Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200359
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200359.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci
žalobcu: Electricity s. r. o., so sídlom Pezinská 18, Malacky, IČO: 36 796 841, právne zastúpeného TAX
LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100909163/2020 zo dňa 18. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 07. januára 2019 vykonal Daňový úrad Nitra,
pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2018, ktorá sa začala dňa 13. februára 2019.

2. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr
od dodávateľa - spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o., so sídlom Černyševského 10, Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 50 287 567.

3. Dňa 22. februára 2019 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom konateľ žalobcu
A. B. poskytol informácie k výkonu daňovej kontroly a správcovi dane predložil a zapožičal doklady,
okrem iného faktúru č. 2018/022 zo dňa 02. októbra 2018 v celkovej sume 10 039,44 eur (z toho daň z

pridanej hodnoty v sume 1 673,24 eur), faktúru č. 2018/024 zo dňa 05. októbra 2018 v celkovej sume
11 119,92 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1 853,32 eur) a faktúru č. 2018/026 zo dňa 15.
októbra 2018 v celkovej sume 10 615,92 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1 769,32 eur)
od dodávateľa BLAŽEK SK s.r.o. Konateľ žalobcu sa vyjadril, že pri prvom kontakte za ním prišiel pán
Vyskočil, konateľ spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o., do jeho kancelárie, pričom si neoveril jeho totožnosť
a osobne s ním jednal. Uviedol, že predtým o danej spoločnosti nemal žiadne referencie, pán C. ponúkal
tovar bez fyzickej prezentácie, zmluva nebola uzatvorená a k objednávkam dochádzalo telefonickou

formou alebo e-mailom.

4. Dňa 07. marca 2019 bolo zamestnancami správcu dane vykonané miestne zisťovanie u daňového
subjektu BLAŽEK SK s.r.o. na adrese Černyševského 10, Bratislava - mestská časť Petržalka, ktorúmá zapísanú ako svoje sídlo v obchodnom registri od 01. septembra 2018. V budove sa nachádzal
zoznam virtuálnych kancelárií v počte 215, na ktorom sa spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. nachádzala na
148. mieste. Od recepčného - zamestnanca spoločnosti HUB Bratislava bolo zistené, že spoločnosť

BLAŽEK SK s.r.o. má na adrese virtuálne sídlo, nemá tam žiadne kancelárske ani iné priestory, a teda
z adresy svojho sídla nevykonáva ekonomickú činnosť.

5. Dňa 21. marca 2019 boli správcovi dane na základe jeho výzvy zo dňa 13. marca 2019 doručené
doklady od spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. (odberateľské faktúry, dodávateľské faktúry od spoločnosti

VLSK s.r.o., zmluva o poradenskej činnosti, certifikáty, objednávky, bankové výpisy a pod.). Súčasťou
prílohy však nebol žiadny dokument, ktorý by preukazoval obchodné transakcie so žalobcom za
zdaňovacie obdobie október 2018.

6. Dňa 05. apríla 2019 správca dane nazrel do spisu spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. v produkčnom
systéme ISFS-SD (informačný systém finančnej správy - správca dane), v ktorom sa nachádzal úradný

záznam zo dňa 10. septembra 2018 spísaný Daňovým úradom Prešov v priebehu daňovej kontroly
v danej spoločnosti. Z tohto úradného záznamu vyplynulo, že zamestnanci správcu dane sa dňa
06. septembra 2018 dostavili na adresu Staré Grunty 6, Bratislava (predchádzajúce sídlo spoločnosti
BLAŽEK SK s.r.o. do 31. augusta 2018) s výsledkom, že v budove sa nikto nezdržiava, ako aj na adresu
Černyševského 10, Bratislava - mestská časť Petržalka (aktuálne sídlo spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o.

od 01. septembra 2018) s výsledkom, že spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. tam má virtuálnu kanceláriu a
nikto zo spoločnosti tam nebol prítomný.

7. Dňa 28. mája 2019 správca dane opätovne nazrel do spisu spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. v
produkčnom systéme ISFS-SD, v ktorom sa nachádzal úradný záznam zo dňa 19. decembra 2018

spísaný Daňovým úradom Bratislava, v zmysle ktorého Daňový úrad Bratislava zaslal predvolanie zo
dňa 10. septembra 2018 a opakované predvolanie zo dňa 05. októbra 2018 na adresu spoločnosti
BLAŽEK SK s.r.o., Černyševského 10, Bratislava - mestská časť Petržalka, pričom obidve zásielky
sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Rovnako sa ako neprevzatá v odbernej lehote vrátila
zásielka s predvolaním zo dňa 19. novembra 2018 adresovaná konateľovi spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o.

na adresu jeho bydliska. V systéme sa tiež nachádzal úradný záznam Daňového úradu Prešov zo
dňa 22. januára 2019, v zmysle ktorého sa na základe oznámenia o daňovej kontrole v deň začatia
daňovej kontroly dňa 06. septembra 2018 nikto za spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. nedostavil na adresu
predchádzajúceho sídla spoločnosti (Staré Grunty 6, Bratislava - mestská časť Karlova Ves), ani na
adresu jej aktuálneho sídla (Černyševského 10, Bratislava - mestská časť Petržalka) a správcovi

dane neboli ku kontrole predložené žiadne doklady, pričom neúspešné bolo aj predvolanie konateľa
spoločnosti na ústne pojednávanie na deň 18. decembra 2018, ktoré bolo doručené uložením, keďže
konateľ spoločnosti sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.

