Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924204341
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924204341.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne
A. B. B., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému
B. E., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.

k. 16C/74/2024-121 z 5. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým:

- žalovanému ukladá povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s
výnimkou nevyhnutnej súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred súdmi a
inými orgánmi verejnej moci a to v nevyhnutnom rozsahu,

- žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa úplne akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne, a to písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

II. Vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Žalovaného p o u č u j e, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej zo strán súd
zruší ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a že žalovaný môže podať žalobu vo veci samej voči
žalobkyni na nedôvodnosť uloženej povinnosti nepribližovať sa k nej a nekontaktovať ju.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou nevyhnutnej
súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred súdmi a inými orgánmi verejnej

moci a to v nevyhnutnom rozsahu, a povinnosť zdržať sa úplne akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne
a jej blízkych osôb a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými
prostriedkami, priamo alebo prostredníctvom tretích osôb (prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), g) a h) Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) dospel k záveru o dôvodnosti žalobkyňou podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia poukazujúc na to, že po rozvode manželstva žalovaný žalobkyňu podrôznymi zámienkami neustále kontaktuje telefonátmi, SMS správami, správami cez sociálne siete a
e-mailovou poštou, pričom početnosťou pokusov, obsahom aj formou komunikácie prekračuje rámec
nevyhnutnej vzájomnej komunikácie bežnej medzi rozvedenými manželmi. Okrem toho žalovaný

kontaktuje žalobkyňu aj osobne pri náhodných stretnutiach ako aj cieleným vyhľadávaním kontaktu
najmä v byte žalobkyne a v jeho okolí, cestou do práce alebo do obchodu a pod. a takáto forma
a spôsob vzájomnej komunikácie pôsobia na žalobkyňu obťažujúco a žalovaný sa takto správa aj
napriek tomu, že zo strany žalobkyne sa stretol opakovane s odmietavými prejavmi. Niektoré stretnutia
žalobkyne a žalovaného napokon vyústili až do konania žalovaného napĺňajúceho skutkovú podstatu

priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
pričom žalobkyňa pre správanie žalovaného podávala na polícii aj oznámenia, ktoré boli posúdené ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 13. 07. 2024 a 12. 08. 2024. Žalobkyňa pritom
trpí psychickými problémami, ktoré sú ešte viac zhoršované uvedeným konaním žalovaného. Súd prvej
inštancie potom skonštatoval, že listinnými dôkazmi mal osvedčené, že žalovaný neprimerane obťažuje
žalobkyňu kontaktovaním rôznou formou prostriedkami elektronickej komunikácie a tiež pokusmi o

osobnýkontakt,čímneprimeranezasahujedojejprávanaochranuosobnostiasúkromnéhoživotapodľa
§ 11 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má právo na ochranu svojho súkromia pred nevyžiadanou
komunikáciou zo strany žalovaného ako aj pred nevhodnými osobnými stretnutiami, ktoré na ňu pôsobia
obťažujúco a tak má právo, aby žalovaný upustil od neoprávnených zásahov a aby boli následky
týchto zásahov odstránené podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný sám nie je schopný

vyhodnotiť negatívne následky svojho konania na žalobkyňu, či už preto, lebo ho za obťažujúce
nepovažuje, alebo z dôvodu vlastných psychických problémov, bolo potrebné vzhľadom na dostatočne
osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie
tiež uviedol, že vzhľadom na povahu nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzil čas jeho trvania
s tým, že dôjde k jeho zrušeniu, ak pominú dôvody pre jeho nariadenie (§ 334 CSP) a že žalobkyni

podľa § 336 ods. 1 CSP neukladal povinnosť podať žalobu vo veci samej, ani nikoho o takej možnosti
nepoučoval, lebo nezistil potrebu riešiť vzájomné vzťahy sporových strán v konaní o žalobe vo veci
samej, pričom žalovaný môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať
nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia (§ 337 CSP). O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie

podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobkyne.

3. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal, že neboli preukázané žiadne
konkrétne hrozby z jeho strany, že má úprimný záujem na zmierení a obnovení komunikácie, že návrh
žalobkyne obsahuje viaceré nepravdivé tvrdenia a zasa niektoré dôležité okolnosti v návrhu uvedené

nie sú a že sa obáva, že neodkladné opatrenie umožní žalobkyni umelo vytvárať situácie, na základe
ktorých bude dochádzať k jeho diskreditácii a bezdôvodným udaniam za porušenie zákazu priblíženia.
Konkretizoval, že po rozvode sa síce odsťahoval, ale 4 mesiace udržiavali so žalobkyňou milenecký
pomer, denne chodila k nemu na návštevy, chodili spolu na výlety a dokonca boli v máji aj na spoločnej
dovolenkevF..Odrozvodubolpribytealebovbytežalobkynelendvakrát,prvýkrátniekedyvmarci2024

na jej pozvanie na kávu a druhýkrát 13. 07. 2024, keď sa vrátila z psychiatrie, kde bola hospitalizovaná
a vtedy slušne zaklopal, lebo chcel zobrať na prechádzku spoločného psa. Žalobkyňa mu neotvorila,
ale zavolala políciu, že ju obťažuje a podala trestné oznámenie, pričom prípad bol posunutý na okresný
úrad, ktorý ho zastavil. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu uvádzala, že na ňu dňa 12. 08. 2024 fyzicky zaútočil,
skutočne sa vtedy stretli, ale žalobkyňa urážkami a provokáciami vyostrila situáciu a preto odišiel,

pričom žalobkyňa znovu podala trestné oznámenie a aj toto konanie bolo po odstúpení na okresný
úrad zastavené. Prenasledovanie na sociálnych sieťach nebolo podľa žalovaného ničím preukázané.
Žalobkyňapodalanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniadňa16.10.2024,avšakdňa21.10.2024
ku nemu prišla po zimné pneumatiky bez akýchkoľvek obáv, priateľsky komunikovali a požiadalo ho, aby
jej odpustil dlh 3.000,- Eur z porozvodového vysporiadania s čím nasledujúci deň súhlasil a odovzdal

je príjmový doklad, aj keď mu peniaze nedala. Urobil to kvôli jej psychickej pohode, ktorá je pre neho
najdôležitejšia. Dňa 16. 11. 2024 sa náhodne stretli a preto vediac o zákaze priblíženia sa otočil a išiel
preč, pričom žalobkyňa na neho zavolala, aby sa nebál, že ho neudá. Potom spoločne venčili psov, ona
si pýtala jeho telefónne číslo, lebo ho vymazala a teda komunikácia bola nekonfliktná a priateľská, čo
dokazuje aj to, že následne počas celého dňa komunikovali elektronicky. Žalovaný záverom zhrnul, že

nie je žiadnou hrozbou pre žalobkyňu a všetko robil s úmyslom pomôcť jej a preto žiada zrušiť nariadené
neodkladné opatrenie s tým, že nikdy nebolo jeho zámerom ohrozovať žalobkyňu alebo jej spôsobovať
nepríjemnosti.4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že trvá na všetkých doterajších vyjadreniach. Potvrdila,
že boli so žalovaným na spoločnej dovolenke, ale žalovaný nikdy nebol v jej byte na káve a ani vtedy,
keď ju prepustili z nemocnice. Tvrdila, že dňa 12. 08. 2024 ju žalovaný skutočne fyzicky napadol, z čoho

mala na ruke modrinu a doložila aj dôkazy, podľa ktorých jej žalovaný robil psychicky zle na sociálnych
sieťach a vyvolával jej z utajených čísiel. Nie je pravdou, že si pýtala u neho zimné pneumatiky, bol to
on, kto ju čakal ráno o pol siedmej skrytý pri paneláku, odniekiaľ vyskočil a chcel komunikovať, v byte
u neho nebola, len sa ho pýtala, či tie pneumatiky má a v akom sú stave. Žalovaný jej povedal, že sú
o jeho rodičov a keď si ho odblokuje na G., aby mu napísala a donesie ich, čo ignorovala a kúpila si

