Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 32Dz/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9625200158
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200158.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala
Matulníka,PhD.asudcovMgr.KristínyBabiakovejaMgr.PetraMacha,PhD.,vprávnejvecidisciplinárne
obvinenej: E.. H. W., sudkyne Š. Q. J., v disciplinárnom konaní začatom na návrh predsedníčky Súdnej
rady Slovenskej republiky, o oznámení o zaujatosti sudcu disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michala Novotného, takto

r o z h o d o l :

Sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal Novotný
n i e j e v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na
Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/2/2025 podľa § 4, § 24 ods. 2 zákona č.
432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (Disciplinárny súdny poriadok) a § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v účinnom znení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30. januára 2025 bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
správny súd“) doručený návrh predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárny
navrhovateľ“) na začatie disciplinárneho konania
proti E.. H. W. (ďalej len „disciplinárne obvinená“), sudkyni Š. Q. J., pre disciplinárne previnenie podľa
§ 116 ods. 1 písm. a) zákona

č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“) s tým, že navrhovaným disciplinárnym opatrením je zníženie
funkčného platu o 20 % na obdobie troch mesiacov. Tejto veci bola pridelená
sp. zn. 31D/2/2025.

2. Dňa 10. februára 2025 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené oznámenie sudcu Novotného zo

7. februára 2025 o skutočnostiach, ktoré by mohli zakladať pochybnosti
o jeho zaujatosti. Sudca Novotný vo svojom oznámení uviedol, že: „S disciplinárne obvinenou som
sa osobne spoznal približne v r. 2022 prostredníctvom spoločných známych. Odvtedy sa spoločensky
stretávame približne dva až trikrát do roka, vždy v rámci širšej spoločnosti bývalých a súčasných sudcov,
kde diskutujeme o rôznych aktuálnych otázkach. Z tohto dôvodu si z disciplinárne obvinenou tykám
(rovnako ako s väčšinou účastníkov týchto stretnutí)

a sme aj v spoločnej emailovej skupine. Mimo tejto širšej spoločnosti sa s disciplinárne obvinenou
nestýkame, nestretávame a nemáme na seba ani vymenené kontakty. Domnievam sa, že aj keď opísané
kontakty nie sú vždy výsostne úradné, zároveň nepresahujú bežnú úroveň stykov medzi sudcami, ktorí
sú napríklad spoločne členmi jednej sudcovskej stavovskej organizácie, alebo medzi členmi tej istej
právnickej profesie.“.

3. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje zákon č. 432/2021 Z. z. o Disciplinárnom
poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov(Disciplinárny súdny poriadok) s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 Disciplinárneho
súdneho poriadku), pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa Disciplinárneho
súdneho poriadku vzťahujú aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení sudcu a iných osôb, a

to v prípade „ak tento zákon [rozumej Disciplinárny súdny poriadok] neustanovuje inak a ak to
povaha veci pripúšťa“ a ustanovenie § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku zároveň definuje aplikáciu
ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Najvyšší správny súd teda oznámenie o zaujatosti
preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

4. Podľa § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku o námietke zaujatosti a o oznámení predsedu
disciplinárneho senátu, sudcu disciplinárneho senátu alebo prísediaceho
o ich zaujatosti rozhodne trojčlenný senát najvyššieho správneho súdu určený náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti do
siedmich dní od predloženia veci.

5. Podľa § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného
poriadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb,
o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodovaní súdu, o hlavnom pojednávaní,
o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.

6. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 disciplinárneho súdneho poriadku použije aj
v disciplinárnom konaní, je z vykonávania úkonov disciplinárneho konania vylúčený okrem iného sudca,
u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k (okrem iného) osobám, ktorých sa
úkon priamo týka. Pomerom sudcu k osobám uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie jeho vzťah k

niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Za takýto vzťah treba
považovaťnajmäpríbuzenskýarodinnýpomer,nookremtohomôžeísťajopriateľstvo.Priposudzovaní,
či tento pomer zakladá alebo nezakladá pochybnosti o nezaujatosti, nie je rozhodujúce subjektívne
presvedčenie sudcu. Podstatné je, či oznámené skutočnosti sú objektívne spôsobilé takéto pochybnosti
vyvolať.

7. Z § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku vyplýva, že rozhodovanie o zaujatosti sudcu
disciplinárneho senátu môže byť iniciované námietkou vznesenou navrhovateľom, disciplinárne
obvineným alebo jeho obhajcom, resp. oznámením podaným samotným sudcom. Zatiaľ čo námietku
zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch

zaujatosti dozvedel, pričom na neskôr oznámenú námietku zaujatosti sa neprihliada (§ 24 ods. 2 druhá
veta Disciplinárneho súdneho poriadku), oznámenie o skutočnostiach, ktoré by mohli nasvedčovať jeho
zaujatosti,bymalsudcapodaťbezprostrednepoichzistení,pričomzpovahyvecijezrejmé,ževovzťahu
k takémuto oznámeniu neprichádza do úvahy jeho nezohľadňovanie z dôvodu oneskoreného podania.