8. Dňa 05. júna 2019 správca dane nazrel do spisu žalobcu v produkčnom systéme ISFS-SD, v ktorom

sa nachádzala zápisnica správcu dane o miestnom zisťovaní zo dňa 14. januára 2019 spočívajúcom v
obhliadke skladových priestorov žalobcu na adrese D. E. XX/XXX, F. za účasti konateľa žalobcu.

9.Dňa19.júna2019sausprávcudaneuskutočniloústnepojednávaniezaúčastikonateľažalobcu,ktorý
bol oboznámený s priebežnými výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie október 2018. Správca dane konštatoval, že doposiaľ nebolo preukázané reálne uskutočnenie
obchodu spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o. ohľadne dodania tovaru pre žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období a vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní preukázal nárok na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z predložených faktúr a predložil dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Konateľ
žalobcu uviedol, že sa pokúsi zabezpečiť potrebné dôkazy.

10. Správca dane predvolal svedka G. C., konateľa spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. na výsluch dňa 25.
júna 2019 o 11.00 hod. z adresy uvedenej v obchodnom registri, t.j. Náměstí 21, Vranov nad Dijí, Česká
republika, pričom zásielka sa vrátila späť s predtlačeným textom „neznámý“ a s pečiatkou s textom
„Na uvedené adrese sídlí pouze obecní úřad, adresát nemá domovní schránku.“ Svedok sa na výsluch

nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil.11. Podaním zo dňa 19. júla 2019 sa žalobca vyjadril k ústnemu pojednávaniu uskutočnenému dňa
19. júna 2019, pričom správcovi dane nepredložil žiadne dokumenty v zmysle záverov z daného
pojednávania.

12. Dňa 02. augusta 2019 správca dane nazrel do spisu spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. v produkčnom
systéme ISFS-SD, v ktorom sa nachádzalo rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102513928/2018
zo dňa 07. decembra 2018, ktorým bola podľa § 81 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) zrušená registrácia danej

spoločnosti pre daň a určený deň 31. december 2018, uplynutím ktorého prestala byť platiteľom dane.

13. Dňa 20. augusta 2019 správca dane opätovne nazrel do spisu spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o.
v produkčnom systéme ISFS-SD, v ktorom sa nachádzala odpoveď Daňového úradu Bratislava na
dožiadanie zo dňa 26. júla 2019, v zmysle ktorej sa zásielka obsahujúca predvolanie na výsluch svedka
G. C. zo dňa 09. mája 2019 vrátila späť s poznámkou „nevyžádáno“ a splnomocnenému zástupcovi

danej spoločnosti bola zasielaná výzva zo dňa 07. júna 2019, ktorú si tento prevzal dňa 12. júna 2019,
avšak nereagoval na ňu a následne dňa 16. júla 2019 doručil do elektronickej podateľne Daňového
úradu Bratislava výpoveď plnej moci.

14. Dňa 16. septembra 2019 správca dane spísal protokol č. 102173228/2019 z daňovej kontroly

u žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2018 so záverom, že žalobca porušil § 49
ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 ods. 1 písm. c) a § 2 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH tým, že si odpočítal daň z faktúr č. 2018/022, 2018/024 a 2018/026, pri ktorých
nebolo vierohodným spôsobom preukázané reálne dodanie tovaru tak, ako je deklarované na sporných
faktúrach od ním označeného dodávateľa a súvisiacich dokumentoch. Protokol spolu s výzvou na

vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 18. septembra 2019 bol doručený právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 23. septembra 2019.

15. Dňa 08. októbra 2019 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej
kontroly.

16. Dňa 09. januára 2020 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti právneho
zástupcu žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, počas ktorého sa právny
zástupca žalobcu domáhal nahliadnutia do spisu, pričom nesúhlasil s návrhom správcu dane na
dohodnutie termínu nahliadnutia do spisu, odmietol pokračovať v ústnom pojednávaní vo veci

prerokovania pripomienok a pojednávanie svojvoľne opustil, z ktorého dôvodu nedošlo k prerokovaniu
jeho pripomienok, k oboznámeniu sa s obsahom zápisnice ani k podpísaniu zápisnice.

17. Správca dane rozhodnutím č. 100170998/2020 zo dňa 15. januára 2020 podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume
5 295,88 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018.

18. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 19. februára 2020, v ktorom
namietal, že správca dane neodôvodnene spochybnil ním predložené faktúry. Mal za to, že svoje

tvrdenia preukázal a uniesol tak dôkazné bremeno. Vyjadril sa, že nie je zodpovedný za konanie
svojho obchodného partnera a rozdiel dane nemožno určiť len na tom základe, že jeho dodávateľ
- spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. sa počas daňovej kontroly zatajovala a neumožnila správcovi dane
vykonať ani výsluch konateľa. Správcovi dane vytkol zneužitie inštitútu miestneho zisťovania na
vykonanie nezákonného výsluchu recepčného v sídle spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o., vopred pripravenú

zápisnicu z prerokovania pripomienok k protokolu, absenciu spisu a jeho nesprístupnenie počas
prerokovania pripomienok k protokolu. Spochybnil tiež argumentáciu správcu dane ustanovením § 3
ods.4daňovéhoporiadkuvsúvislostisvyhotovenímzvukovejnahrávkyzpojednávaniajehozástupcom,
keďže nijakým spôsobom nezverejnil žiadne záznamy.