nové. Ohľadne sumy 3.000,- Eur uviedla, že podľa zmluvy ju má vyplatiť do konca roku 2007 (správne
zrejme do konca roku 2027, pozn. odvolacieho súdu), žalovaný mal náhradnú kľúč od auta aj čip od
vchodu do paneláku a ona ho písomne žiadala, aby jej to vrátil, na čo žalovaný k nej prišiel do práce
a hodil jej výzvu na pracovný stôl. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že dňa 16. 11. 2024 spoločne
venčili psov, išla vtedy na prechádzku so psom do F., kde sa so žalovaným náhodou stretli. Z týchto
dôvodov žalobkyňa žiadala uznesenie potvrdiť.

5. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne nereagoval.

6. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

(a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP) a v súvislosti s tým v
zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

7. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako nedôvodné, pretože odvolacia argumentácia ani

pripojenélistinnédôkazynezmeniliničnasprávnostiskutkovýchaprávnychzáverovsúduprvejinštancie
o naplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. g)
a h) CSP, ktoré podmienky súd prvej inštancie správne vyvodil zo žalobkyňou predložených listinných
dôkazov. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov, ktorá smeruje k ochrane pred ohrozením jej fyzickej i telesnej integrity rámcovo chránenej

ust. § 11 a nasl. OZ. Odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého uznesenia jedine z toho dôvodu,
že nariadené neodkladné opatrenie bolo čiastočne nevykonateľné v tej časti, v ktorej bola uložená
žalovanému povinnosť zdržať sa kontaktovania žalobkyni blízkych osôb. Súdne rozhodnutie totiž musí
byť z hľadiska prípadného výkonu rozhodnutia vykonateľné a nariadené neodkladné opatrenie takým
v tejto časti nie je, lebo z jeho výroku nevyplýva, kto sú žalobkyni „blízke osoby“, ktoré žalovaný nemá

kontaktovať(odhliadnucodtoho,žežalobkyňaaninebolaaktívnevecnelegitimovanážiadaťichochranu
neodkladným opatrením). Odvolací súd preto prihliadajúc ex offo na uvedenú vadu (§ 380 ods. 2 CSP)
v tejto časti návrh žalobkyne zamietol.

8. Inak ale aj podľa odvolacieho súdu žalobkyňou k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

priložené listinné dôkazy dostatočne osvedčujú ohrozenie jej telesnej a duševnej integrity konaním
žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. g) a h) CSP postačuje možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity fyzickej osoby, t. j.
v týchto prípadoch pre nariadenie neodkladného opatrenia stačí osvedčiť existenciu hrozby zásahu do
telesnej alebo duševnej integrity fyzickej osoby. Nie je teda potrebné osvedčiť, že k zásahu už došlo.

9. V tomto smere odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný napriek viackrát
vyjadrenému nesúhlasu žalobkyne túto neprimerane obťažuje kontaktovaním telefonátmi, resp. pokusmi
o ne, SMS správami, správami cez sociálne siete, elektronickou poštou a aj snahou o osobný kontakt.
Frekvencia komunikácie zo strany žalovaného skutočne nie je primeraná nevyhnutnosti komunikácie

medzi rozvedenými manželmi. Nedobrý psychický stav žalobkyne (a je nerozhodné, či tento je
dôsledkom konania žalovaného alebo nie) pritom potvrdzuje aj sám žalovaný v podanom odvolaní.
Odvolací súd konštatuje, že už tieto skutočnosti vo vzájomných súvislostiach a časovej nadväznosti
boli aktuálne postačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré požadovala žalobkyňa, pretože
dostatočne osvedčujú nielen existenciu hrozby zásahu do jej osobnostnej integrity zo strany žalovaného,

ale aj už nastalý vplyv na jej duševnú sféru (duševnú pohodu). Dokonca vo vzájomnej elektronickej
komunikácii zo dňa 02. 09. 2024 žalovaný potvrdil aj vzájomný fyzický konflikt (sotenie do žalobkyne ako
jeho reakcia na sotenie z jej strany) a teda odvolací súd nevidel žiaden dôvod, aby neposkytol žalobkyni
požadovanú ochranu neodkladným opatrením. Ak totiž aj odvolací súd porovnal ústavne garantovanézákladné ľudské práva a slobody žalobkyne na jednej strane a žalovaného na strane druhej, nenašiel
vzhľadom na správanie sa žalovaného rozumne zdôvodniteľný podklad pre záver o neprimeranosti
takých obmedzení jeho práv, v dôsledku ktorých sa nesmie približovať k žalobkyni, resp. ju kontaktovať,

keďže táto si to neželá.

