesta, kde sedeli iné deti, počas čítania rozprávok v spálni
pískal alebo inak vyrušoval. Matka v SMS-správe informovala otca o tom, čo sa dozvedela v materskej
škole a požiadala ho, aby prestal viesť dieťa k násiliu a k bitkám. Otec na informácie ohľadne násilnéhosprávania syna nezareagoval tak, ako by sa dalo očakávať. Išiel na políciu a podal na matku oznámenie
za schválnosti. Rozšírenie styku s maloletým znásobuje množstvo problémov. Výsluch matky na polícií
sa uskutočnil 26.2.2024, keďže otec po komunikácií s matkou šikanuje matku podávaním nezmyselných

oznámení na políciu. Matka sa obáva komunikovať s ním. Navrhla, aby bol styk otca s maloletým
upravený v bežnom rozsahu. Zo správy materskej školy zo dňa 27.2.2024 doloženej do spisu vyplýva,
že vždy sa snažia rodičov informovať o akomkoľvek probléme bez ohľadu na to, kto po dieťa príde.
Najskôr na zmenu správania prvý týždeň neupozorňovali, snažili sa problém vyriešiť dohováraním, keď
to nezabralo, upozornili otca, ktorý v ten deň prišiel po maloletého. Následne po neho chodil aj ďalšie dni

otec, preto s matkou o danej situácií hovorili 16.2.2024. Už po upozornení otca u dieťaťa zaznamenali,
že problémové správanie sa zlepšilo. Odvtedy sa správanie zlepšilo, nemuseli ho ďalej riešiť.

5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka mu zatelefonovala, že styk sa bude
riadiť nie právoplatným rozhodnutím súdu, s čím on nesúhlasil. Za maloletým A. do MŠ šiel ako s ním bol
dohodnutý. Povedal, že program musia odsunúť lebo mamina nechce, aby s ním šiel. Táto informácia je

pravdivá, otec si nedovolil vziať dieťa z MŠ, nakoľko matka by ho opätovne obvinila z toho, že jej syna
unáša. Otec dieťaťa, ktoré s ním rátalo, povedal veci aké sú, aby ho nečakalo a nebolo snáď v dojme, že
otecnanehozabudol.Matkaopomínadôvodprečoktomutodošlo.Atobolojejautoritatívnerozhodnutie
lebo ona si neželá, aby šiel styk podľa starého úzusu a chce, aby bolo podľa nej. Dňa 16.2.2024 udrel
A. kamarátku päsťou do ruky, matka o incidente otca síce informovala, no zamerajme sa na obsah

informácie, v ktorej hneď otca obviňuje z toho, že za toto správanie môže, keďže je násilník, dieťa vedie
k násiliu a k bitkám. Otec sa o incidente s maloletým pozhováral. A. tvrdil, že to bola odozva na to,
že ho spolužiačka predtým opakovane sotila. Mimo to, že takéto okolnosti sú v kolektíve detí bežné,
rodičovsky zakročil, čo malo dosah na zlepšené správanie A.. Otec syna nevedie k násiliu, nenávisti,
agresii a pod.. Tento dojem sa o ňom cielene snaží vytvoriť matka, napriek tomu, že za uplynulé štyri

roky súdneho konania ani raz túto skutočnosť neuviedla. Čo sa týka hry na počítači, maloletý sa hráva
maximálne 15 min. denne vždy s dohľadom otca, ktorý ho počas hry učí strany doľava, doprava a pod.
s čím má A. veľké problémy a to má nastúpiť od septembra do školy. Otec si povedal, že správanie
matky, ktorým poškodzuje jeho dobré meno na súde, pred kolíznym opatrovníkom a v materskej škole
už tolerovať nebude. Matka je totiž nezastaviteľná, útoky voči nemu stupňuje, kedy je schopná láskavé

bláznenie označiť za škodlivé a tým žiada dokonca zúženie neprávoplatného styku so synom. V čase
rozchodu podala matka na otca absolútne nedôvodné a vymyslené trestné oznámenie za to, že ju údajne
prenasledoval a obťažoval, ktoré bolo políciou odmietnuté. Bola to reakcia na to, že si dovolil matku
opakovane žiadať o to, aby mu povedala kam maloletého zapísala do materskej školy a kde má v nej
skrinku.

6. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že maloletého o prebiehajúcom súdnom
konaní informoval a informuje výlučne otec, ktorý sa v záujme dosiahnutia svojho cieľa neštíti synovi
uvádzať nepravdivé informácie a tým ho priviesť do psychicky zlého stavu tak, ako sa to stalo pri
jeho návšteve v materskej škole po vynesení rozsudku súdom prvej inštancie. Neustále otec bez

riadneho zdôvodnenia súladu so záujmami maloletého navrhuje zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti v týždenných časových intervaloch. Maloletý pritom u otca prespáva len každý
druhý víkend. Striedavá osobná starostlivosť u neho by predstavovala obrovskú zmenu. Maloletý nechce
spať u otca viac ako dve noci, bez matky by tak dlhý čas nevydržal. Otec sa neustále snaží vykresliť
ju v negatívnom svetle ako matku. Ako matka je dobrá, robí veci výlučne v záujme maloletého, jej

rodičovskej kompetencii svedčí i to, že vychovala dve slušné deti, ktoré sú dnes už obe plnoleté.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 30.5.2024 uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
vyjadreniach. Poukazuje na to, že eskalácia napätia medzi rodičmi bez schopnosti robiť kompromisy
neprispieva maloletému A., či si to už rodičia uvedomujú alebo nie. Dáva do pozornosti súdu, aby

v prípade, ak to považuje za vhodné a účelné uložil rodičom a maloletému výchovné opatrenie
a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Na odvolacom pojednávaní konanom dňa
17.1.2025 zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že od vynesenia prvoinštančného rozhodnutia sa
otec s maloletým stretáva v jednom týždni tak ako bolo spomenuté, utorky a štvrtky plus víkend od
piatku do nedele a v nasledujúcom týždni od utorka do štvrtka, ukázalo sa, že časom sa vzťah otca so

synom posunul, maloletý si na prostredie u otca zvykol, teraz má 7 rokov, je prvák na základnej škole.
Z vypočutia a názoru maloletého vyplynulo ako si to predstavuje, čo chce. Ťažko je im vcítiť sa do toho, či
vie skutočne čo týždeň obnáša. V každom prípade treba už uvažovať o striedavej osobnej starostlivosti
a o tom, či je vhodná v celom týždňovom rozsahu, ale striedavá osobná starostlivosť je na mieste.Určite maloletý pozná prostredie obidvoch domácností, taktiež prostredie priateľa matky, ku ktorému
dochádzajú, je spokojný, spontánny, cíti sa dobre u matky i u otca, má okolo seba rodičov aj ďalších
príbuzných, ktorí mu dávajú lásku, starostlivosť, pozornosť, všetko čo potrebuje, pôsobí vyrovnane

a harmonicky.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba
(§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) prejednal vec, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie

mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. To-10P/77/2020 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., narodenému XX.XX.XXXX, ktorej sa domáhala
návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 26.5.2020 matka maloletého, keď žiadala maloletého

zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné a upraviť styk otca s maloletým.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil prispievať na výživu
maloletéhosumou100,-eurmesačnevobdobíod26.5.2020do31.10.2023asúčinnosťouod1.11.2023

sumou 150,- eur mesačne, určil nedoplatok na zročnom výživnom od 26.5.2020 do 31.10.2023 v sume
1.395,10 eur, ktorý otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným.
A upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa so synom stýkať každý nepárny týždeň od
utorka od 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod., každý párny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod.,
voštvrtokod15.00hod.do19.00hod.aodpiatkaod15.00hod.donedeledo19.00hod.Osobitneupravil

styk otca s maloletým počas zimných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin a letných
prázdnin a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11.Podľa§36ods.1Zákonaorodinerodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolu nežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné, v záujme maloletého dieťaťa, ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.

12. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so
striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude
striedaváosobnástarostlivosťvzáujmedieťaťa.Podľaods.5súdprirozhodovaníovýkonerodičovských

práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa

na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

13. Zákonné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov vyžadujú, aby boli rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, aby mali o výchovu dieťaťa záujem,
aby bolo zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jeho záujme

a aby touto úpravou boli lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Samotná skutočnosť, že obaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem a že sú z hľadiska fyzického, psychického a existujúcich
vhodných bytových podmienok obaja spôsobilí sa o dieťa starať, nevedie ešte opodstatnene k záveru,
že striedavá osobná starostlivosť je pre dieťa vhodná, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších
zákonom stanovených podmienok kumulatívne právnou úpravou požadovaných. Záujem dieťaťa treba

posudzovaťzhľadískobjektívnych,nietedazčistosubjektívnehohodnoteniavýhodnostičinevýhodnosti
pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť
jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu. Pritom súd vždy posudzuje
celý súbor relevantných faktorov, ako vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa,spôsobilosť každého rodiča starať sa o dieťa, súrodenecké väzby, vhodnosť bytových podmienok,
schopnosť komunikácie medzi rodičmi a samozrejme, akonáhle je to vzhľadom na vek a rozumovú
vyspelosť dieťaťa možné, berie do úvahy aj názor dieťaťa samotného.

