Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120204386
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3120204386.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., C.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XXX, E., zastúpená: JUDr. Marek Pavlík, advokát, so sídlom
Námestie sv.Anny 361/20,Trenčín, IČO: 42 141 028 proti žalovanému: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. I. XXX/X, J. K. I., zastúpený: PACTIO, s. r. o., so sídlom L. XXX, M. M., IČO: 36 862 452, za

účasti intervenienta na strane žalovaného: G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. N. XXX, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52
536 891, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 25. augusta 2023 č.k. 24C/15/2020-185, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. zrušil
neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.07.2020, č.
k. 24C/15/2020-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.09.2021, č. k.
6Co/59/2021-133. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný a intervenient
na strane žalovaného majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
určenia, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, vedených Okresným úradom Trenčín,
katastrálnym odborom, pre okres M., obec N. K. I., kat. územie N. K. I., a to: pozemok parc. reg. „C“
parc. č. XXX/X, o výmere 536 m2, orná pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 447 m2,
orná pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 181 m2, orná pôda, neviazne, resp. nie je
záložné právo zapísané v časti „C“ LV č. XXX v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, t. j. záložné

právoregistrovanépodč.I./XXXXnazákladeZmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa22.12.2017,zm.
č. X/XX, XX/XX, XX/XX. Žalobkyňa uviedla, že zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017
mala byť zabezpečená pohľadávka veriteľa G. M. podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 na sumu
pôžičky 140,00,- Eur. Žalobkyňa mala s G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXX, uzavrieť zmluvu o
pôžičke zo dňa 17.07.2012, predmetom ktorej mala byť peňažná pôžička v sume 140.000,- Eur, avšak
k reálnemu poskytnutiu peňažného plnenia na základe tejto pôžičky zo strany veriteľa G. M. nedošlo.

Žalobkyňa uviedla, že predmetnú zmluvu o pôžičke zo dňa 17.07.2012 si dohľadala, no na vyhotovení,
ktoré jej ostalo nebol ani len jej podpis. Od G. M. až v 12/2017 obdržala úplne inú peňažnú
pôžičku, avšak túto mu aj obratom vrátila. Práve pri príležitosti tejto peňažnej pôžičky jej bola zo stranyG. M. predložená k podpisu zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom však táto
rieši zabezpečenie pôžičky z roku 2012, ktorú sumu pôžičky (140.000,- Eur) žalobkyňa nikdy od G. M.
neobdržala, a to ani v roku 2012 a ani v priebehu jej platnosti, t. j. do 17.07.2017. Žalobkyňa začiatkom

04/2020 obdržala list označený ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 10.11.2019, ktorým
jej G. M. oznámil, že pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 v časti, t. j. v sume 70.000,-
Eur postúpil na žalovaného. Na toto reagovala listom zo dňa 15.04.2020, v ktorom aj G. M. a rovnako aj
žalovanému dala na vedomie svoju námietku, že G. M. nedlhuje žiadnu peňažnú pohľadávku podľa ním
uvádzanej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Súčasne mu oznámila, že ak ani v lehote do 15.05.2020

neobdrží jeho súhlas s výmazom záložného práva zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie N. K. I.,
obec N. K. I., O. M., t. j. kvitanciu, bude sa domáhať cestou súdu určenia neexistencie záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam.

1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť tvrdiac, že finančné prostriedky z uzatvorenej zmluvy o pôžičke vo
výške 140.000 Eur boli žalobkyni odovzdané pri podpise zmluvy o pôžičke, ktorá bola riadne podpísaná.

Poskytnutie pôžičky potvrdzuje aj to, že intervenient na strane žalovaného následne v právnom
postavení záložného veriteľa so žalobkyňou v právnom postavení žalobcu záložcu podpísal záložnú
zmluvu, na základe ktorej bolo v prospech intervenienta zriadené záložné právo na predmetných
nehnuteľnostiach, ktoré bolo riadne zapísané do katastra nehnuteľností. Dôkaz o tom, že predmetná
pôžička bola žalobkyni naozaj poskytnutá je to, že žalobkyňa túto pôžičku čiastočne zaplatila a to

prostredníctvom vyplatenia kúpnej ceny vo výške 70.000 Eur intervenientovi podľa kúpnej zmluvy zo dňa
24.07.2018 uzatvorenej medzi žalobkyňou v právnom postavení predávajúceho a manželmi C. a C.
P. v právnom postavení kupujúcich a intervenientom v právnom postavení pristupujúceho ku kúpnej
zmluve.

1.4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.07.2020 oznámil svoj vstup do konania
intervenient na strane žalovaného. Žalobu žiadal zamietnuť z dôvodu, že žalobkyni bola riadne
poskytnutá pôžička na základe písomnej a riadne podpísanej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 a
finančné prostriedky jej boli vyplatené. Dôkazom poskytnutia pôžičky je aj uzatvorená zmluva o zriadení
záložného práva medzi ním a žalobkyňou zo dňa 22.12.2017. Pôžičku žalobkyňa čiastočne splatila

prostredníctvom vyplatenia kúpnej ceny vo výške 70 000 Eur z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
24.07.2018.

1.5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav.

1.6. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 súd prvej inštancie zistil, že túto uzatvorili žalobkyňa ako
dlžník s G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXX ako veriteľom. Podľa čl. I. ods. 1 zmluvy o pôžičke
sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku peňažnej sumy vo výške 140.000,- Eur za podmienok
určených touto zmluvou. Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy dlžník sa zaviazal splatiť poskytnutú
pôžičku najneskôr do piatich rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy. Podľa čl. III ods. 1 zmluvy dlžník svojím

podpisom potvrdzuje, že v deň podpisu tejto zmluvy prevzal od veriteľa v hotovosti ako pôžičku peňažnú
sumu vo výške vymedzenej v čl. I. ods. 1 tejto zmluvy.

