Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722010503
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8722010503.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre

pokračovací prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 5.2.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX. XX. XXXX v Spišskej Novej Vsi,
trvale bytom C. XX, D. E. F. G.,

j e v i n n ý ,ž e
v období od mesiaca apríl 2021 do dňa 17. 8. 2021 v rôznych časoch sa opakovane viac ako
60-krát pokúšal o uskutočnenie telefonického hovoru medzi ním a poškodenou – jeho bývalou
družkou H. I. J., a to prostredníctvom jeho mobilného telefónu, ako aj pomocou mobilných aplikácií
Messenger a WhatsApp, poškodenú následne taktiež kontaktoval pomocou správ (zaslaných celkom
313 správ použitím aplikácie Messenger a WhatsApp), pomocou emailov (zaslaných 208 mailov
z mailových adries B. K. na adresu poškodenej I.), v ktorých správach sa dožadoval najmä osobných

stretnutí s poškodenou, vrátenia dlžných finančných prostriedkov, riešenia vlastníckych sporov ohľadom
hnuteľného aj nehnuteľného majetku a najmä ich opätovného spolužitia, v presne nešpecifikovanom
čase niekedy v mesiaci júl 2021 sa obžalovaný zároveň zdržiaval neďaleko adresy trvalého pobytu
menovanej na L. F. E. M. N. XXX v Poprade za účelom dožadovania osobného stretnutia s poškodenou
a komunikácie s ňou, čím poškodenej H. I. J., trvale bytom F. E. M. N. XXX, O., dlhodobým
prenasledovaním mohol podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života,

t e d a

dlhodobo prenasledoval iného takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
jeho života tým, že sa mu vyhrážal inou ujmou, vyhľadával jeho osobnú blízkosť, kontaktoval ho
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a taký čin spáchal na chránenej osobe – blízkej
osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360a ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 28.9.2022 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 117/22
zo dňa 27.9.2022 na obvineného A. B. pre pokračovací prečin nebezpečného prenasledovania podľa §
360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona, a to pre skutok, ktorý sa mal stať na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca apríl 2021 do dňa 17. 8. 2021 v rôznych časoch sa opakovane viac ako

60-krát pokúšal o uskutočnenie telefonického hovoru medzi ním a poškodenou – jeho bývalou
družkou H. I. J., a to prostredníctvom jeho mobilného telefónu, ako aj pomocou mobilných aplikácií
Messenger a WhatsApp, poškodenú následne taktiež kontaktoval pomocou správ (zaslaných celkom
313 správ použitím aplikácie Messenger a WhatsApp), pomocou emailov (zaslaných 208 mailov
z mailových adries B. K. na adresu poškodenej I.), v ktorých správach sa dožadoval najmä osobných

stretnutí s poškodenou, vrátenia dlžných finančných prostriedkov, riešenia vlastníckych sporov ohľadom
hnuteľného aj nehnuteľného majetku a najmä ich opätovného spolužitia, v presne nešpecifikovanom
čase niekedy v mesiaci júl 2021 sa obžalovaný zároveň zdržiaval neďaleko adresy trvalého pobytu
menovanej na L. F. E. M. N. XXX v Poprade za účelom dožadovania osobného stretnutia s poškodenou
a komunikácie s ňou, čím poškodenej H. I. J., trvale bytom F. E. M. N. XXX, O., dlhodobým

prenasledovaním podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný A. B. po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa cíti

byť nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba; na hlavnom pojednávaní využil svoje právo
a odmietol vo veci vypovedať. Obdobné právo nevypovedať využil aj v prípravnom konaní.

Svedkyňa – poškodená H. I. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v partnerskom vzťahu
s obžalovaným bola 5 a po roka, tento vzťah bol pomerne búrlivý, keď raz bolo dobre, inokedy zle.

Problém nastal s alkoholom, po ktorom dochádzalo vo vzťahu v viacerým excesom, po ktorých prišlo
nejaké obdobie pokory a odprosovania, čo sa dookola

opakovalo a čo vyústilo incidentom, keď bola v kúpeľoch, po ktorom došlo k odsúdeniu obžalovaného.
Obťažovanie jej osoby zo strany obžalovaného začalo hneď po jeho prepustení z väzby 28. alebo
29.6.2021, keď jej telefonoval. Mala však zablokované jeho číslo, a tak sa jej zobrazil len odkaz na
súkromný hovor. Už počas výkonu väzby obžalovaného (v predchádzajúcej trestnej veci) boli pokusy
o kontaktovanie, pričom mala aj telefonáty od jeho rodičov, ktorí ju kontaktovali s tým, že obžalovaný

sa jej nevie dovolať a že má prísť do Iliašoviec, kde na ich naliehanie napokon aj dvakrát prišla.
Tam sa uskutočnil hovor s obžalovaným, ktorý bol vo väzbe, keď sa jej najprv ospravedlňoval, potom
jej rozprával, ako tam trpí, naliehal na ňu, aby stiahla trestné oznámenie, s čím ona nesúhlasila. Po
prepustení z väzby ju opakovane obťažoval telefonátmi a keď sa nedovolal, tak to skúšal cez Messenger,
písal jej správy. Na niektoré potom aj reagovala. Najprv sa jej ospravedlňoval, potom si začal dávať

