Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Lampartová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/133/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210432
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123210432.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 17Csp/133/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Československá obchodní
banka, a. s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, právne zastúpeného:
Mgr. Lenka Hermánková, usadená euroadvokátka so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., o zaplatenie 161 183,90 CZK s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

2 17Csp/133/2023

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 108 140,97 CZK, a to v mesačných splátkach vo výške
2 500,- CZK splatných vždy k 21. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek
splátky riadne a včas.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

13 17Csp/133/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 31.10.2023, ktorú Krajský súd
v Prešove bezodkladne postúpil na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prešov, domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 161 183,90 CZK spolu s kapitalizovaným zmluvným úrokom

47 841,06 CZK za obdobie od 13.09.2017 do 24.10.2023 a kapitalizovaným úrokom z omeškania vo
výške 31 590,33 CZK za obdobie od 26.05.2021 do 24.10.2023, ako aj ďalej plynúcim príslušenstvom
– zmluvným úrokom a úrokom s omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa
13.09.2017 Zmluvu o úvere reg. č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému žalobca poskytol
úver do výšky 210 000 CZK. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky
spolu so zmluvnými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach a uhrádzať tiež poplatky súvisiace
s poskytnutým úverom. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pravidelných splátok a bol

opakovane vyzvaný k úhrade splatných dlžných splátok vrátane príslušenstva a poplatkov. Keďže
žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca prehlásil podľa čl. 9.1. písm. d) Obchodných podmienok všetky
pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom ku dňu 25.05.2021 za splatné. Žalobca žiadal i o zákonný
úrok z omeškania. Dlžnú sumu k 24.10.2023 vyčíslil v sume 240 615,29 CZK (istina 161 183,90 CZK +47 841,06 CZK + 31 590,33 CZK). V záujme mimosúdneho riešenia veci žalobca vyzval žalovaného na
úhradu dlhu listom zo dňa 04.10.2023, avšak bezvýsledne.

2. Krajský súd v Prešove vec postúpil dňa 13.11.2023 tunajšiemu súdu ako funkčne príslušnému súdu
na konanie a rozhodnutie vo veci.

3. Súd dňa 13.01.2024 doručil žalobu žalovanému s výzvou, aby sa k nej vyjadril a predložil/označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2024 uznal svoj dlh voči ČSOB, pričom dodal,
že tento vznikol dôvodom jeho zlej finančnej situácie. Požiadal preto o splátkový kalendár s mesačnou
splátkou vo výške 30 EUR k 21. dňu v mesiaci.

5. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP, keďže sa jedná o spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

6. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči
spotrebiteľovi výzvou zo dňa 16.11.2023 vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či a akým spôsobom bola

zisťovaná a preverovaná bonita žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov a zároveň, aby súdu
o tom predložil listinné dôkazy.

7. Žalobca podaním zo dňa 22.11.2023 oznámil, že posudzoval bonitu a úveruschopnosť žalovaného
v procese schvaľovania úveru a popísal jednotlivé údaje, ktoré vstupovali do výpočtov. Uviedol, že

vychádzal z príjmu 29 582 CZK, ktorý zistil na základe deklarácie a doloženia príjmov, vrátane kontroly
histórie bežného účtu žalovaného, ďalej z výdavkov vo výške 17 703,04 CZK, ktoré vypočítal na
základe informácií zo žiadosti (deklarované výdavky, spôsob bývania, počet členov domácnosti vrátane
vyživovaných členov, miesto bydliska a pod.), ktoré zahŕňajú životné minimum, náklady na bývanie,
náklady na splátky, mandatórne výdavky (súdne nariadené, alimenty a pod.) a deklarované platby

na poistenie. Čo sa týka výpočtu výdavkov, tak tieto porovnával s internými/externými informáciami
a vybral vyššiu hodnotu. Životné náklady porovnáva deklarované vs. modelové podľa informácií zo
žiadosti v kombinácii s hodnotami životného minima a nákladov na bývanie podľa MPSV, náklady
na splátky porovnáva tie, ktoré deklaruje klient vs. interné zdroje (ČSOB Profile + externé zdroje CB
správa) a z týchto vyberá vyššiu hodnotu. Systémom bola vypočítaná platobná kapacita 11 878,96

CZK, ktorá bola pre splátku vo výške 3 176 CZK postačujúca. Vychádzal tiež z informácie, že žalovaný
mal zamestnanie na dobu určitú. Žiadosť prešla i manuálnym posudzovaním schvaľovateľom banky,
ktorý si uviedol poznámky, že posudzovanie vykonal z dôvodu štátnej príslušnosti klienta, pričom
riziko vyhodnotil ako prijateľné. Uviedol, že klient mal príjmy na účte a ďalšia prevedená kontrola
bola bez negatívnych informácií, preto bol úver schválený. Zadĺženosť žalovaného bola zisťovaná

z transakcií žalovaného i z PLABu, t.j. z plateného kvartálneho súhrnného reportu z CBCB. Na
základe aplikačného skóre bola stanovená rizikovosť žalovaného na stupeň Low, t.j. druhý najnižší
možný stupeň rizikovosti a pravdepodobnosti prípadného defaultu žalovaného. Pred schválením
úveru žalovaný prešiel i kontrolou interných blacklistov, fraudlistov a delikvencií, bol prelustrovaný
v databáze neplatných dokladov a preverený v insolvenčnom registri a Centrálnej evidencii exekúcií,