1.7. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.12.2017 súd prvej inštancie
zistil, že túto uzatvorili G. M. ako záložný veriteľ a žalobkyňa ako záložca. Podľa čl. I. zmluvy záloh

predstavovali nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat. územie N. K. I.: pozemok -
parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 690 m2; pozemok
- parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 536 m2; pozemok - parc. reg. „C“ parc. č. XXX/
X, orná pôda o výmere 628 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavená na parc. č.
XXX/X. Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že na zálohu sa zriaďuje záložné právo v

prospech záložného veriteľa na zabezpečenej pohľadávky vymedzenej v čl. III. tejto zmluvy. Podľa čl. III.
zmluvy zmluvné strany konštatujú, že záložný veriteľ má voči záložcovi pohľadávku na vrátenie pôžičky
vo výške istiny 140.000.- Eur s príslušenstvom, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej
dňa 17.07.2012 medzi záložným veriteľom ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom. Podľa čl. V. ods. 2
zmluvy záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť nárok jedným z nasledujúcich spôsobov výkonu

záložného práva: a) priamym predajom, b) predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
v znení neskorších predpisov.1.8. Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor, číslo vkladu: I. XXXX/
XXXX, zo dňa 23.01.2018 súd prvej inštancie zistil, že Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, povolil
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat.

územie N. K. I. v prospech G. M., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017
uzavretej medzi G. M. ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom.

1.9.ZKúpnejzmluvyzodňa24.07.2018súdprvejinštanciezistil,žetátobolauzavretámedzižalobkyňou
ako predávajúcou a C. P. a C. P. ako kupujúcimi a pristupujúcim k zmluve G. M.. Predmetom prevodu boli

nehnuteľnosti, a to: stavba - rodinný dom súp. č. XX postavená na pozemku parcela registra
„C“ parc. č. XXX/X, zapísaná na LV č. XXX pre kat. územie N. K. I., a novovytvorený pozemok,
parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 628 m2. Podľa čl. II ods. 1, 2 kúpnej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že
kúpna cena za predmet prevodu je 70.000,- Eur a že kupujúci sú povinní uhradiť kúpnu cenu v dvoch
splátkach, a to v prospech účtu pristupujúceho k zmluve G. M.. Splátky kúpnej ceny sú riadne zaplatené

pripísaním na účet pristupujúceho k zmluve. Podľa čl. III. ods. 3 kúpnej zmluvy predávajúci vyhlasuje, že
prevádzaný predmet prevodu nemá žiadne právne vady, nie je zaťažený žiadnymi záložnými právami,
vecnými bremenami, predkupnými právami alebo inými ťarchami, alebo právami tretích osôb vecno-
právneho charakteru, ktoré by boli objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu kupujúcim, okrem: b) I./XXXX
záložné právo na rodinný dom súp. č. XX na C KN parc. č. XXX/X a na pozemky C KN parc. č. XXX/

X, XXX/X, XXX/X v prospech G. M., C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXX, na základe zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017, zmč. X/XX.

1.10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2019 súd prvej inštancie zistil, že túto uzatvorili
G. M. ako postupca a žalovaný ako postupník. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky,

a to vrátane jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených, ktorú má postupca voči dlžníkovi -
žalobkyni vo výške istiny 70.000,- Eur s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o
pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012 a predstavuje nárok postupcu voči dlžníkovi na vrátenie časti/
zostatku z poskytnutej pôžičky vo výške 70.000,- Eur s príslušenstvom podľa zmluvy o pôžičke, ktorá
bola poskytnutá v celkovej výške 140.000,- Eur.

1.11. Z Dohody o odplate za postúpenie pohľadávky zo dňa 10.11.2019 uzavretej medzi G.
M. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom súd prvej inštancie zistil, že si zmluvné strany dohodli
výšku odplaty za postúpenie predmetnej pohľadávky vo výške 70.000,- Eur.

1.12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2019 vyplýva, že G. M. ako veriteľ a postupca
oznámil žalobkyni, že postúpil svoju pohľadávku voči nej ako dlžníkovi, a to pohľadávku
postupcu voči dlžníkovi vo výške istiny 70.000,- Eur s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla na základe
zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012 medzi postupcom ako veriteľom a dlžníkom ako dlžníkom
a predstavuje nárok postupcu voči dlžníkovi na vrátenie časti/zostatku z poskytnutej pôžičky vo výške

70.000,- Eur s príslušenstvom podľa zmluvy o pôžičke, ktorá bola poskytnutá v
celkovej výške 140.000,- Eur, a to na fyzickú osobu - žalovaného.

1.13. Listom zo dňa 15.04.2020 žalobkyňa oznámila G. M. a žalovanému, že voči osobe G. M. nie je
v žiadnom záväzkovom vzťahu, a teda mu ani nedlhuje žiadnu peňažnú pôžičku podľa ním uvádzanej

Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Svoj záväzok voči nemu si splnila ešte v decembri 2017 a preto
je namieste, aby jej bola predložená z jeho strany kvitancia o zániku záväzku zo spomínanej Zmluvy o
pôžičke zo dňa 17.07.2012 ako podklad k výmazu záložného práva dodnes protiprávne zapísaného na
LV č. XXX pre kat. územie N. K. I..

1.14. Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.06.2020 adresovaného žalobkyni
vyplýva,žežalovanýoznámilžalobkyni,ževzhľadomnato,žežalobkyňasi nesplnilasvojupovinnosťna
zaplatenie peňažnej sumy podľa zmluvy o pôžičke v časti vo výške 70.000,- Eur, eviduje voči nej splatnú
pohľadávku vo výške 70.000,- Eur s príslušenstvom, ktorá je v celej výške zabezpečená
záložným právom. Žalovaný ako nový záložný veriteľ nadobudol od pôvodného záložného veriteľa G.

M. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2019 zabezpečenú pohľadávku spolu
so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, a teda aj s uvedeným záložným právom, čím sa
stal záložným veriteľom namiesto pôvodného záložného veriteľa zo záložného práva. Pohľadávka bola
postúpená vo výške 70.000,- Eur. Prostredníctvom tohto listu žalovaný v súlade s § 151lods. 1 Občianskeho zákonníka žalobkyni ako záložcovi oznámil, že začal výkon záložného práva s tým,
že uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom sa bude žalovaný domáhať v zmysle ust.
§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka prostredníctvom priameho predaja zálohu v zmysle čl. V. bod 2

písm. a) záložnej zmluvy. Z doručenky vyplýva, že predmetné oznámenie o začatí výkonu záložného
práva bolo žalobkyni doručené dňa 05.06.2020.

1.15. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. územie N. K. I. vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na tomto liste
vlastníctva sú evidované vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom v časti „C“ je pod I./XXXX

zapísané Záložné právo na pozemky C KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X v prospech žalovaného na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017, zm. č. - X/XX, XX/XX, XX/XX; E./XXXX
Zmluva o postúpení pohľadávky, zm. č. XX/XX a v časti „Poznámky“ pod Q./XXXX Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva priamym predajom v súlade so záložnou zmluvnou veriteľom - žalovaným na
nehnuteľnosti: pozemky registra C KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, na základe I./XXXX, zm.č. XX/XX.

