Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209610
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124209610.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C.,
právne zastúpeného: JUDr. Andrej Kandráč, hosťujúci euroadvokát so sídlom Mariánske nám. 159/4,
110 00 Praha – Staré Město, Česká republika, spolupracujúci advokát pre doručovanie v zmysle § 31
a nasl. zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii: JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom Vajanského 33,
080 01 Prešov, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H., o návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX
XX C., voči žalovanému, D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H. XXX XX, vo výške 17.000,-
€ s príslušenstvom z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, zapísaných na LV č. XXXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec:
H., okres: H. a to:

- bytu č. X, vo vchode č. XX, poschodie: X, nachádzajúcom sa v bytovom dome: súpisné č. XXXX,
postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX a výmere 283 m2,
- spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 49/582 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a k pozemku na parcele registra „C“ č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 283 m2,

a to až do úplného zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky vo výške 17.000,- €.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu
100 % a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o
výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2024 domáhal nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia a to zriadenia sudcovského záložného práva v prospech žalobcu až do úplného zaplatenia
zabezpečovanejpohľadávkyvovýške17.000,-€sprísl.,atokbytuč.X,vchodč.XX,H.:X,nachádzajúci
sa v bytovom dome: súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ I. XXXX a výmere 283
m2, a spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 49/582 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a k pozemku na parcele registra „C“ I. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 283 m2, evidovaný Katastrálnym odborom Okresného úradu v Prešove, na liste

vlastníctva č. XXXXX pre okres H., J. H., K.L. H., vo vlastníctve žalovaného.
1.1 Svoj návrh odôvodnil tým, že je fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorý povinnému požičal v dvoch
hotovostných platbách sumu celkom 17.000,- €, a to najprv dňa 07.05.2024 sumu 10.000,- € a následne
dňa 21.5.2024 sumu 7.000,- €. Písomná zmluva nebola uzatvorená, nakoľko sa s povinným už krátku
dobu poznajú. Zmluvné úroky dohodnuté neboli. Povinný mal pôžičky vrátiť tak, že sumu 10.000,- € mal
vrátiť do 31.05.2024 a sumu 7.000,- € mal vrátiť do 30.06.2024. Povinný ale pôžičky žalobcovi ku dňu

podania tohto návrhu nevrátil, hoci ich vrátenie opakovane sľúbil, napokon ale prestal byť kontaktný. Je
teda zrejmé, že svoj dlh z titulu pôžičky povinný nechce uhradiť dobrovoľne a žalobca musí svoj nárokuplatniť súdnou cestou. V súvislosti s poskytnutím oboch pôžičiek vystavil povinný navrhovateľovi dve
vlastné zmenky, každú na odpovedajúcu sumu.
1.2 Žalobca mal vedomosť, že povinný výlučne vlastnil nehnuteľnosti v k.ú. M., zapísaných na LV

č. XXXX, v k.ú. N. O., zapísaných na LV č. XXX, v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXXX. Pri
nedávnej kontrole zápisov v katastri nehnuteľností žalobca zistil, že povinný sa reálne zbavuje svojich
nehnuteľností. Konkrétne v septembri 2024 previedol pozemky na Solivare, na spoločnosť RINER
s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je P. Q., a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
dňa 4.9.2024 pod č. V 5369/2024. K pozemkom povinného v N. O. boli zapísané plomby v súvislosti

s prebiehajúcimi konaniami o povolenie vkladu č. V-1463/2024 (Kúpna zmluva) a o poznámke č.
Z-1434/2024 (Iné rozhodnutie). Tzn. povinný prekvapivo tieto nehnuteľnosti prevádza aj napriek tomu,
že k predmetnej nehnuteľnosti je už vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom spore, zrejme
medzi príbuznými (podľa priezviska účastníkov sporu), a to pod č. P 160/2024 - Oznámenie o začatí
súdneho konania sp. zn. 29C/35/2024 podané na Okresnom súde v Prešove, dňa 09.05.2024 o určenie
vlastníckeho práva a neplatnosť kúpnej zmluvy, žalobkyňa: D. E., P. R., M. XXX/XX, H. - J., XXX XX J.,

CR, nar. XX. XX. XXXX, právne zastúpená: JUDr. Dáša Komková, Hlavná 27, 080 01 Prešov, žalovaný
v 1. rade/ D. E., F. G. XXXX/XX, XXX XX H., nar. XX. XX. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Radim
Komka, Hlavná 27, 080 01 Prešov, žalovaný v 2. P. S., R. XXXX/XXX, XXX XX H., nar. XX. XX. XXXX na
parcelách CKN XXX/XXX, XX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX podiele 1/1 - číslo zmeny XXX/XXXX. Z textu
poznámky je ďalej zaujímavé, že obe strany zastupujú advokáti, ktorí sú zrejmé tiež blízkymi osobami.