nejaké požiadavky, že mu má niečo vrátiť, chcel aj nejaké peniaze, prednostne mu išlo o chalupu.
Neobťažoval ju len na dennej báze, ale bolo to na hodinovej a minútovej báze, proste neustále, keď
jej prišlo možno 10-15 správ za sebou, po ktorých nasledovali hovory, potom zase správy a tak sa
to opakovalo. Dosť psychicky to ťažko znášala, bolo to obťažujúce, pretože vkuse bola obžalovaným
kontaktovaná. Stále si išiel za svojím cieľom, aby sa k nemu vrátila, alebo sa on mohol vrátiť k nej.

Po viacerých správach, keď nereagovala, mu odpísala, aby jej dal pokoj, aby to ukončil, že ju to
obťažuje, aby to akceptoval. Podobne reagovala aj na nekonečné vyzváňania, keď po X telefonátoch
mu zdvihla a povedala, aby akceptoval aktuálny stav. Asi dvakrát prišiel aj na parkovisko k bytu, kde
býva, kde ju čakal. Zase sa chcel len rozprávať, rozoberať niečo, čo tisíckrát riešili. Začal tým, že sa jej
ospravedlňoval a skončilo to tým, že jej hovoril, že si nebude užívať majetok, slobodu, niečo, čo vyrobil

svojimi mozoľmi. Zle psychicky znášala už ich spolužitie, zle na ňu vplývala situácia, keď obžalovanýbol vo väzbe a jeho rodina na ňu vplývala, aby stiahla oznámenie. Dostávala triašky, odpadla, zobrala
ju záchranka, asi mesiac bola práceneschopná. Potom sa to zlepšilo a keď ho pustili z väzby a začal
ju opäť obťažovať, stav sa jej zhoršil, no nemohla si dovoliť byť opäť práceneschopná. Navštívila aj

psychiatričku MUDr. Vnenčákovú, ktorá ju vyšetrila a predpísala jej lieky. Pani doktorka však potom išla
na materskú dovolenku a keďže ona nerada chodí po doktoroch, snažila sa zo situácie dostať sama
za pomoci rodiny a práce. Mala aj určenú diagnózu, a to akútnu posttraumatickú reakciu. V dôsledku
obťažovania zo strany obžalovaného mala z neho strach, že ho stretne, nechcela sa s ním stretnúť, bála
sa ho. Neskôr ho mala zablokovaného cez všetky aplikácie a vedela, že ju už kontaktovať nebude, ale

bála sa, že ju osobne navštívi. Na otázku, či s obžalovaným mala nevysporiadané majetkové vzťahy
uviedla, že oni nemali žiadne spoločné majetkové hodnoty, nijaký hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
vlastníkom všetkých vecí bola ona a obžalovaný jej pomáhal pri s tým súvisiacich činnostiach, za čo
mu zaplatila. Mali iba spoločné auto, ktoré bolo písané na jeho otca kvôli nižšej poistke a prihlasovacím
poplatkom. Všetky výdavky si písala do osobitnej knihy, ktorá jej záhadným spôsobom zmizla, ale pokiaľ
zoberie do úvahy prostriedky, ktorými vyplatila obžalovaného za jeho prácu alebo pri každom rozchode,

keďže stále od nej požadoval nejaké peniaze, tak to bolo dokopy cca 44.000,- € a ostalo mu aj auto,
ktoré bolo písané na jeho otca, do ktorého investovala zo svojich prostriedkov 5.500,- €. Obžalovaný mal
opakované majetkové nároky, naposledy ho vyplatila v septembri 2020, no následne mala vyhrážky, že
ju udá, že využíva to auto, tak osobne auto odovzdala a dokonca si podpísali papiere, že sú vysporiadaní
a že nebude si od nej nič nárokovať. Napriek tomu to však pokračovalo ďalej. Stále mal nejaké nároky,

dokonca chcel nejaké ročné výnosy z prenájmu chaty, nevie, z akého dôvodu. K osobným stretnutiam
s obžalovaným v období od apríla 2021 do 17.8.2021 doplnila, že dvakrát sa stretli pri Bille a dvakrát pri
jej byte. Obžalovaný si zobral nejaké svoje veci a naopak doniesol jej nejaké veci, pričom stále sa chcel
rozprávať ohľadom nejakých peňazí, ktoré mu mala dať, najprv slušne, potom agresívne. K dokladu,
ktorý spísali o majetkovom vysporiadaní, sa vyjadroval, že ten papier si môže niekam strčiť, že nemá

nijakú právnu hodnotu. Bola si vedomá, že s autom nič neporieši, lebo nebolo písané na ňu. K tomu
autu nebola nijaká zmluva, tak sa ho jednoducho vzdala len aby mala pokoj. Poukázala na to, že ona
obžalovaného nekontaktovala, ale stále kontaktoval len on ju, stále na ňu naliehal, tak v záujme toho,
aby mala pokoj, sa s ním párkrát stretla. K zhoršeniu kvality jej života uviedla,