1.16. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.07.2020, č. k. 24C/15/2020-25 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.09.2021, č. k. 6Co/59/2021-133 súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
zapísanéhovčasti„C“naLVč.XXXpreokresM.,obecN.K.I.,kat.územieN.K.I.,zaregistrovanéhopod
č. I./XX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017 k nehnuteľnostiam zapísaným

na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Trenčín - katastrálny odbor, pre okres M., obec N.
K. I., kat. územie N. K. I., a to pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 536 m2, orná pôda;
pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 447 m2, orná pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc. č.
XXX/X, o výmere 181 m2, orná pôda, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

1.17. Na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval § 137 písm. c) CSP, § 335 ods. 1 CSP, §
657, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3 a 4, § 151c ods. 1, 2 a 3, 151j ods. 1, 2, § 151l ods. 1, 2, 3 a 4, § 100 ods.
1, 2, § 101, § 111, § 112 Obč. zák., § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“)

1.18. V predmetnej veci žalobkyňa namietala, že k reálnemu poskytnutiu peňažného plnenia na základe
Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 zo strany veriteľa G. M. nedošlo. Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy si
zmluvné strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 5 rokov odo dňa
podpisu Zmluvy o pôžičke, t. j. do 17.07.2017. Žalobkyňa tvrdila, že v uvedenej lehote splatnosti pôžičky

veriteľ žalobkyni žiadne plnenie podľa tejto zmluvy neposkytol, a to aj napriek tomu, že v zmysle čl. III.
ods. 1 zmluvy žalobkyňa ako dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdila veriteľovi, že v deň podpisu tejto
zmluvy prevzala od veriteľa v hotovosti ako pôžičku peňažnú sumu vo výške vymedzenej v čl.
I. ods.1 tejto zmluvy, t. j. vo výške 140.000,- Eur. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa tvrdila, že peňažná
pôžička zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 platne nevznikla, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému

postúpeniu pohľadávky na žalovaného a ani k platnému zriadeniu záložného práva.

1.19. Súd prvej inštancie uzavrel, že samotná písomná zmluva o pôžičke s textom, podľa ktorého deň
podpísania zmluvy je zároveň potvrdením prevzatia pôžičky, nie je dôkazom o
reálnom odovzdaní pôžičky. Je to len jeden z možných dôkazov preukazujúcich vznik právneho vzťahu

zo zmluvy o pôžičke. Samozrejme, tento listinný dôkaz niekedy môže byť rozhodujúci na preukázanie
tohto právneho vzťahu, pokiaľ však nie je spochybnený ostatnými dôkazmi a logickými tvrdeniami, ktoré
odporujú tomuto listinnému dôkazu. V danom prípade žalobkyňa podpisom Zmluvy o pôžičke zo dňa
17.07.2012 výslovne potvrdila, že v deň podpisu tejto zmluvy prevzala od veriteľa G. M. v hotovosti ako
pôžičku peňažnú sumu vo výške 140.000.- Eur. Pravosť svojho podpisu žalobkyňa v spore nepopierala.

Následne žalobkyňa existenciu pôžičkového vzťahu medzi veriteľom G. M. a žalobkyňou titulom
Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 opätovne potvrdila, a to uzavretím Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.12.2017, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na
zabezpečenie pohľadávky, ktorú má záložný veriteľ voči záložcovi (žalobkyni) na vrátenie pôžičky vo
výške istiny 140.000,- Eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012 medzi

záložným veriteľom ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podpisom
zmluvy o zriadení záložného práva žalobkyňa s časovým odstupom potvrdila existenciu
svojho záväzku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012, ktorá je v zmluve o zriadení záložného práva
riadne identifikovaná, a to výškou pôžičky 140.000,- Eur, ako aj dátumom uzavretia zmluvy o pôžičke.Reálnosť odovzdania predmetu pôžičky mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázanú aj výpoveďou
intervenienta ako veriteľa, ktorý podrobne a konzistentne popísal proces odovzdania
peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa uviedol kde, kedy, za

akých podmienok a v akých bankovkách bola suma 140.000,- Eur titulom predmetnej zmluvy o pôžičke
žalobkyni odovzdaná a žalobkyňou prevzatá. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť o vierohodnosti
výpovede intervenienta o skutočnostiach podstatných pre toto konanie.

1.20. V predmetnej veci žalobkyňa potvrdila, že predmetné listinné dokumenty (zmluvu o

pôžičke, zmluvu o zriadení záložného práva) podpísala, pričom tvrdila, že sumu 140.000,-
Eur od veriteľa G. M. neobdržala. V kontexte predložených listinných dôkazov zo strany žalovaného
a intervenienta však žalobkyňa na podporu tohto svojho tvrdenia už neuviedla žiadne argumenty,
ktoré by dostatočne a logicky spochybňovali záver, že k naplneniu predmetnej Zmluvy o pôžičke zo
dňa 17.07.2012 skutočne došlo. Žalobkyňa nijako bližšie nezdôvodnila svoje kroky, ktoré po uzavretí
zmluvy o pôžičke v časových súvislostiach nasledovali a z jej strany viedli k ďalším právnym úkonom

nadväzujúcim na existenciu záväzkového vzťahu medzi ňou ako dlžníkom a G. M. ako veriteľom,
vyplývajúcim zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Žalobkyňa tvrdila, že až v 12/2017 obdržala od
veriteľa inú pôžičku, ktorú však nijako bližšie nešpecifikovala. Taktiež pokiaľ žalobkyňa v rámci svojej
výpovede uviedla, že v decembri 2017 prevzala od veriteľa peňažnú pôžičku dohodnutú medzi jej otcom
aG.M.vsumecca52.000,-Euraže vsúvislostistoutosumoudošlokpodpisuzmluvyozriadení

záložného práva k nehnuteľnosti v N. K. I. (čo však intervenient poprel, keď uviedol, že poskytnutie
tejto pôžičky nebolo podmienené podpisom záložnej zmluvy), toto svoje tvrdenie žalobkyňa nijako
nepreukázala. Z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017 pritom jasne vyplýva, že
záložné právo sa zriaďuje v prospech záložného veriteľa G. M. na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa voči záložcovi (žalobkyni) na vrátenie pôžičky vo výške istiny 140.000,- Eur s príslušenstvom,

ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012 medzi záložným veriteľom
ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom. Vzhľadom na meniace sa tvrdenia žalobkyne o existencii
inej pôžičky, nebolo možné zistiť a identifikovať inú konkrétnu pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke,
ktorá by mala byť zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach v N. K. I.. Žalobkyňa ničím
nepreukázala, že by predmetné záložné právo bolo, resp. malo byť zriadené na zabezpečenie inej

existujúcej pohľadávky veriteľa G. M. voči žalobkyni alebo voči otcovi žalobkyne.

