Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319011405
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2319011405.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom

pojednávanídňa11.11.2024vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.prezločintýraniablízkejosobyazverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. sa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Galanta pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v období od septembra 2007 do mája 2008 týral syna svojej vtedajšej družky C. D., v tom čase

maloletého E., nar. XX. XXXXX XXXX, v rodinnom dome č. 67 v obci F. G., okres Galanta, kde žili v
spoločnej domácnosti, takým spôsobom, že ho opakovane, viackrát do týždňa udieral otvorenou dlaňou
do oblasti hlavy, bil ho po zadku varechou, pravidelne mu dával domáce väzenie, rôzne zákazy a
obmedzenia a raz ho prinútil kľačať na kukurici pred zrkadlom so zalepenými ústami, čím neprimeraným
fyzickým násilím a psychickým tlakom vystavil maloletého dlhodobým stresovým a traumatizujúcim
situáciám,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného, svedkov, prečítaním
znaleckého posudku, svedeckých výpovedi a zadovážených listinných materiálov, pričom dňa
07.02.2022vyhlásilprvýrozsudok,ktorýmuznalobžalovanéhoA.B.zavinnéhozozločinutýraniablízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v období od septembra 2007 do mája 2008 týral syna svojej vtedajšej družky C. D., v tom čase
maloletého E., nar. XX. XXXXX XXXX, v rodinnom dome č. 67 v obci Dolné Saliby, okres Galanta, kde

žili v spoločnej domácnosti, takým spôsobom, že ho opakovane, viackrát do týždňa udieral otvorenou
dlaňou do oblasti hlavy, bil ho po zadku varechou, pravidelne mu dával domáce väzenie, rôzne zákazy a
obmedzenia a raz ho prinútil kľačať na kukurici pred zrkadlom so zalepenými ústami, čím neprimeraným
fyzickým násilím a psychickým tlakom vystavil maloletého dlhodobým stresovým a traumatizujúcim
situáciám.

Súd v rámci tohto rozhodnutia vychádzal z nasledovných dôkazov :

Obžalovaný A. B., na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa v
plnom rozsahu necíti byť vinným. Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že bývalú družku C. D. poznáasi od roku 2005. V období od septembra 2007 do mája 2008 bývali v Dolných Salibách č. 67, u jeho
rodičov. Okrem nich v dome býval aj syn jeho družky E. D., jeho otec A. B. a jeho matka C. B.. Spolu
s družkou chodili do práce do Samsungu. Pracovali na jednu zmenu. Vtedy sa o E. D. starala jeho

matka. V uvedenom období vykonával dve zamestnania. Keď skončil prácu v Samsungu, išiel pracovať
do pekárne, rozvážať chleba. V tom čase mala družka veľký dlh cca 400.000,-Sk. Z uvedeného dôvodu
nemala ani vlastný účet. Vylučuje to, že by nejakým spôsobom fyzicky alebo psychicky ubližoval jej
synovi, pretože v uvedenom období mal dve práce. V podstate sa doma s jej synom ani nestretával.
Naopak jeho bývala družka častokrát bila svojho syna a bola voči nemu agresívna. Jej syn, keď išli na

rannú zmenu do Samsungu už bol nervózny lebo vedel, že poobede príde mama a bude ho skúšať do
školy. V tom čase navštevoval prvú triedu ZŠ Dolné Saliby. Cez víkend, keď boli všetci doma, chlapec
sa normálne správal. Nikdy chlapcovi neubližoval. Taktiež ho nenútil kľačať na kukurici pred zrkadlom
so zalepenými ústami. Jej syna sa ani nedotkol, nebil ho. Keď s bývalou družkou išli na rannú zmenu, išli
spať medzi 20.00.-22.00 hod. Keď mali poobednú zmenu zobrali E. z pekárne. Následne po jej skončení
išiel pracovať do pekárne. Keď sa z pekárne vrátil v ranných hodinách, Mark ešte spal, alebo už išiel do

školy. Popoludňajšia zmena sa mu obdeň menila s ranou zmenou. Vtedy išiel do práce na 14.00 hod.
a končil o 22.00 hod. a následne robil rozvoz v pekárni. Potom išiel na rannú zmenu do Samsungu,
kde dochádzal okolo 8.30 hod. Je toho názoru, že všetko si na neho vymysleli, pretože dňa 14.09.2015
podal trestné oznámené na družku. Vtedy jej dal plnú moc k jeho účtu, aby mohla vyberať výživné, ktoré
posielal Markov otec. So svojou družkou sa dohodol, že si vyberie iba výživné. Ona to zneužila a vybrala

asi 20.000,- Eur. On nevie, čo spravila s peniazmi.

Svedok - poškodený E. D., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2007 sa
spoločne so svojou matkou C. D. a s obžalovaným A. B. prisťahovali do obce Dolné Saliby. Bývali v
rodinnom dome č. 67, spoločne s rodičmi obžalovaného - A. B. a C. B.. V F. G. začal navštevovať

základnú školu. Jeho študijné výsledky boli priemerné. V dome obýval samostatnú izbu. V počiatku sa
k nemu obžalovaný správal normálne, no neskôr mu začal ubližovať. Vyčítal mu slabé študijné výsledky
a taktiež to, že niečo nespravil tak ako mu to bolo povedané. Vtedy ho obžalovaný udrel otvorenou
dlaňou do hlavy, pričom ho aj slovne ma urážal a zvyšoval na neho hlas. Niekedy ho udieral varechou po
zadku. Tieto útoky sa zo strany obžalovaného viackrát opakovali. Niekedy mu ubližoval každý druhý deň,

niekedy bol celý týždeň pokoj. To, že mu obžalovaný ubližoval oznámil svojej babke C. G., ktorá bývala
v H., a to asi mesiac po týchto udalostiach. Mame to nepovedal, pretože sa bál, že by jej obžalovaný
alebo jemu ublížil. Taktiež, keď nezjedol ovocie alebo zeleninu, aj vtedy ho rukou udieral do hlavy. Na
jeseň roka 2007 mu obžalovaný prikázal kľaknúť si na kukuricu, pred zrkadlom. Bolo to pred vchodovými
dverami a vtedy mu aj zalepil ústa, pretože plakal od bolesti. Vtedy sa musel sám na seba pozerať v

zrkadle ako plače. Trvalo to asi hodinu. Obžalovaný mu robil zle v čase, keď jeho mama nebola doma.
Niekedy v roku 2009 sa spoločne s mamou a s obžalovaným odsťahovali do Gabčíkova, k maminým
rodičom. Tam sa ho už obžalovaný, pretože už tam mal svojich starých rodičov. S obžalovaným už 5
rokov nežijú v spoločnej domácnosti, a to od roku 2015. T.č. býva s mamou v Gabčíkove spoločne s jej
súčasným druhom I. J.. Poškodený ďalej uviedol, že keď ho obžalovaný udieral, tak sa jednalo o veľmi

silné údery, ale modriny nemal.

