Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121280435
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6121280435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., predtým B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX/XX, A.
D. E., zastúpená: JUDr. Desana Madžová, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie Komenského
5247/24, Piešťany, o zaplatenie 44.954,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 05.04.2024 č.k. PN-24C/25/2021-308, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalobu v časti o zaplatenie

sumy vo výške 44.069,77 eur z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 96,06 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 44.069,77 eur, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 488, § 489, § 524 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až
4, § 53 ods. 9, § 565, § 558, § 101, § 103 a § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 497, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len „ObZ“) a § 1 ods. 3 písmená a), b), c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len „ZoSÚ“), § 232 ods. 2 a 3, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, § 257 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s., sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.03.2021,
postúpenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 71.939,41 Eur od
28.03.2018 do 11.02.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 343,33 Eur od 12.02.2019 do
12.06.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 323,33 Eur od 13.06.2019 do 16.08.2019,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 303,33 Eur od 17.08.2019 do 16.09.2019, úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 283,33 Eur od 17.09.2019 do 16.10.2019, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 263,33 Eur od 17.10.2019 do 18.11.2019, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 243,33 Eur od 19.11.2019 do 16.12.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
223,33 Eur od 17.12.2019 do 16.01.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,33 Eur od17.01.2020 do 17.02.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 183,33 Eur od 18.02.2020 do
16.03.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 163,33 Eur od 17.03.2020 do 16.04.2020,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 143,33 Eur od 17.04.2020 do 18.05.2020, úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 123,33 Eur od 19.05.2020 do 16.06.2020, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 103,33 Eur od 17.06.2020 do 16.07.2020, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 83,33 Eur od 17.07.2020 do 17.08.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
63,33 Eur od 18.08.2020 do 21.08.2020, úrok vo výške 41.117,03 Eur, poplatky vo výške 655,80 Eur
a náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou

Zmluvu o úvere na bývanie F. XXXXXXXX/XXXX (ďalej len „úverová zmluva“), ktorej súčasťou sú aj
VšeobecnéobchodnépodmienkyprestavebnésporenieFLEXIBIL.Nazákladeúverovejzmluvyžalobca
poskytol žalovanej medziúver vo výške 72.000,- Eur pri fixnej úrokovej sadzbe 1,39 % ročne počas 36
mesiacovodprvéhočerpaniamedziúveruanáslednoufixnouúrokovousadzbou2,39%ročne.Finančné
prostriedky z úveru boli žalovanej poskytnuté dňa 28.04.2017 vo výške 57.600,- Eur a dňa 12.05.2017
vo výške 7.498,20 Eur a 6.901,80 Eur. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listami označenými

ako Oznámenie o výplate a zároveň to vyplýva aj z výpisu z účtu za rok 2017. Žalovaná sa zaviazala
splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 195,- Eur v priebehu 36 mesiacov
od prvého čerpania medziúveru. Po uplynutí tohto obdobia mala mesačná splátka predstavovať sumu
vo výške 303,- Eur (čl. III ods. 5 úverovej zmluvy). Splátka bola splatná vždy prvý deň príslušného
kalendárneho mesiaca a považovala sa za včas zaplatenú, ak bola pripísaná na medziúverový účet

najneskôr 16. deň v príslušnom mesiaci. Začiatok splácania bol v súlade s úverovou zmluvou žalovanej
oznámený listom označeným ako Začiatok splácania úveru. Žalovanej bol poskytnutý medziúver, ktorý
mal slúžiť na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver.
Splátka medziúveru vo výške 195,- Eur bola v súlade s úverovou zmluvou prerozdelená nasledovne :
0,15 % z cieľovej sumy (108,60 Eur) bolo použitých na sporenie, pričom prostriedky boli preúčtované na

sporiaci účet na účely vytvorenia kapitálu na dosporenie a pridelenie cieľovej sumy, t. j. vzniku nároku
na riadny stavebný úver (čl. IV ods. 2 úverovej zmluvy) a 0,12 % z cieľovej sumy (86,40 Eur) bolo
použitých na úhradu poplatkov súvisiacich s medziúverom a úrokov z poskytnutého medziúveru (čl. III
ods. 3 úverovej zmluvy). Z tohto vyplýva, že časť splátky bola použitá na úhradu úrokov a poplatkov
medziúveru (medziúverový účet) a časť na sporenie za účelom dosporenia a pridelenia cieľovej sumy

(sporiteľský účet). Tiež platí, že ak poberateľ úveru splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy
a vzniku nároku na stavebný úver v zmysle zákona o stavebnom sporení, medziúver sa transformuje
na stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou.
V danom prípade bola očakávaná výška stavebného úveru vo výške 36.212,- Eur. Úroková sadzba
takto pretransformovaného stavebného úveru predstavovala 4 % ročne (čl. IV ods. 4 úverovej zmluvy).

Žalovaná prestala uhrádzať mesačné splátky, čím došlo k porušeniu úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaná
poskytnutý úver riadne nesplácala dňa 27.03.2018 požiadal právny predchodca žalobcu žalovanú o
okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 73.551,42 Eur. Z dôvodu predčasného zosplatnenia
úveru má žalobca nárok aj na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny odo dňa žiadosti o splatenie
úveru do zaplatenia. V zmysle prílohy č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, vyplýva,

že žalovaná by v prípade riadneho plnenia povinností zaplatila úroky v celkovej výške 41.236,- Eur (33
340,03 Eur - úroky v medziúvere + 7 895,97 Eur - úroky v stavebnom úvere). Žalovaná do predčasného
zosplatnenia úveru uhradila splátky v celkovej výške 585,- Eur, z ktorej sumy bola časť vo výške 325,80
Eur preúčtovaná na sporiteľský účet za účelom nasporenia kapitálu, z čoho suma vo výške 60,59 Eur
bola pri vyhlásení predčasnej splatnosti poukázaná na medziúverový účet na účelom úhrady istiny,

a časť vo výške 259,20 Eur použitá na úhradu poplatkov a úrokov zúčtovaných na medziúverovom
účte. Pohľadávka právneho predchodcu teda predstavovala - istinu 71.939,41 Eur, úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 71.939,41 Eur od 28.03.2018 do zaplatenia, úroky vo výške 41.236,-
Eur, úroky za oneskorené splátky vo výške 17,70 Eur a poplatky vo výške 655,80 Eur. Pohľadávka
žalovanej bola zabezpečená záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach v katastrálnom území

G. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX, pričom po zosplatnení pristúpil
právny predchodca žalobcu k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dňa 11.02.2019
inkasovalžalobcavýťažokdražbyvovýške71.596,08Eur.Žalovanápopredčasnomzosplatneníúverua
po ukončení výkonu záložného práva realizovala aj nasledujúce čiastočné úhrady - každá vo výške 20,-
Eur, a to dňa 12.06.2019, 16.08.2019, 16.09.2019, 16.10.2019, 18.11.2019, 16.12.2019, 16.01.2020,

17.02.2020, 16.03.2020, 16.04.2020, 18.05.2020, 16.06.2020, 16.07.2020, 17.08.2020, 21.08.2020,
16.09.2020, 16.10.2020, 16.11.2020, 16.12.2020, 18.01.2021 a 01.03.2021, pričom tieto boli prednostne
započítané na istinu. Na úhradu istiny bola celkovo použitá suma vo výške 71.939,41 Eur (k úplnému
splateniu istiny došlo úhradou zo dňa 21.08.2020), pričom zvyšná časť úhrad vo výške 136,67 Eur bolapoužitá na čiastočné uspokojenie zmluvných úrokov. Okresný súd Piešťany vo veci rozhodol rozsudkom
č. k. 24C/25/2021-149 zo dňa 24.05.2022, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok 1,39
% ročne zo sumy 71.939,41 Eur od 28.03.2018 do 11.02.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 343,33 Eur

od 12.02.2019 do 12.06.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 323,33 Eur od 13.06.2019 do 16.08.2019,
úrok 1,39 % ročne zo sumy 303,33 Eur od 17.08.2019 do 16.09.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy
283,33 Eur od 17.9.2019 do 16.10.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 263,33 Eur od 17.10.2019 do
18.11.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 243,33 Eur od 19.11.2019 do 16.12.2019, úrok 1,39 % ročne zo
sumy 223,33 Eur od 17.12.2019 do 16.1.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 203,33 Eur od 17.01.2020

do 17.02.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 183,33 Eur od 18.02.2020 do 16.03.2020, úrok 1,39 %
ročne zo sumy 163,33 Eur od 17.03.2020 do 16.04.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 143,33 Eur od
17.04.2020 do 18.05.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 123,33 Eur od 19.05.2020 do 16.06.2020, úrok
1,39 % ročne zo sumy 103,33 Eur od 17.06.2020 do 16.07.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 83,33
Eur od 17.07.2020 do 17.08.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 63,33 Eur od 18.08.2020 do 21.08.2020,
všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku,

úrokov z omeškania a poplatkov súd žalobu zamietol vo výroku II. a vo výroku III. priznal žalovanej
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetný rozsudok nadobudol vo
výroku I. právoplatnosť dňa 16.07.2022. Voči uvedenému rozsudku proti výroku II. a III. podal žalobca
odvolanie. Uznesením č.k. 24Co/120/2022-241 zo dňa 16.05.2023 odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z

obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaná podpísali návrh na uzavretie súdneho zmieru,
pričom žalovaná návrh podpísala dňa 20.05.2022 (t. j. pred pojednávaním vo veci samej, ktoré sa
uskutočnilo dňa 24.05.2022) a žalobca návrh podpísal dňa 25.05.222, t. j. po pojednávaní, pričom
žalovanou podpísaný návrh súdneho zmieru mu bol doručený až v deň pojednávania a nemohol sa s
ním oboznámiť skôr, ani včas upovedomiť súd o tejto skutočnosti. Skutočnosť, že listina bola doručená

žalobcovi až v deň pojednávania, žalovaná nespochybnila. Obsahom listiny je aj vyhlásenie žalovanej,
že uznáva pohľadávku žalobcu zo zmluvy vo výške 44.954,44 Eur, čo do právneho dôvodu a výšky.
Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že nemožno dávať za vinu súdu prvej inštancie, že nevzal
na zreteľ obsah návrhu na uzavretie zmieru, keďže o ňom nemal žiadnu vedomosť. Odvolací súd
podotkol, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.05.2022 vyplýva, že prítomná právna zástupkyňa

žalovanej neuviedla súdu žiadnu zmienku o tom, že žalovaná návrh na uzavretie súdneho zmieru
podpísala a že tento aj bol zasielaný žalobcovi, čo je potrebné hodnotiť ako nanajvýš zarážajúce konanie
advokáta, najmä v prípade, ak by právna zástupkyňa o podpísaní predmetnej listiny mala vedomosť.
Podľa odvolacieho súdu nevedomosť žalobcu o podpísanom návrhu na uzavretie zmieru teda nemožno
klasifikovať ako zavinenú, prípadne nedbanlivostnú, z čoho bolo potrebné vyvodiť záver, že žalobca

nemohol bez svojej viny uplatniť predmetný prostriedok procesného útoku. V danom prípade však
žalobca nemohol argumentovať uznávacím prejavom žalovanej skôr, nakoľko sa o ňom dozvedel až
v deň, kedy sa konalo pojednávanie. Odvolací súd tiež konštatoval, že závery súdu prvej inštancie o
premlčaní dlhu boli správne. Sporným podľa predmetného uznesenia Krajského súdu v Trnave zostalo,
či žalovaná v návrhu na uzavretie zmieru uznala platne dlh žalobcu čo do dôvodu a výšky s prihliadnutím

na vyžadovanú formu a obsah uznania v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka uznania
premlčaného dlhu, je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaná už v podanom odpore voči platobnému
rozkazu vzniesla námietku premlčania, o premlčaní teda vedomosť mala. Úlohou súdu prvej inštancie
bolo opätovne rozhodnúť o zostávajúcom nároku žalobcu a posúdiť, či žalovaná v návrhu na uzavretie
zmieru uznala platne dlh žalobcu čo do dôvodu a výšky s prihliadnutím na vyžadovanú formu a obsah

uznania. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2023.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu
uzatvoril so žalovanou dňa 20.03.2017 zmluvu o úvere na bývanie F. XXXXXXXX/XXXX, ktorej súčasťou
sú aj Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie FLEXIBIL. Na základe úverovej zmluvy