1.21. Po zhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, s
prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, súd prvej inštancie konštatoval, že neobstojí
tvrdenie žalobkyne, že k reálnemu poskytnutiu peňažného plnenia na základe zmluvy o pôžičke zo dňa

17.07.2012 zo strany veriteľa G. M. nedošlo. Reálnosť poskytnutia pôžičky mal za preukázanú nielen
výpoveďou intervenienta ako veriteľa, ktorý detailne, presvedčivo a konkrétne popísal ako fungovali
vzťahy medzi stranami, ako došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov tvoriacich pôžičku, kde, kedy,
za akých podmienok, v akých bankovkách, ale aj vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, v ktorých
žalobkyňa potvrdila existenciu záväzkového vzťahu medzi ňou ako dlžníkom a G. M. ako

veriteľom na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012, ako aj sumu poskytnutej pôžičky 140.000,-
Eur. Uvedené dôkazy neodporujú a nespochybňujú listinný dôkaz - písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej
žalobkyňa výslovne potvrdila prevzatie peňažnej sumy 140.000,- Eur ako pôžičky. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdila, že predmetné zmluvy síce podpísala, ale si ich dôkladne nečítala, takýto prístup žalobkyne,
za stavu, keď žalobkyňa bola v čase uzavretia predmetných zmlúv plne spôsobilá na právne úkony,

nemá vplyv na platnosť záväzku, ku ktorému sa žalobkyňa zaviazala a ktorého existenciu mal súd prvej
inštancie v konaní za dostatočne preukázanú. Žalobkyňa mala k dispozícii zmluvu o pôžičke a tiež
zmluvu o zriadení záložného práva, takže mala dostatočný časový priestor na bránenie svojich práv (od
roku 2012), pričom existenciu pohľadávky titulom poskytnutej pôžičky vo výške 140.000,- Eur žalobkyňa
potvrdila vyššie uvedenými právnymi úkonmi. Za tohto stavu sa preto žaloba o určenie neexistencie

záložného práva v čase, keď bolo žalobkyni doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva,
javila súdu prvej inštancie ako účelová.

1.22. S poukazom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané, že došlo ku skutočnému
odovzdaniu a prevzatiu predmetu pôžičky v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012, zmluva

o pôžičke bola uzavretá platne a medzi právnym predchodcom žalovaného G. M. ako veriteľom a
žalobkyňou ako dlžníkom vznikol právny vzťah z pôžičky.1.23. Žalobkyňa ďalej namietala, že ak aj pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 vznikla,
táto pohľadávka by bola premlčaná, a takisto by bolo premlčané aj záložné právo.

1.24. Súd prvej inštancie uviedol, že záložné právo je právom majetkovým, premlčaniu podlieha,
pričom premlčacia doba je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je potrebné
prihliadať na možnosť premlčania zabezpečenej pohľadávky, pričom záložné právo sa nepremlčí skôr,
ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalobkyňa vrátiť pôžičku do 5

rokov od podpisu zmluvy, t. j. do 17.07.2017. Dňom 18.07.2017 tak začala plynúť trojročná premlčacia
doba pre samotnú pohľadávku, a uplynula by dňa 18.07.2020. Záložné právo na zabezpečenie
predmetnej pohľadávky bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
22.12.2017. S prihliadnutím na ust. § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. premlčacia lehota v
období od 27.03.2020 do 30.04.2020 spočívala, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu premlčacej doby
zabezpečenej pohľadávky ako aj premlčacej doby záložného práva o 35 dní. Žalovaný sa začal

svojej pohľadávky výkonom záložného práva domáhať dňa 05.06.2020, kedy bolo žalobkyni doručené
oznámenie o začatí výkonu záložného práva, čiže pred uplynutím trojročnej premlčacej doby jednak
zabezpečenej pohľadávky a jednak aj záložného práva.

1.25. Súd prvej inštancie uzavrel, že tým, že došlo k uplatneniu práva na uspokojenie zabezpečenej

pohľadávky realizáciou záložného práva zo strany žalovaného ako právneho nástupcu záložného
veriteľa, a to s poukazom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.06.2020, ktoré
bolo doručené žalobkyni dňa 05.06.2020, došlo k prerušeniu, spočívaniu plynutia premlčacej doby k
záložnému právu s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že uvedené ustanovenie
hovorí priamo o uplatnení práva na súde alebo u iného príslušného orgánu, pričom žalovaný uplatnil

svoje právo prostredníctvom priameho predaja zálohu v zmysle čl. V. bod 2 písm. a) záložnej zmluvy. Tu
je však potrebné poukázať na ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon
záložného práva. Záložné právo plní uhradzovaciu funkciu, ktorá nastupuje potom, čo zabezpečená
pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Výkon záložného práva si môže záložný veriteľ uplatniť v rámci

postupu upraveného v ustanovení § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, tzn. že sa môže uspokojiť
spôsobom určeným v záložnej zmluve alebo predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predajom
zálohu v exekúcii. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ má právo voľby, ktorý
spôsob výkonu záložného práva využije a že všetky tri spôsoby sú rovnocenné. Pokiaľ
zákon v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva možnosť záložnému veriteľovi domáhať sa výkonu

záložného práva i inak, ako podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, resp.
predajom zálohu na dražbe, tak i takéto uplatnenie záložného práva musí mať za dôsledok prerušenie,
resp. spočívanie premlčacej lehoty. Ak záložný veriteľ uplatnil svoje právo v rámci premlčacej doby
jedným konkrétnym spôsobom, tak stratil slobodnú vôľu disponovať týmto právom a vznikla mu prekážka
v plynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie mal za to, že je významné vykladať § 112

Občianskeho zákonníka vo vzájomnej súvislosti s §151j Občianskeho zákonníka, pričom dôraz musí byť
kladený i na teleologický výklad zákona. V opačnom prípade by nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej
doby pri záložnom práve, a to by nebol záver súladný so samotným účelom inštitútu premlčania. V tejto
súvislosti poukázal aj na právne závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa
30.11.2022.

