Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 17Sas/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106153
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr.
Peter Harakály, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 00 620 157, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 26425-4/2023-BA
zo dňa 29. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 26425-4/2023-BA zo dňa 29. júna 2023 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14065-5/2023-BA zo dňa 09. marca 2023 z r u š u j e a vec

vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 14065-5/2023-BA zo dňa 09.03.2023 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 13.09.2017, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2 % v súlade s § 293dx ods. 6 zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 266/2017 Z.z. nárok na úrazovú rentu od 12.09.2018 do 30.09.2018 v sume
13,60 EUR a od 01.10.2018 v sume 21,40 EUR mesačne. Tiež rozhodla, že táto suma sa žalobcovi
zvyšuje podľa § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017
Z.z. od 01.01.2019 na sumu 22,00 EUR mesačne, od 01.01.2020 na sumu 22,60 EUR mesačne, od

01.01.2021 na sumu 23,20 EUR mesačne, podľa § 89 ods. 8 a 9 zákona o sociálnom poistení sa mu
suma úrazovej renty zvyšuje od 01.01.2022 na celkovú sumu 23,60 EUR mesačne a od 01.01.2023
na celkovú sumu 26,20 EUR mesačne, s tým, že na túto sumu bude mať žalobca nárok do zmeny
podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej
sumy podľa zákona o sociálnom poistení, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo
dňa priznania predčasného starobného dôchodku.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa lekárskej správy Sociálnej
poisťovne, pobočka Dolný Kubín, vystavenej dňa 22.02.2023, ktorá je prílohou prvostupňového
rozhodnutia, má žalobca ako poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti zo
dňa 29.01.2021, v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 45 % ododňa 12.09.2018, t. j. po ukončení pracovnej neschopnosti s nárokom na úrazový príplatok. V zmysle
lekárskeho posudku žalobca môže z profesiogramu doručeného zamestnávateľom aj naďalej v plnom
rozsahu vykonávať práce naberanie vody do kanistrov v časovom rozpätí 30 minút, čistenie kanálových

poklopov kartáčom v časovom rozpätí 120 minút, zametanie v okolí vyčistených poklopov, vývoz smetí
v časovom rozpätí 60 minút a vyčistenie píly spolu s vysávačom v časovom rozpätí 60 minút. Zvyšné
práce v rozsahu 210 minút a to rezanie dilatácií a vysávanie šlemu priemyselným vysávačom, vylievanie
šlemu z vysávača, nie je schopný vykonávať.

3. Denný vymeriavací základ v sume 13,4427 EUR bol určený podľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení z rozhodujúceho obdobia od 01.01.2016 do 31.12.2016, z údajov z informačného systému
Sociálnej poisťovne, z úhrnu vymeriavacích základov v sume 4 920,00 EUR a počtu dní rozhodujúceho
obdobia 366. Na základe uvedeného bola úrazová renta žalobcovi určená v sume 147,20 EUR ako súčin
30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jeho denného vymeriavacieho základu, ktorý je 13,4427
EUR a koeficientu 0,45 určeného ako podiel čísla 45 zodpovedajúceho jeho zistenému percentuálnemu

poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ku dňu priznania úrazovej renty sa žalobcovi vyplácal
invalidný dôchodok v sume 126,30 EUR, o ktorú to sumu sa znižuje suma úrazovej renty na sumu 20,90
EUR mesačne. Táto mu následne bola zvýšená o 2 % na sumu 21,40 EUR mesačne. Vzhľadom na
to, že nárok na úrazovú rentu žalobcovi vznikol až od 12.09.2018, za mesiac september 2018 mu bola
vypočítaná alikvotná čiastka úrazovej renty vo výške 13,60 EUR. Suma úrazovej renty bola žalobcovi

následnevždyodprvéhodňanasledujúcehokalendárnehorokazvyšovanávsúladesplatnýmiprávnymi
predpismiopercentomedziročnéhorastuspotrebiteľskýchcienvykázanéhoštatistickýmúradomzaprvý
polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal

nesprávnosťanezákonnosťurčenéhorozsahumierypoklesupracovnejschopnosti.Oodvolanírozhodol
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. 26425-4/2023-BA
zo dňa 29.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že
žalobca má nárok na úrazovú rentu od 12.09.2018 do 30.09.2018 v sume 24,20 EUR a od 01.10.2018
v sume 38,10 EUR mesačne, pričom táto suma sa žalobcovi zvyšuje podľa § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx

ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. od 01.01.2019 na sumu 39,10 EUR
mesačne, od 01.01.2020 na sumu 40,10 EUR mesačne, od 01.01.2021 na sumu 41,10 EUR mesačne,
podľa § 89 ods. 8 a 9 zákona o sociálnom poistení sa mu suma úrazovej renty zvyšuje od 01.01.2022 na
celkovú sumu 41,80 EUR mesačne, od 01.01.2023 na celkovú sumu 46,40 EUR mesačne a v zmysle
§ 293fzd ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma úrazovej renty žalobcu zvyšuje od 01.07.2023

na 51,10 EUR mesačne.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán konštatoval, že po podaní odvolania bol
opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovou lekárkou ústredia, pracovisko Žilina. Táto
vyhotovila lekársku správu zo dňa 05.06.2023, v ktorej stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti

žalobcu na účely úrazovej renty v rozsahu 47 %. Posudková lekárka uviedla, že žalobca na základe
lekárskych vyšetrení vôbec nemôže vykonávať úkony uvedené v profesiograme pod č. 5 a 8 (rezanie
diletácií a vysávanie šlemu priemyselným vysávačom, značenie pozícií diletácií, vylievanie šlemu
z vysávača + nabratie vody a doplnenie pohonných hmôt do píly, zametanie v okolí vyčistených poklopov
+ vývoz smetí) v celkovom časovom rozsahu 270 minút. Ostatné práce v celkovom trvaní 300 minút

žalobca vykonávať môže. Vzhľadom na takto prijatý záver posudková lekárka ústredia matematickým
výpočtom stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti z celkového trvania pracovného času 570 minút
ako 270 x 100 % : 570 = 47 %. Odvolací orgán po doručení lekárskeho posudku zistil určité diskrepancie
spočívajúce v nesprávnom určení celkového pracovného času žalobcu, nakoľko do pracovného času
nemala byť v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce započítaná cesta do zamestnania a späť, teda

pracovný čas žalobcu mal byť 540 a nie 570 minút. Pri zohľadnení celkového pracovného času 540
minút by matematickým výpočtom miera poklesu pracovnej schopnosti vychádzala na 50 %. Odvolací
orgán preto kontaktoval posudkovú lekárku ústredia, ktorá považovala za správne nezapočítavať trvanie
cesty do zamestnania a späť do pracovného času a následne vypracovala novú lekársku správu zo dňa
23.06.2023,vktorejuviedlamierupoklesupracovnejschopnostinaúčelyúrazovejrenty50%sdátumom

vzniku 12.09.2018.

