Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Dulina

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200957
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224200957.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, D. – E. D., právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, so sídlom
Hlavná 27, Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpenému: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 45 946 868, o zdržanie sa použitia dohody o

zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere dostupná
pôžička č. 1316423254, zo dňa 09.12.2013, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym
predchodcom žalovaného a žalobkyňou na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere dostupná
pôžička č. 1316423254, zo dňa 09.12.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok

zo mzdy žalobkyne. Zároveň žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému
a zamestnávateľovi žalobkyne uložila povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo
mzdy.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Poštová
banka, a.s., uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 1316423254,

zo dňa 9.12.2013 (ďalej len Zmluva), ktorej súčasťou je drobným písmom inkorporovaná Dohoda o
zrážkach zo mzdy v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [7]. V
čase podpisovania Zmluvy o úvere nemala vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára
aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s Dohodou, nebola na nič upozornená a nebolo jej nič
vysvetlené. O samotnej skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj Dohodu o
zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, ktorým je UNIVERZITNÁ NEMOCNICA

BRATISLAVA, ktorému žalovaný zaslal žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa
1.4.2019. V konaní namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná Dohoda
so žalobkyňou nebola individuálne dojednaná, ale bola jej predložená na podpis spolu so samotnou
spotrebiteľskou zmluvou. Mohla len Zmluvu spolu s Dohodou ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa
celému predformulovanému obsahu. Dohoda je vyhotovená ako súčasť samotnej Zmluvy a žalobkyňa
nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a nemala možnosť ju odmietnuť. Konanie dodávateľa,

ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú
praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodávateľ má mocenskú, ekonomickú aprávnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých
zmluvné podmienky stanovuje sám dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť,
lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky

žalobkyňanemalainúmožnosť,akopredloženúspotrebiteľskúzmluvuspoločnesďalšímipísomnosťami
vrátane inkorporovanej Dohody podpísať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,
ktorým by bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému, jej zamestnávateľ je
povinný vykonávať zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť alebo
obmedziť. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka

dôvodná a zákonná. Žalovaný si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek
súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na majetok žalobkyne a vymáhať pohľadávku bez
objektívnehoposúdeniaspotrebiteľskejzmluvynezávislýmorgánom.Spotrebiteľskázmluvatotižnesmie
obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku
na ochranu spotrebiteľa. Naviac, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, Zmluva
musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ).
Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti upravené v § 9 ods. 2 písm. f), g), j) zákona
o spotrebiteľských úveroch. Pôvodný veriteľ, Poštová banka, a.s., žalobkyni poskytol úver vo výške 2
000,- eur, pričom v splátkach som mu uhradila sumu 114,58 eur a na zrážkach zo mzdy bola žalovanému
k 12/2023 poskytnutá suma 3 265,53 eur. Uvedená Dohoda ako zmluvné ustanovenie spôsobuje, v

rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu výzvu žalovaného na vykonávanie zrážok
zo mzdy, Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 1316423254 zo dňa 09.12.2013, vyjadrenie žalovaného

k žiadosti žalobkyne zo dňa 15.02.2024, stav pohľadávky žalovaného ku dňu 15.02.2024 a uznesenie
Krajského súdu v Prešove č.k. 20CoCsp/3/2024 – 525 zo dňa 25.03.2024.

4. Tunajší súd uznesením zo dňa 08.04.2024, č.k. 1Csp/17/2024 – 22, právoplatným dňa 24.04.2024
nariadil na základe návrhu žalobkyne neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o
úvere dostupná pôžička č. 1316423254, zo dňa 09.12.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde Bardejov pod spisovou značkou 1Csp/17/2024.

II. Žalovaný v 2. rade (zamestnávateľ žalobkyne ) j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 1316423254, zo
dňa 09.12.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, do právoplatného skončenia veci
vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 1Csp/17/2024.

III. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade žiadna zo strán na náhradu trov konania n e
m á p r á v o .

5. Žalovaný dňa 09.04.2024 doručil súdu svoje vyjadrenie k podanej žalobe, v ktorom uviedol, že v

celom rozsahu nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko žalovaný využil zákonom prípustný prostriedok
na domoženie sa svojej pohľadávky a to dohodu o zrážkach zo mzdy. Nie je pravdou, že by žalobca
nemal o uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy vedomosť, nakoľko pri uzatvorení zmluvy o úvere
bol informovaný a poučený o všetkých právach a povinnostiach, o čom svedčí i podpis na zmluve
o úvere, ktorým žalobca potvrdil predmetnú skutočnosť (bod 5 zmluvy). Žalobca v podanej žalobe

namieta náležitosti zmluvy o úvere, ktoré skutočnosti nemajú žiaden právny význam a vplyv na
posúdenie namietanej dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko žalobca mal uviesť konkrétne právne
dôvody, pre ktoré zastáva názor, že namietaná dohody o zrážkach zo mzdy je neprijateľná alebo
neplatná. Žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktorými by preukázal dôvodnosť podanej žaloby.
Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že v zmluve o úvere absentujú obligatórne náležitosti, nakoľko zmluva

o úvere má všetky zákonom požadované náležitosti. Navyše žalovaný podotýka, že je zrejmé, že ak
by nebol využitý zákonom prípustný prostriedok slúžiaci veriteľom na uspokojenie ich pohľadávok –
dohodu o zrážkach zo mzdy, k uspokojeniu pohľadávky žalovaného by nedošlo, došlo by k výraznému
zásahu o jeho ústavného majetkové ho práva, nakoľko žalobca splatil na úver sám len čiastku vovýške 114,58 Eur, ako sám uviedol. Je teda zrejmé, že žalobca si peniaze požičal, minul, ale tieto
už nevrátil a porušil zásadu pacta sund servanda. Žalovaný rovnako nesúhlasí s názorom žalobcu,
že by predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu medzi veriteľom