14. Z obsahu spisu vyplynulo, že maloletý A. pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nežili v spoločnej
domácnosti a v decembri 2020 sa rozišli. Otec sa od uvedenej doby s maloletým pravidelne stretával.
Matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v ktorom konaní
bolo vydané neodkladné opatrenie, ktoré upravilo styk otca s maloletým v párnom týždni v pondelok,

stredu, piatok od 15.00 hod. do 20.00 hod. a utorok a vo štvrtok v nepárnom týždni od 15.00 hod. do
20.00 hod. a od piatka od 15.00 hod. do nedele do 20.00 hod., ktorý styk sa praktizoval viac ako tri
roky. V priebehu konania bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom PhDr. Andrejom Benkovičom,
ktorý vo veci podal v júni 2021 znalecký posudok, ktorý v júni 2023 doplnil, keď uviedol, že maloletý má
vybudovanú pevnú citovú väzbu k obom rodičom. Nepreferuje významne ani jedného z nich. Dokázal
prijať aj ich nových partnerov. Vzhľadom k dosiahnutému kognitívnemu a osobnostnému vývinu sa

maloletý nevie objektívne vyjadriť k forme zverenia a určenia styku. Dokáže však vyjadriť svoje pocity
a tie sú také, že je rád s matkou, aj otcom. Z psychologického hľadiska nie je vhodné pre dieťa
v predškolskom veku realizovať striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch, lebo je to
príliš dlhý čas, po ktorý bude dieťa strádať druhého rodiča. Zo správy psychologičky C. F. z 11.1.2023
vyplynulo, že maloletý nemá problém s emocionálnou naviazanosťou ani na jedného z rodičov, má

oboch rád, prejavuje k nim rovnakú dôveru. S rodičmi našli alternatívu stretávania otca tak, že otec
si v utorok vezme syna z materskej školy, vráti ho do nej vo štvrtok a ďalší týždeň si ho prevezme
v piatok v materskej škole a matke ho vráti v nedeľu vo večerných hodinách. Táto forma sa osvedčila
a je v záujme maloletého.
Kolízny opatrovník prešetril aktuálne pomery v domácnostiach oboch rodičov a vykonal tiež pohovor

s maloletým A.. Z jeho správy zo dňa 13.01.2025 vyplýva, že prešetrili pomery v domácnosti otca,
ktorý obýva so svojou partnerkou G. I. a svojou matkou poschodový rodinný dom, ktorého je otec
spoluvlastníkom v podiele 1. Domácnosť je udržiavaná v poriadku, maloletý má u otca priestrannú
detskú izbu riadne zariadenú. Počas návštevy bol doma otec maloletého s maloletým a priateľka otca,
maloletý dobre reagoval na otca, jeho priateľku, bol spontánny, prirodzený. Maloletý má sedem rokov, je

prvák na základnej škole. Bol spontánny, rozprával bez problémov, pôsobil v pohode, uviedol, že chodí
k ocinovi v utorok a vo štvrtok a od piatku do nedele večer, v druhom týždni od utorka do štvrtka do
večera. Takto to funguje, ale radšej by bol, keby to bolo v celku, aby mohol byť s ocinom a maminou
týždeň. V opačnom čase býva u maminy, kde má aj G., je to kamarát maminy. Cez zimné prázdniny bol
u rodičov doma, dostal pod stromček veľa oblečenia a iných darčekov, ktoré vymenoval. Celkovo možno

konštatovať, že maloletý bol pri rozhovore uvoľnený, spontánny, rozprával plynule to, na čo sa ho pýtali,
nemal problém komunikovať. Bolo vidieť, že sa u otca cíti dobre, že je tam doma. Prešetrili pomery
aj v domácnosti matky, ktorá spolu s maloletým A. obýva trojizbový byt v osobnom vlastníctve matky,
kde býva aj plnoletá deväťnásťročná dcéra matky A. F.. Domácnosť je udržiavaná v poriadku a čistote.
V detskej izbe má A. dostatočné zariadenie. Do domácnosti matky dochádza jej priateľ G., ktorý má