ktorá je vedená a spravovaná Exekútorskou komorou SR. Bežný účet žalovaného nevykazoval
neštandardné transakcie, ktoré by indikovali zvýšené riziko možnosti nedostať sa k záväzkom (napr.
z dôvodu nedostatočných vlastných finančných zdrojov, možnosti rýchleho predĺženia a pod.). Žalobca
skontroloval bonitu a úveruschopnosť žalovaného aj prostredníctvom registrov BRKI, NRKI a SOLUS,
ktoré obsahujú i žiadosti o úvery. Keďže žalovaný nemal v predmetných registroch žiadny negatívny

záznam, žalobca vyhodnotil, že všetky KO kritéria boli splnené. Na základe overených rozhodujúcich
informácií o žalovanom, najmä o pravidelnom príjme na bežnom účte žalovaného, behaviorálnych
a sociodemografických dát zo skupiny ČSOB, a.s. a informácií získaných z interných aj externých
registrov, kde u žalovaného nebol vedený žiadny negatívny záznam bola úveruschopnosť žalovaného
podľa použitého matematicko-štatistického modelu vyhodnotená kladne, t.j. žalobca sa domnieval, že

žalovaný bude schopný splácať úver. Na základe vyššie popísaných skutočností žalobca zastával názor,
že s náležitou odbornou starostlivosťou patričným spôsobom preveril v súlade s § 86 zák. č. 257/2016
Sb. bonitu žalovaného. Žalobca pripojil k svoju podaniu aj výpis z CRIF (systému, v ktorom zhromaždilinformácie o žalovanom) a výpis z bankového účtu žalovaného obsahujúceho iba kreditné operácie
(príjmy) na účet žalovaného.

8. Žalobca sa podaním zo dňa 20.02.2024 vyjadril, že uzavretie splátkového kalendára podmieňuje
úhradou žalovanej sumy vrátane príslušenstva do cca 48 mesiacov, čo predstavuje splátku cca 250
EUR mesačne. Vyjadril poľutovanie nad nepriaznivou situáciou žalovaného, avšak mal za to, že mu ho
nemožno pričítať na jeho ťarchu.

9. Žalovaný nevyužil možnosť dupliky.

10. Súd nariadil termín pojednávania na deň 18.10.2024, na ktorom žalovaný popísal, že úver si vzal,
keď žil s manželkou v Českej republike a spočiatku úver riadne splácali, avšak následne, keď manželke
zomrelotec,taksavrátilinaSlovenskoatusapridružiliinéproblémy,keďjehomanželkazačalaholdovať
alkoholu a brala mu peniaze. Aktuálne je žalovaný v rozvodovom konaní so svojou manželkou a sú

mu zverené ich dve maloleté deti. Čo sa týka okolností uzavretia zmluvy uviedol, že pre poskytnutím
tohto úveru nemal iné úvery. Ak sa v predloženom výpise nachádzajú splátky Profident Finance s.r.o.,
tak to boli prevody splátok úverov jeho manželky. Na dotaz súdu žalovaný uviedol, že si nespomína
alebo nevie o tom, že by od neho banka požadovala nejaké údaje a nevedel, ako banka postupovala
pri zisťovaní jeho výdavkov.

11. Na žiadosť súdu žalobca ešte podaním zo dňa 29.10.2024 objasnil jednotlivé skratky v historickom
výpise k úverovému účtu. Uviedol tiež, že žalovanú sumu 248 178,26 CZK tvorí istina 161 183,90
CZK, zmluvný úrok 47 841,06 CZK a úrok z omeškania 31 590,33 CZK. Žalobca z dôvodu omeškania
žalovaného s úhradou splátok, a to napriek upomienke a opakovaným výzvam, vyhlásil podľa čl. 1.7

ods. 4 zmluvy o úvere všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom k 25.05.2021 za splatné.
Čo sa týka skúmania bonity žalovaného uviedol, že posúdil s odbornou starostlivosťou úveruschopnosť
žalovaného na základe nevyhnutných, spoľahlivých, dostatočných a primeraných informácií získaných
o žalovanom, ako aj nahliadnutím do informačných databáz o bonite a dôveryhodnosti spotrebiteľa.
Uviedol tiež, že v prípadoch, keď je žalobca schopný určiť výšku príjmov a výdavkov na základe

odbornej kontroly finančných tokov na bežnom účte klienta vedenom u žalobcu a čestného vyhlásenia
klienta o výške príjmov v žiadosti o spotrebiteľský úver, nevyžaduje žalobca spravidla posúdenie
úveruschopnosti potvrdenie o výške príjmov vystavené zamestnávateľom, pretože toto potvrdenie
nepovažuje z doterajšej praxe za najvhodnejší objektívny zdroj informácií a môže byť ľahko predmetom
podvodu. Potvrdenie o príjmoch možno vnímať ako náhrady podklad pre doloženie príjmov v prípadoch,

keď nie je možné doložiť príjmy z bankových účtov. Za dostatočné považoval materiálne dôkazy –
informácie z bankových účtov za dostatočne dlhú dobu, ktoré sú spoľahlivejšie, pri zachovaní kritéria
primeranosti, ktoré ohraničuje informácie a podklady, ktoré možno od klientov požadovať. Dodal, že
je pravidelne kontrolovaný Českou národnou bankou. U žalovaného nebol zistený žiaden negatívny
záznam a systémom i manuálne bol žalovaný vyhodnotený kladne.