6. V napadnutom rozhodnutí odvolací orgán uviedol, že spôsob určenia miery poklesu pracovnej
schopnosti neupravuje žiadny zákon, ani iná právna norma, preto bolo potrebné, aby si Sociálnapoisťovňa v súlade s doteraz dostupnou judikatúrou stanovila tento postup sama v rámci svojej
právnej subjektivity, nakoľko Sociálna poisťovňa prostredníctvom inštitútu posudkového lekárstva má
vzhľadom na odbornosť svojich zamestnancov (posudkových lekárov) potrebné vedomosti, znalosti

a najmä skúsenosti, aké všetky skutočnosti je potrebné pri tomto posudzovaní zhodnotiť. Poukázal
pritom aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/13/2016 z 19.01.2017. Zdôraznil, že aj
keď pracovná náplň tvorí jeden celok, nemožno automaticky určiť mieru poklesu pracovnej schopnosti
v rozsahu 100 %, nemožno ignorovať tie časti pracovnej náplne, ktoré žalobca môže vykonávať.
Posudzovaniemierypoklesupracovnejschopnostisasícenaúčelyúrazovejrentyuskutočňujekdoteraz

vykonávanému zamestnaniu, avšak to neznamená, že osoba poškodená poistnou udalosťou má po
jej utrpení vykonávať to isté zamestnanie. Úrazová renta má kompenzačný charakter a kompenzuje
len tie činnosti, ktoré už poškodený nebude môcť nikdy vykonávať. Nezabraňuje to však poškodenému
vykonávať inú prácu. Na kompenzáciu postihnutia poškodeného ako takého slúži invalidný dôchodok,
ktorý žalobca aj poberá.

7. Odvolací orgán popísal lekárske správy, ktoré boli zohľadňované posudkovou lekárkou ústredia
a poukázal na to, že pre účel tohto konania sú rozhodujúce lekárske správy z vyšetrení absolvovaných
žalobcom od 13.09.2017 do 21.12.2022, podľa ktorých mobilita dolných končatín žalobcu je zachovaná
vo všetkých kĺboch s terminálnym obmedzení, bol mu diagnostikovaný Guillain-Barré syndróm
s peroneálnou parézou, ktorá bola práve hodnotená pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti

žalobcu. Ďalšie lekárske správy z neskoršieho obdobia sa už týkajú iného úrazu žalobcu, ktorý tento
utrpel dňa 20.02.2023.

8. V závere napadnutého rozhodnutia odvolací orgán prepočítal sumu úrazovej renty z dôvodu zmeny
miery poklesu pracovnej schopnosti z pôvodne určených 45 % na 50 %.

Správna žaloba, žalobné body

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, žiadal obe tieto rozhodnutia zrušiť,

vrátiť vec Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a priznať žalobcovi voči žalovanej právo na
úplnú náhradu trov konania.

10. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca v tom, že vychádzalo z nesprávneho
a v rozpore so zákonom určeného rozsahu miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, ktorá je

následnepodstatnousúčasťouvýpočtusumysamotnejúrazovejrentyanavýslednúsumumápodstatný
vplyv. Napadnuté rozhodnutie len kozmeticky upravilo výšku nároku žalobcu v tom smere, že mu do
doby trvania pracovného času nezapočítalo cestu do zamestnania a späť, ale nezmenilo nič na podstate
prístupu k určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti. Táto sa má podľa § 88 ods. 3 v spojení s § 8 ods.
4 zákona o sociálnom poistení posudzovať výlučne v súvislosti s plnením pracovných úloh na základe

pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, prípadne iných činností vykonávaných na
príkaz zamestnávateľa alebo činností, ktoré sú predmetom konkrétnej pracovnej cesty. Pokles pracovnej
schopnosti sa má posudzovať vo vzťahu k možnosti aj naďalej vykonávať konkrétne jednotlivé činnosti
vyplývajúce z pracovného zaradenia. Táto miera poklesu pracovnej schopnosti sa nemá posudzovať
s ohľadom na možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, resp. od skutočnosti, či bol

poškodený preradený na výkon inej práce, prípadne od možnosti uplatnenia sa poškodeného na trhu
práce. Podľa žalobcu obmedzenie možnosti vykonávať pracovné povinnosti na doterajšom pracovnom
zaradení je potrebné hodnotiť komplexne, nestačí len mechanicky rozčleniť pracovný čas zamestnanca
na výkon jednotlivých činností a percentuálne stanoviť, ktoré z týchto činností môže naďalej vykonávať
a ktoré nie. Výkon jednotlivých činností spolu vzájomne súvisí a jedna podmieňuje druhú, preto často

vytvárajú nerozlučiteľný celok. Žalobca zastáva názor, že je preto potrebné prihliadať na to, či poškodený
zamestnanec môže naďalej vykonávať celý komplex pracovných činností v danom pracovnom zaradení,
pričom treba brať ohľad aj na to, ktoré činnosti sú hlavné a ktoré vedľajšie, nakoľko samotné vedľajšie
činnosti bez výkonu podstatnej a hlavnej časti pracovnej náplne by nemali zmysel a majú význam len
v spojitosti s hlavnou činnosťou.

11. Žalovaná podľa žalobcu ignorovala zdravotné postihnutie žalobcu a jeho trvalé zdravotné
obmedzenia, tento sa pohybuje s oporou francúzskou barlou, má poruchu dynamiky chôdze, bolesti
chrbta, členka a pravej bedrovej kosti. Správne orgány nedali odpoveď na to, ako môže žalobca pritýchto obmedzeniach vykonávať čistenie kanálových poklopov, vývoz smetí, čistenie píly vysávača,
zametanie, keď tieto činnosti vyžadujú neustálu mobilitu v pracovnom priestore, zapojenie celého tela a
oboch rúk. Žalobca vzhľadom na jeho zdravotné potiaže tieto činnosti vykonávať nemôže. Z rozhodnutí

správnych orgánov nie je zrejmé, či si tieto zisťovali, ako sa jednotlivé nimi uvedené pracovné činnosti
vykonávajú, aké požiadavky kladú na zdravotnú kondíciu zamestnanca a na základe čoho usúdili, že
ich žalobca môže naďalej vykonávať. Napokon všetky činnosti, ktoré by žalobca mohol podľa správnych
orgánovnaďalejvykonávať,súlenvedľajšímičinnosťami,netvorilipodstatujehopráceuzamestnávateľa
a boli podmienené len vykonávaním hlavnej činnosti a to rezaním dilatácií a vysávaním šlemu. Žalobca

netvrdí, že hoci vedľajšie činnosti nemajú bez hlavnej činnosti zmysel, by mala byť žalobcovi určená
miera poklesu pracovnej schopnosti 100 %, avšak žalobcova schopnosť vykonávať doterajšiu prácu je
minimálna, čo miera poklesu stanovená žalovaným na úrovni 50 % rozhodne neodzrkadľuje.