19. Rozhodnutím č. 100909163/2020 zo dňa 18. mája 2020 žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu
dane potvrdil. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Poukázal na zistenia správcu
dane, že žalobca neviedol skladovú evidenciu, nepreukázal prijatie sporného tovaru a jeho prevzatie
od ním označeného dodávateľa uvedeného na faktúre, nepredložil dodací list, nepreukázal vedenieevidencie (príjemka na sklad a súvisiaca výdajka) a nepredložil dôkazy v súvislosti s nakládkou a
vykládkou sporného tovaru. Mal za to, že žalobca len samotným predložením faktúry nepreukázal
dodanie tovaru, keď nemal žiadne referencie o svojom dodávateľovi, nebolo preukázané fyzické prijatie

tovaru v množstve a v kvalite tak, ako je to uvedené na faktúre, pôvod tovaru, ani to, že tovar je obstaraný
od dodávateľa uvedeného na faktúre. Konštatoval, že za súčasného stavu existujúcich dôkazov
absentujú dôkazy preukazujúce, že faktúra, ktorá bola predmetom uplatneného nároku na odpočítanie
dane, je vystavená na základe reálne uskutočneného dodania tovaru deklarovaným dodávateľom, a
že je uvedená v záznamoch k dani z pridanej hodnoty u dodávateľa. Žalobca podľa jeho názoru nebol

dostatočne obozretný, neoveril si totožnosť dodávateľa, nebol na adrese jeho sídla ani v údajných
skladových priestoroch. Upozornil, že adresa sídla dodávateľa BLAŽEK SK s.r.o. je len virtuálnym
sídlom, z ktorého sa nevykonávajú ekonomické aktivity. Uviedol, že žalobca sa pri ústnom pojednávaní
nevedel vyjadriť, kde bol tovar zložený a ako si skontroloval tovar ani nepredložil žiadny dôkaz o tom, že
tovar uvedený na ním označenej súvisiacej výstupnej faktúre je totožný s tovarom na spornej faktúre.
Zdôraznil, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca okrem faktúry a vkladu nepredložili správcovi

daneaninazákladejehovýzvyžiadnedôkazy,dokumentyčilistiny,ktorébypreukazovalidodanietovaru
v zmysle predloženej faktúry.

20. Námietku žalobcu, že správca dane si pri ústnom pojednávam pripravil zápisnicu vopred, vyhodnotil
ako nedôvodnú. Správca dane podľa jeho mienky takéto úkony logicky vykoná vopred z dôvodu

nezdržiavania samotného daňového subjektu, resp. jeho splnomocneného zástupcu a v zápisnici
následne len dopĺňa odpovede osoby, ktorá je účastná pri ústnom pojednávaní. Žalovaný poukázal
na neprijateľné správanie splnomocneného zástupcu žalobcu pri ústnom pojednávaní, ktorý sa
domáhal toho, aby jeho požiadavka na nazretie do spisu bola splnená v uvedený deň, nepripúšťal
argumentáciu správcu dane, odmietol si dohodnúť termín ústneho pojednávania, ktorého predmetom

malo byť nazeranie do spisu a následne opustil kanceláriu správcu dane. Uviedol, že žalobca ani
jeho splnomocnený zástupca nepožiadali počas výkonu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom
konaní o nazretie do spisu, a teda toto právo do 09. januára 2020 nevyužili. Mal za to, že pokiaľ
chcel žalobca nazrieť do spisu práve v tento deň, mal dostatočný časový priestor požiadať správcu
dane o vykonanie tohto úkonu. Zdôraznil, že správca dane nie je povinný na ústnu žiadosť žalobcu

vykonať ním navrhované úkony okamžite, a to zvlášť pri úkonoch, pri ktorých je nevyhnutná príprava
v nadväznosti na platnú právnu úpravu, resp. na daňové tajomstvo. Konštatoval, že vzhľadom na
zmarenie konania žalobcom, ktorý odmietol pokračovať v ústnom pojednávaní vo veci prerokovania
pripomienok a opustil kanceláriu, k prerokovaniu jeho pripomienok nedošlo. Upozornil, že na otázku
zamestnanca správcu dane, či je možné pokračovať v ústnom pojednávaní vo veci prerokovania

pripomienok žalobcu, splnomocnený zástupca žalobcu zreteľne vyslovil odpoveď „nie“. Pokiaľ žalobca
poukazoval na viaceré rozsudky, na tieto neprihliadol, pretože žalobca neuviedol, aké spoločné znaky
sa prezentujú v jednotlivých rozsudkoch v porovnaní s prejednávaným prípadom.

21. K namietanému nesprávnemu postupu správcu dane pri posudzovaní dodania tovaru od spoločnosti

BLAŽEK SK s.r.o. a nesprávnemu posúdeniu práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
uviedol, že vystavenie faktúr práve dodávateľom BLAŽEK SK s.r.o. nebolo preukázané, nakoľko daná
spoločnosť ani jej konateľ to nepotvrdili. Rovnako nepovažoval za preukázané, že reálne došlo k
dodaniu tovaru a k jeho fyzickému odovzdaniu žalobcovi. S postupom vykonania daňovej kontroly, ktorý
správca dane podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí, sa plne stotožnil a vyhodnotil ho ako správny

a zákonný. Dospel k záveru, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly neprenášal dôkazné
bremenonažalobcuabolovzáujmežalobcu,abyvyvrátiltvrdeniasprávcudanehodnovernýmidôkazmi,
čo neurobil. Prízvukoval, že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty mal možnosť si obstarať
dostatočný počet dôkazov, ktoré by zabezpečili preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia,
a bolo len na ňom, akými vierohodnými dôkazmi preukáže údaje uvedené na dodávateľskej faktúre.

