Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6T/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010627
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6423010627.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudkyňou JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovanej

A. B., pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa §
270 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 29.10.2024 v Žiari nad Hronom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E. F., trvale bytom F. D. XX, okr. D. E. F.

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v bližšie nezistenom období, pravdepodobne v mesiaci jún 2018, na doposiaľ nezistenom mieste
prevzala od A. G., nar. XX.XX.XXXX, nepodpísané tlačivá dvoch vlastných zmeniek vystaviteľa A. H., r.
č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, F. E. F., v prospech A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, E. J.,
na zmenkové sumy 13.000,- € a 9.000,- €, s miestom platenia I. XX/XX, E. J., s miestom a dátumom
vystavenia Hliník nad Hronom dňa 6. júna 2018 a splatné dňa 30. júna 2018 a k nim aj dve zmluvy o

pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorené medzi veriteľom A. G. a dlžníkom A.
H. v Hliníku nad Hronom dňa 06.06.2018 k poskytnutiu finančných pôžičiek vo výške 13.000,- € a 9.000,-
€, ktoré ju požiadal A. G. dať podpísať A. H. po tom, čo od neho A. B. vylákala v lete 2017 finančné
prostriedky v uvedenej výške s tým, že sú určené ako pôžička pre A. H., z ktorých tomuto odovzdala len
sumu 15.000,- € a zvyšok si ponechala pre osobnú potrebu, pričom následne v dohodnutom čase nebola
A. G. uvedená finančná hotovosť vrátená a preto uvedenou formou chcel dodatočne nadobudnúť doklad
o zapožičaní finančnej hotovosti, po čom tieto písomnosti A. B. na nezistenom mieste a v nezistenom
čase opatrila napodobeninami podpisu “Cabánik“ a následne ich odovzdala A. G., ktorý o tomto jej

konaní nemal vedomosť a použil ich následne ako pravé, ako s pravým podpisom A. H. a to k vymáhaniu
dlhu prostredníctvom Advokátskej kancelárie K. L. M., F. XX, C., čo následne vyústilo advokátskou
kanceláriou k vypracovaniu a zaslaniu listiny A. H. s názvom Výzva na zaplatenie pred podaním návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 05.10.2018, pričom uvedeným konaním spôsobila
A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, E. J., škodu v celkovej výške 7.000,- €,

t e d a

- falšovala cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé a čin spáchala vo väčšom rozsahu,

-naškoducudziehomajetkusebaobohatilatým,žeuviedlaniekohodoomyluaspôsobilataknacudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l a- zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.
2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024,

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 270 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 36 písm. j) Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a obžalovanej u k l a d á
probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovanej u r č
u j e skúšobnú dobu vo výmere 3 (roky) a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. d), h) Trestného zákona účinného od 06.08.2024

súd obžalovanej u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze:
-nahradiťvskúšobnejdobespôsobenúškoduvovýške7000EurpoškodenémuA.G.,nar.XX.XX.XXXX
v E. J., trvale bytom I. XX/XX, E. J.,
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaná p o v i n n á nahradiť poškodenému A. G., nar.
XX.XX.XXXX v E. J., trvale bytom I. XX/XX, E. J. škodu vo výške 7 000,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného A. G., nar. XX.XX.XXXX v E.

J., trvale bytom I. XX/XX, E. J. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 13.12.2023 pod č. 1 Pv 14/22/6613-39 na
Okresný súd Žiar nad Hronom obžalobu na obžalovanú A. B. pre obzvlášť závažný zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 3 písm. b)

Trestného zákona a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, že je nevinná.

V nadväznosti na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovanej súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov – poškodených A. H. a A. G., výsluchom
svedkyne A. H., ďalej výsluchom znalkyne A. L. A. I., ako aj prečítaním množstva listinných dôkazov.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku využila svoje právo nevypovedať, preto bola podľa 258 ods. 4 Trestného
poriadku na návrh prokurátora prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 05.05.2023 v spise
na č. l. 99-108, kedy uviedla, že A. H. pozná dlhé roky, dlhé roky mu požičiavala peniaze na podnikanie,
ale nikdy nebol problém z jeho strany s vrátením peňazí. V roku 2017 alebo 2018 chcel stavať rodinný

dom, pričom dostal úver na jeho výstavbu. Tento ju s jeho sestrou A. H. oslovili, či im nevie požičať väčšiu
finančnú čiastku s tým, že keď bude mať A. schválený úver, tak jej peniaze vrátia. V uvedenom období
požičalaA.H.30000,-€vhotovostibezdokladu,ktorémalaodL.B.zKremnice.Potommueštepožičala
17 000,- €. Po určitom čase ju opäť p. H. požiadal o požičanie ďalších finančných prostriedkov, tak už
oslovila A. G., či by mu nepožičal on. Následne jej A. G. dal 8 000,- €, ktoré odovzdala A. H.. O uvedenej

finančnej pôžičke sa nespísal žiadny doklad. Potom potreboval A. zase požičať, tak znovu požiadalaA. G., ktorý im peniaze poskytol, pričom si nepamätá kedy a akú sumu. Nebol k tomu spísaný žiadny
doklad. Takýmto spôsobom boli od A. G. prostredníctvom jej osoby zapožičané finančné prostriedky aj
na základe žiadosti A. sa H., pričom si tiež nepamätá v akej výške a v akom období. Keď H. peniaze

nevracali, A. G. povedal, že ich budú musieť vrátiť s vysokými úrokmi. A. G. zapožičal H. finančnú
hotovosť v celkovej výške 10 000 € pričom uvedenú sumu si len navyšoval spomínanými úrokmi. S
odstupom času ju G. požiadal, aby dala A. H. podpísať myslí si, že jednu zmluvu o pôžičke a jednu
zmenku k nej, bolo to asi na 22 000,- €. Tieto odovzdala A. H. u seba v kancelárii, aby to dala podpísať
bratovi. Už si nepamätá, či podpísané listiny boli odovzdané jej alebo priamo G.. Po nejakom čase sa

stretol A. G. s A. H. u nej v kancelárii, kde A. H. podpísala p. G. zmluvu o pôžičke na sumu 22 000,- €,
ktorú vyhotovil A. G. na jej meno s tým, že ona mu povedala, že ona tento dlh prevezme, aby A. nemal
z toho stresy. Potom jej A. H. spomínala, že od advokátky M. prišla výzva na zaplatenie dlhu 22 000,- €,
čo bratovi nechcela povedať a požiadala ju, aby Číka poprosila o zníženie úrokov. Asi koncom roka 2018
sa G. stretol s H. u neho doma, ona bola prítomná, a oni dvaja sa dohodli na sume 17 000,- €, že ju A.
uhradí G., vytlačili tam zmluvu aj zmenku, hneď to podpísali a dohodli sa, že to nahradí zmluvu a zmenku

na 22 000,- €. Potom vie, že A. tieto peniaze nevrátil. O zmluvách a zmenkách zo dňa 06.06.2018 na
sumy 13 000,- € a 9 000,- € nevie nič, ona to určite nepodpísala, nemala dôvod, nič by z toho nemala.
Pokiaľ ide o emailovú komunikáciu s advokátkou M., A. H. nič nediktovala.

Svedok - poškodený A. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú spoznal bližšie

prostredníctvom svojej sestry A. H. asi od roku 2016, kedy táto sestre vybavovala úver. On vtedy neriešil,
či bola obžalovaná v tejto činnosti niekde registrovaná alebo či ju vykonávala na živnosť. Potreboval
hypotéku za účelom dokončenia stavby domu a jedinou možnosťou na jej získanie bolo, aby mu bola
sestra ručiteľkou svojim domom. Sestra s tým súhlasila jedine ak to bude riešené s pomocou p. B.. On
sa preto s obžalovanou stretol, táto mu pomohla pri vybavovaní prvého úveru, ktorý mu bol poskytnutý

v októbri 2016 vo výške 20 000,- Eur, druhého úveru v novembri 2016 vo výške 5 000,- Eur. V decembri
2016 mu bola poskytnutá hypotéka, z ktorej chcel časť prostriedkov použiť na dokončenie stavby a
na vyplatenie prvého úveru vo výške 20 000,- Eur, na čo mu obžalovaná povedala, aby si nechal aspoň
sumu 5 000,- Eur pokiaľ sa nevybaví dofinancovanie hypotekárneho úveru. Preto z tohto hypotekárneho
úveru zaplatil za účelom splatenia prvého úveru sumu 15 000,- Eur a to tak, že vtedy išiel s obžalovanou

do M. M. v D. E. F., kde táto za neho vypísala všetky potrebné doklady. Obžalovaná však namiesto účtu
banky, na ktorý mal poukázať za účelom splatenia úveru finančné prostriedky vo výške 15 000,- Eur
uviedla svoj účet. O tom, že obžalovaná nepoukázala tieto finančné prostriedky na splatenie jeho úveru,
ale na svoj účet sa dozvedel od banky až niekedy v januári 2019, keď mu prišla exekúcia na dom. Keď
mu pred zistením tejto skutočnosti chodili upomienky, tak to riešil prostredníctvom obžalovanej, ktorá

im tam aj písala, že je to vyplatené a že museli urobiť nejakú chybu a aby si to tam dali do poriadku.
Obžalovaná ho stále ubezpečovala, že je to v poriadku, že chybu urobila len banka. Obžalovaná mu
teda navýšenie hypotéky nevybavila, ani nemohla, keďže vzhľadom na už uvedené skutočnosti zostal
v registri neplatičov. Túto nemohla vybaviť ani preto, lebo jej zobrali licenciu v tomto období 2017 alebo
2018, kedy presne to bolo uviesť nevie. Obžalovaná mu niekedy okolo marca 2017 požičala od. p.

G. sumu 15 000,- Eur za účelom dokončenia prác na dome. Na lehote splátok za požičané finančné
prostriedky sa nedohodli. Boli dohodnutí, že keď sa mu vybaví prefinancovanie hypotéky, z tejto sa
to vráti p. G.. Keď potom na neho p. G. už naliehal, tomuto až začiatkom roka 2019 podpísal zmluvu
o pôžičke a zmenku na sumu 17 000,- Eur. Napriek tomu, že mu p. G. prostredníctvom obžalovanej
požičal len sumu 15 000,- Eur, on mu podpísal zmluvu o pôžičke a zmenku k nej na sumu 17 000,-

Eur z dôvodu, že mu obžalovaná povedala, aby bola suma 2 000,- Eur za ochotu Číka mu peniaze
požičať. Súhlasil s tým len preto, že chcel aby mu bol navýšený ten hypotekárny úver, z ktorého mu
chcel požičanú sumu vrátiť a použiť peniaze, ktoré potreboval na dokončenie domu. K podpisu uvedenej
zmenky došlo v kancelárii obžalovanej v F. E. F., kde bol aj p. G., a to asi začiatkom roka 2019, lebo
ešte koncom roka 2018 nechcel túto zmenku podpísať. On to z ich strany považoval už za taký nátlak.

Obžalovaná mu vtedy narýchlo vystavila ako veriteľovi zmenku voči nej na sumu 17 000,- Eur s tým, že to
malo byť pre neho záruka, aby mohol on následne podpísať zmenku na uvedenú sumu aj pre p. G. s tým,
že ak mu to on nezaplatí, že to zaplatí G. obžalovaná Túto zmenku mu obžalovaná vystavila v decembri
2018. Ona vedela, čo robí, lebo na ňu uviedla nesprávny dátum jeho narodenia, čo si on vtedy vôbec
nevšimol. V kancelárii obžalovanej tiež buď začiatkom roka 2019 alebo koncom roka 2018 podpísal p.

G. aj uznanie dlhu na sumu 17 000,- Eur. On obsahom a dátumom v nich uvedených až tak pozornosť
nevenoval, spoliehal sa na to, že keby mu nebol navýšený hypotekárny úver, obžalovaná bude plniť zo
zmenky, ktorú mu vystavila. Pokiaľ ho v roku 2020 dal p. G. na súd pre zaplatenie sumy 17 000,- Eur,tento uvádzal, že mu peniaze poskytol na účet, ktorý Čík uviedol, nebola to pravda. Tento G. uvedený
účet nebol jeho. N. G. toto konanie na súde, ktoré dal na neho prostredníctvom advokáta M. prehral.
Na doplňujúce otázky prokurátorky, kedy sa dozvedel o zmluvách o pôžičke a k nim príslušných

zmenkách zo dňa 06.06.2018 a akým spôsobom, svedok – poškodený uviedol, že si to už presne
nepamätá, bolo to asi v roku 2021 od svojej sestry, ktorá mu ich vtedy ukázala, na čo jej povedal, že to nie
je jeho podpis, že ho niekto sfalšoval. Po tomto zistení podal na p. G. trestné oznámenie pre falšovanie
zmeniek. Sestra mu vtedy ukázala dokumenty týkajúce sa komunikácie s advokátkou K. M.. Keď sa
sestry opýtal k týmto dokumentom, táto mu povedala, že jej to dala obžalovaná, táto to podpísala. On

sa v čase tohto zistenia s obžalovanou už v tomto období, a to od januára 2019 nebavil, pretože ako už
uvádzal on v januári 2019 v banke zistil, že suma 15 000,- Eur, z ktorej chcel splatiť úver nebola ním
splatená, ale túto sumu si obžalovaná poukázala na svoj účet. Teda on od tohto obdobia od roku 2019
s obžalovanou nekomunikuje a nekontaktoval ju preto ani, ale išiel ako už uviedol podať rovno trestné
oznámenie.Naďalšiedoplňujúceotázkyprokurátorkyuviedol,ževsúvislostisvymáhanímsumyztýchto
zmlúv o pôžičiek a zmeniek k nim na sumu 22 000,- Eur (9 a 13 tis. €) sa na neho p. G. osobne neobrátil.

