Uznesenie – Trestné činy proti brannosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Nt/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010832
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122010832.6

Uznesenie

8 4Nt/5/2022

Okresný súd Prešov na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.09.2024 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Juraja Fujerika a sudcov prísediacich A. B. C. a D. E. v trestnej veci navrhovateľa menom

F. F., nar. X.X.XXXX v D., bytom XXXX F. G., F., H. G., C. XXX, I., o návrhu na vyslovenie účasti na
súdnej rehabilitácii, takto

r o z h o d o l :

8 4Nt/5/2022

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení, z a m i e t a návrh navrhovateľa F. F., nar.

XX.XX.XXXX v D., bytom XXXX F. G., F., H. G., C. XXX, I., že je účastný súdnej rehabilitácie vo vzťahu
k jeho odsúdeniu rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. 1T/15/60 zo dňa
13.09.1960 a s tým súvisiaceho obmedzenia jeho osobnej slobody od 13.9.1960 do 13.03.1964.

o d ô v o d n e n i e :

8 4Nt/5/2022

Navrhovateľ F. F. podal na tunajší súd dňa 23.05.2022 prostredníctvom svojho obhajcu návrh, ktorým
sa domáhal rozhodnutia súdu, že je podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii v platnom znení (ďalej len „zákona č. 119/1990 Zb.“) účastný súdnej rehabilitácie vo vzťahu
k obmedzeniu jeho osobnej slobody od 13.09.1960 do 13.03.1964. Svoj návrh odôvodnil tým, že
rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 26.11.1954, pod sp. zn. T 53/54 bol odsúdený pre

trestný čin vyhýbania sa služobných povinností podľa § 270 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (zákon č.
86/1950 Zb.) na trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka a k ďalším trestom. Dôvodom odsúdenia
bolo, že odmietol vykonať vojenskú službu, pretože mu v tom bránilo jeho svedomie a náboženské
vyznanie svedkov Jehovových. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.02.2017, sp.
zn. 8Tz 68/2016 bol vyššie uvedený rozsudok zrušený a on bol oslobodený spod obžaloby z dôvodu,
že skutok nie je trestným činom. Potom Mestský súd v Brne uznesením zo dňa 08.10.2019, sp. zn.

1Nt 476/2017 vyslovil jeho účasť na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb.
v platnom znení. Navrhovateľ následne v návrhu poukázal na súdne konanie z roku 1960, ktoré je
predmetom tohto konania a v ktorom bol rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Košice
sp. zn. 1T 15/60 znovu odsúdený z rovnakého dôvodu na trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka
nepodmienečne. Vo väzbe bol pritom od 13.09.1960 do 04.10.1960 a potom bol prevedený do výkonu
trestu, odkiaľ bol prepustený dňa 13.03.1964. Navrhovateľ poukázal na uznesenie Okresného súdu

Prešov zo dňa 10.03.2020 v konaní vedenom pod sp. zn. 15Nt 13/2019, v ktorom bola povolená obnova
konania a tento rozsudok bývalého Vojenského obvodového súdu Košice bol zrušený. Poukázal tiežna uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 16.03.2022 v konaní vedenom pod sp. zn. 33Tv 1/2020,
v ktorom bolo trestné stíhanie vedené proti nemu zastavené pre neprípustnosť. Navrhovateľ vo svojom
návrhu ďalej uviedol, že ministerstvo spravodlivosti požaduje k odškodneniu doklad o účasti na súdnej

rehabilitácii, ktorú on spĺňa podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., pretože došlo k nezákonnému
obmedzeniu jeho osobnej slobody, ku ktorému došlo v zákonom vymedzenom období od 25.02.1948 do
01.01.1990 a k takému obmedzeniu aktuálne neexistuje žiadny právny základ. Navrhovateľ vo svojom
návrhu poukázal na množstvo súdnych rozhodnutí v podobných veciach.