z predchádzajúceho vzťahu maloletého syna E. vo veku šesť rokov, s ktorým si maloletý A. rozumie,
spolu sa hrávajú. V čase návštevy si maloletý písal úlohu z prvouky, pôsobil rovnako ako tomu bolo
počas návštevy u otca spokojne a uvoľnene. Rozprával sa s nimi prirodzene. Podľa vyjadrenia matky,
v škole sa mu darí, je spokojný, v lete boli na dovolenke v Chorvátsku, s otcom bol v Taliansku. Matka
uviedla, že takto nadstavená úprava styku jej najlepšie vyhovuje a myslí si, že vyhovuje aj synovi. Zvykol

si na takéto trávenie času s rodičmi a nemá s tým problém. So striedavou osobnou starostlivosťou,
ktorej sa dožaduje otec nesúhlasí. Striedanie pre syna vo veku sedem rokov v týždňových intervaloch je
dlhým časovým úsekom. Maloletý A. v čase rozhovoru bol živý, spontánny, reagoval na rôzne podnety,
odbiehal od rozhovoru, odpovedal im, aj sa pýtal matky na úplne iné veci, spomínal rôzne zážitky, ktoré
mal, rovnako ako v domácnosti otca, že je uňho v tomto týždni od utorku do štvrtku večera a v ďalšom

týždni v utorok popoludní, vo štvrtok popoludní a víkend od piatku do nedele. Rozprával sa s mamou,
hovoril jej aj počas ich prítomnosti, že by chcel byť u otca od piatku do piatku, matka na to reagovala, že
A. to takto nehovoril predtým. Kolízny opatrovník si vyžiadal aj správu zo základnej školy, ktorú maloletý
navštevuje, z ktorej vyplýva, že maloletý je prvákom. Je živý, hravý, v kolektíve sa správa slušne, na
hodinách dáva pozor, pracuje. Domáca príprava je dobrá. Do školy chodí čistý upravený, navštevuje

jedáleň aj školský klub, o vyučovacie výsledky žiaka sa zatiaľ viac zaujíma matka. Zapája sa do hier
so spolužiakmi, nadväzuje kontakty bez problémov. Nemá problém komunikovať ani s učiteľmi, ani so
žiakmi. Kolízny opatrovník v závere uviedol, že z pohovoru s maloletým u obidvoch rodičov je zrejmé,
že maloletý si zvykol na trávenie času v domácnostiach obidvoch, zdá sa, že mu to nerobí probléma má rád obidvoch rodičov a rád s nimi trávi čas, javí sa byť spokojný aj počas času, ktorý s ním strávili
v obidvoch domácnostiach, prejavoval rodičom lásku, nehu, náklonnosť a pôsobil šťastne. U obidvoch
rodičov má vytvorené vhodné podmienky.

Matka maloletého je zamestnaná v J. K. L.. L. M., A., kde dosiahla v roku 2023 čistý mesačný príjem
780,- eur a od januára do 30. septembra 2024 čistý mesačný príjem 880,- eur. Počas dvoch mesiacov
mala nižší príjem z dôvodu pracovnej neschopnosti. Otec maloletého naďalej podniká, na základe
živnostenského oprávnenia, jeho príjem tvoria uhradené faktúry od jeho jediného objednávateľa služieb.
Za rok 2023 z daňového priznania vyplývajú jeho príjmy vo výške 7.892,50 eur. Matka má ešte jednu

vyživovaciu povinnosť, otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.

15. S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že
striedavá osobná starostlivosť o maloletého A. je v danom prípade dôvodná. Všetky podmienky na
jej nariadenie boli splnené. Právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať
a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch

rodičov.Vdanejvecimajúobajarodičiarodičovskékompetencienavyhovujúcejúrovni.Otecmárovnaké
predpoklady k výchove maloletého syna ako matka. Má vytvorené k výchove vhodné podmienky,
o starostlivosť javí záujem a dokáže maloletému riadnu starostlivosť poskytnúť. Vzťah maloletého
s oboma rodičmi je výborný na rovnakej úrovni, maloletý má oboch rodičov rád, k obom má rovnakú
dôveru, dobre sa cíti a je rovnako spokojný tak v domácnosti otca, ako aj v domácnosti matky. Súd sa

