Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: BR-5C/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322202741
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6322202741.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci

žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., D. XXXX/XX zast. zast. JUDr. Marianom Holým,
advokátom, Brezno, B. Němcovej 1/A proti žalovaným 1) E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
C., A. XXXXXXX a 2) F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., H. XXXX/X obe zast. JUDr.
Borisom Čupkom, advokátom, Banská Bystrica, 9. mája 22 o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
okrese Brezno, obec I. J. K., katastrálne územie I. J. K. zapísaným Okresným úradom Brezno - odbor

katastrálny na LV č. XXX ako parcela reg. "C" č. XXX o výmere XXXX m2 - zastavaná plocha
a nádvorie a stavba - rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXX a vyporiadava ho tak, že
vyššie uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalovanej
v rade 1) a žalovanej v rade 2), každej v spoluvlastníckom podiele ?.

II. Žalovaná v rade 1) je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10 666,67 Eur v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovaná v rade 2) je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10 666,67 Eur v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Brezno, obec I. J. K., katastrálne územie I. J. K.
zapísaným Okresným úradom Brezno - odbor katastrálny na LV č. XXX ako parcela reg. "C" č. XXX

o výmere XXXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinný dom súp. č. XX postavený na
parcele č. XXX (ďalej len "nehnuteľnosti"). Žalobu odôvodnil tým, že on a žalované sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v podiele X/X a nehnuteľnosti nadobudli na základe darovacej
zmluvy V-346/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Po nadobudnutí vlastníckeho práva sa dohodli na užívaní
spoločnej nehnuteľnosti. L. E. E. zriadili k nehnuteľnostiam vecné bremeno právo doživotného užívania
a žalobcovi boli vyčlenené dve miestnosti, ktoré si zariadil a mal užívať pri pobyte spolu s matkou,
keďže išlo o jej rodičovský dom. V októbri 2021 zistil, že jemu vyhradené izby boli zariadené novým

nábytkom a užívala ich matka žalovaných. Jeho veci boli údajne vyvezené na zberný dvor, o čom
nebol informovaný. V reakcii na to zaslal žalovaným list, kde navrhol viaceré riešenia, ale naň žiadnym
spôsobom nereagovali. V apríli 2022 mu bol doručený list právneho zástupcu žalovaných, v ktorom
navrhli vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že mu bola za jeho spoluvlastnícky podielponúknutá suma 11 600,-Eur. Túto sumu považoval za nízku, preto si objednal ocenenie trhovej hodnoty
nehnuteľností, podľa ktorého bola cena takýchto rodinných domov s pozemkami v danej lokalite na
úrovni 90000,-Eur.Navýzvupretopísomnereagovalapriložilposúdenietrhovejhodnotynehnuteľností.

Právny zástupca žalovaných spochybnil trhové ohodnotenie ceny domu, preto žalobca následne navrhol
sumu na vyporiadanie 25 000,-Eur. Vzhľadom na to, že k dohode nedošlo, podal žalobu na súd a žiadal,
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese
Brezno,obecI.J.K.,katastrálneúzemieI.J.K.zapísanýmOkresnýmúradomBrezno-odborkatastrálny
na LV č. XXX ako parcela reg. "C" č. XXX o výmere XXXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavba

- rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXX a vyporiadaval ho tak, že nehnuteľnosti prikáže
do podielového spoluvlastníctva žalovanej v rade 1) a žalovanej v rade 2), každej v spoluvlastníckom
podiele ? s tým, že každá z nich mu bude povinná vyplatiť náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo
výške 15 000,-Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania.

2. Ako dôkazy označil LV č. XXX, ocenenie zo dňa 25. 04. 2022, výzvu zo dňa 08. 04. 2022,
odpoveď na výzvu, list zo dňa 23. 05. 2022 a odpoveď na list a výzvu na dohodu.

3. Žalované, ktorým bola žaloba s prílohami doručená do vlastných rúk uviedli, že súhlasia so zrušením
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a jeho vyporiadaním tak, že budú prikázané do ich

podielového spoluvlastníctva, každej v spoluvlastníckom podiele ?. Žalované prejavujú záujem o
užívanie a údržbu nehnuteľností aj do budúcnosti a vedia sa dohodnúť aj na ich spravovaní. Rozdelenie
nehnuteľností nie je dobre a účelne možné. K nehnuteľnostiam je zriadené vecné bremeno, čo znamená,
že podieloví spoluvlastníci disponujú iba ,,holým vlastníctvom", nemožno s ním spájať také práva
napr. užívacie, aké prináležia vlastníkovi, ktorého vlastníctvo nie je zaťažené. Ani ony nemajú kľúče