Súd na verejnom zasadnutí 24.06.2022 vykonal dokazovanie prečítaním obsahu listinných dôkazov a na
základe týchto dôkazov zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Nt 13/2019 vyplýva, že
navrhovateľ F. F. sa dňa 06.12.2019 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na bývalom
Vojenskom obvodovom súde Košice pod sp. zn. 1T 15/1960 z dôvodu porušenia zásady ne bis in idem

v kontexte jeho odsúdenia z roku 1954 na tých skutkových a právnych základoch, ako bol postavený
aj jeho návrh na vyslovenie účasti na rehabilitácii. Uznesením zo dňa 10.03.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.06.2020 súd podľa článku 4 ods. 2 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v spojení s § 394 ods. 1 Tr. poriadku povolil obnovu konania v trestnej veci
navrhovateľa, ktoré bolo vedené pred bývalým Vojenským obvodovým súdom Košice sp. zn. 1T/15/1960

a zároveň podľa § 400 ods. 1 Tr. poriadku zrušil rozsudok bývalého Vojenského obvodového súdu
Košice zo dňa 13.9.1960 sp. zn. 1T/15/1960 vo výroku o vine, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a zároveň všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd toto uznesenie odôvodnil tým,
že „vzhľadom na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, ale predovšetkým na navrhovateľom

zmienené zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 14/1997 zo dňa
21.05.1998, a to v súvislosti so zásadou „ne bis in idem“ je podľa názoru súdu odsúdenie F. F. rozsudkom
Vojenského obvodového súdu Košice, sp. zn. 1T/15/1960 z 13.9.1960 je v rozpore s uvedenou zásadou,
pričom nápravu je možné v súčasnej dobe dosiahnuť tým, že bude vyhovené návrhu na obnovu konania.
Súd má za to, že v prípade oboch odsúdení (teda odsúdenia Rozsudkom Nižšieho vojenského súdu

Brno zo dňa 26.11.1954 sp. zn. T 53/54 a Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn.
1T 15/60) sa jedná o ten istý skutok. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že konanie odsúdeného
bolo rozdielne právne kvalifikované. V oboch prípadoch išlo o nenastúpenie na vojenské cvičenie
z dôvodu náboženského presvedčenia a teda nepochybne možno hovoriť o rovnakom konaní. Uvedené
skutočnosti preto nasvedčujú tomu, že ods. F. F. bol za to isté konanie odsúdený viackrát. Porušenie

konštatovanej zásady je preto takou podstatnou chybou v predchádzajúcom konaní, ktorá mohla
ovplyvniť rozhodnutie vo veci a zakladá dôvod na povolenie obnovy konania“. Krajský súd v Trenčíne
uznesením zo dňa 15.06.2020 č. k. 23 Tos 59/2020 – 62 sťažnosť prokurátora, ktorú podal proti vyššie
uvedenému uzneseniu tunajšieho súdu zamietol, pretože nebola dôvodná. Poukázal pritom na správny
postup okresného súdu ako aj správne vyhodnotenie dôkazov, ktoré je v súlade s rozhodovacou praxou

odvolacieho súdu.

Z pripojeného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 33Tv 1/2020, ktorého podstatný obsah
súd oboznámil vyplýva, že tento na podklade vyššie uvedeného povolenia obnovy konania uznesením
zo dňa 16.03.2020 podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1

písm. d) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
zastavil trestné stíhanie obvineného navrhovateľa pre trestný čin nenastúpenie služby v brannej moci
podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že
v úmysle trvalo sa vyhnúť výkonu vojenskej služby nenastúpil dňa 20.7.1960 vojenskú službu u VÚ
7330 Krupka tak, ako bol povinný v zmysle povolávacieho rozkazu, ktorý včas obdržal a neučinil

tak ani do dvadsaťštyri hodín po uplynutí lehoty stanovenej v povolávacom rozkaze, odvolávajúc sa
ako príslušník sekty Svedkovia Jehovovi na svoje náboženské presvedčenie, ktoré mu nedovoľuje
vykonávať vojenskú službu. V odôvodnení tohto uznesenia súd poukázal na to, že „sa jednoznačne
stotožňuje so stanoviskom Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 14/97 zo dňa 21.5.1998 a zásadou „ne bis
in idem“. F. F. bol pre trestný čin vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

č. 86/1950 Sb. účinného do 31.12.1961 rozsudkom Nižšieho vojenského súdu v Brne sp. zn. T 53/54 zo
dňa 26.11.1954 odsúdený k trestu odňatia slobody na 27 mesiacov nepodmienečne za to, že si odmietol
obliecť vojenskú rovnošatu a plniť uložené povinnosti súvisiace s výkonom vojenskej základnej služby,
pričom sa odvolával na to, že mu to nepovoľuje jeho náboženské vyznanie ako svedka J..Preto jeho ďalšie odsúdenie rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. 1T15/60
zo dňa 13.09.1960 v spojení s uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn.To-103/60 zo dňa
04.10.1960 pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1Tr. zák. č. 86/1950 Sb.