22. Ďalej sa vyjadril k miestnemu zisťovaniu, ktoré vykonal správca dane za účelom preverenia sídla
dodávateľa žalobcu. Mal za to, že správca dane sa musel zaevidovať na recepcii v budove a zároveň
sa informoval o tom, kde spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. sídli, pričom recepčný (zamestnanec inej
spoločnosti) ho informoval, že spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. má na uvedenej adrese aktívne virtuálne

sídlo, avšak nemá tu kancelárske ani žiadne iné priestory. V danom prípade sa podľa jeho názoru
nejednalo o výpoveď, pri ktorej je potrebné upovedomiť daňový subjekt, ale o zistenie, či sa na danej
adrese nachádza sídlo predmetnej spoločnosti, a keďže sa tam nenachádzala žiadna osoba, s ktorou
by správca dane mohol komunikovať vo veci, vyhodnotil túto skutočnosť tak, že spoločnosť BLAŽEK SKs.r.o. neumožnila správcovi dane preveriť dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Konštatoval, že správca
dane iba spísal skutkový stav, ktorý zistil pri miestnom zisťovaní, a nemal v úmysle vykonať výsluch
svedka, konateľa spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o., ale iba si overiť jej sídlo. Uviedol, že do dňa vydania

rozhodnutia nebolo preukázané skutočné miesto výkonu ekonomickej činnosti spoločnosti BLAŽEK SK
s.r.o.

23. Za nepravdivé označil tvrdenie splnomocneného zástupcu žalobcu, že správca dane odoprel
žalobcovi základné práva podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, čoho dôkazom je zápisnica o

ústnom pojednávaní podpísaná konateľom žalobcu, pričom aj samotný splnomocnený zástupca žalobcu
zaslal správcovi dane vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo oboznámenie
žalobcu s priebežnými výsledkami z daňovej kontroly a jeho vyjadrenie k zisteniam správcu dane.

24. V závere svojho rozhodnutia konštatoval, že nakoľko žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľ nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia,

žalobcovi nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z predmetnej faktúry podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Žalobca podľa jeho názoru tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe predložených faktúr, splnil
iba jednu zo základných podmienok oprávňujúcich ho daň odpočítať v zmysle § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH, t.j. mal faktúru vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH, avšak zákonnú podmienku
ustanovenú v § 49 ods. 1 zákona o DPH žalobca nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľovi tovaru

vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru, čím nebola naplnená
ani podstata, t.j. predmet dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi,
ktorý nepredložil dôkazy o tom, že faktúry, ktoré boli predmetom uplatneného nároku na odpočítanie
dane, boli vystavené na základe reálne uskutočneného dodania tovaru dodávateľom. Ďalšie námietky
obsiahnuté v odvolaní žalobcu považoval vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam za irelevantné

a nemajúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane. Dodal, že správca dane v danej veci vydal
rozsiahle rozhodnutie, v odôvodnení ktorého uviedol skutočnosti tvoriace jeho podklad, vysporiadal sa
s návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a právne predpisy,
podľa ktorých rozhodoval. Po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení predložených dokladov,
dôkazov a vyjadrení žalobcu potvrdil, že správca dane sa vysporiadal so svojim tvrdením, že žalobca

nepreukázal pravdivosť údajov uvedených v jeho daňovom priznaní a rozdiel dane v sume 5 295,88
eur je správny.

II.
Správna žaloba

25. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
100909163/2020 zo dňa 18. mája 2020 a jeho vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu
odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo

k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

26. Uviedol, že si bol vedomý svojho dôkazného bremena, poskytol informácie a bol súčinný počas celej
kontroly, pričom predložil aj požadované dokumenty, ktoré správca dane neodôvodnene spochybnil. V

tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach F.
H. proti I. J. C. D. A. J. K. (C-80/11) a L. D. proti I. J. C. M. A. J. K. (C-142/11). Bol toho názoru, že
predloženie faktúr stačí na preukázanie reálne dodaného zdaniteľného plnenia, a teda si splnil svoje
dôkazné bremeno, pričom neustále dopyty po ďalších dôkazoch od správcu dane označil za šikanózne s
tým,ženeprimeranédržaniedôkaznéhobremenanastranežalobcujevrozporesprocesnýmizásadami

a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

27. Považoval za nesporné, že spoločnosť BLAŽEK SK, s.r.o. mu vystavila faktúry č. 2018/022,
č. 2018/024 a č. 2018/026 za dodané tovary a poskytnuté služby, tieto faktúry uviedol v daňovom
priznaní, v ktorom deklaroval dodanie tovarov a poskytnutie služieb, v súlade so zákonom o DPH došlo

k vzniku daňovej povinnosti dňom dodania tovaru a poskytnutia služby spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o.
a podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH mu vzniklo právo odpočítať daň z tovarov alebo služieb v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, a to bez ohľadu na to, či spoločnosť
BLAŽEK SK s.r.o. ako dodávateľ daň z predmetných vystavených faktúr priznala alebo odviedla, keďžepochybenia na strane dodávateľa nemožno pripísať na ťarchu odberateľa. Odkázal pritom na uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-159/14 - Koela-N zo dňa 15. júla 2015 a rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Zdôraznil, že dôkazné bremeno po

vyčerpaní vlastného dôkazného bremena prechádza na správcu dane. Upozornil, že správca dane
v celom protokole konštatoval jedinú skutočnosť, a to že dodávateľ BLAŽEK SK s.r.o. sa zatajoval
počas celej daňovej kontroly a neumožnil mu uskutočniť ani výsluch konateľa spoločnosti. Uviedol, že
podobným prípadom a odôvodnením správcu dane sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudku sp. zn. 3 Sžf 1/2010.

