Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 22Sas/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106125
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností
Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/7430 zo dňa 20.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/7430 zo
dňa 20.06.2023 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo č. NO1/OPPNKaPČ/

SOC/2023/31731-10 zo dňa 21.03.2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo č. NO1/OPPNKaPČ/
SOC/2023/31731-10 zo dňa 21.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny
orgán podľa § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. odňal s účinnosťou
od 01.04.2023 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím -
B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., ktorý poberala žalobkyňa vo výške 625,65 EUR
mesačne a jeho výplatu od 01.04.2023 zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že komplexným posudkom zo dňa 25.04.2022 bol D. B. navrhnutý peňažný
príspevok na opatrovanie, pričom posudkovým lekárom bol stanovený termín opätovného posúdenia
zdravotného stavu na mesiac marec 2023. V marci 2023 bol teda zdravotný stav menovaného opätovne
posúdený a bol vyhotovený nový komplexný posudok č. NO1/OPPnKaPČ/SOC/2023/30688-12 zo dňa
16.03.2023, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia. V zmysle tohto komplexného posudku
sa D. B. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom podľa vyjadrenia

posudkového lekára je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby len pri činnostiach: stravovanie a pitný
režim a dodržiavanie liečebného režimu. Stupeň jeho odkázanosti je I. (105 bodov), peňažný príspevok
na opatrovanie nie je v komplexnom posudku navrhnutý, nakoľko fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň tejto odkázanosti na pomoc inej osoby je V. aleboVI. podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného bol peňažný príspevok na opatrovanie odňatý
a jeho výplata zastavená.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila
nesúhlas s tvrdením, že jej syn si nevyžaduje dohľad, pretože DM1 je závažné autoimunitné ochorenie,
ktoré si nevyhnutne vyžaduje 24-hodinový selfmonitoring dieťaťa, namietala, že nebol zohľadnený vek
dieťaťa, jeho zdravotný stav, ktorý si vyžaduje individuálny prístup, špeciálne stravovanie, popísala
činnosti, pri ktorých je dieťa odkázané na jej pomoc. Namietala bodovanie odkázanosti na pomoc,

kde nebolo zohľadnené, že pri hypoglykémii a hyperglykémii nie je dieťa schopné samostatne vykonať
väčšinu sebaobslužných činností a poukazovala na bod 11 prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., t. j.
dodržiavanie liečebného režimu, okrem iného dávkovanie lieku, aplikácia inzulínu, dodržiavanie diéty.
Namietala aj porušovanie práv dieťaťa podľa bodu 5 Dohovoru o právach dieťaťa. K odvolaniu priložila
ďalšie lekárske správy.

4. O odvolaní žalobkyne rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, ako príslušný odvolací orgán,
rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/7430 zo dňa 20. júna 2023 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opätovne prehodnotil zdravotný stav maloletého
D. B. a posúdil jeho odkázanosť na účely peňažného príspevku na opatrovanie a to bez prítomnosti
posudzovanej fyzickej osoby. V zmysle lekárskeho posudku č. ZA/2023/7498/2 zo dňa 09.05.2023 je
miera funkčnej poruchy maloletého 60 % podľa prílohy č. 3, časti III, bod. 8, písm. c) zákona č. 447/2008
Z. z. a preto sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide

o diabetes mellitus I. typu (cukrovka detského veku), na inzulíne.

6. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 25.04.2022, kedy bol navrhovaný
peňažný príspevok na opatrovanie, bol zohľadňovaný vek dieťaťa s potrebou jeho zaučenia
k dodržiavaniu diétnych opatrení a aplikácii inzulínu. V súčasnosti je dieťa v porovnaní s deťmi

rovnakého veku sebestačné v bežných denných činnostiach, pomoc inej fyzickej osoby vyžaduje pri
dodržiavaní liečebného a stravovacieho režimu. V oblasti komunikácie a orientácie je bez porúch,
chôdza je samostatná, bez dokladovaných oporných ortopedických pomôcok, je bez porúch kontinencie.
Stupeň odkázanosti je I. s počtom dosiahnutých bodov 105, pričom žalovaný opísal z lekárskeho
posudku počty bodov pri jednotlivých činnostiach sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.

z.. Maloletý tak nie je odkázaný na opatrovanie, keďže stupeň jeho odkázanosti nedosahuje V. alebo VI.
podľa zákona č. 448/2008 Z. z.. Preto žalovaný vydal komplexný posudok č. ZA/2023/7498/3-CAV zo
dňa 12.06.2023, v ktorom sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého nenavrhoval
kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie.

7. Žalovaný uviedol, že účelom peňažných príspevkov nie je zabezpečovať základné životné potreby
alebo riešiť hmotnú núdzu, ale len zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním príspevkov na kompenzáciu. Tiež dal do pozornosti, že
odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sprievodcu automaticky nezakladá
nárok na odkázanosť na opatrovanie. Taktiež určená miera funkčnej poruchy nemá vplyv na indikovanie

požadovaných peňažných príspevkov. Poukázal na to, že ide o fakultatívny príspevok, poskytnúť ho
možno len po splnení všetkých zákonných podmienok a na daný príspevok na kompenzáciu nevzniká
právny nárok. Zhrnul teda, že prvostupňový správny orgán vydal svoje rozhodnutie v súlade s právnymi
predpismi a odvolací orgán nenašiel dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.

Správna žaloba, žalobné body

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, obe rozhodnutia žiadala zrušiť a vrátiť vec orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutia podľa názoru žalobkyne vychádzajú

z nesprávnych skutkových zistení, ich nesprávneho vyhodnotenia a právneho posúdenia, ako aj
nedostatočného vyhodnotenia zistených zdravotných aj sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia
jejsyna,prílišformalistickéhovýkladuaplikovanýchnoriemaporušujúprávamaloletéhovzmysleÚstavySR, Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
ako aj samotného zákona č. 447/2008 Z. z..

9. V odôvodnení uviedla, že rozhodnutím zo dňa 08.06.2022 bol jej synovi priznaný peňažný príspevok
na opatrovanie po tom ako mu bola diagnostikovaná choroba diabetes mellitus I. typu, stupeň
odkázanosti bol v tom čase určený na V. stupni. Pri novom posudzovaní o rok neskôr bol tento
prehodnotený z V. stupňa na I. stupeň. Žalobkyňa namietala, že pri predchádzajúcom posudzovaní
zdravotného stavu, kedy mal maloletý 10 rokov na účely odkázanosti bol zohľadnený jeho vek a potreba

jeho zaučenia k dodržiavaniu diétnych opatrení a aplikácii inzulínu. V súčasnosti po roku, kedy má dieťa
11 rokov je však podľa žalovaného v porovnaní s ostatnými deťmi jeho veku napriek trvalej prítomnosti
toho istého ochorenia diabetes mellitus a pridruženého ochorenia štítnej žľazy (musí užívať tabletky,
pravidelné kontroly u lekára) a zistených zmenách na obličkách (potreba pravidelnej kontroly u lekára),
v dôsledku čoho bola jeho miera funkčnej poruchy zvýšená z 50 % na 60 %, úplne sebestačný v bežných
denných činnostiach a pomoc vyžaduje iba pri dodržiavaní liečebného a stravovacieho režimu, ktorá

však neprevyšuje bežnú rodičovskú starostlivosť. Ako rodič to má zvládať sama bez potreby akejkoľvek
pomoci zo strany štátu a to v rámci jej rodičovských povinností v zmysle zákona o rodine. Takúto
argumentáciu žalovaného považuje žalobkyňa za cynickú.