účinného do 31.12.1961 je v rozpore so zásadou „ne bis in idem“, t. j. že páchateľ nemôže byť potrestaný
za to isté dvakrát. Na tom nič nemení ani to, že skutky v oboch spomenutých trestných veciach boli
rozdielne právne kvalifikované, pretože sa jednalo nepochybne o totožné konanie obvineného v oboch
prípadoch spočívajúce v odmietnutí výkonu vojenskej služby pre náboženské presvedčenie páchateľa.“
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2022.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd uznesením zo dňa 24.06.2022 rozhodol, že navrhovateľ
F.F.jeúčastnýsúdnejrehabilitácie.Protitomutouzneseniupodalsťažnosťprokurátor,napodkladektorej
Krajský súd v Trenčíne, ako sťažnostný súd, uznesením č.k. 3Tos/116/2022 – 43 zo dňa 30.03.2023
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a tunajšiemu súdu uložil, aby vo veci znova konal
a rozhodol. Odvolací zdôraznil, že ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 119/19990 Zb. len umožňuje

obdobné použitie ustanovení uvedeného zákona, a preto v zmysle § 176 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku musí obsahovať aj uvedenie ďalšieho zákonného ustanovenia, teda ustanovenia obdobne
použitého na základe aplikácie ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. Keďže výroková
časť napadnutého uznesenia neobsahuje označenie konkrétneho ustanovenia alebo ustanovení, ktoré
okresný súd na podklade § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. mal obdobne aplikovať na prejednávaný

prípad, podľa názoru krajského súdu napadnuté uznesenie nielenže nemá zákonom predpísané
náležitosti, ale je aj nepreskúmateľné. Krajský súd tiež v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že ak
mal okresný súd za nepochybne preukázané, že v čase jeho rozhodnutia bolo nepochybne zastavené
trestné stíhanie navrhovateľa, pôvodne vedené na bývalom Vojenskom obvodovom súde Košice pod
sp. zn. 1T 15/60, v odôvodnení vôbec nevysvetlil, prečo nerozhodol podľa ustanovení zákona č.

119/1990 Zb., ktoré upravujú právomoc súdu rozhodnúť v trestnom konaní v prípade právoplatne
zastaveného trestného stíhania. Tým, že okresný súd nevysvetlil, prečo rozhodoval podľa ustanovenia
§ 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Z., ktoré ustanovenie je možné aplikovať len v prípadoch, kedy sa
nezačalo trestné stíhanie a nedošlo k odškodneniu podľa prv platných predpisov a nevysvetlil prečo na
prípad neaplikoval ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb., hoci mal preukázané právoplatné

zastavenie trestného stíhania navrhovateľa v čase vyhlásenia napadnutého uznesenia, podľa názoru
krajského súdu napadnuté uznesenie aj z týchto dôvodov vykazuje znaky nepreskúmateľnosti.

Na základe tohto uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, tunajší súd tento návrh navrhovateľa opätovne
prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.10.2023 s tým, že opakovane nevykonával už

vykonané listinné dôkazy, pretože sťažnostný súd nezistil pochybenia pri dokazovaní v tejto trestnej
veci. Na základe uvedeného tunajší súd uznesením zo dňa 20.10.2023 opätovne rozhodol, že podľa
§ 4 a § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. je navrhovateľ F. F. účastný súdnej rehabilitácie vo vzťahu
k jeho odsúdeniu rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. 1T/15/60 vo vzťahu
k obmedzeniu jeho osobnej slobody od 13.9.1960 do 13.03.1964.

