Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-38Cb/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123204306
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1123204306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu:

PROLASER, société par actions simplifiée, so sídlom ZA les Acacias 3 impasse Gutenberg 3, 85430
La Boissiére-des-Landes, Francúzsko, identifikačné číslo: 453442295, právne zastúpený: advokátska
kancelária Bartošík Šváby s. r. o., Plynárenská 7/A, 821 09, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti
žalovanému: BARO SK s. r. o., so sídlom Palisády 55, Bratislava, IČO: 50 553 496, o určenie
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca je vlastníkom nasledovných hnuteľných vecí:

- Nitrilové rukavice značky INTCO v množstve 46.910 krabíc á 100 ks, ktoré boli zaistené u žalovaného
v trestnom konaní vedenom na Národnej kriminálnej agentúre pod ČVS: U.-XXX/NKA-BAX-XXXX a v
súčasnosti sú v správe Úradu pre správu zaisteného majetku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
súd rozhodne o tom, že žalobca je vlastníkom hnuteľných vecí - nitrilové rukavice značky INTCO v

množstve 46910 krabíc á 100 ks, ktoré boli zaistené u žalovaného v trestnom konaní vedenom na
Národnej kriminálnej agentúre pod ČVS: U.-XXX/NKA-BAX-XXXX a v súčasnosti je v správe /radu pre
správu zaisteného majetku. Žalobca v žalobe uviedol, že v trestnom konaní vedenom na Národnej
kriminálnej agentúre (ďalej len „NAKA“) pod ČVS: PPZ- XXX/NKA-BAX-XXXX bolo dňa 11.11.2021 bolo
voči Jánovi Šípošovi, nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom: síd. S. XXXX/XX,XXX 01 Vráble (ďalej len „Šípoš“)
a spoločnosti E-Habibi s.r.o., so sídlom Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 881 926 (ďalej len „E-
Habibi“) vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a),

písm. c) Trestného zákona a zločin falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona
(ďalej len „Podvod“) v súvislosti s dodávkami tovaru Žalobcu na základe sfalšovanej Zmluvy o dodaní
tovaru, kde Žalobca spolu so spoločnosťou E-Habibí vystupovali ako skupina dodávateľov a Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky ako objednávateľ (ďalej len „Zmluva MZ“). Dňa 28.04.2022 bolo v
súvislosti s dodávkami tovaru na základe Kúpnej zmluvy medzi PROLASER Eastern Európe s.r.o. ako
predávajúcim a spoločnosťou PHARMOS, a.s. (ďalej len „Pharmos“) ako kupujúcim vznesené obvinenie

voči E-Habibi a Jánovi Šípošovi pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm.
a) Trestného zákona, (ďalej len „Sprenevera“). Dňa 28.04.2022 bolo zároveň znesené obvinenie voči
E-Habibi, Jánovi Šípošovi a spoločnosti Best Press s.r.o., so sídlom Beniakova 407,949 01 Nitra, IČO:
51 836 921 (ďalej len „Best Press“ a E-Habibi, Ján Šípoš a Best Press ďalej spolu len „Obvinení“) prepokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a),
ods. 5 písm. a), písm. b) Trestného zákona v súvislosti v prevodmi tovaru Žalobcu, ktoré Obvinení získali
uvedenou trestnou činnosťou - Podvodom a Spreneverou (ďalej len „Legalizácia“).

2. Žalobca dodal spoločnosti E-Habibi nitrilové rukavice, ktoré Obvinení následne previedli na tretie
osoby, vrátane Žalovaného. Dodávky tovaru zo strany Žalobcu však boli realizované na základe
právnych úkonov, ktoré sú absolútne neplatné v zmysle § 37 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v dôsledku spáchania trestného činu Podvodu, teda v
dôsledku toho, že Obvinení pri nich uvádzali Žalobcu do omylu a predstierali, že sa jedná o dodávky

tovaru pre konkrétnych zákazníkov (kupujúcich), a to na základe sfalšovaných a teda neplatných
kúpnych zmlúv, za čo sú obvinení z Podvodu a Sprenevery a následnej Legalizácie. Obvinená E-
Habibi uhradila Žalobcovi v období od 14.04.2021 do 15.06.2021 sumu 4 693 088,- EUR, a následne
v mesiaci september 2021 sumu 100 000,- EUR, pričom tieto platby boli, ako je uvedené vyššie,
uhradené na základe právnych úkonov, ktoré sú absolútne neplatné v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka. Navyše Obvinená E-Habibi pri nich uvádzala Žalobcu do omylu a predstierala, že sa

jedná o platby z finančných prostriedkov uhradených údajnými zákazníkmi za dodávky tovaru, a
to predložením sfalšovaného potvrdenia o údajnej úhrade z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky. Z uvedených dôvodov boli platby prijaté Žalovaným plnením prijatým bez právneho titulu,
teda bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca si následne
čiastočne započítal svoj nárok na náhradu škody voči Obvineným, uplatnený v Trestnom konaní, voči

nároku obvinenej E-Habibi na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia.
3. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že obvinení nikdy nenadobudli vlastnícke právo k
predmetným nitrilovým rukaviciam, vrátane rukavíc, ktoré následne previedli na Žalovaného, nakoľko
tento tovar od Žalobcu vylákali trestnou činnosťou, a neboli teda ani oprávnení vlastnícke právo k
nim previesť na ďalšie osoby, vrátane Žalovaného. Akékoľvek platby prijaté Žalobcom od Obvinených,

v tomto prípade od obvinenej E-Habibi, sú bezdôvodným obohatením a Žalobca toto bezdôvodné
obohatenie započítal voči svojmu nároku voči Obvineným na náhradu škody spôsobnej ich trestnou
činnosťou.
4. Ako žalobca ďalej uviedol, v trestnom konaní obvinený Šípoš predložil do spisu zmluvy o pôžičkách so
svojimi údajnými veriteľmi, medzi ktorými bol aj Žalovaný, ktorý údajne poskytol Obvineným, konkrétne