od nehnuteľnosti a rešpektujú vôľu a potreby darcu, ktorý nehnuteľnosti užíva. Pred aj po
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vynaložili na starostlivosť o pána E. a nehnuteľnosť
značné úsilie a finančné prostriedky, keďže dom bol postavený v roku 1963, nachádza sa v chladnom,
na zrážky bohatom prostredí. Žalované, na rozdiel od žalobcu, konali zodpovedne a
spoločne a začali s údržbou a nevyhnutnými opravami nehnuteľnosti, keď nastali nezhody o správe a

udržiavanípredmetnýchnehnuteľnostíkonalizodpovedneaspoločneazačalisúdržbouanevyhnutnými
opravami nehnuteľnosti. Tieto predstavujú priamo aj nepriamo udržanie a zhodnotenie nehnuteľností v
súčasnosti. Neuhradený podiel na nevyhnutných nákladoch na správu nehnuteľností za posledné dva
roky pripadajúci na žalobcu predstavuje 1 199,40 Eur, ktoré si voči žalobcovi uplatnili a započítali s
jeho nárokom na výplatu za jeho podiel. Medzi nimi a žalobcom vznikali nezhody o týchto otázkach aj o

spôsobe nakladania s nehnuteľnosťami. Ako prvé navrhli žalobcovi zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, on s ich návrhom nesúhlasil. Predložili mu cenovú ponuku za jeho podiel vychádzajúcu
zo znaleckého posudku, ktorý mu zaslali. On im následne doručil návrh opierajúci sa o vyjadrenie
realitnej kancelárie, ale podľa informácii oprávneného z vecného bremena žiadny zástupca predmetnej
realitnej kancelárie nehnuteľnosť z vnútra nevidel a nevšimol si nikoho obhliadať. Dali si vypracovať

znalecký posudok č. XX/XXXX, kde je určená celková hodnota nehnuteľností 37 919,03 Eur, z toho
pripadá na podiel žalobcu suma 12 639,68 Eur. Táto hodnota za podiel nezohľadňuje náklady na údržbu
nehnuteľnosti, ktoré predstavujú spolu 1 199,40 Eur, po odpočítaní tak podiel žalobcu predstavuje
11 440,28 Eur a navrhli, aby každá z nich vyplatila žalobcu sumou 5 720,14 Eur a žiadali priznať trovy
konania.

4. Ako dôkazy označili súpis investícií za roky 2021, 2022, faktúry a bločky, výzvu obce na predloženie
dokladu o nakladaní s odpadovými vodami, znalecký posudok č. XX/XXXX, znalecký posudok č. XX/
XXXX.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na podanej žalobe. Vlastníkovi svedčí rovnaké užívacie právo
k nehnuteľnosti aké svedčí oprávnenému z vecného bremena. Žalobca právo vecného bremena v
prospech pána E. E. plne rešpektuje, chcel iba občas dom užívať ako hosť, čo mu bolo žalovanými
znemožnené. Nesúhlasil s tým, že právo vecného bremena znižuje hodnotu nehnuteľnosti v prípade
vyporiadania spoluvlastníctva. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov má byť spoluvlastníkovi

vyplatená za jeho spoluvlastnícky podiel primeraná náhrada v takej výške, aby bolo možné si za náhradu
zakúpiť inú podobnú nehnuteľnosť v cene obvyklej v danom mieste a v danom čase. Na
povinnosť spoluvlastníkov vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel nemá
existencia vecného bremena žiadny vplyv. Ohodnotenie nehnuteľností bolo vykonané objektívne aodráža reálnu hodnotu domov a pozemkov v obci Závadka nad Hronom. Pre odstránenie
pochybností objednal ohodnotenie v ďalších dvoch realitných kanceláriách, ktoré súdu doručí, keď ich
dostane. Spochybnil ocenenie pozemku v znaleckom posudku, podľa ktorého bola cena za 1 m2 11,-

Eur. V obci Heľpa bol stavebný pozemok ponúkaný po 25,-Eur/m2, takže po prepočítaní by celková
hodnota nehnuteľností predstavovala 85 100,-Eur. Ak žalované navrhujú odrátať od primeranej náhrady
za spoluvlastnícky podielu žalobcu náklady, ktoré vynaložili na nevyhnutné opravy a údržbu dobu za
posledné dva roky, tak s tým nesúhlasil. Nikdy ho neoboznámili, že bolo potrebné akékoľvek opravy a
údržbu vykonávať a spoluvlastníci majú rozhodovať spoločne, čo v tomto prípade realizované

nebolo. Najväčšie položky boli vynaložené na palivové drevo, ale to nemožno považovať za náklady na
vykonávanie údržby alebo opráv. Prípadný nárok žalovaných na vyplatenie pomernej časti nákladov na
údržbu a nutné opravy nehnuteľností sú iným nárokom, ktoré nemožno započítať proti nároku žalobcu
na vyplatenie primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel.