On sa s ním stretol, len v súvislosti dohadovania sumy 17 000,- Eur. Ďalej uviedol, že jeho sestra si od p.
G. požičala peniaze v sume asi 3 500,- Eur, ale s tým, že jeho sestra požičala obžalovanej sumu okolo
15 000,- Eur, lebo obžalovaná alebo jej mama mala nejaké finančné problémy, s tým, že obžalovaná
sestre tie peniaze vráti. Obžalovaná jej však peniaze nevracala a sestra tiež nestíhala splácať úver.
Vtedy sestre obžalovaná navrhla, že jej vybaví p. G., od ktorého si požičia sumu 3 500,- Eur s tým, že

jej potom obžalovaná túto sumu spolu s tými 15 000,- Eur vráti, čo sa však nestalo a p. G. dal na súd
aj jeho sestru. Sestra mu musela peniaze zaplatiť spolu s trovami pre advokáta p. M.. Nevie presne či
to bolo v roku 2020 alebo 2021.
Obžalovaná k výpovedi poškodeného H. uviedla, že jeho sestra nikdy nevystupovala ako jeho ručiteľ
v akomkoľvek jeho úvere. Jej nikdy nezobrali žiadnu licenciu za to, že by pracovala nejakým podvodom,

vždyckypracovalaakoživnostníknarodnéčísloaneskôrprešlapods.r.o.OnapoškodenémuH.vybavila
v roku 2018 dva spotrebné úvery, a to 20 000,- Eur a 10 000,- Eur. Aj predtým mu viackrát požičiavala
peniaze, ale nikdy nebol problém s vrátením, napríklad požičala mu 1000,- Eur, 2000,- Eur, tieto jej
vrátil. Keď nemal ešte hypotéku a potreboval nejaké peniaze, tak mu prvý krát požičala 30 000,- Eur
v hotovosti s tým, že keď dostane akýkoľvek úver, tak z tohto jej peniaze vráti. Potom dostal už cez

Consumer Finance Holding už uvedené úvery v sume 20 000,- a 10 000,- Eur a z týchto úverov ako
ich postupne načerpal a to z 20 000,- úveru jej vrátil sumu 10 000,- Eur na účet a z úveru 10 000,-
Eur sumu 5 000,- Eur a následne dva roky tieto úvery splácal. Hypotéka bola potom v riešení, táto sa
vybavovala s tým, že ona si už tieto súvislosti presne nepamätá. Keďže poškodený staval nehnuteľnosť,
potreboval financie, preto mu tieto požičala od p. G.. Tento je úžerák, tento jej vtedy poslal pre p. H. na

účet sumu 9 000,- Eur a ešte jej požičal v hotovosti nejaké 3 až 4000,- Eur, ale to bolo aj pre iné osoby,
pričom z tejto hotovosti ona dala p. H. ešte 1000,- Eur. Spolu mu teda dala len 10 000,- Eur od p. G..
Žiadnu sumu 22 000,- Eur. Do tejto sumy boli napočítané G. úroky. Keďže H. nevracal peniaze, p. G. túto
sumu umelo navyšoval. Vedel, aká suma sa dá požičať v hotovosti, ošetroval to zmluvami a zmenkami,
aby nemusel platiť nijakú daň. Keďže nebola načerpaná hypotéka, p. H. to nemal ako p. G. vrátiť. N.

H. najskôr načerpal spotrebné úvery, až potom dostal hypotéku v sume 83 000,- až 84 000,- Eur cez
VÚB J.. Už nevie presne v akom období to bolo. N. H. jej z úveru 20 000,- Eur vrátil sumu 10 000,-
Eur a z 10 000,- úveru jej vrátil 5 000,- Eur. Teda z požičanej mu sumy 30 000,- Eur jej p. H. z týchto
načerpaných úverov vrátil sumu 15 000,- Eur. Viac o tom ona nevie, ju to nezaujímalo. P. H. nasledujúce
dva roky tieto úvery aj splácal, ale menšou čiastkou, hoci on tvrdí, že to išlo na jej účet. Tieto úvery

poškodený splácal zo svojho účtu, komunikoval zo svojho mailu. N. H. určite nemal exekúciu. Vie to
preto, lebo keď mu prišla upomienka, vždy prišiel za ňou a oni už vtedy upomienku nazývali exekúciou.
Potvrdila, že síce uviedla, že poškodený H. splácal úvery, ale chodili mu popri tom upomienky, lebo ich
nesplácal splátkou v takej výške ako ich splácať mal. Následne obžalovaná uviedla, že poškodený H.
bol s upomienkami za ňou raz alebo dva krát. Ona mu na to povedala len, že nech doplatí. Ona nič

nerobila, dokonca si myslí, že dva krát za neho splátku doplatila ona, pretože ju o to požiadal, mali
úplne normálne vzťahy, bývali na tej ulici, ako jej svokrovci a keďže mal už aj predtým od nej požičané
peniaze, nemala dôvod mu nedôverovať. Poškodený H. a jeho sestra si požičiavali peniaze priamo od
p. G., riešili to osobne s ním, nie s ňou. Bolo to v jej kancelárii v F. E. F.. Ona k H. chodievala aj domov,
bežne sa stretávali. Čo sa týka zmeniek p. G. navyšoval tieto úroky. Ona ho niekoľko krát upozornila,

aby tak prestal robiť, že to nemá s ňou nič spoločné. Povedala mu, že keď chcú, nech sa stretnú. G. sa
stretol prvý krát s A. H., nie s p. H.. Táto mu povedala, že ona akceptuje úroky do výšky 22 000,- Eur,
ale nebude o tom informovať brata, nakoľko tento by to psychicky nezvládol a ona mu u nej v kancelárii
za brata podpísala zmluvu a zmenku na 22 000,- Eur. Stále však išlo len o tých 10 000,- Eur, ktoré sa imdalo. Ostatné sa im navyšovalo. Keďže sa peniaze nejakým spôsobom nevracali, dohodla G. stretnutie
u H. kde podpísali vtedy zmluvu na sumu 17 000,- Eur. Bolo to koncom roka 2019 alebo nevie kedy
a uznanie dlhu 22.12.2018. Určite tam nebol spätný dátum, to si myslí, že by G. takéto veci nerobil. To

bola dohoda medzi nimi dvoma s tým, že sa tiež dohodli, že zmluva na sumu 22 000,- Eur podpísaná A.
H. bude zlikvidovaná. H. takéto úroky teda akceptoval. Bolo to mimo nej. Ona osobne podávala trestné
oznámenie na A. G. lebo od nej osobne vymáhal sumu 200 000,- Eur opakovane vo februári na neho
podávala trestné oznámenie, toto však voči nemu nikto nerieši.
Poškodený na vyjadrenie obžalovanej uviedol, že úvery, ktoré už uvádzal vo svojej výpovedi mu boli

poskytnuté nie v roku 2018 ako to uvádza obžalovaná, ale prvý úver v októbri 2016, druhý úver
v novembri 2016 a v decembri 2016 mu bola poskytnutá hypotéka. Potvrdil ďalej, že obžalovaná mu
dala najskôr sumu 15 000,- Eur osobne, ktoré mali byť od p. G. a až neskôr ešte asi v lete 2017 mu dala
sumu ďalších 15 000,- Eur, ktoré mali byť od p. N. B. s tým, že to vyplatí z navýšenej hypotéky. Nie je
pravdou, čo tvrdí obžalovaná, že mu uvedenú sumu 30 000,- Eur poskytla ešte pred poskytnutím mu
prvých úverov v roku 2016. Toto bolo B. vrátené tak, že on s jeho mamou zaplatili obžalovanej sumu

20 000,- Eur. Ako už uviedol, keď mu chodili upomienky, išiel za obžalovanou, ktorá mu povedala, že
to nemusí platiť, lebo už zaplatil 15 000,- Eur a oni si to musia dať do poriadku. Ešte s ním a pred ním
písala tam maily. Neskôr začal splátky splácať a keď mu prišlo, aby vyplatil všetko, tak zaplatil sumu
25 000,- Eur v hotovosti. Bolo to v roku 2019. On do januára 2019 všetko riešil s obžalovanou, nakoľko
jej dôveroval, on sa na ňu spoliehal. Nemá vedomosť o tom, že by jeho sestra podpisovala pre pána

G. nejakú zmluvu. Až v roku 2019 sa od sestry dozvedel, že už v roku 2017 mali obžalovanej zobrať
licenciu na úvery.

Svedok - poškodený A. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanou sa pozná niekedy od
roku 2017, kedy si požičala od neho prostriedky, ktoré potrebovala na nákup strojov. Tieto peniaze

mu obžalovaná riadne vrátila. Asi v rokoch 2017 a 2018 ho táto požiadala aj o poskytnutie finančných
prostriedkov aj pre iné osoby, a to aj pre p. H. na prestavbu, alebo dofinancovanie rodinného domu.
Súhlasil, stretli sa u nej v kancelárii, kde sa dohodli. On jej peniaze poskytol časť v hotovosti a časť aj
na účet jej syna. On sa chcel s p. H. aj zoznámiť, ale obžalovaná mu povedala, že to nebude za potreby,
preto to nechal na ich vzájomnú dôveru. Už si presne nespomína na odstup času, koľko jej pre p. H.

odovzdal peňazí, ale bolo to spolu 22 000,- Eur. Peniaze, ktoré poskytoval obžalovanej pre klientov,
mu táto najskôr vrátila. Ona robila sprostredkovanie hypoték, úverov. Tieto požičiaval priamo vždy
obžalovanej, mal s ňou uzatvorenú zmluvu o pôžičke a zmenku k nej. Myslí, že tieto aj predkladal. Sestra
p. H. najskôr nevedela, že on cez obžalovanú poskytol peniaze jej bratovi. Táto sa o tom dozvedela až
keď sa dopytoval obžalovanej na vrátenie peňazí od p. H.. Obžalovaná mu povedala, že mu to môže

vrátiť za neho sestra p. H., že tento je nejak labilný, tieto veci ťažko znáša. Stretol s p. H. v kancelárii
obžalovanej,ktorámupovedala,žemumôžuvrátiťzabratapeniazezjejhypotekárnehoúveru.Podpísali
preto s ňou nejakú zmluvu. Nevie kedy presne to bolo, bolo to niekedy v roku 2017, 2018. Potom mu
bolo povedané, že to nebude touto vrátené. Preto sa začal domáhať stretnutia s p. H., že podpíšu nejakú
zmluvu. Nespomína si už presne, ako bolo dohodnuté vrátenie peňazí, ktoré obžalovaná poskytla pre

p. H.. Boli tam stanovené nejaké termíny do kedy mali byť peniaze vrátené. Bolo mu povedané, že sa
tam rieši nejaká hypotéka a že tam bola exekúcia, že sa tá hypotéka natiahne a aby počkal dovtedy.
Asi po pol roku a aj viac sa začal zaujímať o vrátenie peňazí od p. H.. Keďže to riešil prostredníctvom
obžalovanej, chcel aby s p. H. podpísali nejakú zmluvu o pôžičke a zmenku, aby on mal niečo v ruke.
Obžalovaná mu povedala, že H. mu bude peniaze vracať po podpise zmluvy a zmenky. Vypracovali

preto zmluvy o pôžičke a zmenky, ktoré odovzdal obžalovanej v jej kancelárii. On obžalovanej pre p.
H. odovzdal sumy 9 000,- a 13 000,- Eur niečo na účet a niečo v hotovosti, ale nevie presne ako to
bolo. Išlo o sumu spolu 22 000,- Eur, čo potom vymáhal prostredníctvom K. M.. Na základe toho, že
sa potom dozvedel, že podpisy na týchto zmluvách a zmenkách nie sú p. H., táto mu preposlala čo
komunikovala s p. H., preto on celé to konanie zastavil. Tieto peniaze on od obžalovanej nevymáhal,

lebo sa dohodli, že to bude vracať H.. Ako už uviedol, zmluvy o pôžičke a zmenky k nim boli vypracované
až po odovzdaní peňazí obžalovanej a potom, čo mu peniaze neboli vracané. Už si nespomína, či
tieto zmluvy o pôžičke vypracoval sám. Čo sa týka zmeniek, zdá sa mu, že tieto vypracoval on sám
a tieto doniesol do kancelárie obžalovanej na podpis. Mohlo to byť toho pol roka. Tieto zmluvy a zmenky
týkajúce sa sumy spolu 22 000,- Eur odovzdal obžalovanej, aby ich dala podpísať p. H.. Asi do týždňa

mu ich obžalovaná vrátila podpísané, on si nemal ako overiť, či tieto zmluvy skutočne podpísal p. H.,
nakoľko ho on vtedy ani reálne nepoznal. Keď sa mu peniaze nesplatili v danom čase, dal ich vymáhať
a až vtedy sa v advokátskej kancelárii zistilo, že tieto podpisy nie sú p. H.. On sa potom obžalovanej
pýtal teda, že koho sú na týchto dokumentoch podpisy, ona mu povedala, že to podpisoval p. H.. Potomniečo padlo, že to mohla podpísať jeho sestra. Obžalovanej sa pýtal ako má postupovať, keď nemá
ani zmluvy, ani zmenky, ani peniaze. Obžalovaná mu preto potom dohodla stretnutie s p. H.. Prišli do
jej kancelárie a potom k nemu domov, kde sa dohodli na podpise zmluvy na sumu 17 000,- Eur. Táto

bola antidatovaná. Aj napriek tomuto mu peniaze vrátené v reálnom čase neboli, preto sa to rozhodol
riešiť cez občianskoprávne súdy. Zmluvu na 17 000,- Eur s p. H. podpísal preto, že z tej sumy 22 000,-
Eur, ktorú on poskytol, si mala nejakú časť peňazí nechať obžalovaná. Už si nespomína, či tieto zmluvy
o pôžičke vypracoval sám. Čo sa týka zmeniek, zdá sa mu, že tieto vypracoval on sám a tieto doniesol do
kancelárie obžalovanej na podpis Na otázku obhajcu uviedol, že potom čo stále na obžalovanú tlačil, že