Na podklade sťažnosti podanej prokurátorom proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v Trenčíne, ako
sťažnostný súd uznesením sp. zn. 3Tos/174/2024 zo dňa 27.03.2024 podľa § 194 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a okresnému súdu uložil, aby vo
veci znova konal a rozhodol. Sťažnostný súd v odôvodnení tohto svojho uznesenia vyslovil názor, že

ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. je možné aplikovať len v prípadoch, kedy sa nezačalo
trestné stíhanie a nedošlo k odškodneniu podľa prv platných predpisov. Napriek tomu prvostupňový
súd aj podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. rozhodol o vyslovení účasti na súdnej rehabilitácii
navrhovateľa vo vzťahu k jeho odsúdeniu rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Košice,
sp. zn. 1T 15/60 vo vzťahu k obmedzeniu jeho osobnej slobody od 13.09.1960 do 13.03.1964. Z

uvedeného obsahu výrokovej časti napadnutého uznesenia teda podľa sťažnostného súdu vyplýva,
že okresný súd dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého v dobe vymedzenej v ustanoveniach §
2 ods. 1 a § 4 zákona č. 119/1990 Zb. sa viedlo voči navrhovateľovi trestné stíhanie, ktoré skončilo
odsúdením. Napriek tomu skutkovému zisteniu a v rozpore s predchádzajúcim vyššie zopakovaným
záväzným právnym názorom nadriadeného súdu podľa § 194 ods. 5 v spojení s § 33 ods. 4 zákona

č. 119/1990 Zb., okresný súd opätovne pri rozhodovaní napadnutým uznesením na vec aplikoval
ustanovenie 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. Zo znenia § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. vyplýva, že
uvedenézákonnéustanovenieneupravujeosobitnýspôsobrozhodovaniaorehabilitácii,alelenrozširuje
okruh prípadov nad rámec prípadov vymedzených v ustanovení § 2 ods. 1 (rehabilitácia „ex offo“ presystémové chyby právneho poriadku vo vymedzenej dobe) a § 4 (rehabilitácia na návrh pre možnosť
individuálneho zlyhania konajúcich orgánov pri aplikácii ústavne konformných ustanovení právneho
poriadku vo vymedzenej dobe) zákona č. 119/1990 Zb., o prípady porušenia základných práv a slobôd

bez toho, aby vôbec bolo vedené trestné stíhanie. Uvedené ustanovenie jasne a zrozumiteľne dáva
príkaz aplikovať obdobne predchádzajúce ustanovenia aj na prípady, kedy sa neviedlo žiadne trestné
stíhanie, keďže prípady, kedy sa viedlo trestné stíhanie, upravujú predchádzajúce ustanovenia zákona.
Posudzovanie skutočnosti, či bolo alebo nebolo vedené trestné stíhanie v zmysle § 33 ods. 2 zákona č.
119/1990 Zb., je skutkovou otázkou a je nutné zistiť, či v tom-ktorom prípade v objektívnej realite došlo

k udalostiam, ktoré možno podriadiť pod pojmové znaky trestného stíhania, definované v ustanovení
§ 10 ods. 14 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 33 ods. 4 zákona č. 119/1990 Zb. Podľa
definície v ustanovení § 10 ods. 14 Trestného poriadku „trestné stíhanie“ je úsek od začatia trestného
stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní
alebo súdu vo veci samej. Z uvedenej definície bez akýchkoľvek pochybností podľa sťažnostného
súdu vyplýva, že pri zistení začatia trestného stíhania podľa predpisov účinných v rozhodnej dobe bez

ohľadu na to, ako toto trestné stíhanie právoplatne skončilo, je vylúčené dospieť k záveru o nevedení
trestného stíhania v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. Ak teda okresný súd podľa obsahu
výrokovej časti napadnutého uznesenia mal zistiť, že voči navrhovateľovi sa malo viesť trestné stíhanie,
ktoré sa skončilo odsudzujúcim rozsudkom, nemohol mať dôvodne naplnenú zákonnú podmienku pre
aplikáciu ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. Pokiaľ ide o skutkový záver okresného súdu

o odsúdení navrhovateľa rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Košice, sp. zn. 1T/15/60,
pozornosti krajského súdu neušlo, že tento skutkový záver v rozpore s ustanovením § 297 Trestného
poriadku a § 33 ods. 4 zákona č. 119/1990 Zb. nemá oporu vo výsledkoch dokazovania vykonaného na
verejnom zasadnutí. Z obsahu zápisníc o verejnom zasadnutí zo dňa 24.6.2022 a zo dňa 20.10.2023
vyplýva, že postupom podľa § 269 v spojení s § 295 ods. 2 Tr. por. nebol vykonaný listinný dôkaz –