6. Žalované vo svojom vyjadrení uviedli, že ony nebránili žalobcovi užívať nehnuteľnosť. Vecné bremeno

doživotného užívania nebolo zmluvne žiadnym spôsobom obmedzené len na určité časti nehnuteľnosti,
vzťahovalo sa na celú nehnuteľnosť. Jednostranné uzurpovanie si práva žalobcom výlučne užívať
niektoré časti nehnuteľnosti nemá právny základ. Súd pri vyporiadaní nehnuteľnosti vychádza
z aktuálnej ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania a nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom
nebude mať rovnakú hodnotu ako nehnuteľnosť, ktorá nie je zaťažená ťarchou. V otázkach nakladania s

nehnuteľnosťou neprijímali žiadne rozhodnutia zásadného významu, išlo im o zachovanie nehnuteľnosti
v užívateľnom stave.

7. Po predbežnom prejednaní sporu bolo súdu zo strany žalobcu doručené určenie reálnej predajnej
hodnoty nehnuteľností zo dňa 25. 07. 2023. Na toto určenie žalované reagovali vyjadrením, v ktorom

uviedli, že zástupca realitnej kancelárie osobne neobhliadol nehnuteľnosti, vychádzal iba zo znaleckého
posudku. Predložené stanovisko realitnej kancelárie podporuje znalecký posudok č. XX/XXXX, pričom
určila hodnotu nehnuteľností o 5 420,51 Eur nižšiu ako znalec. Realitná kancelária v cene
nezohľadnila zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania na nehnuteľnostiach. Nimi navrhnutý
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva považujú za správny a spravodlivý. Zároveň uviedli,

že netrvajú na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle a nežiadajú, aby
bola do žalobcovho vyrovnacieho podielu započítaná suma nákladov 1 199,40 Eur. Žiadali, aby súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, prikázal ich do ich podielového spoluvlastníctva,
každej v ? a boli zaviazané vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 6 319,84 Eur každá
zvlášť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. BR-5C68/2022-163 zo dňa 08. 09. 2023, ktorým zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu, prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovanej v rade
1) a žalovanej v rade 2), každej v spoluvlastníckom podiele ? a zaviazal ich na vyplatenie náhrady
žalobcovi po 10 563,08 Eur každú. Proti tomuto rozsudku podali žalované odvolanie a Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/163/2023-217 zo dňa 29. 05. 2024 rozsudok okresného
súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odôvodnil to tým, že "v rámci
rozhodovacej činnosti súdov, došlo k ustáleniu pojmu primeranej náhrady ako hodnotovému ekvivalentu
vyjadrenému v peniazoch, umožňujúcemu podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
akú predstavoval podiel spoločníka, prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Aplikačná prax dospela k

záveru, že pri určení primeranej náhrady je potrebné vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci a nie
z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Všeobecnou cenou je cena, za ktorú
by bolo možné v danom mieste a čase vec predať na trhu. Primeranou náhradou je tak príslušný
podiel zo všeobecnej ceny. V prípade, ak účastníkovi, ktorý neostáva podielovým spoluvlastníkom má
byť poskytnutá primeraná náhrada, zodpovedajúca majetkovej ujme, ktorá nastáva v dôsledku zániku

jeho podielového spoluvlastníctva, tak je v takomto prípade nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní
vzal do úvahy všetky významné okolnosti, ktoré majú vplyv na stanovenie trhovej ceny veci. Súd
musí prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré môžu znižovať celkovú hodnotu veci a zohľadniť ich pri
určení výšky primeranej náhrady pre vylúčeného spoluvlastníka. Pri hodnotení znaleckého posudku
je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich

odbornej správnosti. Súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo
vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Okresný súd pri určení primeranej finančnej náhrady nevychádzal zo skutkových zistení o všeobecnej
hodnote nehnuteľnosti napriek tomu, že si osvojil závery znaleckého posudku v časti všeobecnejhodnoty nehnuteľností, nezohľadňujúc však závery o všeobecnej hodnote vecného bremena. Je vecou
strany sporu, aby preukázala neopodstatnenosť, resp. nesprávnosť skutkových zistení, s ktorými sa
nestotožňuje, pričom musí byť zachovaná koncentrácia konania. Súd prvej inštancie sa po vrátení

veci bude musieť opätovne zaoberať otázkou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, a to predovšetkým s otázkou primeranej náhrady za jeho zrušenie, pričom bude
vychádzať zo skutkových zistení, ktoré sú povinné predkladať strany sporu, ktoré zaťažuje dôkazná
povinnosť na preukázanie ich skutkových tvrdení."