obvinenej E-Habibi, pôžičku vo výške 211 000,- EUR. Zároveň obvinený Šípoš predložil dokumenty, z
ktorých vyplýva, že svojim údajným veriteľom dodal tovar, ktorého celú kúpnu cenu následne započítal
s týmito veriteľmi voči svojim dlhom (vrátane dlhov jeho spoločností). V prípade Žalovaného obvinený
Šípoš predložil Dohodu o započítaní pohľadávok medzi Žalovaným a E-Habibi (ďalej len „Dohoda“),
na základe ktorej započítali Žalovaný a E-Habibi pohľadávku Žalovaného navrátenie pôžičky voči

pohľadávke E-Habibi na úhradu kúpnej ceny dodaných 50 920 krabie nitrilových rukavíc značky INTCO
vo výške 229 140,- EUR, a to v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky navzájom kryli teda v rozsahu
217 330,- EUR. Best Press teda uspokojil dlh všetkých dlžníkov z uvedených zmlúv o pôžičke voči
Žalovanému dodaním nitrilových rukavíc, ktoré Obvineným dodal Žalobca napriek tomu, že tieto nitrilové
rukavice boli z vyššie uvedených dôvodov naďalej vo vlastníctve Žalobcu a Obvinení neboli oprávnení

s týmito rukavicami disponovať.
5. Zo žaloby tiež vyplýva, že dňa 12.05.2022 došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní v
uvedenom Trestnom konaní k zaisteniu vecí - nitrilových rukavíc u viacerých spoločností, na ktoré
zaistené nitrilové rukavice previedli Obvinení - u Žalovaného, spoločnosti Tatranská mliekareň a.s., so
sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363 (ďalej len „Tatranská mliekareň“), spoločnosti

LUCULLUS s.r.o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 169
971 (ďalej len „LUCULLUS“), spoločnosti Drevinvest, s.r.o., so sídlom: Mojš 113, 010 01 Mojš (ďalej
len „Drevinvest“), spoločnosti HOREC GROUP, s.r.o., so sídlom Pri parku 1636/14, 900 26 Slovenský
Grob, IČO: 53 096 100 (ďalej len „HOREC GROUP“), spoločnosti Vermont Venture Group a.s., so
sídlom Grösslingová 50, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 51 305 364 (ďalej len

„Vermont Ventnre Group“), spoločnosti LD Development spol. s r.o., so sídlom Kalinčiakova 115/4,
Bratislava 831 04, IČO: 43 836 097 (ďalej len „LD Development“), spoločnosti 3-SK, s.r.o., so sídlom:
Hviezdoslavova 14/161, Závadka nad Hronom 976 67, IČO: 44 832 338 (ďalej len „3-SK“), uk orej boli
zaistenérukaviceprevedenénaspoločnosťGODAREX,s.r.o.,sosídlom:Hradná458,LiptovskýHrádok
033 01, IČO: 44 832 33 8 (ďalej len „GODAREX“), spoločnosti AGRO TAMI, a. s. so sídlom Cabajská

10, 950 22 Nitra, IČO: 36 467 430 (ďalej len „AGRO TAMI“), a to v celkovom množstve 966 849 krabíc.
U Žalovaného sa jednalo o 47 100 krabie nitrilových rukavíc značky INTCO, Následne po odovzdaní
týchto rukavíc do správy Úradu pre správu zaisteného majetku (ďalej len „Úrad“), kde pri odovzdaní bolavykonaná podrobnejšia inventarizácia zaistených nitrilových rukavíc, bolo ustálené, že u Žalovaného
bolo zaistených 46 910 krabie nitrilových rukavíc značky INTCO.
6. Žiadosťou zo dňa 09.09.2022 požiadal Žalobca v zmysle § 96f v spojení s § 96e ods. 9 Trestného

poriadku o zrušenie zaistenia nitrilových rukavíc zaistených u Žalovaného a spoločností Drevinvest,
3-SK a GODAREX a ich vydanie v zmysle § 97 Trestného poriadku. Táto žiadosť bola uznesením
prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2022, č. k. VII/2Gv
125/1000-104 zamietnutá, voči čomu podal Žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením Špeciálneho
prokurátora zo dňa 23.11.2022, č. k. VII/2Gv 125/21/1100-124, ktoré bolo doručené Žalobcovi dňa

29.11.2022, právoplatne zamietnutá. Uvedené uznesenia uvádzajú ako dôvod zamietnutia Žalobcovej
žiadosti o vydanie zaistených nitrilových rukavíc to, že vlastnícke právo Žalobcu k týmto rukaviciam
nie je nepochybné, nakoľko nebola úplne vylúčená možnosť existencie vlastníckeho práva ďalšej
strany. Žalovaný si podľa prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky uplatnil
vlastnícke právo k zaisteným rukaviciam svojou sťažnosťou proti uzneseniam vyšetrovateľa NAKA zo
dňa 17.05.2022, sp. zn. ČVS: U. ktorá bola zamietnutá uznesením zo dňa 27.06.2022, ČI. k. VII/2 Gv

125/21/1000-71.
7. Ako žalobca ďalej uviedol uvedenými prevodmi nitrilových rukavíc na Žalovaného došlo zo strany
Obvinených k naplneniu skutkovej podstaty pokračovacieho obzvlášť závažného zločin legalizácie
výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na
základe čoho aj bolo voči nim dňa 28.04.2022 vznesené obvinenie, pričom Obvinení sa na výsluchu

dňa 22.08.2022 k uvedenej trestnej činnosti aj priznali. V samotnom uznesení o vznesení obvinenia boli
jednotlivé prevody nitrilových rukavíc Obvinenými, vrátane prevodov na Žalovaného, uvedené priamo v
opise skutku obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosov z trestnej činnosti. V zmysle uvedeného
ustanovenia Trestného zákona v znení účinnom od 01.01.2021 sa už pre trestnosť prevodu výnosu
z trestnej činnosti nevyžaduje úmysel zatajiť existenciu alebo pôvod takéhoto výnosu. § 233 ods. 2