1.26. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že v danej veci bolo uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 09.07.2020, č. k. 24C/15/2020-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 16.09.2021, č. k. 6Co/59/2021-133 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného v časti „C“ na LV č. XXX pre

okres M., obec N. K. I., kat. územie N. K. I., zaregistrovaného pod č. I./XX na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 22.12.2017 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným
úradom Trenčín - katastrálny odbor, pre okres M., obec N. K. I., kat. územie N. K. I., a to pozemok
parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 536 m2, orná pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X,
o výmere 447 m2, orná pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 181 m2, orná pôda, a

to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že zo
strany žalovaného nedošlo k upusteniu výkonu záložného práva z jeho vôle, keďže uvedené neodkladné
opatrenie je stále platné, nebolo zrušené, čo žalovanému ani neumožňuje vo výkone záložného práva
pokračovať. Povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva uloženú žalovanému uvedeným neodkladnýmopatrením pritom nemožno vykladať na ťarchu žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej
inštancie uzavrel, že k premlčaniu nedošlo.

1.27. K tvrdeniu žalobkyne, že nič nebránilo žalovanej strane, aby sa vyhla premlčaniu samotnej
pohľadávky, ako aj záložného práva, uplatnením pohľadávky v konaní o zaplatenie uviedol, že i keď
právny vzťah založený zmluvou o pôžičke a vzťah zo záložnej zmluvy sú vzájomne previazané, od
žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby si uplatnil voči žalobkyni svoju pohľadávku na súde
len z dôvodu, aby sa nepremlčalo záložné právo. Žalovaný sa môže uspokojenia svojej pohľadávky,

ktorú má voči žalobkyni domôcť dvomi nezávislými spôsobmi, a je len na ňom, ktorý spôsob si vyberie.
Uplatnením pohľadávky na súde by došlo k vydaniu rozhodnutia, exekučnému titulu, pričom s takýmto
konaním sú samozrejme spojené ďalšie náklady. Mať exekučný titul však neznamená mať vymoženú
pohľadávku, za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného, by nasledovalo ďalšie konanie, resp.
úkony. Je na žalovanom, k akému postupu pri vymáhaní jeho pohľadávky pristúpi. Účel a funkcia
záložného práva vyplýva priamo z ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka. Záložné právo slúži

veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, má dve základné funkcie, a to funkciu
zabezpečovaciu a funkciu uhradzovaciu. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti
pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude
môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť
sa priamo zo zálohu. Výkon záložného práva možno realizovať vtedy, ak pohľadávka zabezpečená

záložným právom nie je riadne a včas splnená. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, núteným predajom
podľa Exekučného poriadku, alebo iným spôsobom dohodnutým v Zmluve o zriadení
záložnéhopráva.Zadanéhoskutkovéhostavu,žalovať,resp.uplatniťzabezpečenúpohľadávkunasúde
len z dôvodu, aby sa nepremlčalo záložné právo, sa súdu javí v rozpore s vyššie uvedeným účelom a

samotnou funkciou inštitútu záložného práva. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol, že si svoju pohľadávku voči
žalobkyni uspokojí prostredníctvom záložného práva, je potrebné túto jeho vôľu rešpektovať.

1.28. Zhrnúc vyššie uvedené preto súd prvej inštancie výrokom I. žalobu ako nedôvodnú zamietol v
celom rozsahu.

1.29. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý navrhovala žalobkyňa v
žalobe, pretože na pojednávaní dňa 06.03.2023 žalobkyňa od vykonania tohto výsluchu upustila a ďalej
na ňom netrvala.

1.30. Po začatí konania vo veci samej súd na návrh žalobkyne uznesením zo dňa 09.07.2020,
č. k. 24C/15/2020-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.09.2021, č. k.
6Co/59/2021-133 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva zapísaného v časti „C“ na LV č. XXX pre okres M., obec N. K. I., kat. územie N. K. I.,
zaregistrovaného pod č. I./XX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, a to: pozemok parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/
X, pozemok parc. č. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Keďže súd
prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, v súlade s § 335 ods. 1 CSP samostatným výrokom II.
rozsudku zrušil neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej.

1.31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania má aj intervenient, pričom sa primárne viaže na
procesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje. Pre priznanie
nároku na náhradu trov konania sa preto aj v tomto prípade uplatňuje zásada úspechu vo veci (§ 255
CSP). Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu,

a preto súd vo výroku III. tohto rozsudku priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu

zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.2.2. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedla nasledovné. Zotrvala na
tvrdeniach uvedených pred súdom prvej inštancie a poprela reálne prevzatie finančných prostriedkov od
intervenienta zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 zdôrazňujúc, že ich reálne odovzdanie nevyplývalo

zo žiadnych v spore predložených tvrdení a dôkazov, a to ani z výpovede intervenienta. Nesúhlasila so
záverom súdu prvej inštancie, že pred súdom prvej inštancie účinne nepoprela tvrdenie žalovaného
a intervenienta o tom, že uvedenú pôžičku čiastočne splatila prostredníctvom vyplatenia kúpnej ceny
vo výške 70.000,- Eur intervenientovi podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018. Popretím tvrdenia
žalovaného o reálnom odovzdaní finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke preto logicky poprela

aj toto tvrdenie. Naviac dôkazné bremeno o odovzdaní finančných prostriedkov v tomto spore je na
veriteľovi, teda žalovanom, ktorý ich odovzdanie nepreukázal a rovnako nepreukázal vyplatenie kúpnej
ceny za nehnuteľnosti z kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018 vo výške 70.000,- Eur na účet intervenienta.
Túto skutočnosť žalovaný ani intervenient v spore žiadnym spôsobom nepreukázali, ponechali ju len
v rovine tvrdení.

2.3. V tomto prípade teda súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie opäť iba na domnienke a nie
na dôkaze, že intervenient ako veriteľ mal ku dňu 17.07.2012 k dispozícii voľných 140.000,- Eur pre
žalobkyňu. Súd prvej inštancie pochybil v tom, keď v rozpore s ním citovanou judikatúrou na žalujúcu
stranu preniesol povinnosť dôkazného bremena a zároveň tým dospel aj k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

2.4. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedla žalobkyňa nasledovné. Zotrvala
na tvrdeniach uvedených pred súdom prvej inštancie týkajúcich sa vznesenej námietky premlčania
a namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď tento uzavrel, že pohľadávka
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 a rovnako záložné právo nie sú premlčané. V prvom rade

žalobkyňa namietala, že zmluva o pôžičke zo dňa 17.07.2012 nevznikla a v druhom rade, pokiaľ by súd
dospel k opačnému záveru namietala, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke by v čase podania žaloby
bola premlčaná a bolo by premlčané aj záložné právo v dôsledku ňou dôvodne vznesenej námietky
premlčania.