prečítanie odsudzujúceho rozsudku bývalého Vojenského obvodového súdu Košice, sp. zn. 1T/15/60.
Okresný súd tak v rozpore s ustanovením § 297 Tr. por. nemal podľa sťažnostného súdu zákonný
podklad ku skutkovému záveru o odsúdení navrhovateľa, vyslovenému vo výrokovej časti napadnutého
uznesenia. Preto uvedené uznesenie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie, kedy bude povinnosťou
okresného súdu zamerať svoju pozornosť na odstránenie vyššie uvedených pochybení. Na rámec

vyššie uvedených pochybení sťažnostný súd konštatoval, že závery okresného súdu o tom, že právna
úprava § 265 ods. 1 zákona č. 85/1950 Zb. pri uplatnení slobody vierovyznania by mala byť v rozpore
s demokratickými princípmi, sú celkom zjavne nesprávne, opomínajúce zásadné skutočnosti, pričom
argumentuje článkom 4 ods. 2 a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K
argumentácii obhajoby vo vyjadrení k podanej sťažnosti krajský súd považoval za potrebné uviesť, že

právne závery súdov Slovenskej republiky a Českej republiky, na ktoré poukazuje obhajoba, sa vôbec
nezaoberajú vyššie uvedenými pre posúdenie predmetných obdobných vecí rozhodnými otázkami,
z ktorého dôvodu nie je možné považovať za úplné a správne. Naviac, právne závery vyslovené v
rozhodnutiach Ústavného súdu Českej republiky nie je možné podľa sťažnostného súdu akceptovať
na zvrchovanom území Slovenskej republiky, ako súčasť ustálenej súdnej praxe súdov Slovenskej

republiky.

Na základe vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, súd vec na verejnom zasadnutí
konanom dňa 19.09.2024 opätovne prejednal a v súlade s pokynom nadriadeného sťažnostného súdu
doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn.

15Nt/13/2019. Z takto vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutkové zistenia:

Bývalý Vojenský obvodový súd Košice vyhlásil dňa 13.09.1960 rozsudok pod sp. zn. 1T 15/60, ktorým
uznal povolanca F. F. za vinného z trestného činu nenastúpenia služby brannej moci podľa § 265 ods. 1
Trestného zákon, pretože v úmysle trvalo sa vyhnúť výkonu vojenskej služby nenastúpil dňa 20.07.1960

vojenskú základnú službu u VÚ 7330 Krupka tak, ako bol povinný v zmysle povolávacieho rozkazu,
ktorý včas obdržal a neučinil tak ani do dvadsaťštyri hodín po uplynutí lehoty stanovenej v povolávacom
rozkaze, odvolávajúc sa ako príslušník sekty Svedkovia Jehovovi na svoje náboženské presvedčenie,
ktoré mu nedovoľuje vykonávať vojenskú službu a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní tri
a pol roka nepodmienečne a na stratu čestných práv občianskych, pričom táto strata práv vymedzených

vo výrokovej časti rozsudku trvá po dobu výkonu trestu odňatia slobody.

Bývalý Vojenský obvodový súd Košice uznesením sp. zn. 1T 15/60 zo dňa 13.09.1960 rozhodol, že
povolanca F. F. berie dnešným dňom (13.09.1960) do väzby.BývalýVyššívojenskýsúdTrenčínuznesenímsp.zn.To103/60zodňa04.10.1960nazákladeodvolania
obžalovaného F. F. proti rozsudku Vojenského obvodového súdu Košice č.j. 1T 15/60 zo dňa 13.09.1960

odvolanie obžalovaného zamietol, pretože nie je dôvodné.

Uznesením bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1T 15/60 zo dňa 10.10.1960 bola
započítaná brancovi F. F. do uloženého trestu odňatia slobody väzba od 13.09.1960 do 04.10.1960.

Výkon trestu odňatia slobody v trvaní tri a pol roka uložený vyššie uvedeným rozsudkom bývalého
Vojenského obvodového súdu Košice po započítaní väzby do výkonu trestu bol dňa 10.10.1960 aj
nariadený a odsúdený F. F. výkon tohto trestu nastúpil dňa 04.10.1960.