a dlžníkom, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný zabezpečovací prostriedok,
ktorý plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Občiansky zákonník stanovuje základné kritéria
na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a to písomnú formu a uvedenie základných náležitostí o
zmluvných stranách. Podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie je výška zrážok, avšak
zákonodarca myslel aj na situáciu, aby nedošlo k zneužitiu uvedeného zabezpečovacieho prostriedku

v neprospech dlžníkov, a limitoval výšku zrážok, že tieto nemôžu byť vyššie ako by boli pri výkone
rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje,
resp.nespôsobuježiadnunerovnováhumedziveriteľomadlžníkom,resp.dodávateľomaspotrebiteľom,
nakoľko zákon limituje výšku a rozsah zrážok zo mzdy. Zastávame názor, že ak by dohoda o zrážkach zo
mzdy bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, táto by bolo odstránená z právnej úpravy Občianskeho
zákonníka. Z ust. § 551 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť, aby dohoda o zrážkach zo

mzdy bola uzatvorená samostatne, teda na samostatnom dokumente, pretože zákon stanovuje len
podmienku písomnej formy, ktorá podmienka v danom prípade splnená bola. Dohoda o zrážkach
zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v
súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nejde o prejav nerovnováhy
zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo

mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou.
Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov
týcmto inštitútov, bol by to v zákone uviedol. Ani gramatickým, dokonca ani tým najextenzívnejším
výkladom, nie je možné dospieť k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by
bola neplatná. Vychádzajúc zo systematiky zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podmienka,

ako právna skutočnosť je definovaná v ustanovení § 36 odsek 1 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky
zákonník, a to tak, že vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Gramatickým
výkladom § 53 odsek 4 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník je odôvodnený záver, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s

ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym
vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečovací inštitút. Nie je to jednostranné
uloženie povinnosti viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne, alebo nie. Naopak je to práve na
dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu.
Nemožno súhlasiť s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje náležitostí v zmysle ust. § 551

Občianskeho zákonník, nakoľko obsahuje všetky podstatné, ktoré uvedené ustanovenie stanovuje, z
ktorých dôvodov žalovaný pokladá argumentáciu žalobcu v ďalších častiach za účelovú, pretože zákon
neobsahuje žiadne ďalšie výhrady, či náležitosti. K namietanej platnosti dohody o zrážkach zo mzdy si
dovoľujeme uviesť, že žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla
mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach

a povinnostiach na jeho strane. Vzhľadom ku skutočnosti, že dôkazné bremeno nesie žalobca, je jeho
povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade
ide len o účelové, ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal
brať do úvahy. Žalobca si slobodne vybral právneho predchodcu žalovaného, napriek tej skutočnosti, že

na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov, akceptoval vykonávanie zrážok
právnym predchodcom odporcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou,
nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného
zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre

prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem
vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútov, bol by to v zákone uviedol. Ani
gramatickým, dokonca ani tým najextenzívnejším výkladom, nie je možné dospieť k záveru, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu
je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými

princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom,
ktorým je mimosúdne uspokojnenie pohľadávky. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, upravený ust. §
551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov nikde neuvádza povinnosť
zmluvných strán (veriteľa a dlžníka) určiť si výšku zrážok zo mzdy. Z pohľadu zákona na to, aby boladohoda o zrážkach zo mzdy medzi dvoma zmluvnými platná, vyžaduje sa, aby bola uzatvorená v
písomnej forme. Samotný zákon však neobsahuje ustanovenie o tom, že sú zmluvné strany povinné v
dohode určiť si výšku zrážok zo mzdy, určuje však, že výška zrážok zo mzdy nesmie byť väčšia aká

by bola pri výkone rozhodnutia. Poštová banka, a.s., ako právny predchodca žalovaného, povinne na
svojom internetovom sídle F. zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade s ustanovením § 37 ods. 1
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli žalobcovi dostupné k nahliadnutiu
v akomkoľvek formáte písma a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej
zmluvy o úvere a tak mal možnosť si vybrať či uzavrie zmluvu úvere so spoločnosťou Poštová banka,

a.s.. Na základe zmluvy o úvere boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal v
pravidelných splátkach uhrádzať. Pohľadávka žalovaného bola zabezpečená prostredníctvom dohody
o zrážkach. Nakoľko zo strany žalobcu došlo k omeškaniu so splátkami, dostal sa do omeškania,
čím vznikol žalovanému nárok na úroky z omeškania, ako aj oprávnenie uspokojiť svoju pohľadávku
prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý si zmluvné strany medzi sebou dohodli.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy môže slúžiť na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ako aj na

uspokojenie pohľadávky veriteľa, pričom nejde o zabezpečenie veriteľovej pohľadávky v prípade, že
ju dlžník sám neuspokojil, ale dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým, že dáva súhlas
na to, aby bola veriteľova pohľadávka uspokojená postupne, a to zrážkami zo mzdy dlžníka. Ako z
uvedeného vyplýva, navrhovateľ dal odporcovi súhlas na výkon zrážok zo mzdy pre prípad, že sa
dostane s úhradou splátok do omeškania, pričom sa teraz tento súhlas snaží obísť. Ochrana spotrebiteľa

je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla
k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek
zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody
a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od
povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal

dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko zastáva názor,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je platný právny úkon ako i platný zabezpečovací prostriedok, pri ktorom
zákonlimitujeajvýškusplátok,pretonemožnohovoriťobezlimitovosti.Žalovanýnavrhol,abysúdžalobu
vcelomrozsahuakonedôvodnúzamietolažalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.

6. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.08.2024 uviedol, že žalovaný
vo svojom vyjadrení zo dňa 9.4.2024 k žalobe obhajuje uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy,
pričom iba všeobecne konštatuje, že táto je platná a nie je uzatvorená v rozpore so zákonom.
Žalobkyňa v podanej žalobe presne a jasne špecifikovala, v čom vidí nekalú obchodnú praktiku zo

strany žalovaného pri uzatváraní spornej Dohody o zrážkach zo mzdy a nedostatky v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy vrátane spotrebiteľskej zmluvy majú bezpochyby
tzv. formulárový charakter. Zo strany žalovaného nebola nijakým spôsobom upozornená na predmetnú
Dohodu. Všetky zmluvné podmienky a listiny predložené k zmluve o spotrebiteľskom úvere predstavujú,
s výnimkou dojednania sa o výške poskytnutého úveru, diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa

ovplyvniť ich obsah. Žalobkyňa nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah týchto podmienok.
Mohla len Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vrátane Dohody, t.j. ako celok odmietnuť, alebo podrobiť
sa celému predformulovanému obsahu. Pri uzatváraní Dohody bolo potrebné rešpektovať pravidlá
kontraktačného procesu vyplývajúce z noriem spotrebiteľského práva. V zmysle citovaných ustanovení
znáša dôkazné bremeno žalovaný a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné ustanovenie

bolo dojednané individuálne. Žalovaný však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že so žalobkyňou
viedol kontraktačný proces vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy. Neplatnosť Dohody o zrážkach zo
mzdy predstavuje skutočnosť, že dodávateľ so žalobkyňou túto individuálne nedojednal a táto spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný
iba vo všeobecnej rovine konštatuje s poukazom na vyhlásenie učinené v spornej Dohode o zrážkach

zo mzdy, že žalobkyňa bola riadne poučená o všetkých dôsledkoch. Z uvedeného prehlásenia, ako
ani z vyjadrenia žalovaného však nevyplýva o akých dôsledkoch mala byť a či vôbec bola žalobkyňa
upovedomená a poučená. O samotnej skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj
Dohodu o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa dozvedela až od svojho zamestnávateľa pri realizácii zrážok
zo mzdy. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc

v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi javí
byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti
spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné,
vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľprodukt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí. Žalovaný konal v rozpore s
požiadavkou odbornej starostlivosti, keď mi podsunul na podpis zmluvu, ktorá obsahovala spornú
Dohodu o zrážkach zo mzdy, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane

spotrebiteľa. Konanie dodávateľa predstavuje obchodnú praktiku, ktorá podstatne narušuje alebo
môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy,ktoráobsahovalaajDohoduozrážkachzomzdyžalobkyňanemalavedomosť,čoinštitútdohody
o zrážkach zo mzdy znamená, aké sú jeho právne následky, jej vôľa v tomto čase smerovala výlučne
k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy a nie k uzatvoreniu ďalšieho právneho úkonu, Dohody o zrážkach

zo mzdy.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.09.2024 uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne
nové, či rozhodujúce skutočnosti, ktorými by relevantne namietla tvrdenia deklarované žalovaným.
Žalobca taktiež uviedol, že z jeho vyhlásenia v zmluve o úvere nevyplýva, o akých dôsledkoch mal byť
poučený, ktoré tvrdenia žalovaný pokladá za absolútne účelové a nie relevantné. Žalovaný podotýka,

že v zmluve o úvere v článku 3 bod 5 je jednoznačne uvedené, že klient sa pred uzatvorením
zmluvy o úvere oboznámil s podmienkami úveru a potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentami
oboznámený a súhlasí s nimi. Vzhľadom na uvedené je jednoznačne preukázané, že žalobca bol
riadne pred uzatvorením zmluvy o úvere poučený a oboznámený o všetkých zmluvných dojednaniach
ako i obchodných podmienkach a výslovne vyhlásil, že s týmito súhlasí. Na základe uvedeného je

tvrdenie žalobcu nepravdivé a výsostne zavádzajúce. Skutočnosť, že zmluva má formulárový charakter
automaticky neznamená, že zmluva je neplatný právny úkon, nakoľko sa jedná o všeobecne prípustný
typ zmluvy. V druhom rade žalovaný podotýka, že ani skutočnosť, že má niekto hmotnoprávne
postavenie spotrebiteľa automaticky neznamená, že tomuto subjektu má byť za každých okolností
poskytnutá právna ochrana. Žalovaný ďalej uvádza, že v každom jednom prípade je nevyhnutné

prihliadať a skúmať všetky osobitosti skutkového stavu ako napríklad, že v prípade ak by žalobca dodržal
svoje záväzkové povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere a uhrádzal by mesačné splátky, nedošlo
by k postúpeniu pohľadávky na žalovaného. Žalobca je tým, ktorý zasiahol do ústavného majetkového
práva. Vyjadrenie žalobcu ohľadom neschopnosti spotrebiteľov, a nezodpovednosti a ľahkomyseľnosti
spotrebiteľov svedčí o tom, že spotrebitelia zneužívajú svoje hmotnoprávne postavenie a zneužívajú