že táto situácia nastala, keď ju udrel v alkoholovom tranze v kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach, čo
sa dovtedy nikdy nestalo. Vtedy dostala skutočný strach a odvtedy to šlo s ňou psychicky dolu vodou.
K podaniu trestného oznámenia sa vyjadrila, že počas obdobia, keď bol obžalovaný vo väzbe, z jeho
strany šlo len o pokusy o telefonáty, aj keď bolo nejaké zastrašovanie a snahy jeho rodičov zmeniť
výpoveď. Potom však keď ho v júni 2021 pustili z väzby, tak nastal tlak už zo strany obžalovaného, čo

trvalo mesiac a pol a čo bolo spojené s neustálymi telefonátmi a obťažovaním. Najprv si myslela, že to
nejako prestane, ale keď nevedela, ako to má zastaviť, tak sa rozhodla, že to musí riešiť a podala trestné
oznámenie, pretože v rámci ochrany svojho psychického zdravia potrebovala kľudne žiť a potrebovala
hlavne to, aby ju prestal kontaktovať. Určite brala do úvahy aj cítenie a pohľad na vec zo strany
obžalovaného, bola si vedomá, že to nie je ľahká situácia, ale vždy apelovala na to, aby sa dokázali

rozumne dohodnúť, rozumne si vysporiadať svoje záležitosti, ale bez toho, aby ich vzťah pokračoval
ďalej. Vo vzťahu k užívaniu auta doplnila, že toto auto kúpil obžalovaný za svoje prostriedky, bolo
písané však na jeho otca, pričom následne mu dala polovicu prostriedkov, pretože jej hovoril, že nebude
užívať jeho auto, a preto užívala vec, v ktorej mala majetkový podiel. Neustále tu však boli nátlaky
a vyhrážky, že neoprávnene užíva cudziu vec, tak aj po debate s kamarátkami, aby ju s obžalovaným

ďalej nič nespájalo, toto auto vydala otcovi obžalovaného a následne ešte v ten deň, keď tak urobila,
skolabovala a odviezla ju záchranka. Ona nemala záujem sa s obžalovaným súdiť, naopak, obžalovaný
sa jej vyhrážal, že ju dá na súd, že nebude užívať jeho mozole, že jej to tam podpáli, čo prezentoval
písomnou aj ústnou formou. Oficiálne ju nijako nevyzýval žiadnym listom, že má nejaké nároky a že si ich
bude súdne vymáhať. Doplnila, že obťažujúce telefonáty a komunikácia zo strany obžalovaného začala

už od apríla 2021, keď bol vo väzbe a skončili až 17.8.2021, kedy podala vo veci trestné oznámenie. Jej
súčasťou boli viaceré vulgárnosti, pričom v uvedenom období ona obžalovaného nekontaktovala ani raz.

Svedkyňa C. H. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že presný dátum si už nepamätá, ale niekedy
v roku 2021 ju jej kamarátka I. J. požiadala, aby šli do Iliašoviec za rodičmi obžalovaného, kde ona brala

auto. Otec obžalovaného vtedy tlačil na I., aby stiahla obvinenie, pričom I. potom prišlo zle, triasla sa, no
nechcela ísť do nemocnice, ale šli k jej ďalšej kamarátke na byt, ktorá potom zavolala sanitku a hliadku
polície. Keď prišla RZP, I. pichli nejakú infúziu na ukľudnenie a hliadka z toho spísala nejaký záznam.
K partnerskému spolužitiu poškodenej a obžalovaného uviedla, že toto nebolo šťastné, obžalovaný keďsa nasťahoval do bytu k poškodenej ju v podstate finančne využíval a snažil sa ju odtrhnúť od priateľov
a známych. Poškodená sa snažila ten vzťah viackrát ukončiť, s čím obžalovaný nesúhlasil, a poslednou
kvapkou v ich vzťahu bola skutočnosť, že keď poškodená bola na liečení po operácii, tak obžalovaný

za ňou tam pricestoval, kde ju napadnúť, za čo bol aj odsúdený. K obťažovaniu obžalovaného vo
vzťahu k poškodenej uviedla, že bola osobným svedkom, ako jej telefonoval z väzby z neznámeho čísla
a žiadal, aby stiahla obvinenie. Poškodená sa vtedy začala triasť, mala sťažené dýchanie a necítila
sa dobre. Vie, že jej písal následne SMS-ky a e-maily, ktoré si aj čítala, pretože poškodená jej ich
predložila. Všetky tieto veci poškodená vnímala negatívne, bála sa, čo by bol schopný jej urobiť po

prepustení z väzby. Z počutia od poškodenej vie, že ju aj navštívil, avšak nevie, za akým účelom.
K predchádzajúcemu spolužitiu doplnila, že poškodená s obžalovaným síce žili v spoločnej domácnosti,
a to v byte poškodenej, ale spoločne nehospodárili. Poškodená kúpila nehnuteľnosť v Maďarsku, ktorú
potom aj s obžalovaným prerábali, pričom poškodená obžalovanému za vykonané práce aj zaplatila. Má
vedomosť o tom, že poškodená si viedla aj nejaké záznamy o takýchto platbách, pričom po rozchode
obžalovaný riešil s poškodenou auto, ktoré napokon ostalo v jeho vlastníctve. Vie, že poškodená sa

poistilatým,žedisponovalanejakoudohodouovysporiadanínárokov,leboobžalovanýsistálenárokoval
nejaké peniaze.