žalobca poskytol žalovanej medziúver vo výške 72.000,- Eur pri fixnej úrokovej sadzbe 1,39 % ročne
počas 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru a následnou fixnou úrokovou sadzbou 2,39 %
ročne. Finančné prostriedky z úveru boli žalovanej poskytnuté dňa 28.04.2017 vo výške 57.600,- Eur
a dňa 12.05.2017 vo výške 7.498,20 Eur a 6.901,80 Eur. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená
listami označenými ako Oznámenie o výplate a zároveň to vyplýva aj z výpisu z účtu za rok 2017.

Žalovanásazaviazalasplácaťposkytnutýúvervpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške195,-Eurv
priebehu 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru. Po uplynutí tohto obdobia mala mesačná splátka
predstavovať sumu vo výške 303,- Eur. Splátka bola splatná vždy prvý deň príslušného kalendárneho
mesiaca a považovala sa za včas zaplatenú, ak bola pripísaná na medziúverový účet najneskôr 16.deň v príslušnom mesiaci. Začiatok splácania bol v súlade s úverovou zmluvou žalovanej oznámený
listom označeným ako Začiatok splácania úveru. Žalovanej bol poskytnutý medziúver, ktorý mal slúžiť
na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver. Splátka

medziúveru vo výške 195,- Eur bola v súlade s úverovou zmluvou prerozdelená nasledovne: 0,15
% z cieľovej sumy (108,60 Eur) bolo použitých na sporenie, pričom prostriedky boli preúčtované
na sporiaci účet na účely vytvorenia kapitálu na dosporenie a pridelenie cieľovej sumy, t. j. vzniku
nároku na riadny stavebný úver (čl. IV ods. 2 úverovej zmluvy) a 0,12 % z cieľovej sumy (86,40 Eur)
bolo použitých na úhradu poplatkov súvisiacich s medziúverom a úrokov z poskytnutého medziúveru

(čl. III ods. 3 úverovej zmluvy). Z tohto vyplýva, že časť splátky bola použitá na úhradu úrokov a
poplatkov medziúveru (medziúverový účet) a časť na sporenie za účelom dosporenia a pridelenia
cieľovej sumy (sporiteľský účet). Tiež platí, že ak poberateľ úveru splní všetky podmienky na pridelenie
cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver v zmysle zákona o stavebnom sporení, medziúver
sa transformuje na stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a
nasporenou sumou. V danom prípade bola očakávaná výška stavebného úveru vo výške 36.212,- Eur.

Úroková sadzba takto pretransformovaného stavebného úveru predstavovala 4 % ročne (čl. IV ods. 4
úverovej zmluvy). Žalovaná prestala uhrádzať mesačné splátky, čím došlo k porušeniu úverovej zmluvy.
Nakoľko žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala dňa 27.03.2018 požiadal právny predchodca
žalobcu žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 73.551,42 eur. Žalovaná do
predčasného zosplatnenia úveru uhradila splátky v celkovej výške 585,- Eur, z ktorej sumy bola časť vo

výške 325,80 Eur preúčtovaná na sporiteľský účet za účelom nasporenia kapitálu, z čoho suma vo výške
60,59 Eur bola pri vyhlásení predčasnej splatnosti poukázaná na medziúverový účet za účelom úhrady
istiny, a časť vo výške 259,20 Eur použitá na úhradu poplatkov a úrokov zúčtovaných na medziúverovom
účte. Pohľadávka právneho predchodcu teda predstavovala - istinu 71.939,41 Eur, úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 71.939,41 Eur od 28.03.2018 do zaplatenia, úroky za oneskorené splátky

vo výške 17,70 Eur a poplatky vo výške 655,80 Eur. Pohľadávka žalovanej bola zabezpečená záložným
právom zriadeným na nehnuteľnostiach v katastrálnom území G. zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX a liste vlastníctva č. XXXX, pričom po zosplatnení pristúpil právny predchodca žalobcu k výkonu
záložnéhoprávaformoudobrovoľnejdražby.Dňa11.02.2019inkasovalžalobcavýťažokdražbyvovýške
71.596,08 Eur. Žalovaná po predčasnom zosplatnení úveru a po ukončení výkonu záložného práva

realizovala aj nasledujúce čiastočné úhrady - každá vo výške 20,- Eur, a to dňa 12.06.2019, 16.08.2019,
16.09.2019, 16.10.2019, 18.11.2019, 16.12.2019, 16.01.2020, 17.02.2020, 16.03.2020, 16.04.2020,
18.05.2020, 16.06.2020, 16.07.2020, 17.08.2020, 21.08.2020, 16.09.2020, 16.10.2020, 16.11.2020,
16.12.2020, 18.01.2021 a 01.03.2021, pričom tieto boli prednostne započítané na istinu. Na úhradu
istiny bola celkovo použitá suma vo výške 71.939,41 Eur (k úplnému splateniu istiny došlo úhradou zo

dňa 21.08.2020 ), pričom zvyšná časť úhrad vo výške 136,67 Eur bola použitá na čiastočné uspokojenie
zmluvných úrokov. Z listiny - Návrh na schválenie súdneho zmieru mal súd za preukázané, že ide o
zmier medzi žalobcom a žalovanou. V čl. II je špecifikované konanie vedené v právnej veci žalobcu proti
žalovanej o zaplatenie 44.954,44 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. 24C/25/2021. Tiež je tam uvedené,
že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 20.03.2017 Zmluvu o úvere na bývanie F.

XXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Tiež je tam uvedené,
že podaním zo dňa 27.03.2018 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V čl. III žalovaná uznala
pohľadávku žalobcu zo zmluvy vo výške 44.954,44 Eur čo do právneho dôvodu a výšky. V čl. IV sa
žalovanázaviazalazaplatiťžalobcovisumuvovýške44.954,44Eurvpravidelnýchmesačnýchsplátkach
po 250,- Eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci. Uvedený zmier bol dňa 20.05.2022

podpísaný žalovanou. Žalobcom bol podpísaný až dňa 24.05.2022, avšak dňa 24.05.2022 Okresný súd
Piešťany rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 24C/25/2021-149. Odvolací súd však uviedol, že nemožno
dávať za vinu súdu prvej inštancie, že nevzal na zreteľ obsah návrhu na uzavretie zmieru, keďže o
ňom nemal žiadnu vedomosť, a to z dôvodu, že právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní neuviedla
súdu žiadnu zmienku o tom, že žalovaná návrh na uzavretie zmieru podpísala a tento aj bol zasielaný

žalobcovi. Žalovaná v spore vzniesla námietku premlčania (prvýkrát v podanom odpore) a túto vznášala
naprieč celým sporovým konaním v každom svojom písomnom vyjadrení. Súd sa touto námietkou
premlčaniazaoberaladospelkzáveru,žesplátka,ktoroudošlokvyhláseniuokamžitejsplatnostiúverua
ktorú žalovaná neuhradila, bola splatná dňa 16.12.2017. Ide totiž o jedinú splátku, s ktorou bola žalovaná
27.03.2018 v omeškaní viac ako tri mesiace a súčasne ešte nenastala splatnosť ďalšej splátky (ktorej

splatnosťou by možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti vo vzťahu k splátke splatnej 16.12.2017 veriteľ
toto právo stratil) podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedených ustanovení totiž
vyplýva, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, ak to bolo dohodnuté alebo určené v
rozhodnutí. Súčasne však pred uplatnením tohto práva musí dlžníka upozorniť na uplatnenie tohto právavlehoteniekratšejako15dníasúčasnenajskôrpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatením
splátky. Aby bola uvedená podmienka splnená, bola splátka, ktorou došlo k zosplatneniu úveru, splatná
dňa 16.12.2017. Súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že dôvodom na zosplatnenie úveru

bolo nezaplatenie splátky splatnej dňa 16.12.2017. K zosplatneniu úveru došlo dňa 27.3.2018, t. j.
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom výzvou zo dňa 27.12.2017
bola žalovaná upozornená na možnosť veriteľa žiadať o okamžité zosplatnenie úveru. Sporným podľa
uznesenia odvolacieho súdu však zostalo, či žalovaná v návrhu na uzavretie zmieru uznala platne dlh
voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky s prihliadnutím na vyžadovanú formu a obsah uznania v zmysle

§ 558 Občianskeho zákonníka. I napriek tomu, že žalovaná v priebehu celého sporového konania
vznášala námietku premlčania a poukazovala, že v danom prípade je dlh žalovanej voči žalobcovi
premlčaný, čo znamená, že o premlčaní vedomosť mala, podpísala dňa 20.05.2020 so žalobcom zmier,
v ktorom uznala pohľadávku žalobcu zo zmluvy vo výške 44.954,44 Eur čo do právneho dôvodu a výšky.
Platným uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 OZ k pretrhnutiu (prerušeniu), resp. k založeniu
premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na desať rokov. Uznanie splatného dlhu má tak za účinok

založenie plynutia novej premlčacej lehoty. K založeniu novej premlčacej lehoty dochádza aj v prípade,
že predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná platne uznala dlh
žalobcu vo výške 44.954,44 Eur. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma, čo splnené

bolo, pričom samotná listina návrhu na schválenie zmieru, v ktorej bolo obsiahnuté i uznanie dlhu voči
žalobcovi bola vlastnoručne podpísaná žalovanou. Taktiež zo žalovanej písomného prejavu vyplýva
vôľa splniť dlh, keďže v danom čase mala záujem na schválení zmieru súdom, ktorý obsahoval aj jej
uznávací prejav a prísľub, že dlh zaplatí v určitom čase. Ďalšou obligatórnou náležitosťou uznania dlhu
je jeho vymedzenie čo do dôvodu a výšky, čo je taktiež splnené, nakoľko čl. II návrhu na schválenie

zmieru obsahuje vymedzenie dôvodu a čl. III vymedzenie výšky dlhu. Inštitút uznania dlhu podľa
§ 558 OZ, však v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky, len za predpokladu,
že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ako konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí,
žalovaná už v podanom odpore voči platobnému rozkazu vzniesla námietku premlčania, o premlčaní
teda vedomosť mala. V tejto súvislosti súd poukazuje i na skutočnosť, že žalovaná v čase uznania

dlhu bola kvalifikovane zastúpená advokátom, u ktorého sa predpokladá, že je znalý práva. Samotná
právna zástupkyňa žalovanej kooperovala pri uzatváraní zmieru, čo je zrejmé z predloženej emailovej
komunikácie právnej zástupkyne žalovanej s právnym zástupcom žalobcu. Námietka vznesená právnou
zástupkyňou žalovanej, že o premlčaní mala vedomosť až po rozhodnutí súdu, je absurdná, keďže
v priebehu celého sporového konania vznášala námietku premlčania. V tejto súvislosti súd tiež musí

konštatovať, že inštitút uznania dlhu po judikovaní premlčania zo strany súdu by tak stratil svoj význam
a zmysel, ak by sme pristúpili k alogickým záverom, že zákonodarca mal na mysli v prípade uznania
premlčaného dlhu situáciu, že by o premlčaní dlhu musel najprv rozhodnúť súd. Čo sa týka námietok
žalovanej a uvádzania rozporu medzi pojmami dlh a pohľadávka, v tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že v danom prípade by bolo veľmi formalistické posudzovať predmetné uznanie podľa významu