10. Odvolací súd uvádza, že obmedzenia ukladané neodkladnými opatreniami podľa § 325 ods. 2
písm. f), g) a h) CSP vychádzajú z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.
06. 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané

v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich
život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Ich primárnym
účelom je zabránenia akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch
ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy
nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/120/2023).

11. Pokiaľ potom ide o odvolacie námietky žalovaného a ním predložené listinné dôkazy, spoločná
dovolenka so žalobkyňou v zahraničí v máji 2024, či ich pomer, resp. dve návštevy nespadajú do
obdobia, od ktorého žalobkyňa začala vnímať správanie žalovaného ako obťažujúce. Toto podľa
žalobkyňou predloženej elektronickej komunikácie začalo niekedy koncom júna roku 2024, kedy

následne podala žalobkyňa dve oznámenia na polícii dňa 13. 07. 2024 a dňa 12. 08. 2024 a je síce
pravdou, že obe priestupkové konania boli zastavené, avšak pre nariadenie neodkladného opatrenia
nebolo potrebné zo strany žalobkyne preukázať konanie žalovaného voči nej, ktoré by malo povahu
priestupku, či dokonca trestného činu. Platí totiž subsidiarita represie, t. j. ochranu ohrozeným, či
porušeným právam má najskôr poskytnúť civilné právo, ktoré tak robí aj prostredníctvom neodkladných

opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP. Žalovaný tiež namietal nepreukázanie toho, že
by žalobkyňu prenasledoval na sociálnych sieťach, resp. obťažoval telefonátmi. Odvolací súd však
považuje toto za preukázané skutočnosťou, že žalobkyňa si žalovaného v týchto komunikačných
formách zablokovala, čo vyplýva aj z odvolacieho tvrdenia žalovaného, že si žalobkyňa jeho kontakt
vymazala z telefónu. Prehodnotiť nariadené neodkladné opatrenie napokon neboli spôsobilé ani

odvolacie tvrdenia žalovaného o kontaktoch so žalobkyňou v dňoch 21. 10. 2024 a 16. 11. 2024, lebo
priebeh stretnutia zo dňa 21. 10. 2024 žalobkyňa opísala vo svojom vyjadrení k odvolaniu úplne odlišne
popierajúc, že by ho vyhľadala ona, pričom dňa 16. 11. 2024 išlo o náhodné stretnutie s tým, že je
zrejmé z vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu, že ani žalovaným priložená komunikácia neviedla u nej
k zmene postoja vo vzťahu k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia (a dokazuje to aj komunikácia

žalovaného zo dňa 07. 11. 2024 na č. l. 132 a nasl. spisu).

12. Pretože odvolací súd je súčasne toho názoru, že nariadené neodkladné opatrenie predstavuje
možnosť trvalej úpravy právneho vzťahu medzi sporovými stranami, nebolo potrebné žalobkyni ukladať
povinnosť podávať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Súčasne ale odvolací súd v zmysle ust. §

337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaného o tom, že môže podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia
a že môže podať žalobu vo veci samej voči žalobkyni na nedôvodnosť uloženej povinnosti nepribližovať
sa k nej a nekontaktovať ju.

13.Keďžeodvolacísúdzmenilrozhodnutieprvoinštančnéhosúduaideorozhodnutie,ktorýmsakonanie

končí (§ 262 ods. 1 CSP), musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodnúť o trovách celého konania
(prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko bolo návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovené, bola žalobkyňa plne úspešnou stranou a preto jej odvolací súd s použitím ust. §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.