Rozhodnutím bývalého Útvaru nápravných zariadení Ministerstva vnútra v Prahe zo dňa 23.12.1963 bol
výkon vyššie uloženého trestu prerušený od 23.12.1963 do 26.12.1963. Z hlásenia zmien tohto útvaru

tiežvyplýva,žeodsúdenýF.F.boldňa13.03.1964prepustenýpoukončenítrestuzrozsudkuVojenského
obvodového súdu Košice čj. 1T 15/60.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii účelom zákona je zrušiť odsudzujúce
súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej

občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch
a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie
prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného
konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám
spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností

vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv
a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v
nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými

trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu
odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.

Podľa § 4 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii prieskumné konanie podľa tohto oddielu možno
konať vo veciach, v ktorých sa v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 vyhlásilo odsudzujúce

súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pre iné zločiny, trestné činy, prečiny alebo priestupky
neuvedené v § 2, spáchané po 5. máji 1945
a) podľa zákona č. 50/1923 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich,
b) podľa zákona č. 231/1948 Zb.,
c) podľa prvej hlavy a druhej hlavy prvého oddielu osobitnej časti zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákonov

ho meniacich a dopĺňajúcich, ďalej pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 a 266,
vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270, pre trestný čin zbehnutia podľa § 273 ods. 3 a pre trestný
čin spolčenia sa na zbehnutie podľa § 275 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona,
d) podľa prvej hlavy prvého oddielu osobitnej časti zákona č. 88/1950 Zb. v znení zákona č. 102/1953
Zb. a pre priestupok na ochranu jednotného hospodárskeho plánu podľa § 39 a na ochranu poriadku vo

veciach cirkevných podľa § 101 uvedeného zákona,
e) podľa prvej hlavy osobitnej časti zákona č. 140/1961 Zb. v znení predpisov ho meniacich
a dopĺňajúcich a ďalej pre trestné činy neplnenia úloh pri prevádzke súkromného hospodárstva podľa
§ 119, útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 154 ods. 2, útoku na verejného
činiteľa podľa § 156 ods. 2, sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, hanobenia

národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 písm. b), šírenia poplašnej správy podľa § 199, nenastúpenia
služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 a podľa § 270 ods. 1, vyhýbania sa výkonu vojenskej
služby podľa § 280 ods. 1, zbehnutia do cudziny podľa § 283 ods. 1 a 2 a ohrozovania politického
a morálneho stavu jednotky podľa § 288 ods. 1 uvedeného zákona,
f) podľa druhého oddielu zákona č. 19/1855 r. z.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii konanie sa začína na návrh odsúdeného,
jeho príbuzných v priamom pokolení, jeho súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, manžela alebo druha alebo
na návrh osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím dotknuté. Ak je odsúdenýzbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže
návrh podať aj jeho zákonný zástupca, a to i proti vôli odsúdeného.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, ak sa trestné stíhanie pre niektorý z
činov uvedených v § 2 a 4 zastavilo alebo prerušilo, môžu osoby uvedené v § 5 ods. 1 požiadať, aby sa
v trestnom stíhaní pokračovalo. Žiadosť možno podať do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii ustanovenia tohto zákona sa použijú

obdobne na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody alebo majetku
vsúvislostistrestnýmičinmiuvedenýmiv§2a4vobdobíod25.2.1948do1.1.1990,ajkeďsanezačalo
trestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. Ustanovenie § 27
sa použije obdobne.

Na základe vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí súd zistil, že rozsudkom bývalého Nižšieho

vojenského súdu Brno, sp. zn. T 53/54 zo dňa 26.11.1954 bol F. F. uznaný za vinného z trestného činu
vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 86/1950 Zb. a bol
mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka, ako aj ďalšie tresty, pretože dňa 29.10.1954
po nástupe na vojenskú základnú službu na svojom útvare v Komárne odmietol obliecť si vojenskú
uniformu a konať základnú vojenskú službu odvolávajúc sa na to, že mu to nedovoľuje jeho náboženské

presvedčenie, pretože je Svedkom Jehovovým. Pre toto odsúdenie bola uznesením Mestského súdu
v Brne zo dňa 08.10.2019, sp. zn. 1Nt 476/2017 vyslovená jeho účasť na súdnej rehabilitácii podľa § 33
ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení.

Rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Košice, sp. zn. 1T 15/60 zo dňa 13.9.1960 bol F.