slov (uznanie dlhu verzus uznanie pohľadávky), a nie podľa jeho obsahu. I v tejto súvislosti však
uvedené dáva súd na ťarchu právnej zástupkyne žalovanej, nakoľko pri uzatváraní zmieru bola žalovaná
zastúpená tou istou advokátkou, ktorej v danom čase rozdiel vo význame týchto pojmov nevadil a
nenamietala ich, sama žalovanou podpísaný návrh na schválenie súdneho zmieru zaslala právnemu
zástupcovi žalobcu, a preto popieranie štylizácie viet a vysvetľovanie iného významu slov práve

právnou zástupkyňou žalovanej je nevhodné, až absurdné. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovanej,
že ak žalovaná v zmluve uznala pohľadávku čo do dôvodu a výšky, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, táto bola odvolacím súdom uznaná za nedôvodnú, nakoľko uznávací prejav žalovanej nebol
súčasťouzmluvyoúvere,alebolzachytenýnasamostatnejlistine-návrhunauzavretiesúdnehozmieru,
nejde teda o uznanie dlhu v čase uzatvárania samotnej úverovej zmluvy, ktoré by bolo inkorporované

priamo do textu úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie vzhľadom k uvedenému, poukazuje na to, že
ak žalovaná uznala písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že
dlh v čase uznania trval, nakoľko žalovaná uznala dlh i napriek skutočnosti, že mala vedomosť o
potencionálnom premlčaní dlhu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že 558 OZ hovorí o vedomosti
dlžníka o premlčaní dlhu. Táto vedomosť žalovanej bola v konaní opakovane preukázaná, pričom §

558 OZ neustanovuje povinnosť uviesť v uznávacom prejave slovami, že dlžník uznáva premlčaný dlh.
Občiansky zákonník nepredpisuje formálne znenie uznávacieho prejavu a ani to, že takýto prejav musí
obsahovať výslovnú klauzulu o premlčanom dlhu. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcovi (ktorý bol v
konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu platného postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa)vznikol nárok na zaplatenie sumy 44.954,44 Eur, ktorú sumu žalovaná uznala v celej výške v návrhu
na schválenie súdneho zmieru. Uznanie dlhu žalovanou spĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558
OZ, pretože je z tohto písomného právneho úkonu zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, jej presná výška,

ako aj prísľub dlžníka dlh zaplatiť, preto písomné uznanie dlhu žalovanou zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh vo výške 44.954,44 Eur existoval. Zároveň, keďže žalovaná dlh
uznala, nielenže žalobca nemusí dokazovať, že v čase uznania dlhu dlh existoval, ale nemusí dokazovať
ani jeho výšku. Žalobca žalobcu je tak i vo zvyšnej časti po právoplatnosti výroku I. rozsudku Okresného
súdu Piešťany č.k. 24C/25/2021-149 zo dňa 24.05.2022 dôvodná. Žalovaná platne uznala pohľadávku

žalobcu zo zmluvy vo výške 44.954,44 Eur a rozsudkom č.k. 24C/25/2021-149 zo dňa 24.05.2022
bola právoplatne zaviazaná uhradiť žalobcovi sumu spolu vo výške 884,41 Eur (táto suma bola podľa
nepopretého tvrdenia žalobcu žalovanou i uhradená), a teda predmetom konania zostala vyčíslená
suma úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov spolu v sume 44.069,77 Eur, ktorú si uplatnil žalobca
a na ktorú sumu súd zaviazal žalovanú povinnosťou uhradiť ju žalobcovi. Vzhľadom na výšku istiny s
príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, určil súd žalovanej na plnenie v súlade s §

232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca
bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej
na náhradu účelne vynaložených trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 100%,
o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na

postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a zmenil tak, že žalobu

zamietne.

7. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Žalobca v konaní nepredložil výzvu právneho predchodcu žalobcu, ktorou by upozornil
žalovanú na skutočnosť, s ktorou splátkou je v omeškaní a po akú dobu a nepredložil ani výzvu, ktorou

by upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky. Žalobca nepredložil ani dôkaz o tom, že by doručil
žalovanej oznámenie o postúpení pohľadávky. Poukázala na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorého
podmienky v zmysle vyššie uvedeného, dodržané neboli. Ďalej odvolateľka poukázala na ust. § 54a
OZ a rozsudok NS SR sp. zn.: 4Cdo/147/2021 s tým, že ide o premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy a takéto právo nemôže súd žalobcovi priznať. Ďalej uviedla, že žiadna zo strán nepožiadala

súd prvej inštancie o schválenie súdneho zmieru. Žalobca mal vo svojej dispozícii uzavretý zmier, súd
prvej inštancie ho nepredložil do 30.06.2022, kedy prevzala rozsudok vo veci samej, mohol využiť tento
dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie, toto svoje právo nevyužil a konal v rozpore so zásadou
koncentrácie konania.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že namieta, že by výzva pred zosplatnením úveru mala
obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej sa stáva úver splatným, nevyplýva to ani z ust. § 53
ods. 9, či § 565 a § 103 OZ. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1Cdo/123/2022. Ďalej namietla,
že výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musela obsahovať informáciu o tom, že pohľadávka
môže byť postúpená na tretí subjekt a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 9Cdo/165/2022. Pokiaľ

ide o doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, poprel, že by žalovanej toto oznámenie nedoručil.
Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.02.2022 s potvrdením o odoslaní predkladá v prílohe.
Namietol, že ani prípadné nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky nezakladá nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Pokiaľ ide premlčanie pohľadávky, žalobca naďalej zotrváva na
svojej argumentácii, že premlčacia doba sa mala predĺžiť v zmysle prísl. ustanovení zák. č. 62/2020 Z.z..