10. Namietla, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jej odvolacími námietkami,

nereagoval na podrobné informácie od ošetrujúcej lekárky maloletého, pediatrickej endokrinologičky,
uvedené v lekárskej správe zo dňa 27.03.2023, poukazovala na to, že jej syn si vyžaduje špecifickú,
nie bežnú rodičovskú starostlivosť. V prípade neposkytnutia tejto starostlivosti hrozí až predčasná smrť
dieťaťa alebo vážne poškodenie organizmu. Dieťa pre svoju nevyzretosť nie je schopné si zabezpečiť
prísny režim samé. Poukazovala aj na to, že aj uprostred noci musí ona ako matka pravidelne

k maloletému vstávať a merať mu glykémiu a tak nie je schopná ráno odísť do práce a tam fungovať
každý deň po mnoho rokov, kým dieťa nebude vo veku, kedy podporu rodiča už vyžadovať nebude.
Poukazovala na to, aká je náročná starostlivosť o takéto dieťa, že si vyžaduje niekoľkokrát denne
meranieglykémie,pichanieinzulínu,presnépočítaniesacharidovýchjednotiekvkaždomjedleasprávne
určovanie pomeru inzulínu k prijatému množstvu jedla, resp. fyzickej námahe, dieťa máva glykemické

výkyvy, ktoré ho môžu dostať do život ohrozujúceho stavu.

11. Podľa žalobkyne žalovaný riadne a presvedčivo nezdôvodnil zmenu rozsahu potrebnej starostlivosti
o jej syna a ako dospel k záveru, že po roku už má byť syn zaučený do liečebného režimu a schopný
si pomôcť sám.

12. Poukázala na kapitolu IV. prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, týkajúcej sa chorôb žliaz
s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok, do ktorej patrí aj diabetes mellitus a uviedla, že
zdravotný stav spojený s týmto typom ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri
sledovaní až do 15. roku veku dieťaťa. Správne orgány podľa žalobkyne použili príliš formalistický

prístup.

13. Žalobkyňa namietala aj to, že žalovaný si čiastočne odporuje, keď na jednej strane uvádza, že nemá
žiadnu odkázanosť napr. čo sa týka orientácie v prostredí, no zároveň je odkázaný na sprievod, čo nutne
znamená, že je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu, orientácie alebo

komunikácie so spoločenským prostredím.

14. Poukázala na lekársku správu priloženú k správnej žalobe s tým, že ošetrujúca lekárka maloletého
je tiež toho názoru, že maloletý nie je schopný bez pomoci druhej osoby prekonať dôsledky svojho
postihnutia. Uvádzala, že jej syn je žiakom 5. ročníka základnej školy a je naďalej nevyhnutné, aby

mal pomoc inej osoby, ktorá mu bude zabezpečovať osobitný typ starostlivosti a bude vedieť správne
vyhodnotiť všetky dôsledky jeho ochorenia. Nesúhlasila s ohodnotením odkázanosti na dohľad v počte
bodov 10 (žiadna potreba), maloletý si vyžaduje špecifický dohľad inej osoby. Poznamenala tiež, že ak
fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti na pomoc inej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho
bodu – dohľad dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa 1. až 11. bodu

sa neprihliada. Namietala porušenie práv jej a jej syna garantovaných správnym poriadkom (§ 33 ods.
2), ako aj čl. 46 ods. 1, čl. 40, čl. 41 ods. 5 Ústavy SR, práv garantovaných Dohovorom OSN o právach
dieťaťa – právo na rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa a ďalších a práv garantovaných čl. 7, čl.
19 a čl. 28 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.Vyjadrenie žalovaného k žalobe

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že má zato, že správna žaloba nie je
dôvodná, napadnuté rozhodnutie je vecne správne a závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu
fyzickej osoby a posúdenia príslušnej odkázanosti posudkovým lekárom správneho orgánu a následne
sociálnym pracovníkom správneho orgánu a žiadal, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol. V prípade, ak by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť trovy konania, žiadal

o lehotu na úhradu trov konania 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

16. Žalovaný v úvode konštatoval, že keď bolo v júni 2022 rozhodnuté o priznaní peňažného
príspevku na opatrovanie pre syna žalobkyne, jednalo sa o akútny stav, nakoľko išlo o 10-ročné dieťa
s novodiagnostikovaným diabetes mellitus I. typu na liečbe inzulínom v danom období s potrebou
zaučenia k dodržiavaniu diétnych opatrení a aplikácii inzulínu. Posudkovou lekárkou bol stanovený

termín opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletého na mesiac marec 2023 s nutnosťou
predloženia aktuálnych odborných lekárskych nálezov a následne zistenia aktuálnych sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Keďže maloletý bol v tom čase v období rekonvalescencie
(išlo o stav prechodného charakteru), jeho zdravotný stav bol ovplyvňovaný medikamentóznou liečbou,
poprípade kúpeľnou liečbou a predpokladala sa zmena zdravotného stavu v zmysle jeho stabilizácie

a to obyčajne zlepšenia.

17. Následne bol zdravotný stav maloletého v marci 2023 znova posúdený, pričom v komplexnom
posudku už nebol navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie pre nesplnenie legislatívnych kritérií.
PodľalekárskehoposudkuboljehostupeňodkázanostiI.,podľaposudkovejlekárkypoubehnutíjedného

roka od diagnostikovania ochorenia došlo u dieťaťa k určitej stabilizácii jeho zdravotného stavu. Miera
funkčnej poruchy bola určená 60 %, teda ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho
hľadiska sa jedná o diabetes mellitus I. typu na inzulíne, pričom v anamnéze maloletého je popisovaná
aj autoimunitná tyreoitída a hypovitaminóza D. Podľa žalovaného sa posudková lekárka vysporiadala
so všetkými predloženými listinnými dôkazmi medicínskeho charakteru a vykonala ich hodnotenie

v súlade s právnymi predpismi. Nakoľko v konkrétnom prípade sa jednalo o v poradí ďalšie posúdenie
zdravotného stavu maloletého, posudková lekárka postupovala podľa § 11 ods. 7 písm. b) zákona č.
447/2008 Z. z., pričom vychádzala z odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore, nakoľko pre ďalšie posúdenie zdravotného stavu nebolo nevyhnutné vychádzať
z lekárskeho nálezu. Zohľadnila pritom aj lekárske správy priložené žalobkyňou k jej odvolaniu. Žalovaný

tak zastáva názor, že dostatočne zistil skutkový stav veci.

18. Žalovaný zosumarizoval, ktoré lekárske správy boli posudkovým lekárom zohľadnené a zopakoval
závery posudkového lekára. Uviedol, že podľa aktuálneho diabetologického vyšetrenia z 27.03.2023
sú glykémie kolísavé, dieťa je nastavené na liečbu inzulínom, vyžaduje veku primeraný dohľad zo

strany matky. Pri posudzovaní odkázanosti na opatrovanie v apríli 2022 bol zohľadnený aj vek dieťaťa
s potrebou jeho zaučenia k dodržiavaniu diétnych opatrení a aplikácie inzulínu. V súčasnosti je dieťa
v porovnaní s deťmi rovnakého veku sebestačné v bežných denných činnostiach, pomoc inej fyzickej
osoby vyžaduje pri dodržiavaní liečebného a stravovacieho režimu. V oblasti komunikácie a orientácie
je bez porúch. Mobilita je zachovaná, chôdza je samostatná, bez dokladovaných ortopedických

pomôcok. Je bez porúch kontinencie. Je odkázaný na sprievod inej fyzickej osoby v kontakte so
spoločenským prostredím, čo je kompenzované vyhotovením preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. V porovnaní s minulosťou (rokom 2022) došlo u maloletého k určitej stabilizácii
zdravotného stavu.

19. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný odpísal bodové vyhodnotenie jednotlivých činností sebaobsluhy
tak,akohouvádzalaposudkoválekárka.Uviedol,žeorganizáciakomplexnejliečby–injekčnépodávanie
inzulínuresp.podávanieinzulínuformouinzulínovejpumpy,sledovaniehladínglykémievkrvi,stravovací
apohybovýrežim,edukácia–patriadooblastizdravotnejstarostlivosti.Pomoc,ktorúmaloletýpotrebuje,
bola zohľadnená v bode 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., kde bolo započítaných 0 bodov.

20. Žalovaný skonštatoval, že stupeň odkázanosti u maloletého je I., preto nespĺňa zákonné podmienky
na poskytnutie príspevku na opatrovanie. Poukázal pritom aj na to, že pri posudzovaní odkázanosti
neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliadana potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri
realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej
neplnoletej osobe rovnakého veku. Rodič zabezpečujúci starostlivosť je povinný poskytovať maloletému

dieťaťu komplexnú starostlivosť, vrátane pomoci - dohľadu pri cestovaní prostriedkami verejnej
hromadnej dopravy, sprevádzanie do školy, na rôzne aktivity a podobne. Maloletý D. B. je tiež odkázaný
na sprievodcu v kontakte so spoločenským prostredím (je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom), pričom citoval ustanovenia § 16 ods. 2 a § 14 ods. 11 zákona
č. 447/2008 Z. z.. Poukázal aj na povinnosť participácie rodiny vzájomne si pomáhať, ktorú upravuje

zákon o rodine.

21. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobkyňa namietala posúdenie zdravotného
stavu posudkovou lekárkou, ide o neopodstatnenú námietku. Posudková lekárka zhodnotila zdravotný
stav maloletého komplexne, všetky lekárske správy vyhodnotila jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti
a zobrala komplexne do úvahy ich vplyv na jednotlivé konkrétne úkony (činnosti) sebaobsluhy. Stupeň

odkázanosti I. tak zodpovedá skutočnému skutkovému stavu veci. K požiadavke aplikácie prílohy č. 2
zákona o sociálnom poistení, žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení neupravuje peňažné
príspevky na kompenzáciu, preto neprichádza do úvahy pri posudzovaní predmetného nároku aplikácia
tohto zákona a jeho prílohy. Peňažný príspevok na opatrovanie nie je dávkou sociálneho poistenia a teda
zákon o sociálnom poistení sa nemôže vzťahovať na jeho priznanie či odňatie. Je potrebné aplikovať

výlučne zákon č. 447/2008 Z. z. a právne predpisy, na ktorých použitie odkazuje tento zákon.

22. K lekárskej správe priloženej žalobkyňou k správnej žalobe (vyšetrenie z pediatrickej
endokrinologickej a diabetologickej ambulancie z 27.03.2023 – A. B. E.), žalovaný uviedol, že táto
lekárska správa už bola súčasťou administratívneho spisu a bola predmetom posudzovania v rámci

druhostupňového konania. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár, pričom tento nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami jednak odborných lekárov
a jednak nie je viazaný ani návrhmi žiadateľa o predmetný peňažný príspevok resp. bývalého poberateľa
predmetného peňažného príspevku (žalobkyne). Posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti na účely
zákona č. 447/2008 Z. z. je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti,

nejedná sa o právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu
a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 26Sa/15/2019 zo dňa 06.10.2021 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa
29.11.2017.

23. K námietke žalobkyne ohľadom § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že podľa § 53 ods.
2 zákona č. 447/2008 Z. z. sa uvedené ustanovenie na konanie vo veciach kompenzácie nevzťahuje.
Práva účastníka konania sa zabezpečujú osobitným spôsobom. Uviedol, že žalobkyňa mala možnosť
požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní zdravotného stavu jej maloletého syna, kde mohla vyjadriť
aj svoje námietky alebo nesúhlas s výsledkami lekárskej posudkovej činnosti. Žalobkyňa túto možnosť

nevyužila, hoci najprv o to požiadala, následne po telefonickom rozhovore v rámci druhostupňového
konania netrvala na osobnom posúdení maloletého. Rovnako si žalobkyňa neuplatnila právo podľa § 55
ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., teda nepožiadala zákonom ustanoveným spôsobom o prerokovanie
sociálnych dôsledkov jej syna v oblastiach kompenzácie a navrhovaných druhov peňažných príspevkov
pred vypracovaním komplexného posudku. Možnosť vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie svojej

sociálnej situácie mohol maloletý a žalobkyňa vykonať pri sociálnej posudkovej činnosti, vykonanej
dňa 03.03.2023, čo aj urobili. Žalobkyňa tu aj podpísala posudkový záver. Námietku o nedostatočnom
vykonaní dokazovania považoval žalovaný len za všeobecnú námietku a tým nedôvodnú. Rovnako za
nedôvodnú považoval aj námietku ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
a jeho nepreskúmateľnosti. Námietky o porušení práv podľa dohovorov OSN vyhodnotil ako všeobecný

prejav nesúhlasu, tieto námietky boli nekonkrétne a to, že žalobkyňa má na vec iný názor, neznamená,
že ona a jej syn boli ukrátení na ich právach. Uviedol aj to, že žalobkyňou namietané články Dohovoru
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovoru o právach dieťaťa a Ústavy neupravujú
posudzovanie, navrhnutie a následné poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu. Dodal, že
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím bol transformovaný do zákona č. 447/2008

Z. z., ustanovenia tohto zákona jednotlivým žalobkyňou uvádzaným dohovorom nijako neodporujú.
Skutočnosť, že každá fyzická osoba je posudzovaná individuálne neznamená porušenie práv žalobkyne
a jej syna. Žalovaný zdôraznil, že účelom kompenzačných príspevkov je zmiernenie alebo prekonanie
sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia a nie zabezpečovať základné životné potreby čiriešiť hmotnú núdzu. V komplexnom posudku bol maloletému navrhovaný jediný príspevok a to peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a tento podľa žalovaného v čase
prvostupňového a odvolacieho správneho konania dostatočne kompenzoval sociálne dôsledky ťažkého

zdravotného postihnutia maloletého.

24. K žalobnej námietke o tom, že u maloletého došlo k zvýšeniu miery funkčnej poruchy z 50 % na 60
% žalovaný uviedol, že samotná miera funkčnej poruchy ťažkého zdravotného postihnutia nemá vplyv
na indikovanie peňažného príspevku na opatrovanie.

25.VzáverevyjadreniažalovanýpoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.28Sa/33/2018
zo dňa 31.07.2019 a konštatoval, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď mieru
odkázanosti maloletého zisťovali vo všetkých oblastiach presne podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008
Z. z.. Poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24sa/20/2021 zo dňa
10.02.2022, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 22Sa/6/2022 zo dňa 20.09.2022, Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 15Sa/30/2022 zo dňa 23.02.2023 a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/82/2021 zo dňa
30.03.2022. Uzavrel, že žalobkyni dal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu, avšak vzhľadom
k rozsahu dovolacích námietok a ich formulácií nebolo ani možné na ne separátne odpovedať. Žalovaný
má zato, že bolo naplnené právo žalobkyne na spravodlivé odvolacie konanie, závery žalovaného sú
dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzali zo skutočností známych

žalovanému v čase jeho rozhodovania.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

26. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného, ktoré jej bolo zo strany správneho súdu doručené dňa
17.10.2023, repliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

27. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec preskúmal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná
vec je konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203

ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie
orgánu verejnej správy je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

28. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.01.2025.