F. odsúdený z rovnakého dôvodu znovu, v tomto prípade pre trestný čin nenastúpenia služby brannej
moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Zb., pretože v úmysle trvalo sa vyhnúť výkonu
vojenskej služby nenastúpil dňa 20.7.1960 vojenskú základnú službu u VÚ 7330 Krupka tak, ako bol
povinný v zmysle povolávacieho rozkazu, ktorý včas obdŕžal a neurobil tak ani do 24 hodín po uplynutí
lehoty stanovenej v povolávacom rozkaze, odvolávajúc sa ako príslušník sekty Svedkovia Jehovovi

na svoje náboženské presvedčenie, ktoré mu nedovoľuje vykonávať vojenskú službu a za to mu súd
uložil trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka nepodmienečne. Odvolanie obžalovaného F. F. bolo
uznesením bývalého Vyššieho vojenského súdu Trenčín zamietnuté a F. F. tento trest vykonal, čo
vyplýva z nariadenia výkonu trestu, uznesenia o započítaní doby strávenej vo väzbe od 13.09.1960 do
04.10.1960 ako aj z hlásenia zmien vtedajšieho nápravného útvaru, v ktorom odsúdený navrhovateľ

vykonával trest odňatia slobody.

Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 15Nt 13/2019 – 47 zo dňa 10.03.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.06.2020 súd povolil obnovu konania vedeného pred bývalým Vojenským
obvodovým súdom Košice sp. zn. 1T 15/60, zrušil výrok o vine, celý výrok o treste ako aj ďalšie

výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a zároveň všetky ďalšie rozhodnutia naň obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Následne Okresný
súd Prešov v konaní vedenom na podklade tohto povolenia obnovy konania uznesením č. k. 33Tv
1/2020 – 9 zo dňa 16.03.2022 trestné stíhanie navrhovateľa F. F. pre trestný čin nenastúpenie služby
v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku (č. 86/1950

Zb.), na tom skutkovom základe, že v úmysle trvalo sa vyhnúť výkonu vojenskej služby nenastúpil dňa
20.7.1960 vojenskú službu u VÚ 7330 Krupka tak, ako bol povinný v zmysle povolávacieho rozkazu,
ktorý včas obdržal a neučinil tak ani do dvadsaťštyri hodín po uplynutí lehoty stanovenej v povolávacom
rozkaze, odvolávajúc sa ako príslušník sekty Svedkovia Jehovovi na svoje náboženské presvedčenie,
ktoré mu nedovoľuje vykonávať vojenskú službu, zastavil z dôvodu je neprípustnosti. V oboch týchto

rozhodnutiach súd konštatoval, že bola porušená zásada ne bis in idem a z tohto dôvodu bolo trestné
stíhanie pred bývalým Vojenským obvodovým súdom Košice sp. zn. 1T 15/60 nezákonné. Z potvrdenia
o dobe obmedzenia osobnej slobody navrhovateľa F. F., ktoré predložil navrhovateľ spolu so svojím
návrhom ako aj z listinných dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.09.2023
vyplýva,žepozapočítaníväzbybolavsúvislostisvýkonomnezákonneuloženéhotrestuodňatiaslobody

obmedzená jeho osobná sloboda od 13.09.1960 do 13.03.1964.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z právne záväzného názoru Krajského súdu
v Trenčíne, ako nadriadeného sťažnostného súdu vysloveného v oboch jeho zrušujúcich uzneseniachzo dňa 30.03.2023 a zo dňa 27.03.2024, prvostupňový súd právne uzatvára, že aplikácia ustanovenia
§ 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v tomto prípade nie je možná, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje
iba na prípady, kedy sa trestné stíhanie nezačalo, čo ale nezodpovedá zistenému skutkovému stavu,

pretože vo vzťahu k navrhovateľovi sa trestné stíhanie nielenže viedlo ale skončilo sa právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Košice pod sp. zn. 1T 15/60 zo dňa
13.09.1960. Tento rozsudok bol následne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15Nt 13/2019
v rámci obnovy konania ako nezákonný zrušený a následne uznesením tunajšieho súdu č.k. 3Tv 1/2020
– 9 zo dňa 16.03.2022 bolo trestné stíhanie zastavené. Týmto došlo k satisfakcii navrhovateľa F. F..