28. Ďalej namietal, že správca dane hrubo zneužil inštitút miestneho zisťovania, aby mu znemožnil
zúčastniť sa pri tomto úkone. Poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný
v rozsudkoch sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/32/2012 a 6Sžf/34/2012, že pokiaľ sa má
fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb (t. j. daňový
subjekt), ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka. Správcovi dane vytkol, že vo svojom rozhodnutí

uviedol poznatky z miestneho zisťovania v objekte, kde má sídlo spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o.,
ktoré mu poskytol zamestnanec inej spoločnosti, a na základe tejto nezákonnej výpovede vyhodnotil,
že spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. mu neumožnila preveriť dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a že
nevykonáva ekonomickú činnosť z adresy svojho sídla zapísaného v obchodnom registri. Podľa jeho
mienky išlo v danom prípade o výsluch, o ktorom nebol vyrozumený.

29. Vo vzťahu k prerokovaniu pripomienok uskutočnenému dňa 09. januára 2020 odkázal na zvukovú
nahrávku vyhotovenú jeho zástupcom, z ktorej má vyplývať, že zamestnanec správcu dane si vopred
pripravil zápisnicu z prerokovania, čo aj sám uviedol. Toto konanie označil za arbitrárne. Mal za to, že
argumentácia správcu dane ustanovením § 3 ods. 4 daňového poriadku v súvislosti s vyhotovením danej

nahrávky nemá právny podklad, keďže správca dane nekonkretizoval, ktorú časť z uvedenej zásady mal
jehozástupcaporušiť,keďnijakýmspôsobomnezverejnilžiadnezáznamy.Konštatovaniesprávcudane,
že jeho zástupca sa účelovo vyhýbal vykonaniu ústneho pojednávania vo veci, pokladal za arbitrárne
a nepravdivé, keďže jeho zástupca sa dňa 09. januára 2020 zúčastnil prerokovania pripomienok.

30. Nebolo mu tiež zrejmé, z akého ustanovenia daňového poriadku správca dane vyvodil, že nazeranie
do spisu musí byť dohodnuté na termín ústneho pojednávania. Bol toho názoru, že právo nazerať do
spisu patrí medzi základné procesné práva daňových subjektov pri správe daní. Vyjadril sa, že z tvrdenia
zamestnanca správcu dane, že „spis je tu a bude pripravený“, obsiahnutého na nahrávke vyhotovenej
jeho zástupcom si vyvodil, že administratívny spis v predmetnej veci neexistuje, pretože nie je na ústnom

pojednávaní, kde sa v zásade prerokúva jeho obsah a závery. Vzhľadom na to, že spis neexistoval
v čase prerokovania a zjavne ani v čase vydania protokolu, dospel k záveru, že konanie trpí vadou
zmätočnosti a nezákonnosti. S poukazom na relevantné ustanovenia daňového poriadku má daňový
subjekt podľa jeho mienky právo nazerať do celého spisu, ak v zákone nie je určené inak. Upozornil,
že samotný správca dane spochybňuje svoju argumentáciu ohľadom „marenia úkonu“ jeho právnym

zástupcom, keď poukazuje na ustanovenie § 23 daňového poriadku, ktorý daňovému subjektu neukladá
žiadnu povinnosť týkajúcu sa nazerania do spisu, v súvislosti s ktorou by mu správca dane zamietol
nazerať do spisu. Nesúhlasil s názorom správcu dane, že nazretie do spisu je úplne iné konanie a
predmetom ústneho pojednávania dňa 09. januára 2020 nebolo nazeranie do spisu, nakoľko nazeranie
do spisu nie je iné konanie, ale jedná sa o úkony, ktoré vykonáva advokát s odbornou starostlivosťou, a

ktoré zabezpečujú priebeh a účel správy daní. Zdôraznil, že žiadny záväzný akt nedáva zamestnancovi
správcu dane právo odmietnuť nazeranie do spisu počas prerokovania pripomienok k protokolu. Tvrdil,
že v dôsledku neumožnenia nazerania do spisu jeho advokát nemohol pokračovať v úkone, pretože by
tým zhojil zjavnú nezákonnosť prerokovania pripomienok. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/14/2016 mal za to, že ak je daňová kontrola nezákonná, nezákonné

sú aj dôkazy obstarané a vykonané v rámci nej.

31. V súvislosti s ním vyhotovenou nahrávkou z ústneho pojednávania uskutočneného dňa 09. januára
2020 žalovaný podľa jeho názoru mylne poukazuje na výpočet dôkazných prostriedkov, ktoré možno
využiť ako dôkaz. Slovíčko „najmä“ v ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku podľa jeho mienky

znamená demonštratívny výpočet dôkazov, ktoré možno využiť, a preto nahrávka môže slúžiť ako
dôkaz. Pokiaľ žalovaný poukazoval na zákaz zverejňovania obrazových, zvukových alebo obrazovo-
zvukových záznamov z úkonov pri správe daní, vyhotovenie záznamu preukazujúceho odmietnutie
predloženia spisu správcom dane nepovažoval za zverejňovanie záznamov. Argumentáciu žalobcudaňovým tajomstvom v súvislosti s neumožnením nazretia do spisu jeho právnemu zástupcovi označil
za materiálny nezmysel, keďže v danom prípade išlo o ochranu daňového tajomstva týkajúceho sa len
samotného daňového subjektu.

