Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201693
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201693.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, D. – E. D., právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, so sídlom
Hlavná 27, Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpenému: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 45 946 868, o zaplatenie 3 447,34 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3 447,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 3 447,34 eur od 11.07.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.06.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 3 447,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 3 447,34 eur od druhého dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, a to titulom
bezdôvodného obohatenia.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že s právnou predchodkyňou žalovaného, Poštovou bankou, a.s.,
uzatvorila Zmluvu o úvere dostupná pôžička, č. 1316423254, zo dňa 9.12.2013 (ďalej len Zmluva).

PredmetomZmluvyboloposkytnutieúveruvovýške2000,--eur,ktorýsazaviazalasplatiťv72splátkach
po 57,29 eura, s ročnou úrokovou sadzbou 24,5 %, s RPMN 27,43 %, s priemernou RPMN 19,35 %, so
splatnosťou prvej splátky 25.1.2014, s konečnou splatnosťou 25.12.2019 a s celkovou výškou nákladov
1860,08eura.Pôvodnýveriteľ,Poštovábanka,a.s.listomzodňa17.07.2014,označenýmako„Výzvana
úhradu dlžnej sumy“ oznámila, že sa úverová pohľadávka voči žalobkyni k 17.07.2014 stáva predčasne
splatnou v celom rozsahu s tým, že výška dlžnej sumy, ktorú eviduje je vo výške 2.293,72 eura. Zároveň

žalobkyňu vyzval na úhradu dlžnej sumy, a to vkladom na úverový účet v lehote do 10 kalendárnych dní
od doručenia tejto výzvy. Žalobkyňa má za to, že oznámenie pôvodného veriteľa o zosplatnení úveru
zo dňa 17.7.2014 je neplatný úkon, keďže v zosplatnení presne nešpecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Pôvodný veriteľ, Poštová banka, a. s. listom zo dňa
19.06.2017, označeným ako „ Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky“ žalobkyni oznámila, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.6.2017, bola pohľadávka banky voči

žalobkyni vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. 1316423254 zo dňa 9.12.2013 postúpená na žalovaného.
ŽalobkyňazároveňpoukázalanarozhodnutieNSSR,sp.zn.5Cdo/2/2023,zodňa25.01.2024.Žalovanýpožiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 1.4.2019. Na základe
toho mi zamestnávateľ vykonal zrážky zo mzdy od mesiaca apríl 2019 do mesiaca apríl 2024. Podľa
vyjadrenia žalovaného platby k pohľadávke za obdobie od 12.4.2019 do 14.2.2024 prijal vo výške

3.447,34 eura a stav pohľadávky ku dňu 15.2.2024 je vo výške 2.100,26 eura. Ak nedošlo k platnému
zosplatneniu, tak nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu (neexistujúcej pohľadávky) a žalovaný od
žalobkyne prijal sumu 3.447,34 eura, bez právneho dôvodu.

3.Napreukázaniesvojichtvrdenížalobkyňapredložilasúduzmluvuoúverezodňa09.12.2013,výzvuna

úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.07.2014, vyjadrenie žalovaného k žiadosti zo dňa 15.02.2024, oznámenie
stavu pohľadávky ku dňu 15.02.2024, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.06.2017.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 10.07.2024 uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí.
Žalobca svoj žalobný nárok odôvodňuje tým, že výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.07.2014
označil ako neplatný právny úkon a to z dôvodu, že táto neobsahuje uvedenie splátky, pre ktorú došlo

k zosplatneniu dlhu. Žalovaný s týmto názorom a právnym zhodnotením žalobcu nesúhlasí, pretože
ako aj uviedol NSSR pre zosplatnenie sa uplatňujú dve zákonné ustanovenia a to ust. § 53 ods.
9 a § 565 OZ. Žalovaný preto v prílohe zasiela upozornenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa
01.07.2014, ktorým bol žalobca upozornení na omeškanie a ktorým upozornením si právny predchodca
splnil povinnosť v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Zo strany pôvodného veriteľa došlo k splneniu všetkých