Svedkyňa C. D., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že koncom augusta 2007 sa
s obžalovaným a s jej synom presťahovali od jej rodičov z Gabčíkova do Dolných Salíb, k rodičom
obžalovaného. Na začiatku bolo všetko v poriadku, nevšimla si, že by jej partner, jej syna týral. S

obžalovaným pracovali v Samsungu na jednej zmene a to až do januára 2008, kedy mal nejaké problémy
a preto rozviazal pracovný pomer. Jej partner však naďalej rozvážal z pekárne chlieb, medzi 3-4 hodinou
ráno. Potom, ako už spolu nepracovali, obžalovaný sa povahovo zmenil, začal byť agresívny. Začal byť
násilný voči nej aj voči jej synovi. Začal ho fyzicky trestať, keď sa chlapec nechcel učiť. Udrel ho rukou
po chrbte. Napriek tomu sa jej syn neučil a plakal. Vtedy sa kvôli tomuto s obžalovaným aj pohádala.

Povedal jej, že on bol takto vychovávaný. Niekedy v lete 2008 sa dozvedela od svojej mamy, že E. jej
volal a povedal jej, že musel kľačať na kukurici. V tom čase, keď sa to malo stať sa nachádzala v práci.
Taktiež jej mame E. povedal. že obžalovaný mu zalepil ústa a musel kľačať na kukurici pred zrkadlom
a musel sa na seba pozerať ako plače. Ona už to nevedela zvládať, preto sa rozhodla, že odídu bývať
k jej rodičom, do Gabčíkova. Obžalovaný jej napriek tomu stále hovoril, že netýral jej syna, že E. si to

všetko vymýšľa. Svedkyňa ďalej uviedla, že fyzické násilie zo strany obžalovaného videla iba vtedy, keď
jej syna udrel po hlave, pretože sa neučil a raz videla ako ho udrel po chrbte, avšak žiadne zranenia
jej syn neutrpel. To, že by obžalovaný jej syna udrela varechou po zadku nevidela, avšak počula akosynovi sa vyhrážal, že keď sa nebude učiť tak sa udrie. Konkrétne mu hovoril, že keď sa nebude učiť,
tak dostane na piču.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že všetko je to jej pomsta, pretože v roku 2015 si zobral úver
na rekonštrukciu domu. Dispozičné právo k účtu mala aj, ktorá postupne vybrala z účtu všetky peniaze,
v celkovej sume 15000,- Eur. Vtedy sa s ňou aj súdil a súd rozhodol v jeho prospech. Preto z jej strany
je to pomsta za to, že tento súd vyhral.

Svedkyňa C. D. k tomu uviedla, že je pravdou, že súd prebehol, avšak obžalovaný si vysúdil iba 5000,-
Eur, nie 15000,- Eur. Z účtu vybrala 5000,- Eur, preto lebo ju vyhodil z ich spoločného bytu a to dňa
21.6.2015.

Svedkyňa C. G., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2007 sa jej dcéra C. D.
spoločne s obžalovaným a so svojim synom E. D. prisťahovali do obce Horné Saliby, k rodičom A. B..

Predtým bývali približne 2 roky u nich, v Gabčíkove. V mesiaci január 2008 jej E. telefonicky oznámil, že
keď mama nebola doma, obžalovaný mu prikázal kľačať na kukurici, lebo sa dlho učil a nezjedol jedlo.
V máji v roku 2008 ju telefonicky požiadala dcéra C. D., že či by nešla pre vnuka, ktorý sa vracal zo
školského výletu. Keď prišli pre vnuka E., tento jej povedal, že už nechce byť doma. Žiadal ju, aby ho
zobrali z Dolných Salíb aj s matkou do Gabčíkova. Povedal jej, že obžalovaný mal napadnúť mamu a on

už tam nechce zostať. Svedkyňa taktiež uviedla, že raz jej vnuk telefonoval, že musel kľačať na kukurici
a že mal zalepené ústa, aby nekričal. Jej dcéra sa jej osobne nesťažovala na spolužitie s obžalovaným,
zakrývala to.

Svedok K. G., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že on osobne nevidel, že by

obžalovanýnejakýmspôsobomubližovaljehovnukovi.Avšak,keďsaE.vrátilzvýletu,vtedymupovedal,
že sa bojí. Nekonkretizoval, prečo sa bojí. Dcéra C. mu neskôr povedala, že jej syn E. musel kľačať na
kukurici, lebo sa neučil.

Súd následne realizoval čítanie výpovede svedka z prípravného konania. Svedok vo svojej výpovede

realizovanej dňa 15. 02. 2019 okrem iného uviedol, že jeho dcéra C. D. sa zoznámila s A. B. približne
pred jedenástimi až dvanástimi rokmi. Zo začiatku žili v spoločnej domácnosti u nich v obci H.. Dcéra
mala z predchádzajúceho vzťahu malého syna E. a všetci traja u nich žili približne rok a pol. K chlapcovi
sa A. B. v období, keď u nich bývali správal normálne. Ku koncu ich spoločného bývania chcel mať
obvinený v dome väčšie súkromie, vadilo mu, že po izbe chodia psy a podobné veci. Následne sa od nich

odsťahovalidoDolnýchSalíbkrodičomA.B..VF.G.začalvnuknavštevovaťprvýročníkzákladnejškoly.
Počas tohto obdobia sa s dcérou a jej synom stretávali veľmi málo, pretože nevychádzali s rodičmi A. B..
Jeho rodičom sa nepozdávalo, že dcéra bola rozvedená. Spomína si na jednu udalosť, kedy čakali vnuka
v Dolných Salibách na autobusovej zastávke. Mali ho zobrať do Gabčíkova, a to na základe žiadosti
dcéry, ktorá bola vtedy v robote. E. si sadol dozadu a začal rozprávať, že musel kľačať na kukurici a

mal zalepené ústa, pretože sa nechcel učiť. Spomenul niečo také, že sa musí učiť pri sviečkach. Kľačať
na kukurici ho nútil A. B.. Keď to E. hovoril, tak bol rozrušený a nahnevaný. S manželkou sa zľakli, čo
sa v domácnosti deje a zobrali vnuka aj s ich dcérou späť k nim do Gabčíkova, niekedy v máji alebo
začiatkom júna 2008, pretože posledný mesiac prvého ročníka už chodil E. do školy v Gabčíkove.

Svedok k prečítanej výpovedi z prípravného konania uviedol, že pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu.
Nevie bližšie vysvetliť, z akých dôvodov nevypovedal takto súvisle aj na súde.

