Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-24C/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121280435
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6121280435.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: V. K., W. K., N.. XX.XX.XXXX,
C. A. Š. XXX/XX, V. N. M.Á., zastúpená: JUDr. Desana Madžová, advokátka, so sídlom Advokátskej
kancelárie Komenského 5247/24, Piešťany, o zaplatenie 44.954,44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 44.069,77 Eur, a to do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 23.03.2021, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2021, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 71.939,41 Eur od 28.03.2018 do 11.02.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 343,33 Eur od 12.02.2019 do 12.06.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
323,33 Eur od 13.06.2019 do 16.08.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 303,33 Eur od
17.08.2019 do 16.09.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 283,33 Eur od 17.09.2019 do

16.10.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 263,33 Eur od 17.10.2019 do 18.11.2019,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 243,33 Eur od 19.11.2019 do 16.12.2019, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 223,33 Eur od 17.12.2019 do 16.01.2020, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 203,33 Eur od 17.01.2020 do 17.02.2020, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 183,33 Eur od 18.02.2020 do 16.03.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 163,33 Eur od 17.03.2020 do 16.04.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
143,33 Eur od 17.04.2020 do 18.05.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 123,33 Eur od

19.05.2020 do 16.06.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 103,33 Eur od 17.06.2020
do 16.07.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 83,33 Eur od 17.07.2020 do 17.08.2020,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 63,33 Eur od 18.08.2020 do 21.08.2020, úrok vo výške
41.117,03 Eur, poplatky vo výške 655,80 Eur a náhradu trov konania.

2. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere na
bývanie č. 33162604/7930 (ďalej len ako úverová zmluva), ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné

podmienky pre stavebné sporenie FLEXIBIL. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej
medziúver vo výške 72.000,- Eur pri fixnej úrokovej sadzbe 1,39 % ročne počas 36 mesiacov od prvého
čerpania medziúveru a následnou fixnou úrokovou sadzbou 2,39 % ročne. Finančné prostriedky z úveru
boli žalovanej poskytnuté dňa 28.04.2017 vo výške 57.600,- Eur a dňa 12.05.2017 vo výške 7.498,20Eur a 6.901,80 Eur. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listami označenými ako Oznámenie o
výplate a zároveň to vyplýva aj z výpisu z účtu za rok 2017. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý
úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 195,- Eur v priebehu 36 mesiacov od prvého

čerpania medziúveru. Po uplynutí tohto obdobia mala mesačná splátka predstavovať sumu vo výške
303,- Eur (čl. III ods. 5 úverovej zmluvy). Splátka bola splatná vždy prvý deň príslušného kalendárneho
mesiaca a považovala sa za včas zaplatenú, ak bola pripísaná na medziúverový účet najneskôr 16.
deň v príslušnom mesiaci. Začiatok splácania bol v súlade s úverovou zmluvou žalovanej oznámený
listom označeným ako Začiatok splácania úveru. Žalovanej bol poskytnutý medziúver, ktorý mal slúžiť

na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver. Splátka
medziúveru vo výške 195,- Eur bola v súlade s úverovou zmluvou prerozdelená nasledovne : 0,15
% z cieľovej sumy (108,60 Eur) bolo použitých na sporenie, pričom prostriedky boli preúčtované na
sporiaci účet na účely vytvorenia kapitálu na dosporenie a pridelenie cieľovej sumy, t. j. vzniku nároku
na riadny stavebný úver (čl. IV ods. 2 úverovej zmluvy) a 0,12 % z cieľovej sumy (86,40 Eur) bolo
použitých na úhradu poplatkov súvisiacich s medziúverom a úrokov z poskytnutého medziúveru (čl. III

ods. 3 úverovej zmluvy). Z tohto vyplýva, že časť splátky bola použitá na úhradu úrokov a poplatkov
medziúveru (medziúverový účet) a časť na sporenie za účelom dosporenia a pridelenia cieľovej sumy
(sporiteľský účet). Tiež platí, že ak poberateľ úveru splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy
a vzniku nároku na stavebný úver v zmysle zákona o stavebnom sporení, medziúver sa transformuje
na stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou.

V danom prípade bola očakávaná výška stavebného úveru vo výške 36.212,- Eur. Úroková sadzba
takto pretransformovaného stavebného úveru predstavovala 4 % ročne (čl. IV ods. 4 úverovej zmluvy).
Žalovaná prestala uhrádzať mesačné splátky, čím došlo k porušeniu úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaná
poskytnutý úver riadne nesplácala dňa 27.03.2018 požiadal právny predchodca žalobcu žalovanú o
okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 73.551,42 Eur. Z dôvodu predčasného zosplatnenia

úveru má žalobca nárok aj na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny odo dňa žiadosti o splatenie
úveru do zaplatenia. V zmysle prílohy č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, vyplýva,
že žalovaná by v prípade riadneho plnenia povinností zaplatila úroky v celkovej výške 41.236,- Eur (33
340,03 Eur - úroky v medziúvere + 7 895,97 Eur - úroky v stavebnom úvere). Žalovaná do predčasného
zosplatnenia úveru uhradila splátky v celkovej výške 585,- Eur, z ktorej sumy bola časť vo výške 325,80

Eur preúčtovaná na sporiteľský účet za účelom nasporenia kapitálu, z čoho suma vo výške 60,59 Eur
bola pri vyhlásení predčasnej splatnosti poukázaná na medziúverový účet na účelom úhrady istiny, a
časť vo výške 259,20 Eur použitá na úhradu poplatkov a úrokov zúčtovaných na medziúverovom účte.
Pohľadávka právneho predchodcu teda predstavovala - istinu 71.939,41 Eur, úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 71.939,41 Eur od 28.03.2018 do zaplatenia, úroky vo výške 41.236,- Eur,

úroky za oneskorené splátky vo výške 17,70 Eur a poplatky vo výške 655,80 Eur. Pohľadávka žalovanej
bola zabezpečená záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach v katastrálnom území Piešťany
zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXXalistevlastníctvač.XXXX,pričompozosplatnenípristúpilprávny
predchodca žalobcu k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dňa 11.02.2019 inkasoval
žalobca výťažok dražby vo výške 71.596,08 Eur. Žalovaná po predčasnom zosplatnení úveru a po

ukončení výkonu záložného práva realizovala aj nasledujúce čiastočné úhrady - každá vo výške 20,-
Eur, a to dňa 12.06.2019, 16.08.2019, 16.09.2019, 16.10.2019, 18.11.2019, 16.12.2019, 16.01.2020,
17.02.2020, 16.03.2020, 16.04.2020, 18.05.2020, 16.06.2020, 16.07.2020, 17.08.2020, 21.08.2020,
16.09.2020, 16.10.2020, 16.11.2020, 16.12.2020, 18.01.2021 a 01.03.2021, pričom tieto boli prednostne
započítané na istinu. Na úhradu istiny bola celkovo použitá suma vo výške 71.939,41 Eur (k úplnému

splateniu istiny došlo úhradou zo dňa 21.08.2020), pričom zvyšná časť úhrad vo výške 136,67 Eur bola
použitá na čiastočné uspokojenie zmluvných úrokov.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 31Up/374/2021 zo dňa
05.05.2021, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala

žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. Ďalej uviedla, že je pravdou,
že uzatvorila úverovú zmluvu, ale táto obsahuje neprijateľné podmienky, nakoľko nespĺňa náležitosti
vyžadované zákonom. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods.
1Občianskehozákonníkaaprivyhlásenípredčasnejsplatnostimôževeriteľpostupovaťlenvsúladeaza
podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka

a to v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená.
Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka zmluva o
úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutýchsplátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. Žalovaná
tiež uvádza, že záväzok platiť úrok je záväzkom akcesorickým k hlavnému záväzku - vrátiť požičanú
peňažnú sumu - a jeho existencia je závislá od existencie hlavného záväzku. Po premlčaní istiny,

úrok ako príslušenstvo pohľadávky musí sledovať osud premlčanej pohľadávky. Ak dôjde k premlčaniu
pohľadávky, ku ktorej sa viažu úroky, nie je možné priznať toto príslušenstvo pohľadávky za dobu
od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 32Odo/466/2004). Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z

omeškania. Zmluvný úrok je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi
do doby splatnosti, inak by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, jednak v
podobe úrokov z pôžičky a tiež v podobe úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahu medzi účastníkmi. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania.
Spotrebiteľovi tak vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu
účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa

s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie
riadne úroky. Dňa 27.03.2018 požiadal žalobca žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo
výške 73.551,42 Eur. Dňa 18.05.2021 žalovaná prevzala platobný rozkaz zo dňa 05.05.2021. Žalovaná
vzniesla námietku premlčania a žiadala žalobu zamietnuť.

4. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril a uviedol, že z podaného odporu žalovanej nie je zrejmé v
čom majú vady uplatneného nároku žalobcu spočívať. Žalovaná nekonkretizovala, ktoré ustanovenie
úverovej zmluvy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca uvádza, že úverová zmluva
nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a na tento zmluvný vzťah
sa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikujú, nakoľko na jej základe boli žalovanej

poskytnuté finančné prostriedky na tzv. stavebné účely navyše zabezpečené záložným právom k
nehnuteľnosti. Žalobca v nadväznosti na právnu otázku prípustnosti kumulácie zmluvných úrokov po
splatnosti a úrokov z omeškania dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020, podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
veriteľovi prináleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu

peňazí. Žalobca si zmluvné úroky uplatnil v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Žalobca tiež uviedol, že vyhlásením predčasnej splatnosti nedochádza k zániku úverovej
zmluvy, ale k modifikácii záväzku, v zmysle ktorého dlžník stráca výhodu splátok. Dlžník má povinnosť
plniť zmluvné úroky a úroky z omeškania popri už existujúcom hlavnom záväzku. Napokon námietka
premlčania vznesená zo strany žalovanej je bezvýznamná. Žalobca mohol svoj nárok uplatniť na súde

najskôr 28.03.2018, t. j. nasledujúci deň po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Návrh na Okresný
súd Banská Bystrica bol podaný dňa 23.03.2021, t. j. v trojročnej premlčacej lehote podľa Občianskeho
zákonníka. K uplatneniu nároku žalobcu teda došlo včas.

5. Uznesením č.k. 24C/25/2021-124 zo dňa 31.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2022,

súd pripustil, aby do konania na miesto právneho predchodcu žalobcu vstúpil žalobca.

6. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 24C/25/2021-149 zo dňa 24.05.2022 súd rozhodol vo
výroku I., že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok 1,39 % ročne zo sumy 71.939,41 Eur od
28.03.2018 do 11.02.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 343,33 Eur od 12.02.2019 do 12.06.2019, úrok

1,39 % ročne zo sumy 323,33 Eur od 13.06.2019 do 16.08.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 303,33 Eur
od 17.08.2019 do 16.09.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 283,33 Eur od 17.9.2019 do 16.10.2019, úrok
1,39 % ročne zo sumy 263,33 Eur od 17.10.2019 do 18.11.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 243,33 Eur
od 19.11.2019 do 16.12.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 223,33 Eur od 17.12.2019 do 16.1.2020, úrok
1,39 % ročne zo sumy 203,33 Eur od 17.01.2020 do 17.02.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 183,33 Eur

od 18.02.2020 do 16.03.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 163,33 Eur od 17.03.2020 do 16.04.2020,
úrok 1,39 % ročne zo sumy 143,33 Eur od 17.04.2020 do 18.05.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy
123,33 Eur od 19.05.2020 do 16.06.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 103,33 Eur od 17.06.2020 do
16.07.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 83,33 Eur od 17.07.2020 do 17.08.2020, úrok 1,39 % ročne zo
sumy 63,33 Eur od 18.08.2020 do 21.08.2020, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku, úrokov z omeškania a poplatkov súd žalobu vo výroku II.
zamietol a vo výroku III. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Predmetný rozsudok nadobudol vo výroku I. právoplatnosť dňa 16.07.2022.7. Voči uvedenému rozsudku proti výroku II. a III. podal žalobca odvolanie. Uznesením č.k.
24Co/120/2022-241 zo dňa 16.05.2023 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z obsahu spisu odvolací

súd zistil, že žalobca a žalovaná podpísali návrh na uzavretie súdneho zmieru, pričom žalovaná návrh
podpísala dňa 20.05.2022 (t. j. pred pojednávaním vo veci samej, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.05.2022) a
žalobca návrh podpísal dňa 25.05.222, t. j. po pojednávaní, pričom žalovanou podpísaný návrh súdneho
zmierumuboldoručenýažvdeňpojednávaniaanemoholsasnímoboznámiťskôr,anivčasupovedomiť
súd o tejto skutočnosti. Skutočnosť, že listina bola doručená žalobcovi až v deň pojednávania, žalovaná

nespochybnila. Obsahom listiny je aj vyhlásenie žalovanej, že uznáva pohľadávku žalobcu zo zmluvy
vo výške 44.954,44 Eur, čo do právneho dôvodu a výšky. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že
nemožno dávať za vinu súdu prvej inštancie, že nevzal na zreteľ obsah návrhu na uzavretie zmieru,
keďže o ňom nemal žiadnu vedomosť. Odvolací súd podotkol, že zo zápisnice z pojednávania zo
dňa 24.05.2022 vyplýva, že prítomná právna zástupkyňa žalovanej neuviedla súdu žiadnu zmienku o
tom, že žalovaná návrh na uzavretie súdneho zmieru podpísala a že tento aj bol zasielaný žalobcovi,