zákonných ustanovení a to aj k splneniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko výzva zo dňa
17.07.2014 predstavuje výzvu banky pred postúpením, nakoľko do dňa postúpenia – 13.06.2017 bol
žalobca viac ako 90 dní v omeškaní. Okrem textuálneho výkladu musíme pri výklade právnych predpisov
a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu mať na zreteli ústavný príkaz
preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu 1 a dôvody neplatnosti nerozširovať nad

rámec zákonom uvedených prípadov, resp. pre neplatnosti posudzovať účel pravidla, ustanovujúceho
neplatnosť právneho úkonu. Účelom § 92 ZoB je, podľa názoru žalovaného, úprava výnimiek z
bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenie ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Porušenie bankového tajomstva (vrátane porušenia § 92 ods. 8 ZoB) nevedie k súkromnoprávnej

sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným zákonom o bankách, ako
aj k zodpovednosti za škodu. Čiste hypoteticky, podporne, ak by žalobca pripustil, že § 92 ods. 9 ZoB
diktuje podmienky platnosti postúpenia, tak potom tvrdíme, že výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa
17.07.2014 bola zároveň písomnou výzvou banky, a to v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol do dňa postúpenia uvedenej

pohľadávky, t.j. do dňa 13.06.017 jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jeho peňažného
záväzku. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu trvá na
skutočnosti, že si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný, resp.
právny predchodca žalovaného trvá na skutočnosti, že si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že právny titul, na základe ktorého sa žalobca domáha svojho
nároku je v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca dňa 20.11.2019 uzatvoril
so žalovaným dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu ako i dohodu o zrážkach zo mzdy, na
základe ktorých si žalovaný uplatnil dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhal sa zákonnou cestou využitím

zákonného zabezpečovacieho inštitútu svojej oprávnenej pohľadávky. Vzhľadom na platný právny úkon
– dohodu o splátkovom kalendári a dohodu o zrážkach zo mzdy je žaloba v celom rozsahu nedôvodná
nakoľko v danom prípade sa žalovaný domáha svojho nároku na základe platného právneho úkonu a
platného zabezpečovacieho inštitútu, ktorý žalobca slobodne so žalovaným uzatvoril. V danom prípade
nebola naplnená ani jedna zo skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia a žalobný nárok postráda

právny titul a dôvodnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
K vyjadreniu priložil výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 30.06.2014, dohodu i splátkovom
kalendári s uznaním záväzku zo dňa 20.11.2019, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.11.2019 a
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 18.02.2020.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.01.2025 o 9.30 h v pojednávacej miestnosti
č. 2 Okresného súdu Bardejov. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia sporových strán.
Pojednávania sa nezúčastnili žalobkyňa a žalovaný, ktorí nežiadali o odročenie pojednávania, preto súdvec prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti
žalobkyne a žalovaného.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP a oboznámil obsah
podaní strán sporu a nasledovné listinné dôkazy: zmluvu o úvere zo dňa 09.12.2013, výzvu na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 17.07.2014, vyjadrenie žalovaného k žiadosti zo dňa 15.02.2024, oznámenie stavu
pohľadávky ku dňu 15.02.2024, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.06.2017, výzvu
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 30.06.2014, dohodu o splátkovom kalendári s uznaním záväzku zo

dňa 20.11.2019, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.11.2019 a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu
zo dňa 18.02.2020, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe s poukazom na svoje písomné
podania. Podanú žalobu považuje za dôvodnú a navrhol, aby jej súd vyhovel so spresnením počiatku
omeškania s plnením a to od 11.07.2024.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023. Výzva adresovaná dlžníkom
nemusí obsahovať upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky, pričom výzva adresovaná
dlžníkovi rovnako nemusí obsahovať ďalšie náležitosti nad rámec predpísaných náležitosti. Zákonným

predpokladom postúpenia bankovej pohľadávky je zaslanie písomnej výzvy dlžníkovi a jeho nepretržité
omeškanie s plnením po dobu viac ako 90 dní. Má za to, že v predmetnej veci boli podmienky
postúpenia splnené. Žalobkyni boli zo mzdy vykonávané zrážky na základe uzavretej dohody o zrážkach
zo mzdy. Žalobkyňa písomne uznala svoj dlh voči žalovanému, čím potvrdila existenciu svojho dlhu,
ktorý sa zaviazala plniť. Zároveň žalobkyňa uzatvorila so žalovaným aj novú dohodu o zrážkach,