12. Súd na pojednávaniach dňa 18.10.2024 a 29.11.2024 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 6 predzmluvné informácie k spotrebiteľskému úveru č. žiadosti
XXXXXXXXXX zo dňa 13.09.2017, na čl. 16 žiadosť o poskytnutie úveru č. žiadosti XXXXXXXXXX zo
dňa 12.09.2017, na čl. 20 zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.09.2017, na čl. 29 výpis z účtu č.

XXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017, na čl. 33 výpis z účtu č. XXXXXXXXX/
XXXX za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017, na čl. 34 výpis z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX za obdobie
od 01.09.2017 do 30.09.2017, na čl. 35 výpis z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 13.09.2017
do 30.09.2017, na čl. 36 oznámenie o zmene ČSOB spotrebiteľského úveru č. zmluvy XXXXXXXXXX
zo dňa 21.04.2020, potvrdenie o prijatí oznámenia odkladu splátok zo dňa 14.05.2020 je na čl. 38, na

čl. 40 hromadná zmena zasielacej adresy klienta zo dňa 02.11.2018, na čl. 41 oznámenie o zosplatnení
úveru z 27.05.2021 spolu s kópiou vrátenej zásielky na čl. 42 a 43, na čl. 44 posledná výzva k zaplateniu
dlhu zo dňa 09.03.2023 spolu s kópiou vrátenej zásielky na čl. 45 a 46, na čl. 47 opakovaná výzva
k zaplateniu dlhu druhá výzva, na čl. 48 výzva k zaplateniu dlhu prvá výzva, na čl. 49 prvá upomienka,
na čl. 50 až 126 platobná história k úverovému účtu č. XXXXXXXXX za obdobie od 13.09.2017 až do

03.09.2023, na čl. 127 obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery,
na čl. 130 prehľad úverového účtu alebo zostatku na úverovom účte č. XXXXXXXXX a to je od čl.
130 až 152, na čl. 153 predžalobná upomienka zo dňa 04.10.2023, na čl. 157 potvrdenie o podaní na
pošte zo dňa 04.10.2023, na čl. 162 výpis z obchodného registra žalobcu v Českej republike, na čl. 184výpis z CRIF – výpis z interného systému žalobcu), oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu i s
obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalovaný žiadosťou zo dňa 12.09.2017 požiadal žalobcu o poskytnutie bezúčelového/refinančného
úveru vo výške 210 000 CZK s čerpaním od 13.09.2017, splatnosťou prvej splátky 25.10.2017
a splátkami na 96 mesiacov. V rámci žiadosti uviedol, že je ženatý, zamestnaný, v spoločnej domácnosti
žijú štyria, pričom má dve nezaopatrené deti bez príjmu. Ohľadom bývania uviedol, že od 2015 roku
býva v nájomnom byte. V ďalej uviedol informácie o zamestnávateľovi a príjmoch a výdavkoch, ktoré

boli uvedené ako mesačný čistý príjem zo závislej činnosti 29 582 CZK, rodičovský príspevok 0 CZK, iné
výdavky 0 CZK, čistý mesačný príjem ostatných osôb v domácnosti 0 CZK, mesačné výdavky (povinné
(súdne nariadené, výživné a podobne) 0 CZK, mesačné splátky úverov, leasingu a splátkového predaja
4 059 CZK a celkové limity na povolených prečerpaniach a kreditných kartách 22 000 CZK. Čo sa
týka príjmu, k nemu nepredkladal žiadne osobitné doklady, vychádzať sa malo z histórie bežného účtu
v ČSOB.

14. Dňa 13.09.2017 následne strany sporu uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 210 000 CZK (čerpaný dňa 14.09.2017), ktorý bol použitý
na predčasné splatenie úverov, a to zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2016, kde výška zostatku
bola 158 170,63 CZK, ďalej zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2017, kde výška zostatku bola

11,26 CZK a zvyšok poskytnutého úveru bol prevedený na účet žalovaného ako bezúčelová časť úveru.
Úver bol poskytnutý za nasledovných podmienok: úročenie pevnou úrokovou sadzbou vo výške 9,9
% ročne, RPMN 10,37 %, celková čiastka 305 454,62 CZK, poplatok za vedenie štandardného typu
bežného účtu 69 CZK, splátky úroku z vyčerpanej časti úveru vo výške 635,25 CZK mal žalovaný uhradiť
jednorazovou platbou do 25.09.2017. Žalovaný sa zaviazal hradiť 96 mesačných anuitných splátok po

3 176 CZK vždy k 25. dňu v mesiaci s tým, že posledná splátka je 3 099,37 CZK, pri splatnosti prvej
splátky 25.10.20177 a poslednej splátky 25.09.2025.