čo je potrebné hodnotiť ako nanajvýš zarážajúce konanie advokáta, najmä v prípade, ak by právna
zástupkyňa o podpísaní predmetnej listiny mala vedomosť. Podľa odvolacieho súdu nevedomosť
žalobcu o podpísanom návrhu na uzavretie zmieru teda nemožno klasifikovať ako zavinenú, prípadne
nedbanlivostnú, z čoho bolo potrebné vyvodiť záver, že žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť
predmetný prostriedok procesného útoku. V danom prípade však žalobca nemohol argumentovať

uznávacím prejavom žalovanej skôr, nakoľko sa o ňom dozvedel až v deň, kedy sa konalo pojednávanie.
Odvolací súd tiež konštatoval, že závery súdu prvej inštancie o premlčaní dlhu boli správne. Sporným
podľa predmetného uznesenia Krajského súdu v Trnave zostalo, či žalovaná v návrhu na uzavretie
zmieru uznala platne dlh žalobcu čo do dôvodu a výšky s prihliadnutím na vyžadovanú formu a obsah
uznania v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka uznania premlčaného dlhu, je z obsahu

spisuzrejmé,žežalovanáužvpodanomodporevočiplatobnémurozkazuvznieslanámietkupremlčania,
o premlčaní teda vedomosť mala. Úlohou súdu prvej inštancie bolo opätovne rozhodnúť o zostávajúcom
nároku žalobcu a posúdiť, či žalovaná v návrhu na uzavretie zmieru uznala platne dlh žalobcu čo do
dôvodu a výšky s prihliadnutím na vyžadovanú formu a obsah uznania. Uvedené rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2023.

8. Podaním zo dňa 03.10.2023 žalobca oznámil súdu, že žalovaná nesúhlasí s uzavretím súdneho
zmieru alebo mimosúdnej dohody.

9. Podaním zo dňa 27.12.2023 žalovaná súdu uviedla, že email zo dňa 20.05.2022 preukazuje moment,

kedy sa dostala do dispozície žalobcu listina - návrh na schválenie súdneho zmieru podpísaného
žalovanou. Žalobca od toho momentu so žalovanou nekomunikoval napriek jej výzvam. Žalovaná sa
pokúšala aj o telefonický kontakt, tieto pokusy však boli neúspešné. Ignorovaním výziev žalovanej
uviedol žalobca žalovanú do stavu tiesne a neistoty a keďže do otvorenia pojednávania žalobca nezaslal
žalovanej ani súdu návrh na schválenie súdneho zmieru, napriek tomu, že ho už mal vo svojej dispozícii,

žalovaná nepovažovala tento za uzavretý a mala za to, že žalobca nemá záujem o jeho uzavretie
ani o jeho predloženie súdu (zásada koncentrácie). Už zo samotného návrhu na uzavretie súdneho
zmieru vyplýva, že sa malo jednať o ukončenie veci do začiatku prvého pojednávania, preto žalovaná
mala za to, že keď žalobca súdu do prvého pojednávania návrh nepredloží, nemá záujem na jeho
uzavretí. Následne žalobca podpísal návrh na uzavretie súdneho zmieru až dňa 25.05.2022, teda po

prvom pojednávaní. Žalobca neinformoval žalovanú o tom, že súdu ospravedlnil svoju neúčasť ani o
uzatvorení návrhu na schválenie súdneho zmieru pred pojednávaním a nakoľko pojednávanie nebolo
odročené, z dôvodu právnej istoty a vzniknutej tiesne sa právna zástupkyňa žalovanej pojednávania
zúčastnila a požiadala súd, aby vo veci rozhodol. Žalovaná zároveň uviedla, že návrh na uzavretie
súdneho zmieru neobsahoval klauzulu o uznaní premlčaného dlhu a záväzku žalovanej tento zaplatiť,

preto je žalovaná toho názoru, že návrh na uzavretie súdneho zmieru nie je spísaný v súlade so
všeobecnými záväznými právnymi predpismi ani dobrými mravmi. V čase uzavretia návrhu na uzavretie
súdneho zmieru žalovaná nevedela, že dlh je premlčaný, ani jej úmyslom nebolo uznať premlčaný
dlh. Vyhlásenie, ktoré sa nachádzalo v predloženom zmieri neobsahovalo ustanovenie, že spotrebiteľ
uznáva svoj premlčaný dlh. Nakoľko je posúdenie premlčania výsadou súdu, námietku premlčania v

odpore žalovaná vzniesla z dôvodu právnej istoty, avšak o premlčaní dlhu sa dozvedela až momentom
rozhodnutia okresného súdu. Žalovaná má za to, že obsah návrhu na schválenie súdneho zmieru sa
prieči dobrým mravom nakoľko neobsahuje formulácie týkajúce sa vedomosti žalovanej o premlčaní
dlhu, nejde teda o uznanie premlčaného dlhu. Už zo samotného názvu vyplýva, že sa jedná o návrh naschválenie súdneho zmieru, ktorý súd môže a nemusí schváliť. Preto vytrhnutie vety z kontextu celého
dokumentu o uznaní pohľadávky ako tvrdenie žalobcu, že dlh premlčaný nie je, považuje žalovaná
za účelové. Pritom § 558 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby uznanie dlhu v písomnej forme malo

také textové vyjadrenie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o tom, že dlžník vie o premlčaní dlhu. Je však
pritom podľa žalovanej nevyhnutné si uvedomiť, že pojmy „dlh“ a „pohľadávka“ je nevyhnutné odlišovať.
Zatiaľ čo pohľadávka je nárokom veriteľa na finančné, prípadné iné vecné plnenie zo strany dlžníka,
pod pojmom dlh je treba rozumieť už omeškané plnenie, na ktoré vznikol veriteľovi nárok. V návrhu na
schválenie súdneho zmieru je uvedené, že „žalovaná uznáva pohľadávku žalobcu...“, preto je možné

konštatovať, že takáto formulácia nezakladá žalobcov nárok na premlčaný dlh, keďže je v rozpore s §
558 Občianskeho zákonníka a prieči sa dobrým mravom.

10. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: Zmluvu o úvere na
bývanie zo dňa 20.03.2017, Európsky štandardizovaný informačný formulár, Vstupné parametre zadané
klientom pre vypracovanie ponuky úveru na bývanie, Žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa

27.03.2018, kópiu obálky, Oznámenie o výplate zo dňa 28.04.2017 a zo dňa 12.05.2017, Oznámenie o
začiatku splácania medziúveru zo dňa 22.05.2017, výpis z účtu, Informačný formulár, výpis z vkladového
účtu do 15.05.2018, Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie FLEXIBIL, Sadzobník
poplatkov pre fyzické osoby a fyzické osoby v programe REKOFOND, Správu o výsledku dražby, faktúru
č. 2019111, Predžalobnú výzvu na plnenie zo dňa 08.03.2021, podací hárok č. EPH231603222, 1.

upomienku zo dňa 17.07.2017, žalobnú upomienku zo dňa 17.08.2017, kópiu obálky, upomienku - výzvu
na úhradu nedoplatkov 18.09.2017, žalobnú upomienku zo dňa 17.10.2017, upomienku - opätovnú
výzvu zo dňa 20.11.2017, výzvu pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.12.2017, kópiu
obálky, návrh na schválenie súdneho zmieru zo dňa 25.05.2022.

11. Žalovaná priložila nasledovné listiny, ktoré žiadala vykonať ako dôkaz: návrh na schválenie súdneho
zmieru zo dňa 25.05.2022, emailovú komunikáciu PZ žalovanej, podací lístok, potvrdenie o doručení,
detail transakcie.

12. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský

spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

14. Súd po vrátení veci odvolacím súdom opätovne vykonal dokazovanie, čo sa týka zostávajúceho

nároku žalobcu na zaplatenie sumy 44.069,77 Eur po právoplatnosti výroku I. rozsudku Okresného
súdu Piešťany č.k. 24C/25/2021-149 zo dňa 24.05.2022, a to vyššie uvedenými listinnými dôkazmi
predloženými stranami, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

15. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 20.03.2017 zmluvu o úvere na bývanie

č. 33162604/7930, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie
FLEXIBIL. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej medziúver vo výške 72.000,- Eur pri
fixnej úrokovej sadzbe 1,39 % ročne počas 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru a následnou
fixnou úrokovou sadzbou 2,39 % ročne. Finančné prostriedky z úveru boli žalovanej poskytnuté dňa
28.04.2017 vo výške 57.600,- Eur a dňa 12.05.2017 vo výške 7.498,20 Eur a 6.901,80 Eur. Táto

skutočnosť bola žalovanej oznámená listami označenými ako Oznámenie o výplate a zároveň to vyplýva
aj z výpisu z účtu za rok 2017. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 195,- Eur v priebehu 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru. Po uplynutí
tohto obdobia mala mesačná splátka predstavovať sumu vo výške 303,- Eur. Splátka bola splatná vždy
prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca a považovala sa za včas zaplatenú, ak bola pripísaná

na medziúverový účet najneskôr 16. deň v príslušnom mesiaci. Začiatok splácania bol v súlade s
úverovou zmluvou žalovanej oznámený listom označeným ako Začiatok splácania úveru. Žalovanej bol
poskytnutý medziúver, ktorý mal slúžiť na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku
nároku na riadny stavebný úver. Splátka medziúveru vo výške 195,- Eur bola v súlade s úverovouzmluvou prerozdelená nasledovne: 0,15 % z cieľovej sumy (108,60 Eur) bolo použitých na sporenie,
pričom prostriedky boli preúčtované na sporiaci účet na účely vytvorenia kapitálu na dosporenie a
pridelenie cieľovej sumy, t. j. vzniku nároku na riadny stavebný úver (čl. IV ods. 2 úverovej zmluvy) a

0,12 % z cieľovej sumy (86,40 Eur) bolo použitých na úhradu poplatkov súvisiacich s medziúverom a
úrokov z poskytnutého medziúveru (čl. III ods. 3 úverovej zmluvy). Z tohto vyplýva, že časť splátky bola
použitá na úhradu úrokov a poplatkov medziúveru (medziúverový účet) a časť na sporenie za účelom
dosporenia a pridelenia cieľovej sumy (sporiteľský účet). Tiež platí, že ak poberateľ úveru splní všetky
podmienky na pridelenie cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver v zmysle zákona o stavebnom

sporení, medziúver sa transformuje na stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy
medziúveru a nasporenou sumou. V danom prípade bola očakávaná výška stavebného úveru vo výške
36.212,- Eur. Úroková sadzba takto pretransformovaného stavebného úveru predstavovala 4 % ročne
(čl. IV ods. 4 úverovej zmluvy). Žalovaná prestala uhrádzať mesačné splátky, čím došlo k porušeniu
úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala dňa 27.03.2018 požiadal právny
predchodca žalobcu žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 73.551,42 Eur.

16. Žalovaná do predčasného zosplatnenia úveru uhradila splátky v celkovej výške 585,- Eur, z ktorej
sumy bola časť vo výške 325,80 Eur preúčtovaná na sporiteľský účet za účelom nasporenia kapitálu, z
čohosumavovýške60,59Eurbolaprivyhlásenípredčasnejsplatnostipoukázanánamedziúverovýúčet
za účelom úhrady istiny, a časť vo výške 259,20 Eur použitá na úhradu poplatkov a úrokov zúčtovaných

na medziúverovom účte. Pohľadávka právneho predchodcu teda predstavovala - istinu 71.939,41 Eur,
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 71.939,41 Eur od 28.03.2018 do zaplatenia, úroky za
oneskorené splátky vo výške 17,70 Eur a poplatky vo výške 655,80 Eur. Pohľadávka žalovanej bola
zabezpečená záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach v katastrálnom území W. zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX, pričom po zosplatnení pristúpil právny predchodca

žalobcu k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dňa 11.02.2019 inkasoval žalobca
výťažok dražby vo výške 71.596,08 Eur. Žalovaná po predčasnom zosplatnení úveru a po ukončení
výkonu záložného práva realizovala aj nasledujúce čiastočné úhrady - každá vo výške 20,- Eur, a to
dňa12.06.2019,16.08.2019,16.09.2019,16.10.2019,18.11.2019,16.12.2019,16.01.2020,17.02.2020,
16.03.2020, 16.04.2020, 18.05.2020, 16.06.2020, 16.07.2020, 17.08.2020, 21.08.2020, 16.09.2020,

16.10.2020, 16.11.2020, 16.12.2020, 18.01.2021 a 01.03.2021, pričom tieto boli prednostne započítané
na istinu. Na úhradu istiny bola celkovo použitá suma vo výške 71.939,41 Eur (k úplnému splateniu istiny
došlo úhradou zo dňa 21.08.2020 ), pričom zvyšná časť úhrad vo výške 136,67 Eur bola použitá na
čiastočné uspokojenie zmluvných úrokov.