ktorá bola uzatvorená platne a na základe tejto dohody je vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne
oprávnené. Po právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, zaslal žalovaný zamestnávateľovi
žalobkyne žiadosť o zastavenie vykonávania zrážok zo mzdy. Protistranou predložený listinný dôkaz
predstavuje len návrh mimosúdneho riešenia sporov, pričom k uzavretiu mimosúdnej dohody ani k

uznaniu nároku žalobkyne v konečnom dôsledku nedošlo. Zrážky zo mzdy žalobkyne boli vykonávané
oprávnene. Zotrváva na svojich skorších vyjadreniach a žalobu považuje za nedôvodnú v plnom
rozsahu. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila dňa 09.12.2013 so spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „F. G.“) ako veriteľom zmluvu o úvere
„dostupná pôžička“. Na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver č. 1316423254 vo
výške 2 000 eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver F. G. 72 mesačnými splátkami po 57,29 eur. Dátum
prvej platby bol stanovený na 25.01.2014, nasledovné splátky mala žalobkyňa uhrádzať vždy k 25. dňu
vmesiaciskonečnousplatnosťouúverudňa25.12.2019.Dohodnutábolaúrokovásadzba24,5%ročne,

RPMN banky 27,43 %, priemerná RPMN na trhu predstavovala 19,35 % a celková výška nákladov
predstavovala 1 860,08 eur.

10. Listom zo dňa 30.06.2014 vyzvala Poštová banka žalovanú na úhradu sumy 315,83 eur, nakoľko
žalobkyňa mala bližšie nešpecifikovaným podstatným spôsobom porušiť ustanovenia Zmluvy o úvere č.

1316423254 zo dňa 09.12.2013 a Obchodných podmienok a ani napriek predchádzajúcej upomienke
neuhradila svoje záväzky voči banke. Pohľadávka banky pozostáva z omeškanej splátky vo výške 270
eur, poplatkov vo výške 35,96 eur a poistného vo výške 9,87 eur. Žalobkyňu banka vyzvala na úhradu
v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy.

11. Dňa 17.07.2014 vyzvala Poštová banka žalobkyňu na úhradu 2 293,72 eur do 10 dní od doručenia
výzvy. Vo výzve banka uviedla, že žalobkyňa bližšie nešpecifikovaným podstatným spôsobom porušila
ustanovenia zmluvy o úvere č. 1316423254 zo dňa 09.12.2013 a obchodných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnúsúčasťzmluvyoúvere.Úverovápohľadávkasatakk17.07.2014stalapredčasnesplatnou
v celom rozsahu.

12. Poštová banka listom zo dňa 19.06.2017 oznámila žalobkyni, že pohľadávka banky zo zmluvy
o úvere č. 1316423254 zo dňa 09.12.2013 bola zmluvou zo dňa 13.06.2017 postúpená žalovanému.13. Žalobkyňa dňa 20.11.2019 uzatvorila so žalovaným Dohodu o splátkovom kalendári s uznaním
záväzku, ktorým sa zaviazala uhradiť svoj dlh vo výške 5 089,28 eur zo zmluvy o úvere č. 1316423254
v splátkach po 58 eur mesačne. Uvedená pohľadávka bola dňa 20.11.2019 zabezpečená zmluvou

o zrážkach zo mzdy.

14. Dňa 18.02.2020 strany uzatvorili spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorou sa dohodli na riešení
sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere č. 1316423254 zo dňa 09.12.2013 a dohody o splátkovom
kalendári č. 1316423254, cestou rozhodcovského súdu – Stály rozhodcovský súd zriadený pri

Rozhodcovská a mediačná.