kedy mu budú finančné prostriedky p. H. vrátené, táto mu uviedla, že p. H. je psychicky labilný a dohodla
mu stretnutie so sestrou p. H.. Obžalovaná mu tiež povedala, že p. H. si vybaví nejaký hypotekárny úver,
z ktorého mu vráti tieto finančné prostriedky. N. H. povedala, že bratov dlh zoberie na seba a podpísala
zmluvu, on už nevie, čo bolo jej obsahom, ale boli tam prostriedky, ktoré mu mal vrátiť jej brat. Nevie
už, či sa jednalo o zmluvu o pôžičke alebo uznanie dlhu. Predmetom tejto zmluvy teda neboli finančné
prostriedky, ktoré on požičal p. H., táto si nikdy od neho finančné prostriedky nepožičala. Už si teraz

nespomína, v akom poradí boli vypracované zmluvy pre p. H. na sumu 22 000,- Eur a pre jeho sestru
namiesto p. H.. Keď mu bolo potom sestrou p. H. oznámené, že dlh nebude splácať ona, ale sám p.
H. a nestalo sa tak, neskôr, keď mu už bolo povedané, že p. H. je v poriadku a mali sa stretnúť, potom
za nim išli a vtedy sa dohodli na zmluve na sume 17 000,- Eur. N. H. mu pri tomto stretnutí vtedy tvrdil,
že tam bol nejaký problém, že ešte nedostal hypotéku a že za to môže pani obžalovaná a že je tam

ešte nejaký čas do januára. N. H. nenamietal, ale niečo tam bolo z jeho strany povedané, že keď jemu
vráti peniaze p. obžalovaná, tak potom aj on vráti jemu peniaze. Na otázku obžalovanej poškodený
uviedol, že na sume v zmluve boli s obžalovanou dohodnutí, že nejaká suma ostáva u nej a že p. H.
16 000,- Eur a 1000,- mu dá navyše. Neskôr, keď dohodli stretnutie s H., na ktorom sa dohodli na zmluve
o pôžičke na sumu 17 000,- Eur, táto zmluva mala nahradiť tú pôvodnú zmluvu, že ostatné peniaze mu

vráti obžalovaná. On reálne nevie, koľko išlo s ním poskytnutých peňazí poškodenému H.. Na otázku
obhajcu p. G. uviedol, že požičal sumu do 5000,- Eur aj sestre poškodeného H., pričom ona mu ich
vrátila. Hoci mu ich pôvodne nechcela vrátiť s tým že, tieto požičala obžalovanej, ale on trval na tom,
aby mu ich vrátila, keďže jej peniaze poslal na účet. A s touto už mal priamo aj uzatvorenú zmluvu. On
si voči sestre p. H. nič v civilnom súdnom konaní nevymáhal.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa A. H., ktorá uviedla, že obžalovanú pozná od roku
2016, kedy sa od jednej známej dozvedela, že táto vybavuje hypotekárne úvery v F. E. F., kde má
kanceláriu. Predtým ju poznala len z videnia. Na otázky prokurátorky ďalej uviedla, že má vedomosť
o sume 8 000,- Eur, ktorú obžalovaná požičala jej bratovi v čase, keď si vybavoval hypotekárny úver.

Nevie, či boli tieto peniaze od p. G.. Vie, že o tom neboli uzatvorené zmluvy, bolo to niekedy v roku
2017. Bolo dohodnuté, že keď obžalovaná bratovi vybaví prefinancovanie úveru, potom jej tie peniaze
z toho úveru vráti. Úver nebol vybavený. Ona p. G. najskôr nepoznala. Osobne ho spoznala až keď
bola nútená požičať si od neho priamo peniaze, lebo meškala s financovaním, potrebovala 1 500 Eur
a vtedy jej obžalovaná povedala, že jej peniaze vybaví od p. G.. Obžalovaná jej povedala, aby si od

neho požičala 1 500,- Eur pre seba a 1 500,- Eur pre ňu, že jej peniaze potom vráti, avšak nevrátila. Ku
zmenkám a zmluvám na 9 000,- a 13 000,- Eur uviedla, že si už presne nepamätá kedy to bolo, ale jej
bratovi prišla zásielka od advokátky M., ktorú ona prevzala. Po jej otvorení zistila, že sú tam dve zmluvy
o pôžičke a dve zmenky na sumu 9 000,- a 13 000,- Eur podpísané jej bratom a sprievodný list od K. M..
Jednalo sa o nejakú predžalobnú dohodu, alebo niečo také. N. M., ktorá zastupuje p. G. žiadala, aby

brat vyplatil uvedené sumy. Ona zostala z tohto prekvapená, preto volala obžalovanej. Táto jej povedala,
že ona o týchto zmluvách a zmenkách nič nevie, že brat nič takéto nepodpísal a prišla k nej s tým, že
musia K. M. na jej list odpovedať a nadiktovala jej znenie tejto odpovede. Čo si pamätá obžalovaná jej
nadiktovala niečo v tom zmysle, že jej brat od p. G. takéto sumy peňazí neprevzal a že inú sumu požičala
jej bratovi obžalovaná a že p. G. nemá právo žiadať tieto peniaze. Ona sa pýtala obžalovanej, že kto

tieto zmluvy a zmenky podpísal, ale nedostala od nej odpoveď. Ona už nezisťovala kto tieto zmluvy
a zmenky podpísal, ale čakala na odpoveď od K. M.. Táto ich už viac nekontaktovala. Bratovi o tejto
zásielke nepovedala, lebo brat bol už v tom čase zúfalý z p. obžalovanej, ktorá ho stále zavádzala, že sa
mu úver vybavuje a čakala na odpoveď p. M.. Bratovi o tomto povedala asi po pol roku, keď p. G. začal
od brata vymáhať sumu 17 000,- Eur zo zmluvy o pôžičke a zmenke k nej, ktorú brat podpísal potom,

čo ho obžalovaná neustále kontaktovala, aby konečne podpísal tieto papiere, že nech je aj ona krytá
a na základe toho mu aj ona spravila nejakú zmluvu o pôžičke s tým, že ak mu nevybaví úver, tak túto
sumu 17 000,- Eur vyplatí p. G. za brata obžalovaná. Obžalovaná mu sľubovala, že peniaze z úveru sú
už na ceste, len aby túto zmluvu p. G. podpísal. Túto zmluvu a zmenku na 17 000,- Eur podpísal bratp. G. po vyše pol roka po tom, ako mu boli peňažné prostriedky od p. G. prostredníctvom obžalovanej
poskytnuté, pričom čo ona vie, tak brat dostal len sumu 8 000,- Eur, čo jej povedala obžalovaná. Aj
brat jej povedal, že on nemal toľko peňazí, teda sumu 17 000,- požičaných. Ona viac s bratom túto

sumu neriešila. Brat súrne potreboval peniaze, na úver čakal 4 roky, ale tento mu nebol vybavený a až
potom sa dozvedeli, že obžalovaná nemôže vykonávať hypotekárneho poradcu. Keď ona obžalovanú
už bojkotovala, aby tento úver vybavila, obžalovaná jej do mailu v roku 2019 napísala, že je stopnutá
ako tipér a finančný poradca. Ona nevedela z akého dôvodu, preto potom písala Národnej banke, aby
si túto informáciu overila. Národná banka jej na to oznámila, že obžalovaná nemôže vykonávať funkciu

poradcu, čo bolo niekedy už od konca roka 2017. Oni toto doložili aj na súd. Na doplňujúce otázky
prokurátorky svedkyňa potvrdila, že jej obžalovaná spomínala, že požičiavala aj iným ľuďom peniaze
od p. G.. Že ona je ako sprostredkovateľ. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že jej poštárka vydala
zásielku od K. M. aj napriek tomu, že bola určená do vlastných rúk jej brata. Ona túto zásielku otvorila,
lebo bola zvedavá o čo ide a následne hneď kontaktovala o tejto skutočnosti obžalovanú, lebo jej v tom
čase dôverovala. Ona sa stretla s p. G. až v tom čase, keď tento tlačil na brata, aby mu zaplatil tú údajnú

sumu 17 000,- Eur. Ona vtedy p. G. povedala, že mu obžalovaná vybavuje úver a on z týchto peňazí
zaplatí. Keďže pani B. p. G. povedala, že ona bude mať skôr úver a že môže vyplatiť za brata tieto
peniaze z jej úveru a že brat jej peniaze vráti. Z tohto dôvodu preto ona podpísala p. G. zmluvu o pôžičke
na sumu 22 000,- Eur, hoci nemala od neho žiadne peniaze požičané, ale keďže jej mal byť poskytnutý
úver, spoliehala sa na to, že potom jej brat tieto peniaze vráti, chcela mu pomôcť. Ale potom už odmietla

p.G.tietopeniazezaplatiť.Opodpisetejtozmluvypovedalaajbratovi,načoonjejpovedal,žejesprostá,
keď to podpísala a že on takúto sumu od p. G. nemal požičanú. Ona nebola prítomná pri podpisovaní
zmlúv jej bratom. Od brata vie, že tento podpísal p. G. zmluvu na sumu 17 000,- Eur. Potvrdila, že
keď brat dostal pôžičku 84 000,- Eur, ona mu na ňu ručila svojím domom. S bratom sa nerozprávala
o všetkých pôžičkách. Na základe požiadaviek obžalovanej, tieto za brata vyplatila postupne v sume

22 500,- Eur v hotovosti, pričom najskôr z toho 10 000,- Eur jej dala ich mama, sumu 5 000,- Eur si
ona požičala z iného úveru, ktorý jej pomohla vybaviť obžalovaná, 5 000,- si požičala od kamarátky a 2
500,- mala od starej matky. Brat jej mal peniaze vrátiť z hypotekárneho úveru. Tieto peniaze odovzdala
obžalovanej v hotovosti bez dokladu. Obžalovaná jej tvrdila, že má zablokovaný účet. To, že peniaze
odovzdala obžalovanej vyplýva aj z ich komunikácie. Na otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že ona sa

nestretla zo žiadnymi nepodpísanými zmluvami a zmenkami.
Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že nie je pravda, že by niekedy bola ako viazaný, podriadený
finančný agent bez licencie v NBS. Možno napísala svedkyni, že ako tipér, za čo nemá províziu, že môže
byť nejaké medziobdobie. Obžalovaná poukázala na obsah e-mailovej odpovede svedkyne pre K. M.
nachádzajúci sa v spise, na základe zásielky prevzatej svedkyňou za jej brata, ako aj na skutočnosť, že

táto nevie koľko peňazí mal jej brat požičaných. Svedkyňa na vyjadrenie obžalovanej zotrvala na tom,
že v odpovedi pre K. M. písala len to, čo jej obžalovaná diktovala. Bolo tam, že brat nepodpísal zmenky
na tie sumy a že peniaze dostal od obžalovanej.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného

zboru Bratislava, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvie Kriminalistické
skúmanie ručného písma a podpisov ČES: N./XXXXX zo dňa 10.01.2023, ktorý spracovala znalkyňa A.
L. A. I., ktorá bola k jeho obsahu na hlavnom pojednávaní aj vypočutá. Znalkyňa zotrvala na obsahu a
záveroch podaného znaleckého posudku. Obhajca namietal, že Kriminalistický a expertízny ústav PZ
(ďalej len „KEÚ“) vo svojom znaleckom posudku na strane č. 24 v časti III Záver uvádza: „Na základe

vykonaného skúmania odpovedáme na položené otázky, resp. úlohy, uložené zadávateľom v uznesení
nasledovne: ... “ Ďalej KEÚ cituje otázky z uznesenia, na ktoré následne odpovedá. Na otázku číslo
5, 6, 7 odpovedal pod Ad 5. - 7.: „Sporné podpisy k priezvisku H., označené SM č. 1 - X/XXX- XX,
vyhotovila A. B., od ktorej bol predložený porovnávací materiál.“ Neodpovedal však na otázky č. 5 a č.
7, či podpisy vyhotovili resp. nevyhotovili A. H. a A. G.. Preskúmaním znaleckého posudku bolo zistené,