15.Predposkytnutímúveružalobcazhromaždilúdajeožalovanomazadalichdoinformačnéhosystému
CRIF. Pri príjmoch mal vychádzať z histórie bežného účtu žalovaného, kde boli evidované príjmy

11.09.2017 v sume 33 600 CZK (mzda), 24.08.2017 v sume 100 CZK (od C. D.), 11.08.2017 v sume
23 058 CZK (mzda), 11.08.2017 v sume 7 600 CZK (rodinné prídavky), 13.07.2017 v sume 7 600 CZK
(rodinné prídavky, 12.07.2017 v sume 29 582 CZK (mzda), 29.06.2017 v sume 2 000 CZK (od C. C.),
22.06.2017 v sume 900 CZK (od C. C.), 21.06.2017 v sume 537 CZK (nemocenské), 13.06.2017 v sume
7 600 CZK (rodinné prídavky), 12.06.2017 v sume 26 701 CZK (mzda). Výšku príjmov žalobca ustálil na

sume 29 582 CZK mesačne. Výšku výdavkov žalobca ustálil na sume 17 703,04 CZK, a to podľa jeho
nesporných tvrdení na základe informácií zo žiadosti, zahŕňajúc životné minimum, náklady na bývanie,
náklady na splátky, mandatórne výdavky a deklarované platby na poistenie. Takýmto spôsobom žalobca
dospel k závere o platobnej kapacite žalovaného v rozsahu 11 878,96 CZK, čím dospel k záveru o bonite
žalovaného. Žalobca pritom overoval zadlženosť žalovaného z jeho transakcií a z plateného kvartálneho

súhrnného reportu z CBCB a stanovená bola rizikovosť Low, t.j. druhý najnižší možný stupeň rizikovosti
klienta. Zároveň žalobca vyhodnotil, že bežný účet žalovaného nevykazoval neštandardné transakcie,
ktoré by indikovali zvýšené riziko.

16. Z výpisu bežného účtu žalovaného za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 vyplývajú príjmy

a výdavky žalovaného za dané obdobie, pričom v rámci príjmov sú uvedené sumy mzda 33 600 CZK,
vklady 50 CZK a 500 CZK, čerpanie úveru 500 CZK, rodinné prídavky 7 600 CZK, čerpanie predmetného
úveru 51 818,11 CZK a vklad hotovosti 6 000 CZK. Z predmetného výpisu vyplývajú i výdavky, okrem
inýchisplátkaúveruvovýške500CZK,splátkaúveruvovýške1986,86CZK,úhradyProfidentFinancial
vo výškach 5 280,41 CZK a 6 000 CZK, a splátka spotrebiteľského úveru 71,64 CZK.

17. Z informačného systému CRIF predloženého žalobcom vyplýva, že príjem bol posudzovaný
manuálne.Žalovanývykazovalvysokúrizikovosť(čl.185spisu).Žalobcaevidoval,žežalovanýježenatý,
má dve nezaopatrené deti, v domácnosti žijú štyria, a to v nájomnom byte. Pracoval manuálne na
pracovnúzmluvunadobuneurčitúodapríla2017sčistýmpríjmom29582CZKmesačne.Čistýmesačný

príjem iných členov domácnosti bol 0 CZK, rodinné prídavky boli taktiež 0 CZK. V CRIF sa ďalej uvádzajú
ako výdavky splátky úveru vo výške 4 059 CZK, kde zostatok úveru bol 15 501,68 CZK.
18. Listom zo dňa 14.05.2020 žalobca potvrdil žalovanému prijatie oznámenia o odklade splátok.19. Listom zo dňa 21.04.2020 žalobca oznámil žalovanému, že vyhovel žiadosti žalovaného o odklad
splátok na 3 mesiace, pričom v súvislosti s týmto dochádza k predĺženiu doby splácania úveru do
25.03.2026, zmene počtu splátok z 96 na 99, novej výške RPMN 10,56 % ročne, novej celkovej čiastke

216 574,67 CZK, pri nezmenenej úrokovej sadzbe 9,9 % ročne a nezmenenej výške anuitnej splátky.

20. Žalobca vyzval listom „Výzva k zaplateniu dlhu (1. výzva)“ žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
5 919,69 CZK (splátka vrátane úroku a úroku z omeškania) a 0,04 CZK (nepovolený záporný zostatok
na bežnom účte), ktoré boli dlžné ku dňu 04.01.2021 a umožnil žalovanému zaplatiť ich do 23.01.2021.

21. Žalobca vyzval listom „Opakovaná výzva k zaplateniu dlhu (2. výzva)“ žalovaného na zaplatenie
dlžnejsumy9126,44CZK(splátkavrátaneúrokuaúrokuzomeškania)a0,04CZK(nepovolenýzáporný
zostatok na bežnom účte), ktoré boli dlžné ku dňu 04.02.2021 a umožnil žalovanému zaplatiť ich do
03.03.2021, pričom upozornil na právo zosplatniť úver.

22. Listom zo dňa 09.03.2021 žalobca vyzval žalovaného na uhradenie sumy 12 349,40 CZK (splátka
vrátane úroku a úroku z omeškania) a 547,04 CZK (nepovolený záporný zostatok na bežnom účte
vrátane úrokov z omeškania), ktorú evidoval ako dlžnú k 08.03.2021. Žzalovanému umožnil uhradiť
dlh do 08.04.2021, pričom upozornil žalovaného inak úver zosplatní, s prípadným vymáhaním poverí
súd alebo špecializovanú spoločnosť, zosplatní všetky ďalšie úvery a za každý deň si účtuje úrok

z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Predmetný list sa žalobcovi vrátil ako nevyzdvihnutý v odbernej
lehote dňa 23.03.2021.

23. Žalobca listom zo dňa 27.05.2021 oznámil žalovanému, že vzhľadom na to, že je žalovaný
v omeškaní s úhradou splátok, tak žalobca využil právo na zosplatnenie úveru a zamedzuje ďalšiemu

čerpaniu prostriedkov k 25.05.2021. Žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 178 114,59 CZK do
03.06.2021. Predmetný list sa žalovanému nepodarilo doručiť a tento sa žalobcovi vrátil dňa 16.06.2021.