9. Po vrátení veci okresnému súdu a doručení uznesenia krajského súdu právnym zástupcom strán
sporu bol súdu dňa XX. XX. XXXX zo strany žalobcu doručený znalecký posudok č. XX/XXXX.

10. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 01. 10. 2024, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalované,
ktorých ospravedlnili ich právni zástupcovia, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Pri
rozhodovaní súd vychádzal z prednesov právnych zástupcov a listinných dokladov nachádzajúcich

sa v súdnom spise, najmä z LV č. XXX, ocenenia zo dňa 25. 04. 2022, výzvy zo dňa
08. 04. 2022, odpovede na výzvu, listu zo dňa 23. 05. 2022, a odpovede na list a výzvu na dohodu,
znaleckého posudku č. XX/XXXX, znaleckého posudku č. XX/XXXX, ocenenia zo dňa 25. 07. 2023,
čestného prehlásenia a znaleckého posudku č. XX/XXXX.

11. Na pojednávaniach v priebehu súdneho konania právny zástupca žalobcu zotrval na
podanej žalobe. Uviedol, že žalované žalobcovi znemožňujú užívanie a nechce zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve. Na začiatku bol oslovený on, potom on sám trval na zrušení a vyporiadaní. Čo sa
týka reálnej deľby, ide o rodinný dom a pozemok k nemu prislúchajúci, na vybudovanie samostatných
jednotiek by boli potrebné vysoké náklady, nie je to riadne vybudované, musel by sa vytvoriť minimálne

jeden nový vchod a je aj otázne, kto by ktorú časť dostal. Žalované súhlasili s prikázaním nehnuteľností
do ich podielového spoluvlastníctva každej po ?. Po vrátení veci okresnému súdu uviedol, že súd musí
rozhodovať v súlade s hmotným právom, ktoré jednoznačne uvádza, že súd je povinný riadne zistiť
hodnotu nehnuteľností a následne určiť primeranú výšku tejto náhrady. Mal za to, že došlo k zmenám
ohľadom cien nehnuteľností, čo vyplýva aj zo samotného znaleckého posudku č. XX/XXXX, pričom súd

je povinný rozhodovať podľa stavu účinného v čase rozhodovania. V závere ním doloženého znaleckého
posudku je ohľadom oceňovania nehnuteľností a vecného bremena uvedené, že spôsob uvedený
v znaleckom posudku doloženom žalovanými je neprípustný. Znalca oboznámil s predchádzajúcim
znaleckým posudkom a tento povedal, že takýmto spôsobom to v žiadnom prípade nie je možné
ohodnocovať, ale znižuje sa diferenciálny koeficient, takže znalecký posudok predložený zo strany

žalovaných ani nebol správny. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (resp. aj pri vyporiadaní
BSM) je bežný časový odstup medzi jednotlivými oceneniami, vzhľadom na odstup času sa vyhotovujú
aj nové znalecké posudky a možno vykonať dokazovanie novým znaleckým posudkom, čo ani odvolací
súd vo svojom rozhodnutí nevylúčil. Aj žalované mali možnosť dať si vypracovať nový znalecký posudok.

12. Právny zástupca žalovaných na pojednávaniach uviedol, že sa pridržiava písomných podaní.
Horizontálna deľba nie je možná a nie je tu záujem zotrvať v tomto vzťahu. Žalované mali záujem sa
dohodnúť mimosúdne, dali vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý stanovil cenu nehnuteľností
na 37 919,03 Eur, je smerodajný, zohľadnil aj vecné bremeno. Po zrušení rozsudku a vrátení veci
okresnému súdu na pojednávaní uviedol, že žalobca nepreukázal ním tvrdenú výšku, ktorej náhrady sa

domáha a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle petitu ich podania. Žiadal, aby súd nepripustil žalobcom
doložený znalecký posudok vzhľadom na uznesenie krajského súdu. Je vecou strany sporu, aby
preukázala neopodstatnenosť resp. nesprávnosť skutkových tvrdení. Žalobca mal dosť času na
predloženie takéhoto dôkazu predtým ako prvostupňový súd vyhlásil dokazovanie uznesením za
skončené. Pôvodne sa žalobca stotožnil s rozsudkom prvostupňového súdu, ale po uznesení krajského

súdu predkladá nový znalecký posudok, kde je uvedená iná cena. Pripustenie dôkazu považoval za
exces v konaní a porušenie práva na spravodlivý proces vzhľadom na koncentráciu konania.