že KEÚ vôbec neuviedol v dôkazovej časti skúmanie a porovnanie sporných podpisov s porovnávacími
podpismi osôb A. H. a A. G. v zmysle stanovených úloh. Čiže v znaleckom posudku neuviedol dôkazy
o tom, že A. H. a A. G. sporné podpisy nevyhotovili napriek tomu, že svoj záver stanovil na základe
vykonaného skúmania. KEÚ pri určení svojho záveru skúmania, že sporné podpisy vyhotovila A. B.
vychádzal z veľkej miery z pravdepodobnostných tvrdení alebo možných, ničím nepotvrdených premís,

ktoré prijal ako fakty a ovplyvnili priebeh skúmania ako aj stanovenie záveru.
Na otázku obhajcu, že či vyhodnocovali podpisy aj A. H. a A. G. tak, ako im to bolo uvedené pod
otázkou č. 5 a 7, keď v celom znaleckom posudku sa nevyjadrovali k týmto skutočnostiam a zisteniam,
znalkyňa uviedla, že zo zákona má znalec pracovať hospodárne. Skúmala všetky predložené materiályporovnávacie ako aj sporné. Písmoznalecká prax vychádza z toho, že musí najskôr vylúčiť najskôr
pisateľa, ku ktorému priezvisku to znie, t. z., že pristúpila k p. H. ako k vylúčeniu, to v dôkazovej časti je
a následne pristupuje k určovaniu falšovateľa. Všetky podpisy vyhodnotila, či vyhovujú alebo nevyhovujú

naskúmanie.Up.H.vyhovujúibačiastočneauA.G.nevyhovujújehovlastnépodpisyaskúškyvyhovujú
čiastočne, čiže tam by aj tak nebol jednoznačný záver, bolo by tam pravdepodobne nevyhotovil. V tom
prípade, ak dá jednoznačný záver z troch osôb na jedného, už nie je povinná vylučovať tých ostatných.
Dôkazová časť bola v tomto prípade irelevantná, lebo v prípade, že by p. B. iba čiastočne vylúčila,
pravdepodobne vylúčila alebo pravdepodobne určila, musela by pristúpiť ku skúmaniu aj ostatných, ale

ona ju určila jednoznačne. Táto zanechala zo svojho podpisu niečo v podpise H.. V znaleckom posudku
je odpoveď na otázku 5 až 7.
Podľa obhajcu KEU vo svojom znaleckom posudku na str. 11, 12 vyhodnotil porovnávací materiál
predložený k osobe A. B.. Na skúmanie boli predložené skúšky vlastných podpisov A. B. nimi označené
PM č. 132 – XXX/XXX-XX a skúšky podpisov k priezvisku H. nimi označené PM č. 137 – XXX/XXX-XX
vyhotovené čitateľne kurzívnym písmom ako textové podpisy so snahou o dodržanie školskej normy,

pravdepodobne úmyselne resp. neúmyselne meniť svoj spôsob písma. Túto pravdepodobnosť však
KEÚ prijal ako fakt, lebo na základe týchto podpisov by nemohol stanoviť jednoznačný záver vzhľadom
na to, že tieto podpisy nevykazujú dostatočnú zhodu so spornými podpismi. Zároveň, ale opomenul
tú skutočnosť, že obžalovaná mohla pri vykonaní skúšky vlastných podpisov úmyselne meniť aj tieto
podpisy. KEÚ stanovil záver skúmania na základe nedostatočného a neobjektívneho porovnávacieho

materiálu. KEÚ si mal vyžiadať od obžalovanej aj ukážky jej vlastných nesporne pravých podpisov, ide o
písomnosti, na ktorých sa nachádzajú jej podpisy a vznikli nezávisle od tohto konania, aby mohol overiť
a porovnať, či sa zhodujú s podpismi vyhotovenými v rámci skúšky podpisov. KEÚ si mal vyžiadať aj
ukážky písma jej pravých podpisov obžalovanej a vykonať skúšku písma, čo nevykonal.
Znalkyňa na vyjadrenie obhajcu uviedla, že nakoľko pokiaľ p. B. zanechala zo svojho podpisu na

skúškach jej vlastnoručného podpisu to čo použila pri tom spornom podpise, ukážky jej písma
nepotrebuje. Potrebuje H. ukážky, aby vylúčila H.. Má skúšky jej podpisov a skúšky podpisov k priezvisku
H.. Ona netvrdila, že oni menili, pretože u H. a G. má druhovo nezhodné podpisy na skúškach. Kdež
to u p. B., tá zanechala bohužiaľ niečo aj zo svojho, hoci ona sa ešte snažila, ale falšovateľ si totiž
neuvedomuje také znaky, ktoré v dôkazovej časti vypichla. Mala predložených šesť sporných podpisov

H., ktoré označila 1-6. Číslo za lomítkom je ich protokolové číslo. Mala predložené ukážky od A.
H. z bežnej praxe, ktoré vyhovovali aj časovej väzbe ich vzniku. Mala nejaké ukážky, ktoré vylúčila,
pretože s H. nevykazovali zhodné znaky, ktoré tam potom niektoré aj priradila, niektoré sa jej podarili,
niektoré nie. Mala predložené jeho skúšky k priezvisku H.. Skúšky jej sedeli s ukážkami. Znalec z toho
vychádza, že človek sa takýmto spôsobom podpisuje bežne v živote. Tam nebol dôvod, že úmyselne

alebo neúmyselne menil svoj spôsob podpisovania, pretože sa aj pred policajtom popodpisoval ako sa
bežne v živote podpisoval. Keby nemala k dispozícii u p. H. ukážky podpisov z bežnej praxe nemohla by
ho vylúčiť. Ďalej mala predložený porovnávací materiál k A. H.. Tam boli ukážky a skúšky jej vlastných
podpisov a skúšky podpisov k priezvisku H.. Keďže p. H. má nacvičený nečitateľný svoj zaužívaný
podpis, táto sa snažila akokeby vytvoriť priezvisko H., lebo sa nedalo z jej podpisov okrem iniciály

nič porovnávať. Boli by tam rozdielne znaky v tej časti, z ktorej by sa to dalo. Sedeli jej podpisy
so skúškami a čiastočne vyhovovali. Mala predložený materiál od p. B., kde mala skúšky vlastných
podpisov vyhotovených pred policajtom a skúšky k priezvisku H.. V prípade, že vylučuje človeka ako
pisateľa, musí mať k znaleckému skúmaniu k dispozícii ukážky vlastných podpisov z bežnej praxe.
Pokiaľ určuje človeka ako pisateľa aj keby to bol H., pokiaľ by sporné podpisy vyzerali ako H. na str.

9 znaleckého posudku prvá časť podpisov, keby toto bolo hypoteticky sporné a ona má na druhej
strane ukážky, že tam nájde zhodné znaky, tak pristupuje k overeniu pravosti, že tu potrebuje ukážku
k overeniu pravosti, tzn. H. verzus H.. V prípade, že je to H. a I. tak nepotrebuje ukážky z bežnej
praxe, pretože tam nemá čo porovnávať. Teda v prípade osoby, ktorej priezvisko sa nachádza na
spornom materiáli, musí mať k dispozícii aj ukážky z bežnej praxe jej vlastných podpisov. V danom

prípade to bolo u p. H.. Keďže však A. H. mala s p. H. základ, koreň priezviska rovnaký H., keby jej
neboli predložené aj ukážky z bežnej praxe jej vlastných podpisov, bola by ich od vyšetrovateľa žiadala,
ale tieto jej boli predložené. Tieto boli druhovo nezhodné. V prípade p. B. mala k dispozícii skúšky
podpisov vyhotovených pred OČTK. Keďže základ sporného podpisu je priezvisko H. a nie priezvisko
B., nepotrebuje preto ukážky jej vlastných podpisov z bežnej praxe, lebo tam nemá čo porovnávať.

Na polícii sa podpisuje zápisnica, ktorú ľudia podpíšu bežným podpisom. Potom keď už vyhotovujú
skúšky, keď už vedia k čomu, pričom im nemôžu byť predložené k nahliadnutiu sporné podpisy, aby
neopisovali, nesnažili sa ich napodobňovať, kedy sa viacmenej snažia dodržiavať školskú normu, alebo
úmyselne meniť svoj spôsob podpisovania alebo čokoľvek. Potom tie znaky, ktoré našla v spornýchpodpisoch, boli tak identifikačne hodnotné, že tam nie je tisícina percenta pochybnosti, pretože p. B.
zanechala zo svojho podpisu ten koncový ťah, ako keby si to neuvedomila, ktorý je naznačený. U p. G.
mala k dispozícii ukážky a skúšky vlastných podpisov a skúšky k priezvisku H.. Ukážky z bežnej praxe

nevyhovovali, boli druhovo nezhodné a teda neporovnateľné. Skúšky boli síce druhovo zhodné, ale boli
vyhotovené iným typom písma ako boli sporné podpisy. Teda len čiastočne vyhovovali, niečo mohla
porovnávať. V jeho prípade by ona a ani žiadny znalec nešiel v prípade p. G. k jednoznačnému záveru.
V znaleckom posudku na str. 10 uviedla, že skúšky menovanej k priezvisku H., nimi označené ako PM č.
XXX-XXX/XXX/22 vyhotovené čitateľne kurzívnym písmom ako textové podpisy so snahou o dodržanie

školskej normy, pravdepodobne úmyselne, resp. neúmyselne meniť svoj spôsob písma, pričom uviedli
na ilustráciu tam uvedené. Znalkyňa na opakované námietky obhajcu, že mali pri znaleckom skúmaní
použiť aj ukážky z vlastnoručných podpisov obžalovanej z bežnej praxe uviedla na predstavu porovnanie
jablka a hrušky. Jablko je H., čiže H. keďže obsahuje časť toho jablka môže porovnávať, teda pri
porovnávaní jej podpisu musí mať ukážky z jej vlastnoručných podpisov z bežného života. Ale v prípade,
že má hrušku, hrušku s jablkami neporovnáva. Ale mala od hrušky skúšky k priezvisku jablko.

Podľa vyjadrenia obhajcu majú za to, že v danom prípade ide o vysoko účelové vyhodnotenie
porovnávacieho materiálu. KEÚ na strane 11 znaleckého posudku uvádza, že „Po porovnaní tohto
podpisu s nesporne pravými podpismi A. B. ako ai so skúškami podpisov k priezvisku H. vyhotovené
menovanou boli zistené v prevažnej miere zhodné a podobné znaky“. Toto tvrdenie je však zavádzajúce
a nezakladá sa na pravde, pretože KEÚ nemalo k dispozícii nesporne pravé podpisy obžalovanej a

nevyžiadal si ukážky podpisov obžalovanej. Podpisy v rámci skúšky podpisov nemožno považovať za
nesporne pravé (môžu byť úmyselne menené). V znaleckom posudku nie je uvedený žiadny dôkaz o
tom, že by KEÚ mal nesporne pravé podpisy obžalovanej k dispozícii. KEÚ označil podpis A. H. na
písomnostiŽiadosťozápispovoleniaužívaniastavbyzodňa22.08.2018,ktorývovzájomnomporovnaní
s nesporne pravými podpismi menovaného vykazoval rozdielne znaky vo všeobecnej ako aj zvláštnej

rovine skúmania, za porovnávací podpis na základe tvrdenia poškodeného, ktorý tvrdil, že: „dokonca
nevie, či to nepodpísala p. B.“. Obžalovaná sa jednoznačne vyjadrila, že tento podpis nevyhotovila.
Čiže ide o nejasné pravdepodobné tvrdenie poškodeného proti jednoznačnému tvrdeniu obžalovanej.
Napriek tomu KEÚ tento podpis zaradil medzi porovnávacie podpisy a navyše v závere znaleckého
posudku v bode č. 8 uviedol, že „Porovnávací podpis, označený N.- 22, vyhotovila A. B.“.

Znalkyňa uviedla, že mala k dispozícii nesporne pravé podpisy p. B., ktorými boli skúšky jej
vlastnoručných podpisov vyhotovených pred policajtmi. Išlo teda o jej pravé podpisy, keďže boli ňou
vyhotovené. Vyplýva to aj zo záznamu o skúške písma. Ale to, čo zmenila pred policajtom našla
v spornom podpise, takže sa vlastne priznala.
Podľaobhajcutvrdenie,žepriporovnanítohtopodpisusoskúškamipodpisovkpriezviskuH.vyhotovené

menovanoubolizistenévprevažnejmierezhodnéapodobnéznakyjetaktiežzavádzajúce.Tototvrdenie
KEÚ ničím neodôvodnil.
Znalkyňa k uvedenému vyjadreniu obhajcu uviedla, že keď vypracuvavajú znalecké posudky zo zákona
hospodárne, nie je podmienka keď to takto vyhodnotí v predložených materiáloch. Nie je povinná to
dodávať do dôkazovej časti. Všetky tieto podpisy sú potom použité v dôkazovej časti. Bežná prax je taká,

že pokiaľ sú takto rozsiahle otázky, odpovede sú zhrnuté takýmto spôsobom uvedeným v znaleckom
posudku. Mala u p. H. ukážky jeho vlastnoručných podpisov a aj skúšky. Dokonca mala v ukážkach
veľa podpisov, keďže tohto mali podpisovať aj iné osoby. Musela stotožňovať ukážky podpisov p. H..
Tie, ktoré sa jej podarilo stotožniť nechala v posudku, tie čo nie vylúčila. Má na to nárok keď má dosť
porovnávacích podpisov. Potom keďže sa jej dva podpisy nepozdávali, kontaktovala vyšetrovateľa, aby

predviedol p. H. a išiel s ním podpis za podpisom, aby sa k nim vyjadril, či tieto podpísal, ale ona ich
už predtým vylúčila. Potom bola doplnená písomnosť, na ktorú teraz obhajca na str. 12 znaleckého
posudku poukázal. Ju to však nezaujíma, nenechá sa tým ovplyvniť. Obhajca si mýli vyhodnotenie
a skúmanie materiálov. Vyhodnotenie materiálov, ktoré dostane je posúdenie, či vyhovuje, nevyhovuje
alebo čiastočne vyhovuje. U A. G. na str. 12 dolu znaleckého posudku uvádza, že „ukážky menovaného

vzhľadom na druhovú zhodnosť so spornými podpismi nevyhovujú“, teda nemá tam čo porovnávať
„a skúšky čiastočne vyhovujú na porovnanie so spornými podpismi“ a to už vysvetlila, že mohla porovnať
„C“,pretožeontovyhotovovalperličkovýmpísmomaspornýmateriálbolvyhotovenýkurzívnympísmom,
teda čiastočne jej vyhotovovali. Len to porovnanie, ktoré robila pod mikroskopom nie je zachytené
v znaleckom posudku o to ide p. advokátovi, pretože majú robiť hospodárne a ak by si za to niekto

platil, zbytočne naťahujú strany posudku. Preto keď ona tvrdí, že keď nájde niekoho kto to jednoznačne
vyhotovil, už by nemusela svojim spôsobom kontrolovať tých ostatných. Samozrejme, že to robia. Ale
kebydalap.B.,želenpravdepodobnevyhotovilapodpisp.H.,musísamozrejmedokazovaťajostatných,
resp.išlabyodp.H.pravdepodobnenevyhotovila,p.G.pravdepodobnenevyhotovilvtomtoprípadekeďvidí, že má čiastočne vyhovujúce materiály a prišla by k p. B. vyhotovila jednoznačne. Ďalej znalkyňa
uviedla, že nikdy nezaradila sporný podpis medzi porovnávacie podpisy, obhajcom uvádzaný podpis PM
č. 202 (str. 12 znaleckého posudku) nie je sporný podpis, ale podpis porovnávací. Na str. 12 znaleckého

posudku v obrázku poukazujú na výpoveď p. H. v zápisnici o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa
22.11.2022, ktorý tvrdí, že túto písomnosť nepodpísal. Nejde o výpoveď p. G. ako to tvrdí obhajca.
Porovnávala skúšky priezvisko H. s týmto jedným podpisom. Porovnávací materiál - A. H. je na strane
3 celý bod 4 posudku, mala v 58-ich bodoch podpisy, ale bolo ich viac. V prvom protokole ich bolo 95
podpisov ukážky a skúšky. Potom, čo žiadala vyjadriť sa k podpisom, ktoré vylúčila z H., mala doplnené