Svedkyňa H. P. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pôsobí ako štatutárka OZ Progresfem,
pričom poškodená v minulosti vyhľadala ich poradenské centrum

za účelom pomoci súvisiacej s osobou obžalovaného, a to prvýkrát v roku 2019 a potom aj v období,
keď bol vo väzbe. Priamo od poškodenej má potom poznatky o prejavoch prenasledovania súvisiacich
so zasielaním správ, e-mailov, ktoré sa niesli v zastrašovacom duchu a ktoré jej poškodená ukazovala.
K počtu týchto správ sa vyjadriť nevie, ale bolo ich pomerne veľa, pričom štandardne ľudia v takom počte

nekomunikujú. Vie, že obžalovaný mal mať aj nejaké majetkové nároky, ktoré poškodená nepovažovala
za neoprávnené a mala za to, že to, čo mala splniť, si splnila. Obsahom takýchto správ boli aj vyhrážky
voči poškodenej, že ju spoločensky znemožní, že ju oznámi na Daňovom úrade, polícii a že peniaze,
ktoré mu údajne dlhuje od nej vymôže. S poškodenou sa súkromne nestretávala s výnimkou situácie
zo dňa 25.4.2021, keď bola vtedy u kamarátky a kde za nimi prišla poškodená, ktorá bola vtedy značne

rozrušená, pretože bola u rodičov obžalovaného, ktorý bol v tom čase vo väzbe. Vtedy jej aj privolali RZP.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Beáta Husárová (predtým
Kantorová), ktorá vo veci podávala znalecký posudok o duševnom stave poškodenej, na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že poškodená netrpí duševnou poruchou ani chorobou, má plne zachované

pamäťové schopnosti, jej intelekt dosahuje orientačné pásmo priemeru a nie sú u nej známky porúch
s vplyvom na kognitívne a pamäťové schopnosti. Je schopná si zapamätať priebeh udalostí tak, ako sa
stali, a to aj s časovým odstupom, pričom aj v čase skutku boli jej rozpoznávacie schopnosti zachované.
Ak by aj v čase spáchania skutku bola v stave depresívnej reakcie, táto nemala vplyv na rozpoznávacie
schopnosti. U poškodenej vplyvom partnerských nezhôd došlo k rozvoju depresívnej reakcie ľahkého

stupňa krátkeho trvania, ktorá si nevyžadovala psychofarmakologickú liečbu ani psychologickú liečbu
či intervenciu. Počas psychiatrického vyšetrenia u H. G. udala, že nechce užívať žiadne lieky, že
zo situácie sa sama dostáva a ďalšie psychiatrické kontroly nepovažovala za potrebné. Chápe a je
schopná vnímať zmysel trestného konania. K diagnostikovanej ľahkej depresívnej poruche uviedla,
že táto vznikla na podklade partnerských nezhôd a prejavovala sa smutnou náladou ľahkého stupňa,

ktorá bola spojená so stavmi úzkosti, nespavosťou a obavami, čo bolo potvrdené aj pri psychiatrickom
vyšetrení 28.6.2021, kde v klinickej symptomatike sa udáva občasná instabilita, t.j. kolísanie nálady,
nálada spojená so strachom, emočná labilita a osobnosť reaktívne a afektívne dekompenzovaná,
teda že bola depresívna. Bola diagnostikovaná adaptačná porucha na dlhodobý stres, ktorá mohla
vzniknúť na podklade vonkajších faktorov, ktorým bolo správanie partnera v tom čase. Vplyvom stresu

dochádza k poklesom nálady, energie, obavám a strachom z nadchádzajúcich situácií a keďže bola
ľahká, znamená to, že dokázala fungovať, chodiť do práce, venovať sa iným činnostiam, aj keď to nebolo
na 100%. Jej kvalita života oproti predchádzajúcemu obdobiu sa nezmenila, respektíve zmenila sa
minimálne.Vzniktejtoľahkejdepresívnejporuchybolvyvolanýlennapodkladezhoršenýchpartnerských
vzťahov a na jej vplyv nemala skutočnosť spojená s tvrdením obžalovaného, že poškodená si nemala

splniť určité povinnosti. V čase vypracovania znaleckého posudku nemala k dispozícii závery znalca
psychológa. Po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku č. 16/2022, podaným znalkyňou
z odboru psychológie PhDr. Štiffelovou, znalkyňa doplnila, že v uvedenom znaleckom posudku je
uvádzané, že poškodená má sklony k zvýšenej sebaprezentácii s prítomnosťou schizoidných rysova závislejších postojov, čo však nespĺňa kritériá poruchy osobnosti, a preto tieto rysy nemajú vplyv na
vznik depresívnej poruchy. Vo všeobecnosti u každého, u koho na psychologickom znaleckom testovaní
sa môžu prejaviť podobné rysy, no nejedná sa o poruchu osobnosti, t.j. psychopatiu. U poškodenej je

potrebnépsychopatiuvylúčiť,keďžejetrvalozamestnaná,nemenípracovnéprostredie,vychovalasama
2 deti, je zodpovedná a plní si ako matka svoje povinnosti.

Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Karin Štiffelová, ktorá v prípravnom konaní podávala znalecké
posudky k psychologickým profilom poškodenej, ale aj obžalovaného, na hlavnom pojednávaní

k znaleckému posudku týkajúceho sa osobnosti poškodenej

vypovedala, že ide o schizoidne štruktúrovanú osobnosť, v celku adaptabilnú, so zachovaním zmyslu
pre objektívnu realitu, so sklonom k nadmernej pozitívnej sebaprezentácii, s nižšou racionálnou
kontrolou správania, ktoré je zúženejšie, sociálne naivnejšie, so subjektivistickým postojom, so sklonom
k impulzivite a možným agresívnym nastavením voči okoliu. Vzťah k bývalému partnerovi poškodená

opisovala spočiatku ako adekvátne fungujúci, neskôr premenlivý, miestami až turbulentný, pričom ako
dôvoduvádzalapredovšetkýmduševnéochoreniejejex-partnera,bipolárnuafektívnuporuchu,ktorámu
bola údajne diagnostikovaná psychiatrom. Vzhľadom k osobnosti poškodenej a zistenému fungovaniu
vo vzťahových väzbách nie je možné vylúčiť konfliktné tendencie, pričom v súčasnej dobe poškodená
proklamuje neutrálny postoj voči ex-partnerovi, keď uvádzala, že nepociťuje voči nemu negatívne

emócie a bola schopná hovoriť aj o jeho pozitívach a benefitoch. Za predpokladu, že vyšetrované
udalosti (súvisiace s trestným stíhaním obžalovaného) sa stali tak, ako boli opísané poškodenou,
mohli tieto významnou mierou negatívne ovplyvniť jej každodenné fungovanie v živote a je možné
konštatovať, že toto príkorie je vysoko pravdepodobné v príčinnej súvislosti s konaním jej ex-partnera.
Vychádzajúc z údaju zo spisu a z rozhovoru s poškodenou je vysoko pravdepodobné, že v čase

vyšetrovanej udalosti mohol byť jej stav akútne a prechodne dekompenzovaný, nestabilný, s náhlymi
emočnými výkyvmi, čo mohlo súvisieť priamo s vyšetrovanou udalosťou. Dôsledkom disharmonického
partnerského spolužitia a vystupňovaného konfliktu mohlo dôjsť i na báze možného nadužívania
alkoholu u ex-partnera poškodenej. V dôsledku prežitého skutku u poškodenej pravdepodobne nedošlo
k trvalým psychickým následkom, keď známky posttraumatickej stresovej poruchy neboli u nej v dobe

vyšetrenia zistené. Jednorazovo navštívila psychiatra v júni 2021 bez farmakologickej liečby, pričom
taktiež počas rozhovoru uvádzala, že neužíva žiadne lieky, nakoľko nechce. Taktiež nevyhľadala
odbornú psychoterapeutickú pomoc s odôvodnením, že ju aktuálne nepotrebuje. Rozumové schopnosti
poškodenej sa pohybujú v pásme ľahkého nadpriemeru. Aj celkové pamäťové schopnosti sú ľahko
nadpriemerné a nebola u nej zistená kvalitatívna porucha pamäti – konfabulácie. Nebol u nej preukázaný

ani vzťah k fabuláciám, teda žiaden zmysluplný dôvod, ktorý by spochybňoval výpovede poškodenej
vtomzmysle,žeuvádzanéskutočnostiakotakésivymyslela.Bolaunejzaznamenanásnahaskresľovať
skutočnosti vo svoj prospech, nakoľko lži skóre bolo vyššie, čo vypovedá o snahe javiť sa pred okolím
v lepšom svetle a o sociálnej naivite. Doplnila, že v čase, keď podávala znalecký posudok, nemala
k dispozícii znalecký posudok o duševnom stave poškodenej, takýto posudok mala k dispozícii až

vtedy, keď vypracúvala znalecký posudok súvisiaci s osobnostným profilom obvineného. K záveru, že
u poškodenej sa jedná o schizoidne štruktúrovanú osobnosť, uviedla, že v typológii existujú 4 štruktúry
osobností, ktoré sú všetky zdravé a nemožno zamieňať uvedené zistenie s chorobou schizofrénie.
U schizoidne štruktúrovanej osobnosti ide o ľudí, ktorí sú zameraní viac na veci, ako na ľudí, sú viac
introvertnenastavení,nepotrebujúmnožstvoľudíksvojmuživotuamajúzáujmyvyhovujúceichspôsobu

života. Vo vzťahu ku konštatácii súvisiacej so vzťahovačnými a závislejšími tendenciami, ktoré boli
zistené u osobnosti poškodenej uviedla, že pri vzťahovačnom nastavení ide o sklon k veciam, ktorý je
spojený s obozretnosťou, opatrnosťou, ale aj nedôverčivosťou voči okoliu, pričom ďalším stupňom je už
paranoidné nastavenie, ktoré môže mať charakter patológie. Čo sa týka závislejšieho nastavenia, tu je
prítomný pasívnejší postoj k iným, ktorého opakom je individualizmus.