Trestného zákona v podstate subsumoval a zjednodušil zrušenú skutkovú podstatu trestného činu
podielnictva, pri ktorej sa však podľa predchádzajúcej právnej úpravy vyžadovalo, aby páchateľom bola
osoba odlišná od páchateľa prvotného trestného činu, z ktorej pochádzal výnos. V aktuálnej právnej
úprave takáto podmienka ohľadom osoby páchateľa nie je. Obvinení začali realizovať prevody tovaru
dodaného Žalobcom až po 01.01.2021, teda počas platnosti a účinnosti aktuálnej právnej úpravy,

podľa ktorej je nepodstatné, že prevodom tovaru nedošlo k zatajeniu existencie alebo pôvodu takéhoto
výnosu z trestnej činnosti a rovnako je nepodstatné, či uvedené osoby taký úmysel mali. Navyše, takýto
trestný čin môže spáchať aj páchateľ prvotného trestného činu, tak ako v tomto prípade. Skutková
podstata uvedeného obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti bola konaním
Obvinených nepochybne naplnená a trestný čin bol spáchaný už samotným prevodom nitrilových

rukavíc, teda výnosu z trestnej činnosti, na tretie osoby, bez ohľadu na to s akým úmyslom tieto prevody
boli realizované, čo potvrdzuje aj vznesenie obvinenia voči Obvineným a ich následné priznanie sa k
spáchaniu tejto trestnej činnosti.
8. Záujem spoločnosti na ochrane pred legalizáciou výnosov z trestnej činnosti je aj osobitne zdôraznený
v Trestnom poriadku, kde v zmysle § 1 ods. 1 Trestného poriadku má odnímanie výnosov z trestnej

činnosti rovnakú prioritu a je rovnako dôležité ako náležité zistenie trestných činov a potrestanie ich
páchateľov. Odňatie, respektíve odčerpanie výnosov z trestnej činnosti vychádza zo zásady sledovania
výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti, ku ktorého uplatňovaniu zaväzujú Slovenskú republiku
právne akty Európskej únie a medzinárodné dohovory. Zároveň sa tým akcentovala potreba odčerpania
výnosov z trestnej činnosti z obehu tak, aby páchanie trestnej činnosti nebolo zo žiadneho uhľa pohľadu

pre páchateľa výhodné a aby sa tieto prostriedky nemohli používať na ďalšie páchanie trestnej činnosti.
9. Navyše, okrem Trestného zákona zakazuje legalizáciu aj ďalšia norma verejného práva a to zákon
č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním
terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 1 vymedzuje pojem legalizácia,
pod ktorý jednoznačne spadá aj konanie Obvinených pri prevode nitrílových rukavíc na Žalovaného, a

§ 1 ods. 3 tento zákon legalizáciu výslovne zakazuje.
10. Na základe uvedeného je podľa žalobcu možné konštatovať, že právne úkony vykonané v rozpore
so zákonným zákazom legalizácie výnosov z trestnej činnosti a osobitne s normami trestného práva,
predstavujú také porušenie zákona a konanie contra legem, ktoré z dôvodu ochrany verejného záujmu
musí byť sankcionované, pričom v rovine civilného práva je takouto sankciou neplatnosť právnych

úkonov.
11. Žalobca poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý
svojimobsahomaleboúčelomodporujezákonu.Občianskyzákonníkpovažujevprvomradezaneplatný
právny úkon taký, ktorý je v rozpore so zákonom. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem) ide vovšeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď' právny úkon je v rozpore so zákonným
zákazom. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc), takže

subjektívne práva a povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú. Neplatnosť zmluvy spôsobená tým,
že sa zmluva svojím obsahom alebo účelom prieči právnemu predpisu (§ 39 Občianskeho zákonníka),
je objektívnou skutočnosťou; taká zmluva nemá právne následky zamýšľané účastníkmi, bez ohľadu
na to, ktorý z účastníkov neplatnosť spôsobil a či niektorý z účastníkov uzavrel zmluvu v dobrej viere.
Pre právne úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu, je charakteristické, že sú v

rozpore s výslovným imperatívom (zákazom, príkazom) formulovaným v zákone, prípadne s obsahovým
imperatívom,t.j.síceneformulovanýmexpressisverbis,alevyplývajúcimpriamozozákona.Objektívne
právo nepripúšťa vznik a plnenie z takých právnych úkonov, inými slovami, účinky, ktoré s nimi účastníci
spájali, nemôžu nastať.
12. Zároveň je nepochybné, že neplatnosť právneho úkonu z dôvodov uvedených v § 39 Občianskeho
zákonníka platí aj pre oblasť obchodného práva, a to bez ohľadu na to, či ide o obchodnú zmluvu

výslovne upravenú v Obchodnom zákonníku alebo o nepomenovanú zmluvu. § 446 Obchodného
zákonníka je špeciálnym ustanovením, ktoré sa odchyľuje od všeobecného princípu, že nikto nemôže
previesť na druhého viac práv než sám má, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR, teda sa jedná o výnimku
od všeobecného právneho princípu. Z povahy výnimky potom vyplýva, že ustanovenie o výnimke nie
je možné vykladať alebo aplikovať rozširujúcim spôsobom, ale je ju možné aplikovať iba na prípady

pre ktoré bola táto výnimka stanovená. Predmetné ustanovenie Obchodného zákonníka upravuje
nadobudnutie vlastníctva k cudzej veci a toto ustanovenie je možné aplikovať výlučne v prípade
neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že predávajúci nebol vlastníkom prevádzanej veci a nie v prípade
iných dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy. V dôsledku toho sa na neplatný právny úkon z dôvodu jeho
rozporu so zákonom nemôže uplatniť § 446 Obchodného zákonníka. Prvotným predpokladom pre