15. Žalovaný vo vyjadrení k žiadosti žalobkyne zo dňa 15.02.2024 uviedol, že voči nej eviduje
pohľadávku plynúcu zo zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 1316423254, ktorú pôvodne uzatvorila
s veriteľom – Poštová banka, a.s. dňa 09.12.2013. Pôvodný veriteľ dňa 19.05.2015 uplatnil svoj nárok
na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Rozhodcovská a mediačná pod sp.zn. PB-R/1214/0047

a súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2016. Pohľadávka bola
na žalovaného postúpená zmluvou zo dňa 13.06.2017.

16. Podľa predloženého stavu pohľadávky žalobkyňa uhradila titulom úveru č. 1316423254 žalovanému
za obdobie 12.04.2019 – 15.02.2024 celkom sumu 3 447,34 eur.

17. Z predloženej elektronickej komunikácie medzi právnymi zástupcami sporových strán vyplýva návrh
spôsobu mimosúdneho riešenia sporov vedených medzi stranami na tunajšom súde.

18. Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

22. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 517 ods. 1 OZ ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

27. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo

ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

28. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

29. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

32. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

33. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ účinného ku dňu postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(13.06.2017) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže

previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred

termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

34. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ účinného ku dňu postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (13.06.2017) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ
ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so

všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnostispotrebiteľskéhoúveruab)ideoprechodalebopostúpeniezveriteľaoprávnenéhoposkytovať
spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávkuzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou

zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,87aba)
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

36. Predložená zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je zmluvou
typovou. Nakoľko dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, žalovaný (resp. jeho právny
predchodca) bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa.

Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako
formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je

založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami
OZ a ZoSÚ.

37. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa v postavení dlžníka uzatvorila dňa 09.12.2013
s Poštovou bankou ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1316423254, na základe ktorej bol

žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2 000 eur. Medzi stranami zároveň nebolo sporné to,
že dňa 13.06.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky banky voči žalobkyni, ktorá má základ v označenej
zmluve o úvere, na žalovaného ako postupníka, ktorý od žalovanej na predmetný úver prijal v období
od 12.04.2019 do 14.02.2024 plnenie v celkovej výške 3 447,34 eur.

38. Žalobkyňa uplatnený nárok odôvodňovala neplatnosťou právneho úkonu – oznámenia banky
ozosplatneníúveruzodňa17.07.2014,zdôvodu,žetotooznámenieneobsahuješpecifikáciukonkrétnej
splátky, pre ktorú došlo k jednorazovému zosplatneniu úveru. Z tohto dôvodu má žalobkyňa za to,
že pohľadávka banky nemohla byť platne postúpená žalovanému, a preto plnenia, ktoré mu poskytla
predstavujú plnenie bez právneho dôvodu.

39. Predmetom posúdenia tak bolo dodržanie postupu banky ako pôvodného veriteľa z úverového
vzťahu v zmysle § 565 OZ za použitia § 53 ods. 9 OZ.

40. V prvom rade súd poukazuje na zákonné predpoklady pre uplatnenie oprávnenia veriteľa žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, a to je dohoda o takomto oprávnení. Žiadna
zo strán sporu dohodu o tomto práve veriteľa netvrdila a toto oprávnenie nevyplynulo ani z vykonaného
dokazovania, čo už samo o sebe postačuje pre vyslovenie neplatnosti okamžitého zosplatnenia úverovej
pohľadávky banky voči žalobkyni.

41. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2024, č.k. 5Cdo/2/2023.
Cit.: „14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až naj skôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty

výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ
(v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok
za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil
dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosťuplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v
uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva

iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.
9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne

špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Uvedené je
potrebné pri počítaní lehoty na vyhlásenie predčasnej splatnosti, či bola dodržaná tak ako to stanovuje
ust. § 53 ods. 9 OZ.