32. Správcovi dane a žalovanému súčasne vytkol, že nevzali do úvahy ním uvádzanú judikatúru
a nevysporiadali sa s ňou. Vo vzťahu s spochybneniu vybraných skutočností ohľadom dodávok
zdaniteľných plnení žalovaným akcentoval, že tieto skutočnosti môžu byť len indikátormi podozrenia a
nie je možné na nich založiť zamietnutie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Poukázal pritom

na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp zo dňa 22. októbra
2015, v ktorom dal za pravdu sťažovateľovi, pričom z jeho konštantnej judikatúry (napr. rozsudok vo veci
Bonik EOOD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ - Varna pri Centralno
upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite so sp. zn. C-285/11 zo dňa 6. decembra 2012)
vyplýva, že v prípade splnenia vecných podmienok a formálnej podmienky vzniku a výkonu práva
na odpočet nie je možné toto právo zamietnuť, pokiaľ daná osoba sama nevykonávala podvod, prípadne

o ňom vedela, alebo mala a mohla vedieť. Upozornil, že takúto vedomosť o podvode však správca dane
ani žalovaný nepreukázal, a preto mu s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu so sp. zn. C-439/04 zo dňa 6. júla 2006 nemožno odoprieť právo
na odpočet.

III.
Vyjadrenie žalovaného

33. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 14. marca 2022, v ktorom ju
žiadal zamietnuť. Konštatoval, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania

nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo
preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, preto žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň zo
sporných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly
a pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnými ustanoveniami a
na základe výsledku daňovej kontroly vydal rozhodnutie, v ktorom explicitne uviedol skutočnosti, resp.

úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Bol toho názoru, že správca dane v priebehu daňovej
kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie vo veci s cieľom preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných
plnení, pričom postupoval v súlade s § 3 a § 24 ods. 4 daňového poriadku a inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránil záujmy štátu, a dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb. Zdôraznil, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly

oboznamoval žalobcu s tým, že preveruje uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných spornou
faktúrou a v tejto súvislosti požadoval od žalobcu predloženie relevantných dôkazov o uskutočnení
zdaniteľných obchodov, avšak neúspešne.

34. V súvislosti so žalobcom namietaným miestnym zisťovaním u dodávateľa uviedol, že sa nejednalo

o svedeckú výpoveď. Keďže v mieste sídla dodávateľa sa nachádzala recepcia, považoval za logické,
že správca dane sa na ňu obrátil, aby získal základné informácie o umiestnení danej spoločnosti
(miesto, poschodie a pod.), pričom recepčný nepodal správcovi dane informácie preukazujúce nejaké
obchodné transakcie, resp. majúce vplyv na závery správcu dane. Vo vzťahu k zápisnici z prerokovania
pripomienok k protokolu sa vyjadril, že správca dane ju mal predpripravenú v počítači, avšak nebola

pripravená v printovej podobe, nakoľko správca dane dodržal § 68 ods. 3 daňového poriadku, keď
plánoval prerokovať pripomienky splnomocneného zástupcu žalobcu a poskytnúť priestor na jeho
vyjadrenie. V súvislosti so žiadosťou splnomocneného zástupcu žalobcu o nazeranie do spisu zdôraznil,
že aj keď zákon neustanovuje lehotu na prípravu spisu, správca dane na ňu potrebuje nevyhnutný
časový priestor z titulu ochrany iných subjektov a dodržania legislatívy. Akcentoval, že správca dane

ochotne navrhol, aby bol dohodnutý termín ústneho pojednávania za účelom nazerania do spisu, čo
splnomocnenýzástupcažalobcuodmietolaopustilkanceláriu,zktoréhodôvodujehozavinenímnedošlo
k prerokovaniu pripomienok.

35. Rozhodnutie správcu dane, ako aj napadnuté rozhodnutie pokladal za zákonné a vydané v zmysle

§ 63 daňového poriadku, pričom obsahuje všetky zákonné náležitosti. Uviedol, že správca dane znášal
dôkazné bremeno v tom zmysle, že dôsledne zistil skutkový stav, na základe svojich zistení vyčíslil
daň, vyhodnotil zistené skutočnosti, získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole u daňového
subjektu, ale aj u dodávateľa vyšlo najavo, pretože takýto postup považoval za dôvodný a nevyhnutnýna preukázanie reality plnenia. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24
ods. 1 daňového poriadku, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie
zdaniteľných služieb od dodávateľa. Upozornil, že v priebehu daňovej kontroly bol žalobca so zistenými

skutočnosťami riadne oboznámený a vedel, že predložené doklady k daňovej kontrole vyhodnotil
správca dane ako nepreukázané a neúplné. V plnej miere súhlasil so záverom správcu dane, že nedošlo
k vzniku daňovej povinnosti deklarovaného dodávateľa, z ktorého dôvodu žalobcovi nevzniklo právo
na odpočítanie dane.

IV.
Replika žalobcu

36. Žalobca sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril v podaní zo dňa 13. júna 2022, v ktorom zotrval
na svojich doterajších argumentoch. Namietal, že správca dane v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie svoje závery opiera o zodpovednosť za konanie či nekonanie tretích strán – dodávateľov.

Mal za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou, splnil si vo vzťahu k dodávateľovi svoje povinnosti
na úrovni zodpovedného hospodára – overil si jeho existenciu a dodávky prebehli v poriadku, čím si
svoje dôkazné bremeno splnil. Správcovi dane vytkol procesné pochybenia (zamietnutie nahliadnutia
do spisu, zneužitie inštitútu miestneho zisťovania), na základe ktorých nemožno jeho rozhodnutie, ako aj
rozhodnutie žalovaného považovať za zákonné, keďže správca dane mu neumožnil sa brániť a vyjadriť

sakjehozisteniam.Správcadanepodľajehonázoruneskúmalcelkovúsituáciuvčasovýchsúvislostiach
uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, ale z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali
dostupnými až dodatočne, a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných
otázkach, než aký si mohol vytvoriť on sám, keď bol navyše v čase uskutočňovania zdaniteľných plnení
limitovaný absenciou kompetencií a vyhľadávacích oprávnení, ktoré má k dispozícii správca dane.

37. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu v súdom určenej lehote.

V.
Konanie na správnom súde

38. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je

prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/46/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a následne

bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu
v Bratislave.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

39. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu
prechádzalo, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

40. Správny súd rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 12. decembra 2024,
nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Žalovaný o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadal a na žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd s poukazom
na § 182 ods. 1 písm. g) SSP neprihliadol, keďže žalobca o nariadenie pojednávania nepožiadal včas,

t. j. v rámci podanej správnej žaloby, ale až vo svojom podaní doručenom Krajskému súdu v Nitre dňa
06. apríla 2022. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 02. decembra 2024 oznámené
na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky.VII.
Relevantné právne predpisy

41. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

42. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

43.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

44. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa

postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

45. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

46. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

47. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

48. Podľa § 23 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2021 daňový subjekt
alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových
povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa
osobitného predpisu,21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom,

ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí,
ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá
informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu,21a) uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením
takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný
záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich

utajované skutočnosti,22) do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené
záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému
sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci
podľa osobitných predpisov,22a) do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva
Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, a do súhrnného protokolu podľa § 19a;

to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní.

49. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.50. Podľa § 37 ods. 1 daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri
poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu31) vykonávať miestne zisťovanie aj mimo
obvodu svojej územnej pôsobnosti.

51. Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej
vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

52. Podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť

zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na
účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

53. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

54. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

55. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

56. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

57. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

58. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry

sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa
vyhotovila faktúru.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

59. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty
žalobcovi vo výške 5 295,88 eur za zdaňovacie obdobie október 2018. Žalovaný aj správca
dane konštatovali, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným

dodávateľom, pričom samotný dodávateľ – spoločnosť BLAŽEK SK, s.r.o. predmetné dodanie tovaru
nepotvrdila a so správcom dane nespolupracovala. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal
nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj podstatné porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému, resp. správcovi dane predovšetkým vytkol neprimerané držanie

dôkazného bremena na jeho strane, ako aj viaceré procesné pochybenia, a to zneužitie inštitútu
miestneho zisťovania, vopred pripravenú zápisnicu z prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej
kontroly a neumožnenie nazretia do spisu počas ústneho pojednávania. Úlohou správneho súdu tak
bolo posúdiť, či správca dane a žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty
v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a či v priebehu administratívneho

konania závažným spôsobom procesne nepochybili.

60. Správny súd sa v prvom rade zaoberal jednotlivými žalobnými bodmi týkajúcimi sa procesného
postupu správcu dane. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému zneužitiu inštitútu miestneho zisťovania na
nezákonný výsluch recepčného v objekte, v ktorom má sídlo spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o., je správny

súd toho názoru, že s predmetnou námietkou sa náležite vysporiadal už žalovaný v napadnutom
rozhodnutí. Z úradného záznamu zo dňa 07. marca 2019 obsiahnutého v administratívnom spise je
zrejmé, že v tento deň zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie u spoločnosti BLAŽEK
SK s.r.o. na adrese jeho sídla - Černyševského 10, Bratislava - mestská časť Petržalka. Z predmetnéhoúradného záznamu jednoznačne vyplýva, že zamestnanci správcu dane, ktorí na zozname virtuálnych
kancelárií vyveseného v danej budove našli aj spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o., si následne u recepčného
(zamestnanec spoločnosti HUB Bratislava) overili, či má spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. v tejto budove aj

kancelárske, resp. iné priestory, a to s negatívnym výsledkom. Z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že
by v danom prípade správca dane v skutočnosti vykonal výsluch recepčného v danej budove, keď mu
nekládol žiadne otázky týkajúce sa žalobcom deklarovaného dodania tovaru od spoločnosti BLAŽEK SK
s.r.o., ale sa len pokúšal zistiť, či sa v predmetnej budove nachádzajú priestory, v ktorých táto spoločnosť
vykonáva ekonomickú činnosť. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v danom prípade

bol postup správcu dane v zmysle ustanovení o miestnom zisťovaní obsiahnutých v § 37 daňového
poriadku dôvodný, a teda nebolo potrebné žalobcu o danom miestnom zisťovaní včas vyrozumieť tak,
ako to ustanovenie § 25 ods. 4 daňového poriadku ukladá správcovi dane v prípade výsluchu svedka.

61. Pokiaľ žalobca následne správcovi dane vytkol, že si vopred pripravil zápisnicu z ústneho
pojednávania vo veci prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly uskutočneného dňa 09.

januára 2020, ani túto námietku správny súd nevyhodnotil ako relevantnú. Samotnú skutočnosť, že
správca dane si pred daným ústnym pojednávaním za účelom jeho plynulosti vopred pripravil koncept
zápisnice tak, aby do nej následne počas samotného pojednávania dopĺňal údaje o jeho skutočnom
priebehu, nemožno kvalifikovať ako procesné pochybenie, keďže v zápisnici o ústnom pojednávaní
zo dňa 09. januára 2020 obsiahnutej v administratívnom spise je zaznamenaný skutočný priebeh

pojednávania, v rámci ktorého sa zástupca žalobcu neúspešne domáhal okamžitého nahliadnutia
do spisu, následne odmietol pokračovať v pojednávaní a dobrovoľne opustil miestnosť, ktorú skutočnosť
žalobca ani nepoprel.