29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení relevantnom pre danú
vec (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je

znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a
ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

31. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s

mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.32. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. funkčná porucha je nedostatok telesných schopností,
zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného
vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

33. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov
v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v

porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a
psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a
psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa §
40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom

príslušného orgánu.

35. Podľa § 11 ods. 7 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár vychádza pri ďalšom posúdení
zdravotnéhostavuzodbornéholekárskehonálezulekárasošpecializáciouvpríslušnomšpecializačnom
odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby,

ak pre ďalšie posúdenie zdravotného stavu nie je nevyhnutné vychádzať z lekárskeho nálezu.

36. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky
posudok,ktorýobsahujemierufunkčnejporuchy,vyjadrenie,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotným
postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor
lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

37. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona
je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b)

posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie
prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti,
d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 14 a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

38. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu,
opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci
pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných
sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe
rovnakého veku.

40. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu.

41. Podľa § 14 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím

je odkázaná na sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so
špeciálnymvýcvikomprizabezpečovanípohybu,orientácieakomunikáciesospoločenskýmprostredím.42. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín
opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného

posudku.

43. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento
zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a
pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

45. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím

ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1
odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej
osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. O vypracovanie komplexného
posudku podľa prvej vety možno požiadať najskôr tri mesiace pred dovŕšením šiesteho roku veku
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príspevok na opatrovanie sa prizná najskôr od prvého

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený posledný
rodičovský príspevok.

46. Podľa § 40 ods. 2 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z. rozsah opatrovania ustanovený v § 14
ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná

na opatrovanie je osobou, ktorá navštevuje školské zariadenie alebo školu, a fyzická osoba ju opatruje
po jej návrate zo školského zariadenia alebo zo školy.

47. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu
sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti

rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho
výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca
patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.

48. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

49. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na

kompenzáciu je komplexný posudok.

50. Podľa § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. príslušný orgán pred vypracovaním komplexného
posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na
kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a

navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o takéto prerokovanie požiadala písomne
alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom.

51. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol
odvolaniežalobkyneavcelomrozsahupotvrdilprvostupňovérozhodnutie,ktorýmprvostupňovýsprávny

orgán odňal s účinnosťou od 01.04.2023 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím - B. D. (ďalej aj len „maloletý“), ktorý poberala žalobkyňa vo výške 625,65 EUR
mesačne a jeho výplatu od 01.04.2023 zastavil.52. Dôvodom odňatia peňažného príspevku a zastavenia jeho výplaty bolo, že maloletý sa v zmysle
komplexného posudku síce považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak podľa
vyjadrenia posudkového lekára je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby len pri činnostiach: stravovanie

a pitný režim a dodržiavanie liečebného režimu. Stupeň jeho odkázanosti je I. (105 bodov), teda peňažný
príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku navrhnutý, nakoľko fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň tejto odkázanosti na pomoc inej osoby
je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu.

53. Z obsahu spisového materiálu mal správny súd za preukázané, že maloletému bolo vo februári 2022
novozistené ochorenie diabetes mellitus I. typu na inzulíne, pričom mal diagnostikovanú aj autoimunitnú
tyreoitíduahypovitaminózuD.Podľalekárskehoposudkuzodňa24.03.2022vypracovanéhopríslušným
posudkovým lekárom bola miera funkčnej poruchy maloletého 50 %, jedná sa teda o fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím a stupeň jeho sebaobsluhy bol posudkovým lekárom určený na
stupeň V. s počtom bodov 40. Na základe tohto lekárskeho posudku a naň nadväzujúceho komplexného

posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (ďalej len „úrad“) č. NO1/OPPnKaPČ/PČ/
SOC/2022/36736 zo dňa 25.04.2022 bolo rozhodnutím úradu č. NO1/OPPNKaPČ/SOC/2022/394434-4
zo dňa 08.06.2022 vyhovené žiadosti žalobkyne a bol jej priznaný peňažný príspevok na opatrovanie
maloletého s účinnosťou od 01.06.2022 vo výške 608,44 EUR mesačne.

54. Nakoľko kontrolná lekárska prehliadka bola stanovená na marec 2023, zdravotný stav maloletého
bol opätovne posúdený, pričom podľa lekárskeho posudku zo dňa 02.03.2023 miera funkčnej poruchy
maloletého bola aj naďalej určená na 50 %, naďalej sa tak jednalo o osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, diagnózy ostali nezmenené. Jediný navrhovaný príspevok bol na zvýšené výdavky na
diétne stravovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie navrhovaný nebol, nakoľko posudkový lekár

skonštatoval stupeň sebaobsluhy I. s počtom bodov 105. Na základe lekárskeho posudku úrad vyhotovil
komplexný posudok č. NO1/OPPnKaPČ/SOC/2023/30688-12 zo dňa 16.03.2023, ktorý bol podkladom
prvostupňového rozhodnutia, ktorým došlo s účinnosťou od 01.04.2023 k odňatiu peňažného príspevku
na opatrovanie maloletého, ktorý poberala jeho matka (žalobkyňa) a k zastaveniu jeho výplaty.

55. Na základe včas podaného odvolania bol zdravotný stav maloletého znova posúdený,
pričom posudkový lekár úradu v lekárskom posudku – stanovisku k odvolaniu zotrval na svojich
predchádzajúcich záveroch. Vec bola odstúpená posudkovému lekárovi ústredia, ktorý v lekárskom
posudku č. ZA/2023/7498/2 zo dňa 09.05.2023 skonštatoval rovnaké diagnózy ako boli určené
pôvodným posudkom, avšak mieru funkčnej poruchy maloletého určil na 60 % (bez jej zvýšenia podľa

§ 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.). Maloletý tak aj naďalej je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, avšak podľa posudkového lekára žalovaného nie je odkázaný na opatrovanie inou osobou,
nakoľko jeho stupeň odkázanosti dosahuje I. stupeň. Svoje závery posudkový lekár žalovaného uviedol
len stručne a pokiaľ išlo o zmenu stupňa odkázanosti oproti minulosti, túto posudkový lekár odôvodnil
len tým, že „príspevok na opatrovanie v minulosti bol z dôvodu nastavenia na liečbu a naučenia dieťaťa

na diétny a stravovací režim“.

56. Na základe tohto lekárskeho posudku a naň nadväzujúceho komplexného posudku potom bolo
vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie.

57. V úvode správny súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, jej
miery funkčnej poruchy, či stupňa odkázanosti, patrí do kompetencie posudkových lekárov, nakoľko
ide o otázky vyžadujúce si odborné medicínske znalosti, ktorými sudcovia či správne orgány bežne
nedisponujú. Uvedené však znamená, že lekársky posudok, ktorý je podkladom komplexného posudku

a následne rozhodnutia správneho orgánu, je kľúčovým dôkazom v konaní a musí byť úplný,
presvedčivý, logický a náležite odôvodnený, aby boli jeho závery preskúmateľné.