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom zákona č. 119/1990 Zb. bolo a aj je najmä zrušiť
odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti
rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných
dokumentoch a medzinárodných právnych normách, ktoré zákon označoval za trestné a zároveň
umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania

zákonnosti na úseku trestného konania. Zároveň tento zákona umožňuje odstrániť neprimerané tvrdosti
v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané
hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné
zákony vedome alebo hrubo porušovali. Zmyslom citovaného zákona bolo poskytnúť nápravy za krivdy,
ku ktorým došlo v predchádzajúcom režime v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 odsudzujúcimi súdnymi

rozhodnutiami, ktoré boli v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti, nakoľko v tomto období
platný právny poriadok neumožňoval odopretie výkonu vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo
náboženského presvedčenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 1 ods. 1 zákona č. 125/1996 Z.z. o
nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, podľa ktorého režim založený na komunistickej
ideológii,ktorýrozhodovaloriadeníštátuaosudochobčanovvbývalomČeskoslovenskuod25.februára

1948 do 17. novembra 1989, bol nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný a smeroval k potlačeniu
základných práv a slobôd. Súd postavenie F. F. ako obete súdnej perzekúcie pre svoje náboženské
vyznanie nespochybňuje.

Súd je v prejednávanej veci viazaný právne záväzným názorom Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vo

svojich rozhodnutiach, rovnako ako prvostupňový súd nespochybnil toto postavenie F. F. a ani podstatu
a význam zákona č. 119/1990 Zb. pri náprave porušení základných práv a slobôd. Uvedená náprava sa
však môže diať len v zákonnom rámci, pričom vzhľadom na skutočnosť, že trestné stíhanie F. F. bolo
zastavené, je potrebné aplikovať ustanovenie § 33 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. s tým,
že žiadosť bolo možné podať do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona. Ide o prekluzívnu lehotu, ktorá

je nevratná a ktorú navrhovateľ F. F. zmeškal, čo znamená zánik jeho nároku v zmysle tohto zákona.
Preto súdu neostávalo nič iné, ako návrh zamietnuť a rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Vo vzťahu k námietkam obhajcu súd zdôrazňuje, že z už citovaného uznesenia Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 27.03.2024 nevyplýva možnosť, aby súd zvažoval postup podľa § 33 ods. 2 zákona
č. 119/1990 Zb., pretože postup podľa ods. 2 je podľa názoru sťažnostného súdu vylúčený (nemôže
byť aplikovateľný univerzálne na všetky prípady, ako to tvrdí obhajca), pretože analógia nemôže byť
uplatňovaná tam, kde zákon medzeru v právnej úprave nemá ako v tomto prípade, pretože § 33
ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. presne definuje právnu úpravu aplikovateľnú na skutkový stav zistený

v predmetnej právnej veci a teda nemôže byť za tohto stavu aplikovateľný postup aj podľa § 33 ods. 2
zákona č. 119/1990 Zb. (a minori ad maius). Ak navrhovateľ žiadal o postup podľa § 33 ods. 2 zákona
č. 119/1990 Zb., tento postup možný nie je, pretože došlo k odsúdeniu F. F. v trestnom konaní, počas
ktorého bola obmedzená jeho osobná sloboda formou výkonu trestu a väzbou. Súd sa nestotožňuje
s názorom obhajcu, že zákon č. 119/1990 Zb. dáva pre rôzne situácie navrhovateľom rôzne možnosti,

ako ich riešiť, pretože právna úprava je v tomto prípade jasne definovaná. Je vecou teoretických úvah
de lege ferenda, či je táto právne úprava správna, spravodlivá alebo nie, ale prezumpcia ústavnosti
a viazanosti súdov znením platných a účinných zákonov je základným atribútom právneho štátu. Navyše
nič nebránilo F. F., aby v lehote do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 119/1990 Zb. takýto
návrh podal, pričom súd musí vychádzať z prezumpcie znalosti právnych predpisov (zásada ignorantia

juris non excusat). Žiadne z rozhodnutí predložených obhajcom nemá záväzný charakter pre súdy
v Slovenskej republike pretože nemá povahu záväzného judikátu a sťažnostný súd vo svojom uznesení
jednoznačne vyslovil svoj právne záväzný názor o viazanosti rozhodnutí súdov Českej republiky, ktorý
je súd prvého stupňa povinný rešpektovať.Poučenie:

2 4Nt/5/2022

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.