použitie uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka je to, aby právny úkon, teda titul na základe
ktorého má dôjsť k zmene vlastníctva k vecí, bol platný, respektíve nebol neplatný výlučne z dôvodu,
že predávajúci nebol vlastníkom prevádzanej veci, nakoľko v takom prípade, aj pokiaľ by bol daný
modus, chýbal titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu
z dôvodu jeho rozporu so zákonom nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva ani pokiaľ

sa kúpna zmluvy riadi Obchodným zákonníkom a nemožno preto aní uvažovať o ochrane vlastníckeho
práva, hoci dobromyseľného nadobúdateľa. V tejto súvislosti Krajský súd Bratislava konštatoval: „nie
je možné zhojiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom, respektíve umožniť
prevod vlastníckeho práva na základe takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu ani podľa ý 446
Obchodného zákonníka, nakoľko toto ustanovenie nemôže slúžiť ako prostriedok práva na legalizáciu

nadobudnutia vlastníkom práva takých vecí, ktoré boli predmetom trestnej činnosti.
13. Na základe vyššie uvedeného považoval žalobca za nepochybné a potvrdené tak právnou teóriou
ako aj rozhodovacou praxou českých aj slovenských súdov, na ktoré žalobca poukázal, že právne úkony,
ktorými došlo k prevodu výnosov z trestnej činnosti, teda k naplneniu skutkovej podstaty tohto trestného
činu: sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonník, pričom v dôsledku takejto neplatnosti

nemajúprávnenásledkyzamýšľanéúčastníkmi,bezohľadunato,ktorýzúčastníkovneplatnosťspôsobil
a či niektorý z účastníkov uzavrel zmluvu v dobrej viere a napokon, že k takejto neplatnosti je nutné
prihliadať z úradnej povinnosti. Taktiež je potrebné uviesť, že uvedený záver o absolútnej neplatnosti
právnych úkonov pre ich rozpor s trestným právom nie je podmienený tým, aby bol vydaný právoplatný
odsudzujúci rozsudok, nakoľko civilný súd si môže spraviť záver o porušení alebo neporušení Trestného

zákona ako predbežnú otázku a následne môže rozhodnúť aj o platnosti právneho úkonu a zároveň k
nevydaniu právoplatného odsudzujúceho rozsudku môže dôjsť z rôznych príčin, napr. premlčanie, smrť
páchateľa, podmienečné zastavenie trestného stíhania, apod.
14. Ako žalobca ďalej uviedol, s poukazom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu (za ktorou si
Žalobca jednoznačne stojí), ktorým malo dôjsť k prevodu nitrilových rukavíc na Žalovaného, tento

nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nitrilovým rukaviciam. Navyše, nakoľko Obvinení nikdy
nenadobudli vlastnícke právo k zaisteným veciam, ktoré boli dodané Žalobcom, a s poukazom na
to nemohli ani previesť toto vlastnícke právo na ďalšie osoby. To znamená, že aj v prípade, že by
právny úkon, ktorým mali byť prevedené nitrilové rukavice na Žalovaného nebol absolútne neplatný z
vyššie uvedených dôvodov, Žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka v súlade

so zásadou nemo plus iuris. Slovenská právna úprava však upravuje určité zákonné výnimky, kedy
je možné nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, pričom NS SR potvrdil, že „Dobrá viera
nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckehopráva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna
úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje. NS SR pristupuje k prelomeniu zásady nemo plus iuris, podľa ktorej nikto

nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, reštriktívne. Nadobudnutie vlastníckeho práva od
nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom explicitne stanovených prípadoch, predstavujúcich
výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch
zákonuprednostňujeochranudobromyseľnéhonadobúdateľaveciaumožňujeprelomeniezásadynemo
plus iuris. Rozširovanie ochrany dobromyseľného nadobúdateľa nad konkrétne zákonné výnimky je

neprípustné. Medzi uvedené výnimky patrí, okrem iného, aj ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka,
ktoré upravuje nadobudnutie vlastníckeho práva v obchodno-právnych záväzkových vzťahoch.
15. Prevod nitrilových rukavíc Žalobcu Obvinenými na Žalovaného bol vykonaný medzi podnikateľmi
ako obchodno-právny záväzkový vzťah, pričom z predpisov regulujúcich tieto vzťahy, teda Občianskeho
zákonníkaanajmäObchodnéhozákonníka,vyplývaajpovinnosťpotrebnejmieryopatrnosti.Integrálnou
obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261 Obchodného zákonníka)

je zásada poctivého obchodného styku. Zásada poctivého obchodného styku je Špecifická pre
oblasť obchodnoprávnych vzťahov, ktoré sa vyznačujú osobitosťou subjektov (podnikateľov), ktoré vo
vzájomných vzťahoch veľmi silne presadzujú svoje podnikateľské záujmy a nesú pritom podnikateľské
riziko. Predpokladá sa u nich vysoká profesionálna úroveň. Pri tejto zásade ide najmä o výkon
podnikateľskej činnosti, resp. realizácie obchodno-právnych záväzkových vzťahov s náležitou alebo

odbornou starostlivosťou, aktívny a profesionálny prístup a o ochranu zmluvných strán. Z uvedeného
vyplýva, že súčasťou zásady poctivého obchodného styku je aj zásada profesionality, ktorá sa v úprave
obchodno-právnych záväzkových vzťahov prejavuje tým, že predpokladá, že účastník daného vzťahu
má dostatočné odborné znalosti a schopnosti k tomu, aby bol schopný odborne, riadne a s dostatočnou
starostlivosťou, akú je od podnikateľa možné požadovať, vykonávať podnikateľské činnosti v danom