K osobnostnej štruktúre týkajúcej sa osoby obžalovaného znalkyňa PhDr. Štiffelová na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že u obžalovaného neboli vykázané známky duševnej poruchy alebo choroby,
vyšetrenie znalcom z odboru psychiatrie sa nejavilo ako potrebné. Ide o hysteroidne štruktúrovanú
osobnosť, so zachovaním zmyslom pre objektívnu realitu, pričom správanie je prítomná nadmerná

pozitívna sebaprezentácia so sklonom k subjektivizmu a disimulácii, vedomá snaha o popieranie
agresívnych impulzov, pričom vo vzťahových väzbách je prítomný egocentrizmus a potreba uznania,
pasívnazávislosťaparanoidnénastavenie.Vprežívanísúprítomnéznakyemočnejnestabilityamnožný
je aj rozvoj neurotickej symptomatiky. Je vysoko pravdepodobné, že vzhľadom k výsledkompsychodiagnostického vyšetrenia osobnosti v popredí mohli byť prítomné skôr emocionálne ako
rozumové reakcie, keďže racionálna kontrola správania je u neho oslabená. Do úvahy pripadajú tiež

určité druhy agresívnych prístupov, najmä nepriama a verbálna agresia. Celkové pamäťové schopnosti
obžalovaného sú priemerné, nebola u neho zistená závažná porucha pamäti, ani sklon k fabuláciám.
Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vysoko pravdepodobná, nakoľko bol zistený sklon
k nadmerne pozitívnej sebaprezentácii a snahe javiť sa pred okolím v lepšom svetle a správať sa
sociálne žiaducim spôsobom, čo potvrdzuje aj vyššie lži skóre. Čo sa týka charakteristiky hysteroidnej

štruktúrovanej osobnosti, aj v tomto prípade ide o štandardnú štruktúru osobnosti bez patológie, o ktorú
by šlo v prípade histriónskej poruchy osobnosti, ktorá však v jeho prípade konštatovaná nebola.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnicou o trestnom
oznámení, ktoré dňa 31.8.2021 na OO PZ Poprad podávala poškodená I. J., ktorej súčasťou sú
aj predložené prílohy zo strany poškodenej, predstavujúce obsah správ a komunikácie, ktoré jej

v období od mesiaca apríl 2021 až do 17.8.2021 zasielal obžalovaný, lekárskej správy H. G. zo
dňa 28.6.2021 o psychiatrickom vyšetrení poškodenej, ktorá táto absolvovala z dôvodu situácie
súvisiacej s konaním obžalovaného, po ktorom psychiater konštatoval prítomnosť adaptačnej poruchy
na dlhodobý stres – protrahovanej depresívnej reakcie, register trestov a výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov obžalovaného, rozsudku Okresného súdu Trenčín 1T/59/2021 o predchádzajúcom

odsúdení obžalovaného, ako aj samotného pripojeného trestného spisu a ďalších listinných dôkazov,
ktoré súčasťou spisu.

Na podklade takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal
súd dostatočne preukázané, že obžaloba v danej trestnej veci bola podaná dôvodne, a to pre skutok,

ktorý sa stal, ktorý je trestným činom a ktorý spáchal práve obžalovaný.

Aj keď obžalovaný v trestnom konaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať, z jeho obrany
je zrejmé, že táto mala spočívať v tom, že kontaktovaním poškodenej sa mal snažiť iba riešiť
majetkové vysporiadanie, prípadne iné záležitosti. Jeho obrana je súčasne zameraná aj na nenaplnenie

objektívnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, či už vo vzťahu ku konaniu, respektíve
nenaplneniu následku, ktorý v konkrétnom prípade predstavuje zhoršenie kvality života poškodenej
podstatným spôsobom, keď podľa podaného znaleckého posudku znalca psychiatra MUDr. Husárovej
poškodená v lete 2021 trpela ľahkou depresívnou poruchou, ktorá v čase vyšetrenia v roku 2022 už
nebola prítomná a ktorá vznikla na podklade partnerských nezhôd a prejavovala sa smutnou náladou