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka

použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebodoplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,

že odvolanie je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle
§ 388 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou vo vzťahu k žalobcovi priznanej vyčíslenej sume

úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov vo výške 44.069,77 eur, a to so zameraním na posúdenie, či
súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní,
premlčania uplatneného nároku a uznania dlhu žalovanou. Nárok žalobcu vo zvyšnej časti – vyčíslených
úrokovvovýške884,67eur,tedavýrokI.pôvodnéhorozsudkuč.k.24C/25/2021-149zodňa24.05.2022,
ktorým súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok 1,39 % ročne zo sumy
71.939,41 Eur od 28.03.2018 do 11.02.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 343,33 Eur od 12.02.2019 do

12.06.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 323,33 Eur od 13.06.2019 do 16.08.2019, úrok 1,39 % ročne zo
sumy 303,33 Eur od 17.08.2019 do 16.09.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 283,33 Eur od 17.9.2019 do
16.10.2019, úrok 1,39 % ročne zo sumy 263,33 Eur od 17.10.2019 do 18.11.2019, úrok 1,39 % ročne zo
sumy243,33Eurod19.11.2019do16.12.2019,úrok1,39%ročnezosumy223,33Eurod17.12.2019do
16.1.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 203,33 Eur od 17.01.2020 do 17.02.2020, úrok 1,39 % ročne zo

sumy 183,33 Eur od 18.02.2020 do 16.03.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 163,33 Eur od 17.03.2020
do 16.04.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 143,33 Eur od 17.04.2020 do 18.05.2020, úrok 1,39 % ročne
zosumy123,33Eurod19.05.2020do16.06.2020,úrok1,39%ročnezosumy103,33Eurod17.06.2020
do 16.07.2020, úrok 1,39 % ročne zo sumy 83,33 Eur od 17.07.2020 do 17.08.2020, úrok 1,39 % ročne
zo sumy 63,33 Eur od 18.08.2020 do 21.08.2020, nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2022.

11. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 20 ods. 6 zák. č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je spotrebiteľ aj napriek písomnej výzve
veriteľa nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho dlhu voči
veriteľovi, môže veriteľ svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku alebo tejto časti
peňažného záväzku postúpiť písomnou zmluvou banke, zahraničnej banke alebo pobočke zahraničnej
banky, alebo veriteľovi podľa osobitného predpisu aj bez súhlasu spotrebiteľa. Veriteľ môže postúpiť

pohľadávku aj inej osobe, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií
na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie alebo ak ide o prechod pohľadávky z banky,
zahraničnej banky, pobočky zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu
na banku, zahraničnú banku, pobočku zahraničnej banky alebo finančnú inštitúciu podľa osobitného
predpisu, s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu. Toto

právo veriteľ nemôže uplatniť, ak spotrebiteľ ešte pred postúpením pohľadávky uhradil omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Veriteľ môže previesť alebo postúpiť
pohľadávku podľa prvej vety so všetkými právami s ňou spojenými, ak ide o prechod alebo postúpenie
z veriteľa na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.13. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,

len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

15. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, nakoľko neboli dodržané podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že podanou žalobou sa nároku voči žalovanej
domáhal pôvodný žalobca – Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., ktorý až v priebehu súdneho konania
pristúpil k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 29.03.2022

pôvodný žalobca predložil súdu návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu, prílohou ktorého bol aj
súhlassovstupomdokonaniažalobcuaZmluvaopostúpenípohľadávokzodňa20.01.2022sprílohami.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie vydal uznesenie č.k. 24C/25/2021-124 zo dňa 31.03.2022,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2022, a ktorým pripustil, aby do konania na miesto pôvodného
žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Hoci žalobkyňa nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu pred súdom prvej inštancie nenamietla, súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamietla. V danom prípade je z obsahu napadnutého
rozsudku (bod 53. odôvodnenia) zrejmé, že súd prvej inštancie považoval podmienku aktívne vecnej
legitimácie na strane žalobcu za splnenú. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky, ako aj argumentáciu
žalobcu, odvolací súd dáva do pozornosti prvú vetu vyššie cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách,

podľa ktorého týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju pohľadávku
zo Zmluvy o úvere na bývanie (č.l. 11 – 18), na podklade ktorej bol žalovanej poskytnutý úver na kúpu
nehnuteľnosti, ktorý bol zabezpečený záložným právom. Je teda nepochybné, že ide o úver na bývanie
v zmysle § 1 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie, preto sa postupovanie pohľadávok zo zmluvy o úvere

riadi špeciálnym ustanovením, ktorým je § 20 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie.

16. Podmienky postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere sú v zmysle § 20 ods. 6 zákona o úveroch
na bývanie špecifikované tak, že k postúpeniu pohľadávky môže dôjsť len vtedy, ak 1) spotrebiteľ
je aj napriek písomnej výzve veriteľa nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho dlhu voči veriteľovi, 2) zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú
formu, 3) ak nejde o postúpenie banke, zahraničnej banke alebo pobočke zahraničnej banky, musí
ísť o veriteľa podľa osobitného predpisu (alebo inú osobu podľa druhej vety cit. ust., prípadne blízku
osobu spotrebiteľa podľa poslednej vety cit. ust.), 4) spotrebiteľ ešte pred postúpením pohľadávky
neuhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Vzhľadom na rozsah

uplatnenej pohľadávky je zrejmé, že žalovaná neuhradila pred postúpením pohľadávky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Čo sa týka omeškania žalovanej,
žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, preto dňa 27.03.2018 požiadal právny predchodca žalobcu
žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru, následne došlo k výkonu záložného práva veriteľa
formou dobrovoľnej dražby. Dňa 11.02.2019 inkasoval žalobca výťažok dražby vo výške 71.596,08

eur, ktorý však nepostačoval na úhradu úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov, ktoré sú predmetom
žaloby, je teda zrejmé, že aj podmienka omeškania žalovanej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, bola splnená. Pokiaľ ide o písomnú výzvu veriteľa, z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná
bola zo strany žalobcu opakovane vyzývaná na plnenie omeškaného dlhu, a to upomienkami zo
dňa 17.07.2017, 17.08.2017, 18.09.2017, 17.10.2017 a 20.11.2017 (č.l. 54 – 58). Odvolací súd sa