24. Žalobca ešte pred začatím súdneho konania predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 239 101,56 CZK, avšak bezúspešne.

25. Z historického výpisu z úverového účtu (vychádzajúc z legendy poskytnutej žalobcom) vyplýva, že
žalovaný čerpal úver 210 000 CZK a celkovo za účelom splatenia predmetného úveru zaplatil sumu
101 859,03 CZK (splátkové operácie pod transkačným kódom CMP/CMP+).

26. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

27. Podľa čl. 18 ods. 1, 2 nariadenia EP a Rady ES č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a
výkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach(prepracovanéznenie)spotrebiteľmôžežalovať
druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo

- bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý
účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko.
28. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 nariadenia EP a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
(Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa

môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len
„spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej
len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,
že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá
spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany,
ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v

prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

29. Podľa § 419 zákona Českej republiky č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občanský zákoník ČR“) spotřebitelem je každý člověk, který mimorámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá
smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná. 39. Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR
neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým mravům, jakož i právní jednání, které odporuje zákonu,

pokud to smysl a účel zákona vyžaduje.

30. Podľa § 588 Občanského zákoníka ČR soud přihlédne i bez návrhu k neplatnosti právního jednání,
které se zjevně příčí dobrým mravům, anebo které odporuje zákonu a zjevně narušuje veřejný pořádek.
To platí i v případě, že právní jednání zavazuje k plnění od počátku nemožnému.

31. Podľa § 1802 Občanského zákoníka ČR mají-li být plněny úroky a není-li jejich výše ujednána,
platí dlužník úroky ve výši stanovené právním předpisem. Nejsou-li úroky takto stanoveny, platí dlužník
obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě bydliště nebo sídla dlužníka v době
uzavření smlouvy.

32. Podľa § 1805 ods. 2 Občanského zákoníka ČR Není-li doba placení úroků ujednána, platí se úroky
s jistinou, a je-li jistina splatná později než za rok, platí se úroky ročně pozadu.

33. Podľa § 1931 Občanského zákoníka ČR bylo-li ujednáno plnění ve splátkách a nesplnil-li dlužník
některou splátku, má věřitel právo na vyrovnání celé pohledávky, pokud si to strany ujednaly. Toto právo

může věřitel uplatnit nejpozději do splatnosti nejblíže příští splátky.

34. Podľa § 1958 ods. 2 Občanského zákoníka ČR neujednají-li strany, kdy má dlužník splnit dluh, může
věřitel požadovat plnění ihned a dlužník je poté povinen splnit bez zbytečného odkladu.

35. Podľa § 1968 Občanského zákoníka ČR dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení.
Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

36. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka ČR po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého
dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z

prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením;
neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

37. Podľa § 1970 Občanského zákoníka ČR po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého
dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku

z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením;
neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

38. Podľa § 2395 Občanského zákoníka ČR smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému
poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se

zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

39. Podľa § 2991 ods. 1 a 2 Občanského zákoníka ČR kdo se na úkor jiného bez spravedlivého
důvodu obohatí, musí ochuzenému vydat, oč se obohatil. Bezdůvodně se obohatí zvláště ten, kdo
získá majetkový prospěch plněním bez právního důvodu, plněním z právního důvodu, který odpadl,

protiprávním užitím cizí hodnoty nebo tím, že za něho bylo plněno, co měl po právu plnit sám.

40. Podľa § 2993 Občanského zákoníka ČR plnila-li strana, aniž tu byl platný závazek, má právo na
vrácení toho, co plnila. Plnily-li obě strany, může každá ze stran požadovat, aby jí druhá strana vydala,
co získala; právo druhé strany namítnout vzájemné plnění tím není dotčeno. To platí i v případě, byl?

li závazek zrušen.

41. Podľa § 3016 Občanského zákoníka ČR ustanoveními tohoto zákona nejsou dotčena ustanovení
jiných právních předpisů o ochraně spotřebitele.

42. Podľa § 1 zákona Českej republiky č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere účinného v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) tento zákon zapracovává příslušné předpisy Evropské unie a
upravuje některá práva a povinnosti související se spotřebitelským úvěrem. Spotřebitelským úvěrem serozumí odložená platba, půjčka, úvěr nebo jiná obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená
spotřebiteli věřitelem, nebo zprostředkovatelem.

43. Podľa § 3 ZoSÚ pro účely tohoto zákona se rozumí
a) spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci
samostatného výkonu svého povolání,
b) věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti
nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

44. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ věřitel před uzavřením smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský
úvěr, či změnou takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotřebitelského
úvěru, je povinen s odbornou péčí posoudit schopnost spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, a to
na základě dostatečných informací získaných i od spotřebitele, a je-li to nezbytné, nahlédnutím do
databází umožňujících posouzení úvěruschopnosti spotřebitele. Věřitel poskytne spotřebitelský úvěr jen

tehdy, pokud je po posouzení úvěruschopnosti spotřebitele s odbornou péčí zřejmé, že spotřebitel bude
schopenspotřebitelskýúvěrsplácet,jinakjesmlouva,vekterésesjednáváspotřebitelskýúvěr,neplatná.

