Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100803
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100803.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX
E., proti žalovanému: Pozemková mafia B. F. B. a B. B., zločineckej organizácie (označenie žalobcom),
o podaní žalobcu zo dňa 25.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 25.11.2024, doručeným Správnemu súdu v Košiciach dňa 18.11.2024 sa žalobca
domáhal ochrany pred konaním zločineckej organizácie – tzv. „pozemkovej mafie“ ako aj pred korupciou.
Žalobca vo svojom podaní uviedol, že zločinecká organizácia sa mu 4x vyhrážala zabitím a 2x sa ho
pokúsila zabiť na jeho pozemku, v lokalite G. (E. – H.) si uzurpovala pozemky, ktoré neboli v jej osobnom

vlastníctve a realizovala stavby bez stavebného povolenia. Vo svojom podaní tiež uviedol, že došlo
k zneužívaniu právomocí verejného činiteľa a ku korupcii. Prílohou podania navrhovateľa/žalobcu bola
listina označená ako „Stručná analýza pozemkovej mafie“ a listina „Dodanie základného geodetického
dokumentu na pridelenie záhrady č. XXX/XX (staré č. XXX/XX) v lokalite G. – I. G. pred rokom 1990
– odpoveď“ zo dňa 22.12.2011.

2. Žalobca dňa 13.01.2025 doručil osobne súdu podanie označené ako „Doloženie výpisu
z termínovaného vkladu“ zo dňa 13.01.2025. Prílohou podania bola kópia výpisu z termínovaného
vkladu žalobcu vedený v 365.bank, a. s., kde žalobca rukou dopísal, že zo sumy 901,- eur bolo
ukradnutých 569,- eur, ktoré boli odovzdané súdnemu exekútorovi na príkaz šéfa pozemkovej mafie p.
F. B. a informačný formulár banky pre vkladateľov

3. Správny súd v Košiciach v súlade s § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej
len ako ,,SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo
veci konať a rozhodnúť, a dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené.

4. Podľa § 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;
ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania
uznesením postúpi.

7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

8. Podľa § 99 písm. h) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo
osobitný predpis.

9. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol správny súd
autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak tieto podmienky splnené nie sú, správny súd v konaní
pokračovať nemôže. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť
buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. V prípade, že je vada neodstrániteľná, správny súd vo veci
nemôže konať a konanie musí zastaviť.

10. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ako „Zákon o výkone trestu odňatia slobody“), dozor nad zachovávaním zákonnosti
v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „Zákon o policajnom
zbore“), Policajný zbor plní tieto úlohy - odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.

12. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o policajnom zbore, ak v § 4a nie je ustanovené inak, služby Policajného
zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré na návrh prezidenta Policajného zboru zriaďuje

a zrušuje minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“); minister zároveň na návrh
prezidenta Policajného zboru určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu.

13. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o policajnom zbore, útvarmi Policajného zboru podľa odseku 2 sú
a) Prezídium Policajného zboru,

b) útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky,
c) útvary s miestnou pôsobnosťou.

14. Správny súdny poriadok definuje rozsah právomoci správneho súdnictva v ustanovení § 6.
Právomoc správnych súdov v správnom súdnom konaní obdobne ako civilných súdov v civilnom konaní

sporovom i mimosporovom je súhrnom oprávnení a povinností súdu rozhodovacej povahy na základe
princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní. Správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy bez rozdielu, či boli
vydané v oblasti verejnej správy alebo aj v oblasti súkromnoprávnych vzťahov (veci súkromnoprávnej
povahy). Správne súdy ďalej preskúmavajú iné zásahy orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu

pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom. Pod
orgánmi verejnej správy je pre potreby správnej žaloby a jej právnej úpravy potrebné vnímať výlučne
orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy; orgány záujmovej samosprávy; právnické osoby a
fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a štátne orgány, iné orgány

alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

15. Z obsahu podania žalobcu vyplýva, že sa domáha ochrany pred konaním zločineckej organizácie,
tzv. „pozemkovej mafie“ ktoré spočívalo vo vyhrážaní zabitím, pokuse o zabitie, uzurpovaní pozemkov,

ktoré neboli v jej osobnom vlastníctve, realizovaní stavby bez stavebného povolenia, ako aj pred
korupciou a zneužívaním právomocí verejného činiteľa.16. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol správny súd
autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky, nemožno tvrdiť,
že by konanie nevzniklo (nezačalo sa), a že teda nedostatok procesných podmienok bráni vzniku

procesného právneho pomeru. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na
to, aby sa dosiahol cieľ správneho súdneho konania. Existencia a splnenie procesných podmienok sú
predpokladom poskytnutia súdnej ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby
a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a v ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym
poriadok (§ 2 SSP, čl. 1 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP). Aj taký procesný úkon, ktorému chýba niektorá

zprocesnýchpodmienok,môževyvolaťčinnosťdruhýchpredmetovsporu(konania),môžebyťzákladom
ich procesných práv a povinností, ale tento procesnoprávny pomer nepovedie k rozhodnutiu vo veci.

17. Právomoc je odrazom zásady legitimity a predstavuje právo a povinnosť správneho súdu prejednať
a rozhodnúť vec. Z dikcie ustanovenia § 18 ods.1 CSP je zrejmé, že pokiaľ správny súd nemá právomoc
vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie zastaviť a postúpiť vec tomu orgánu, do ktorého kompetencie

spadá. Z uvedeného dôvodu právomoc zaraďujeme medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania

18. Správny súd v tomto prípade konštatuje, že v danom prípade nemá právomoc konať a rozhodnúť
v predmetnej veci a vec nepatrí ani do právomoci iných súdov v rámci Slovenskej republiky. Z dikcie

citovaného ustanovenia § 18 ods. 1 SSP vyplýva, že pokiaľ správny súd zistí, že vec nepatrí do
právomoci súdov, konanie zastaví a ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny
súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. V tomto prípade správny súd po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania následne vec uznesením postúpi príslušnému útvaru
Policajného zboru, v danom prípade Obvodnému oddeleniu policajného zboru Košice - Ťahanovce.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd konštatujúc
nedostatok svojej právomoci, ako aj právomoci iných súdov Slovenskej republiky, konanie postupom
podľa § 18 ods. 1 SSP v spojení s § 99 písm. h) SSP zastavil.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené, správny súd rozhodol o náhrade trov konania
podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov
konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).