17. Z listiny - Návrh na schválenie súdneho zmieru mal súd za preukázané, že ide o zmier medzi
žalobcom a žalovanou. V čl. II je špecifikované konanie vedené v právnej veci žalobcu proti žalovanej
o zaplatenie 44.954,44 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. 24C/25/2021. Tiež je tam uvedené, že
právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 20.03.2017 Zmluvu o úvere na bývanie č.
33162604/7930, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Tiež je tam uvedené, že

podaním zo dňa 27.03.2018 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V čl. III žalovaná uznala
pohľadávku žalobcu zo zmluvy vo výške 44.954,44 Eur čo do právneho dôvodu a výšky. V čl. IV sa
žalovanázaviazalazaplatiťžalobcovisumuvovýške44.954,44Eurvpravidelnýchmesačnýchsplátkach
po 250,- Eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci. Uvedený zmier bol dňa 20.05.2022
podpísaný žalovanou. Žalobcom bol podpísaný až dňa 24.05.2022, avšak dňa 24.05.2022 Okresný súd

Piešťany rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 24C/25/2021-149. Odvolací súd však uviedol, že nemožno
dávať za vinu súdu prvej inštancie, že nevzal na zreteľ obsah návrhu na uzavretie zmieru, keďže o
ňom nemal žiadnu vedomosť, a to z dôvodu, že právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní neuviedla
súdu žiadnu zmienku o tom, že žalovaná návrh na uzavretie zmieru podpísala a tento aj bol zasielaný
žalobcovi.

18. Na pojednávaní žalobca uviedol, že by chcel poprieť skutočnosti, že by žalobca so žalovanou
nekomunikoval od momentu 23.05.2022, táto skutočnosť je vyvrátená tým, že žalovaná sa dopytovala
na platobné údaje vo vzťahu k právoplatne priznanému plneniu na úroku, ktorý následne aj zaplatila.
Žalobca považoval vyjadrenie žalovanej za účelové a v maximálnej možnej miere tendenčné. Žalobca

zdôraznil, že § 558 OZ hovorí o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu. Táto vedomosť dlžníka bola
v konaní opakovane preukázaná, pričom tento paragraf neustanovuje veriteľovi povinnosť vyslovene
upozorňovať na možné premlčanie pohľadávky. Vyžaduje sa len to, aby dlžník preukázateľne vedel o
jeho premlčaní. Napokon veriteľ ani nemal dôvod upozorňovať dlžníka, pokiaľ tento hneď pri prvomúkone proti žalobe namietal premlčanie. K jednostrannému prejavu vôle uznania došlo až následne
bez akýchkoľvek rozumných pochybností. Neobstojí následné, účelové tvrdenie, že teda žalovaná o
premlčaní nevedela, pričom žalobca pripomenul, že táto je kvalifikovane právne zastúpená počas celého

konania. Žalobca uviedol, že komunikovali so žalovanou a v zmysle výzvy súdu jej doručovali nové
znenie súdneho zmieru. Nateraz bol však zo strany žalovanej odmietnutý. Záverom a okrajovo sa
žalobca vyjadril i k ďalšej skutočnosti, a síce, že zákon č. 62/2020 Z. z. upravujúci neplynutie lehôt počas
covidujesúdmivykladanýrozdielne.Toznamená,ženiejepodľanázoružalobcupohľadávkapremlčaná
ani pre prípad, že by z akéhokoľvek dôvodu došlo k záveru, že uznávací prejav nebol platný.

19. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že čo sa týka komunikácie so žalobcom, ten v čase prvého
pojednávania prestal so žalovanou z neznámeho dôvodu komunikovať. Zároveň sa stotožnila s
rozsudkomOkresnéhosúduPiešťanyč.k.24C/25/2021-149zodňa24.05.2022.Považovalapochybenie
na strane žalobcu a to v tom, že nepostupoval v súlade so zásadou koncentrácie a tiež uviedla, že nárok
žalobcu považuje za premlčaný.

20. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak

výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

24. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

26. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.27. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 1 ods. 3 písm. a), b) a c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku
dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom nie sú: hypotekárny úver a komunálny
úver podľa osobitného predpisu, úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie,

úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.

29. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

31. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,

len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

32. Podľa § 110 ods.1 veta druhá OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

33. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

34. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

35. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o úvere na bývanie v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keď právny predchodca žalobcu konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná bola

fyzickou osobou, nepodnikateľom, ktorému bol úver poskytnutý. Vzhľadom na dojednanie záložného
práva, ako aj určenie úveru na bývanie (konkrétne na kúpu nehnuteľností) sa na právny vzťah medzi
stranami nevzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Úverová
zmluva teda nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a na tento
zmluvný vzťah sa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikujú, nakoľko na jej základe

boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky na tzv. stavebné účely, konkrétne kúpu nehnuteľnosti a
zároveň ide o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Je však nepochybné, že v prípade
tejto zmluvy ide spotrebiteľský právny vzťah, lebo žalobca pri uzatváraní zmlúv konal ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ.

36. V spore bolo preukázané, a nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
medziúver vo výške 72.000,- Eur pri fixnej úrokovej sadzbe 1,39 % ročne počas 36 mesiacov od prvého
čerpania medziúveru a následnou fixnou úrokovou sadzbou 2,39 % ročne. Finančné prostriedky z úveru
boli žalovanej poskytnuté dňa 28.04.2017 vo výške 57.600,- Eur a dňa 12.05.2017 vo výške 7.498,20
Eur a 6.901,80 Eur. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listami označenými ako Oznámenie o

výplate a zároveň to vyplýva aj z výpisu z účtu za rok 2017. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý
úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 195,- Eur v priebehu 36 mesiacov od prvého
čerpania medziúveru. Po uplynutí tohto obdobia mala mesačná splátka predstavovať sumu vo výške
303,- Eur. Splátka bola splatná vždy prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca a považovala sa
za včas zaplatenú, ak bola pripísaná na medziúverový účet najneskôr 16. deň v príslušnom mesiaci.