8. Účelom právnej úpravy vylúčenia z vykonávania úkonov disciplinárneho konania je prispieť k
nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom
alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska aplikovateľnej
právnej normy je právne významný vzťah sudcu, a to buď: (i) k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad
vtedy, keď má sudca osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne -

napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom, vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne
spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť);
(ii) k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,
manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného
vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)]; (iii) k zástupcom účastníkov konania. Pomer k veci ako

okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný
navýsledkukonania.Opomerekúčastníkovialebokzástupcoviakookolnostivzbudzujúcejpochybnosti
onezaujatostisudcumožnouvažovať,aksazakladánapríbuzenstve,čiinýchkladnýchalebozáporných
vzťahoch sudcu k účastníkom alebo
k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na

prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností, teda z okolností
podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania, alebo k
ich zástupcom.9. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva
vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so
zreteľomnajehopomerkveci,kúčastníkomalebokichzástupcom(resp.inýmosobámalebodotknutým

orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne
preukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska
nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z
objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky
pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva len
v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý,
ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom
nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,
ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o
tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Vylúčenie sudcov z prejednania a

rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak
možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti.

10. Podľa názoru námietkového senátu dôvod na vylúčenie sudcu Novotného nezakladá sama o sebe
tá skutočnosť, že sa uvedený sudca s disciplinárne obvinenou pozná. V tejto súvislosti treba zohľadniť,

že z obsahu podania sudcu Novotného nevyplýva, že by sa tento cítil byť voči disciplinárne obvinenej
subjektívne zaujatý. Naopak, z jeho podania vyplýva, že (i) frekvencia stretávania sa s disciplinárne
obvinenou je pomerne nízka (dva až trikrát ročne); (ii) k stretávaniu dochádza v prítomnosti viacerých
osôb, ktorých spája profesijná špecializácia (bývalí/činní sudcovia); (iii) k inej forme kontaktu medzi ním
a disciplinárne obvinenou nedochádza (nemajú na seba vymenené kontakty). Z uvedeného je zrejmé,

že vzťah sudcu Novotného k disciplinárne obvinenej nepresahuje rámec bežného kolegiálneho vzťahu,
vo svojej podstate ide o vzťah „neosobný“, v zmysle, že tento z pohľadu vzájomne komunikovaných
informácií nemá presah do privátnej sféry žiadneho z účastníkov.

11. Prirodzene, je možné pripustiť, že aj kolegiálny vzťah bude takej intenzity, že môže vzniknúť

pochybnosť o?nezaujatosti konajúceho sudcu. Tomu však nie je tak v?prejednávanej veci, keď okolnosti
opísané sudcom Novotným (viď predchádzajúci bod) zvýšenej intenzite vzťahu nenasvedčujú.

12. Dôvody na vylúčenie sudcu Novotného neboli zistené ani vo vzťahu k objektívnemu hľadisku
zaujatosti. Opísaná intenzita vzťahu medzi sudcom a disciplinárne obvinenou vzhľadom na jej „odborný“

základ a absenciu hlbších osobných väzieb preto nebola spôsobilá vyvolať pochybnosti v tom smere,
že sa rozhodovanie sudcu nemusí javiť ako nezaujaté, či nestranné. V súvislosti s pracovnými
(kolegiálnymi) vzťahmi najvyšší správny súd uzatvára, že tieto nie sú samé o sebe dôvodom zaujatosti
dodajúc, že na vznik pochybnosti o nezaujatosti je potrebné, aby pomer medzi konkrétnymi osobami
výrazne presiahol pomer kolegiality, napríklad sa medzi nimi vyvinie závislosť alebo jednostrannosť

(pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 24. mája 2017, č. j. 16Kss
1/2017 a uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32Dz/15/2022 z 8. augusta 2022), čo v danom
prípade preukázateľne nenastalo. Sudca Novotný totiž vo svojom oznámení nepoukazoval na vzťah
hlbšej intenzity, práve naopak, uviedol skutočnosti bližšie opísané v bode 10 vyššie.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, námietkový senát zdôrazňuje, že pre záver o spochybnení zdania
nezaujatosti u sudcu by museli byť naplnené ďalšie relevantné okolnosti, ktoré však námietkový senát
nezistil a tieto nevyplývali ani z podaného oznámenia. Pri posudzovaní dôvodov, ktoré by mohli viesť k
vylúčeniu sudcu Novotného preto námietkový senát neidentifikoval dôvody pre vylúčenie sudcu tak vo
vzťahu k subjektívnemu hľadisku

a ani objektívnemu hľadisku zaujatosti.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel námietkový senát k záveru, že zistené skutočnosti nezakladajú
dôvod na vylúčenie sudcu Novotného z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej
veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 31D/2/2025.

15.TotorozhodnutieprijalsenátNajvyššiehosprávnehosúdu(vzloženípodľa§24ods.2disciplinárneho
súdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.