odbore.
16. Účelom právneho inštitútu dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 446
Obchodného zákonníka je vytvorenie právnej ochrany nadobúdateľa iba pri špecifických okolnostiach,
v ktorých konal nadobúdateľ vlastníckeho práva s potrebnou mierou opatrnosti. Iný záver by neúmerne
zasahoval do ochrany vlastníckeho práva vlastníka, najmä v prípadoch, ak by mu bol tovar odcudzený

trestnou činnosťou, ako je tomu v danom prípade. V tejto súvislosti Krajský súd Bratislava konštatoval:
„nie je možné zhojiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom, respektíve umožniť
prevod vlastníckeho práva na základe takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu ani podľa § 446
Obchodného zákonníka, nakoľko toto ustanovenie nemôže slúžiť ako prostriedok práva na legalizáciu
nadobudnutia vlastníkom práva takých vecí, ktoré boli predmetom trestnej činnosti.“

17. Z judikatúry ako aj odbornej literatúry teda vyplýva, že kupujúci nemôže byť dobromyseľný, ak
mal a mohol vedieť, že predávajúci nie je vlastníkom, inak povedané, súdy konštatovali, že ak by
kupujúci postupoval riadne (teda v prípade podozrivých okolností alebo pochybností o dobromyseľnosti)
tak by zistil, že predávajúci nie je vlastníkom. V zmysle toho je možné konštatovať, že súdy
nevyžadujú skutočne preukázanú vedomosť kupujúceho, ale vyžadujú, aby kupujúci preukázal, že

preveril vlastnícke právo predávajúceho. Inak povedané, v prípade podozrivých okolností, alebo
pochybností o dobromyseľnosti kupujúceho nie je možné aplikovať § 446 Obchodného zákonníka.
18. Pokiaľ sa týka prevodu nitrilových rukavíc na Žalovaného, je žalobca poukázal na nasledovné
podozrivé okolnosti: obvinený Šípoš a jeho spoločnosti sa zaoberali obchodom s tonermi do tlačiarní a
obchod so zdravotníckym materiálom nebol predmetom ich obchodnej činnosti, o čom mali jeho veritelia,

vrátane Žalovaného, vedomosť; pokiaľ Obvinení veriteľom, vrátane Žalovaného, dlhovali také obrovské
čiastky,ktorénebolischopníuspokojiť,muselautýchtospoločnostívzbudiťaspoňminimálnepodozrenie
skutočnosť, že Obvinení zrazu disponujú tovarom - nitrilovými rukavicami v takom veľkom množstve.
Na základe uvedených skutočností existuje dôvodné podozrenie, že Žalovaný, na ktorého Obvinení
previedli zaistené nitrilové rukavice mal vedomosť o výške dlhov Obvinených ako aj o skutočnosti, že

Obvinení tieto dlhy uspokojujú vecným plnením - dodaním nitrilových rukavíc, a to vo veľkom množstve,
ako aj o ďalších podozrivých okolnostiach prevodu nitrilových rukavíc.
19.Žalobcanazáveruviedol,ženakúpil911020krabícnitrilovýchrukavícznačkyINTCO,odspoločnosti
J1AXING FUXING IMP. and EXP.CO.,LTD za kúpnu cenu 8 016 976,- USD. Následne Žalobca dodal
obvinenej E-Habibi 391 020 krabíc rukavíc INTCO. Z uvedeného vyplýva, že nitrilové rukavice značky

INTCO boli nakúpené Žalobcom. Žalobca tieto rukavice následne dodal obvinenej E-Habibi, no nakoľko
dodávky tohto tovaru boli vykonané na základe neplatných právnych úkonov, vlastnícke právo Žalobcu
k tovaru nikdy neprešlo na ďalšiu osobu a Žalobca je naďalej vlastníkom tohto tovaru.20. Ako je uvedené vyššie. Žalovaný v súčasnosti pravdepodobne nedisponuje žiadnymi nitrilovými
rukavicami, ktoré mu dodali Obvinení. Tieto nitrilové rukavice boli v uvedenom Trestnom konaní zaistené
a v súčasnosti sú v správe Úradu. Zároveň prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry dozorujúca uvedené Trestné konanie odmietla žiadosť Žalobcu o vydanie týchto nitrilových
rukavíc z dôvodu, že vlastnícke právo k týmto rukaviciam nie je nepochybné, nakoľko nebola vylúčená
možnosť existencie vlastníckeho práva ďalšej strany.
21. S poukazom na § 97 ods. 1 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní ponechajú zaistené
nitrilové rukavice v úschove kým nebude vlastnícke právo Žalobcu nepochybné a Žalobca podľa názoru

prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry nepreukázal, že jeho vlastnícke právo
k zaisteným nitrilovým rukaviciam je nepochybné. Z týchto dôvodov Žalobca v súčasnosti nemôže
uplatniť vlastnícku žalobu na ochranu svojho vlastníckeho práva, ktorou by sa domáhal vydania
nitrilových rukavíc, nakoľko aj keby súd takúto povinnosť Žalovanému uložil, splnenie tejto povinnosti
by bolo nemožné vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaný nemá tieto nitrilové rukavice v dispozícií, ale
tieto rukavice boli zaistené v Trestnom konaní a sú v správe Úradu. Žalobca preto za účelom vydania

zaistených nitrilových rukavíc žiada určenie, že je vlastníkom týchto zaistených nitrilových rukavíc.
22. Žalobu na určenie, či tu právo je upravuje § 137 písm, c) CSP. Všeobecným predpokladom, aby
súd takejto žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok
pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Žalobca teda musí preukázať
naliehavý právny záujem.