Začiatok splácania bol v súlade s úverovou zmluvou žalovanej oznámený listom označeným ako
Začiatok splácania úveru. Žalovanej bol poskytnutý medziúver, ktorý mal slúžiť na preklenutie obdobia
do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver. Splátka medziúveru vo výške 195,-
Eur bola v súlade s úverovou zmluvou prerozdelená nasledovne: 0,15 % z cieľovej sumy (108,60 Eur)bolo použitých na sporenie, pričom prostriedky boli preúčtované na sporiaci účet na účely vytvorenia
kapitálu na dosporenie a pridelenie cieľovej sumy, t. j. vzniku nároku na riadny stavebný úver (čl. IV
ods. 2 úverovej zmluvy) a 0,12 % z cieľovej sumy (86,40 Eur) bolo použitých na úhradu poplatkov

súvisiacich s medziúverom a úrokov z poskytnutého medziúveru (čl. III ods. 3 úverovej zmluvy). Z tohto
vyplýva, že časť splátky bola použitá na úhradu úrokov a poplatkov medziúveru (medziúverový účet) a
časť na sporenie za účelom dosporenia a pridelenia cieľovej sumy (sporiteľský účet). Tiež platí, že ak
poberateľ úveru splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver
v zmysle zákona o stavebnom sporení, medziúver sa transformuje na stavebný úver vo výške rozdielu

medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou. V danom prípade bola očakávaná
výška stavebného úveru vo výške 36.212,- Eur. Úroková sadzba takto pretransformovaného stavebného
úveru by predstavovala 4 % ročne (čl. IV ods. 4 úverovej zmluvy). Žalovaná prestala uhrádzať mesačné
splátky, čím došlo k porušeniu úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala
dňa 27.03.2018 požiadal právny predchodca žalobcu žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku
úveru vo výške 73.551,42 Eur.

37. Nakoľko žalovaná dlžné splátky nehradila, žalobca dňom 27.03.2018 vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru. Zo skutkového stavu a nesporných tvrdení vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi len splátky
v celkovej výške 585,- Eur.

38. Pre spotrebiteľské vzťahy môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný § 53 ods. 9).
V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie

celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania
so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako
15dnínauplatnenietohtopráva.Účinnosťuplatneniaprávaveriteľapodľa§565Občianskehozákonníka
jetedapodmienenátým,ževeriteľvuvedenejlehotepreduplatnenímtohtoprávaupozornildlžníkanato,
že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo:

Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo
či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565
veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie

nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť
až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením
niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.
Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná

ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru
upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. Uvedené v
tomto prípade splnené bolo a žalovaná bola upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva mimoriadneho zosplatnenia úveru (výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru

zo dňa 27.12.2017), čo vyplýva zo žalobcom predložených doručeniek (žalovaná výzvu neprevzala v
odbernej lehote, pričom zásielka sa vrátila dňa 25.01.2018 a k zosplatnenie došlo dňa 27.03.2018, z
čoho je zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá lehota 15 dní).

39. Pohľadávka žalovanej bola zabezpečená záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach v

katastrálnom území Piešťany zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX, pričom
po zosplatnení pristúpil právny predchodca žalobcu k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby. Dňa 11.02.2019 inkasoval žalobca výťažok dražby vo výške 71.596,08 Eur. Žalovaná po
predčasnom zosplatnení úveru a po ukončení výkonu záložného práva realizovala aj nasledujúce
čiastočné úhrady - každá vo výške 20,- Eur a to dňa 12.06.2019, 16.08.2019, 16.09.2019, 16.10.2019,

18.11.2019, 16.12.2019, 16.01.2020, 17.02.2020, 16.03.2020, 16.04.2020, 18.05.2020, 16.06.2020,
16.07.2020, 17.08.2020, 21.08.2020, 16.09.2020, 16.10.2020, 16.11.2020, 16.12.2020, 18.01.2021 a
01.03.2021, pričom tieto boli prednostne započítané na istinu. Na úhradu istiny bola celkovo použitásuma vo výške 71.939,41 Eur (k úplnému splateniu istiny došlo úhradou zo dňa 21.08.2020 ), pričom
zvyšná časť úhrad vo výške 136,67 Eur bola použitá na čiastočné uspokojenie zmluvných úrokov.

40. Žalobca sa tak v tomto konaní domáhal od žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania, zmluvných
úrokov a poplatkov v celkovej výške 44.954,44 Eur.

41. Žalovaná v spore vzniesla námietku premlčania (prvýkrát v podanom odpore) a túto vznášala naprieč
celým sporovým konaním v každom svojom písomnom vyjadrení. Súd sa touto námietkou premlčania

zaoberal a dospel k záveru, že splátka, ktorou došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a ktorú
žalovaná neuhradila, bola splatná dňa 16.12.2017. Ide totiž o jedinú splátku, s ktorou bola žalovaná
27.03.2018 v omeškaní viac ako tri mesiace a súčasne ešte nenastala splatnosť ďalšej splátky (ktorej
splatnosťou by možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti vo vzťahu k splátke splatnej 16.12.2017 veriteľ
toto právo stratil) podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedených ustanovení totiž
vyplýva, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, ak to bolo dohodnuté alebo určené v

rozhodnutí. Súčasne však pred uplatnením tohto práva musí dlžníka upozorniť na uplatnenie tohto práva
vlehoteniekratšejako15dníasúčasnenajskôrpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatením
splátky. Aby bola uvedená podmienka splnená, bola splátka, ktorou došlo k zosplatneniu úveru, splatná
dňa 16.12.2017. Súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že dôvodom na zosplatnenie úveru
bolo nezaplatenie splátky splatnej dňa 16.12.2017. K zosplatneniu úveru došlo dňa 27.3.2018, t. j. po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom výzvou zo dňa 27.12.2017 bola
žalovaná upozornená na možnosť veriteľa žiadať o okamžité zosplatnenie úveru.

42. Je tak zrejmé, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 27.03.2018 a vzhľadom na uvedené
mohla byť vyhlásená len pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 16.12.2017, keďže splátky boli splatné k

16.dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť
celého dlhu teda nastala dňa 16.12.2017 a premlčacia lehota začala plynúť prvý deň nasledujúci po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý
dlh. Splátka, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, bola splatná 16.12.2017, lehota 3 mesiacov
od omeškania uplynula 16.03.2017, premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 17.03.2018 a uplynula

17.03.2021, pričom právny predchodca žalobcu žalobu podal na súd dňa 23.03.2021, čo znamená, že
k premlčaniu došlo, čo konštatoval vo svojom uznesení i odvolací súd, ktorý sa vyjadril i k námietke
žalobcu, že súd nezohľadnil zákon č. 62/2020 Z.z. a premlčacia lehota sa predlžuje o 76 dní, a to v tom
zmysle, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná, nakoľko z dôvodovej správy k citovanému zákonu je
zrejmé, že účelom zákonodarcu bola ochrana osôb v období časovo definovaných v § 1 a § 8 zákona

č. 62/2020 Z.z. pred premlčaním alebo zánikom práv v dôsledku obmedzení súvisiacich s pandémiou
COVID-19, ktoré by mohli zabrániť uplatňovaniu alebo bráneniu ich práv na súde. Ust. § 1 a § 8 zákona č.
62/2020 Z.z. upravuje spočívanie iba tých lehôt, ktoré by vo vyššie uvedenom časovom rozpätí uplynuli
a po odpadnutí prekážky - v tomto prípade zákonom vymedzeným termínom, ich plynutie pokračuje, Cit.
§ 1 a § 8 však nemožno vykladať tak, že v danom vymedzenom časovom období neplynú (prerušujú sa)

všetky premlčacie doby, ktoré plynuli počas obdobia vymedzeného v citovaných ustanoveniach.