13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na

veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje.

15. Pri zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho

nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd svojím rozhodnutím. Spôsoby tohto
vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť sú uvedené v §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na
účelné využitie veci. Pokiaľ nie je možné rozdelenie veci, ďalšou možnosťou je prikázanie veci jednému

príp. viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu s prihliadnutím na účelnosť využitia veci. Ako
posledná možnosť prichádza do úvahy nariadenie predaja a rozdelenie výťažku podľa podielov, ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Pre rozhodnutie súdu komu nehnuteľnosť prikázať nie je rozhodujúca
iba výška podielov či účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.

16. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca a žalované sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Brezno, obec I. J. K., katastrálne územie I. J.
K. zapísaných Okresným úradom Brezno - odbor katastrálny na LV č. XXX ako parcela reg. "C" č. XXX
o výmere XXXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinný dom súp. č. XX postavený
na parcele č. XXX. každý v spoluvlastníckom podiele X/X. Ako titul nadobudnutia je pri všetkých

troch spoluvlastníkoch uvedená darovacia zmluva V-346/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. V časti C:
Ťarchy je zapísané vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, oprávnený z
vecného bremena E. E., nar. XX. XX. XXXX podľa M./2018.

17. Výzvou zo dňa 08. 04. 2022 vyzvali žalované prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcu

na uzavretie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Uviedli, že majú záujem o odkúpenie
jeho 1/3 podielu. Výšku vyrovnacieho podielu stanovili na základe určenia celkovej hodnoty
nehnuteľností znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným F. H. N., ktorý ohodnotil nehnuteľnosti
na 34 800,-Eur a X/X podiel predstavuje 11 600,-Eur. Náklady na nehnuteľnosti za posledné dva roky
vynaložili vo výške 6 278,61 Eur, preto po odpočítaní pomernej časti pripadajúcej na podiel žalobcu

predstavuje suma na vyrovnanie 9 507,13 Eur.

18. V odpovedi na túto výzvu žalobca uviedol, že znalecký posudok z roku 2018 nemá nič spoločné s
trhovými cenami v roku 2022. Podľa posudku zo spol. Solídne bývanie s.r.o. bol približný odhad trhovej
hodnoty nehnuteľností 90 000,-Eur.

19. Žalované listom zo dňa 23. 05. 2022 oznámili žalobcovi, že nehnuteľnosti sú zaťažené vecným
bremenom. Boli ochotné pri vyporiadaní neprihliadať na náklady a právny zástupca žalovaných navrhol
osobné stretnutie za účelom dohody.

20. Žalobca vo svojej písomnej odpovedi navrhol vyporiadanie jeho podielu za sumu 25 000,-Eur.

21. Znalec F. D. O. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX určil všeobecnú hodnotu
rodinného domu spolu s pozemkom celkom na sumu 70 420,51 Eur, keď stavby ocenil celkom sumou 58
837,99 Eur a pozemok sumou 11 582,52 Eur. Všeobecnú hodnotu stavby aj pozemku znalec vypočítal

metódou polohovej diferenciácie. Uviedol, že použitie porovnávacej metódy nebolo možné, keď nebolo
možné obstarať dostatočný počet porovnateľných nehnuteľností v danom čase a mieste s dostatočným
počtom údajov o porovnateľných stavbách. Pri pozemku uviedol, že dosahovanie výnosov je hypotetické
(ide o pozemok zastavaný stavbou) a k aplikácii porovnávacej metódy neboli získané nevyhnutné
podklady, pretože v ponukách boli voľné iba čisté stavebné pozemky a predmetom ohodnotenia bol

pozemok zastavaný stavbou a priľahlý pozemok k stavbe. Zároveň samostatne ocenil vecné bremeno
doživotného bývania a užívania na všeobecnú hodnotu 32 501,48 Eur. Pri určovaní všeobecnej hodnoty
vecného bremena vychádzal z predpokladaných nájmov s dobou predpokladanej investície 20 rokov,
keď toto obdobie zvolil vzhľadom na neobmedzený čas trvania vecného bremena. Celkovú všeobecnúhodnotu nehnuteľností po zohľadnení vecného bremena určil na sumu 37 900,-Eur, keď od
všeobecnej hodnoty rodinného domu s pozemkom odpočítal všeobecnú hodnotu vecného bremena.