12. Žalobca nesúhlasí, že Sociálna poisťovňa si môže svojvoľne stanoviť zásady stanovovania miery
poklesu pracovnej schopnosti. Táto má byť stanovovaná takým postupom, aby reálne odrážal možnosť

poškodeného naďalej vykonávať hlavnú náplň práce, lebo len tak môže byť zachovaný účel samotného
inštitútu úrazovej renty.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

13. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe navrhovala, aby správny súd žalobu podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

14. K námietkam žalobcu ohľadom spôsobu výpočtu miery poklesu pracovnej schopnosti mechanickým
rozčlenením pracovného času zamestnanca na výkon jednotlivých činností a stanovenie percentuálnej

miery podľa tých, ktoré môže naďalej vykonávať a ktoré nie, žalovaná uviedla, že pre toto posúdenie
je dôležitá práve pracovná náplň doterajšieho pracovného zaradenia poškodeného. Miera poklesu
pracovnej schopnosti sa nemá určovať s ohľadom na možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného
u zamestnávateľa, teda s ohľadom na to, či môže naďalej plnohodnotne vykonávať svoju činnosť na
pracovnej pozícii „pracovný robotník“, ale má sa posudzovať vo vzťahu k jeho možnosti aj naďalej

vykonávať jednotlivé konkrétne činnosti vyplývajúce mu z jeho pracovného zaradenia. Preto posudková
lekárka pobočky, ako aj posudková lekárka ústredia, stanovili z profesiogramu jednotlivé konkrétne
činnosti, ktoré žalobca môže s jeho funkčným postihnutím (Guillain-Barré syndróm) vykonávať a ktoré
nie. Z týchto matematicky určila percentuálny pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Ak
by mal byť správny názor žalobcu o tom, že pracovnú náplň nemožno rozdeliť na jednotlivé časti, že

tieto na seba nadväzujú a tvoria jeden komplex, tak pripustenie tejto argumentácie by malo za následok
automatické stanovenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti, čo by však nebolo v súlade so
skutočným a najmä zdravotným stavom poškodeného zamestnanca. Nie je rozhodujúce, že žalobca
svoju prácu ako celok nemôže u zamestnávateľa vykonávať, čomu konkludentne zodpovedá aj tá
skutočnosť, že nie je rozhodujúce, či bol poškodený zamestnanec preradený na inú prácu, s čím

rovnako právny zástupca žalobcu v žalobe vyjadril súhlas. Práve preto je potrebné prihliadať na to, ktoré
úkony z profesiogramu, alebo z pracovnej náplne ako celku poškodený zamestnanec vykonávať môže
a ktoré nie. S takýmito zásadami posudzovania poklesu pracovnej schopnosti sa stotožnil aj Krajský súd
v Prešove v rozsudku č. k. 4Sa/13/2016-25 zo dňa 19.01.2017.

15. K námietke žalobcu o tom, že žalovaný ignoroval zdravotné postihnutie žalobcu, keď tento sa
pohybuje s oporou francúzskou barlou a ako môže pri jeho bolestiach vykonávať posudkovou lekárkou
uvádzané činnosti, žalovaná uviedla, že túto námietku považuje za nemiestnu, v napadnutom rozhodnutí
žalovaná dôsledne rozoberá jednotlivé lekárske vyšetrenia absolvované žalobcom od 13.09.2017
do 21.12.2022, vrátane z nich vyplývajúcich záverov. Z týchto lekárskych vyšetrení je zrejmé, že

mobilita horných končatín je zachovaná v plnom rozsahu, čo samo o sebe nemôže byť dôvodom
pre stanovenie 100 %- nej miery poklesu pracovnej schopnosti. Poukázala na lekársku správu zo
dňa 20.08.2019 z Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, podľa ktorej žalobca nadobudol po
rehabilitačných cvičeniach aktívnu pohyblivosť horných končatín vo všetkých kĺboch v plnom rozsahu
a dolných končatín vo všetkých kĺboch s terminálnym obmedzením. Podľa lekárskej správy z toho

istého zariadenia zo dňa 09.09.2020 chôdza žalobcu bola na normobáze, mal stabilnú dĺžku kroku,
avšak asymetrickú, tempo chôdze a rytmus boli primerané. Počas pobytu v tomto zariadení došlo
u žalobcu k zlepšeniu stereotypu chôdze, zvýšeniu stability stoja a chôdze. Zdravotný stav žalobcu
sa teda postupným liečením a rehabilitáciami zlepšil. Je síce pravdou, že žalobca trpí Guillain-Barrésyndrómom s peroneálnou parézou, avšak toto bolo zohľadnené pri posudzovaní miery poklesu jeho
pracovnej schopnosti posudkovými lekárkami.

16. Ďalej žalovaná namietala, že nestačí zo strany žalobcu len všeobecne namietať údajnú nesprávnosť
v postupe posudkových lekárov, na preukázanie tohto tvrdenia žalobca nepredložil žiadny dôkaz.
Zdôraznila, že na rozdiel od právneho zástupcu žalobcu posudková lekárka je osoba s potrebným
vzdelaním a atestáciou na určenie miery poklesu pracovnej schopnosti.

17. K žalobnej námietke o tom, či Sociálna poisťovňa zisťovala ako sa jednotlivé pracovné činnosti
vykonávajú a aké požiadavky kladú na zdravotnú kondíciu zamestnanca, žalovaná poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 188/2020 zo dňa 24.08.2022, v zmysle ktorého z práva
na spravodlivý proces nevyplýva právo procesnej strany na to, aby súd rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov. Sociálna poisťovňa je oprávnená sama stanoviť postup pri hodnotení dôkazov a rovnako
určiť, ktoré z dôkazov sa vykonajú a ktoré nie. Pokiaľ zákon neupravuje určité skutočnosti, môžu si ich
štátne orgány upraviť samy prostredníctvom interných aktov s rôznou mierou záväznosti. Takáto situácia
nastala práve pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty.

