Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3223010040
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3223010040.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Topoľčanoch, trvale bytom B. C. B., D. C. XXXX/XX, pre prečin sexuálneho zneužívania podľa
§ 201a Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.1.2025, prejednal odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,

sp.zn. BN-3T/10/2023 zo dňa 30.11.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. BN-3T/10/2023 zo dňa 30.11.2023 bolo rozhodnuté tak,
že obžalovaný A. B. bol uznaný vinným z prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že v čase od 21.53 hod. dňa 02.01.2022 do 21.46 hod. dňa

03.01.2022 prostredníctvom internetovej komunikácie na sociálnej sieti FACEBOOK - MESSENGER,
napriek tomu, že vedel, že maloletá E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A., H. C. I., J. X, t. č. B.
- J. XXX, D. A., G. A., mala v tom čase 12 rokov, jej navrhoval osobné stretnutie, ponúkal jej útočisko
na území Slovenskej republiky, v komunikácii uvádzal, že by chcel ohmatávať jej nahé prsia, pýtal sa
na jej sexuálne skúsenosti, zvádzal ju k pohlavnému styku a iným sexuálnym praktikám, v správach jej
detailne opisoval, aké sexuálne praktiky by s ňou pri osobnom stretnutí vykonával.

U obžalovaného okresný súd podľa § 40 ods. 1 písm. c) Trestného zákona upustil od jeho potrestania,
nakoľko podľa názoru okresného súdu ochranné liečenie ktoré mu zároveň uložil, zabezpečí ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest.

Súčasne podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné liečenie

psychiatrické, sexuologicky zamerané, ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie
prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Odvolanie prokurátora
smerovalo proti výroku o upustení od potrestania v neprospech obžalovaného. Následne prokurátor
odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov odvolania prokurátor poukázal na výrokovú

časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Okresný súd Prievidza svoje rozhodnutie o upustení od potrestania odôvodnil v zásade tým, že v danom
prípade je ochranné sexuologický zamerané psychiatrické liečenie ambulantnou formou je aj vzhľadom
na zdravotný stav a vyspelosť osobnosti obžalovaného postačujúce na dosiahnutie účelu trestného
konania.

Hoci sa stotožňujem s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, že vzhľadom spáchanie skutku
obžalovaným v stave zmenšenej príčetnosti v kontexte zaostalosti kognitívneho a mentálneho vývojajeho osobnosti je prioritné uloženie ochranného psychiatrického liečenia zameraného sexuologický,
mám za to, že len samotne ochranné liečenie nemusí naplniť preventívny účel tresty, bez súčasného
uloženiaprimeranejpovinnostispočívajúcejvzákazekontaktovaťmaloletúE.M.akoukoľvek,najmävšak

elektronickou formou, a s tým spojenej potenciálnej hrozby nariadenia výkonu trestu odňatia slobody, a
teda výrok o treste odvolaním napadnutého rozsudku považujem za neprimeraný.
Z vykonaného dokazovania o.i. vyplynulo, že obžalovaný A. B. bol už od svojho detstva evidovaný v
starostlivosti detského psychiatria a od roku 2005 v starostlivosti psychiatrickej ambulancie Centrum
duševného zdravia, s ktorou aj obžalovaný riadne spolupracuje.

M
V znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria 178/2022 sa uvádza, že
pobyt obvineného na slobode by mohol byť v dôsledku jeho kognitívnej, osobnostnej, psychosexuálnej
retardovanosti, nedostatočného rozvoja a nezrelosti pre spoločnosť nebezpečný. Z uvedeného dôvodu
aj znalci odporučili uložiť mu ochranné sexuologický zamerané psychiatrické liečenie ambulantnou
formou. Znalec vypočutý na hlavnom pojednávaní na záveroch znaleckého posudku v plnom rozsahu

zotrval, pričom doplnil, že obžalovaný má veľké problémy nadviazať primeraný relevantný eroticko-
sexuálny kontakt, ktoré ťažkosti vyplývajú z jeho celkovej osobnostnej štruktúry, ktorá je organicky
narušená a jeho schopnosť nadviazať štandardný eroticko-sexuálny kontakt je sťažená.
Zo zabezpečených listinných dôkazov, a to konkrétne z uznesenia povereného príslušníka Obvodného
oddeleniaPZMalackynač.l.186-187spisuanásledneuzneseniavyšetrovateľkyOkresnéhoriaditeľstva