nestotožňuje s argumentáciou odvolateľky v tom, že by výzva v zmysle § 20 ods. 6 zákona o úveroch
na bývanie musela obsahovať upozornenie, že môže dôjsť k postúpeniu pohľadávku, takáto požiadavka
zcit.zák.ustanovenianevyplýva.Odvolacísúdmátedazato,žepokiaľveriteľpísomnevyzvaldlžníkana
plnenieomeškanéhodlhuatentojenapriekvýzvenepretržitedlhšieako90kalendárnychdnívomeškaní
sosplnenímčolenčastisvojhodlhuvočiveriteľovi,uvedenápodmienkapostúpeniapohľadávkyvzmysle

prvej vety ust. § 20 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, je splnená, aj keď výzva neobsahovala
upozornenie na postúpenie pohľadávky. Obdobnou problematikou sa zaoberal vo svojom rozhodnutí
sp. zn.: 9Cdo/165/2022 aj NS SR, keď vo vzťahu k ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré obsahuje
obdobnú podmienku postúpenia (ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej bankyjej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke..), uviedol, že „z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak
dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek

pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť“. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že z obsahu výziev je zrejmá konkrétna výška pohľadávky, ktorú bola povinná žalovaná
uhradiť. Vzhľadom na to, že všetky podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle § 20 ods. 6 zákona
o úveroch na bývanie (vrátane toho, že žalobca je veriteľom podľa osobitného predpisu, a to podľa §
20a ods. 1 ZoSÚ, keďže získal povolenie dňa 05.08.2016) sú splnené, pôvodný veriteľ bol oprávnený

postúpiť pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, ktorý je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní.

17. Odvolateľka namietala aj to, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že doručil žalovanej oznámenie
o postúpení pohľadávky. Odvolací súd poukazuje opätovne na znenie ust. § 20 ods. 6 zákona o úveroch
na bývanie, z ktorého vyplýva, že za splnenie podmienok v ňom zakotvených veriteľ je oprávnený
postúpiť pohľadávku bez súhlasu spotrebiteľa. Vedomosť spotrebiteľa – v danom prípade žalovanej – tak

nemá žiaden vplyv na posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Hoci žalovaný preukazoval,
že žalovanej oznámenie o postúpení pohľadávky doručoval, toto oznámenie má vplyv len na to, že dlžník
nadobudne vedomosť o zmene na strane veriteľa, čo ovplyvňuje možnosť dlžníka privodiť zánik záväzku
plnením pôvodnému veriteľovi. Žalovaná však svoj zostávajúci dlh nesplnila, čo ani nepopiera, pričom
o zmene na strane veriteľa mala vedomosť aj z uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 24C/25/2021-124 zo

dňa 31.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2022, ktorým súd pripustil, aby do konania
na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o..

18. Ďalej žalovaná namietala, že žalobca nepredložil výzvu právneho predchodcu žalobcu, ktorou by
upozornil žalovanú na skutočnosť, s ktorou splátkou je v omeškaní a po akú dobu. Odvolací súd

poukazuje na to, že žalobou sa žalobca domáhal úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov po tom, ako
dňa 27.03.2018 požiadal právny predchodca žalobcu žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku
úveru, následne došlo k výkonu záložného práva veriteľa formou dobrovoľnej dražby. Dňa 11.02.2019
inkasoval žalobca výťažok dražby vo výške 71.596,08 eur, ktorý však nepostačoval na úhradu úrokov,
úrokov z omeškania a poplatkov, ktoré sú predmetom žaloby. Z obsahu spisu však nevyplýva, že

by žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie uvedený „nedostatok“ výzvy pred zosplatnením
namietala. V podanom odpore (č.l. 69 – 70) namietala premlčanie, pričom výslovne potvrdila, že
dňa 27.03.2018 požiadal žalobca žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru, splnenie
podmienok„zosplatnenia“nijakonespochybnila.Pojednávania,ktorébolonariadenénadeň24.05.2022,
sa zúčastnila aj právna zástupkyňa žalovanej, avšak k podmienkam výzvy veriteľa na zaplatenie celého

dlhu neuviedla žiadne skutkové tvrdenie. Vzhľadom na to, že odvolateľka neuviedla, z akého dôvodu
tento prostriedok procesnej obrany bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
ide o novotu v zmysle § 366 CSP, na ktorú nie je možné prihliadnuť. Okrajovo odvolací súd poukazuje
na to, že otázkou potreby špecifikovania konkrétnej splátky vo výzve predchádzajúcej „zosplatneniu“
sa zaoberal NS SR rozhodnutí sp. zn: 1Cdo/123/2022, keď uviedol, že „dovolací súd sa nestotožňuje

s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu,
by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v
zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá“.

19. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi premlčanú pohľadávku,

odvolací súd ju hodnotí ako dôvodnú. Žalobkyňa v priebehu konania pred súdom inštancie písomne
uznala svoju pohľadávku vo výške 44.954,44 eur čo do dôvodu a výšky dňa 20.05.2022 (č.l. 143),
jej uznávací prejav bol súčasťou listiny - návrhu na uzavretie súdneho zmieru. Súd prvej inštancie sa
zaoberal splnením podmienok pre platné uznanie dlhu – bod 43. až 52. odôvodnenia rozsudku a dospel
k záveru, že žalovaná platne písomne uznala, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky voči