45. Podľa § 2 nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů
spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu

právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných
rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných
majitelích výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro
první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.

46. Podľa § 132 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí
dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

47. Keďže žalovaný mal v čase začatia konania i v súčasnosti bydlisko v obvode tunajšieho súdu,
na území Slovenskej republiky (kde mu bola aj doručená žaloba do vlastných rúk) a zároveň má v
predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa (čo medzi stranami sporu ani nebolo sporné, pretože ide
o nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), súd dospel k záveru, že je daná právomoc

slovenského súdu a to konkrétne tunajšieho súdu rozhodovať v predmetnej veci.

48. Keďže v čase uzavretia zmluvy mal žalovaný spotrebiteľ obvyklý pobyt v Českej republike (adresu
v Českej republike uviedol v žiadosti o poskytnutie úveru i v zmluve o úvere, čo následne tiež potvrdil na
pojednávaní, že v tom čase žil a pracoval v Českej republike), súd dospel k záveru, že predmetná zmluva

a právny vzťah strán sporu sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, t.j. právnym poriadkom
štátu obvyklého pobytu žalovaného spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy, v ktorom veriteľ vykonával
svoju podnikateľskú činnosť.

49. Pri právnom posúdení prejednávanej veci vychádzal súd z povahy práv a povinností, utvárajúcich

v súhrne záväzok, dojednaný medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom.
Obsahom predmetného záväzku bola predovšetkým povinnosť žalobcu poskytnúť na podklade zmluvy
o úvere finančné plnenie, ktoré mal následne žalovaný povinnosť vrátiť i s úrokom, prípadne poplatkami.
Predmetný záväzok tak súd právne kvalifikoval ako spotrebiteľský úver, podľa § 2 395 Občanskeho
zákoníka ČR v spojení s § 1 ZoSÚ. V tomto smere zobral súd do úvahy, že žalobca, subjekt bankovej

povahy, poskytujúci úročené finančné plnenie za účelom dosiahnutia zisku, predmetný záväzok dojednal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako veriteľ (§ 3 písm. b/ ZoSÚ) a žalovaný k dojednaniu záväzku
vstupoval ako spotrebiteľ (§ 3 písm. a/ ZoSÚ, § 419 Občanského zákonníka ČR), teda mimo rámca jeho
podnikateľskej činnosti.

50. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade
s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou z úradnej moci (ex offo)
preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane
spotrebiteľa.51. V zmysle § 9 ZoSÚ mal poskytovateľ úveru povinnosť pred poskytnutím úveru posúdiť
tzv. úveruschopnosť žalovaného. Splnenie tejto predzmluvnej povinnosti žalobcom predstavovalo

nevyhnutnú podmienku poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom jej nesplnenie príslušná právna
úprava (§ 9 ods. 1 ZoSÚ) sankcionuje neplatnosťou. Charakter takto stanovenej povinnosti totiž svojím
významom presahuje rovinu dvojstranného, súkromnoprávneho pomeru a ako taký odráža aj verejný
záujem na zabezpečení spoločensky akceptovateľnej výmeny majetkových hodnôt tak, aby táto vo
svojom dôsledku nezaťažovala verejné sociálne systémy. Prenesene povedané teda povinnosť skúmať

tzv. úveruschopnosť prispieva k udržiavaniu verejného poriadku, pretože predchádza negatívnym
sociálnym dôsledkom predĺženia a insolvencie v podobe úpadku spotrebiteľa a osôb na ňom závislých
do verejnej sociálnej siete, narušeniu rodinných a sociálnych vzťahov atď. V neposlednom rade chráni
aj pozíciu veriteľov samých, pretože odborné posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa pri žiadosti o
ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí tomuto spotrebiteľovi poskytli úvery či iné služby už skôr
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018). Inštitút

skúmania tzv. úveruschopnosti tiež predstavuje jeden z čiastkových prostriedkov ochrany spotrebiteľa
pred tzv. zneužívajúcimi klauzulami, teda prostriedok, ktorého účelom je harmonizácia spotrebiteľských
vzťahov v rámci jednotného trhu celej Európskej únie. V zmysle záväzného, eurokonformného výkladu
prezentovaného Súdnym dvorom Európskej únie sú preto súdy povinné existenciu ktorejkoľvek tzv.
zneužívajúcej klauzuly v spotrebiteľskej zmluve zohľadniť bez ďalšieho a z úradnej povinnosti (pozri

rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 04.06.2009 vo veci Pannon GSM Zrt v., Erzsébet Sustikné
Győrfi, zn. C -243/08).

52. V tejto súvislosti súd vzal ďalej do úvahy, že práve ustanovenia § 86 a 87 ZoSÚ sú výsledkom
transpozície noriem európskeho práva, konkrétne Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS. Citované ustanovenia
napokon už boli zo strany Súdneho dvora Európskej únie podrobené eurokonformnému výkladu. V
prospech záveru, že v rámci súdnych konaní treba otázku náležitého skúmania tzv. úveruschopnosti
posudzovať z úradnej povinnosti (viď závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci „OPR-
Financie“ C-679/18 z 05.03.2020 (E.:E.:F.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex
offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa

uvedeného článku 23.“

53. Ústavný súd ČR taktiež v náleze sp. zn. III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 konštatoval, že súdne
preskúmanie riadneho posúdenia tzv. úveruschopnosti zo strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru
predstavuje nevyhnutnú súčasť práva spotrebiteľa na súdnu ochranu, zaručenú článkom 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd.