PZ Malacky na č.l. 187a vyplýva, že obžalovaný mal prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
- cez aplikáciu Messenger viesť v domnení, že komunikuje s maloletým S.Ch., sexuálne zamerané
konverzácie nevhodné pre desaťročné dieťa, pričom sa mal pokúšať aj o videochat s domnelým
maloletým.
Zo súhrnu vykonaných dôkazov je teda zrejmé, že hoci obžalovaný nebol pred skutkom odsúdený za

trestný čin, ani postihnutý za žiadny priestupok, sexuálne ladená konverzácia s maloletou E., ktorá bola
predmetom tohto trestného konania a ku ktorej dochádzalo od 2.1.2022 do 3.1.2022, nebol ojedinelý
a jediný exces z inak riadneho života obžalovaného, keďže obžalovaný sa obdobným spôsobom - cez
sociálnu sieť Facebook v dňoch 16. až 17. decembra 2021 nakontaktoval na účet iného maloletého
dieťaťa (za ktoré však bez vedomia obžalovaného vystupoval otec dieťaťa) a s týmto sa pokúšal o

videochat a písal si s ním na sexuálne témy nevhodné pre také maloleté dieťa. Tu je potrebné zdôrazniť,
že k takémuto konaniu obžalovaného (hoci motivovanému jeho nezrelosťou a neschopnosťou nadviazať
primeraný sexuálny kontakt) dochádzalo napriek skutočnosti, že aj v tomto období riadne navštevoval
psychiatrickú ambulanciu.
Som toho názoru, že samotné sexuologický zamerané psychiatrické liečenie ambulantnou formou (hoci

je v tomto prípade s ohľadom na osobnosť obžalovaného veľmi dôležité), samé osebe nedokáže
zabezpečiťindividuálnuprevenciupredopätovnýmspáchanímobdobnéhosexuálneladenéhotrestného
činu, ako by tomu v prípade, ak by súd obžalovanému uložil popri ochrannom liečení aj podmienečný
trest odňatia slobody za súčasného uloženia obmedzenia podľa, § 51 ods. 3 písm. f) Trestného "zákona,
teda zákazu kontaktovania maloletej E.M. prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, kde by

práve potenciálna hrozba nariadenia priameho výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody
v prípade porušenia zákazu, mala na obžalovaného najväčší preventívny účel, a obžalovaný by s
vysokou pravdepodobnosťou dodržiaval tento zákaz nielen vo vzťahu k maloletej E., ale už aj voči
iným osobám a neviedol by už v budúcnosti sexuálne zamerané konverzácie s deťmi cez komunikačné
aplikácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písmeno
e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku Okresného sudu Prievidza č.k.
BN- 3T/10/2023-285 zo dňa 30.11.2023 a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol
tak, že obžalovanému uloží podľa § 201a Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. I), písm. n)
Trestného zákona § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej

sadzby, ktorého výkon bude obžalovaného podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2
rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe
a obmedzenia spočívajúceho v zákaze kontaktovať maloletú E. nar. XX.X.XXXX v akejkoľvek forme,
vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Obhajca
obžalovaného k odvolaniu prokurátora uviedol nasledovné:„Ja som v celom rozsahu stotožňujem s rozhodnutím prvostupňového súdu - ROZSUDOK samosudcu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.11.2023, ktorým mi súd uložil ochranné psychiatrické liečenie,
sexuologicky zamerané, ambulantnou formou.

Poukazujem v tomto smere na výsledky vykonaného dokazovania a to ako v priebehu prípravného
konania. tak aj na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2023 a 30.11.2023. Ja som sa priamo na hlavnom
pojednávaní ospravedlnil za predmetný skutok a svoje konanie som opakovane oľutoval.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že som sa skutku dopustil v stave zmenšenej príčetnosti, kedy
sa u mňa jedná o stav po detskej mozgovej obrne, zaostalosť poznávacieho a rozumového vývoja

osobnosti, vrátane zaostávania vývoja psychosexuálneho, teda organicky psychosvndróm, vrátane
psvchosexuálnei nezrelosti. Somatoxeuálny rozvoj u obžalovaného pokračuje veku primerane, avšak
psychosexualita, teda pochopenie toho, čo sexualita v plnom rozsahu znamená, je u obžalovaného
zaostávajúca.
Uvádzam, že ja som od svojho detstva v starostlivosti detského psychiatra, od roku 2005 som vedený v
starostlivosti ambulancie Centrum duševného zdravia ako stav po prekonanej detskej mozgovej obrne,