58. V danom prípade fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím je maloletý syn žalobkyne,
ktorého miera funkčnej poruchy bola na základe lekárskeho posudku zo dňa 24.03.2022 určená na 50

% a stupeň jeho odkázanosti na V. s počtom bodov 40.

59. Lekárskym posudkom zo dňa 02.03.2023 (t. j. s cca ročným časovým odstupom) bola jeho miera
funkčnej poruchy naďalej určená na 50 %, stupeň odkázanosti už len na stupeň I. s počtom bodov105, pričom v odôvodnení tohto posudku sa veľmi stručne jednou vetou uvádza, že je „dieťa zaučené
k aplikácii inzulínu a diétneho režimu“.

60. Na základe posledného lekárskeho posudku zo dňa 09.05.2023 bola miera funkčnej poruchy
maloletého stanovená na 60 % a stupeň odkázanosti I. s počtom bodov 105. V tomto lekárskom posudku
sa tiež uvádza, že podľa aktuálneho diabetologického vyšetrenia z 27.03.2023 sú glykémie kolísavé,
dieťa je nastavené na liečbu inzulínom. Posudkový lekár stručne skonštatoval, že dieťa je schopné
samoobsluhy bez pomoci s výnimkou dodržiavania liečebného režimu a podávania liekov. Tiež stručne

uviedol, ako už bolo citované aj vyššie, že „príspevok na opatrovanie v minulosti bol z dôvodu nastavenia
na liečbu a naučenia dieťaťa na diétny a stravovací režim“.

61. Z obsahu lekárskych posudkov vyhotovených v roku 2023 v rámci opätovného posudzovania
zdravotného stavu maloletého tak možno vyvodiť, že posudkoví lekári zmenili pôvodne stanovený
stupeň odkázanosti maloletého zo stupňa V. na stupeň I., s celkovým zvýšením počtu bodov za úkony

samoobsluhy o 65 bodov, výlučne z dôvodu, že v roku 2022, kedy bola maloletému novozistená
cukrovka, sa tento potreboval naučiť na diétny a liečebný režim a v roku 2023 pri opätovnom posúdení
maloletý na tento režim už nastavený a zaučený bol. Takéto závery však nekorešpondujú ani s obsahom
spisového materiálu a lekárskymi správami maloletého, ani s ďalším obsahom samotných lekárskych
posudkov.

62. K lekárskemu posudku zo dňa 02.03.2023, naň nadväzujúcemu komplexnému posudku zo dňa
16.03.2023 a naň nadväzujúcemu prvostupňovému rozhodnutiu správny súd uvádza nasledovné:
V lekárskom posudku zo dňa 02.03.2023 sa síce v texte uvádza, že je „dieťa zaučené k aplikácii
inzulínu a diétneho režimu“, avšak súčasťou tohto posudku je aj príloha č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.

z. obsahujúca jednotlivé činnosti posudzované na účely určenia stupňa odkázanosti, v ktorej v kategórii
úkonov Stravovanie a pitný režim maloletý dosiahol 5 bodov a v kategórii Dodržiavanie liečebného
režimu0bodov.Pripôvodnomposudzovanízdravotnéhostavumaloletéhovroku2022dieťadosahovalo
v oboch uvedených kategóriách činností nula bodov. Je teda zrejmé, že pokiaľ ide o úkony sebaobsluhy
v oblasti stravovania dieťa nie je samostatné a polepšilo si len čiastočne a v oblasti dodržiavania

liečebného režimu je maloletý naďalej celkom nesamostatný a pri úkonoch dodržiavania liečebného
režimu je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v plnom rozsahu.

63. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na záznam z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí
č. 2022/336523 zo dňa 02.12.2022, založený v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že zdravotný

stav maloletého sa nezmenil, aj to, že matka musí chodiť za dieťaťom do školy pichať mu inzulín
a podávať jedlo.

64. Záver posudkového lekára o tom, že dieťa je zaučené k aplikácii inzulínu je tak celkom
nelogický a nekorešponduje ani so skutočným stavom veci ani vnútorne s ostatným textom lekárskeho

posudku. Obdobne nekorešponduje ani s lekárskymi správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie
tohto posudku. V lekárskom posudku sa uvádza, že podkladom pre jeho vypracovanie boli správy
z endokrinologických vyšetrení maloletého u A. E. zo dňa 23.09.2022, 16.12.2022 a 02.01.2023.
Z lekárskych správ A. E. zo dňa 23.09.2022 a 16.12.2022 nijako nevyplýva, že by maloletý bol zaučený
k aplikácii inzulínu či dodržiavaniu stravovacieho a liečebného režimu. V najaktuálnejšej lekárskej

správe zo dňa 02.01.2023 sa výslovne uvádza, že: „Dávka inzulínu najmä v prvých rokoch ochorenia,
v priebehu rastu dieťaťa a v období puberty nie je každý deň rovnaká, ale mení sa v súvislosti so
zvyšovaním hmotnosti, s fyzickou aktivitou, so stresom, s akútnym ochorením alebo s mnohými inými
vplyvmi. Podobne, množstvo sacharidových jednotiek v jednotlivých jedlách sa môže v konkrétny deň
líšiť od všeobecných odporúčaní, najmä v prípade hypoglykémie, fyzickej aktivity alebo pri akútnom

ochorení. Situáciu komplikuje aj fakt, že chlapec má kolísavé glykémie a syndróm neuvedomenia si
hypoglykémií. Hypoglykémia ako možná komplikácia diabetu, je život-ohrozujúcim stavom, pretože v
prípade neliečenia vedie ku kŕčom, k poruchám vedomia až k bezvedomiu. V stave hypoglykémie dieťa
potrebuje rýchlu pomoc druhej osoby a podanie adekvátneho množstva sacharidov. Vzhľadom na svoj
vek (11 rokov), dieťa ešte nie je schopné samostatne vyhodnotiť aktuálnu potrebu inzulínu vzhľadom k

sacharidovým jednotkám a vzhľadom k aktuálnej glykémii, potrebu množstva sacharidov v konkrétnom
jedle a pre sy. neuvedomia si hypoglykémií nevie vyhodnotiť možnú hypoglykémiu. Z tohto dôvodu je
nutný nepretržitý 24-hodinový dohľad rodiča, ktorý vyhodnocuje aktuálnu výšku glykémie, dohliada a
zabezpečuje správnu aplikáciu inzulínu, správnu dávku sacharidov v konkrétnom jedle v súvislosti saktuálnou glykémiou a tiež podanie sacharidov v prípade hypoglykémie. Rizikovým obdobím je noc,
počas ktorej je nebezpečný najmä možný výskyt hypoglykémií a možné prehliadnutie bezvedomia.
Vzhľadom na absenciu zdravotníckeho personálu v škole je rodič nútený opakovanie zasahovať aj

počas školského vyučovania.“ Aj keď posudkový lekár nie je viazaný návrhmi zo strany odborných
lekárov, s prihliadnutím na obsah citovanej lekárskej správy ošetrujúcej odbornej lekárky maloletého,
ktorá bola hlavným podkladom pre vyhotovenie posudku posudkového lekára, nie je ani približne zrejmé,
na akom základe posudkový lekár dospel k záveru o tom, že maloletý je zaučený k aplikácii inzulínu
a diétnemu režimu. V prípade takýchto rozdielností v záveroch lekárov je potrebné, aby posudkový lekár

odôvodnil svoje závery. Ak posudkový lekár nevzal do úvahy odporúčanie či záver odborného lekára,
mal dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo tieto nepovažoval za smerodajné. V opačnom prípade je
jeho posudok nepreskúmateľný. Tento nepreskúmateľný záver o tom, že dieťa je zaučené k podávaniu
aplikácie inzulínu a diétneho režimu bol následne prevzatý aj do komplexného posudku a následne
do prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