18. V závere žalovaná uviedla, že pokiaľ právny zástupca žalobcu v žalobe namieta, že úrazová
renta neslúži ako náhrada škody, ale ako kompenzácia straty na zárobku, že žalovaná tieto pojmy
zamieňa,žalovanápoužilavýkladpodávanýNajvyššímsprávnymsúdomSRvovecisp.zn.7Ssk/6/2021
z 30.11.2022, ktorý vo vzťahu k dávke úrazová renta skonštatoval, že nakoľko súčasná právna úprava už
nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako dávka z poistného

systému prevažne kompenzačného charakteru, Sociálna poisťovňa ako orgán aplikácie práva v zmysle
zákona o sociálnom poistení rozhoduje o jednotlivých nárokoch plynúcich z tohto zákona.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

19. V replike žalobca uviedol, že aj po vyjadrení žalovanej zotrváva na všetkých skutočnostiach,
tvrdeniach a argumentácii uvedenej v podanej správnej žalobe. Namietal, že § 88 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení upravujúci spôsob posudzovania poklesu pracovnej schopnosti používa pojem
plnenie pracovných úloh. Splnenie pracovnej úlohy je však pojem komplexnejší, nie je to len vykonanie
jedného čiastkového pracovného úkonu napr. uchopenie pracovného nástroja do ruky, ale vykonanie

súboru pracovných úkonov pri jednej komplexnej činnosti zahŕňajúcej vykonanie uceleného pracovného
zadania. Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti sa teda musí vykonávať s ohľadom na komplexnú
činnosť v rámci jednej pracovnej úlohy a nielen s ohľadom na jednotlivé faktické úkony, najpodstatnejší
pracovný úkon v rámci splnenia pracovnej úlohy môže vyžadovať mimoriadnu fyzickú silu či mimoriadnu
zručnosť. V rámci prípravy na tento najpodstatnejší úkon môže zamestnanec vykonať množstvo

ďalších faktických úkonov, ktoré sú však podmienené práve vykonaním toho najpodstatnejšieho
a najnáročnejšieho úkonu, ktorým sa splnenie pracovnej úlohy zavŕši. Ak nie je zamestnanec schopný
vykonať ten najpodstatnejší úkon, ktorým by zavŕšil naplnenie pracovnej úlohy, nie je schopný splniť
pracovnú úlohu v žiadnom rozsahu. Uvedené neznamená, že pri takomto prístupe by mal byť pokles
pracovnej schopnosti automaticky 100 %, zamestnanec totiž v rámci výkonu zamestnania môže plniť

viacero druhov ucelených pracovných úloh, z ktorých niektoré bude vedieť aj naďalej plniť a niektoré nie.
Je potrebné posudzovať činnosť zamestnanca ako komplex faktických úkonov v rámci plnenia jednej
pracovnejúlohyatentokomplexposudzovaťakojedennedeliteľnýcelok.Výkonjednotlivýchpracovných
činností v rámci splnenia jednej pracovnej úlohy vzájomne nerozlučne súvisí, jeden úkon podmieňuje
iný a spolu tieto jednotlivé pracovné úkony vytvárajú jeden mechanicky nerozlučiteľný celok, ktorého

naplnením dôjde k splneniu pracovnej úlohy.

20. Žalobca nenamieta jednotlivé odborné lekárske závery posudkových lekárov žalovanej, ani ich
nespochybňuje, tiež z nich vychádza a je zrejmé z týchto nálezov, že žalobca sa pohybuje s oporou
francúzskou barlou, má poruchu dynamiky chôdze, má bolesti chrbta, členka a pravej bedrovej kosti.

Žalobca namieta ako s týmito lekárskymi správami naložila žalovaná, poukazoval na iracionálnosť
záveru žalovanej, že pri týchto bolestiach, obmedzení mobility dolných končatín a odkázanosti na pohyb
s francúzskou barlou, má byť žalobca schopný vykonávať čistenie kanálových poklopov, vývoz smetí,
čistenie píly, vysávača, zametanie. Síce žalobca má horné končatiny plne mobilné, ale v jednej rukedrží francúzsku barlu, ktorú nevyhnutne potrebuje ako oporu pri chôdzi, takže mu ostáva voľná len
jedna ruka a teda nie je schopný zapojiť obe ruky, zohnúť sa ku kanálovým poklopom, uchopovať
nástroje a pomôcky pri zametaní a čistení do oboch rúk. Podľa žalobcu nie je potrebné mať odborné

vzdelanie a dlhoročné skúsenosti na to, aby bolo zrejmé, že ak žalobca drží v jednej ruke francúzsku
barlu, tak nemôže zametať pracovisko, ak má problém sa zohnúť či čupnúť si, nemôže čistiť kanálové
poklopy, ktoré sú na zemi. Práve v kontexte uvedeného bolo v žalobe namietané, že žalovaná sa
nezaoberala spôsobom, ako sa jednotlivé pracovné úkony vykonávajú. Pokiaľ posudkový lekár nevie,
ako sa jednotlivé úkony vykonávajú, aké pracovné nástroje sa pritom používajú, aký postoj tela je

potrebný, aká fyzická sila sa pritom vyžaduje, ktoré končatiny je potrebné pri týchto úkonoch zapojiť
a akým spôsobom, len ťažko môže výlučne na základe lekárskych správ zhodnotiť, či dané pracovné
úkony žalobca je alebo nie je schopný vykonávať. Žalovaný je oprávnený hodnotiť dôkazy podľa svojej
úvahy, nie však svojvoľne a arbitrárne.

21. Žalovaná k replike žalobcu, doručenej jej zo strany správneho súdu dňa 24.01.2024, dupliku

nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

22. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec preskúmal, pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107
ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, keďže o jeho nariadenie požiadal žalobca.

23.Pojednávaniesauskutočnilodňa22.01.2025.Napojednávaníúčastnícikonanialenzotrvalinasvojej

doterajšej argumentácii. Nad rámec svojich predchádzajúcich tvrdení právny zástupca žalobcu ešte
poukázal na rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-29Sa/1/2023 zo dňa 08.04.2024.
Znávrhovnadokazovanieuvádzanýchvsprávnejžalobenavrhovaldoplniťdokazovanielenovykonanie
výsluchu žalobcu za účelom preukázania spôsobu výkonu jednotlivých činností z jeho pracovnej náplne
u zamestnávateľa a možnosti ich výkonu vzhľadom k jeho zdravotnému stavu, avšak uviedol, že žalobca

si zlomil nohu a nebude tak z jeho strany možné po dlhšiu dobu osobne sa zúčastniť pojednávania.
Žalovaná návrhy na dokazovanie nemala.

24. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je
konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2

SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu
verejnej správy je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 22.01.2025.

25.Podľa§8ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívznenírelevantnompreposudzovanú

vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia
alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh
alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,
pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,

b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamej súvislosti s týmito činnosťami.

26. Podľa § 8 ods. 4 zákona o sociálnom poistení plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa
odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných

povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť
vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej
cesty.

27. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa za podmienok

ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.28. Podľa § 17 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia
zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

29. Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

30. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej
schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

31. Podľa § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na

účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami
uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti
s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo
vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

32. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového
poistenia, c) úrazového poistenia.

33. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť úrazového
poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.

34. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

35.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne

sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka

Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

37. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci nároku žalobcu na

úrazovú rentu.

38. Úrazová renta predstavuje pravidelnú peňažnú dávku úrazového poistenia, ktorá má poškodenej
osobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a kompenzovať
tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného

úrazu alebo choroby z povolania. Nárok na úrazovú rentu je tak bezprostredne spätý s poškodením
zdravia, ktoré vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.