15 podpisov. Teda mala spolu 110 podpisov.
Na ďalšiu otázku obhajcu, aby uviedla, ktoré na tom podpise H. sa zhodovalo s tým, že to mala
podpísať obžalovaná, znalkyňa uviedla, že je to uvedené v dôkazovej časti na str. 17 posudku
porovnaním sporných podpisov s porovnávacím materiálom A. B.. Všetky sporné podpisy vyhotovila A.
B.. V dôkazovej časti posudku od str. 17 po 23 sú znázornené všetky zhodné, identifikačne hodnotné
zhodné znaky sporných podpisov k priezvisku H. s porovnávacím podpismi obvinenej. Na základe

uvedeného dospeli k záveru, že sporné podpisy, t. j. šesť sporných podpisov k priezvisku H. vyhotovila
p. B..
Obhajca uviedol, že tvrdia, že zo znaleckého posudku vyplýva, že na obrázkoch zobrazila predmetný
podpis M XXX/XX a podpisy vyhotovené p. B. v rámci skúšky podpisov. Podľa ich hodnotenia je len
jeden jediný znak je zhodný, a to v písmene „C“. PM č. XXX so skúškami podpisov je vyhotovený osobou

A. G.. Keď sa porovnával podpis p. G., tento je nejakým spôsobom zhodný ako podpisovala p. B. a KEÚ
jednoznačne uviedol, že podpis vyhotovila p. B., keď sa porovnáva písmeno „C“.
Znalkyňa na to uviedla, že tam musí byť nejaké iné číslo, lebo 122/22 je protokolové číslo. Podpis 122
patrí A. H., ide o skúšky jej podpisov k priezvisku H. (str. 11 znaleckého posudku). To nie je podpis p.
B.. Pri skúškach podpisu p. G. k priezvisku H. väčšina písmen „C“ nezačína v strednej zóne ako sporné

podpisy a takisto ako skúšky p. B.. Oni väčšinou začínajú v strednej zóne toho písmena a na tom oblúku.
H. to tam nemá. Obhajoba a ich znalkyňa nedodržala značenie KEÚ.
Obhajca ďalej poukázal na skúmanie KEÚ vykonaného v znaleckom posudku od str. č. 17 „Porovnanie
sporných podpisov s porovnávacím materiálom A. B.“, kde KEÚ konštatuje že: „Identifikačná hodnota
zistených zhodných znakov nám, aj napriek obmedzeniam v porovnávacom materiáli uvedeným vyššie,

umožňuje stanoviť jednoznačný záver skúmania“. Na ilustráciu KEÚ uvádza niektoré zhodné znaky.
KEÚ tvrdí, že sporné a porovnávacie podpisy sa zhodujú v písmovom obraze. Práve naopak, ich znalec
tvrdí, že vôbec sa nezhodujú v písmovom obraze už na prvý pohľad. Nezhodujú sa ani vo veľkosti.
Na uvedené znalkyňa uviedla, že v znaleckom posudku je pri podpisoch dodržaný ich pomer, ale sú
rôzne zväčšované, zmenšované. Pokiaľ znalec obhajoby nemal k dispozícii originály tých podpisov,

sa nemôže, nesmie vyjadrovať k ich veľkosti. Preto uvedené nemôže znalec obhajoby konštatovať.
Znaleckom posudku na strane 12 uvádzajú: „ Na ilustráciu budú ďalej v znaleckom posudku
použité obrázky jednotlivých podpisov, na ktorých boli písmové ťahy iných podpisov odstránené.
V prípade znázorňovania materiálov bude veľkosť obrázkov upravená podľa potreby, ale so zachovaním
pomerov.“, aby nesploštili nejako ten podpis a a nevyzeralo, že je iný.

Obhajca ďalej uviedol, že KEÚ tvrdí, že sporné a porovnávacie podpisy sa zhodujú v tvarovaní
jednotlivých písmen, resp. písmových ťahov a ich detailov, následne prezentuje zhodný znak v písmene
„C“. KEÚ opomenul, že ostatné písmená sú vyhotovené diametrálne rozdielne, pričom ide o omnoho
hodnotnejšieznaky.NásledneKEÚpoukazovalnatzv.pomerovévýškyumiestnenieavýškyjednotlivých
písmových tvarov. Napríklad, že dolná časť písmena „C“ je umiestnená pod úrovňou riadku. Ale

nepoukázal na to, že písmeno „b“ je umiestnené rozdielne - v sporných podpisoch na úrovni alebo
pod úrovňou riadku, v porovnávacích podpisoch nad úrovňou riadku. Teda znalkyňa sa zaoberala len
písmenom „C“ a nezaoberala sa písmenom „b“.
K uvedenému znalkyňa uviedla, že na strane 18 posudku je písmeno „C“. Na začiatku upozorňuje, že
na ilustráciu uvádza. Žiadny zákon jej neprikazuje ako to má urobiť. Dôkazovú časť má urobiť tak, ako

to uzná za vhodné tak, aby bola hospodárna. Keďže p. obhajca povedal, že neporovnávala písmeno
„b“, že je nad riadkom, tak na str. 19 znaleckého posudku SM č. 3 vidno, že písmeno „b“ je, len to tam
neukázala, lebo ukazuje len niektoré zhodné znaky, neukazuje všetky. Na písmene „b“ ukazovala niečo
iné, a to že je vrchol tohto písmena vyššie umiestnené ako písmeno „C“. Je to tak v spornom ako aj
porovnávacom materiáli. Teda zaoberala sa aj písmenom „b“ (str. 19 ZP), kde uviedla, že horná časť

písmena „C“ je v sporných aj porovnávacích podpisoch umiestnená nižšie ako horná časť písmena „b“
– vrchol slučky písmena „b“. V tejto dôkaznej časti znaleckého posudku porovnávala sporné podpisy
priezviska H. s porovnávacími podpismi p. B.. Písmenu „b“ sa v znaleckom posudku venuje tri krát.
Na str. 20 posudku ukazuje, že slučka tohto písmena je v sporných aj porovnávacích podpisoch úzka.Vrchol slučky písmena „b“ je v sporných aj porovnávacích podpisoch umiesnený nižšie ako horná časť
slučky písmena „k“ – na str. 21 posudku. Uvedené nebolo sporné v týchto bodoch, ale v týchto bodoch
ukazovala identifikačné hodnotné zhodné znaky.

Na vyjadrenie obhajcu, že podľa ich znalca je zhoda u p. B. s p. H. len v písmene „C“, v ostatných
písmenách sa nezhoduje podpis, ktorý znalkyňa mala a ktorý porovnávala v porovnaní s tým, čo je na
sporných materiáloch, znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že áno lebo je druhovo nezhodný, ale
s jej vlastnými podpismi tam bol znak v koncovej časti, čiže falšovateľ alebo páchateľ zanechal niečo
zo svojho podpisu v tom podpise a tým sa ako keby priznal písmoznalcovi. Teda zotrváva na tom, že

všetky písmená v sporných a porovnávacích podpisoch porovnávala a v znaleckom posudku ich uviedla
len ilustračne a tieto sa zhodovali s obžalovanou, od ktorej mala skúšky. Napr. na str. 22 posudku sú
porovnávacie podpisy A. B., čiže porovnávacie podpisy č. 135 a porovnávacie podpisy č. 137,140, 150
a 159 sú porovnávacie podpisy, ktoré táto vytvorila pred OČTK k priezvisku H. a tam sú tie zhodné
znaky. Aj vo výškach sú zhodné znaky. Na str. 19 pri SM 3 a nad nimi sú porovnávacie podpisy síce
k inému znaku na PM č. 150 a 163, ale aj PM č. 144 O. 159 a tam je to písmeno „b“ nad linajkou.

A to sú náhodne vyberané podpisy, kde to ukáže. Nie je pravdivé tvrdenie obhajcu, že písmeno „C“
je v sporných podpisoch vyhotovené s nižšou výškou ako v porovnávacích podpisoch. Nevie, ako sa
mohol obhajobe vyjadriť znalec k výške z podpisov, ktoré sú nejakým spôsobom zväčšované alebo
zmenšované. Ona porovnáva výšku písmen, napr. ako sú písmená „b“ a „C“, napr. horná slučka písmena
„b“, to má aj p. H. v skúškach vyhotovených pred policajtom. Zotrváva na svojom vyjadrení, že mala

dostatočnú časť porovnávacieho materiálu, z ktorej mohla jednoznačne povedať, že sporné podpisy
k priezvisku H. vyhotovila p. B.. Vonkajšie alebo vnútorné faktory písmoznalec zohľadňuje. Ako už
uviedla ukážky písma z bežnej praxe obžalovanej nepotrebovala, keďže mala skúšky jej vlastnoručného
podpisu k priezvisku H., pretože priezvisko B. sa s H. nezhoduje v ničom. V znaleckom posudku uviedla,
že táto úmyselne alebo neúmyselne menila skúšky k priezvisku H., preto sú tam rozdielne znaky v týchto

skúškachjejpodpisoch.Nazačiatkukeďzačínaskúmanie,takvznaleckomposudkupíše,žebolizistené
v prevažnej miere zhodné a podobné, znaky v malej miere rozdielne. Každý pisateľ má nejakú variabilitu.
Pri skúškach podpisoch predpokladá, že p. B. sa snažila dodržiavať školskú normu, t. z., že vytvarovala
„k“, ale tu vidno, že je to pomalé, ale cez to všetko si nedokázala uvedomiť, že „C“ dala nižšie ako hornú
slučku „b“ a ešte nižšie ako „k“. To sú neuvedomované znaky. Na str. 22 a 23 je zobrazený smer a tvar.

Na str. 23 je podpis č. 202, ktorý p. obhajca stále označuje ako 122 a porovnávací podpis p. B. č. 135
a 133 a sporný podpis, čo si falšovateľ neuvedomil a dal tam kúsok svojho podpisu. Jej úlohou bolo zistiť,
kto písal sporné podpisy na základe zhody identifikačných znakov a nie či G. alebo H. úmyselne alebo
neúmyselne menili písmo pri skúške písma k priezvisku H.. K vyjadreniu obhajoby, že sporný podpis
môže byť aj p. G., uviedla, že p. G. podpísal p. H., čo je uvedené na str. 12 posudku, porovnávacie

skúšky č. 172 až 201, sú druhovo nezhodné a čiastočne nevyhovujú. Mohla porovnať iba písmeno „C“,
v ktorom našla rozdielne znaky, je tam veľké rozovretie medzi oválom písmena a koncovým ťahom, čiže
nevie kde znalkyňa obhajoby videla zhodné znaky. Obhajca nevedel uviesť, v ktorom porovnávacom
podpise skúšky podpisov p. G. ich znalkyňa videla zhodné znaky medzi písmenom „C“ a „a“, preto sa
k tomu znalkyňa nevedela vyjadriť. Aj napriek skutočností uvádzaných obhajcom a ním položených jej

otázok znalkyňa zotrvala na záveroch nimi podaného znaleckého posudku.

Zozápisniceovydanívecizodňa25.05.2022(nač.l.206spisu)vyplýva,žeA.G.nazákladevýzvypodľa
§ 89a ods. 1 Trestného poriadku po zákonnom poučení dobrovoľne vydal originály listín nachádzajúcich
sa v spise na č. l. 207-210, a to dve zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka

zo dňa 6.6.2018 a dve vlastné zmenky zo dňa 6.6.2018.

Zo zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 6.6.2018 (č. l. 207 spisu)
vyplýva, že táto mala byť uzavretá medzi veriteľom: A. G., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom
I. XX/XX, XXX XX E. J. (ďalej len veriteľ) a dlžníkom: A. H., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX

XX F. E. F. (ďalej len „dlžník“). Predmetom zmluvy je poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 9.000 EUR
veriteľom dlžníkovi. Dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnutú pôžičku do 30.6.2018. Veriteľ a dlžník sa
dohodli, že v prípade, ak dlžník nevráti veriteľovi poskytnutú pôžičku riadne a včas najneskôr v lehote
do 30.6.2018, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne za každý
deň omeškania. Zároveň sa okrem iného dohodli, že na zabezpečenie pôžičky na základe tejto zmluvy

vystaví dlžník v prospech veriteľa vlastnú zmenku na sumu 9.000 EUR. Predmetná zmluva je opatrená
podpismi veriteľa a dlžníka.Z potvrdenia (na č. l. 207 p.v. spisu) vyplýva, že A. H., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX F. E.
F. potvrdil, že dňa 6.6.2018 prevzal od A. G., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XX/XX,
XXX XX E. J., pôžičku vo výške 9.000 Eur. Predmetné potvrdenie je opatrené podpisom vystaviteľa.

Z vlastnej zmenky vystavenej v Hliníku nad Hronom dňa 6.6.2018 (na č. l. 209 spisu) vyplýva, že táto
obsahuje bezpodmienečný sľub dlžníka: A. H., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX F. E. F.
zaplatiť za túto zmenku sumu 9.000 EUR so splatnosťou 30.6.2018 bez protestu na rad veriteľa: A. G.,
nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX E. J. s údajom miesta platenia I. XX/

XX, XXX XX E. J.. Predmetná zmenka je opatrená podpisom vystaviteľa zmenky.