22. P. C. v ocenení zo dňa 25. 07. 2023 uviedla, že hodnotu stavebného pozemku určuje na max. 20,-
Eur/m2, spolu 21 040,-Eur. Zároveň uviedla, že objekt je v udržiavanom stave používaný od roku 1965
s prístavbou z roku 1972 bez značných stavebných úprav a investícií. Vzhľadom na všetky skutočnosti,
ktoré zobrala do úvahy určila reálnu predajnú hodnotu na 65 000,-Eur. Z takto napísaného vyjadrenia
nie je úplne zrejmé, či suma 65 000,-Eur má predstavovať ocenenie iba za rodinný dom alebo spolu s

pozemkom, aj keď sa právny zástupca žalobcu vyjadril, že ide výlučne o ocenenie domu.

23. Znalec F. Q. G. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX stanovil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností po zohľadnení vecného bremena na sumu 64 000,-Eur. Vo svojom znaleckom
posudku použil metódu polohovej diferenciácie ako najobjektívnejšiu metódu v danom prípade. Použitie
kombinovanej metódy nebolo možné z dôvodu, že nehnuteľnosť nemá schopnosť dosahovať primeraný

výnos formou prenájmu. Pre použitie porovnávacej metódy nebol v danej lokalite dostatok vstupných
údajov o porovnateľných prevodoch. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností bez zohľadnenia vecného
bremena stanovil na sumu 78 500,-Eur. V závere znaleckého posudku v bode 2. - odpovede na otázky
znalec uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný podľa Prílohy č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku s použitou metódou polohovej diferenciácie. Uviedol

znenie písmena F Všeobecná hodnota závad, bod F.1 Vecné bremená - vecné bremená obmedzujú
vlastníka stavby a pozemku v prospech iného. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú viazané
na vlastníctvo budovy, haly, stavby a pozemku alebo patria osobe. Vecné bremená prevodom alebo
prechodom stavieb a pozemkov prechádzajú na nadobúdateľa. Delia na vecné bremená s povinnosťou
a) konať (napr. poskytnúť doživotné bývanie), b) zdržať sa (napr. nestavať plot nad určenú výšku), c)

strpieť (napr. právo priechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo). Všeobecná hodnota jednotlivých
vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach sa samostatne stanoví iba na účely exekučného
konania.Vtakýchprípadochsavšeobecnáhodnotanehnuteľností astaviebstanovíbezzohľadnenia
existencie vecného bremena. V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri
výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb. Zároveň uviedol, že "na základe platného

vyhláškového znenia je zrejmé, že stanovenie hodnoty vecného bremena v tomto konkrétnom prípade
je samostatným výpočtom neprípustné, existenciu vecného bremena je znalec povinný zohľadniť pri
výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností, v tomto znaleckom posudku je vecné bremeno zohľadnené
tak, že na liste vlastníctva je zapísané vecné bremeno, t.j. právo doživotného bývania a užívania
nehnuteľností, oprávnený z vecného bremena je E. E., nar. XX. XX. XXXX podľa V XXX/XXXX tak

vo výpočte všeobecnej hodnoty stavieb znižujem priemerný koeficient polohovej diferenciácie z pôvodne
stanoveného 0,55 na 0,45 a vo výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov znižujem hodnotu
pozemkov redukujúcim faktorom 0,80." Pôvodná všeobecná hodnota nehnuteľností by bez zohľadnenia
vecného bremena bola stanovená na celkovú sumu 78 500,-Eur a po zohľadnení vecného bremena je
stanovená na sumu 64 000,-Eur.

24. Súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné. Ide o rodinný dom
spolu s pozemkom pod rodinným domom a okolo neho, ktoré sa užívajú ako celok. Žalobca ani žalované
tam nebývajú, nehnuteľnosť užíva darca - oprávnený z vecného bremena. Strany sporu nemajú záujem
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a nie je možné očakávať ich ochotu podieľať sa na prípadných

stavebnýchúpravách,ktorébymohliviesťkreálnemurozdeleniunehnuteľností,bolibyznačnenákladné
a súd musí prihliadať aj na veľkosť existujúcich spoluvlastníckych podielov. Z týchto dôvodov súd
nepovažuje nehnuteľnosti za reálne deliteľné.