23. K otázke naliehavého právneho záujmu existuje ustálená súdna judikatúra, na základe ktorej možno
uviesť, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo
právo navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny

vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná aj iná žaloba. Cieľom určovacej žaloby
je potom vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje neistotu navrhovateľa určením, či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť
naliehavývtomzmysle,ženavrhovateľvdanomprávnomvzťaliumôženavrhovanýmurčenímdosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov - ide najmä o prípady, v ktorých sa

určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov
sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Je nepochybné, že naliehavý právny záujem Žalobcu na určení
jeho vlastníckeho práva k zaisteným nitrilovým rukaviciam je daný z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko
vydaním rozsudku, ktorým sa určí vlastnícke právo Žalobcu odstráni neistotu o vlastníctve zaistených
nitrilových rukavíc. Takýmto rozsudkom dosiahne Žalobca odstránenie spornosti a ochranu svojich práv

a oprávnených záujmov, ktoré preukázal vyššie. Na základe rozsudku, ktorým súd určí, že vlastníkom
zaistených nitrilových rukavíc je Žalobca budú môcť orgány činné v trestnom konaní rozhodnúť o zrušení
zaistenia predmetných nitrilových rukavíc a o ich vrátení Žalobcovi v súlade s § 97 Trestného poriadku.
24. Z uvedených dôvodov Žalobca navrhuje, aby súd určil, že Žalobca je vlastníkom 46 910 krabie
nitrilových rukavíc značky INTCO, ktoré boli v uvedenom Trestnom konaní zaistené u Žalovaného.

25. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 08.11.2024, ktorého sa zúčastnil iba právny
zástupca žalobcu. Vzhľadom na neospravedlnenú neúčasť žalovaného rozhodol súd v zmysle § 180
CSP tak, že bude konať v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava podanej žaloby a vzhľadom na absolútnu neplatnosť právnych úkonov z dôvodu
spáchania trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti nedošlo k prechodu vlastníckeho

práva na žalovaného. Právny zástupca súdu krátkou cestou súdu predložil obžalobu Úradu špeciálnej
prokuratúry č. VII/2 Gv 125/21/1000-188 zo dňa 14.02.2024 na obvineného Jána Šipoša a právnické
osoby E-Habibi, s. r. o. a Best Press, s. r. o.. Rovnako tak predložil zápisnicu z hlavného pojednávania
z trestného konania vedeného pod sp. zn. 1T/4/2024, v ktorom obžalovaný Šipoš spravil vyhlásenie o
svojej vine, pričom vyhlásil, že je vinný a rovnako toto vyhlásenie spravil za obžalované právnické osoby.

Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
26. Z vyjadrení strán považoval súd za nesporné skutočnosti, že žalobca dodal spoločnosti E-Habibi
nitrilové rukavice na základe čoho táto spoločnosť žalobcovi postupne uhradila sumu 4.693.088,- Eur.
Uvedené dodávky boli vykonané na základe sfalšovaných zmlúv s Ministerstvom zdravotníctva SR,
ako aj z predstierania predaja ďalším konkrétnym zákazníkom. Následne spoločnosť E-Habibi dodané

nitrilové rukavice previedla na ďalšie subjekty (žalovaného), pričom dňa 12.05.2022 došlo zo strany
OČTK k zaisteniu predmetu dodávky žalobcu.
27. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to: Uznesenie
o vznesení obvinenia z 11.11.2021 ČVS: U. uznesenie o začatí trestného stíhania a vzneseniaobvinenia z 28.04.2022 ČVS: U., zápisnice o výsluchu obv. Šípoša, dohoda o započítaní pohľadávok
z 20.09.2021, príkaz na zaistenie hnuteľných vecí z 06.07.2022, Návrh na zrušenie zaistenia
vecí z 09.09.2022, rozhodnutie u zamietnutí žiadosti z 14.09.2022, sťažnosť proti uzneseniu z

28.09.2022, uznesenie o zamietnutí žiadosti žalovaného z 27.06.2022, faktúry č. XXXXFXXXXXXX,
XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX,
XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX,
XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX,
XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXIFXXXXXXX, XXXIFXXXXXXX,

XXXIFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXQXXX,
XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXXX, XXXXFXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXX X, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, ako aj s ostatným obsahom spisu.
28. Súd vec po právnej stránke posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
29. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) právny úkon sa musí urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
30. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.
33.Vzhľadomna charakter podanej žaloby sa súd v prvom rade musel zaoberať otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právo
je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, účastníci
konania musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý

právny záujem. V zmysle ustálenej judikatúry, žaloba ktorou sa žalobca domáha určenia či tu právo
je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP nemôže byť opodstatnená v prípadoch, kedy žalobca môže
žalovať na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP (R 17/1972, R53/1973). Vychádzajúc z vyššie
uvedenéhosúd dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca
v konaní preukázal. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že naliehavý právny záujem na určení je

daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia
jeho právne postavenie sa stalo neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny
charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia
a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Z

rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17 Co 161/2007 vyplýva, že „určovací návrh podľa
§80 písm. c) OSP (§ 137 písm. c/ CSP), podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu
práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem

sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí
s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého
právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom
ochrany práva navrhovateľa a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak

nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak
požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah
alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení,
ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten,

ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).“34. Vzhľadom na uvedené je zjavné, že ako vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov naliehavý právny
záujem je daný vtedy, ak by sa rozhodnutím súdu o určovacej žalobe odstránila spornosť (neistota) v
právnych vzťahoch medzi stranami sporu. To znamená, že rozhodnutie súdu by malo mať za následok

konečné usporiadanie právnych vzťahov medzi stranami sporu ohľadom predmetu žaloby. Súd po
posúdení naliehavého právneho záujmu konštatuje, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva
k hnuteľným veciam - nitrilovým rukaviciam. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca vlastníctvo k
predmetným rukaviciam nadobudol od spoločnosti JIAXING FUXING IMP. and EXP. CO., LTD za kúpnu
cenu 8.016.976 USD, pričom žalovanému následne dodal obvinenej E-Habibi 391.020 krabíc rukavíc