42. Súd k predmetnej veci napriek vyššej konštatácii absencie dohody o oprávnení veriteľa požadovať
jednorazové zaplatenie úverovej pohľadávky dodáva, že ako to vyplýva z predložených listinných

dôkazov, F. G. dňa 30.06.2014 vyhotovila výzvu na zaplatenie, ktorej doručenie žalobkyni nemal súd
za preukázané. Poštová banka vo výzve síce uviedla, že žalobkyňa je viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti s plnením z úverovej zmluvy, pričom svoju pohľadávku rozdelila na bližšie nešpecifikované
omeškané splátky vo výške 270 eur, poplatky vo výške 35,96 eur a poistné 9,87 eur. Z obsahu
tohto podania nie je jednoznačne zistiteľné, pre ktorú splátku mieni žalobca postupovať podľa § 565

Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Ako súd už uviedol, doručenie tejto výzvy
žalobkyni bankou ako predpoklad uplatnenia práva veriteľa § 565 OZ nebolo v konaní preukázané, teda
ide o ďalší dôvod, pre ktorý je právny úkon – jednorazové zosplatnenie úveru neplatný.

43. V konaní nebolo sporné, že žalobkyni bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

zo dňa 17.07.2014, ktoré do konania sama doložila. Z tohto podania vyplýva, že ku dňu 17.07.2014
nastáva podľa rozhodnutia Poštovej banky mimoriadna splatnosť celého úveru a žiada vrátiť celú
dlžnú sumu vo výške 2 293,72 eur. Podľa obsahu tejto listiny ide o písomný jednostranný prejav
veriteľa voči dlžníkovi. Z listiny však nevyplýva, pre ktorú splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru podľa § 565 OZ. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky Poštovou bankou ako

dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie
týchto jednotlivých úkonov tak, aby spotrebiteľ, teda aj žalobkyňa, týmto úkonom porozumela a skutkový
dej mala za nezameniteľný, podľa názoru súdu k platnému zosplatneniu úveru pre jeho neurčitosť §
37 ods. 1 OZ nedošlo. Hmotnoprávne úkony Poštovej banky ako pôvodného veriteľa svojim obsahom
odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ pre absenciu nezameniteľného uvedenia splátky

pre ktorú veriteľ pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo, preto
takýto nejednoznačný právny úkon nemôže mať žiadne právne následky. Pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu podľa § 39 OZ je súd povinný prihliadať ex offo (porovnaj v obdobnej veci v súvislosti s
neplatnosťou zosplatnenia rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17CoCsp/38/2021 z 24.02.2022).

44. V danom prípade tak oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti neobsahuje uvedenie
omeškanej splátky, pre ktorú Poštová banka pristúpila k využitiu práva podľa ust. § 565 v spojení s
ust. § 53 ods. 9 OZ. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo
k splneniu podmienky stanovenej v ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorá umožňuje využitie práva podľa ust. §

565 OZ. Zároveň pre posúdenie určitosti a následnej možnosti, či k zosplatneniu dlhu došlo v súlade so
zákonom je nutné, aby bolo zrejmé s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní. (porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/31/2023 z 30.01.2024, rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove
17Co/171/2018 zo dňa 04.04.2019).

45. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/14/2021, podľa ktorého
„neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú žalobca jednorazovo predčasne zosplatnil celý dlh, vyplývajúci
z úveru, spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu žalobcu pre jeho
neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“.

46. Platnosťou mimoriadneho zosplatnenia sa vo vyššie uvedených intenciách zaoberal aj Najvyšší súd
Slovenskejrepubliky,ktorýpoukázalnato,ževprípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruza
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, prektorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024).

47. Súd preto konštatuje ďalší nedostatok v postupe pôvodného veriteľa, ktorý neplatným právnym
úkonom nemohol dosiahnuť jednorazové zosplatnenie úveru poskytnutého žalobkyni.

48. Nakoľko v predmetnej veci nebolo súdu preukázané platné jednorazové zosplatnenie
spotrebiteľského úveru, zaoberal sa v ďalšom súd argumentáciou žalobkyne vo vzťahu k platnosti

postúpenia úverovej pohľadávky na žalovaného.