Zo zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 6.6.2018 (č. l. 208 spisu)
vyplýva, že táto mala byť uzavretá medzi veriteľom: A. G., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX,
bytom I. XX/XX, XXX XX E. J. (ďalej len veriteľ) a dlžníkom: A. H., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom A.
XXX, XXX XX F. E. F. (ďalej len „dlžník“). Predmetom zmluvy je poskytnutie finančnej pôžičky vo výške

13.000 EUR veriteľom dlžníkovi. Dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnutú pôžičku do 30.6.2018. Veriteľ
a dlžník sa dohodli, že v prípade, ak dlžník nevráti veriteľovi poskytnutú pôžičku riadne a včas najneskôr
v lehote do 30.6.2018, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne za
každý deň omeškania. Zároveň sa okrem iného dohodli, že na zabezpečenie pôžičky na základe tejto
zmluvy vystaví dlžník v prospech veriteľa vlastnú zmenku na sumu 13.000 EUR. Predmetná zmluva je

opatrená podpismi veriteľa a dlžníka.

Z potvrdenia (na č. l. 208 p.v. spisu) vyplýva, že A. H., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX F. E.
F. potvrdil, že dňa 6.6.2018 prevzal od A. G., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XX/XX,
XXX XX E. J., pôžičku vo výške 13.000 Eur. Predmetné potvrdenie je opatrené podpisom vystaviteľa.

Z vlastnej zmenky vystavenej v Hliníku nad Hronom dňa 6.6.2018 (na č. l. 210 spisu) vyplýva, že táto
obsahuje bezpodmienečný sľub dlžníka: A. H., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXX, XXX XX F. E. F.
zaplatiť za túto zmenku sumu 13.000 EUR so splatnosťou 30.6.2018 bez protestu na rad veriteľa: A. G.,
nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX E. J. s údajom miesta platenia I. XX/

XX, XXX XX E. J.. Predmetná zmenka je opatrená podpisom vystaviteľa zmenky.

Svedok – poškodený A. H. na hlavnom pojednávaní po oboznámení vyššie uvedených Zmlúv o pôžičiek
zo dňa 6.6.2018 na sumu 9.000 EUR a 13.000 EUR, Potvrdení zo dňa 6.6.2018 o prevzatí pôžičky
9.000 EUR a 13.000 EUR a Vlastných zmeniek na sumu 9.000 EUR a 13.000 EUR zo dňa 30.06.2018

uviedol, že podpis na uvedených listinných dôkazoch nie je jeho, ani rodné číslo nie je správne uvedené.
Jeho rodné číslo je: 800625/8381. Ďalej uviedol, že v občianskom preukaze má uvedené krstné meno
„A.“ a v rodnom liste má uvedené „A.“ Teda pri vyhotovovaní občianskeho preukazu sa pomýlili.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 9.8.2017 (č. l. 31-32 spisu) vyplýva, že táto mala byť uzavretá medzi
veriteľom: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XX/XX, E. J. (ďalej len veriteľ) a dlžníkom: A. H., nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX, F. E. F. (ďalej len „dlžník“). Predmetom zmluvy je požičanie peňazí
vo výške 17.000 EUR veriteľom dlžníkovi. Podľa zmluvy sa pôžička poskytuje v dvoch častiach. Prvá
časť vo výške 5 900 EUR bola poskytnutá dlžníkovi pred podpisom tejto zmluvy o pôžičke v hotovosti
a dlžník svojim podpisom potvrdzuje je prevzatie a druhá časť vo výške 6.100 EUR a 5000 EUR bude
poskytnutá dlžníkovi prevodom na ním uvedený bankový účet č. M. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

Dohodli sa, že dlžník vráti veriteľovi požičanú sumu bezúročne jednorazovo v lehote do 15.01.2018.
Predmetná zmluva je opatrená podpismi veriteľa a dlžníka.

Z uznania dlhu zo dňa 22.12.2018 (na č. l. 33 spisu) vyplýva, že A. H., nar. XX.XX.XXXX,bytom A. XXX,
F. E. F. uznal svoj dlh, čo dôvodu a výšky voči veriteľovi A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, E.

J., vo výške 17.000 Eur, ktorý sa zaviazal uhradiť jednorázovo najneskôr do 15.01.2018. Predmetné
potvrdenie je opatrené podpisom dlžníka a veriteľa.

Z vlastnej zmenky vystavenej v Hliníku nad Hronom dňa 22.12.2018 (na č. l. 34 spisu) vyplýva, že táto
obsahuje bezpodmienečný sľub dlžníka zo zmenky (vystaviteľa): A. H., 25.06.1981, bytom A. XXX, F. E.

F. za túto zmenku zaplatiť bez protestu sumu 17.000 EUR A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, E.
J. dňa s miestom splatnosti Hliník nad Hronom, Predmetná zmenka je opatrená podpisom vystaviteľa
zmenky.Svedok – poškodený A. H. na hlavnom pojednávaní po oboznámení vyššie uvedených listinných
dôkazov, a to Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.08.2017 na sumu 17.000 EUR Uznaní dlhu zo dňa 22.12.2018
a Vlastnej zmenky na sumu 17.000 EUR uviedol, že podpis na uvedených listinných dôkazoch je jeho.

Je potrebné však konštatovať, že jeho rok narodenia je aj na týchto uvedený nesprávny.

Zo svedkom – poškodeným A. H. na hlavnom pojednávaní predložených listinných dôkazov (č. l.
714-716), a to zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2018 (č. l. 715 spisu) vyplýva, že táto mala byť uzavretá
medzi veriteľom: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX, F. E. F. (ďalej len veriteľ) a dlžníkom:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Horná Ždaňa 86 (ďalej len „dlžník“). Predmetom zmluvy je
požičanie peňazí vo výške 15.000 EUR dlžníkovi veriteľom. Dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnutú pôžičku
bezúročne jednorazovo do 15.01.2019. Predmetná zmluva je opatrená podpismi veriteľa a dlžníka.

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.01.2019 (č. l. 714 spisu) vyplýva, že táto mala byť uzavretá medzi
veriteľom: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX, F. E. F. (ďalej len veriteľ) a dlžníkom: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Horná Ždaňa 86 (ďalej len „dlžník“). Predmetom zmluvy je požičanie peňazí
vo výške 2.000 EUR dlžníkovi veriteľom. Dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnutú pôžičku bezúročne do
15.01.2019. Predmetná zmluva je opatrená podpismi veriteľa a dlžníka.

Z vlastnej zmenky (na č. l. 716 spisu) vyplýva, že táto bola vystavená v F. E. F. dňa 22.12., avšak

absentuje v nej rok jej vystavenia a táto obsahuje bezpodmienečný sľub dlžníka: A. B. zaplatiť za túto
zmenku sumu 17.000 EUR so splatnosťou 15.1.2019 bez protestu na rad veriteľa: A. H. s údajom miesta
platenia F. E. F. Predmetná zmenka je opatrená podpisom vystaviteľa zmenky.

Z výzvy Advokátskej kancelárie K. L. M., F. XX, XXX XX C. na zaplatenie pred podaním návrhu na

vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 05.10.2018 (na č. l. 16, 709 spisu) je zrejmé, že táto
bola adresovaná svedkovi - poškodenému A. H. na základe predloženia jej klientom, a to svedkom –
poškodeným A. G. zmlúv o pôžičke zo dňa 6.6.2018, ktoré boli uzatvorené medzi nimi dňa 06.06.2018
na dlžné sumy 13.000 EUR a 9.000 EUR, ktoré mal svedok – poškodený A. G. požičať svedkovi -
poškodenému A. H.. Lehotu na splnenie svojich záväzkov určil klient do 7 dní od doručenia tejto výzvy.

Z obsahu kópie pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/9/2020 (zväzok III –
príloha č. 1) a z pripojeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/55/2022 zo dňa
28.02.2024, právoplatného dňa 26.03.2024 (č. l. 672-676) mal súd za preukázané, že v právnej veci
žalobcu: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. J., Školská 46/16, zastúpený O. C. K. K. M. M., so

sídlom J. J., M. XX, IČO: XXXXXXXX proti žalovanému: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX,
F. E. F., o žalobe na zaplatenie sumy 17.000 EUR s príslušenstvom Okresný súd Žiar nad Hronom
rozsudkom č.k. 5C/9/2020-149 zo dňa 12.08.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 12Co/55/2022 zo dňa 28.02.2024, právoplatným dňa 26.03.2024 súd žalobu žalobcu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a odvolacieho konania

v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítaním aj
ďalších listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení A. H. na OO PZ Žiar nad Hronom
zo dňa 28.05.2021 (na č. l. 49 spisu); komunikácie na facebook.com/messages medzi obžalovanou

a svedkyňou A. H. zo dňa 26.10.2018 týkajúcej sa doručenia výzvy od K. L. M. v súvislosti so zmluvami
o pôžičke na sumu 9.000 € a 13.000 € (na č. l. 30) a zo dňa 07.03.2019 až 13.03.2019 týkajúcej sa
bloknutia obžalovanej ako tipera a aj sprostredkovateľa (702-704, 705-707); e-mailovej komunikácie
odosielanej a prijímanej medzi Advokátskou kanceláriou K. L. M. a e-mailovou adresou A. zo dňa
29.10.2018, 02.11.2018, 05.11.2018 a zo dňa 06.11.2018 (č.l. 710, 23-25, 26-29,711-713); odpovede

Národnej banky Slovenska zo dňa 08.10.2020 a vyhľadávania v registri finančných a finančných
poradcov (č. l. 699-701) o ukončení okamžitou výpoveďou ku dňu 03.10.2017 spolupráce spoločnosti
Finportal s podriadeným finančným agentom SOLDIX s.r.o, konajúcom prostredníctvom konateľa
- obžalovanej; kópii dokladov predložených svedkom - poškodeným A. G. – zmluvy o pôžičkách
uzatvorených medzi ním a obžalovanou dňa 15.02.2017 (4.600,- €), dňa 27.02.2018 (22.000,- €), dňa

23.08.2018 (11.400,- €), dňa 02.01.2019 (2.500,- €), dňa 24.05.2019 (5.000,- €) a dňa 01.10.2019
(4.800,- €), príjmový pokladničný doklad – pôžička zo dňa 12.03.2018 (6.000,- €), Uznanie dlhu
22.12.2018 (10.000,- €) a s nimi súvisiace doklady, ako potvrdenia, zmenky predložené na žiadosť
obhajoby (č. l. 564-584), písomného vyjadrenia obžalovanej s prílohami (739-796), úradného záznamuo šetrení spolu s prílohami PaMÚ (č. l. 803-807, správy o povesti na obžalovanú (č.l. 604), výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a aktuálnej odpovede z Centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov na obžalovanú (č.l. 605-606, 816-822), aktuálneho odpisu registra trestov na

obžalovanú(č.l.815),podstatnéhoobsahupripojenéhospisuvedenéhonaKRPZ,OKPBanskáBystrica
sp. zn. ČVS: C./X-XXX-XX-XXXX, z neho najmä uznesenie KR PZ, OKP BB ČVS:C./X-XXX-XX-XXXX
zo dňa 13.12.2022, právoplatným dňa 29.12.2022 (č. l. 249-272), ako aj obsahu ostatného spisového
materiálu.

Pokiaľ zo strany obhajoby bol podaný návrh na doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného
znaleckého posudku k vypracovanému znaleckému posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ Bratislava ČES: N./XXXXX zo dňa 10.01.2023, súd tento návrh ako nedôvodný odmietol.
V prejednávanej veci bol vypracovaný vyššie uvedený písomný znalecký posudok. Podľa § 16
ods. 2 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, znalec je povinný vykonávať znaleckú

činnosť účelne a hospodárne. Pri vypracovaní posudku boli KEÚ PZ vyhodnotené všetky relevantné
skutočnosti. V závere posudku sa vyjadrili presvedčivo a zrozumiteľne ku všetkým položeným otázkam
v stručných odpovediach pod Ad 1. – 4., Ad 5. - 7. a 8. a jeho závery sú jednoznačné. Za KEÚ PZ bola
zároveň na hlavnom pojednávaní podrobne vypočutá spracovateľka tohto znaleckého posudku, pričom
v záveroch súd nezistil žiadne rozpory či nezrovnalosti, ani z jej výpovede nevyplynuli žiadne významné

skutočnosti, ktoré by bolo prípadne potrebné objasniť kontrolným znaleckým dokazovaním.

Ako už bolo vyššie konštatované v prejednávanej veci bola dňa 13.12.2023 na obžalovanú podaná
prokurátorom P. N. D. E. F. obžaloba pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania
a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného

zákona a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe
v nej uvedenom. Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (ďalej len
„Trestný zákon“) účinného od 06.08.2024, došlo k úprave trestných sadzieb pri žalovaných trestných
činoch v prospech obžalovanej a súčasne k novelizácii ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona
upravujúceho výšku škody, keď malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur, väčšou

škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur, značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu250000euraškodouveľkéhorozsahusarozumieškodaprevyšujúcasumu650000eur,zktorého
dôvodu súd obžalovanú na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.09.2024 upozornil, že vzhľadom
na účinnú novelu Trestného zákona bude skutok obžaloby ďalej posudzovaný ako zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 3 písm. b)

Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024.

V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní

vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán, mal súd potom vinu obžalovanej A. B. z konania uvedeného v upravenej
skutkovej a právnej vete rozsudku, po úprave právnej kvalifikácie skutku za nepochybne preukázanú.
Skutkový stav súd ustálil v súlade s produkovanými dôkazmi už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní.