65. Ďalšia skutočnosť je, že v prílohe lekárskeho posudku zo dňa 02.03.2023 je pri úkonoch sebaobsluhy
vo vzťahu k pohybu a orientácii v prostredí u maloletého vyznačený v každom jednotlivom prípade
počet bodov 10 s tým, že dieťa je schopné vykonávať všetky tieto úkony, pritom v samotnom texte tohto
lekárskeho posudku je uvedené, že dieťa spĺňa kritériá odkázanosti na sprievodcu pri zabezpečovaní
orientácie podľa § 14 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z.. Aj z komplexného posudku zo dňa 16.03.2023

nadväzujúceho na lekársky posudok z 02.03.2023 vyplýva, že v prípade maloletého ide o fyzickú
osobu odkázanú na sprievodcu, pričom je výslovne konštatované, že táto odkázanosť je podmienená
ťažkým zdravotným postihnutím dieťaťa (nejde teda o záležitosť veku). V komplexnom posudku sa
ohľadom fyzickej osoby maloletého výslovne uvádza, že „v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je
odkázaná na sprievodcu“. V oblasti činností týkajúcich sa orientácie v prílohe lekárskeho posudku však

posudkový lekár bez akéhokoľvek odôvodnenia u maloletého nevyznačil ani jedinú činnosť, pri ktorej by
maloletý vyžadoval pomoc inej fyzickej osoby.

66. Správny súd tiež poukazuje na to, že v roku 2022, kedy mal maloletý lekárskym posudkom určený
stupeň odkázanosti V. s počtom bodov 40, podľa hodnotenia posudkového lekára maloletý vyžadoval

pomoc aj pri iných činnostiach než len pri dodržiavaní liečebného režimu a stravovaní. K tejto (výraznej)
zmene bodového ohodnotenia odkázanosti maloletého v ostatných oblastiach, v ktorých bol maloletý
podľa posudku z roku 2022 odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, posudkový lekár v posudku
z 02.03.2023 nič bližšie neuviedol.

67. Ani lekársky posudok z 02.03.2023, ani naň nadväzujúci komplexný posudok zo 16.03.2023,
ani prvostupňové rozhodnutie nijako nešpecifikujú, v čom spočíva zlepšenie zdravotného stavu
maloletého na takú úroveň, aby jeho stupeň odkázanosti bol z pôvodných 40 bodov zvýšený na 105
bodov. Jediný dôvod, ktorý má indikovať zlepšenie zdravotného stavu maloletého (naučenie na aplikáciu
inzulínu a diétny režim) nemá oporu ani v podkladoch lekárskeho posudku, ani v posudku samotnom

(prílohe č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z.).

68.Vsúvislostisprvostupňovýmrozhodnutímvydanýmvtuposudzovanejvecisprávnysúdpoukazujeaj
na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/130/2023 zo dňa 27.11.2024, podľa ktorého:
„Kasačný súd konštatuje, že podkladom pre rozhodnutie vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu

je komplexný posudok, vypracovaný na základe lekárskeho posudku a na základe posudkového
záveru zo sociálnej posudkovej činnosti. Súčasťou týchto posudkov sú závery k jednotlivým druhom
odkázanosti. Lekársky posudok a na ne nadväzujúce komplexné posudky predstavujú dôležitý dôkaz
v správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a či bolo
prihliadnuté na všetky rozhodujúce skutočnosti. Tieto dôkazy by mali poskytovať ucelený obraz o

fyzickej osobe pre potreby vyhodnotenia jej odkázanosti a nemali by byť vzájomne rozporné. Keďže
lekársky posudok, sociálny posudkový záver, komplexný posudok a rozhodnutie príslušného správneho
orgánu na seba nadväzujú, správne orgány môžu v odôvodnení svojho rozhodnutia preberať ich závery.
Pokiaľ však správne orgány v rozhodnutiach len odcitujú príslušné ustanovenia zákona a odkážu na
závery komplexného posudku, resp. lekárskeho posudku, ktorý bez odôvodnenia len konštatuje ne/

priznanie toho ktorého druhu odkázanosti, resp. len odcituje znenie zákona, takéto závery sú ťažko
preskúmateľné.“ Prvostupňové rozhodnutie v tu posudzovanej veci vykazuje práve vady uvádzané
kasačným súdom v citovanom rozsudku, keď okrem citácie zákona a poukázania na závery uvedené
v lekárskom posudku a následne prevzaté do komplexného posudku, neobsahuje bližšie odôvodnenie.69. Správny súd poukazuje aj na bod 19 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
7Ssk/130/2023 zo dňa 27.11.2024, podľa ktorého: „Kasačný súd konštatuje, že zo záverov sociálnej

posudkovej činnosti prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.03.2022 vyplýva, že manželka
sťažovateľa potrebuje pomoc inej osoby, nie je však zrejmé pri akých konkrétnych činnostiach a v akom
rozsahu. Naopak je zrejmé, že podrobnosti o potrebe pomoci inej osoby zisťované vôbec neboli, keďže
v čase vykonávania sociálnej posudkovej činnosti už bol vydaný prvostupňový lekársky posudok zo dňa
21.03.2022 a úrad pri jej vykonaní prihliadol na záver tohto lekárskeho posudku o stupni odkázanosti

III a počte dosiahnutých bodov 75, teda na záver, ktorý neodôvodňuje priznanie peňažného príspevku
na opatrovanie. Na základe uvedeného možno konštatovať, že sociálna posudková činnosť v danom
prípade nebola vykonaná v súlade s § 13 zákona č. 448/2008 Z. z., keďže odkázanosť na opatrovanie
bola vyhodnotená len formálne s odkazom na hodnotenie posudkovej lekárky.“ Uvedenou vadou trpí
podľa správneho súdu aj konanie a rozhodnutie v tu posudzovanom prípade, nakoľko správny súd
má z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že sociálna posudková činnosť sa uskutočnila

dňa 03.03.2023, t. j. až potom, ako bol vydaný prvostupňový lekársky posudok a úrad pri jej vykonaní
prihliadol na záver tohto lekárskeho posudku o I. stupni odkázanosti a počte bodov 105, tieto výslovne
uvádzal v zázname č. NO/OPPnKaPČ/PČ/SOC/2023/30688, č. z. 2023/79066. Posudkový lekár úradu
tak svoje závery formuloval skôr, ako sa sociálna posudková činnosť uskutočnila a v nadväznosti na
jeho záver sa posudková činnosť v oblasti sebaobsluhy už realizovala len formálne.

70. Po podaní odvolania žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu, posudkový lekár úradu vo
svojom posudku zo dňa 06.04.2023 uviedol, že trvá na prvotnom posudku. Pri skúmaní zdravotného
stavu vychádzal z lekárskych správ uvádzaných v posudku zo dňa 02.03.2023 a ďalších doložených
aktuálnych lekárskych správ A. E. zo dňa 17.03.2023 a 27.03.2023. Naďalej v posudku uvádzal, že

dieťa je zaučené k aplikácii inzulínu a diétneho režimu, avšak ani z novších lekárskych správ zo
dňa 17.03.2023 a 27.03.2023 takýto záver nevyplynul a lekárska správa zo dňa 27.03.2023 bola
zhodná s obsahom lekárskej správy zo dňa 02.01.2023, zhodne a naďalej bolo konštatované, že
dieťa má kolísavé glykémie, nevie vyhodnotiť potrebu sacharidových jednotiek v jedle, trpí syndrómom
neuvedomenia si hypoglykémie, nie je schopné samostatne vyhodnotiť aktuálnu potrebu inzulínu,

vyžaduje 24-hodinový dohľad rodiča a to aj počas školského vyučovania či v noci (viď citovaný text v
bode 64. tohto rozsudku).