1.3 Povinný naďalej vlastní nehnuteľnosť – byt v H., ktorá je zrejme jeho jediným nehnuteľným
majetkom. Žalobca zistil, že povinný inzeruje už aj predaj bytu, a to napr. na stránkach T. ako inzerát č.
XXXXXXXXX, prostredníctvom Ing. G. H. - U. P., M. a taktiež na stránkach www.haloreality.sk. O inom
nehnuteľnom majetku povinného nemá navrhovateľ vedomosť.
1.4 Žalobca mal za to, že je daná dôvodnosť potreby neodkladnej úprav navrhovaným zabezpečovacím

opatrením spočívajúcom v zriadení záložného práva k Bytu súdom, aby sa do rozhodnutia vo veci samej,
povinný nezbavil aj posledného verejne známeho a hodnotného majetku, nakoľko v takomto prípade by
nepochybne došlo k ohrozeniu exekúcie, tj. výkonu rozhodnutia vo veci samej,

2. Žalobca spolu s návrhom predložil súdu výpisy z LV č. XXX, k.ú. N. O., z LV č. XXXX, k.ú. M., LV č.

XXXXX, k.ú. H., inzercia Bytu na www.bazoš.sk, inzercia Bytu na www.holareality.sk.

3. Žalobca dňa 29.11.2024 doručil súd čestné prehlásenia svedkov, Q. R., A. K. a D. V., v ktorých
v nich prehlásili, že žalobca poskytol žalovanému v dvoch hotovostných platbách sumu v celkovej výške
17.000,- €.

4.Žalobcadňa11.12.2024doručilsúduvlastnúzmenkužalovanéhonasumu10.000,-€,vlastnúzmenku
žalovaného na sumu 7.000,- €.

5. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), Zabezpečovacím opatrením

môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku, Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku, Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú

primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva.

12. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne,

ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

13. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Z § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia,naktorésaprimeranepoužijúustanoveniaoneodkladnomopatreníobsiahnutév§324anasl.
CSP, je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré má preventívnu povahu, je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa

a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.
Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré
by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K
jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude
zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá
by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej
je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných
právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa
takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva.

16. Zo zákonnej formulácie možno zistiť tieto predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia:
a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, c)
zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy budúceho
zmarenia exekúcie.

17. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd
pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení je potrebné,
aby žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol

prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne
a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by
prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Takýmto dôvodom môže byť konanie dlžníka, ktorého
dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak

podstatnoumierounegatívneovplyvňujemajetkovépomery.Ohrozenieexekúciemôžespočívaťnielenv
hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie
majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia,
štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka,

smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu
a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne
môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej
protistrany.18. Preskúmaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj z listinných dôkazov súd
dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Žalobca

osvedčil existenciu pohľadávky voči žalovanému predložením vlastných zmeniek vystavených na
sumu v celkovej výške 17.000,- €, ktorých splatnosť nastala dňa 31.05.2024 a 30.06.2024. Žalobca
taktiež osvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená,
resp. zmarená, na tom základe, že žalovaný nedávno odpredal stavebné pozemky nachádzajúce sa
v meste H. spoločnosti RINER s.r.o. – V 5369/2024) a v k.ú. N. O. (kúpna zmluva N 44/2024, Nz

7255/20024, z 11.03.2024). Ohľadom kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. N. O., sa
v súčasnosti vedie konanie o neplatnosti tejto zmluvy a o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde
Prešov. V danom prípade je splnený aj ďalší predpoklad v podobe spôsobilého predmetu záložného
práva, ktorým je byt vo vlastníctve žalobcu. Súd má za to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia
nevznikne ani zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou zabezpečenia a nezasiahne sa
neprimerane do vlastníckych práv žalovaného.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.