54. Veriteľ v zmysle ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri

posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa
vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100
% istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr.

dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných

spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť
a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba
také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovejfinančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné

informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu

výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

55. Vzhľadom na citované právne závery súd preskúmal postup žalobcu pred poskytnutím úveru a na
základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľského
úveru (dodávateľ) tzv. úveruschopnosť žalovaného neskúmal so zodpovedajúcou mierou starostlivosti,

v rozpore s § 9 ods. 1 ZoSÚ. V tomto ohľade pozornosti súdu neušlo, že žalobca síce formálne postupy
pri overovaní majetkových pomerov žalovaného dodržal (v žiadosti o úver sa uvádzajú nejaké údaje
poskytnuté žalovaným a žalobca disponuje súhrnom informácií, z ktorých vychádzal pri poskytovaní
úveru), avšak s ohľadom na neobjasnenie niektorých položiek, nepreukázal, že vstupné údaje, z ktorých
vychádzal pri overovaní schopnosti žalovaného splácať úver, mali aj reálny podklad v skutočnom

zisťovaní predovšetkým výdavkov (ale časti i príjmov). Z listín predkladaným žalobcom nie je zrejmé,
ako žalobca dospel k ustáleniu väčšiny položiek, či už príjmov alebo výdavkov. Predovšetkým sa súdu
javí ako na podklade žalobcom predložených listín nepreskúmateľná otázka zistených a preukázaných
výdavkov žalovaného v čase pred poskytnutím úveru. Žalobca v tomto smere nepredložil výpisy z účtu
žalovaného, z ktorých mal vychádzať pri vyhodnotení, že výdavky žalovaného mali činiť 17 703,04

CZK a že na účte žalovaného nespozoroval žiadne neštandardné transakcie. Súd pritom už i len
z výpisu účtu žalovaného za obdobie od 01.09.20177 do 30.09.2017 pritom identifikoval splátky úverov –
adresované Provident Financial, s.r.o. (dňa 18.09.2017 vo výške 5 280,41 CZK a 6 000 CZK), ktoré sa pri
overovaní schopnosti žalovaného nikde neuvádzajú. Taktiež zo žiadnych listinných dôkazov nevyplýva,
že by žalobca zisťoval od žalovaného jeho bežné pravidelné výdavky, resp. zjavne sa toto zisťovanie

realizovalo iba formálne, keď pri iných výdavkoch v žiadosti sa uvádza suma 0 CZK, avšak takýto
údaj je nereálny, keď z informácií od žalovaného o spôsobe bývania vyplýva, že býva v nájomnom
byte, a teda musel mať výdavky minimálne na pokrytie nájomného a energií. V tomto smere sa žiada
dodať, že podľa názoru súdu nepostačuje iba približné a odhadné dosadzovanie údajov, prípadne aspoň
v ich minimálnej výške – vo výške životného minima, ak veriteľ nevynaloží snahu ich reálne zistiť

od spotrebiteľa. Veriteľ by mal byť pri poskytovaní úveru obozretný a dostatočne venovať pozornosť
ako príjmom tak aj výdavkom, pričom je jednoznačne vhodné so spotrebiteľom takpovediac rozobrať
minimálne zvyčajné výdavky, ktoré sa zvyčajne bežne u spotrebiteľov vynakladajú na bývanie, chod
domácnosti, zdravotné a hygienické potreby, či špeciálne potreby, povinné úhrady a podobne. Ak veriteľ
volí možnosť overenia príjmov z histórie bežného účtu, javí sa potom ako potrebné venovať náležitú

váhu aj prípadným opakujúcim sa pravidelným výdavkom vyplývajúcim z tohto účtu, avšak opätovne
nevynímajúc realizáciu šetrenia týchto údajov o výdavkoch i od samotného spotrebiteľa.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal splnenie povinnosti overenia úveruschopnosti

žalovaného pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca reagoval na
výzvu súdu, avšak z predložených dôkazov nevyplýva dodržanie postupu podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ. K
zisťovaniu majetkových pomerov žalobca doložil iba výpis z CRIF (informačného systému) a výpisy
príjmových transakcií z bežného účtu žalovaného. Ako už súd uviedol vyššie, absentujú súvislosti
a podklady, z ktorých žalobca čerpal predovšetkým pri stanovení konečnej sumy výdavkov na strane

žalovaného. Z dokazovania nevyplynulo, aby banka žiadala od žalovaného poskytnutie úplných,
presných a pravdivých údajov potrebných na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver s odbornou starostlivosťou. Nemôže byť pochýb o porušení zákonnej povinnosti veriteľa skúmať
s odbornou starostlivosťou výdavky žalovaného, ak ten pri poskytnutí úveru vychádza z nulových,
respektíve absolútne neoverených finančných výdavkov žalovaného na bežné potreby.

57. Za daného stavu veci teda možno uzavrieť, že žalobca nesplnil svoju povinnosť skúmať
úveruschopnosť žalovaného s náležitou starostlivosťou, v zmysle § 9 ZoSÚ a záväzok zo
spotrebiteľského úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX tak súd kvalifikoval ako absolútne neplatný.Záväzok zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX súd z úradnej povinnosti posúdil ako neplatný, teda
stratil právne účinky od samého začiatku (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo
4635/2007 zo dňa 29.10.2008), a plnenia poskytnuté z jeho titulu bolo potrebné v predmetnej veci právne

kvalifikovať iba ako tzv. kvázi záväzok z bezdôvodného obohatenia, v zmysle § 2991 ods. 2 Občanského
zákoníka ČR, založený fakticky, vyplatením finančných prostriedkov.