71. K lekárskemu posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 09.05.2023, naň nadväzujúcemu
komplexnému posudku zo dňa 12.06.2023 a naň nadväzujúcemu napadnutému rozhodnutiu, správny

súd uvádza, že ani tieto v rámci odvolacieho správneho konania neodstránili vyššie uvedené vady. Podľa
lekárskeho posudku z 09.05.2023 bola dokonca stanovená vyššia miera funkčnej poruchy maloletého a
to na 60 %. Hoci zvýšenie miery funkčnej poruchy samo o sebe nemusí mať vplyv na stupeň odkázanosti
maloletého, resp. automaticky znamenať jeho zvýšenie, avšak v danom prípade uvedené len dokresľuje,
že zdravotný stav maloletého sa oproti posudzovaniu v marci 2022 podľa záverov posudkových lekárov

nezlepšil. V lekárskom posudku z 09.05.2023 posudkový lekár porovnáva odkázanosť maloletého na
pomoc inej osoby v tom smere, že len stručne jednou vetou uvádza, že „príspevok na opatrovanie
v minulosti bol z dôvodu nastavenia na liečbu a naučenia dieťaťa na diétny a stravovací režim“.
Z tohto záveru posudkového lekára ústredia možno vyvodiť, že príspevok na opatrovanie bol v minulosti
priznaný, nakoľko išlo o novozistené ochorenie a bolo potrebné, aby sa maloletý naučil na diétny

a liečebný režim a v súčasnosti už naň naučený je a príspevok tak viac žalobkyni nepatrí. Avšak
z prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. tvoriacej súčasť uvedeného posudku vyplýva, že v kategórii
úkonov Stravovanie a pitný režim maloletý dosiahol 5 bodov a v kategórii Dodržiavanie liečebného
režimu 0 bodov. Je tak nepochybné, že maloletý oproti minulosti nebol v čase vyhotovovania posudku
(09.05.2023) naučený ani na stravovací režim ani na liečebný režim, nakoľko pri týchto činnostiach

naďalej jeho odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby bola daná.

72. Z aktuálnych lekárskych správ, z ktorých vychádzal lekársky posudok z 09.05.2023, ani
zo samotného lekárskeho posudku posudkového lekára nevyplynulo zlepšenie či stabilizovanie
zdravotného stavu maloletého, dokonca došlo k zvýšeniu miery jeho funkčnej poruchy. V posudku sa tiež

uvádza, že podľa aktuálnych lekárskych vyšetrení má dieťa glykémie stále kolísavé, čo korešponduje so
stavom v minulosti. V oblastiach vyžadujúcich si pomoc inej osoby, pre ktorú mu v minulosti bol priznaný
príspevoknaopatrovanie,zostalmaloletýnaďalejnesamostatný.Koblastiorientácie,sanajednejstrane
uvádza, že dieťa je z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia (nie z dôvodu veku) odkázané nasprievodcu, no na druhej strane v oblasti činností týkajúcich sa orientácie v prílohe lekárskeho posudku
posudkový lekár u maloletého nevyznačil ani jedinú činnosť, pri ktorej by maloletý vyžadoval pomoc inej
fyzickej osoby. K ostatným oblastiam, v ktorých mal maloletý v roku 2022 stanovenú zníženú schopnosť

vykonávania jednotlivých sebaobslužných činností, sa posudkový lekár ústredia nijako bližšie nevyjadril,
len zakrúžkoval počet bodov 10 v každej kategórii, bez akéhokoľvek odôvodnenia či porovnania stavu so
stavom z roku 2022. Napriek nulovému bodovému hodnoteniu v oblasti dodržiavania liečebného režimu,
potrebe pomoci pri stravovaní, odkázanosti na sprievodcu, v bode 12 Potreba dohľadu posudkový lekár
označil, že maloletý nie je odkázaný na dohľad pri žiadnej z činností uvádzaných v bodoch 1 až 11.

73. Pokiaľ z odborných lekárskych nálezov a vyšetrení nevyplývalo zlepšenie či stabilizovanie
zdravotného stavu maloletého, dokonca za situácie, kedy došlo k zvýšeniu miery funkčnej poruchy
maloletého, vzhľadom na to, že vo veci bolo rozhodované o odňatí predtým priznaného peňažného
príspevku, čo je podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. možné len v prípade zmeny rozhodujúcich
skutočností, bolo podľa názoru správneho súdu potrebné náležite sa vysporiadať v napadnutom

rozhodnutí s tým, na akom základe došlo k zmene stupňa odkázanosti maloletého zo stupňa V.,
určeného tiež na základe lekárskeho posudku, vypracovaného posudkovým lekárom, o ktorého
odbornosti správny súd nemal dôvod pochybovať a pri zohľadnení skutočnosti, že ani pri pôvodnom
posudzovaní sa neprihliadalo na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti v takých oblastiach,
ktoré sa bežne poskytujú neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku, na stupeň I. (z počtu bodov 40

na 105). Ani lekársky posudok, ani naň nadväzujúci komplexný posudok, ani napadnuté rozhodnutie
žalovaného však neposkytli dostatočné a odôvodnené odpovede na tieto otázky.

74. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa
odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti

rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu.
V tu posudzovanom prípade však nebolo náležitým spôsobom objasnené, že by v roku 2023 pri
opätovnom posúdení zdravotného stavu došlo k zmene skutočností, ktoré boli rozhodujúce pre priznanie
nároku na peňažný príspevok na opatrovanie v roku 2022.

75. Aj v komplexnom posudku aj v napadnutom rozhodnutí sa stručne konštatuje, že pri
predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu maloletého, kedy mu bol navrhnutý peňažný príspevok
na opatrovanie, bol v tom čase zohľadnený aj vek dieťaťa s potrebou zaučenia k dodržiavaniu diétnych
opatrení a aplikácii inzulínom. Na druhej strane sa však v tom istom odseku konštatuje, že dieťa (staršie
iba o jeden rok) aj aktuálne vyžaduje pri dodržiavaní liečebného a stravovacieho režimu pomoc inej

fyzickej osoby. Zmätočne tak žalovaný uvádza, že dôvodom na priznanie príspevku na opatrovanie
v minulosti bolo zaučenie dieťaťa na liečebný a stravovací režim, no aktuálne už na tento príspevok
nárok nemá, hoci sa na liečebný a stravovací režim stále nenaučilo a stále je v tomto smere odkázané
na pomoc inej fyzickej osoby. Takéto závery sú vnútorne rozporné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