39. Z obsahu spisu vyplýva a nebolo to ani spochybnené v priebehu konania, že žalobca utrpel dňa
13.09.2017 pracovný úraz, keď ako zamestnanec spoločnosti SIPE, s.r.o., pracujúci na rekonštrukcii

autobusovej stanice, počas vykonávania úpravy dilatačných špár v okolí kanalizačných vpustov, bol
zachytený motorovým vozidlom, ktoré prechádzalo cez stavbu, čo žalobcovi spôsobilo viacnásobné
poranenie dolnej pravej končatiny, zlomeninu rebier, pomliaždenie krku a odreninu ľavého predlaktia.Dňa 29.01.2021 v súvislosti s predmetným úrazom podal žalobca Sociálnej poisťovni žiadosť o priznanie
nároku na úrazovú rentu.

40. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti a
nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. V tu preskúmavanej
veci sa spornou stala výlučne otázka správnosti posúdenia miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu,
ktorá mala následne vplyv na výpočet výšky úrazovej renty.

41. Podľa žalobcu miera poklesu pracovnej schopnosti sa má posudzovať vo vzťahu k možnosti
aj naďalej vykonávať konkrétne jednotlivé činnosti vyplývajúce z pracovného zaradenia, pričom
obmedzenie možnosti vykonávať pracovné povinnosti na doterajšom pracovnom zaradení je potrebné
hodnotiť komplexne, nestačí len mechanicky rozčleniť pracovný čas zamestnanca na výkon jednotlivých
činností a percentuálne stanoviť, ktoré z týchto činností môže naďalej vykonávať a ktoré nie. Žalobca

namietal, že výkon jednotlivých činností spolu vzájomne súvisí a jedna podmieňuje druhú, preto často
vytvárajúnerozlučiteľnýcelok.Žalobcazastávalnázor,žejepretopotrebnéprihliadaťnato,čipoškodený
zamestnanec môže naďalej vykonávať celý komplex pracovných činností v danom pracovnom zaradení,
pričom treba brať ohľad aj na to, ktoré činnosti sú hlavné a ktoré vedľajšie, nakoľko samotné vedľajšie
činnosti bez výkonu podstatnej a hlavnej časti pracovnej náplne by nemali zmysel a majú význam len

v spojitosti s hlavnou činnosťou.

42. Žalovaná zastávala názor, že miera poklesu pracovnej schopnosti sa nemá určovať s ohľadom na
možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, teda s ohľadom na to, či môže naďalej
plnohodnotne vykonávať svoju činnosť na pracovnej pozícii „pracovný robotník“, ale má sa posudzovať

vo vzťahu k jeho možnosti aj naďalej vykonávať jednotlivé konkrétne činnosti vyplývajúce mu z jeho
pracovného zaradenia. Ak by bol akceptovaný prístup žalobcu, znamenalo by to, že by poškodenému
zamestnancovi musela byť automaticky priznaná miera poklesu pracovnej schopnosti 100 %, čo by
nezodpovedalo skutočnému a najmä zdravotnému stavu žalobcu. Preto posudková lekárka určila, ktoré
z činností obsiahnutých v profesiograme predloženom zamestnávateľom žalobcu žalobca vzhľadom na

jeho zdravotné postihnutie nemôže naďalej vykonávať a ktoré naopak áno a následne dĺžku trvania
činností, ktoré žalobca vykonávať nemôže matematicky spomerovala k celkovej dĺžke pracovného času
a určila tak mieru poklesu pracovnej schopnosti.

43. V súvislosti s nastolenou otázkou správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 153 ods. 4 písm.

a) zákona o sociálnom poistení posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti je zahrnuté do predmetu
lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia. Ide teda o medicínsku otázku, ktorá si vyžaduje
odborné medicínske znalosti, ktorými správne orgány alebo súdy bežne nedisponujú. V zmysle § 153
ods. 5 zákona o sociálnom poistení túto lekársku posudkovú činnosť vykonávajú príslušní posudkoví
lekári. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je posudok vrátane

jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe
ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru.

44. S prihliadnutím na skutočnosť, že správny súd pre absenciu odbornej medicínskej erudovanosti
nie je oprávnený prijímať medicínske závery, posudok vyhotovený posudkovým lekárom predstavuje v

konaní pred správnym súdom kľúčový dôkaz, na ktorý je súd odkázaný a preto je nutné klásť dôraz
na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok,
v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové
závery náležite odôvodní. Je teda mimoriadne dôležité, aby posudok posudkového lekára bol náležite

odôvodnený, úplný, logický, zrozumiteľný, preskúmateľný, aby v ňom neboli vnútorné rozpory. V tu
posudzovanej veci správny súd dospel k záveru, že posudok vyhotovený posudkovým lekárom, ktorý bol
podkladom napadnutého rozhodnutia, uvedené kritériá nespĺňal z dôvodu nepreskúmateľnosti záverov
posudkového lekára o tom, ktoré činnosti žalobca po pracovnom úraze naďalej môže alebo nemôže
vykonávať. Rovnakou vadou trpel aj posudok, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia.

45. V rámci dokazovania pred správnymi orgánmi bol zabezpečený profesiogram od zamestnávateľa
žalobcu obsahujúci rozpis činností tvoriacich náplň práce žalobcu, ktorú tento vykonával pred vznikom
pracovného úrazu, spolu s uvedením dĺžky trvania jednotlivých činností v minútach. Išlo konkrétneočinnosti:1.nástupnarozdelenieprác(nafirme)-15minút,2.cestanastavbu-35minút,3.nachystanie
pracovných pomôcok - 10 minút, 4. nabratie vody do 25 l kanistrov - 30 minút, 5. začiatok prác –
rezanie dilatácií a vysávanie šlemu priemyselným vysávačom, značenie pozícií dilatácií, vylievanie

šlemu z vysávača, nabratie vody a doplnenie pohonných hmôt do píly - 210 minút, 6. obedňajšia
prestávka – 60 minút, 7. začiatok prác – čistenie kanalizačných poklopov kartáčom – 120 minút, 8.
zametanie v okolí vyčistených poklopov, vývoz smetí – 60 minút, 9. vyčistenie píly a vysávača – 60 minút,
10. cesta z pracoviska na miesto ubytovania – 30 minút.