2.5. Žalobkyňa nepovažuje za správny výklad ust. § 112 Občianskeho zákonníka v jeho spojení s ust.
§ 15lj ods. l Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie. Nie sú správne úvahy súdu, že by potom
nemohlodôjsťkspočívaniupremlčacejdobyprizáložnompráve.Záložnýveriteľsajednoduchoneobrátil
s výkonom záložného práva na dražobnú spoločnosť a ani si právo neuplatnil na súde a práve týmto si
spôsobil premlčanie spornej pohľadávky ako aj premlčanie sporného záložného práva. Poznamenala,

že staršia judikatúra vôbec nepripúšťala a nespájala s výkonom záložného práva prostredníctvom
dražobnej spoločnosti účinky spočívania plynutia premlčacej doby podľa ust. § 112 Obč. zák. a až
žalovanou stranou predložené rozhodnutie NS SR pripustilo, že uplatnenie práva prostredníctvom
dražobnej spoločnosti je spôsobilé mať právne účinky spočívania plynutia premlčacej doby podľa ust. §
112 Obč. zák., pričom toto rozhodnutie je však na daný prípad neaplikovateľné v spojitosti s

účinkami ust. § 112 Obč. zák., keďže záložný veriteľ tu nekonal prostredníctvom dražobnej spoločnosti.

3.1. Intervenient na strane žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2023 navrhol odvolaciemu
súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a podrobne odôvodnený potvrdiť,
pridržiavajúc sa vyjadrení a skutkových prednesov prezentovaných pred súdom prvej inštancie.

3.2. Mal za to, že reálne poskytnutie pôžičky na základe zmluvy o pôžičke intervenient dostatočným
spôsobom preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie tým, že žalobkyňa prijatie pôžičky potvrdila
v článku III. ods. 1 zmluvy o pôžičke, v ktorom je uvedené, že dlžník (t.j. žalobkyňa) podpisom zmluvy
o pôžičke potvrdzuje prebratie finančných prostriedkov tvoriacich predmet zmluvy o pôžičke v hotovosti

svojím podpisom na zmluve o pôžičke. Poskytnutie pôžičky okrem vyššie uvedeného
nepochybne potvrdzuje aj to, že intervenient následne v právnom postavení záložného veriteľa so
žalobkyňou v právnom postavení záložcu podpísal záložnú zmluvu, ktorou došlo k zriadeniu záložného
práva v prospech intervenienta ako záložného veriteľa k v nej uvedeným nehnuteľnostiam,
pričom pohľadávkou zabezpečenou touto záložnou zmluvou je pohľadávka v tom čase intervenienta,

aktuálne žalovaného voči žalobkyni na vrátenie pôžičky podľa zmluvy o pôžičke, čo je zrejmé z jej článku
III. ods. 1, kde sa výslovne uvádza: „zmluvné strany konštatujú, že záložný veriteľ má voči záložcovi
pohľadávku na vrátenie pôžičky vo výške istiny 140.000,- Eur s príslušenstvom, ktorá vznikla
na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012 medzi záložným veriteľom ako veriteľoma záložcom ako dlžníkom. Reálne poskytnutie pôžičky preukázala aj skutočnosť, že žalobkyňa túto
svoju pôžičku aj čiastočne splatila, a to prostredníctvom vyplatenia kúpnej ceny vo výške 70.000,- Eur
intervenientovi podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018, z ustanovení ktorej (článok II.) je jednoznačne

zrejmé, že finančné prostriedky spolu v hodnote 70.000,- Eur predstavujú kúpnu cenu v súlade s kúpnou
zmluvou, pričom táto kúpna cena sa považuje za zaplatenú pripísaním na bankový účet pristupujúceho
ku kúpnej zmluve, t.j. intervenienta, a to za účelom výmazu ťarchy viaznucej na nehnuteľnostiach
tvoriacich predmet prevodu kúpnej zmluvy, a to ťarchy zapísanej pod I. – XXXX/XXXX záložné
právo na rodinný dom s.č. XX na C KN p.č. XXX/X a na pozemky C KN p.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X v

prospech intervenienta. Upozornil na skutočnosť, že záložná zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie
zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa naopak svoje tvrdenia ohľadom skutočnosti, že pôžička jej nikdy nemala
byť reálne poskytnutá, nepreukázala nijakým dôkazom a túto údajnú fiktívnosť zmluvy o pôžičke len
tvrdila, resp. celá jej obrana v tomto spore bola postavená na tom, že si neprečítala to čo podpisovala,
čo určite nemôže byť dostatočné a ide celkom zjavne o obranu účelovú a súd ju tak aj veľmi správne
vyhodnotil.

3.3. Intervenient argumentoval aj tým, že žalobkyňa v čl III. ods. 1 zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 22.12.2017 uzatvorenej medzi intervenientom a žalobkyňou dlh z pôžičky uznala a preto v zmysle
ust. §110 ods. 1 Obč. zák. je premlčacia doba 10 rokov odo dňa uznania.

3.4. Intervenient v ďalšom argumentoval, že záložné právo nie je premlčané, pretože žalovaný začal
výkon záložného práva ešte počas plynutia jeho premlčacej doby, a teda takéto uplatnenie záložného
práva má za následok prerušenie, resp. spočívanie premlčacej lehoty. Tento právny názor je potvrdený
aj aktuálnym rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Cdo/64/2020 zo dňa
30.11.2022. V tejto veci teda žalovaný začal výkon záložného práva tak, že oznámenie o začatí výkonu

záložného práva zo dňa 03.06.2020 bolo žalobkyni doručené dňa 05.06.2020 a rovnako tak aj na
Okresný úrad Trenčín, Katastrálny odbor.