ľahkého stupňa, stavmi úzkosťami, nespavosťou a obavami, čo potvrdilo aj psychiatrické vyšetrenie
dňa 28.6.2021. Takéto stavy podľa obrany obžalovaného nezodpovedajú podstatnej zhoršenej kvalite
života poškodenej, pretože v zmysle zákona sa vyžaduje, aby zásah do kvality života bol výrazný a je
nepostačujúce, aby konanie páchateľa poškodeného iba vyrušovalo alebo znepokojovalo, keď podľa
zistení znalca sa kvalita života poškodenej nezmenila, respektíve sa zmenila iba minimálne. V rámci

svojej obrany potom obžalovaný poukázal aj na to, že aj keď znalkyňa z odboru psychológie PhDr.
Štiffelová síce konštatovala, že konflikty s partnerom mohli významnou mierou negatívne ovplyvniť
každodenné fungovanie života poškodenej, uvedená znalkyňa však posudzovala iné obdobie stavu
poškodenej (predchádzajúce), a to ako dôsledok disharmonického partnerského spolužitia.

Na podklade vykonaných dôkazov vychádzajúc predovšetkým z výpovede svedkyne poškodenej I. J.,
ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala koexistentne, bez zásadných
rozporov, prihliadajúc aj na oboznámenú komunikáciu zo strany obžalovaného adresovanú poškodenej,
podané znalecké posudky, ktoré podporujú výpoveď poškodenej a ďalšie listinné dôkazy, ktoré sú
súčasťou trestného spisu mal súd preukázané, že v období predchádzajúcom časovému vymedzeniu

skutku došlo

medzi obžalovaným a poškodenou v ich spolužití k narušeniu vzájomných vzťahov, čo malo vyústiť
do protiprávneho konania obžalovaného vo vzťahu k poškodenej v období od 6.4.2021 do 11.4.2021
pre skutok, ktorý bol posudzovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. a), písm. b) Trestného zákona, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Trenčín 1T/59/2021 zo dňa 29.6.2021 (právoplatný toho istého dňa), za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s určením skúšobnej doby na 12 mesiacov
s probačným dohľadom a bola mu aj uložená povinnosť spojená so zákazom približovať sa k poškodenejna vzdialenosť menšiu, ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Uvedené trestné stíhanie
obžalovaného malo väzobný charakter, pričom už v priebehu tohto konania bol riešený návrh na
zmenu dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (z dôvodu kolúzneho konania

obžalovaného), vo vzťahu ktorému návrhu bol aj nariadený termín výsluchu obžalovaného na 11.6.2021,
v priebehu ktorého obžalovaný potvrdil telefonáty poškodenej počas väzby (v 5 prípadoch) vrátane
toho, že požiadal mamu, aby poškodená prišla k telefónu, keď s ňou bude telefonovať. Poprel, aby
toto konanie malo súvis s jeho vtedajším trestným stíhaním, ale že kontaktovaním poškodenej chcel
riešiť ich vzťah a dom v Maďarsku (zápisnica o výsluchu obv. B. na OS Trenčín na čl. 301 spisu).

Z vykonaných dôkazov bolo ďalej preukázané, že obžalovaný aj po právoplatnom odsúdení vo vyššie
označenej trestnej veci sa naďalej pokúšal kontaktovať, a aj kontaktoval poškodenú spôsobom, ako
to uvádza obžaloba, teda či už telefonicky alebo prostredníctvom iných mobilných aplikácií, e-mailom,
ale aj osobne, a to až do 17.8.2021. Obsah tejto komunikácie je zadokumentovaný v trestnom spise
a ide o komunikáciu hromadného a dlhodobého charakteru (60 pokusov o telefonický kontakt, 313
správ cez aplikácie a 208 e-mailov), ktorých obsah má stupňujúcu tendenciu, keď najskôr poškodenú

opakovane prosí o odpustenie, o obnovenie ich vzťahu a následne po negatívnej reakcii poškodenej
si voči nej uplatňuje majetkové nároky, čo potom vyúsťuje až do urážok a vyhrážok voči osobe
poškodenej. Z komunikácie je zrejmé, že poškodená sa snaží obžalovanému vysvetliť, nech ju
nekontaktuje, že si to neželá, že vzťah považuje za ukončený, čo obžalovaný nerešpektuje a opakovane
ju zahlcuje ďalšími správami aj po tom, čo ho zablokovala v aplikáciách, pričom stupňuje psychický

tlak na poškodenú. Je potrebné zdôrazniť, že poškodená v uvedenom období z vlastnej iniciatívy
nekontaktovala obžalovaného ani raz a pokiaľ reagovala v obmedzenom rozsahu, tak podľa vlastného
vyjadrenia to robila iba z dôvodu, že chcela mať od neho pokoj. Neobstojí potom obrana obžalovaného,
že motívom jeho konania bolo riešiť predovšetkým majetkové vysporiadanie, pretože obsah samotnej
komunikácie svedčí prevažne o emocionálnych prejavoch obžalovaného (podľa konštatovania znalkyne