právny systém, napriek tomu, že oni si požičajú finančné prostriedky, tieto nevrátia a ešte sa potom
domáhajú nejakých práv ? Každý jeden človek bez ohľadu na vzdelanie si je vedomý, že ak si požičia
peniaze, tieto musí vrátiť a preto podvodné, či účelové konanie spotrebiteľov, ktorí si požičajú a nevrátia
nemôže byť právnym systémom chránené. Právny ochrana spotrebiteľov musí mať svoje medze a
hranice, nakoľko v opačnom prípade dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces a rovnosť

zbraní a právnu istotu a otvára sa spotrebiteľom možnosť zneužívať právny systém a zasahovať do
ústavných majetkových práv veriteľov. Žalovaný naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach proklamovaných
vo svojom vyjadrení k žalobe a zastáva názor, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko
neexistuje právny titul na uplatnenie žalobného nároku z dôvodu absencie naplnenia niektorej zo
skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Žalovaný totiž využil zákonom prípustný prostriedok na

zabezpečenie uspokojenia jeho pohľadávky a zároveň sa jedná o platný právny úkon.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.01.2025 o 8.30 h v pojednávacej miestnosti
č. 2 Okresného súdu Bardejov. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia sporových strán.
Pojednávania sa nezúčastnili žalobkyňa a žalovaný, ktorí nežiadali o odročenie pojednávania, preto súd

vec prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti
žalobkyne a žalovaného.

9. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP a oboznámil obsah
podaní strán sporu a nasledovné listinné dôkazy: výzvu žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy,

Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 1316423254 zo dňa 09.12.2013, vyjadrenie žalovaného k žiadosti
žalobkyne zo dňa 15.02.2024, stav pohľadávky žalovaného ku dňu 15.02.2024, ako aj ostatný obsah
spisu a zistil tento skutkový stav:

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a poukázal na svoje písomné

podania.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Žalobkyňa
bola oboznámená o právnych a finančných dôsledkoch uzavretej zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zomzdy založila právny vzťah akcesorickej povahy za účelom posilnenia postavenia veriteľa. Žalobkyňa
mala možnosť oboznámiť sa so zmluvnými podmienkami pri podpise zmluvy ako aj na webovej stránke
pôvodného veriteľa. Žalobkyňa svoj dlh uznala a uzavrela opätovne dohodu o zrážkach zo mzdy k

čomu predkladá Dohodu o splátkovom kalendári s uznaním záväzku zo dňa 18.02.2020 a Dohodu o
zrážkach zo mzdy zo dňa 20.11.2019. Žalobkyňa sa mohla oboznámiť s podmienkami zmluvy a pri
uzatváraní právnych vzťahov s bankami je skúsená. Má za to, že právoplatné uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia upravuje pomery strán aj do budúcna a zároveň že zmluva obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti. Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol.

12. Z predloženej Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 1316423254, zo dňa 09.12.2013 súd zistil, že
žalobkyni ako dlžníčke právny predchodca žalovaného – Poštová banka, a s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „G. H.“) ako veriteľ poskytol úver vo výške 2 000 eur,
ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 72 mesačných splátkach po 57,29 eur. Dátum prvej platby bol
dohodnutý na 25.01.2014, dátum ďalšej platby k 25. dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru dňa

25.12.2019. Úroková sadzba bola dohodnutá na 24,50 % p.a., RPMN 19,35 % a celková výška nákladov
predstavovala 1 860,08 eur.

13. Podľa časti 3, bodu 7 Zmluvy: „Klient, ako aj Spoludlžník, a to každý z nich osobitne podpisom tejto
ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka
ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Klientovi a Spoludlžníkovi
zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však
vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky
Poštovky.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žiadosti žalobkyne zo dňa 15.02.2024 uviedol, že voči nej eviduje
pohľadávku plynúcu zo zmluvy o úvere dostupnápôžička č. 1316423254, ktorú pôvodne uzatvorila
s veriteľom – Poštová banka, a.s. dňa 09.12.2013. Pôvodný veriteľ dňa 19.05.2015 uplatnil svoj nárok
na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Rozhodcovská a mediačná pod sp.zn. PB-R/1214/0047

a súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2016. Pohľadávka bola
na žalovaného postúpená zmluvou zo dňa 13.06.2017.

15. Podľa predloženého stavu pohľadávky žalobkyňa uhradila titulom úveru č. 1316423254 žalovanému
za obdobie 12.04.2019 – 15.02.2024 celkom sumu 3 447,34 eur.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné

meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov akou veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo

službeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a
konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide

o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie

o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie

istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné

poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru

pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)

názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru
sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluveo spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady

na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

22. Podľa § 53 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k uzavretiu
zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

26. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

27. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

29. Podľa § 551 ods. 2 OZ proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila.

30. Podľa § 551 ods. 3 OZ ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

31. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinný
od 01.05.2014), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho

alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

32. Podľa § 29b citovaného zákona, ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z

nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014 v § 29b zák. č. 250/2007 Z. z. teda
neobsahuje úpravu § 5a ods. 1 písm. a); preto od účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015).33. Podľa § 2 písm. p), r), u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie
konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu
predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,
r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil, u)

odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

34. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)

podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

35. Podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú,

ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

36. Predložená zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným (resp. jeho právnym predchodcom) je

zmluvou typovou. Nakoľko dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, žalovaný (resp. jeho právny
predchodca) bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa.
Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako
formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je
založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami
OZ a ZoSÚ.

37. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je

prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

38. Už právny predchodca žalovaného – banka vystupujúca ako dodávateľ v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa bola povinná konať so žalobkyňou ako spotrebiteľom s odbornou starostlivosťou, teda
predovšetkým jej vznikali povinnosti voči žalobkyni aj v kontraktačnom procese, a ak konala v súlade s
vyššie uvedenými ustanoveniami tohto zákona aj § 7 ZoSÚ, mal by žalovaný ako jej právny nástupca

dokázať aj po uplynutí tejto doby od uzavretia zmluvy, že tieto svoje povinnosti si voči nej banka splnila.
Žalovaný ich nielenže nepreukázal, ale oproti tomu poukazoval na to, že žalobkyňa neuhradila svoj
dlh voči žalovanému. Práve takýto výklad povinnosti veriteľa a prenášanie svojej zodpovednosti na
spotrebiteľa, je v rozpore s dobrými mravmi.

39. Podľa rozhodnutia zverejneného v Zbierke stanovísk SR a rozhodnutí súdov SR č.2/2022 pod R 16
v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnostispotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákona sú splnené, ak
zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť
úver s príslušenstvom trvá.

40. Podľa názoru súdu v danom prípade uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere určovala primeraným
spôsobom výšku úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky,
úrokovú sadzbu, anuitnú splátku a dátum uzatvorenia zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil
s námietkou absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 pism. f) ZoSÚ.

41. Aj pokiaľ ide o namietanú absenciu podmienok upravujúcich čerpanie úveru podľa § 9 ods. 2
písm. g) ZoSÚ, s touto sa súd nestotožnil. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je táto
náležitosť daná v ustanovení časti 3, bod 1, podľa ktorého zmluvou vzniká Poštovke záväzok poskytnúť
KlientovipeňažnéprostriedkyzasplneniepodmienokstanovenýchPoštovkou,dovýškyuvedenejvZoÚ.
Poštovka poskytne Klientovi peňažné prostriedky vo výške schváleného úveru zníženého o poplatok

za spracovanie úveru podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov Poštovky. Poskytnutím prostriedkov zo
zmluvy vzniká Klientovi ako aj Spoludlžníkovi záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku
Poštovky (vrátane poplatkov, úrokov z omeškania, úrokov a zmluvnej pokuty) vrátiť plniť ostatné
povinnosti v zmysle Obchodných podmienok pre úver – dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná
rezerva (OP).

42. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne tým, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Pokiaľ ide o absenciu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, táto v zmluve nie je uvedená výslovne a nemožno k nej dospieť ani matematickým výpočtom.
Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 2 000 eur, pričom celková výška nákladov je 1 860,08 eur. Pokiaľ

sa žalobkyňa zaviazala poskytnutý úver splácať 72 mesačnými splátkami po 57,29 eur, súčin počtu
mesačných splátok a výšky mesačnej splátky (4 124,88 eur) nezodpovedal zo zmluvy odvoditeľnej výške
celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (2000 eur + 1 860,08 eur).

43. Rovnako v zmluve absentuje uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN.

44. Súd poukazuje na judikát zverejnený pod R 86/2021, podľa ktorého z ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení do 31. marca 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol
konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet.

V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podľa ktorého predpoklady potrebné
na výpočet RPMN, sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky
úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne vyplývajú.
Súd poukazuje v predmetnej veci na to, že aj keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška
úveru, výška splátky, jej interval, počet splátok a výška úrokov, absentuje v nej uvedenie nákladov

na poistenie a prípadných poplatkov (v zmluve sa výslovne uvádza poplatok za spracovanie úveru
v neuvedenej výške).

45. Z týchto dôvodov súd dospel v posudzovanom prípade k záveru o absencii náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. j) ZoSÚ, v dôsledku ktorej sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1

písm. b) ZoSÚ).

46. Žalobkyňa namieta neprijateľnosť, a teda neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi
právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, určenej na zabezpečenie pohľadávky úverového
veriteľa voči žalobkyni.

47. Pojem neprijateľná zmluvná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá
napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (Rozsudok SD EÚ
C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý

by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti
domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z. z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§
53 ods. 5 OZ), a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa.48. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 OZ nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Predmetná zmluvná podmienka je súčasťou tzv. štandardnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

zo dňa 09.12.2013, ktorá je formulárovo pripravená, a teda žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť
ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní.

49. Súd súhlasí s vyjadreným názorom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút
podľa§ 551 OZ. Nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku

podrobil prieskumu podľa čl. 1 ods. 2 Smernice Rady č. 93/1/EHS. Či sporná podmienka odráža
„záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné poukázať na cieľ uvedenej smernice,
teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi
uzavreli predajcovia alebo dodávatelia a je treba pripomenúť, že túto výnimku je ako každú výnimku
potrebné vykladať reštriktívne.

50. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci
z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch
podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak
musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná
podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto

podmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatiamedzizmluvnýmistranamibezohľadu
na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú
odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok
RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“.

51. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky vo veci C-598/21 cit. „64. Na
účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu súdu prináleží
overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia
medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia podporne,
a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania medzi zmluvnými

stranami. 65. Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že toto ustanovenie poskytuje
zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné záruky v prípade predčasného
splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1Občianskeho zákonníka sa strany
nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa. 66. Vnútroštátny súd

sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej odpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil,
že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich
uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež uviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti
predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa, a nie právna povinnosť predčasného splatenia. V
tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý

výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje možnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny
súd sa okrem toho domnieva, že § 54ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská
vláda, nevedie k odlišnému výkladu. Toto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho
zákonníkavprospechspotrebiteľa.Vysvetľuje,želenzaokolností,keďzmluvnéstranyzahrnúdozmluvy
doložku o predčasnom splatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka pred uplatnením tohto práva 67. Na pojednávaní žalobcovia a Komisia
zdôraznili, že uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej
dohode medzi stranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné
splatenie úveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné
požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred

požadovaním predčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia
tohto práva, a to rozhodnutie o jeho uplatnení, závisí od podnikateľa. XX. Presvedčili ma vysvetlenia
vnútroštátneho súdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné
ustanovenia vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných
dojednaní medzi stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku

1 ods. 2 smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej
dohody§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie
celej pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladápredčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným
právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy
o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto

ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami
zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi
súdmi a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.
71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať

predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1
ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice
93/13.“.

52. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda o
zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1 OZ je nepochybné,

že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať
vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú
výšku zrážky zo mzdy.

53. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v

spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením
§ 53 OZ.

54. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo
mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej
autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 OZ. Na

základe uvedených skutočností je možné jednoznačne konštatovať, že uvedený zabezpečovací inštitút
umožňujedodávateľovisiahnuťnemajetkovéprávaspotrebiteľaajzapredpokladu,žesiuvedenénároky
uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo podľa názoru súdu spôsobuje
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa
podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku

dodávateľa a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú, a tým aj
neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ.

55. Uvedený postup žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) sa dá s poukazom na už uvedené
dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice

Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu
ochranu. Súd poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom

procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať
súd ohľad. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle

efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o
spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti
vnútroštátnemu súdu nariadiť predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z
dlžníkovej mzdy.“.

56. Veriteľ - žalovaný, sám diktuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom,
pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku
pohľadávky a jej príslušenstva, a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemá možnosť priamo voči svojmuzamestnávateľovi zrážky zo mzdy zastaviť. Je potrebné poukázať aj na súdnu prax v obdobných
právnych veciach, ktorá prijala závery, že žalovaný pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy ako
zabezpečovacieho prostriedku, ktorá bola súčasťou úverovej (formulárovej) zmluvy bez toho, aby túto

zmluvnú podmienku so žalobcom individuálne dojednal, ak žalobca nemohol ovplyvniť, ani túto dohodu
vylúčiť, pričom na jej základe zamestnávateľ žalobcu by pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy napriek
tomu, že takáto dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
rozporná s právom EÚ, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, so zákonom alebo dobrými mravmi, a preto
je neplatná. Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa nekalých

podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez
návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom ochrany
spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet Kutilén).

57. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu,žesiuvedenénárokyuplatňujezneprijateľnýchklauzúl,resp.neplatnýchprávnychúkonov,
a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný
sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl
uplatneného nároku dodávateľa

58.Dohodaozrážkachzomzdyzabezpečujepohľadávku,ktorávzniklazposkytnutéhospotrebiteľského
úveru, je akcesorickej povahy k hlavnému záväzku, ktorý je spotrebiteľský. Medzi stranami nebolo
sporné, že uzavretá zmluva o úvere je spotrebiteľská, že žalobkyni boli poskytnuté z titulu úveru peňažné
prostriedky a že došlo aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy.

59. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom civilného práva, pričom ide o zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, uzavretý medzi dlžníkom a veriteľom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V dohode
o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí označovať

označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky, výšku dohodnutých
zrážokavpodľa§5aods.1oochranespotrebiteľajeprípustnézabezpečeniezáväzkuzospotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ak bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej
listiny, pričom spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

60. Predmetnou dohodou sa zabezpečuje spotrebiteľský úver, pričom nie je rozhodné, či dochádza
aj k uplatneniu práva na plnenie alebo, či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na
zabezpečeniestavuprávnejistotyvtomzmysle,abysavyholhrozbeaplikácietakejtodohodyozrážkach
zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí. Inštitút výkonu zrážok zo mzdy nepodlieha žiadnej súdnej
kontrole. Umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez

predchádzajúceho odobrenia súdom, pritom ide okrem iného aj o otázku či dlh existuje a v akej výške.
Výkon ako sa tomu stalo v tomto prípade inicioval veriteľ, subjekt s opačnými záujmami, ktorý často
požaduje zaplatiť aj prostriedky, na ktoré nemá nárok - neprimerané sankcie, zmluvné pokuty, poplatky,
či úroky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusí mať nárok.

61. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako
aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho
mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, by po
splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané.

Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je
účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby
zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky
nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom
rozsahu znížiť (pozri rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006). Je teda

nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácií ktorého sa
však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku plynúcu z
úveru, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ.62. Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v predmetnej veci jasne a určite koncipovaná.
Je preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná úverová
zmluva do ktorej bola inkorporovaná, no je nepochybným, že v deň uzavretia Zmluvy o úvere ešte nebolo

možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda zabezpečovať.

63. Ďalej má súd za to, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa
v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu práv
spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa.

Rovnako boli prijaté Smernice a Nariadenia, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Podľa
judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle zákonov nielen ustanovenia národného
práva implementujúce napríklad Smernice, ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd
je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu
Smerníc (ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení cieľa Smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nutné

chrániť postavenie spotrebiteľa a nastolenie rovnováhy, ktorú tá - ktorá zmluva upravuje medzi právami
a povinnosťami zmluvným strán, a to v záujme skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane
spotrebiteľa,jenutnévychádzaťzrozšírenéhovýkladudefiníciespotrebiteľskejzmluvy,ktorejznakomje,
že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje, t. j. je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je tak povinnosťou súdu reflektovať na obsah
a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalujúca strana sa
domáhala ochrany svojich ústavných práv.