Svedkyňa C. B., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že koncom augusta 2006 sa jej
syn A. B. spoločne s bývalou družkou C. D. a s maloletým synom prisťahovali k nim do F. G. L. XX,

do rodičovského domu. Bývali u nich do mája 2007. Syn s družkou obývali spálňu s obývačkou a E.
obýval samostatnú izbu. Pokiaľ bývali v ich dome jej syn pracoval v spoločnosti Samsung ako aj v
pekárni, robil - rozvoz chleba. V máji 2007 jeho bývala družka odišla z ich domu. Povedala, že ide bývať
k svojej mame do Gabčíkova. Zo začiatku s jej synom E. vychádzala veľmi dobre, často sa s ním učila.
E. chodil za ňou do pekárne, veľmi dobre sa neučil. V období od augusta 2006 do mája 2007 jej syn

pracoval na zmeny spoločne so svojou družkou. Jeden týždeň chodili na ranné zmeny, druhý týždeň
na popoludňajšie zmeny. Ranná zmena začínala o 06.00 hod. a končila o 14.00 hod. Popoludňajšia
zmena začala o 14.00 hod. a trvala o 22.00 hod. Keď mali popoludňajšiu zmenu o Marka sa starala
ona. Priniesla ho zo školy, následne s ním išla do pekárne, kde sa zdržal až do 22.30 hod. pokiaľ neprišliz práce jej syn s družkou. Keď robili dopoludňajšiu zmenu, E. išiel sám do školy a opäť išla pre neho
zo školy. Keď robili dopoludňajšiu zmenu, ona sama poslala chlapca z pekárne asi o 16.00 hod. domov,
lebo Anita bola doma. Jej syn, keď pracoval v popoludňajšej zmene, tak chlieb rozvážal od 23.00 hod.

do 04.00 hod., a keď pracoval dopoludnia musel nastúpiť o 21.00 hod. a pracoval do 04.00 hod. V
tom čase Anita chodila so synom k psychiatrovi do Dunajskej Stredy, pretože chlapec sa pomočil skoro
každý druhý deň. Aj so správaním mal problémy. Anita častokrát cez víkendy chodila s kamarátkami na
diskotéku. Niekedy v zime na prelome roku 2006/2007, keď sa vrátila domov z práce, videla že E. má
pod okom modrinu. E. jej povedal, že ho udrela mama, lebo sa nevedel niečo naučiť.

Súd za súhlasu procesných strán prečítal znalecký posudok č. 20/2018, znalca PhDr. Karola
Kleinmanna, z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí. Z jeho záverov vyplýva, že
maloletý má nezrelú simplexnú osobnosť. Môže mať značné ťažkosti v sociálnej oblasti s nadväzovaním
hlbších interpersonálnych vzťahov, výrazné problémy so seba - presadzovaním a pravdepodobne aj
s prispôsobovaním sa novým podnetom a situáciám. Uvedené osobnostné vlastnosti môžu byť s

veľkou pravdepodobnosťou výsledkom dlhodobej stresovej a traumatizujúcej situácie, ktorú spôsobilo
neprimerané fyzické aj psychické násilie v školskom veku poškodeného. Mladistvý bol dlhodobo bitý
a psychicky ponižovaný jeho otčimom, čo zanechalo s veľkou pravdepodobnosťou následky na jeho
osobnosti, čo signalizovali psychologické testy. Mladistvý podľa predmetného posudku trpí syndrómom
zneužívanej a týranej osoby. Výpoveď maloletého možno považovať za dôveryhodnú najmä z dôvodu,

že psychické a fyzické násilie, ktoré bolo páchané na maloletom mu spôsobovalo hlboký stres a
beznádej, čo sa mu vrylo do pamäte. Podľa posudku je maloletý schopný správne vnímať, pamätať si
a reprodukovať prežité udalosti.

Súdom boli taktiež za súhlasu procesných strán prečítané výpovede svedkov z prípravného konania,

A. B., M. D. a E. N..

Svedok A. B., vo svojej výpovedi uviedol, že A. B. je jeho syn, ktorý sa niekedy v roku 2007 alebo v roku
2008 presťahoval k nim aj so svojou družkou C. D. a jej synom E., ktorý v čase presťahovania začal
navštevovať prvý ročník základnej školy v Dolných Salibách. Čo sa týka vzťahu medzi jeho synom a

družkou, boli normálne a nevšimol si žiadne problémy. Čo sa týka vzťahu medzi jeho synom a E., nikdy
nevidel žeby na malého kričal alebo ho udrel a nevie ani o nijakých trestoch alebo domácom väzení.

Svedok M. D., vo svojej výpovedi uviedol, že je biologickým otcom mladistvého E.. So svojou bývalou
manželkou C. D. žili spolu približne osem až deväť rokov. Počas manželstva najskôr bývali u jej rodičov

v obci H., neskôr sa presťahovali do bytu v Dunajskej Strede a nakoniec sa znova presťahovali do H.
k jej rodičom. Návrh na rozvod podala manželka, pričom neuviedla žiadny dôvod. Neskôr sa dozvedel,
že manželka tvorí pár s jeho kamarátom A. B.. Po rozvode mal záujem sa so svojim synom stretávať,
jeho matka mu to však nechcela umožniť. Pri stretnutiach vulgárne nadávala v prítomnosti syna. Počas
jedného stretnutia mu syn s plačom povedal, že mu matka dala cez ústa lepiacu pásku a že ho nútila

kľačať na kolenách, pod ktorými mal kukuricu. Takisto sa mu syn zdôveril, že ho matka zavrela do
úložného priestoru v posteli. Na tieto konania sa dopytoval bývalej manželky, ktorá odpovedala, že nič
také nerobí.

Svedkyňa E. N., vo svojej výpovedi uviedla, že t.č. býva spoločne so svojim druhom M. D.. Jej druh má

z manželstva jedného syna E.. Na začiatku vzťahu prejavoval záujem o stretávanie sa so svojim synom.
Prekážky tomuto stretávaniu kládla jeho bývalá manželka C. D.. Napríklad, keď prišli o niekoľko minút
neskôr, už nechcela syna odovzdať. Správala sa vždy agresívne, stále kričala a bola pritom vulgárna.
Maloletý E. spomínal, že mu matka dáva nejaké tresty, že ho potrestala tým spôsobom, že ho zavrela
do postele a musel kľačať na kukurici.