46. V posudku zo dňa 22.02.2023, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia, posudkový
lekár vymenoval vyššie uvedené činnosti tvoriace náplň práce, ktorú žalobca pred vznikom pracovného
úrazu vykonával na základe profesiogramu doručeného zamestnávateľom žalobcu, spolu s uvedením
dĺžky trvania jednotlivých činností. Následne v rámci celkového posudku potom len stručne skonštatoval,
že žalobca „môže v plnom rozsahu vykonávať práce naberanie vody do 25 l kanistrov (30 minút), čistenie
kanálových poklopov kartáčom (120 minút), zametanie v okolí vyčistených poklopov, vývoz smetí (60

minút), vyčistenie píly a vysávača (60 minút). Práce: rezanie dilatácií a vysávanie šlemu priemyselným
vysávačom, vylievanie šlemu z vysávača v rozsahu 210 minút nie je schopný vykonávať, čo predstavuje
pokles pracovnej schopnosti 45 %.“ Žiadne bližšie odôvodnenie k uvedeným záverom posudkový
lekár neuviedol, k ostatným činnostiam uvádzaným v profesiograme sa nevyjadroval. Prvostupňový
správny orgán prevzal uvedený záver posudkového lekára do prvostupňového rozhodnutia, pričom

ani správny orgán ho nijako bližšie neodôvodnil, len stroho skonštatoval, že podľa lekárskej správy
zo dňa 22.02.2023 má poškodený (žalobca) v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej
schopnosti v rozsahu 45 % odo dňa 12.09.2018, t. j. po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti
poškodeného s nárokom na úrazový príplatok. Ani z prvostupňového rozhodnutia teda nie je možné
určiť, či toto rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

47. Po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobcom, bola znova posúdená miera
poklesu pracovnej schopnosti žalobcu na to príslušnou posudkovou lekárkou ústredia, ktorá v jej

posudku zo dňa 05.06.2023 tiež uviedla rozpis vykonávaných prác podľa profesiogramu doručeného
zamestnávateľom žalobcu a skonštatovala, že „po zhodnotení objektívneho nálezu, dokumentovaného
odbornými vyšetreniami, menovaný nemôže vôbec vykonávať práce pod č. 5 a č. 8 v celkovom trvaní
270 minút. Ostatné práce uvedené v pracovnom harmonograme menovaný v trvaní 300 minút môže
vykonávať. Z uvedeného vyplýva, že z celkového počtu pracovného času v trvaní 570 minút podľa

doloženého časového harmonogramu, nemôže vykonávať práce v trvaní 270 minút. Toto predstavuje
pokles pracovnej schopnosti 47 %“.

48. V ďalšom texte posudku posudkový lekár konštatuje na základe lekárskych správ žalobcu, že tento
môže vykonávať prácu len v prostredí bez fyzicky náročných prác, bez prác s ťažkým bremenom, bez

prác vo výškach, nie práce, kde je potrebná dlhodobá chôdza, eventuálne státie. Rovnako uvádzal, že
objektívne neurologicky je chôdza žalobcu len s ortézou pravého členka, fibulárna s palicou, dorzálna
flexia chodidla aj prstov je vpravo nulová, žalobca je mobilný s jednou vychádzkovou paličkou.

49. Po doručení posudku žalovanému, tento zistil diskrepanciu v posudku v tom zmysle, že do celkového

pracovného času žalobcu nemala byť zahrnutá cesta na pracovisko a späť a to s poukazom na
ustanovenie § 220 ods. 2 a § 221 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Následne
posudková lekárka sa stotožnila s týmto názorom a svojím posudkom zo dňa 23.06.2023 upravila
dĺžku pracovného času žalobcu tak, že vynechala z neho cestu z pracoviska uvádzanú v bode 10.
profesiogramu, čo znamenalo, že podiel činností, ktoré žalobca nemôže vykonávať, v celkovom trvaní

270 minút k celkovej dĺžke trvania pracovného času 540 minút, je 50 % a teda miera poklesu pracovnej
schopnosti bola posudkovou lekárkou určená v tomu zodpovedajúcom rozsahu 50 %. Ostatné závery
zostali nezmenené, posudková lekárka len skonštatovala, že žalobca nemôže vykonávať činnosti pod
č. 5 a č. 8 profesiogramu v trvaní celkom 270 minút, ostatné práce vykonávať naďalej môže, avšak bez
bližšieho odôvodnenia.

50. Na tomto mieste správny súd poukazuje na to, čo bolo uvádzané aj v rozsudku sp. zn.
ZA-29Sa/1/2023 zo dňa 08.04.2024, na ktorý poukazoval právny zástupca žalobcu na pojednávaní,
že profesiogram slúži k určeniu minimálnych štandardov na vykonávanie danej práce a maximálnejschopnosti konkrétneho zamestnanca tieto podmienky spĺňať, pričom obsahovo by mal byť zameraný
aj na všeobecnú charakteristiku pracovnej činnosti, v ktorej sú zahrnuté najpodstatnejšie informácie
o všetkých úlohách a pracovných prostriedkoch, ktoré zamestnanec pri výkone danej práce

používa, ďalej súhrn požiadaviek zamestnanca, ktoré vyplývajú z vnútropodnikových organizačných
a technologických noriem a predpisov daného podniku, opis obsahu pracovnej činnosti z hľadiska
používaných pohybov, úkonov a požadovaných operácií, opis predmetu pracovnej činnosti, opis
objektívnych podmienok pracovnej činnosti – fyzických, organizačných a sociálnych požiadaviek na
zamestnanca z hľadiska jeho fyzickej, psychickej a odbornej spôsobilosti na výkon danej profesie,

podklady na porovnanie profesie z hľadiska rizikovosti, so zreteľom na fyzickú, senzorickú a psychickú
záťaž a stres a podklady pre normovanie pracovného výkonu – časová snímka dňa (zahŕňajúca
povinné prestávky potrebné z prevádzkových dôvodov – odstávka stroja, prestávky v práci na odpočinok
a jedenie, prípravné práce, výkon hlavnej činnosti, obslužné činnosti – príprava pracoviska, očista
pracoviska, rozdelenie na samostatný výkon, výkon v kolektíve, počet zamestnancov na smene
a pod.). Tieto aspekty však z profesiogramu predloženého zamestnávateľom v tu prejednávanej veci

nevyplývali. Preto je celkom nepreskúmateľné, akým spôsobom posudkový lekár rozlíšil, ktoré činnosti
z profesiogramu žalobca môže vykonávať a ktoré nie. Žalovaný závery posudkového lekára automaticky
prevzal, bez toho, aby sa náležite vysporiadal s námietkami žalobcu o tom, že určité činnosti uvádzané
posudkovým lekárom ako tie, ktoré údajne môže vykonávať, si vyžadujú zapojenie oboch rúk a teda
neumožňujú oporu barlou resp. palicou, na ktorú je žalobca odkázaný, alebo si vyžadujú pohyb, ktorý

žalobca pre svoje zdravotné obmedzenia spôsobené pracovným úrazom nedokáže vykonať.