oboznámil aj s názorom maloletého, ktorý vyjadril pri pohovore s kolíznym opatrovníkom, kde maloletý
zhodne tak v domácnosti matky, ako aj v domácnosti otca uviedol, že sa chce stretávať s oboma
rodičmi v rovnakom rozsahu. Maloletý nemá problém ani so starostlivosťou u otca, ani so starostlivosťou
u matky. V súčasnosti maloletý viackrát do týždňa strieda domácnosti rodičov. Odvolací súd mal za
to, že od vypracovania dodatku znaleckého posudku, ako aj od správy psychologičky uplynula určitá

doba, počas ktorej maloletý vyrástol, z predškoláka sa stal školák, keď navštevuje na základnej škole
1. triedu, vyučovacie výsledky má dobré, hodnotenia zo školy sú na neho kladné, nemá žiaden problém
ani v škole, či už s výukou alebo so vzájomnými vzťahmi so spolužiakmi, či učiteľmi. Takže odvolací
súd mal za to, že je vhodná striedavá osobná starostlivosť s tým, že maloletý zvládne pobyt u otca
a u matky v intervaloch striedania jeden týždeň, keď mal aj za to, že ucelenejší čas s každým z rodičov

bude pre neho výhodnejší ako opakované chodenie k matke, k otcovi niekoľkokrát do týždňa. Navyše
odvolací súd mal za to, že voči striedavej osobnej starostlivosti ani maloletý, ani matka neuviedli žiadnu
relevantnú výhradu, ktorá by tejto forme starostlivosti v danom prípade bránila. Pokiaľ ide o úroveň
vzájomných vzťahov rodičov a schopnosť ich vzájomnej komunikácie, jedná sa o dôležitý faktor pri
realizácií striedavej osobnej starostlivosti. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že podmienkou

striedavej starostlivosti sú ideálne a harmonické vzťahy medzi rodičmi dieťaťa. Vo väčšine prípadov
je prirodzené, že medzi rodičmi skôr pretrváva určitá miera napätia, nezhody a antipatie. V danom
prípade však uvedené neprekročili rozumnú mieru negatívne ovplyvňujúcu fyzický a psychický vývoj
maloletého. Odvolací súd tak nevidí žiaden dôvod, ktorý by bránil zvereniu maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti. Naopak zistený skutkový stav v danej veci opodstatňoval zverenie maloletého A.

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových intervaloch.

16. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch I. a V. zmenil podľa § 388 CSP a maloletého A. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s tým, že maloletý bude v osobnej starostlivosti otca od piatka párneho kalendárneho týždňa od

18.00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod. a v osobnej starostlivosti matky od
piatka nepárneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do piatka nasledujúceho párneho kalendárneho
týždňa do 18.00 hod. Osobitne upravil starostlivosť rodičov o maloletého počas sviatkov a prázdnin tak,
aby maloletý trávil s oboma rodičmi rovnaký čas. Výrok II., ktorým súd prvej inštancie určil, že obaja
rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok odvolaním napadnutý nebol.

17. Pokiaľ sa týka výživného (výroky III. a IV. rozsudku) tak odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie
správne určil výživné sumou 100,- mesačne s účinnosťou od 26.5.2020 do 31.10.2023 a následne od
1.11.2023 sumou 150,- eur mesačne a správne určil aj nedoplatok na zročnom výživnom od 26.5.2020
do 31.10.2023 v sume 1.395,10 eur, ktorý otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne spolu

s bežným výživným, keď mal za to, že súd prvej inštancie v tejto časti vykonal dostatočné dokazovanie,
vykonané dôkazy riadne vyhodnotil, správne posúdil odôvodnené potreby maloletého, ako aj majetkové
schopnosti a možnosti oboch rodičov a následne správne určil aj výšku výživného. Odvolací súd preto
túto časť rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, s tým, že bežnévýživné je otec povinný platiť do právoplatnosti tohto rozsudku. O výživnom počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti odvolací súd rozhodol podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine tak, že výživné počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti sa neurčuje, keď dospel k záveru, že nie je dôvodné určovať

rodičom výživné, nakoľko títo majú približne rovnaké majetkové pomery a tiež približne rovnakú životnú
úroveň, takže maloletý sa na tejto bude podieľať rovnako v domácnosti matky, ako aj v domácnosti otca,
pričom striedavú starostlivosť majú upravenú v týždňových intervaloch, takže obaja budú zabezpečovať
starostlivosť o syna rovnakú časť v mesiaci.

18. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP za použitia
ust. § 52 CMP.

19. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

2 11CoP/38/2024

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).