V prípade súdom zisteného skutkového stavu veci, súd poukázal na nasledovné závery :

Súd v rámci hodnotenia produkovaných dôkazov vychádzal z relevantných dôkazov, ktoré boli
produkované v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. V rámci uvedeného súd poukázal

najmä výpoveď poškodeného E. D., ktorá bola potvrdená závermi znaleckého posudku znalca z odboru
psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí. V tejto súvislosti súd uviedol, že týraním blízkej osoby
sa rozumie také zlé nakladanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti
a bezohľadnosti s určitým trvaním. Nevyžaduje sa, aby u tejto osoby vznikli následky na zdraví, alemusí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje
ako ťažké príkorie. Pod pojmom "fyzické alebo psychické utrpenie" treba rozumieť taký stav, ktorý
sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej

osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Podľa § 127 ods. 5 Trestného zákona sa blízkou
osobou na účely trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, považuje aj
osoba, ktorá s páchateľom žila v spoločnej domácnosti. Obžalovaný s poškodeným preukázateľne žili
v spoločnej domácnosti v období od septembra 2007 do mája 2008. Okrem výpovede poškodeného
skutkový stav bol taktiež ustálený výpoveďami svedkov C. D., C. G. a K. G.. Títo svedkovia v podstate

zhodne uvádzali okolnosti, ktoré im opísal samotný poškodený E. D. o násilnom konaní obžalovaného.
Samotnú obranu obžalovaného spočívajúcu v popieraní žalovanej trestnej činnosti súd s poukazom
na vyššie konštatované dôkazy vyhodnotil ako účelovú s úmyslom vyhnutia sa trestnej zodpovednosti.
Súd opätovne vyzdvihuje samotné nestranné závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie,
odvetvia klinickej psychológie detí, z ktorých okrem iného vyplýva, že mladistvý bol dlhodobo bitý a
psychicky ponižovaný jeho otčimom, čo zanechalo s veľkou pravdepodobnosťou následky na jeho

osobnosti, čo signalizovali psychologické testy. Učinené výpovede svedkov C. B. a M. D. súd vyhodnotil
tak, že ich výpovedná hodnota je z hľadiska významu hodnotenia dôkazov znížená, pretože svedkovia
pri opisovaní výchovy a rodinných pomerov poškodeného E. D. vychádzali aj z negatívnych poznatkov
k osobe matky poškodeného C. D..

Zavinenie obžalovaného A. B. súd vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Tr. zák.

Súd pri úvahe o treste vychádzal z ustanovení § 34, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.

Obžalovaný A. B. doposiaľ nebol súdne trestaný. Z miesta bydliska je všeobecne hodnotený. V minulosti
bol postihnutý za štyri priestupky, na úseku dopravy.

Súd po zhodnotení zisteného skutkového stavu a vzhľadom na charakter a okolnosti trestnej činnosti
obžalovaného ako aj na jeho osobu dospel k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu postačuje

uloženie výchovného trestu. Súd predovšetkým pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol
na to, že obžalovaný v minulosti súdne trestaný nebol. Súd prípade obžalované nevzhliadol žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon
mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 rokov. Pre posilnenie
výchovného trestu, súd uložil obžalovanému v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia obmedzenie

spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodeným E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXXX/XX, a to v
akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými
obdobnými prostriedkami.

Na základe podaného odvolania obžalovaného a to prostredníctvom obhajcu vo vecí rozhodoval Krajský

súd v Trnave, ktorý uznesením zo dňa 09.03.2023, sp. zn. 5To/88/2022 podľa § 321 ods. 1 písm. b/
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení uznesenia
okrem iného uviedol, že obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom obhajcu, pričom
v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením §

168 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia musí vychádzať z vyhodnotenia
dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom súd musí v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania, najmä ak si navzájom
odporujú. Prvostupňový súd založil odôvodnenie o vine obžalovaného len na znaleckom posudku,

ktorý bol v neprospech obžalovaného, pričom v odôvodnení dostatočne neuviedol akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Taktiež opomenul vyjadriť presvedčivú právnu úvahu,
ktorou posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a
trestu. Prvostupňový súd nezobral do úvahy niektoré skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania, a to napriek tomu, že sú potrebné pre správne rozhodnutie vo veci:

Obžalovaný poprel spáchanie stíhaného skutku a uviedol, že jeho bývalá družka C. D. maloletého bila,
kričala na neho a bola voči nemu agresívna. Keď išiel obžalovaný na rannú smenu do Samsungu,
maloletý bol nervózny, lebo vedel, že poobede príde mama a bude ho skúšať do školy. Bývalá družka naneho podala trestné oznámenie z dôvodu, že na ňu podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia,
v ktorom konaní bol úspešný.

Obranu obžalovaného potvrdzujú výpovede svedkov C. B. a A. B. (rodičov obžalovaného), ktorí s
obžalovaným, jeho bývalou družkou a jej synom žili v rozhodnom čase v spoločnej domácnosti.

Svedok M. D. (biologický otec maloletého) uviedol, že keď maloletý býval v F. G. a bol u neho na
návšteve, maloletý sa mu s plačom zdôveril, že matka mu cez ústa dala lepiacu pásku a nútila ho kľačať

nakolenách,podktorýmimalkukuricuažehomatkazavreladoúložnéhopriestoruvposteli.Totosvedok
dvakrát oznámil aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý to neriešil. Toto vyjadrenia svedka
potvrdila aj svedkyňa E. N., družka svedka M. D..

VýpoveďpoškodenéhoE.D.otom,žeobžalovanýhozačalbiť,muselkľačaťnakukurici,zalepilmuústa,
potvrdili svedkovia C. D. a C. G., ktoré sa o uvedenom konaní obžalovaného dozvedeli od maloletého

už v roku 2007, nikdy však nevideli, že by obžalovaný maloletému psychicky alebo fyzicky ubližoval.
Je absolútne nepochopiteľné ako prvostupňový súd mohol uveriť svedkyni C. D. že od roku 2007 do
roku 2015 sa len mlčky prizerala tomu, že jej druh týral poškodeného a nepodnikla žiadne kroky k tomu,
aby to zastavila.

Svedok K. G. uviedol, že nevidel, že by obžalovaný nejakým spôsobom ubližoval jeho vnukovi, len raz
mu vnuk povedal, že sa bojí, nekonkretizoval však prečo a koho sa bojí.

Obhajoba sa nestotožňuje sa so závermi znaleckého posudku PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., z
odboru klinickej psychológie detí a dospelých č. 20/2018. Menovaný znalec vypracoval tento znalecký

posudok aj v inej trestnej veci, a to vo veci 1T/75/2018 vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda,
v ktorej bol obžalovaný rozsudkom zo dňa 24.05.2021 oslobodený spod obžaloby. Rozsudok ešte nie
je právoplatný, ale súd sa nestotožnil so závermi predmetného znalca, pretože hodnotil dôveryhodnosť
výpovede maloletého, pričom pri výsluchu maloletého bola prítomná matka maloletého a to v prítomnosti
psychológa O. B. a kurátora úradu práce. Znalec sa už k znaleckému posudku nemôže vyjadriť, pretože

zomrel, a preto obžalovaný má za to, že je potrebné vypracovať nový znalecký posudok, a to nie len
na poškodeného, ale aj na obžalovaného. Vyjadrenia znalca o osobe obžalovaného, ktoré naznačuje
jeho poruchy osobnosti s agresívnymi a sadistickými tendenciami, neboli ničím podložené. Hodnotenie
osobnosti obžalovaného a dokonca motiváciu k spáchaniu údajného trestného činu, nie je možné zistiť
bez vyšetrenia obžalovaného.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle §
316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti

ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Odvolací súd sa pri prieskume napadnutého rozsudku
zameralnaskúmanietoho,čiprvostupňovýsúdvykonalvšetkynavrhovanédôkazy,ktorémôžuprispieťk
objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné
a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo
ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky

uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému
dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, z dôvodov vymedzených v podanom odvolaní obžalovaného,
dospel odvolací súd k nasledovným záverom:

Obžalovaný v podanom odvolaní vytýka prvostupňovému súdu nesprávne a nedostatočné hodnotenie
vykonaného dokazovania, keď prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol ako
vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vzájomnom súhrne, aký skutkový stav mal po vykonanom
dokazovaní preukázaný, z akých dôkazov pri jeho ustálení vychádzal, ako sa vysporiadal s obranou

obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel a na základe akých úvah právne kvalifikoval skutok ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaného dokazovania,
ktorého závery vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal za preukázané, že skutok
uvedenývobžalobespáchalobžalovaný,pričomsvojímkonanímnaplnilvšetkyzákonnéznakyskutkovej

podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Súd v rámci hodnotenia produkovaných dôkazov vychádzal z relevantných dôkazov, ktoré boli
produkované v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. V rámci uvedeného súd vyzdvihuje
najmä výpoveď poškodeného E. D., ktorá bola potvrdená závermi znaleckého posudku znalca z
odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí. Obžalovaný s poškodeným preukázateľne žili

v spoločnej domácnosti v období od septembra 2007 do mája 2008. Okrem výpovede poškodeného
skutkový stav bol taktiež ustálený výpoveďami svedkov C. D., C. G. a K. G.. Títo svedkovia v podstate
zhodne uvádzali okolnosti, ktoré im opísal samotný poškodený E. D. o násilnom konaní obžalovaného.
Samotnú obranu obžalovaného spočívajúcu v popieraní žalovanej trestnej činnosti súd s poukazom
na vyššie konštatované dôkazy vyhodnotil ako účelovú s úmyslom vyhnutia sa trestnej zodpovednosti.
Súd opätovne vyzdvihuje samotné nestranné závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie,

odvetvia klinickej psychológie detí, z ktorých okrem iného vyplýva, že mladistvý bol dlhodobo bitý a
psychicky ponižovaný jeho otčimom, čo zanechalo s veľkou pravdepodobnosťou následky na jeho
osobnosti, čo signalizovali psychologické testy. Učinené výpovede svedkov C. B. a M. D. súd vyhodnotil
tak, že ich výpovedná hodnota je z hľadiska významu hodnotenia dôkazov znížená, pretože svedkovia
pri opisovaní výchovy a rodinných pomerov poškodeného E. D. vychádzali aj z negatívnych poznatkov

k osobe matky poškodeného C. D..

Predmetné odôvodnenie prvostupňového súdu odvolací súd považuje za nedostatočné, v rozpore s §
168 ods. 1 Trestného poriadku. Vo všeobecnosti k voľnému hodnoteniu dôkazov možno konštatovať
nasledovné:

Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané
dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov, a v neposlednom rade tiež
o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri
hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený

výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná
požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)

Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z ktorých

nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia pomeru
k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú -
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch

odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti

boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pre reo“.

Odvolací súd k hodnoteniu vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom uvádza, že z doposiaľ

vykonaného dokazovania je zrejmé, že jediným priamym svedkom stíhaného skutku je poškodený
E. D., ktorého výpoveď je v rozpore s výpoveďou obžalovaného, ktorý spáchanie skutku popiera
a uvádza, že poškodeného trestala jeho matka. Následne boli na hlavnom pojednávaní vykonané
výsluchy dvoch kategórií svedkov, ktorým poškodený mal hovoriť o tom ako a kým je trestaný. Prvú
kategóriu týchto svedkov predstavujú svedkovia C. D. (matka poškodeného), C. G. a K. G. (rodičia

matky poškodeného). Svedkyniam C. D. a C. G. sa mal poškodený zveriť, že mu obžalovaný ubližuje
(napr. musel kľačať na kukurici) a svedkovi K. G. mal poškodený povedať, že sa bojí a až svedkyňa
C. D. mu povedala, že poškodený musela kľačať na kukurici ( v prípravnom konaní svedok vypovedal
o tom, že mu poškodený povedal, že obžalovaný ho nútil kľačať na kukurici a zalepil mu ústa). Druhúkategóriu svedkov predstavujú svedkyňa C. B. (matka obžalovaného), ktorá uviedla, že u poškodeného
videla modrinu pod okom a poškodený jej povedal, že ho udrela jeho matka a svedkovia M. D. (otec
poškodeného) a E. N. (družka otca poškodeného), ktorí uviedli, že poškodený im povedal, že ho matka

trestá tak, že ho zavrela do postele a musel kľačať na kukurici.

Prvostupňový súd sa rozpormi vo výpovediach vyššie uvedených kategórií svedkov nezaoberal a
nevyhodnotil vierohodnosť ich výpovedí, pričom všetci svedkovia v podstate potvrdili, že im poškodený
povedal, že musel kľačať na kukurici, avšak prvá kategória svedkov tvrdila, že im poškodený povedal,

že ho tak trestá obžalovaný a druhej kategórii svedkov povedal, že ho tak trestá matka.

Namiesto komplexného hodnotenia vykonaného dokazovania a ustálenie frekvencie a identifikácie
negatívneho konania voči poškodenému (prvostupňový súd používa pojmy „pravidelne“, „rôzne zákazy
a obmedzenia“, ktoré možno považovať za neurčité), si prvostupňový súd osvojil zistenia znalca PhDr.
Karola Kleinmanna, PhD. ktorý sa vyjadroval k dôveryhodnosti výpovede poškodeného, hoci sa jedná o

právnu otázku, ktorú znalec nie je oprávnený riešiť a dokonca konštatoval, že poškodený bol dlhodobo
bitý a psychicky ponižovaný jeho otčimom, hoci záver o tom, kto spáchal stíhaný skutok, môže urobiť len
súd. Keďže znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky, sú jeho právne závery irelevantné a predmetný
znalecký posudok je v týchto častiach nepoužiteľný (tzv. parciálna nepoužiteľnosť znaleckého posudku).

Prvostupňový súd pochybil, keď obranu obžalovaného vylúčil len na základe zistenia, že svedkovia
vypovedajúci v druhej kategórii svedkov mali negatívne poznatky o matke poškodeného. Neuviedol
však, o aké negatívne poznatky sa jednalo, a prečo by mali predmetní svedkovia záujem vyviniť osobu
obžalovaného zo spáchania stíhaného trestného činu. Obdobné skutočnosti však prvostupňový súd
opomenul zohľadniť ohľadne vzťahu obžalovaného s matkou poškodeného, medzi ktorými prebiehalo

civilnékonanieovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pričomobžalovanýuvádzal,žetototrestnékonanie
je výsledkom ich narušených vzťahov, keď v skoršom období (v čase údajného páchania skutku) žiadne
trestné oznámenie nepodávala.