INTCO. Uvedené skutočnosti žalobca preukazoval priloženými faktúrami, ktoré neboli spochybnené.
Následne malo dôjsť k prevodu časti týchto rukavíc v počte 46.910 krabíc á 100 kusov na žalovaného.
Predmetné rukavice boli následne zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní obzvlášť
závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. c) TZ, zločin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 1, ods. 4 písm. b) ods. 5 TZ, obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,

ods. 4 písm. a) TZ a obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233
ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. a) písm. b) TZ. Vzhľadom na to, že k predaju predmetných rukavíc došlo
na základe omylu (podvodu v zmysle ustanovení TZ), ktorý vyvolal obvinený Šipoš spolu s obvinenou
spoločnosťou E-Habibi, je možné, že uvedený prevod vlastníckeho práva nepožíva právnu ochranu,
nakoľko predmetný právny úkon je v priamom rozpore s platným právom, a ako taký môže byť určený

za neplatný v zmysle ust. § 39 OZ. Nakoľko si žalobca a rovnako tak žalovaný, uplatnili k zaisteným
rukaviciam vlastnícke právo a žiadali o ich vydanie, súd má za to, že určením vlastníckeho práva v tomto
konaní dôjde k odstráneniu právnej neistoty ohľadom zaistených rukavíc, a preto má súd za to, že je
daný naliehavý právny záujem, ktorý žalobca preukázal.
35. Pokiaľ ide o samotné určenie vlastníckeho práva žalobcu, bolo potrebné najskôr vyhodnotiť

povahu právnych úkonov, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva najskôr na obvinenú
spoločnosť E-Habibi a následne žalovaného.
36. Ako z vyššie opísaného a nesporného skutkového stavu vyplýva, k prevodu vlastníctva zo
žalobcu na spoločnosť E-Habibi prišlo na základe sfalšovanej Zmluve o dodaní tovaru, kde žalobca
spolu so spoločnosťou E-Habibi vystupovali ako skupina dodávateľov a Ministerstvo zdravotníctva

SR ako objednávateľ. Uvedené skutočnosti preukazuje aj obžaloba podaná na p. Šipoša, ako aj na
spoločnosti E-Habibi a Best Press. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na fakt, že žalovaný p. Šipoš
priznal svoju vinu a zároveň vinu žalovaných spoločností na hlavnom pojednávaní konanom dňa
23.10.2024 Špecializovaným trestným súdom, čím súd nemá akékoľvek pochybnosti a podvodnom
konaní obžalovaných za účelom nadobudnutia vlastníctva k nitrilovým rukaviciam. Súd vzhľadom na

uvedené konštatuje, že dodávky tovaru zo žalobcu na obvinenú spoločnosť E-Habibi boli zrealizované
na základe právnych úkonov, ktoré sú absolútne neplatné v zmysle § 37 a § 39 OZ v dôsledku spáchania
trestného činu podvodu, teda v dôsledku toho, že obvinení pri nich uvádzali žalobcu do omylu a
predstierali, že sa jedná o dodávky tovaru pre konkrétnych zákazníkov, a to na základe sfalšovaných
a teda neplatných kúpnych zmlúv.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené, obvinený nikdy nenadobudli vlastnícke právo k predmetným nitrilovým
rukaviciam, vrátane rukavíc, ktoré previedli na žalovaného, nakoľko tento tovar od žalobcu vylákali
trestnou činnosťou, a neboli teda oprávnení vlastnícke právo previesť na ďalšie osoby, vrátane
žalovaného.
38. Uvedenými prevodmi nitrilových rukavíc na Žalovaného došlo zo strany Obvinených k naplneniu

skutkovej podstaty pokračovacieho obzvlášť závažného zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti
podľa § 233 ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na základe čoho aj bolo
voči nim dňa 28.04.2022 vznesené obvinenie, pričom Obvinení sa na výsluchu dňa 22.08.2022 k
uvedenej trestnej činnosti aj priznali. V samotnom uznesení o vznesení obvinenia boli jednotlivé prevody
nitrilových rukavíc Obvinenými, vrátane prevodov na Žalovaného, uvedené priamo v opise skutku

obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosov z trestnej činnosti.
39. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu. Občiansky zákonník považuje v prvom rade za neplatný právny úkon taký, ktorý je v
rozpore so zákonom. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem) ide vo všeobecnosti vtedy, keď
úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď' právny úkon je v rozpore so zákonným zákazom. Neplatnosť

právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc), takže subjektívne práva a
povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú.40. Neplatnosť zmluvy spôsobená tým, že sa zmluva svojím obsahom alebo účelom prieči právnemu
predpisu (§ 39 Občianskeho zákonníka), je objektívnou skutočnosťou; taká zmluva nemá právne
následky zamýšľané účastníkmi, bez ohľadu na to, ktorý z účastníkov neplatnosť spôsobil a či niektorý

z účastníkov uzavrel zmluvu v dobrej viere.
41. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/208/2010, ktorý uviedol: „V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo
všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a
nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona

a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny
úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody,
vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej

povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom
a pod.).“
42. Dôvody neplatnosti v zmysle § 39 OZ sa uplatňujú aj na právne úkony v zmysle obchodného
zákonníka, a to bez ohľadu na to, či ide o zmluvu pomenovanú alebo nepomenovanú. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na ust. § 446 ObZ, ktoré je svojou povahou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku

špeciálnym ustanovením pri všeobecnom právnom princípe, že nikto nemôže previesť na druhého viac
než sám má. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu so zákonom
nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva ani pokiaľ sa kúpna zmluva riadi Obchodným
zákonníkom. Ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu, z čoho nepochybne vyplýva, neplatným je právny úkon,

ktorý je rozpore s trestným právom, teda pokiaľ ide o konanie, ktoré je v zmysle Trestného zákona
sankcionované. Judikatúra k predmetnému názoru zaujala jednoznačný postoj, v zmysle ktorého je
absolútne neplatným právny úkon podľa § 39 OZ, ktorý je v rozpore s normami trestného práva. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/350/2009, podľa ktorého „Tak ako súd
prvého stupňa, ani odvolací súd nevenoval žiadnu pozornosť otázke, či a ako skončilo trestné konanie

vočižalovanej2/.Pritomvýsledoktrestnéhokonaniamôžemaťzásadnývplyvnarozhodnutievtejtoveci,
pretože právny úkon, ktorý je rozhodujúcou súčasťou skutku, za ktorý bola osoba, ktorá ho vykonala,
uznaná právoplatným rozsudkom v trestnom konaní vinnou zo spáchania trestného činu podvodu, je
neplatný pre rozpor so zákonom (por. aj rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2705/2006, uverejnený v
časopise Právni rozhledy č. 18/2006, ale tiež R 4/2008)“, alebo rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.

zn. 13Cob/186/2017, podľa ktorého „Takto vymedzený skutok v rámci trestnoprávnej zodpovednosti mal
väzbu na konanie p. Dušana Matejku st., tak za žalobcu, ako aj za právneho predchodcu žalovaného v
súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou, z ktorej bol uplatnený nárok, preto krajský súd mal za to, že na
základe takto vymedzeného skutku pri konštatovanej trestnoprávnej zodpovednosti p. Dušana Matejku
st. nemohla byť právnemu úkonu kúpnej zmluvy, z ktorej žalobca uplatňoval nárok, poskytnutá súdna

ochrana, t.j. žalobcom predložený právny úkon kúpnej zmluvy nemohol požívať súdnu ochranu (len
primerane krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 2705/2006, podľa
ktorého je možné uzavrieť, že právny úkon, ktorý je rozhodujúcou súčasťou skutku, za ktorý bola osoba,
ktorá ho učinila, uznaná právoplatným rozsudkom v trestnom konaní vinnou zo spáchania trestného činu
podvodu, je neplatný pre rozpor so zákonom § 39 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3 Cdo 223/2016, z ktorého vyplýva ...„rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery
sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného
súdu o uplatnenom nároku".
43. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že právne úkony, ktorými došlo k podvodnému konania
alebo legalizácii výnosov z trestnej činnosti sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, bez následkov

zamýšľaných ich účastníkmi, pričom k takejto neplatnosti je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
44. Nakoľko je súd toho názoru, že obvinení nemohli s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu na
žalovaného previesť vlastnícke právo k predmetným rukaviciam, súd poukazuje aj na to, že v danom
prípade nebolo možné aplikovať ust. § 446 ObZ, účelom ktorého je právna ochrana nadobúdateľa v
prípadoch, v ktorých konal s potrebnou mierou opatrnosti. Účelom právneho inštitútu dobromyseľného

nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 446 Obchodného zákonníka je vytvorenie právnej ochrany
nadobúdateľa iba pri špecifických okolnostiach, v ktorých konal nadobúdateľ vlastníckeho práva
s potrebnou mierou opatrnosti. Iný záver by neúmerne zasahoval do ochrany vlastníckeho práva
vlastníka, najmä v prípadoch, ak by mu bol tovar odcudzený trestnou činnosťou, ako je tomu v danomprípade. V tejto súvislosti Krajský súd Bratislava konštatoval: „nie je možné zhojiť absolútnu neplatnosť
právneho úkonu pre rozpor so zákonom, respektíve umožniť prevod vlastníckeho práva na základe
takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu ani podľa § 446 Obchodného zákonníka, nakoľko toto

ustanovenie nemôže slúžiť ako prostriedok práva na legalizáciu nadobudnutia vlastníkom práva takých
vecí, ktoré boli predmetom trestnej činnosti.“
45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v
ich vzájomných súvislostiach sú konštatuje, že vlastnícke právo k nitrilovým rukaviciam, ktoré boli u
žalovaného v trestnom konaní zaistené, na neho nikdy neprešlo, nakoľko uvedený prevod je súčasťou

trestného činu, za ktorý bola voči obvineným vznesená žaloba, pričom tí sa k spáchaniu tohto skutku
priznali. Z uvedeného dôvodu je tento prevod pre rozpor so zákonom absolútne neplatným právnym
úkonom v zmysle § 39 OZ, ktorý nevyvoláva žiadne právne následky a subjektom takéhoto právneho
úkonu nevznikli žiadne práva a povinnosti. Je potrebné uviesť aj to, že obvinení nikdy nenadobudli
vlastnícke právo k predmetným rukaviciam, nakoľko aj tento prevod bol neplatný z dôvodu jeho
podvodného konania obvinených za účelom získania a následného prevodu týchto rukavíc na tretie

subjekty. Títo tak ďalej nemohli toto vlastnícke právo previesť na žalovaného aj poukazom na nemožnosť
aplikácie ust. § 446 ObZ z dôvodu absencie dobromyseľnosti žalovaného, ktorý musel pri nadobudnutí
týchto rukavíc postupovať s určitou dávkou profesionality a opatrnosti.
46. Pokiaľ ide o „pôvodné“ vlastníctvo k nitrilovým rukaviciam, to bolo nesporne preukázané z faktúr
predložených žalobcom, pričom žalovaný nijakým spôsobom tieto skutočnosti nespochybňoval. Na

základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v zmysle I. výroku rozsudku a určil, že vlastníkom
hnuteľných vecí, nitrilových rukavíc INTCO v množstve 46.910 krabíc á 100 ks, ktoré boli zaistné v
trestnom konaní vedenom pod ČVS: U.
47.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§255ods.1CSPažalobcovi,ktorýmalvoveciplnýúspech
priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu

rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).