Obžalovaná A. B. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprela,
pričom na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať. V prípravnom konaní na svoju obranu
uviedla, že o zmluvách o pôžičke a zmenkách zo dňa 06.06.2018 na sumy 13.000,- € a 9.000,- € nič
nevie, ona ich určite nepodpísala, nemala dôvod, nič by z toho nemala. V roku 2017 alebo 2018 požičala
od A. G. pre A. H. bez dokladu najskôr sumu 8.000,- € a potom ešte nejaké peniaze, avšak kedy a v akej

výške to bolo si už nepamätala. Napriek tomu tvrdila, že A. G. požičal H. finančnú hotovosť v celkovej
výške 10.000 €, ktorú sumu si len navyšoval úrokmi. Keď mu peniaze títo nevracali, A. G. ju s odstupom
času požiadal, aby dala podpísať A. H. asi jednu zmluvu o pôžičke a jednu zmenku k nej, a to asi na 22
000,- €. Ona ich odovzdala A. H. aby ich dala podpísať bratovi. Už si nepamätá, či podpísané listiny bolipotom odovzdané jej alebo priamo G.. Po nejakom čase jej A. H. spomínala, že od advokátky M. prišla
výzva na zaplatenie dlhu 22 000,- €, čo bratovi nechcela povedať a požiadala ju, aby Číka poprosila o
zníženie úrokov. Pokiaľ ide o emailovú komunikáciu s advokátkou M., A. H. nič nediktovala. Asi koncom

roka 2018 sa Čík stretol s H. za jej prítomnosti, kedy sa títo dohodli na uhradení Číkovi sumy 17 000,-
€ o čom podpísali zmluvu o pôžičke aj zmenku, ktorá mala nahradiť zmluvu a zmenku na 22 000,- €.
Vie, že A. H. tieto peniaze G. nevrátil.
Na hlavnom pojednávaní pri vyjadrení sa k výpovedi A. H. už uviedla, že G. jej poslal pre účely
poskytnutia pôžičky pre A. H. na účet sumu 9.000,- Eur a v hotovosti jej dal 3000 až 4000,- €, z ktorej

im ona dala sumu 1.000,- Eur, teda spolu mali H. požičanú od G. sumu 10 000,- Eur a nie sumu 22.000
Eur. Do tejto sumy boli napočítané G. úroky. Keďže nebola načerpaná hypotéka, p. H. to nemal ako
p. G. vrátiť. Ďalej uviedla, že ešte pred poskytnutím hypotéky A. H., tomuto ona prvý krát požičala
sumu 30 000,- Eur v hotovosti s tým, že jej peniaze vráti po poskytnutí mu úveru. Potom dostal už cez
Consumer Finance Holding úvery v sume 20 000,- Eur a 10 000,- Eur, z ktorých jej z ňou poskytnutej
mu pôžičky, teda zo sumy 30 000 Eur vrátil sumu spolu 15 000,- Eur. Následne dva roky tieto úvery

splácal. H. najskôr načerpal spotrebné úvery, až potom dostal hypotéku v sume 83 000,- až 84 000,- Eur
cez VÚB J.. Už nevie presne v akom období to bolo. Na jednej strane ďalej uviedla, že viac o tom ona
nevie, ju to nezaujímalo. Na druhej strane uviedla, že p. H. nasledujúce dva roky úvery aj splácal, ale
menšou čiastkou, hoci on tvrdí, že to išlo na jej účet. Tento komunikoval zo svojho mailu a určite nemal
exekúciu. Vie to preto, lebo keď mu prišla upomienka, vždy prišiel za ňou a oni už vtedy upomienku

nazývali exekúciou. Následne uviedla, že poškodený H. bol s upomienkami za ňou raz alebo dva krát.
Ona mu na to povedala len, že nech doplatí, dokonca si myslí, že dva krát za neho splátku doplatila
ona, pretože ju o to požiadal. Ďalej uviedla, že poškodený H. a jeho sestra si požičiavali peniaze priamo
od p. G., riešili to osobne s ním, nie s ňou. Na zmluvách nebol určite spätný dátum, myslí si, že by G.
takéto veci nerobil.

Takto postavenú obranu obžalovanej, súd považoval za účelovú, so snahou vyviniť sa z konania
kladeného jej za vinu a vyhnúť sa tak trestnej zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý aj
obžalovanej hrozil.

Obrana obžalovanej bola vyvrátená výpoveďami svedkov – poškodených A. H. a A. G., čiastočne aj
výpoveďou svedkyne A. H. a tiež závermi znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ Bratislava ČES: N./XXXXX zo dňa 10.01.2023 a výsluchom znalkyne A. A. I., jeho spracovateľky
vypočutej na hlavnom pojednávaní k jeho obsahu a vo veci zabezpečenými listinnými dôkazmi.

Svedok– poškodený A. H. aj na hlavnom pojednávaní zotrval na tom, že on zmluvy o pôžičke a k nim
príslušné zmenky zo dňa 06.06.2018, na sumy 9 000 Eur a 13 000 Eur s poškodeným A. G. ako
veriteľom, v ktorých mal mať postavenie dlžníka nepodpísal. Dozvedel sa o nich asi v roku 2021 od svojej
sestry, ktorá mu ich vtedy ukázala, na čo jej povedal, že to nie je jeho podpis, že ho niekto sfalšoval.
Sestra mu vtedy ukázala aj dokumenty týkajúce sa komunikácie s advokátkou K. M.. Po tomto zistení

podal na p. G. trestné oznámenie pre falšovanie zmeniek. On sa v čase tohto zistenia s obžalovanou už
v tomto období, a to od januára 2019 nebavil, pretože on v januári 2019 v banke zistil, že suma 15 000,-
Eur z hypotekárneho úveru, ktorý mu bol poskytnutý v decembri 2016, z ktorej chcel splatiť jeho prvý
úver, nebola použitá na tento účel, ale obžalovaná, ktorá bola s ním v banke a vypísala za neho všetky
potrebné doklady, dala uvedenú sumu poukázať na svoj účet. Keď mu pred zistením tejto skutočnosti

chodili upomienky, riešil to prostredníctvom obžalovanej, ktorá im písala, že je to vyplatené a že museli
urobiť nejakú chybu, aby si to tam dali do poriadku. Táto ho stále ubezpečovala, že je to v poriadku,
že chybu urobila len banka. A navýšenie hypotéky mu nevybavila. Potvrdil, že obžalovaná mu niekedy
okolo marca 2017 požičala od A. G. sumu 15 000,- Eur za účelom dokončenia prác na dome. Na lehote
splátok sa nedohodli. Boli dohodnutí, že mu peniaze vráti po poskytnutí mu hypotéky. Potom už na neho

p. G. s obžalovanou naliehali a preto mu až začiatkom roka 2019 podpísal zmluvu o pôžičke a zmenku
na sumu 17 000,- Eur. Tieto mu podpísal na túto sumu z dôvodu, že mu obžalovaná povedala, aby
bola suma 2 000,- Eur za ochotu G. mu peniaze požičať. Súhlasil s tým len preto, že chcel aby mu
bol navýšený ten hypotekárny úver, z ktorého mu chcel požičanú sumu vrátiť a použiť peniaze, ktoré
potreboval na dokončenie domu. K podpisu uvedenej zmluvy a zmenky došlo v kancelárii obžalovanej

v F. E. F., kde bol aj p. G., a to asi začiatkom roka 2019, lebo ešte koncom roka 2018 nechcel túto zmenku
podpísať. On to z ich strany považoval už za taký nátlak. Obžalovaná mu vtedy narýchlo vystavila ako
veriteľovi zmenku voči nej na sumu 17 000,- Eur s tým, že to malo byť pre neho záruka, aby mohol on
následne podpísať zmenku na uvedenú sumu aj pre p. G. s tým, že ak mu to on nezaplatí, tak to zaplatíG. obžalovaná. Túto zmenku mu obžalovaná vystavila v decembri 2018. Táto vedela, čo robí, lebo na ňu
uviedla nesprávny dátum jeho narodenia, čo si on vtedy vôbec nevšimol. V kancelárii obžalovanej tiež
buď začiatkom roka 2019 alebo koncom roka 2018 podpísal p. G. aj uznanie dlhu na sumu 17 000,- Eur.

On obsahom a dátumom v nich uvedených až tak pozornosť nevenoval, spoliehal sa na to, že keby mu
nebol navýšený hypotekárny úver, obžalovaná bude plniť zo zmenky, ktorú mu vystavila. Je potrebné
tiež konštatovať, že na uvedenej zmenke vystavenej obžalovanou absentuje aj rok jej vystavenia, ako
jednej z podstatných náležitostí zmenky (viď č. l. 716 spisu).

Podľa svedka – poškodeného A. G., tento poskytol v rokoch 2017-2018 obžalovanej, zaoberajúcej sa
sprostredkovaním úverov finančné prostriedky na prestavbu rodinného domu aj pre A. H., ktorého vtedy
osobne nepoznal, v sume spolu 22 000,- €. Peniaze obžalovanej požičiaval priamo, pričom jej časť
peňazí poskytol v hotovosti a časť aj na účet, a to sumy 9 000,- a 13 000,- Eur, presne ako to bolo si už
nespomína. Termíny na vrátenie peňazí boli stanovené, pričom mu bolo mu povedané, že sa tam rieši
nejaká hypotéka, exekúcia, že sa hypotéka natiahne, aby počkal dovtedy. O vrátenie peňazí od p. H.

sa začal zaujímať potom asi po pol roku a aj viac. Keďže to riešil prostredníctvom obžalovanej, chcel
aby s p. H. podpísali dodatočne zmluvu o pôžičke a zmenku, aby mal o tom nejaký doklad. Vypracovali
preto zmluvy o pôžičke a zmenky na uvedené sumy, spolu vo výške 22 000,- Eur. Už si nespomína,
či tieto zmluvy o pôžičke vypracoval sám. Čo sa týka zmeniek, zdá sa mu, že tieto vypracoval on sám
a tieto doniesol do kancelárie obžalovanej na podpis, ktoré odovzdal obžalovanej v jej kancelárii, aby ich

dala podpísať p. H.. Asi do týždňa mu ich obžalovaná vrátila podpísané. Keď mu peniaze neboli vrátené
ani v lehotách uvedených v týchto dodatočne uzatvorených zmluvách, dal ich vymáhať prostredníctvom
Advokátskej kancelárie K. M. a až vtedy zistili, že tieto podpisy nie sú p. H.. Obžalovanej sa neskôr pýtal,
že koho sú na týchto dokumentoch podpisy, ona mu povedala, že to podpisoval p. H.. Potom niečo padlo,
že to mohla podpísať jeho sestra. Na základe toho, že sa dozvedel, že podpisy na týchto zmluvách a

zmenkách nie sú p. H., po preposlaní mu obsahu komunikácie s p. H., on celé to konanie zastavil. Tieto
peniaze on od obžalovanej nevymáhal, lebo sa dohodli, že to bude vracať H.. Obžalovanej sa pýtal ako
má postupovať, keď nemá ani zmluvy, ani zmenky, ani peniaze. Obžalovaná mu preto potom dohodla
stretnutie s p. H., kde sa dohodli na sume 17 000,- Eur. Uvedená zmluva bola antidatovaná. Peniaze
mu vrátené neboli v reálnom čase, preto sa to rozhodol riešiť cez občianskoprávne súdy. Zmluvu na

17 000,- Eur s p. H. podpísal preto, že z tej sumy 22 000,- Eur, ktorú on poskytol, si mala nejakú časť
peňazí nechať obžalovaná.

Svedkyňa A. H. vypovedala skutočnosti, ktoré jej boli známe v súvislosti s finančnými prostriedkami,
ktoré mala obžalovaná požičať jej bratovi a o ktorých sa dozvedela od obžalovanej a neskôr aj od brata.

Táto potvrdila, že o zmluvách o pôžičke a k nim vystaveným zmenkám zo dňa 06.06.2018 na sumy
9.000 € a 13.000 €, ktoré mali byť uzatvorené medzi A. G. ako veriteľom a jej bratom A. H. ako dlžníkom
sa dozvedela až z listu JUDr. Sopkovej, o ktorom po jeho prečítaní informovala obžalovanú (č l. 30 spisu
- komunikácie na facebook.com/messages medzi obžalovanou a svedkyňou A. H. zo dňa 26.10.2018)
anaktorýodpovedalapodľainštrukciíobžalovanej,ktorejdôverovala,pričombratoviotomtonepovedala

z dôvodu, že tento už bol v tom čase zúfalý zo zavádzania ho obžalovanou o vybavovaní mu úveru.
O tomto mu povedala až po pol roku, keď p. G. začal od brata vymáhať sumu 17 000,- Eur zo zmluvy
o pôžičke a zmenke k nej, ktorú brat podpísal potom, čo ho obžalovaná neustále kontaktovala, aby mu
tieto papiere podpísal, že nech je aj ona krytá a na základe toho mu aj ona spravila nejakú zmluvu
o pôžičke s tým, že ak mu nevybaví úver, tak túto sumu 17 000,- Eur vyplatí p. G. za brata obžalovaná.

Ona potom od obžalovanej tiež požadovala, aby bratovi ten úver vybavila. pričom obžalovaná jej do
mailu v roku 2019 však napísala, že je stopnutá ako tipér a finančný poradca, z ktorého dôvodu si ona
túto skutočnosť overovala a bola jej potvrdená Národnou bankou Slovenska, ktoré skutočnosti vyplývajú
z listinných dôkazov - komunikácie na facebook.com/messages medzi obžalovanou a svedkyňou A.
H. zo dňa 07.03.2019 až 13.03.2019 (č. l. 702-704, 705-707) a z odpovede na podanie NBS zo dňa

08.10.2020 a vyhľadávania v registri finančných a finančných poradcov (č. l. 699-701).