64. Treba poukázať na neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy
Dohodou o zrážkach zo mzdy aj z dôvodu neprijateľnosti a možnosti vymáhať dlh bez určenia jeho
oprávnenej výšky a bez súdneho prieskumu podmienok zmluvy. Možno jednoznačne uviesť, že uvedená
Dohoda nespĺňa podmienky náležitého perfektného právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka,
čo sa týka určitosti a oprávnenosti výšky pohľadávky. Z jej obsahu nevyplýva výška zabezpečenej

pohľadávky, ktorú by si žalovaný nárokoval zo zmluvy o úvere, je možné mať preto dôvodne za to, že
mohlo by dôjsť k zrážkam zo mzdy aj súm neprináležiacich žalovanej strane, vyplývajúcich z prípadných
neprijateľných zmluvných podmienok (napr. aj zo zmluvných pokút a tiež neprijateľných poplatkov).

65. Takéto zabezpečenie záväzku na základe vopred pripravenej dohody o zrážkach zo mzdy

bez uvedenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprijateľnú a
neprimeranú požiadavku poskytovateľa úveru, lebo tento sám subjektívne rozhoduje, že bude vymáhať
od žalobkyne dlh podľa vlastných predstáv o výške pohľadávky a jej príslušenstva bez súdneho
preskúmania podmienok zmluvy, a teda posúdenia, či vôbec pohľadávka existuje. Žalobkyňa ako
spotrebiteľka je v pozícii, kedy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako so svojím majetkom,

a to bez právneho základu. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu, ale bola vynútená poskytovateľom úveru a žalobkyňa ako spotrebiteľka
nedokázala zabrániť tomu, aby sa začali vykonávať zrážky z jej mzdy po tom, čo veriteľ doručil žiadosť
o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy. Takto naformulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy vyvoláva
nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keď neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej

pohľadávky aj v časti, ktorá je založená na nekalých podmienkach. Veriteľ je vo výhodnejšom postavení,
lebo môže veľmi jednoducho vymôcť aj také čiastky, na ktoré nemá nárok. Takéto dojednanie v dohode
o zrážkach zo mzdy je v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne
dojednaná medzi účastníkmi zmluvy, je vo forme formulára, v ktorom zmluvné podmienky vopred
pripravil veriteľ bez možnosti ovplyvniť ich obsah a formuláciu zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky.

Zrážky zo mzdy majú v právnom poriadku aj inú ako zabezpečovaciu funkciu, môžu slúžiť ako spôsob
výkonu exekúcie a na základe tejto dohody tak vzniká nielen právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom,
ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy. Zákon vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola písomne uzatvorená. Jej obsahom je súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo
iného príjmu realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. V dohode o

zrážkach zo mzdy musí byť uvedené, v akom rozsahu sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy. V žiadnom
prípade nemôže byť táto zrážka vyššia, ako to stanovuje právny poriadok pre výkon rozhodnutia, lebo
v tejto časti by odporovala zákonu. Ani pri výkone rozhodnutia zrážky nesmú sa vykonávať vo väčšom
rozsahu, a to ani vtedy, keby s tým dlžník súhlasil. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť platiteľ mzdynáležite identifikovaný, čo je potrebné z toho dôvodu, že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom,
že zrážky vykonáva oprávnene. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa
mzdy, neidentifikuje ho a pokiaľ ide o výšku zrážky zo mzdy, limituje ju odkazom na právne predpisy.

Toto dojednanie súd považuje za neurčité z dôvodu, že v dohode o zrážkach zo mzdy je potrebné uviesť
sumu, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť, pričom platiteľ mzdy, keďže nie je v zmluve uvedená výška, ktorú
žiadal veriteľ zraziť podľa zmluvy o úvere, nevie, v akej výške má vykonať zrážky zo mzdy dlžníka v
prípade, že by sa mala vykonať zrážka vo výške vyššej než by bola zrážka pri výkone rozhodnutia.

66. Súd má za to, že formulácia dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax a takéto konanie je v rozpore aj s dobrými mravmi a tiež priamo
so zákonom (čl. 4 Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Dohoda neobsahuje náležitosti podľa § 551 ods. 1 OZ, preto súd dospel k záveru, že ide o neplatný
právny úkon pre jeho neurčitosť v zmysle § 37 OZ a rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Žalobkyňa
v postavení spotrebiteľa má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách v zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva aj naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.

67. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov je súdu známy z rozhodovacej praxe, z poznatkov ktorej vyplýva, že tieto dohody sú

spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Jedná sa o formulár zmluvy. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.

januára 2013, sp.zn. 6MCdo 9/2012).

68. Uložením povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný ani jeho právny
nástupcovia nebudú môcť túto dohodu o zrážkach zo mzdy použiť na realizáciu zrážok zo mzdy
žalobkyne, čím bude chránené právo na ochranu spotrebiteľa pred zneužitím neplatnej dohody o

zrážkach zo mzdy pri opätovnom prípadnom použití, čím sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa
nachádza.