psychológa s oslabenou racionálnou kontrolou) vrátane zvolenia agresívnych prístupov vo forme urážok
či vyhrážok. V kontexte takéhoto konania obžalovaného v nadväznosti aj na zistené skutočnosti
z predchádzajúceho disharmonického spolužitia obžalovanej a poškodeného, ktoré viedli k zhoršeniu
kvality života poškodenej (čo aj bolo diagnostikované ako ľahká depresívna porucha), takéto konanie
obžalovaného potom mohlo výraznou mierou negatívne ovplyvniť každodenné fungovanie života

poškodenej (čo potvrdzujú aj závery posudku znalca psychológa). V tomto smere je potrebné doplniť,
že pre naplnenie následku prečinu nebezpečného prenasledovania v jeho základnej skutkovej podstate
sa nevyžaduje, aby k podstatnému zhoršeniu kvality života poškodeného aj došlo, ale postačuje, aby
existovala možnosť zhoršenia kvality života podstatným spôsobom, čo vzhľadom na zistené okolnosti
skutku, súvisiace tak so zistenými okolnosťami spolužitia obžalovaného a poškodenej, narušením

vzťahov a samotným konaním obžalovaného takéto zhoršenie kvality života poškodenej podstatným
spôsobom mohlo spôsobiť.

Na podklade takto vykonaného dokazovania potom súd mal vinu obžalovaného jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochýb preukázanú, a naopak jeho obranu za vyvrátenú. Obhajoba v rámci obrany

navrhla vo veci vypočuť ako svedkov rodičov obžalovaného bez toho, aby bližšie špecifikovala, k akým
okolnostiam by títo mali byť vypočutí. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že títo priame poznatky
o protiprávnom konaní obžalovaného

vedomosti nemali, a preto návrh na ich vypočutie v tomto smere súd neakceptoval. Vychádzajúc

z vykonaných dôkazov, keďže tieto vo vzťahu k spôsobenému následku nepreukázali spôsobený
následok spojený s podstatným zhoršením kvality jej života, ale „iba“ s možnosťou takéhoto podstatného
spôsobu zhoršenia kvality života poškodenej potom súd oproti obžalobe uvedené závery zohľadnil aj
v úprave skutkovej vety spojenej s vinou obžalovaného.

Z hľadiska právnej kvalifikácie potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože dlhodobo prenasledoval iného takým
spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že sa mu vyhrážal inou
ujmou, vyhľadával jeho osobnú blízkosť, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej

služby a taký čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Trestnej činnosti
sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.Objektom uvedeného trestného činu je primárne ochrana medziľudských vzťahov a právo človeka na
pocit bezpečného a kvalitného života. Dlhodobým prenasledovaním sa rozhodne súhrn jednotlivých
čiastkových útokov, z ktorých každý musí spĺňať alternatívne charakteristiku aspoň jedného z konaní

uvedených v § 360a ods. 1 písm. a) – e) Trestného zákona alebo jeden dlhodobý útok spĺňajúci
charakteristiku aspoň jedného z uvedených konaní. Minimálnou podmienkou, aby tento znak bol
naplnený, je aspoň niekoľko útokov (minimálne 3) počas niekoľkých dní (postačujú však 3 dni). Medzi
jednotlivými útokmi môže prebehnúť aj relatívne dlhšie časové obdobie, dokonca aj niekoľko mesiacov.
Následkom je pôsobenie samotných prejavov prenasledovania do takej miery, že sú spôsobilé vyvolať

vzbudenie dôvodnej obavy o život a zdravie poškodeného či jeho blízkej osoby, alebo sú spôsobilé
vyvolať zhoršenie kvality života poškodeného. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom
existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný bližšie charakterizovaný nie je, v evidencii priestupkov má iba opakované menej závažné
priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V registri trestov od roku 1995 má

celkovo 7 záznamov, z ktorých 6 je spojených s fikciou neodsúdenia, naposledy bol však odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Trenčín 1T/59/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.6.2021, a to pre
trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. a), písm. b), ktorého sa dopustil
tiež vo vzťahu k tej istej poškodenej H. I. J., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov, t.j. do 30.6.2022 s probačným dohľadom,

a obmedzenie súvisiace so zákazom požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj
povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu, ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
jej obydlia, a bolo mu uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Pri úvahách o treste súd prihliadol na základné kritériá ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.

Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu, funkciu individuálnej a generálnej prevencie
a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Za uvedený trestný čin je
hrozba trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky, poľahčujúce okolnosti v danom prípade
súd nevidel žiadne, konštatoval však priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona,
tedažeobžalovanýbolužodsúdený.Existujúcaprevahapriťažujúcichokolnostípotommalazanásledok

zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v konkrétnom prípade predstavuje hrozbu
trestnom odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov až 3 roky. S prihliadnutím na základné kritériá trestu
mal potom súd za to, že jeho účel bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici
takto zákonom zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov, a keďže

skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uvedený trest potom súd musel
vysloviť ako trest nepodmienečný. Obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody doposiaľ nebol, a preto
ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
dlhodobo prenasledoval iného takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
jeho života tým, že sa mu vyhrážal inou ujmou, vyhľadával jeho osobnú blízkosť, kontaktoval ho

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.