25. Žalované súhlasili s tým, aby nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva každá v

spoluvlastníckom podiele ?. Z týchto dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam a tieto prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovanej v rade1) a žalovanej v rade
2), každej v spoluvlastníckom podiele ?.

26. Občiansky zákonník určuje pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci

povinnosť poskytnúť odstupujúcemu spoluvlastníkovi primeranú náhradu. Základom pre stanovenie
primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste, v čase
rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. Pri
stanovení primeranej náhrady sa prihliada predovšetkým k cenám, ktoré by boli v danommieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predať nehnuteľnosť obdobných kvalít. Pri stanovení
výšky primeranej náhrady je teda potrebné vychádzať zo stavu veci v čase zrušenia podielového
spoluvlastníctva a z jej ceny v čase jeho vyporiadania.

27. Znalecký posudok doložený žalovanými bol z marca 2023 a žalobca po rozhodnutí krajského súdu
doložil znalecký posudok vypracovaný v septembri 2024. Cena nehnuteľností nie je nemenná, dochádza
k jej zvyšovaniu resp. znižovaniu a má na to vplyv mnoho vonkajších faktorov. V priebehu jedného
súdneho konania môže byť vyhotovených aj niekoľko znaleckých posudkov resp. ocenení, keď ku

zmenám cien môže dôjsť aj v relatívne krátkych časových obdobiach. Určeniu primeranej náhrady
poskytovanej ustupujúcemu spoluvlastníkovi zodpovedá postup aplikujúci tzv. všeobecnú cenu, pri
zohľadnení ktorej náhrada za spoluvlastnícky podiel nevyjadruje cenu nehnuteľností len v závislosti na
druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavení, konštrukcií, údržbea veku
čivýmere,kultúre(druhu)pozemkuajehobonite,aleajsozreteľomnavdanommiesteačaseexistujúcu
situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu. Ak by súd bral do úvahy názor

žalovaných, že nemal prihliadnuť na aktuálny znalecký posudok, tak by neurčil primeranú náhradu za
spoluvlastnícky podiel z ceny zodpovedajúcej miestu a času vyporiadania a času rozhodovania súdu.
Krajský súd na základe podaného odvolania vo veci nerozhodol sám, nezmenil rozsudok
súdu prvého stupňa v časti primeranej náhrady a nepriznal ju podľa znaleckého posudku doloženého
žalovanými, aj keď žalované v odvolaní navrhli takýto spôsob rozhodnutia, ale vrátil súdu vec na ďalšie

konanie a rozhodnutie, čím nevylúčil možnosť predkladania ďalších dôkazov. Podľa názoru súdu, ak
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
nie je to prekážkou na predkladanie nových dôkazov a nie sú tým dotknuté ani účinky koncentrácie
konania, keď v tomto konkrétnom prípade ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti a od vypracovania znaleckého posudku č. XX/XXXX uplynulo dlhšie časové obdobie.

Žalobca dal vypracovať aktuálny znalecký posudok bezprostredne po tom, ako bolo jeho právnemu
zástupcovi doručené predvolanie na pojednávanie a súdu bol znalecký posudok doručený dňa 13.
09. 2024 (v ten istý deň ho právny zástupca žalobcu zaslal aj právnemu zástupcovi žalovaných), teda
v dostatočnom časovom predstihu pred vyhlásením dokazovania za skončené. Krajský súd
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, okresný súd vo veci musel znovu

konať a opätovne rozhodnúť s tým, že obe strany sporu mali možnosť predkladať dôkazy do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo (k vyhláseniu uznesenia došlo na pojednávaní dňa 01. 10.
2024). Ak by súd akceptoval názor žalovaných, že žiadny ďalší dôkaz by nebol prípustný tak napr. ak
by medzičasom došlo k zániku vecného bremena, súd by mal podľa tohto názoru vychádzať zo stavu
ako keby vecné bremeno trvalo naďalej alebo v tomto konkrétnom prípade by mal vychádzať z ceny

určenej spôsobom nezodpovedajúcim príslušným ustanoveniam vyhlášky. Znalec F. G. vo
svojom znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
zaťaženej vecným bremenom nie je možné toto vecné bremeno oceňovať samostatne, ale iba zohľadniť
jehoexistenciupristanovenívšeobecnejhodnotynehnuteľnostiakotakej,pretosúdnemoholakceptovať
výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľností po zohľadnení vecného bremena uvedený v znaleckom

posudku doloženom žalovanými. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zároveň vyplýva, že všeobecná
cena nehnuteľností bez zaťaženia vecným bremenom je o cca 8 000,-Eur vyššia ako bola určená v
marci 2023, čo len dokazuje, že ceny nehnuteľností nie sú nemenné. Právny zástupca žalovaných sa
k tomuto znaleckému posudku a jeho záveru žiadnym spôsobom nevyjadril okrem vyjadrenia, aby naň
súd neprihliadol.