Napokon súd neobjasnil, prečo právne kvalifikoval zistený skutok ako konkrétny trestný čin, ale svoje

právne závery obmedzil len na konštatovanie, že obžalovaný svojím konaním naplnili všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, čo nemožno považovať za postačujúce.

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne vykonať hodnotenie dôkazov, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z neho vyplynuli, a presvedčivo odôvodniť, či sa stal
skutok,prektorýbolapodanéobžaloba,akýboljehopriebeh,čizistenýskutokmožnoprávnekvalifikovať
ako trestný čin a či tento skutok spáchal obžalovaný. V prípade uznania viny obžalovaného je potrebné
opätovne rozhodnúť o treste obžalovaného, pričom prvostupňový súd musí rešpektovať zásadu zákazu
reformatio in peius vyjadrenú v § 327 ods. 2 Trestného poriadku.

Súd viazaný právnym záverom krajského súdu, ktorý si aj v plnom rozsahu osvojil realizoval v tejto veci
ďalšie dokazovanie.

Súd vyhovel návrhu obhajoby a do konania pribral znalca z odboru psychológia, odvetvie Klinická
psychológia dospelých Mgr. Jolanu Múdru za účelom psychologického vyšetrenia obžalovaného A. B.,
pričom znalkyne boli zadané následovné otázky :

1. Aká je úroveň kognitívnych schopností (intelektu, pamäťových funkcií a myslenia) so zameraním sa

na spáchanie trestného činu, ktorý sa obvinenej/obžalovanej osobe kladie za vinu?

2. Aká je štruktúra osobnosti obvinenej osoby? (hodnotiť stav intelektu, pamäte, myslenia a iných funkcií)
– posúdiť charakteristiky osobnosti so zameraním na agresivitu, kontrolu správania, sociálnu adaptáciu
v kontexte vyšetrovaného prípadu trestného stíhania.

3. Zodpovedá charakter činu osobnosti obvinenej osoby?

4. Má obvinená osoba sklon ku skresľovaniu výpovede?5. Uviesť iné skutočnosti v znaleckom posudku, ktoré uzná znalec za relevantné pre objektívne
posúdenie prípadu.

Znalkyňa E. A. E. k znaleckému posudku č. 2/2024, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v plnom
rozsahu sa pridržiava záverov písomne vypracovaného ZP č. 2/2024, ktorý vypracovala v súdnom
konaní. V danom prípade sa jednalo o psychologické vyšetrenie obžalovaného A. B.. V čase vyšetrenia
obžalovaného zistila, že jeho intelektové i pamäťové schopnosti sa nachádzajú v pásme vyššieho

populačného priemeru. Obžalovaný vie racionálne spracovať informácie a je schopný vnímať. To
znamená, že nepodlieha emocionálnym výkyvom. Čo sa týka štruktúry jeho osobnosti, jeho osobnosť je
emocionálne stabilná, dobre regulovaná, menovaný vie racionálne spracovať informácie a je schopný
regulovať asocializačný tok myslenia, úspešne dokáže zvádzať afektívne napätia, dokáže si poradiť
s úzkosťou, je dobre spôsobilý v prípade emočného napätia sa sociálne komfortne správať, dokáže
adekvátne reagovať, je schopný vytvárať citové vzťahy a taktiež je citlivý aj voči problémom iných ľudí,

možno to nazvať empatiou. Vo vzťahoch sa ľahšie dostane do podriadenej pozície a citovej závislosti.
Ak má blízky citový vzťah môže sa ponechať a manipulovať druhou osobou. Čo sa týka agresivity táto
nepatrí do jeho osobnostnej výbavy, to znamená, že nemanifestuje sa agresivita v jeho správaní, teda
nemá sklon reagovať agresívne. Vzhľadom k tomu, že nezistila u menovaného sklony k agresívnemu
správaniu, charakter činu nezodpovedá osobnosti obvinenej osoby. Znaleckým vyšetrením menovaného

sa nepotvrdil sklon ku skresľovaniu jeho výpovede. U obžalovaného nezistila známky nejakej emočnej
lability. Osobnostná schopnosť obžalovaného je aj tá, že na seba samého je prísny a môže mať tú
tendenciu očakávať to aj od iných, čo druhá strana nemusí akceptovať a môže to viesť ku konfliktom.

Súd vyhovel ďalšiemu návrhu obhajoby a do konania pribral znalca z odboru psychológia, odvetvie

Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých PhDr. Linda Katona, PhD., pričom znalkyne
boli zadané následovné otázky :

1. Aké sú intelektové schopnosti a osobnostná štruktúra poškodeného E. D., nar. XX.XX.XXXX?

2. Je poškodený E. D., nar. XX.XX.XXXX schopný správne vnímať, zapamätať si a vierohodne
reprodukovať prežité udalosti?

3. Uveďte, či je poškodený E. D., nar. XX.XX.XXXX zvýšene sugestibilný, manipulovateľný a
ovplyvniteľný.

4. Aký je aktuálny psychický stav poškodeného E. D., nar. XX.XX.XXXX?

5. Vyjadrite sa, či ste u poškodeného E. D., nar. XX.XX.XXXX zistili znaky poukazujúce na syndróm
týranej osoby.

6. Vyjadrite sa, či ste v priebehu vyšetrenia zistili dôvody pre skúmanie duševného stavu poškodeného
E. D., nar. XX.XX.XXXX znalcom - psychiatrom.

7. Iné zistenia dôležité pre posúdenie veci.

Znalkyňa O. M. B. k znaleckému posudku č. 23/2024, na hlavnom pojednávaní uviedla, že vyšetrením
poškodeného E. D. zistila, že jeho intelektová kapacita spadá do pásma podpriemeru IQ 76, osobnosť
je disharmonicky štrukturovaná, je modelovaná psychopatickými a neurotickými črtami. U poškodeného
zistilaznámkysvedčiacepreporuchysprávania,sklonkukonfliktnému,hostilnémureagovaniu,prítomné

boli aj agresívne črty osobnosti, kedy sa poškodený ťažšie uvoľňuje a upokojuje. Prítomná bola
nebrzdená impulzivita, afektívna odbrzdenosť, zlá sociálna pozícia, ťažkosti v prispôsobovaní, osoba
je veľmi senzitívna, nadmerne citlivo reaguje na rôzne podnety, tolerancia voči záťaži je znížená, kedy
u poškodeného môžu vznikať psychosomatické ťažkosti, ako aj úzkostné prežívanie, poškodený je
schopný správne vnímať a zapamätať si prežité udalosti. Čo sa týka aktuálneho psychického stavu -