Závermi znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ČES: N./XXXXX
zo dňa 10.01.2023 a podrobným výsluchom znalkyne A. A. I., jeho spracovateľky vypočutej na hlavnom
pojednávaní k obsahu znaleckého posudku mal súd za preukázané, že na Zmluve o pôžičke v zmysle

§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (uzatvorenej medzi veriteľom A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XX/XX,E.J.adlžníkomA.H.kposkytnutiufinančnejpôžičkyvovýške9.000,-€)anaPotvrdenínadruhej
strane tejto zmluvy, na Zmluve o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (uzatvorenej
medzi veriteľom A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, E. J. a dlžníkom A. H. k poskytnutiu finančnejpôžičkyvovýške13.000,-€)anaPotvrdenínadruhejstranetejtozmluvy;naVlastnejzmenkevystaviteľa
A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, F. E. F. v prospech A. G., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/
XXXX, bytom I. XX/XX, E. J. na zmenkovú sumu 9.000 € s miestom platenia I. XX/XX E. J. s miestom

a dátumom vystavenia Hliník nad Hronom, dňa 6. júna 2018 a splatná dňa 30. júna 2018 a na Vlastnej
zmenke vystaviteľa A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, F. E. F. v prospech A. G., nar. XX.XX.XXXX,
r. č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XX/XX, E. J. na zmenkovú sumu 13.000 € s miestom platenia I. XX/XX
E. J. s miestom a dátumom vystavenia F. E. F., dňa 6. júna 2018 a splatná dňa 30. júna 2018, sporné
podpisy k priezvisku H. nevyhotovil svedok – poškodený A. H., od ktorého bol predložený porovnávací

materiál,aletietovyhotovilaobžalovanáA.B.,odktorejbolpredloženýporovnávacímateriál.Výpoveďou
znalkyne mal súd za preukázané, že skúmala všetky predložené materiály porovnávacie ako aj sporné.
Písmoznalecká prax vychádza z toho, že musí najskôr vylúčiť najskôr pisateľa, ku ktorému priezvisku to
znie, t. z., že pristúpila k p. H. ako k vylúčeniu, to v dôkazovej časti je a následne pristupuje k určovaniu
falšovateľa. Pre vylúčenie pravosti podpisu je treba ukážky vlastnoručných podpisov z bežnej praxe.
To znamená, že keď je podpis v priezvisku H., tak od H. znalec potrebuje ukážky jeho vlastnoručných

podpisov z bežnej praxe. V danom prípade však mala A. H. s p. H. základ, koreň priezviska rovnaký
H., potrebovala a mala u nej k dispozícii aj ukážky z bežnej praxe jej vlastných podpisov. Pre určenie
falšovateľa, keďže falšovateľ má iné priezvisko, potrebuje znalec skúšky vlastnoručných podpisov
k priezvisku H., čo znalkyňa k dispozícii mala. Všetky podpisy vyhodnotila, či vyhovujú alebo nevyhovujú
naskúmanie.Up.H.vyhovujúibačiastočneauA.G.nevyhovujújehovlastnépodpisyaskúškyvyhovujú

čiastočne, čiže tam by aj tak nebol jednoznačný záver, bolo by tam „pravdepodobne nevyhotovil“. V tom
prípade, ak dá jednoznačný záver z troch osôb na jedného, už nie je povinná vylučovať tých ostatných.
Dôkazová časť bola v tomto prípade irelevantná, lebo v prípade, že by p. B. iba čiastočne vylúčila,
pravdepodobne vylúčila alebo pravdepodobne určila, musela by pristúpiť ku skúmaniu aj ostatných, ale
ona ju určila jednoznačne. Táto zanechala zo svojho podpisu niečo v podpise H.. Ďalej zdôraznila, že

znalec je zo zákona povinný postupovať hospodárne. V znaleckom posudku je odpoveď na otázku 5 až
7. K ďalším obhajobou vzneseným námietkam k znaleckému posudku sa vo svojej výpovedi podrobne
na hlavnom pojednávaní vyjadrila.

Vykonaným dokazovaním mal súd potom za preukázané, že dňa 06.06.2018 mali byť medzi A. G. ako

veriteľom a A. H. ako dlžníkom uzavreté dve zmluvy o pôžičke na sumy 9.000,- € a 13.000,- €, ktorých
prevzatie mal dlžník potvrdiť svojim podpisom, pričom obe dlžné sumy boli zabezpečené vlastnými
zmenkami z toho istého dňa. Tieto obsahujú zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 75 Zákona
zmenkového a šekového. Bolo preukázané, že poškodený A. H. predmetné zmluvy o pôžičke neuzavrel
a ani nevyhotovil žiadne zmenky, ktoré by zabezpečovali uvedené pôžičky. Tieto neboli opatrené jeho

podpisom.Pričombolopreukázané,žetietozanehopodpísalaobžalovaná.Motívjejkonaniasúviselsjej
činnosťou finančnej poradkyne, keď ako bolo preukázané táto zabezpečovala finančné prostriedky od
fyzických osôb okrem iného aj od osoby A. G. formou vzájomných pôžičiek medzi zúčastnenými do času
poskytnutia schválených úverov, ktoré pôžičky mali byť vrátené po načerpaní úverových prostriedkov.
Výpoveďou poškodeného A. G. mal súd za preukázané, že tento v období roku 2017-2018 obžalovanej

odovzdal postupne sumu 22.000,- € s tým, že tieto boli určené ako pôžička pre A. H.. Obžalovaná sama
potvrdila prevzatie finančných prostriedkov od A. G. a ich odovzdanie na viackrát poškodenému A. H.
avšak len celkovo vo výške 10.000,- €. A. H. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní
však potvrdil prijatie sumy 15.000,- €. Obžalovaná mala teda týmto motív, aby na písomnostiach, ktoré
mala predložiť k podpisu poškodenému A. H. vyhotovila nepravé podpisy A. H., ktoré písomnosti s týmto

nepravým podpisom vrátila A. G. a tým predstierala, že finančné prostriedky určené pre A. H. mu
odovzdala.

Podľa záveru súdu uvedené dôkazy vo svojom súhrne tvoria ucelenú reťaz na seba nadväzujúcich
alogickysadopĺňajúcichusvedčujúcichdôkazov,nazákladektorýchmožnobezdôvodnýchpochybností

dospieť k záveru, že obžalovaná A. B. sa dopustila skutku tak ako bol ustálený vo výroku tohto rozsudku.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania konanie obžalovanej A. B. právne kvalifikoval ako zločin
falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 3
písm.b)Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024,nakoľkoobžalovanáakotrestnoprávnezodpovedná

osoba narušila Trestným zákonom chránený záujem spoločnosti na ochrane a riadnom obehu nositeľov
majetkových hodnôt - peňazí a cenných papierov, ktoré sú základom fungovania trhového hospodárstva
nazákladebezpečnostiaspoľahlivostipeňazíacennýchpapierov,keďfalšovalacennépapierevúmysle
dať ich ako pravé a čin spáchala vo väčšom rozsahu.V zásade platí, že cieľom falšovania, prípadne pozmeňovania cenných papierov akéhokoľvek druhu
je to, aby vyzerali ako pravé, pričom zámerom páchateľa je bezpochyby snaha vylákať materiálne, či

iné práva, ktoré zákon viaže na jednotlivé cenné papiere. Pre danú skutkovú podstatu (§ 270 ods.
2 Trestného zákona) sa nevyžaduje, aby došlo k spôsobeniu škody, tento trestný čin je dokonaný
už vyhotovením falšovaných peňazí alebo cenných papierov alebo ich pozmenením a to v úmysle
zodpovedajúcom príslušnej alíney daného ustanovenia.
Znak „cenný papier" je potrebné vykladať podľa zákona o cenných papieroch. Podľa § 2 ods. 1 zákona

o cenných papieroch sa cenným papierom rozumie peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej
podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch alebo podľa osobitných
zákonov (najmä zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, resp.
§ 155 až 159 OBZ), najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité
práva voči zákonom určeným osobám. Druhom cenných papierov sú aj zmenky (zákon č. 191/1950 Zb.
zmenkový a šekový).

Zmenka je obchodovateľným cenným papierom, ktorého podstatou je záväzok určitých osôb zaplatiť
majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke. Zmenka musí mať písomnú
formu a spĺňať náležitosti stanovené v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový. Zmenka je teda
listinou, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie na nej uvedenej peňažnej sumy
- pohľadávky. Podstatou tohto vzťahu je spravidla reálny, tzv. kauzálny vzťah, ktorý v dôsledku potreby

úveru alebo platby vedie k vystaveniu zmenky. Týmto však vzniká nový zmenkový záväzok, ktorý
má charakter abstraktného záväzku a nie je právne viazaný na kauzálny vzťah. Nárok veriteľa a
záväzok dlžníka sú v tomto abstraktnom záväzku inkorporované do listiny a pevne na ňu fixované, takže
uplatnenie nároku, ako aj možnosť plnenia sú viazané na existenciu listiny. Pokiaľ listiny niet, zaniká
právo aj záväzok. Z takéhoto charakteru zmenky vyplýva kvalita zmenky ako cenného papiera.

Vlastná zmenka podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového musí obsahovať uvedené
podstatné náležitosti 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v
jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj
sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky a 7. podpis vystaviteľa.

Konanie obžalovanej súd tiež vzhľadom na výšku spôsobenej škody právne kvalifikoval aj ako
prečin podvodu § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko obžalovaná
ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušila Trestným zákonom a Ústavou SR chránený záujem
spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva alebo práva súvisiace s držbou veci a zásady právnej istoty,

že zmluvy a záväzky sa majú plniť (pacta sunt servanda), keď na škodu cudzieho majetku seba obohatila
tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu.
Cudzím majetkom sa rozumejú veci, pohľadávky, ako aj iné majetkové práva a hodnoty, ktoré vlastnícky
nepatria páchateľovi alebo nepatria výlučne len jemu.
Pojem "uvedenie niekoho do omylu" znamená aktívne vedomé predstieranie faktov alebo skutočností,

ktoré sú rozporné s realitou. Môže tak konať nielen vo vzťahu priamo k poškodenému, ale aj k iným
osobám.
Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, sa škodou na účely Trestného zákona
rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho
iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo

na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s
trestným činom.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, sa škodou malou rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda

prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

Zavinenie obžalovanej k tomuto skutku je dané priamym úmyslom (dolus directus) podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v Trestnom

zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona,
v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabrániv páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými

funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej
prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako

aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Pri hodnotení osoby obžalovanej súd z odpisu z registra trestov zistil, že táto nebola doposiaľ súdne
trestaná. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, ako aj z aktuálnej odpovede z Centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaná má evidovaných 6 záznamov
o priestupkoch spáchaných v období od 27.11.2018 do 11.10.2023 všetko proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky. Podľa správy z miesta trvalého bydliska A. D. E. F. nebola prejednávaná v komisii
verejného poriadku a nebolo jej uložené žiadne opatrenie. Býva s manželom a synom A. B. v rodinnom
dome č. súp. XX, vedú usporiadaný rodinný život. Je zamestnaná v zdravotníckom odvetví..
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že obžalovanej je na prospech poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Trestného zákona, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.

Zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody za trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných
činov najprísnejšie trestný, a to za zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí
a cenných papierov podľa § 270 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 predstavuje 3 roky
až 10 rokov. U obžalovanej prichádzalo do úvahy ukladanie trestu podľa zásad na uloženie úhrnného

trestu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona (tzv. asperačná zásada), teda za dva úmyselné trestné
činy spáchané dvomi skutkami, z ktorých jeden je zločinom, v dôsledku čoho sa zvyšovala horná hranica
trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšieho trestného činu o 1/3-inu. Súd preto na skutočnosť, že
obžalovaná spáchala dva trestné činy neprihliadal aj ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, pretože by došlo k porušeniu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti. Vychádzal

potom z toho, že poľahčujúce a priťažujúce okolnosti boli v pomere 1:0, pričom zároveň zobral do úvahy
okrem pomeru aj mieru závažnosti zistených poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 38 ods. 2 Trestného
zákona. V nadväznosti na to bolo možné obžalovanej uložiť úhrnný trest odňatia slobody od 3 rokov
do 13 rokov 4 mesiacov.

Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu a po dôslednom
vyhodnotení osoby obžalovanej, jej doterajšieho života, keď sa u nej nejedná o osobu s kriminálnou
minulosťou, súd obžalovanej uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere nad dolnou hranicou trestnej
sadzbyvovýmere3rokya4mesiace,považujúchozaprimeranývšetkýmokolnostiamprípadu,naktoré
bol zo zákona povinný prihliadnuť. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a uložil jej probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 súd obžalovanej určil skúšobnú dobu vo výmere 3 (roky) a 6 (šesť) mesiacov.
Súčasne súd obžalovanej podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. d), h) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú

škodu vo výške 7 000 Eur poškodenému A. G., nar. XX.XX.XXXX v E. J., trvale bytom I. XX/XX, E. J. a
po predchádzajúcom vyžiadaní správy od probačného a mediačného úradníka o vhodnosti jej uloženia
v zmysle ust. § 51 ods. 9 Trestného zákona obžalovanej a uložil aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a že
zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona).

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil poškodený A. G. nárok na náhradu škody vo výške 22 000,-
€ z titulu finančných prostriedkov ním poskytnutých obžalovanej pre poškodeného A. H. v sumách
9 000,- Eur a 13.000,- Eur, špecifikovaných v zmluvách o pôžičke a tiež v zmenkách datovaných dňom06.06.2018. Keďže obžalovaná za spôsobenú škodu v súlade s ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka aj zodpovedá, keď súd mal výpoveďou poškodeného A. H. za preukázané, že z vyššie
uvedených finančných prostriedkov, ktoré mu mali byť prostredníctvom obžalovanej A. G. poskytnuté,

mu obžalovaná odovzdala finančné prostriedky len vo výške 15 000 €, preto súd uložil obžalovanej podľa
§ 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému A. G. škodu vo výške 7 000 Eur. So
zvyškom uplatneného nároku súd tohto poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal
na civilný proces.

Poškodený A. H. si v adhéznom konaní nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto súd o náhrade
škody u neho nerozhodoval.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku.)

Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.