62. Rovnako správny súd nepovažoval za opodstatnenú námietku žalobcu týkajúcu sa neumožnenia

nazretia do administratívneho spisu jeho zástupcovi počas ústneho pojednávania uskutočneného dňa
09. januára 2020. Z obsahu administratívneho spisu (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09.
januára 2020, úradný záznam zo dňa 09. januára 2020), ako aj z podanej správnej žaloby je zrejmé,
že zástupca žalobcu sa na danom pojednávaní domáhal okamžitého nazretia do spisu a návrh správcu
dane na dohodnutie iného termínu nazretia do spisu vzhľadom na potrebu prípravy spisu neakceptoval.

Správny súd je toho názoru, že za daných okolností nemožno konštatovať porušenie práva žalobcu
ako daňového subjektu, resp. jeho zástupcu nazerať do spisu vyplývajúceho z § 23 ods. 1 daňového
poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2021 zo strany správcu dane, keďže dané ustanovenie
negarantuje daňovému subjektu ani jeho zástupcovi právo nazrieť so spisu okamžite po tom, ako
o to požiada. Navyše v zmysle § 23 ods. 1 daňového poriadku sú z nazerania vylúčené písomnosti

obsahujúce utajované skutočnosti, dokumenty, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené
záujmy iných osôb, písomnosti, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému
sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci
podľaosobitnýchpredpisov,informácieooznámeníalebosprístupnenídaňovéhotajomstvaPolicajnému
zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní a súhrnný protokol podľa § 19a. Je preto prirodzené,

že správca dane potrebuje určitý časový priestor na prípravu spisu na nazretie, čo akcentuje aj aktuálne
účinné znenie § 23 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane sprístupní spis daňového
subjektu nasledujúci pracovný deň po prijatí žiadosti o nazretie do spisu.

63. Vzhľadom na uvedené pokladal správny súd za nadbytočné zaoberať sa žalobcom namietanou

prípustnosťou zvukovej nahrávky z predmetného ústneho pojednávania, ktorú vyhotovil jeho zástupca,
ako dôkazu, keďže ňou mal žalobca v úmysle preukázať skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi ani nie sú
sporné (príprava zápisnice správcom dane pred ústnym pojednávaním, neumožnenie nazretia do spisu
počas pojednávania).

64. Správny súd ďalej dáva do pozornosti, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť v zmysle
judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva
(napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. júna 2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo

rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 26. októbra 2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

65. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtudane z pridanej hodnoty a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu
na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane
z pridanej hodnoty primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového

podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty sú splnené.

66. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i)
existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov

a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať
daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie
preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať
skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí

byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu SR zo dňa 07. februára 2023, sp. zn.: IV. ÚS

569/2022).

67. Riadne zistenie a ustálenie skutočností, ktoré má správca dane za preukázané, a skutočností,
ohľadne ktorých existujú pochybnosti, nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje daňový
subjekt, preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane

z pridanej hodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový
subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké
skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

68. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný

vydali svoje rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, pričom deklarovaný dodávateľ žalobcu –
spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. nepotvrdila žalobcom deklarované dodanie tovaru, so správcom dane
nespolupracovala a na adrese svojho sídla zapísaného v obchodnom registri mala iba virtuálne sídlo,
z ktorého nevykonávala ekonomickú činnosť. Správca dane a ani žalovaný neskúmali daňový podvod

alebo zneužitie práva, ale výlučne splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Pokiaľ
teda žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval na judikatúru týkajúcu sa daňového podvodu, túto
správny súd nepovažoval v predmetnej veci za relevantnú.

69. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia správcu dane

a napadnutého rozhodnutia žalovaného možno konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili,
riadne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Deklarovaný dodávateľ žalobcu - spoločnosť
BLAŽEK SK s.r.o. nepotvrdil skutočné dodanie tovaru v zmysle žalobcom predložených faktúr a
dokonca sa vyhýbal spolupráci so správcom dane. Na preukázanie opaku, napriek výzve správcu dane
na predloženie dôkazov o uskutočnení zdaniteľného plnenia vykonanej vo vzťahu ku konateľovi žalobcu

naústnompojednávaníuskutočnenomdňa19.júna2019,žalobcanepredložilžiadnerelevantnédôkazy.

70. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že
správca dane na neho neprimeraným spôsobom prenášal dôkazné bremeno a postupoval voči nemu
v tomto smere šikanózne. Správca dane naopak vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve

k zisteniu, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

71. Žalobca bol vo vzťahu k daňovej kontrole pasívny a žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si uplatnil právo
na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom
nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci daňovej
kontroly podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia a (ii)
nebolo preukázané dodanie deklarovaným dodávateľom – spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o., ktorážalobcom deklarované dodanie tovaru nepotvrdila. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane.

72. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím nezistil, že by sa príslušné orgány finančnej správy pri svojom rozhodovaní
odchýlili od relevantných zákonných ustanovení. Podľa názoru správneho súdu správca dane, ako
aj žalovaný svoje rozhodnutia založili na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke

správne vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia a v priebehu konania nedošlo z ich strany
k žiadnym podstatným procesným pochybeniam majúcim vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Žalovaný
sa tiež dostačujúco vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. S odkazom na uvedené,
ako aj na obsah administratívneho spisu, správny súd nemôže konštatovať, že by správca dane
akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu preukazovaním takých skutočností, na ktoré by
nemal dosah. V danom prípade je aj správny súd toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

keď si nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich deklarované dodanie tovaru dodávateľom –
spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o., v čoho dôsledku sa dostal do dôkaznej núdze. Pochybnosti správcu
dane o splnení podmienok na odpočítanie dane na strane žalobcu, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania, sa preto žalobcovi nepodarilo odstrániť.

73. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju
rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

74. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo

požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

75. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.