43. Sporným podľa uznesenia odvolacieho súdu však zostalo, či žalovaná v návrhu na uzavretie zmieru
uznala platne dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky s prihliadnutím na vyžadovanú formu a obsah
uznania v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.

44. I napriek tomu, že žalovaná v priebehu celého sporového konania vznášala námietku premlčania a
poukazovala,ževdanomprípadejedlhžalovanejvočižalobcovipremlčaný,čoznamená,žeopremlčaní
vedomosť mala, podpísala dňa 20.05.2020 so žalobcom zmier, v ktorom uznala pohľadávku žalobcu zo
zmluvy vo výške 44.954,44 Eur čo do právneho dôvodu a výšky.

45. Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút, jeden z osobitných zabezpečovacích prostriedkov
upravených Občianskym zákonníkom. Prostredníctvom tejto skupiny zabezpečovacích prostriedkov sú
vymedzenéprávaapovinnostisubjektov,najmäveriteľaadlžníka,ktorýmisarealizujúzárukyobsiahnuté
v ich záväzkoch, a ktoré posilňujú alebo oslabujú ich vzájomné postavenie. Zabezpečovacie prostriedky

tak predstavujú právne záruky a nútia subjekty záväzkových vzťahov, najmä dlžníka k splneniu
svojich záväzkov včas a riadne. Uznanie dlhu predstavuje prostriedok eliminácie straty práv veriteľa
vyplývajúcich z primárneho záväzku, ktorý zároveň posilňuje postavenie ako v rovine hmotnoprávnej,
tak i v rovine procesnoprávnej a zároveň zasahuje do obsahu samotného záväzku, predovšetkým čo dospôsobu jeho splnenia včas a riadne. Ide o jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu
a výšky. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase

jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine, ako prenesenie dôkazného bremena na
dlžníka. Zároveň však uznanie dlhu zakladá aj iné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky.

46. Uznanie dlhu plní preventívnu funkciu. Tá sa prejavuje najmä v tom, že dlžníka núti splniť si svoju
povinnosť voči veriteľovi. Uznaním dlhu sa dlžník do určitej miery vzdáva svojej posilnenej zákonnej

pozície pri bránení práva, najmä z pohľadu bremena dokazovania v procesnej rovine. Dlžník je tak pod
hrozbou eventuálneho civilného konania, v ktorom bude jeho pozícia oslabená, prinútený k splneniu
svojho záväzku. Uznanie dlhu ako samostatný zabezpečovací prostriedok plní aj zabezpečovaciu
funkciu. Táto funkcia je vyjadrená postulátom právnej domnienky, že sa predpokladá, že dlh v čase jeho
uznania trval. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, ktorá zaťažuje dlžníka dôkazným bremenom, a naopak,
posilňuje postavenie veriteľa tým, že ten svoj nárok vie oprieť nie len o samotný primárny záväzok,

ale i o sekundárny, vedľajší záväzok, slúžiaci na jeho zabezpečenie. V čase uznania dlhu tak narastá
právna istota veriteľa, že jeho nárok bude uspokojený včas a riadne. Zabezpečovacia funkcia sa tiež
prejavuje v účinkoch uznania dlhu spojených s premlčaním. Veriteľ sa tak môže v rámci prolongácie
premlčacej doby domáhať svojho, už premlčaného nároku v civilnom konaní, a to bez obavy, že by v
tomto konaní dlžník uplatnil námietku premlčania, nakoľko takýto dlh by premlčaný nebol. Uznanie dlhu

neplní uhradzovaciu (reparačnú) funkciu, t. j. veriteľ sa v prípade uznania dlhu dlžníkom, nevie uspokojiť
priamo z jeho majetku ako v prípade záložnej zmluvy (§ 552 OZ), prípadne zabezpečovacieho prevodu
práva (§ 553 - 553a OZ), resp. sa veriteľ nevie domáhať ani splnenia záväzku prostredníctvom tretej
osoby ako v prípade ručenia (§ 546 - 550 OZ). Rovnako uznanie dlhu neplní ani represívnu (penalizačnú)
funkciu, ako je to v prípade zmluvnej pokuty (§ 544 - 545a OZ).

47. Okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ), potrebných na to, aby bol právny úkon uznania
dlhu perfektný, Občiansky zákonník v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších, osobitných
náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky.
Zároveň je pre perfektnosť a vznik všetkých účinkov uznania dlhu v prípade, že je dlh už premlčaný,

potrebné, aby ten kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

48. Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie veriteľa, a to najmä z hľadiska jeho procesnoprávneho
uplatňovania práva tým, že zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je
úzko späté s inštitútom premlčania (§ 100 - 114 OZ). Platným uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods.

1 OZ k pretrhnutiu (prerušeniu), resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na desať
rokov. Uznanie splatného dlhu má tak za účinok založenie plynutia novej premlčacej lehoty. K založeniu
novej premlčacej lehoty dochádza aj v prípade, že predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný.
Inštitút uznania dlhu podľa § 558 OZ však v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky
len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Bez ohľadu na to, či bol dlh premlčaný

alebo nie, v prípade splnenia všetkých zákonných náležitostí tak uznanie dlhu zakladá nové plynutie
premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, resp. ak bola v uznaní
uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Na to, aby nastali účinky
pretrhnutia premlčania je potrebné, aby dlžník dlh písomne uznal aj čo do dôvodu, aj čo do výšky.

49. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalovaná platne uznala dlh žalobcu vo výške
44.954,44 Eur. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma, čo splnené bolo, pričom
samotná listina návrhu na schválenie zmieru, v ktorej bolo obsiahnuté i uznanie dlhu voči žalobcovi
bola vlastnoručne podpísaná žalovanou. Taktiež zo žalovanej písomného prejavu vyplýva vôľa splniť
dlh, keďže v danom čase mala záujem na schválení zmieru súdom, ktorý obsahoval aj jej uznávací

prejav a prísľub, že dlh zaplatí v určitom čase. Ďalšou obligatórnou náležitosťou uznania dlhu je jeho
vymedzenie čo do dôvodu a výšky, čo je taktiež splnené, nakoľko čl. II návrhu na schválenie zmieru
obsahuje vymedzenie dôvodu a čl. III vymedzenie výšky dlhu. Inštitút uznania dlhu podľa § 558 OZ, však
v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky, len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Ako konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí, žalovaná už v podanom

odporevočiplatobnémurozkazuvznieslanámietkupremlčania,opremlčanítedavedomosťmala.Vtejto
súvislosti súd poukazuje i na skutočnosť, že žalovaná v čase uznania dlhu bola kvalifikovane zastúpená
advokátom, u ktorého sa predpokladá, že je znalý práva. Samotná právna zástupkyňa žalovanej
kooperovalapriuzatváranízmieru,čojezrejmézpredloženejemailovejkomunikácieprávnejzástupkynežalovanej s právnym zástupcom žalobcu. Námietka vznesená právnou zástupkyňou žalovanej, že o
premlčaní mala vedomosť až po rozhodnutí súdu, je absurdná, keďže v priebehu celého sporového
konania vznášala námietku premlčania. V tejto súvislosti súd tiež musí konštatovať, že inštitút uznania

dlhu po judikovaní premlčania zo strany súdu by tak stratil svoj význam a zmysel, ak by sme pristúpili k
alogickým záverom, že zákonodarca mal na mysli v prípade uznania premlčaného dlhu situáciu, že by
o premlčaní dlhu musel najprv rozhodnúť súd.

50. Čo sa týka námietok žalovanej a uvádzania rozporu medzi pojmami dlh a pohľadávka, v tejto

súvislosti súd poukazuje na to, že v danom prípade by bolo veľmi formalistické posudzovať predmetné
uznanie podľa významu slov (uznanie dlhu verzus uznanie pohľadávky), a nie podľa jeho obsahu. I v
tejto súvislosti však uvedené dáva súd na ťarchu právnej zástupkyne žalovanej, nakoľko pri uzatváraní
zmieru bola žalovaná zastúpená tou istou advokátkou, ktorej v danom čase rozdiel vo význame týchto
pojmov nevadil a nenamietala ich, sama žalovanou podpísaný návrh na schválenie súdneho zmieru
zaslala právnemu zástupcovi žalobcu, a preto popieranie štylizácie viet a vysvetľovanie iného významu

slov práve právnou zástupkyňou žalovanej je nevhodné, až absurdné.

51. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovanej, že ak žalovaná v zmluve uznala pohľadávku čo do dôvodu a
výšky, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, táto bola odvolacím súdom uznaná za nedôvodnú,
nakoľko uznávací prejav žalovanej nebol súčasťou zmluvy o úvere, ale bol zachytený na samostatnej

listine - návrhu na uzavretie súdneho zmieru, nejde teda o uznanie dlhu v čase uzatvárania samotnej
úverovej zmluvy, ktoré by bolo inkorporované priamo do textu úverovej zmluvy.

52. Súd vzhľadom k uvedenému, poukazuje na to, že ak žalovaná uznala písomne, že zaplatí svoj dlh
určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval, nakoľko žalovaná uznala

dlh i napriek skutočnosti, že mala vedomosť o potencionálnom premlčaní dlhu. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že 558 OZ hovorí o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu. Táto vedomosť žalovanej
bola v konaní opakovane preukázaná, pričom § 558 OZ neustanovuje povinnosť uviesť v uznávacom
prejave slovami, že dlžník uznáva premlčaný dlh. Občiansky zákonník nepredpisuje formálne znenie
uznávacieho prejavu a ani to, že takýto prejav musí obsahovať výslovnú klauzulu o premlčanom dlhu.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcovi (ktorý bol v konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu
platného postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa) vznikol nárok na zaplatenie sumy 44.954,44
Eur, ktorú sumu žalovaná uznala v celej výške v návrhu na schválenie súdneho zmieru. Uznanie dlhu
žalovanou spĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ, pretože je z tohto písomného právneho

úkonu zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, jej presná výška, ako aj prísľub dlžníka dlh zaplatiť, preto
písomnéuznaniedlhužalovanouzakladávyvrátiteľnúprávnudomnienku,ževčaseuznaniadlhvovýške
44.954,44 Eur existoval. Zároveň, keďže žalovaná dlh uznala, nielenže žalobca nemusí dokazovať, že
v čase uznania dlhu dlh existoval, ale nemusí dokazovať ani jeho výšku.

54. Keďže došlo k platnému uznaniu premlčanému dlhu a došlo k prolongácii premlčacej lehoty na
desať rokov, žalovaná sa už nemôže brániť námietkou premlčania. Zmysel uznania záväzku spočíva
teda v tom, že uznanie dlhu zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v
súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, a
ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. V tomto spore preto žalobcovi

na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačilo, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od
žalovanej uplatňuje, žalovaná písomne uznala, čo sa aj stalo a zároveň uvedenú skutočnosť potvrdil aj
odvolací súd vo svojom rozhodnutí.

55. V danom prípade žalobca preukázal opodstatnenosť svojho nároku voči žalovanej písomným

uznaním dlhu žalovanou zo dňa 20.05.2020, avšak žalovaná žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala
neexistenciu tohto ňou uznaného dlhu, pričom na nej spočívalo dôkazné bremeno.

56. Žaloba žalobcu je tak i vo zvyšnej časti po právoplatnosti výroku I. rozsudku Okresného súdu
Piešťany č.k. 24C/25/2021-149 zo dňa 24.05.2022 dôvodná. Žalovaná platne uznala pohľadávku

žalobcu zo zmluvy vo výške 44.954,44 Eur a rozsudkom č.k. 24C/25/2021-149 zo dňa 24.05.2022
bola právoplatne zaviazaná uhradiť žalobcovi sumu spolu vo výške 884,41 Eur (táto suma bola podľa
nepopretéhotvrdeniažalobcužalovanouiuhradená),atedapredmetomkonaniazostalavyčíslenásumaúrokov, úrokov z omeškania a poplatkov spolu v sume 44.069,77 Eur, ktorú si uplatnil žalobca a na ktorú
sumu súd zaviazal žalovanú povinnosťou uhradiť ju žalobcovi.

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval zostávajúci nárok žalobcu na zaplatenie
sumy vo výške 44.069,77 Eur za v celom rozsahu dôvodný, preto žalobe vo výroku I. vyhovel.

58. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (2). Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (3).

59. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, určil súd
žalovanej na plnenie v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

60. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

63. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená

nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania (prvoinštančného i
odvolacieho) v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený
a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).