vyšetrovaný udával, že jeho spánok, chuť do jedla sú nenarušené, úzkosť nepociťuje, náladu máva
neutrálnu, avšak v rámci vyšetrenia boli zistené isté známky napätia, nervozity, vnútornej úzkosti a
ustarostenosti pri zvýšenej obavnosti. Nie sú však prítomné známky svedčiace pre duševnú poruchu
ani známky preukazujúce na syndróm týranej osoby. V rámci psychologického vyšetrenia neboli zistenédôvody pre skúmanie psychického stavu poškodeného znalcom psychiatrom. nastaveníČo sa týka
emocionálneho života poškodeného - je plytký s nedostatočnými väzbami, poškodený nie je citlivý
voči morálnym problémom, v životnom štýle majú prím momenty vlastného záujmu pri egocentrickom

nastavení. Záujem o medziľudské väzby u poškodeného je znížená pri obmedzenej empatii a môžu sa
vyskytovať vytvárať citové väzby, priateľstvá a podobne. U poškodeného poruchy správania boli zistené
v rámci testových dotazníkových metód pri ktorých vyšli jednotlivé škály a podľa kombinácii jednotlivých
škál zisťujú, že sú tam poruchy správania. Príčiny porúch správania ona osobne nezisťovala a nemyslí,
že sa to dá na 100% zistiť, nakoľko väčšinou ide o súhrn, ako sú aj vnútorného činiteľa, genetiky,

exogénne faktory, ako je vplyv prostredia, vplyv výchovy. To, že v čase vyšetrenia neboli prítomné
známky svedčiace pre syndróm týranej osoby, zistila na základe použitia testových, dotazníkových a
projektových metód. Nemala dostupné protokoly od psychológa B. ale skutočnosť, že v tom čase F. B.
zistil známky týranej osoby, môže byť spôsobené aj časovým faktorom ako aj osobnostnou výbavou
poškodeného, keďže psychika je dynamický proces a to, že pred niekoľkými rokmi danú situáciu
prežíval iným spôsobom, nevylučuje to, že o niekoľko rokov isté možné traumy bude mať vo väčšej

miere spracované. Chcela by dodať, že skutočnosť, že v čase jej psychologického vyšetrenia sa u
poškodeného neprejavili známky syndrómu týranej osoby, nevylučuje fakt, že k danému činu mohlo
dôjsť.

Z vyžiadanej písomnej správy od ošetrujúcej lekárky mal. E. D. – MUDr. Evy Borárosovej č.l. 460,

vyplýva, že požadované informácie ohľadne známky použitia fyzického násilia za požadované obdobie
nevie oznámiť, pretože v súčasnosti už nie je evidovaný maloletý v jej ambulancii. Je evidovaný u
všeobecného lekára pre dospelých a toho času nedisponuje so zdravotnou dokumentáciu pacienta.

Z vyžiadanej písomnej správy od ošetrujúcej lekárky mal. E. D. – E. P. G. č.l. 492 vyplýva, že E. D. je ich

pacientom od 01.06.2022. V období od 09/2007 do 05/2008 v zdravotnej dokumentácii pacienta (u iného
poskytovateľazdravotnejstarostlivosti)niesúzaznamenanéznámkyfyzickéhonásilia.Vtomtoobdobíje
uvedený iný diagnostický záver. Bližšie informácie pre zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti nemôže
poskytnúť.

Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5C/477/2015 zo dňa 27.03.2018 vyplýva, že
žalovaná C. D. je povinná zaplatiť žalobcovi A. B. sumu 5000,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi A. B. sa priznáva nárok na náhradu trov konania
vo výške 29,88 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku v samostatnom uznesení.

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/218/2018 zo dňa 19.11.2019 bol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdený.

Súd po vykonaníaj doplňujúceho dokazovania a zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že nebolo jednoznačne, bez dôvodných pochýb preukázané, že sa

stal skutok uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Galanta č. 1Pv 298/18/2202 zo dňa 29.10.2019,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný A. B. poprel spáchanie stíhaného skutku a uviedol, že jeho bývalá družka C. D. maloletého
bila, kričala na neho a bola voči nemu agresívna. Keď išiel obžalovaný na rannú smenu do Samsungu,

maloletý bol nervózny, lebo vedel, že poobede príde mama a bude ho skúšať do školy. Bývalá družka na
neho podala trestné oznámenie z dôvodu, že na ňu podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia,
v ktorom konaní bol úspešný.

Obranu obžalovaného v podstate potvrdzujú výpovede svedkov C. B. a A. B. (rodičov obžalovaného),

ktorí s obžalovaným, jeho bývalou družkou a jej synom žili v rozhodnom čase v spoločnej domácnosti.

Súd ďalej hodnotil výpoveď znalkyne Mgr. Jolany Múdrej k znaleckému posudku č. 2/2024. Znalkyňa
uviedla, že psychologickým vyšetrením obžalovaného A. B. okrem iného zistila, že obžalovaný vie
racionálne spracovať informácie a je schopný vnímať, nepodlieha emocionálnym výkyvom. Obžalovaný

vie racionálne spracovať informácie a je schopný regulovať asocializačný tok myslenia, úspešne dokáže
zvádzať afektívne napätia, dokáže si poradiť s úzkosťou, je dobre spôsobilý v prípade emočného
napätia sa sociálne komfortne správať. Čo sa týka agresivity táto nepatrí do jeho osobnostnej výbavy,
to znamená, že nemanifestuje sa agresivita v jeho správaní, teda nemá sklon reagovať agresívne.Vzhľadom k tomu, že nezistila u menovaného sklony k agresívnemu správaniu, charakter činu
nezodpovedá osobnosti obvinenej osoby. Znaleckým vyšetrením menovaného sa nepotvrdil sklon ku
skresľovaniu jeho výpovede.

Zvyššie uvedených záverov znalkyne teda vyplýva, že v osobnostnej výbave obžalovaného absentujú
známky agresivity a nespôsobilosti správania sa v prípadoch emočného napätia.

Podstatným dôkazom svedčiacim proti obžalovanému je v tomto prípade výpoveď poškodeného E. D.,

avšak v jeho prípade súd poukazuje na výpoveď svedka M. D. – biologického otca poškodeného, ktorý
okrem iného uviedol, že po rozvode s C. D. mal záujem sa so svojim synom stretávať. Jeho matka
mu to však nechcela umožniť. Pri stretnutiach vulgárne nadávala v prítomnosti syna. Počas jedného
stretnutia mu syn s plačom povedal, že mu matka dala cez ústa lepiacu pásku a že ho nútila kľačať
na kolenách, pod ktorými mal kukuricu. Takisto sa mu syn zdôveril, že ho matka zavrela do úložného
priestoru v posteli. O tejto udalosti zhodne vypovedala E. N. - družka M. D., ktorá opísala správanie

matky poškodeného C. D. ako agresívne a vulgárne. Sám maloletý E. im spomínal, že mu matka dáva
nejaké tresty, že ho potrestala tým spôsobom, že ho zavrela do postele a musel kľačať na kukurici.