3.5. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022, ktoré
jednoznačne uvádza, že podľa ust. §151j ods. 1 Obč. zák. sa môže záložný veriteľ domáhať výkonu

záložného práva i inak ako podľa exekučného poriadku, preto takéto uplatnenie musí rovnako mať za
následok prerušenie, spočívanie premlčacej lehoty

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 06.12.2023 zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii
tvrdiac, že žalovaný nepreukázal reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalobkyni a teda neuniesol

v tejto časti dôkazné bremeno. Rozporovala názor žalovaného o tom, že v uzatvorenej zmluve
o záložnom práve zo dňa 22.12.2017 uznala záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Tvrdila,
že žalovaný si neuplatnil svoje právo na súde ani inom orgáne a preto nie sú splnené podmienky ust.
§ 112 Obč. zák. a premlčacia doba plynie.

5.1. Intervenient na strane žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2023 zotrval na
predchádzajúcej argumentácii.

5.2. Zdôraznil, že žalovaný začal výkon záložného práva ešte počas plynutia premlčacej doby, a teda
takéto uplatnenie záložného práva má za následok prerušenie, resp. spočívanie premlčacej lehoty. Na

potvrdenietohtoprávnehonázoruintervenientvpredchádzajúcichpodaniachvtejtovecicitovalaktuálne
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022, ktoré
intervenient citoval v podaniach v konaní pred prvoinštančným súdom. Rozhodnutie NS SR všeobecne
konštatuje, že pokiaľ podľa ustanovenia § 151j ods. 1 OZ sa môže záložný veriteľ domáhať výkonu
záložného práva i inak ako podľa exekučného poriadku, tak i takéto uplatnenie musí

mať za následok prerušenie, resp. spočívanie premlčacej lehoty, pričom túto argumentáciu podrobne
rozobral vo vyjadrení intervenienta k odvolaniu žalobkyne a v konečnom dôsledku takýto právny výklad
rozhodnutia NS SR presvedčivo odôvodnil aj súd prvej inštancie v bode 56. rozsudku.

6. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363CSP s uvedením dôvodov odvolania, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

14. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v

tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred
odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

15. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci je aplikácia
práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu

príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie
skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne
nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá nazistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne, v súlade so zásadami v § 191 CSP, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver a svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2
CSP. Na zdôraznenie správnosti uvádza odvolací súd nasledovné.

19.Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisuzistil,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutkovýstav
a tento podrobne opísal v napadnutom rozsudku tak, ako ho odvolací súd spracoval v predchádzajúcich
odsekoch rozsudku odvolacieho súdu.

20. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalobkyne považoval odvolací súd jej tvrdenia, že k uzatvoreniu

a vzniku zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 medzi ňou a intervenientom nedošlo, pretože nedošlo
k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov žalobkyni, že žalovaný ani intervenient v spore
nepreukázaličiastočnúúhradupredmetnejzmluvyopôžičkevovýške70.000,-Eur,ženárokžalovaného
zo zmluvy o pôžičke ako aj záložné právo je premlčané, v dôsledku žalobkyňou dôvodne vznesenej
námietky premlčania. Uvedené odvolacie námietky považoval odvolací súd za nedôvodné.

21.Vprvomradeodvolacísúdskúmalčiurčovacívýrokvznení,žespornénehnuteľnostiniesúzaťažené
záložným právom je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra
nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/169/2021 zo dňa 26. októbra 2022 dospel odvolací súd k záveru, že takýto výrok je spôsobilým

podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného
veriteľa (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11. 2022).

22.1. Následne odvolací súd skúmal okolnosti uzatvorenej pôžičky medzi žalobkyňou a intervenientom
na strane žalovaného dňa 17.07.2012. Po preskúmaní obsahu spisu a predložených dôkazov odvolací

súd uzavrel, že k uzatvoreniu vyššie uvádzanej zmluvy o pôžičke došlo v písomnej forme. V konaní
bola žalovaným predložená oboma zmluvnými stranami podpísaná zmluva o pôžičke, pričom žalobkyňa
svoj podpis nerozporovala. V uzatvorenej zmluve v čl. III. žalobkyňa potvrdila prevzatie peňažnej sumy
vo výške 140.000,- Eur. Následne žalobkyňa existenciu zmluvy o pôžičke zo dňa
17.07.2012 opätovne potvrdila, a to uzavretím Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo

dňa 22.12.2017. Jej predmetom bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky, ktorú má
záložný veriteľ voči záložcovi (žalobkyni) na vrátenie pôžičky vo výške istiny 140.000,- Eur, ktorá vznikla
na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012 medzi záložným veriteľom ako veriteľom a
záložcom ako dlžníkom. Podpisom zmluvy o zriadení záložného práva žalobkyňa s časovým odstupom
potvrdila existenciu svojho záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012, ktorá je v zmluve o zriadení

záložného práva riadne identifikovaná, a to výškou pôžičky 140.000,- Eur, ako aj dátumom uzavretia
zmluvy o pôžičke. Reálnosť odovzdania predmetu pôžičky ďalej preukázala aj
výpoveď intervenienta na strane žalovaného ako veriteľa, ktorý podrobne a konzistentne popísal proces
odovzdania peňažných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012, keď uviedol kde,
kedy, za akých podmienok a v akých bankovkách bola suma 140.000.- Eur titulom predmetnej zmluvy o

pôžičke žalobkyni odovzdaná a žalobkyňou prevzatá. Poskytnutie predmetnej pôžičky bolo preukázané
aj kúpnou zmluvou zo dňa 24.07.2018 uzavretou medzi žalobkyňou ako predávajúcou a C. P. a C. P.
ako kupujúcimi a pristupujúcim k zmluve G. M.. V tejto sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci sú
povinní uhradiť kúpnu cenu za predmet prevodu vo výške 70.000,- Eur v dvoch splátkach, a to v
prospech účtu pristupujúceho k zmluve G. M.. Po preskúmaní obsahu spisu a vykonaného dokazovania

podľa ust. § 191 CSP odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal za preukázané, že
žalovanýuniesoldôkaznébremenoapreukázaluzatvoreniepredmetnejzmluvyopôžičkeaakoajreálne
odovzdanie finančných prostriedkov žalobkyni. Hoci niet sporu o tom, že dôkazné bremeno v tejto časti
sporu bolo na žalovanom, odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že žalobkyňa svoje tvrdenia,
ktorými mohla vyvrátiť žalovaným predkladané dôkazy a tvrdenia, ponechala len v rovine nepodložených

tvrdení.