žalobcovi za súčasného splnenia podmienky, že vedela o jeho premlčaní. Odvolací súd konštatuje, že
právnym následkom platného uznania dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 OZ k pretrhnutiu (prerušeniu),
resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na desať rokov. Uznanie splatného dlhu má
tak za účinok založenie plynutia novej premlčacej lehoty. K založeniu novej premlčacej lehoty dochádza
aj v prípade, že predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. V danom prípade však súd prvej

inštancie opomenul, že podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia a nesprávne vyhodnotil, že moment začatia plynutia novej premlčacej doby už nastal.
V zmysle vyššie cit. ust. § 110 ods. 1 druhá veta OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehotana plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Preskúmaním obsahu uznávacieho prejavu
žalovanej(č.l.143rub)jezrejmé,žeplneniedlhu,ktorýžalovanáuznala,bolodohodnutévsplátkach,ato
po 250,- eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci,

vktoromrozhodnutieoschválenísúdnehozmierunadobudneprávoplatnosť.Vpredmetnomkonanívšak
k schváleniu zmieru nedošlo, nenastala teda ani dohodnutá lehota na plnenie, resp. nová premlčacia
doba nezačala plynúť. Pre porovnanie odvolací súd uvádza situáciu, keď dlžník uzná dlh čo do dôvodu
a výšky v čase, keď ešte uznávaný dlh nie je premlčaný. V takom prípade sa pôvodná premlčacia doba
pretrhne a vzápätí nadväzujúco začne plynúť nová – 10 ročná premlčacia doba. V danom prípade však

bol dlh, ktorý žalovaná uznala čo do dôvodu a výšky, bol v čase jeho uznania premlčaný (viď závery
odvolacieho súdu v predchádzajúcom uznesení č.k. 24Co/120/2022-241 zo dňa 16.05.2023 bod 26.
a 27. odôvodnenia) a žalovaná pristúpila k jeho uznaniu, aj keď o jeho premlčaní mala vedomosť (viď
závery odvolacieho súdu v predchádzajúcom uznesení č.k. 24Co/120/2022-241 zo dňa 16.05.2023 bod
25. odôvodnenia). V čase, keď žalovaná pristúpila k uznaniu dlhu, premlčacia doba už uplynula, k jej
pretrhnutiu teda nemohlo dôjsť. K založeniu novej premlčacej doby vzťahujúcej sa k uznanému dlhu teda

malo dôjsť v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá OZ až uplynutím lehoty na plnenie, ktorá však nenastala,
lebokschváleniusúdnehozmierunedošlo,pretojepotrebnékonštatovať,ževčasevyhláseniarozsudku
bol dlh žalovanej premlčaný, resp. k právnemu účinku uznania dlhu čo do dôvodu a výšky (§ 558 prvá
veta OZ), za splnenia podmienky, že žalovaná o premlčaní dlhu vedela (§ 557 druhá veta OZ) v podobe
založenia plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby (§ 110 ods. 2 veta druhá OZ) nedošlo.

20. Vzhľadom na to, že žalovaná opakovane v priebehu konania namietala premlčanie dlhu, jej námietku
je potrebné považovať za dôvodnú, následkom čoho je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť uplatneného nároku a odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia a v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku I. v časti o zaplatenie sumy vo výške 44.069,77 eur zmenil tak, že žalobu zamietol.

21. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/147/2021, kde
dovolací súd vyslovil záver: „splneniu zákonnej podmienky pre vydanie rozsudku na základe uznania
nárokubránitakéuznanienároku,ktorýje(exlege)zozákonazbavenýsúdnejvymáhateľnosti“,odvolací

súd akcentuje, že v prejednávanej veci nejde o vydanie rozsudku na základe uznania nároku, ktorý bol
uznaný stranou konania podľa § 282 CSP – teda procesnoprávnym úkonom (obsiahnutom vo vyjadrení
k žalobe). Z pohľadu odvolacieho súdu je potrebné dôsledne rozlišovať medzi uznaním nároku podľa
§ 282 CSP a uznaním dlhu podľa § 558 OZ, kde zákon špecificky kladie podmienky takéhoto uznania
a zaoberá sa výslovne aj možnosťou uznania premlčaného dlhu, ktoré podmieňuje vedomosťou dlžníka

o premlčaní.

22. Vo vzťahu k argumentu žalovaného, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na tom, že dlh premlčaný
nie je, lebo premlčaciu dobu je potrebné predĺžiť o 76 dní podľa zák. č. 62/2020 Z. z., tu odvolací súd
odkazuje na svoje závery v predchádzajúcom uznesení č.k. 24Co/120/2022-241 zo dňa 16.05.2023 bod

28. odôvodnenia, od ktorých nevidí dôvod sa odchýliť. Obdobné závery vyjadril aj NS SR vo svojich
rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/4/2022, 2Cdo/189/2020, z ktorých je zrejmé, že neplynutie lehôt podľa
zák. č. 62/2020 Z.z. sa týka len takých lehôt, ktorých uplynutie bolo zachytené zákonom vymedzeným
obdobím (od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 17.01.2021 do 28.02.2021). Taká lehota potom neplynie
v tom rozsahu, koľko dní z nej uplynulo od účinnosti zákona do konca jej uplynutia, pričom deň uplynutia

lehoty musí spadať do zák. č. 62/2020 Z.z. vymedzeného obdobia.

23. Odvolací súd konštatuje, že vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, lebo zmena
rozhodnutia závisela výlučne od odlišného právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Súčasne nebolo
potrebné, aby odvolací súd vyzýval strany k vyjadreniu podľa § 382 CSP, nakoľko ust. § 92 ods. 8 zák.

č. 483/2001 Z. z., § 20 ods. 6 zák. č. 90/2016 Z. z. neboli pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ust. § 110
ods. 1 druhá veta OZ bolo použité aj súdom prvej inštancie, hoci bolo nesprávne aplikované.

24. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. (ods. 1 ) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie. (ods. 2)

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.26. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení §
255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že pomerne úspešnej žalovanej priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi rozsahu 96,06 % s tým, že odvolací súd nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal
úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov, ktoré vo svojej vyčíslenej podobe predstavovali sumu vo výške
44.954,44 eur. Žalobca bol úspešný v časti vyčíslených úrokov vo výške 884,67 eur, kde súd prvej
inštancie rozhodol výrokom I. pôvodného rozsudku č. k. 24C/25/2021-149 zo dňa 24.05.2022, ktorý

nadobudolprávoplatnosť,jehohrubýúspechvkonanítedapredstavuje1,97%.Žalovanásasúspechom
domohla zamietnutia zvyšnej časti žaloby – teda vyčíslených úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov
vo výške 44.069,77 eur, jej hrubý úspech vo veci predstavoval 98,03 %. Pomerom je daný čistý úspech
žalovanej v konaní v rozsahu 96,06 %.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso
stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť

iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).