28. Pri rozhodovaní o určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel potom súd vychádzal
zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností s ťarchou uvedenej v aktuálnom znaleckom posudku č. XX/
XXXX. Toto súd považoval za spravodlivé aj vzhľadom na to, že nejde o predaj nehnuteľnosti, ale o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde žalované prejavili záujem nadobudnúť nehnuteľnosti

do podielového spoluvlastníctva, každá v podiele ? a nie je predpoklad, že by nehnuteľnosti mal
záujem nadobudnúť niekto iný (žalobca v konaní neprejavil záujem nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho
výlučnéhovlastníctva). Nanehnuteľnostiachviazneťarcha-vecnébremenospočívajúcevpráve
doživotného bývania a užívania nehnuteľností E. E. (ujo strán sporu), ktorý predmetné nehnuteľnosti
daroval stranám sporu. Reálne v tomto dome aj v súčasnej dobe býva a užíva ho s tým, že podľa

vyjadrenia žalovaných tam býva aj ich matka, ktorá mu pomáha, keďže darca má zdravotné problémy.
Strany sporu predmetné nehnuteľnosti dostali darom od svojho rodinného príslušníka,
na ich nadobudnutie nevynaložili žiadne náklady spočívajúce napr. v zaplatení riadnej kúpnej ceny.
Z vyjadrení žalovaných ani nevyplynulo, že majú v úmysle nehnuteľnosti predať resp. zrušiť vecnébremeno darcu. Vecné bremeno je zriadené v prospech jednej osoby (darcu), je dočasného charakteru
a nebráni žalovaným, aby aj ony využívali nehnuteľnosti, keď by o to mali záujem aj vzhľadom na veľkosť
domu (nakoniec nehnuteľnosti užíva aj matka žalovaných).

29. Súd preto zaviazal žalovanú v rade 1) a žalovanú v rade 2) každú zvlášť na zaplatenie sumy 10
666,67 Eur, keď vychádzal z hodnoty nehnuteľností 64 000,-Eur, z toho X/X podiel predstavuje 21 333,34
Eur a každá zo žalovaných bola zaviazaná na zaplatenie polovice z tejto sumy. Súd stanovil lehotu
na zaplatenie 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorú považuje za primeranú aj vzhľadom na

výšku sumy, ktorú majú žalované zaplatiť.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, čl. 4 CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania, keď ide o špecifický prípad postavenia strán sporu. Žalované oslovili žalobcu
v roku 2022 (pred podaním žaloby), ale ponúkli mu náhradu podľa znaleckého posudku z roku 2018
s čím on nesúhlasil a oni nesúhlasili s vyplatením vyššej sumy podľa ocenenia realitnej kancelárie.

Znalecký posudok si dali vypracovať až v priebehu súdneho konania a to isté platí aj v prípade žalobcu,
pričom náhrada podľa ním doloženého znaleckého posudku bola nižšia ako náhrada, ktorú žiadal
priznať v žalobe. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veci je konaním, v
ktorom ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami v prospech
všetkých strán sporu. Nejde o klasické sporové konanie, v ktorom by jedna z proti sebe stojacich strán

musela vyhrať a druhá prehrať spor. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
(či bezpodielového spoluvlastníctva manželov) má podstatný význam skutočnosť, že sa jedná o tzv.
konanie iudicium duplex. V týchto konaniach pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie
je možné aplikovať zásadu úspechu vo veci. Za spravodlivé je potrebné považovať, aby každá zo
strán sporu znášala svoje trovy konania a nebola povinná hradiť trovy konania protistrane. Postup pri

vyporiadaní vzájomných vzťahov strán je upravený zákonom, pričom každá zo strán je v konaní súčasne
žalobcom aj žalovaným. Každé rozhodnutie v takomto konaní (teda aj rozhodnutie, ktorým súd návrhu
žalobcu vyhovie) je rozhodnutím v záujme všetkých strán sporu, keď každá z nich dostane podiel
vo forme vlastníctva k veci alebo finančnej náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233)1995 Z.z.

(Exekučný poriadok).