49. Pre platnosť postúpenia sa však vyžaduje preukázanie splnenia podmienky v zmysle § 17 ods. 1
písm. b) ZoSÚ, teda, že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po
termíne konečnej splatnosti, resp. že sa pohľadávka stala splatnou pred uvedeným termínom. Keďže
nebolo preukázané, že pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalobkyni z predmetného úveru bola platne

jednorazovo zosplatnená, bolo potrebné posúdiť, či k postúpeniu pohľadávky banky voči žalobkyni na
žalovaného došlo po termíne konečnej splatnosti úveru. V konaní bolo preukázané, že Poštová banka
uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o úvere dňa 09.12.2013 pri dohodnutej konečnej splatnosti úveru dňa
25.12.2019. K postúpeniu pohľadávky z predmetného úveru došlo zmluvou o postúpení pohľadávky dňa
13.06.2017, teda ešte pred termínom konečnej splatnosti úveru, čo ustanovenie § 17 ZoSÚ nedovoľuje.

50. Súd dáva do pozornosti aj to, že spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre

platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Nedodržanie zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do
rozporu s dikciou zákona, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

51. Žalobkyňou predloženú listinu „Výzva na úradu dlžnej sumy“ ako výzvu banky na zaplatenie dlžnej

pohľadávky z úveru zo dňa 17.07.2014 súd nepovažoval za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Predmetná výzva bola realizovaná na úplne inom právnom základe, pretože sa jedná o výzvu
na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému
subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd k tejto listine uvádza, že túto nemožno
považovať za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko ide o jednostranný právny

úkon, ktorým je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, a ktorý neobsahuje upozornenie na omeškanie
tej ktorej splátky a neobsahuje poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky banky. Súd tak mal za to,
že pri postupovaní pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na žalobcu nebolo dodržané ustanovenie §
92 ods. 8 zákona o bankách, teda zo strany pôvodného veriteľa – banky, nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky, ktorú si žalovaný voči žalobkyni uplatňuje.

52.SúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.2Cdo/266/2020zodňa
31.03.2022,vktoromvbode27.uviedolcit.:,,Zuvedenéhojetakzrejmýreťazecúkonov,ktorémusiabyť
naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi,
že je v omeškaní s o splnením č o len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 18 a 19 spisu) síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre
prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne
je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92
ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej

zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“.

53. Keďže žalovaným nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov platného postúpenia
pohľadávky voči žalobkyni tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je možné považovať

postúpenie pohľadávky za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na
vyššieuvedenéskutočnostimásúdzato,žetátopodmienkapreplatnépostúpeniebankovejpohľadávky
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách splnená nebola. Zo štylizácie vety „...ak je napriek písomnej
výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní...“ možno vyvodiť, žeomeškaniu dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní musí predchádzať písomná výzva banky. Iný výklad
tohto ustanovenia preto ani neprichádza do úvahy.

54. Vymáhanie pohľadávky a uplatnenie práv v právnom štáte musí mať a má svoj právny rámec,
zákonný postup a ani prípadná existencia dlhu dlžníka nemôže ospravedlniť jeho nedodržanie. V danom
prípade sa navyše plnenia domáha profesionál znalý práva proti neprofesionálovi - spotrebiteľovi, preto
nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle osobitných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch tu ide na ťarchu veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti

dlžníka splácať úver, keďže dlžník na neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou na žalovaného žiadnu
vinu nenesie a nijako túto neplatnosť nezavinil. Navyše nepreukázanie nároku žalovaného na plnenie
z úverovej zmluvy voči žalobkyni nemá žiaden súvis a vplyv na to, či existuje (a trvá) alebo neexistuje
záväzok žalobkyne z pôvodnej zmluvy o úvere, keďže postúpenie pohľadávky sa týka len zmeny v osobe
veriteľa a nie pohľadávky ako takej.

55. Žalovaný svoj nárok na plnenie voči žalobkyni vyvodzuje z toho, že pohľadávka voči žalobkyni
bola na neho postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. Vzhľadom na
skutočnosť, že veriteľom s ktorým žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu na základe ktorej mala vzniknúť
úverová pohľadávka nebol žalovaný ale pôvodný veriteľ – Poštová banka, a.s. a vzhľadom na tvrdenie
žalovaného, že pohľadávka voči žalobkyni mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok,

základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nevyhnutné skôr než by súd pristúpil k samotnému
posúdeniu výšky nároku vyriešiť si otázku, či sa žalovaný stal veriteľom úverovej pohľadávky voči
žalobkyni.