76. Napokon neuniklo pozornosti správneho súdu ani to, že posudkový lekár ústredia realizoval
posudkovú činnosť bez prítomnosti posudzovanej osoby, hoci o osobnú účasť žalobkyňa v odvolaní
výslovne písomne požiadala. V napadnutom rozhodnutí sa k tomuto konštatuje len toľko, že žalobkyňa
počas telefonického rozhovoru v rámci odvolacieho konania údajne už na osobnom posúdení netrvala.
Ide však len o nepreukázané tvrdenie žalovaného. Jednou z podstatných žalobných námietok bolo

aj nerešpektovanie práv žalobkyne v rámci administratívneho konania. Hoci tieto námietky boli skôr
všeobecného charakteru a možno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že jednotlivé práva garantované
medzinárodnými zmluvami uvádzanými žalobkyňou sú transponované do zákona č. 447/2008 Z. z.,
teda mu nijako neodporujú, rovnako sa správny súd stotožňuje aj s tým, že podľa § 53 ods. 2
zákona č. 447/2008 Z. z. sa ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku na konanie vo veciach

kompenzácie nevzťahuje, avšak správny súd poukazuje na to, že zákon č. 447/2008 Z. z. poskytuje
osobitným spôsobom zachovanie práv účastníka konania a pokiaľ žalobkyňa požiadala o osobnú účasť
pri posudzovaní, malo jej to byť umožnené. V tomto smere neobstojí obrana žalovaného spočívajúca
v tvrdení, že možnosť vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie mohol
maloletý a žalobkyňa vykonať pri sociálnej posudkovej činnosti vykonanej dňa 03.03.2023, pretože

toto bolo jednak pred vydaním ešte prvostupňového rozhodnutia (nereflektovalo to na požiadavku
žalobkyne uvádzanú v odvolacom konaní) a jednak, ako bolo vyššie uvedené, aj v súlade so závermi
Najvyššieho správneho súdu SR uvádzanými v rozsudku sp. zn. 7Ssk/130/2023 zo dňa 27.11.2024,
možnoskonštatovať,žesociálnaposudkováčinnosťbolavpredmetnomprípadevykonanálenformálne.77.Nazákladevyššieuvedenéhosprávnysúddospelkzáveru,želekárskeposudky,ktorébolikľúčovým
podkladom v správnom konaní, sú v časti týkajúcej sa odkázanosti maloletého na pomoc inej osoby

pri stravovaní a dodržiavaní liečebného režimu vnútorne rozporné a časť ich záverov nekorešponduje
s obsahom lekárskych správ odborných lekárov, z ktorých tieto posudky vychádzali, v časti orientácie
v prostredí sú posudky tiež vnútorne rozporné a nedostatočne odôvodnené a v časti ostatných činností
posudzovaných na účely odkázanosti, v ktorých malo u maloletého dôjsť v priebehu pomerne krátkeho
obdobia (1 roka) bez toho, aby došlo k zlepšeniu či stabilizovaniu jeho zdravotného stavu, naopak,

dokonca pri zhoršení jeho miery funkčnej poruchy o 10 %, sú lekárske posudky tiež neodôvodnené
a teda nepreskúmateľné. Nakoľko správne orgány (pri absencii odbornej medicínskej erudovanosti)
prevzali tieto závery z lekárskych posudkov do komplexných posudkov a následných rozhodnutí, obe
rozhodnutia, tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie, sú zaťažené vadou nepreskúmateľnosti
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

78. Pokiaľ žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe poukazoval na judikatúru viacerých krajských
súdov, správny súd konštatuje, že žalovaný na uvedené rozsudky poukazoval len absolútne všeobecne
bez konkrétneho prepojenia na tu posudzovaný prípad, preto ide o tak všeobecnú námietku, s ktorou
nie je ani možné sa vysporiadať. Pokiaľ žalovaný tieto rozsudky aplikoval len z toho hľadiska, ktoré
ako jediné spomenul, že považuje svoj postup za správny, pokiaľ stupeň odkázanosti posudzoval podľa

jednotlivých činností uvádzaných v prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., tak uvedené nijako neodporuje
tomuto rozsudku.

79. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/82/2021
zo dňa 30.03.2022, správny súd uvádza, odhliadnuc od toho, že opäť žalovaný na uvedený rozsudok

poukazoval len celkom všeobecne bez konkrétneho prepojenia na tu posudzovaný prípad, že vzhľadom
na to, že ide o konanie, kde rozhodnutie správneho orgánu je závislé na posúdení zdravotného stavu
fyzickej osoby, je potrebné každú vec posudzovať striktne individuálne. To, že v prípade prejednávanom
na NSS SR pod sp. zn. 7Ssk/82/2021 išlo tiež o maloleté dieťa s cukrovkou (diabetes mellitus I. typu)
a jeho stupeň odkázanosti tam bol stanovený na I., neznamená automaticky, že v prípade každého

maloletého dieťaťa s ochorením diabetes mellitus I. typu má byť stupeň odkázanosti rovnaký. Pri
určovaní tohto stupňa je rozhodujúci lekársky posudok posudkového lekára, nakoľko správne súdy
nedisponujú odborným medicínskym vzdelaním. Avšak práve s ohľadom na to, že hlavným podkladom
pre rozhodovanie správnych orgánov v takýchto konaniach je lekársky posudok (a naň nadväzujúci
komplexný posudok) je potrebné, aby tento bol preskúmateľný, vnútorne nerozporný, logický, úplný

a náležite odôvodnený. Tieto kritériá však posudky v tu posudzovanej veci podľa názoru správneho
súdu nespĺňali a vady lekárskych posudkov sa následne premietli aj do komplexných posudkov
a rozhodnutí správnych orgánov. Na rozdiel od veci sp. zn. 7Ssk/82/2021, kde išlo o dieťa, ktorého
stupeň odkázanosti bol posudzovaný po prvýkrát, resp. nikdy nemalo posudkovým lekárom stanovený
iný stupeň odkázanosti než stupeň I., v tu posudzovanom prípade bol skutkový stav odlišný, tu išlo

o dieťa, ktoré ešte v roku 2022 malo rovnako posudkovým lekárom, o ktorého odbornosti nemal správny
súd dôvod pochybovať, určený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby V. s počtom bodov
40, ktorý bol za obdobie približne jedného roka výrazne zmenený na stupeň I. s počtom bodov 105 a
to bez toho, aby zo samotného lekárskeho posudku či z lekárskych správ, ktoré boli jeho podkladom,
vyplynulo zlepšenie alebo aspoň stabilizovanie zdravotného stavu dieťaťa oproti pôvodnému posúdeniu,

dokonca pri zvýšení miery jeho funkčnej poruchy o ďalších 10 %, a to všetko výlučne so strohým
odôvodnením posudkového lekára o tom, že za dané obdobie oproti minulosti sa dieťa zaučilo k aplikácii
inzulínu a stravovaciemu režimu, čo však je v priamom rozpore tak so samotným posudkom (vnútorne
– s jeho prílohou) ako aj s lekárskymi správami, z ktorých daný posudok vychádzal, tak ako v ňom
boli uvedené. Nemožno napokon opomenúť ani skutočnosť, že maloletý v tu posudzovanej veci má

diagnostikované a v lekárskych posudkoch uvádzané aj ďalšie diagnózy než cukrovku, ako napríklad
autoimunitnú tyreoitídu a hypovitaminózu D, ktoré zjavne boli posudkovo významné a ktorými dieťa vo
veci prejednávanej na NSS SR pod sp. zn. 7Ssk/82/2021 netrpelo.

80. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP napadnuté

rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové administratívne rozhodnutie zrušil a vec vrátil
podľa § 191 ods. 4 SSP orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.81. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav maloletého,
riadne posúdil stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej osoby pri vykonávaní jednotlivých činností
sebaobsluhy a následne, aby správne orgány znova rozhodli a to všetko za zachovania práv účastníka

konania, pričom posudkový lekár aj správne orgány svoje závery riadnym a preskúmateľným spôsobom
odôvodnia.

82. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených

trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).