58. Vo svetle uvedeného právneho posúdenia veci tak má žalobca voči žalovanému nárok len na
zaplatenie splatnej istiny poskytnutých peňažných prostriedkov v rozsahu, v akom mu neboli vrátené.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami zároveň nebolo sporné, že žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 210 000 CZK. Na základe historického výpisu z úverového
účtu súd ustálil, že žalovaný doposiaľ vrátil žalobcovi sumu 101 859,03 CZK. Neuhradená tak zostala
istina v sume 108 140,97 CZK, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovaného.

59. Vzhľadom na žiadosť žalovaného o umožnenie splatiť priznanú sumu v mesačných splátkach súd

skúmal, či jeho pomery odôvodňujú uložiť mu splnenie priznanej povinnosti v splátkach podľa § 232 ods.
4 CSP a v akej výške. Súd pri posudzovaní žiadosti prihliadal na rodinnú, príjmovú a sociálnu situáciu
žalovaného. Žalovaný žiadal o povolenie splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach po 30 EUR,
prípadne po 50 EUR, odvolávajúc sa na to, že má zverené dve maloleté deti, s manželkou sa rozviedol
a jeho aktuálny príjem sa pohybuje na úrovni 1 700 až 1800 EUR v hrubom, z ktorého hradí nájom vo

výške 690 EUR mesačne a tiež odvody. Súd ale vzhľadom na výšku dlžnej čiastky a skutočnosť, aby
bola veriteľovi uhradená v primeranom čase (pričom súd zohľadňoval i skutočnosť, že na strane veriteľa
ide o banku s nepomerne iným príjmom a obratom a ktorá nie je existenčne závislá na získaní finančných
prostriedkov od žalovaného) umožnil žalovanému splatiť priznanú istinu v splátkach po 2 500 CZK, čo
predstavuje cca 100 EUR. Nižšie splátky, aké požadoval žalovaný, by prestavovali časovo nekorektné

splatenie beztak vysokého dlhu, ktorý pretrváva už nejakú dobu. Súd pritom konštatuje, že z tvrdení
žalovaného vyplynulo, že by nebol schopný uhradiť dlh jednorazovo a povolením splácať dlh v splátkach
sa žalovanému prakticky umožní vyhnúť sa nákladom exekúcie. Pre prípad ale, že by žalovaný bol
v omeškaní čo i len s jednou splátkou, súd nastavil režim splácania tak, že sa stane splatným celá dlžná
čiastka.

60. Čo sa týka otázky omeškania s úhradou sumy bezdôvodného obohatenia, súd odkazuje na
vyššie citovaný § 9 ods. 1 ZoSÚ. Toto ustanovenie oproti všeobecnej úprave splatnosti plnenia z
bezdôvodného obohatenia strán (splatného k výzve osoby, na úkor ktorej došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia), splatenia istiny z absolútne neplatného spotrebiteľského úveru, poskytnutého bez

náležitého preskúmania úveruschopnosti, konštruuje stav, kedy sa toto plnenie stáva splatným až na
základe rozhodnutia súdu, v ním určenej primeranej lehote, prípadne v lehote dodatočne dojednanej
priamo stranami. Do omeškania s plnením sumy poskytnutej istiny, v zmysle § 1968 Občanskeho
zákonníka ČR, sa tak osoba, ktorej bola istina absolútne neplatného spotrebiteľského úveru vyplatená,
môže dostať najskôr k okamihu, keď uplynie súdom stanovená, prípadne účastníkmi dohodnutá

dodatočná lehota (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3675/2021 zo dňa
20.04.2022). S prihliadnutím na uvedený záver teda možno uzavrieť, že sa žalovaný za podmienok
prejednávanej veci doteraz neocitol v omeškaní a žalobcovi nevznikol nárok na zákonný úrok z
omeškania (kapitalizovaný aj nekapitalizovaný), ktorý preto súd, v rámci výroku II. tohto rozsudku,
zamietol.

61. V prevyšujúcej časti (plnenia prevyšujúcu sumu bezdôvodného obohatenia a všetkých pohľadávok
z tvrdeného zmluvného úročenia, kapitalizovaného i nekapitalizovaného) súd uplatnený nárok výrokom
II. tohto rozsudku zamietol, a to vzhľadom na skutočnosť, že tieto plnenia boli odvodené z právneho
vzťahu, ktorý mal byť založený záväzkom zo zmluvy o úvere, ktorý však, ako bolo uvedené vyššie, z

dôvodu absolútnej neplatnosti od samého začiatku nevyvolával žiadne právne účinky

62. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.64. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP na
základe pomeru úspechu v konaní tak, že pomerne úspešnejšiemu žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %. Žalobca mal úspech v istine 108 140,97 CZK, čo
predstavuje k celému predmetu sporu (240 615,29 CZK) 45 %, žalovaný mal úspech v zamietavej časti,
t.j. v percentuálnom vyjadrení 55 % z predmetu sporu. Rozdiel (miera úspechu žalovaného prevyšujúca

úspech žalobcu v konaní) tak predstavuje 10 % (55 % - 45 %). O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 17Csp/133/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.