22.2. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nepreukázal čiastočnú úhradu predmetnej pôžičky vo výške
70.000,- Eur z kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018 uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a C. P.a C. P. ako kupujúcimi a pristupujúcim k zmluve G. M., v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
kupujúci sú povinní uhradiť kúpnu cenu za predmet prevodu vo výške 70.000,- Eur v dvoch splátkach, a
to v prospech účtu pristupujúceho k zmluve G. M.. Odvolací súd sa aj v tejto časti plne stotožnil

so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v priebehu konania účinne nepoprela skutkové tvrdenie
žalovaného a intervenienta, o tom, že žalobkyňa svoju pôžičku aj čiastočne splatila, a to prostredníctvom
vyplatenia kúpnej ceny vo výške 70.000,- Eur intervenientovi podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018.
Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné zo strany žalovaného uvedenú skutočnosť preukazovať.

23.1. K argumentácii žalobkyne k vznesenej námietke premlčania uvádza odvolací súd nasledovné.

23.2. Záložné právo plní uhradzovaciu funkciu, ktorá nastupuje po tom, čo zabezpečená pohľadávka
nie je riadne a včas splnená. Výkon záložného práva si môže záložný veriteľ uplatniť v rámci postupu
upraveného v ustanovení § 151j Občianskeho zákonníka, tzn., že sa môže uspokojiť spôsobom určeným
v záložnej zmluve alebo predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predajom zálohu v exekúcii.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ má právo voľby, ktorý spôsob výkonu
záložného práva využije a že všetky tri spôsoby sú rovnocenné (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11. 2022). V súdenej veci si záložný veriteľ uplatnil zmluvne dohodnutý
výkon záložného práva priamym predajom, ktorý je rovnocenný so zvyšnými dvoma spôsobmi jeho
výkonu.

23.3. Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák., ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak

tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.) Podľa § 151j ods. 2 Obč. zák., ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Z vykonaného
dokazovania odvolací súd zistil, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 17.07.2012 a žalobkyňa
sa zaviazala dlh z tejto pôžičky splatiť do 5 rokov od podpisu zmluvy, teda do 17.07.2017. Od

nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 18.07.2020. Záložné
právo na zabezpečenie predmetnej pohľadávky bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 22.12.2017, teda pred premlčaním záväzku žalobkyne z poskytnutej pôžičky.
S prihliadnutím na ust. § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. premlčacia lehota v období od 27.03.2020
do 30.04.2020 spočívala, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej

pohľadávky ako aj premlčacej doby záložného práva o 35 dní. Žalovaný sa začal svojej pohľadávky
výkonom záložného práva domáhať dňa 05.06.2020, kedy bolo žalobkyni doručené oznámenie o začatí
výkonu záložného práva, čiže pred uplynutím trojročnej premlčacej doby tak zabezpečenej pohľadávky
a jednak aj záložného práva. Žalobkyňa podala predmetnú žalobu na súd prvej inštancie dňa 16.06.2020
spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa

09.07.2020, č. k. 24C/15/2020-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.09.2021,
č. k. 6Co/59/2021-133 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného v časti „C“ na LV č. XXX pre okres M., obec N. K. I.,
kat. územie N. K. I., zaregistrovaného pod č. I./XX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 22.12.2017 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Trenčín -

katastrálny odbor, pre okres M., obec N. K. I., kat. územie N. K. I., a to pozemok parc. reg. „C“, parc. č.
XXX/X, o výmere 536 m2, orná pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 447 m2, orná
pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 181 m2, orná pôda, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia súdom prvej
inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na predmetné

nehnuteľnosti a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené
rozhodnutím odvolacieho súdu žalobca upustil od tohto výkonu. K realizácii predmetných nehnuteľností
teda nedošlo v dôsledku zásahu súdu autoritatívnym rozhodnutím, ktoré záložný veriteľ iba rešpektoval.
Z uvedeného potom vyplýva, že zákaz výkonu záložného práva uloženým neodkladným opatrením
nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento riadne nepokračoval (§ 112

Občianskeho zákonníka) v začatom konaní (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020
zo dňa 30.11.2022). Vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej záložným právom plynie premlčacia doba,
pretože jej spočívanie v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka môže nastať iba v prípade jej uplatnenia
na súde alebo rozhodcovskom konaní, pretože iba tieto orgány majú kompetenciu uložiť povinnosťpovinnej osobe pohľadávku zaplatiť veriteľovi, teda zabezpečiť exekučný titul, ktorý môže oprávnený
vykonaťvexekúcii.Prevýkonzáložnéhoprávavšakexekučnýtitulniejepotrebný,pričomzáložnýveriteľ
sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka

premlčaná (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022).

24. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou intervenienta na strane žalovaného týkajúcej sa
ním tvrdeného uznania záväzku žalobkyňou v uzatvorenej zmluve o zriadení záložného práva zo dňa
22.12.2017. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných dôvodoch, preto sa touto argumentáciou

nepovažoval za potrebné zaoberať. Naviac v zmysle ustanovenia § 151j ods. 2 Obč. zák. sa
môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa
zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú

súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na
vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c.
Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

25. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom

prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

26. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku

súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné
len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup
krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z

hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak
prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v
priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k

potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu.

27. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

28. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odvolacísúdvpodrobnostiachodkazujenaodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancieanajehoprávne
posúdenie. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne skutočnosti,

s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

29.1. Žalobkyňou uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní
a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštanciepotvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom konštatuje správnosť
jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

29.2. Po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie na návrh žalobkyne uznesením zo dňa
09.07.2020, č. k. 24C/15/2020-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.09.2021,
č. k. 6Co/59/2021-133 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva zapísaného v časti „C“ na LV č. XXX pre okres M., obec N. K.
I., kat. územie N. K. I., zaregistrovaného pod č. I./XX na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo

dňa 22.12.2017 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, a to: pozemok parc. č. XXX/X, pozemok
parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Keďže súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, v súlade s § 335 ods. 1 CSP samostatným
výrokom II. napadnutého rozsudku zrušil uvedené neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo
veci samej. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu
vo veci samej potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil aj výrok II. napadnutého

rozsudku ako súvisiaci výrok.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania má aj intervenient, pričom sa primárne
viaže na procesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje. Pre

priznanie nároku na náhradu trov konania sa preto aj v tomto prípade uplatňuje zásada úspechu vo veci
(§ 255 CSP). Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto
odvolací súd vo výroku III. tohto rozsudku priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods.
2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).