V neposlednom rade súd poukazuje na písomnú správu od ošetrujúcej lekárky mal. E. D. – E. P. G.
č.l. 492, zktorej vyplýva, že E. D. je ich pacientom od 01.06.2022. V období od 09/2007 do 05/2008 v

zdravotnej dokumentácii pacienta (u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) nie sú zaznamenané
známky fyzického násilia. V tomto období je uvedený iný diagnostický záver. Bližšie informácie pre
zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti nemôže poskytnúť.

V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka-poškodeného ako podstatný dôkaz preukazujúci vinu

obžalovaného, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný
a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Uvedený nárok na kvalitu
dôkaznej situácie podľa názoru súdu nepochybne v tomto konaní splnený nie je. Podľa názoru súdu teda
možno uzavrieť, že vierohodnosť výpovede svedka - poškodeného bola dokazovaním natoľko oslabená,
že na nej nemožno bez ďalšieho založiť vyslovenie viny obžalovaného.

Vtejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď znalkyne PhDr. Lindy Katona k znaleckému posudku č.
23/2024. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že vyšetrením poškodeného E. D. zistila, že jeho
intelektová kapacita spadá do pásma podpriemeru IQ 76, osobnosť je disharmonicky štrukturovaná,
je modelovaná psychopatickými a neurotickými črtami. U poškodeného zistila známky svedčiace pre

poruchy správania, sklon ku konfliktnému, hostilnému reagovaniu, prítomné boli aj agresívne črty
osobnosti, kedy sa poškodený ťažšie uvoľňuje a upokojuje. Prítomná bola nebrzdená impulzivita,
afektívna odbrzdenosť, zlá sociálna pozícia, ťažkosti v prispôsobovaní, osoba je veľmi senzitívna,
nadmerne citlivo reaguje na rôzne podnety, tolerancia voči záťaži je znížená, kedy u poškodeného
môžu vznikať psychosomatické ťažkosti, ako aj úzkostné prežívanie. Poškodený je schopný správne

vnímať a zapamätať si prežité udalosti. V rámci vyšetrenia boli zistené isté známky napätia, nervozity,
vnútornej úzkosti a ustarostenosti. Nie sú však prítomné známky svedčiace pre duševnú poruchu ani
známky preukazujúce na syndróm týranej osoby. V rámci psychologického vyšetrenia neboli zistené
dôvodypreskúmaniepsychickéhostavupoškodenéhoznalcompsychiatrom.Čosatýkaemocionálneho
života poškodeného - je plytký s nedostatočnými väzbami, poškodený nie je citlivý voči morálnym

problémom, v životnom štýle majú prím momenty vlastného záujmu pri egocentrickom nastavení.
Záujem o medziľudské väzby u poškodeného je znížená pri obmedzenej empatii a môžu sa vyskytovať
vytvárať citové väzby, priateľstvá a podobne. U poškodeného poruchy správania boli zistené v rámci
testových dotazníkových metód, pri ktorých vyšli jednotlivé škály a podľa kombinácii jednotlivých škál
zisťujú, že sú tam poruchy správania. Príčiny porúch správania ona osobne nezisťovala a nemyslí,

že sa to dá na 100% zistiť, nakoľko väčšinou ide o súhrn, ako sú aj vnútorného činiteľa, genetiky,
exogénne faktory, ako je vplyv prostredia, vplyv výchovy. To, že v čase vyšetrenia neboli prítomné
známky svedčiace pre syndróm týranej osoby, zistila na základe použitia testových, dotazníkových
a projektových metód. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že i keď prítomnosť či neprítomnosť
uvedenéhosyndrómunemožnokvalifikovaťakonespornýznaktoho,čiksamotnémutýraniudošloalebo

nie, je možné uzavrieť, že ani znalecký posudok nijakým spôsobom nepodporil výpoveď poškodeného.

Podľa názoru súdu možno uzavrieť, že vierohodnosť výpovede poškodeného bola dokazovaním natoľko
oslabená, že na nej nemožno bez ďalšieho založiť vyslovenie viny obžalovaného.Súd posudzoval dôkazy, ktoré by prípadne podporovali výpoveď poškodeného. Proti obžalovanému
vypovedala matka poškodeného C. D., ktorá uviedla, že fyzické násilie zo strany obžalovaného videla

iba vtedy, keď jej syna udrel po hlave, pretože sa neučil a raz videla ako ho udrel po chrbte,
avšak žiadne zranenia jej syn neutrpel. Pi posudzovaní vierohodnosti tvrdenia svedkyne berúc do
úvahy obranu obžalovaného, že poškodenému nikdy neublížil súd nemohol prehliadnuť skutočnosť
ohľadne vzťahu obžalovaného s matkou poškodeného, medzi ktorými prebiehalo civilné konanie o
vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom obžalovaný uvádzal, že toto trestné konanie je výsledkom

ich narušených vzťahov, keď v skoršom období (v čase údajného páchania skutku) žiadne trestné
oznámenie nepodávala. Obžalovaný ako žalobca sa žalobou podanou dňa 18.09.2015 okrem iného
domáhal od žalovanej C. D. zaplatenia pohľadávky 7.700,-Eur, pričom poškodená podala trestné
oznámenie na obžalovaného na OR PZ Dunajská Streda dňa 19.04.2016, t. j. po podaní žaloby na civilný
súd a po uplynutí 8 rokov od udajného násilného konania obžalovaného.

V prípade svedkyni C. G. – matka C. D., táto sa o uvedenom údajnom násilnom konaní obžalovaného
v spočívajúce v príkaze poškodenému kľaknúť si na kukuricu pred zrkadlo mala dozvedieť telefonicky
od poškodeného až v januári 2008, pričom podľa vyjadrenia poškodeného k tejto udalosti malo dôjsť
už na jeseň 2007. Svedkyňa sa vyjadrila, že nikdy však osobne nevidela, že by obžalovaný maloletému
psychicky alebo fyzicky ubližoval.

Súd na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní nemôže urobiť
jednoznačný záver, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a pre ktorý je trestne stíhaný
obžalovaný A. B.. Je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci nebol produkovaný taký relevantný dôkaz,

ktorý by jednoznačne a bezpochybne preukazoval to, že obžalovany by konal tak, ako je to uvedené
v skutkovej vete obžaloby. Z vyššie uvedených dôvodov súd s poukazom na zásadu in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obvineného), obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Súd o škode nerozhodoval, pretože táto v trestnom konaní zo strany poškodeného nebola uplatňovaná.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie, atodo15dníodoznámeniacestoupodpísanéhosúdu

na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je
až jeho doručenie.