zaostávajúci mentálny vývin, ľahká mentálna retardácia. Z vykonaného dokazovania
ďalej vyplynulo, že až do spáchania skutku som viedol riadny život. Ja žijem len so svojou matkou a táto
sa o mňa celý život stará. Pred spáchaním skutku som sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania,
trestného činu či priestupku. Ja mám za to, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie vo
veci a veľmi citlivo a správne celú vec posúdil, keď konštatoval, že ochranné liečenie bude na ochranu

spoločnosti a na nápravu mojej osoby účinnejšie ako trest. S týmto názorom prvostupňového súdu sa ja
v plnom rozsahu stotožňujem. Zároveň uvádzam, že ochrannému liečeniu sa ja dobrovoľne podrobným.
Odvolanieprokurátorapretopovažujemzaneopodstatnené.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnosti
navrhujem, aby odvolací súd zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v

podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že

obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Následne okresný súd rozhodol
napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.
Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním

prokurátora napadnutý výrok o treste, presnejšie o upustení od potrestania obžalovaného.

Z podaného odvolania a jeho odôvodnenia vyplýva námietka prokurátora, že samotné ochranné liečenie
bez uloženia podmienečného trestu odňatia slobody je neprimeraným a nedostatočným opatrením na
ochranu spoločnosti pred prípadným ďalším páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného. Z tohto

dôvodu sa domáhal zrušenia výroku o upustení od potrestania v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr.
por. a uloženia trestu odňatia slobody, ktorého výkon bude odložený na primeranú skúšobnú dobu za
súčasného uloženia probačného dohľadu spojeného so zákazom kontaktovania poškodenej.

Nazákladepreskúmaniaveciodvolacísúdpovažujenapadnutérozhodnutiesasprávne.Kprokurátorom

vytýkanej neprimeranosti uloženého ochranného liečenia pri súčasnom upustení od potrestania
obžalovaného považuje odvolací súd za potrebné poukázať na závery znaleckého skúmania
v prejednávanej veci, o ktoré okresný súd správne oprel svoje skutkové a právne úvahy prezentované
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa zistení súdneho znalca sa v prípade obžalovanéhojedná o osobu, ktorá od narodenia trpí organickým psychosyndrómov. Uvedené zdravotné postihnutie
sa prejavuje zaostávajúcim vývojom osobnosti obžalovaného, vrátane psychosexuálneho vývoja,
čo ma za následok, že obžalovaný nedokáže plne predvídať, rozpoznať a ovládať svoje konanie.

Zdravotný stav obžalovaného si preto vyžaduje, aby bol v oblasti psychosexuality edukatívne vedený
a vzdelávaný. S poukazom na uvedené odborné závery okresným súdom uložené ochranné liečenie
podľa názoru odvolacieho súdu dokáže účinne eliminovať, resp. zmierniť hlavnú príčinu trestnej činnosti
obžalovaného, ktorá súvisí s jeho zdravotným stavom (mentálnym zaostávaním), a to aj bez uloženia
akéhokoľvek trestu, ktorý sa za daných okolností javí ako menej účinný prostriedok na ochranu

spoločnosti a nápravu obžalovaného v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Odvolací súd sa preto
stotožnil so správnosťou názoru okresného súdu, že uložené ochranné liečenie predstavuje vhodnejší
preventívny prostriedok na predchádzanie možnej obdobnej trestnej činnosti zo strany obžalovaného,
ktorý doteraz nebol žiadnym spôsobom varovaný pred následkami protiprávnej činnosti.

Pokiaľ ide o námietku prokurátora, že už v čase stíhaného skutku bol obžalovaný v zdravotnej

starostlivosti psychiatra, je potrebné vziať v úvahu, že doteraz vykonávaná psychiatrická starostlivosť
bola zameraná ma liečenie zaostávajúceho mentálneho stavu obžalovaného vo všeobecnej rovine.
Okresným súdom uložené ochranné liečenie však predstavuje doplnenie aktuálne poskytovanej
zdravotnej starostlivosti o psychosexuálne zamerané edukované a terapeuticky vedenie a zvládanie
situácii s tým spojenými. Uložené ochranné liečenie preto bude spolupôsobiť popri už vykonávanom

psychiatrickom liečení ako jeho špeciálne doplnenie cielené na psychosexuálny rozvoj osobnosti
obžalovaného.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu dospel
k záveru, že za situácie, keď sa obžalovaný pod vplyvom svojho zdravotného stavu dopustil žalovaného

trestného činu v stave zmenšenej príčetnosti, samotné ochranné liečenie predstavuje v prípade
obžalovaného primeraný a potrebný prostriedok, ktorý v súlade s § 40 ods. 1 písm. c) Tr. zák. zabezpečí
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie než akýkoľvek do úvahy pripadajúci možný trest.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného

súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.