69. Žalovaného v zmysle § 53 ods. 3 OZ zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že
dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná, teda, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala

možnosť so žalovaným jednať o znení ustanovení tejto dohody, resp. odmietnuť ju podpísať a aj tak
mať možnosť uzavrieť so žalovaným úverovú zmluvu. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. V
danom prípade mal súd z listín preukázané, že dňa 09.12.2013 bola uzatvorená zmluva o úvere do
ktorej ustanovení bola zakomponovaná posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa, ktorá
mala záujem o poskytnutie úveru preto, aby ho získala, musela podpísať okrem zmluvy o úvere zároveň

aj dohodu o zrážkach zo mzdy s vopred pripraveným textom zo strany dodávateľa. Všetky zmluvné
dojednania vopred pripravil právny predchodca žalovaného. Žalovaný (jeho právny predchodca) vopred
vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu
vo sfére jeho záujmu. Je potom bez právneho významu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v čase
jej uzavretia zákonom zakázaná. Súd teda zohľadnil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je

formulárová, dodávateľom vopred pripravená dohoda, pričom na tomto nič nemení žalovaným tvrdená
dostupnosť zmluvných podmienok na webovom sídle pôvodného veriteľa. Žalobkyňa nemohla obsah
dohodyovplyvniť.Zpredloženýchlistínnijakonevyplýva,žebypredpodpisomdohodybolažalobkyňazo
strany banky poučená o následkoch podpisu zmluvy, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd konštatoval, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Podpisom

dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa nútená podrobiť sa vykonávania zrážok z jej mzdy bez
možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky.

70. Právny predchodca žalovaného sa tak dopustil aj nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 a 8 zákona
o ochrane spotrebiteľa. Súd zdôrazňuje, že na tvrdenie žalobkyne o individuálnom dojednaní dohody

o zrážkach zo mzdy ani v jednom zo svojich podaní žalovaný relevantným spôsobom nereflektoval.
Neuviedol, akým spôsobom bolo žalobkyni ozrejmené, že pohľadávka je zabezpečená dohodou o
zrážkach zo mzdy a že jej boli možné dôsledky uzatvorenia takejto dohody vysvetlené.71. Opakujúc, žalovaný nepreukázal, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná.
Samotné vyčlenenie dohody o zrážkach zo mzdy do samostatného bodu zmluvných dojednaní
neznamená, že došlo k individuálnemu dojednaniu. Ďalej nepreukázal, že náležitým spôsobom poučil

a vysvetlil žalobkyni jednotlivé ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni nebola daná
možnosť odmietnuť podpísať túto formulárovú dohodu o zrážkach neprehľadne začlenenú do zmluvy
o úvere. Žalobkyni bola dohoda o zrážkach zo mzdy podsunutá k podpisu bez náležitého poučenia a
vysvetlenia jednotlivých ustanovení dohody o zrážkach zo mzdy, pričom táto dohoda vrátane zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obsahuje množstvo ustanovení, ktoré sú písané drobným písmom na niekoľkých

stranách a už len samotné prečítanie týchto ustanovení zaberie množstvo času spotrebiteľovi, pričom
dodávateľ si nesplnil svoju povinnosť upozorniť spotrebiteľa na tieto ustanovenia, poskytnúť mu výklad
tak, aby spotrebiteľ vedel zvážiť svoje vlastné rozhodnutie a mal možnosť aj odmietnuť takúto dohodu o
zrážkach zo mzdy. Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel pre neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 1316423254, zo dňa 09.12.2013, uzavretej medzi žalobkyňou

a právnym predchodcom žalovaného na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

72. Nedôvodná bola podľa názoru argumentácia žalovaného o tom, že vzťahy medzi stranami sporu
sú dostatočne usporiadané neodkladným opatrením, nakoľko nariadené neodkladné opatrenie je
obmedzené časovo, a teda do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čo spotrebiteľke

neposkytne definitívnu ochranu pred konštatovanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou v Zmluve.

73. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného uzavretou rozhodcovskou zmluvou, dohodou o zrážkach zo
mzdy a dohodou o splátkovom kalendári s uznaním dlhu, túto súd nepovažoval za dôvodnú. Uznanie
dlhu zo strany žalobkyne má za následok to, že sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval, čím sa

na žalobkyňu prenieslo dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia neexistencie uznaného dlhu. Uznanie dlhu
samo o sebe nemá konštitutívny účinok a nezakladá nové právo veriteľa, ale znamená vznik vyvrátiteľnej
domnienky existencie dlhu, pričom súd. Ohľadom hmotnoprávnych úkonov, ktorými argumentoval
žalovaný súd uvádza, že v slovenskom právnom poriadku sa uplatňuje zásada „Ex iniuria ius non
oritur“ (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno

zakladať iné práva (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 346/08-37). Zároveň ohľadom
tejto argumentácie, ako aj argumentácie skúsenosťou žalobkyne pri uzatváraní zmlúv s bankami, súd
uvádza, že je to práve žalovaný (resp. jeho právny predchodca), ktorému právne predpisy ukladajú
povinnosť zdržať sa používania neprijateľných zmluvných podmienok vo vzťahu k spotrebiteľom, pričom
ani táto zvolená procesná obrana ho tejto povinnosť nezbavuje.

74. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára2013,
sp.zn. 6MCdo/9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iurisnon
excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v

neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.

Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.

75. Plneniu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, preto
žalobe o zdržanie sa výkonu zrážok zo mzdy posúdiac ju za dôvodnú vyhovel v celom rozsahu

76. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

77. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP spojení s §
262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, a to i v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom rozhodnutío neodkladnom opatrení bolo odkázané na to, že o trovách celého konania zahŕňajúceho aj trovy
neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

79. Neodkladné opatrenie bolo nariadené na určitý čas - do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Právoplatným skončením tohto konania zaniká aj nariadené neodkladné opatrenie (§ 333 CSP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.