51. Správny súd poukazuje na to, že podstatnou a nosnou námietkou žalobcu, ktorú tento uvádzal
už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, bolo práve neodôvodnenie toho, ako posudkový
lekár dospel k záveru o tom, ktoré činnosti žalobca môže a nemôže ďalej vykonávať. Zdôrazňoval,

že žalobca sa pohybuje len s oporou francúzskou barlou, že má bolesti chrbta, členka a bedrovej
kosti, obmedzenú mobilitu, poruchu dynamiky chôdze. Namietal, že ani z posudku posudkového lekára,
ani z následne vydaného rozhodnutia, nebolo zrejmé, ako vzhľadom na charakter výkonu jednotlivých
činností a požiadavky na mobilitu a zdravotný stav zamestnanca, ktoré si tieto činnosti vyžadujú, pri
obmedzeniach a zdravotných postihnutiach žalobcu, bol prijatý záver o jeho schopnosti vykonávať

činnosti uvádzané posudkovým lekárom ako tie, ktoré vykonávať môže. Argumentoval tým, že predsa
žalobca nemôže vykonávať napríklad čistenie kanálových poklopov, ktoré sa nachádzajú na zemi, keď
vzhľadom na jeho zdravotný stav sa k nim nemôže zohnúť, že nie je schopný vykonávať zametacie
alebo čistiace práce, keď tieto si vyžadujú uchopenie nástrojov a pomôcok do oboch rúk, pričom žalobca
je odkázaný na oporu francúzskou barlou a pod.

52. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí s touto argumentáciou žalobcu náležite nevysporiadala,
len stručne v jednom odseku uviedla, že v žiadnom z ohľadov nespochybňuje zdravotné postihnutie
žalobcu, jeho pohybový aparát následkom pracovného úrazu bol poškodený, avšak má zachovanú
mobilitu horných končatín, hybnosť dolných končatín je možná s oporou pri Guillain-Barré syndróme

s pretrvávajúcou peroneálnou parézou. Žalovaná skonštatovala, že práve tento syndróm bol zhodnotený
pristanovenímierypoklesupracovnejschopnosti,keďposudkoválekárkaústrediakonštatovalačinnosti,
ktoré žalobca nemôže vykonávať, pričom podľa žalovaného ide predovšetkým o činnosti, kde by
poškodený nemohol používať oporu. Takéto odôvodnenie však správny súd nepovažuje vzhľadom na
rozsiahlosť a obsah námietok žalobcu a obsah profesiogramu za postačujúce. Pri takomto odôvodnení

žalovanej totiž nie je možné z napadnutého rozhodnutia tak, ako to namietal následne žalobca aj
vsprávnejžalobe,vyvodiť,nazákladeakýchpodkladovaleboúvahbolprijatýzáveroschopnostižalobcu
vykonávať posudkovým lekárom uvádzané činnosti (t. j. všetky s výnimkou činností pod bodmi č. 5 a č.
8 profesiogramu). Ani z posudku posudkového lekára, ani z napadnutého rozhodnutia, preskúmateľným
spôsobom nevyplýva, ako posudkový lekár a žalovaná dospeli k svojim záverom, ako a na základe čoho

bola posudzovaná schopnosť žalobcu jednotlivé činnosti vykonávať, nevyplýva z nich, či bolo riadne
zisťované a následne vzaté do úvahy, aký pohyb, akú mobilitu v priestore, aké nástroje či pracovné
pomôcky, zapojenie ktorých končatín, či akú silu si vyžaduje výkon jednotlivých činností tvoriacich
pracovnú náplň žalobcu, ktorú tento vykonával pred vznikom pracovného úrazu. Keďže profesiogram
doručený zamestnávateľom žalobcu neobsahoval žiadne detailnejšie informácie o tom, aké pracovné

nástroje a pomôcky sa vyžadujú na plnenie jednotlivých pracovných činností, ktoré končatiny je pri
ich výkone potrebné zapojiť, či je možné pri týchto činnostiach využívať oporu francúzskou barlou
resp. palicou, na ktorú je žalobca odkázaný, či si ne/vyžadujú dlhšie státie alebo chôdzu, či si ne/
vyžadujú zdvih ťažkého bremena (napr. kanálového poklopu), alebo pohyb (napr. čupnutie), ktorýžalobca nie je schopný vykonať, tak potom nie je z napadnutého rozhodnutia nijako zrejmé, na základe
akých podkladov žalovaná (obdobne ako posudková lekárka) vyhodnotila tieto požiadavky na výkon
pracovných činností, na základe akých dôkazov dospela k záveru o tom, pri ktorých konkrétnych

činnostiach sa opora francúzskou barlou vyžaduje a pri ktorých nie a na základe čoho potom bolo
rozčlenené, ktoré pracovné činnosti žalobca môže alebo nemôže vykonávať. Všeobecné konštatovanie
žalovaného tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré prakticky len konštatuje, že zdravotný
stav žalobcu a jeho diagnóza Guillain-Barré syndróm bola zohľadnená, nedáva preskúmateľnú odpoveď
na nastolené otázky a neumožňuje ani riadny prieskum napadnutého rozhodnutia. Uvedenú vadu

nemôže zhojiť ani to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí cituje state z lekárskych správ žalobcu,
pretože bez náležitého zistenia požiadaviek potrebných na výkon jednotlivých pracovných činností, nie
je možné výlučne z lekárskych správ vyvodiť závery uvádzané posudkovou lekárkou a žalovanou.

53. Ak podstatnou námietkou žalobcu bolo to, že nemôže na výkon jednotlivých činností vykonať
potrebný pohyb, alebo že ide o činnosti, ktoré si vyžadujú zdvihnutie ťažkého bremena, resp. zapojenie

oboch rúk či uchopenie nástrojov a pomôcok do oboch rúk, ktoré on nemôže vykonať, nakoľko je
odkázaný na oporu francúzskou barlou (čo mu logicky zamestnáva jednu ruku), tak bolo povinnosťou
už posudkovej lekárky, nakoľko sa jedná o medicínsku otázku, bližšie odôvodniť svoje závery o tom,
ktoré činnosti žalobca vykonávať môže a ktoré naopak nie. V takomto prípade nestačí len jednou
vetou skonštatovať, že žalobca nemôže vykonávať činnosti uvádzané pod č. 5 a č. 8 profesiogramu

a že zostávajúce činnosti vykonávať môže, ale za účelom skúmateľnosti posudku a záverov v ňom
uvádzaných musí byť aj odôvodnené, na základe čoho bolo posúdené vzhľadom na popisované
zdravotné potiaže žalobcu, ktoré konkrétne činnosti ne/môže vykonávať.

54. Posudková lekárka svoje závery v tomto smere nijako neodôvodnila, čo ich robí nepreskúmateľnými

a žalovaná pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezohľadnenia jeho zdravotného
stavu pri určovaní činností, ktoré ne/môže vykonávať, v podstate len prevzala závery posudkovej
lekárky a skonštatovala, že zdravotné potiaže žalobcu pri prijímaní uvedených záverov zohľadnené boli.
Uvedené však nemožno vnímať ako náležité odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, nakoľko
ztýchtorozhodnutíniejezrejmé,čiaakoorgányverejnejsprávyzisťovali,akosajednotlivénimiuvedené

pracovné činnosti vykonávajú, aké požiadavky kladú na zdravotnú kondíciu zamestnanca a na základe
čoho usúdili, že ich žalobca môže alebo nemôže naďalej vykonávať.

55. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej
judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010),

v ktorých ústavný súd konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý
proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy
svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť

dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania.
Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“.

56. Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu
minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...odôvodnenie rozhodnutia
orgánov verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení
formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, to znamená, že priemernému adresátovi je
daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných

prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných
na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke
obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánov verejnej správy nebude
spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému chýba

úplné odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové
dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich
právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojomrozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov,
aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností
namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku,

ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a
námietkami účastníkov konania.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
žalovanej, ako aj odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov. Správny súd tiež konštatuje, že pre riadne odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu
k podstatnej skutočnosti relevantnej tak pre zistenie splnenia podmienok pre vznik nároku na úrazovú
rentu, ako aj pre určenie samotnej výšky úrazovej renty a to percentuálnej výšky miery poklesu pracovnej
schopnosti žalobcu nepostačuje, ak žalovaná len poukáže na text lekárskej správy bez toho, aby uviedla
konkrétne bližšie úvahy, z ktorých vychádzala pri vyhodnotení uvedenej lekárskej správy, ktorá je len
jedným z podkladov napadnutého rozhodnutia žalovanej a to aj vo vzťahu k ostatným dôkazom. Tento

záver nie je nijako v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 188/2020 zo dňa
24.08.2022, na ktorý poukazovala v priebehu konania žalovaná. Správny súd je tiež toho názoru, že
z práva na spravodlivý proces nevyplýva právo procesnej strany na to, aby súd rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami, avšak rozhodnutie či už súdu alebo orgánu verejnej správy musí byť vždy náležite
odôvodnené.

58. Záverom správny súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že v administratívnom spise sa nachádza
okrem profesiogramu zo dňa 21.02.2023 doručeného zamestnávateľom žalobcu, aj profesiogram
vypísaný žalobcom (datovaný 10.01.2023) a hoci profesiogram by mal správne byť vyplnený
zamestnávateľom, nemožno opomenúť, že profesiogram vyplnený žalobcom uvádza pracovné činnosti

tvoriace jeho pracovnú náplň odlišne od tých, ako sú uvádzané v profesiograme zamestnávateľa, preto
je možné uvedenú skutočnosť vnímať ako argumentáciu žalobcu, s ktorou je potrebné sa tiež pri
rozhodovaní orgánov verejnej správy vysporiadať, čo sa v danom prípade nestalo.

59. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že niektoré činnosti tvoriace pracovnú náplň žalobcu sú hlavné,

iné vedľajšie a že je potrebné posudzovať mieru poklesu pracovnej schopnosti s prihliadnutím na
tieto činnosti komplexne, tu správny súd len poukazuje na to, že určovanie miery poklesu pracovnej
schopnosti je otázkou medicínskou, na zodpovedanie ktorej je v zmysle zákona o sociálnom poistení
kompetentný výlučne posudkový lekár a správny súd nemôže túto medicínsku otázku posudzovať
svojvoľne nad rámec svojej právomoci.

60. Pokiaľ žalobca namietal, že pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti by sa nemalo
prihliadať napríklad na skutočnosť, či žalobca je schopný ísť na obed, správny súd poukazuje na to,
že kontrolou prepočtu trvania celkového pracovného času žalobcu má za preukázané, že obedňajšia
prestávka uvedená v bode 6. profesiogramu v trvaní 60 minút nebola do celkového pracovného času

žalobcu pri výpočte miery poklesu pracovnej schopnosti zohľadňovaná.

61. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom samotného žalobcu z dôvodu
uvádzaného na strane 6. správnej žaloby, teda za účelom preukázania spôsobu výkonu jednotlivých
činností z jeho pracovnej náplne u zamestnávateľa a možnosti ich výkonu vzhľadom k jeho zdravotnému

stavu, správny súd tento návrh zamietol. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 120 SSP správny súd
nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie,
ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, alebo ak rozhoduje v konaní podľa § 6 ods.
2 písm. b), e), f), i), j) alebo, ak rozhoduje podľa § 192. Ani jedno z uvedeného sa nevťahuje na

prejednávaný prípad. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým a jeho úlohou nie je nahrádzať
činnosť orgánov verejnej správy a vykonávať dokazovanie, ktoré malo byť vykonané v administratívnom
konaní. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť uvádzanú právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní
dňa 22.01.2025, že žalobca si zlomil nohu a nebude schopný po dlhšiu dobu (niekoľkých mesiacov)
dostaviť sa osobne pred správny súd. Správny súd v záujme hospodárnosti a efektívnosti konania,

s prihliadnutím na základné právo každého účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ako aj na skutočnosť, že nie je súdom skutkovým, nepovažoval za nevyhnutné dopĺňať
skutkový stav vykonávaním dokazovania výsluchom žalobcu k otázkam navrhovaným jeho právnym
zástupcom aj preto, že správny súd nie je oprávnený vyslovovať záver o tom, aká je percentuálna výškapoklesu schopnosti žalobcu vykonávať jeho doterajšiu činnosť (keďže sa jedná o medicínsku otázku)
a najmä preto, že závery posudkového lekára a následne aj závery žalovanej o tom, ktoré činnosti
žalobca môže alebo nemôže vykonávať, sú natoľko nepreskúmateľné, že samy o sebe boli postačujúcim

dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Ani keby žalobca popísal spôsob výkonu
jednotlivých pracovných činností, pomôcky pri nich používané a podobne, nebola by tým zodpovedaná
otázka, či takto zistené skutočnosti boli alebo neboli posudkovým lekárom zohľadnené pri určovaní
miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu a teda, či táto miera bola určená správne. Vykonanie
výsluchu žalobcu by tak neúmerne predĺžilo dĺžku trvania súdneho konania a bolo by nadbytočné,

pretože vada nepreskúmateľnosti posudkov posudkových lekárov a z nich vychádzajúcich rozhodnutí
orgánov verejnej správy bola aj bez výsluchu žalobcu daná.

62. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie
ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové administratívne rozhodnutie zrušil a vec vrátil podľa § 191
ods. 4 SSP orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

63. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci opätovne vyhodnotiť
všetky okolnosti rozhodujúce pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v súvislosti
s uplatneným nárokom na úrazovú rentu a v prípade potreby doplniť potrebné dokazovanie a o nároku
žalobcu opätovne rozhodnúť s tým, že svoje závery v novom rozhodnutí aj náležite odôvodní. Právnym

názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní
viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených

trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).