56. Podľa názoru súdu nebolo v spore preukázané platné postúpenie pohľadávky banky voči žalovanej,

či čo i len jej časti na žalovaného.

57. Žalovaný preto podľa názoru súdu nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá má svoj základ
v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1316423254 zo dňa 09.12.2013, a preto nebol daný dôvod
pre to, aby mohol od žalobkyne prijímať plnenie v prospech tohto úveru. Nakoľko žalovaný takéto

plnenie napriek tomu prijal bez právneho dôvodu, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie na
úkor žalobkyne, ktorého vydania sa v tomto konaní dôvodne domáha. V konaní nebolo sporné, že
žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 3 447,34 eur v zmysle predloženého prehľadu stavu pohľadávky
ku dňu 15.02.2024, čo predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia, ktorý je žalovaný povinný vydať
žalobkyni, a na ktorého vydanie súd žalovaného zaviazal.

58. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného uzavretou rozhodcovskou zmluvou, dohodou o zrážkach zo
mzdy a dohodou o splátkovom kalendári s uznaním dlhu, túto súd nepovažoval za dôvodnú. V konaní
bolo dostatočne preukázané, že na strane žalovaného nie je dané právo požadovať od žalobkyne
plnenie titulom označenej úverovej zmluvy. Uznanie dlhu zo strany žalobkyne má za následok to, že sa

predpokladá, že dlh v čase uznania trval, čím sa na žalobkyňu prenieslo dôkazné bremeno ohľadom
tvrdenia neexistencie uznaného dlhu. Uznanie dlhu samo o sebe nemá konštitutívny účinok a nezakladá
nové právo veriteľa, ale znamená vznik vyvrátiteľnej domnienky existencie dlhu, pričom súd má za to,
že táto domnienka bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, a teda má súd za to, že dlh žalobkyne voči
žalovanému v čase uznania netrval. Ohľadom hmotnoprávnych úkonov, ktorými argumentoval žalovaný

súd uvádza, že v slovenskom právnom poriadku sa uplatňuje zásada „Ex iniuria ius non oritur“ (právo
nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné
práva(porovnajrozhodnutieÚstavnéhosúduSRč.k.II.ÚS346/08-37).Pokiaľtedasúddospelkzáveru,
že žalovaný nikdy nenadobudol voči žalobkyni nárok na plnenie titulom uvedenej úverovej zmluvy,
nebolo možné zákonné nadobudnutie pohľadávky voči žalobkyni nahradiť týmito právnymi úkonmi.

59. Žalobkyňa ďalej žiadala priznať úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3 447,34 eur od
druhého dňa od doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.

60. Súd sa následne zaoberal žalobkyňou uplatneným nárokom na zaplatenie zákonného úroku

z omeškania z dlžnej sumy.

61. Žalobkyňa požadovala úrok z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne, počnúc druhým dňom od doručenia
žaloby, teda od 11.07.2024. Pokiaľ ide o počiatok omeškania, súd vychádzal z ustanovenia § 563 OZ.Za prvú preukázanú výzvu žalobkyne adresovanú žalovanému, na vydanie bezdôvodného obohatenia
súd považoval doručenie žaloby a jej príloh žalovanému dňa 09.07.2024. Žalovaný tak bol povinný plniť
žalobkyni dňa 10.07.2024 a do omeškania s plnením sa dostal dňa 11.07.2024, a od tohto dátumu súd

priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy, a to až do jej zaplatenia.

62. Pokiaľ ide o sadzbu priznaného úroku, tu sa súd nestotožnil so žalobkyňou uplatnenou úrokovou
sadzbou. Sadzba úroku z omeškania ku dňu 11.07.2024 predstavovala 9,25 % ročne a v tejto výške
súd úrok z omeškania žalobkyni priznal. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu vo vzťahu k uplatnenému

úroku z omeškania zamietol ako nedôvodnú.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP spojení s §
262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.