Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/161/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201202
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1224201202.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko
Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. B., - B. E. B.,
zastúpená JUDr. Rastislavom Smieškom, advokátom, Záhradnícka 747, Bratislava, a otec F. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. X, H., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 3. júna 2024 č.k. 5P/131/2024-50, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B. sumou vo výške 150 eur mesačne od 03.06.2024,
ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do právoplatnosti
rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp.zn. B3-39P/22/2023 vo veci rozvodu
manželstva účastníkov a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému (výrok I.), zároveň súd
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že
návrhom postúpeným Okresnému súdu Pezinok dňa 02.05.2024 žiadala matka maloletého nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode zveril maloletého do jej osobnej
starostlivosti, otcovi uložil povinnosť počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia prispievať na
výživu maloletého sumou 220 eur mesačne a tiež žiadala, aby súd styk otca s maloletým neupravil s tým,

že matka mu ho umožní keď bude mať otec záujem o stretnutie a komunikáciu s maloletým. Dôvodila,
že na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o rozvod manželstva (sp.zn. B3-39P/22/2023).
Otec sa účelovo nedostavuje na vytýčené pojednávania, zdržuje sa občas v spoločnej domácnosti.
Na chod domácnosti neprispieva a vôbec neprispieva ani na výživu maloletého syna. Všetky náklady
na rodinný dom a výživu syna znáša výlučne matka. Zo správy opatrovníka zo dňa 09.01.2024, ako
aj psychologického poradenstva účastníkov vyplynulo, že rozvrat medzi rodičmi je výrazný, maloletý

potvrdil, že chce ďalej žiť s matkou, je ochotný sa s otcom na pár hodín stretnúť raz za týždeň. Mesačné
výdavky na maloletého matka uviedla vo výške 219 eur mesačne. Je zamestnaná, jej mesačný príjem
je 930 eur. Podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne zo 06.07.2023 je otec maloletého starobný dôchodca,
poberá dôchodok vo výške 553 eur. Na poslednom pojednávaní o rozvode uviedol, že vykonáva rozvoz
jedla s mesačným príjmom do 900 eur mesačne. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 2
ods. 1, 2 CMP, § 324, § 325, § 326, § 329, § 331, § 332 CSP, § 366 CMP, článku 3 Dohovoru

o právach dieťaťa, článku 5, § 24 ods. 4, § 28, § 36, § 62, § 75 Zákona o rodine. Skonštatoval, že pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkouúplnostiskutkovýchzisteníatozdôvodu,ženariadenieneodkladnéhoopatreniamáväčšinoupredbežný
charakter. Základnou podmienkou na nariadenie teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok
a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj

z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd, vyhodnotiac zistené okolnosti dospel k záveru, že návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému je
dôvodný.Nevyhnutnýmpredpokladomnanariadenieneodkladnéhoopatreniajepotrebabezodkladnosti
upravenia pomerov dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu
oprávnených záujmov dieťaťa, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. Súd mal za to, že

jeho matka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy, nakoľko otec pravidelne neprispieva na starostlivosť
o maloletého výživným, ani sa iným spôsobom nepodieľa na finančnej stránke starostlivosti. V konaní
vo veci rozvodu manželstva bude súd rozhodovať na základe preukázaných výdavkov na dieťa, ako aj
v súvislosti s preukázaným príjmom oboch rodičov. Súd považoval za potrebné upraviť dočasne pomery
za účelom ochrany výživy dieťaťa. Je žiadúce, aby sa otec podieľal na výchove syna aspoň po finančnej
stránke, nakoľko celú osobnú starostlivosť vykonáva momentálne matka. Keďže súd nemal preukázané

majetkové finančné a zárobkové možnosti oboch rodičov, neodkladným opatrením mohol nariadiť otcovi
prispievať na výživu syna len v nevyhnutnej miere. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal
z výšky mesačných výdavkov na maloletého, ktoré uviedla matka a predstavujú sumu 219 eur, z príjmu
matky 930 eur a aj príjmu otca ktorý uviedol na pojednávaní v konaní o rozvod. Táto úprava výživného
je dočasná, a to do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Matka v návrhu žiadala tiež

dočasne zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti. V tejto časti odôvodnila návrh napätými vzťahmi
medzi rodičmi. Neodkladné opatrenie má riešiť situáciu, ktorá neznesie odklad. Súd návrh preto v časti
zverenia zamietol, keďže z vyjadrenia matky vyplýva, že maloletý sa fakticky nachádza v starostlivosti
matky, ktorá ju zabezpečuje, teda potreba okamžitého zásahu súdu nie je daná. Súd zamietol aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletým, keďže otec býva v spoločnej

domácnosti s maloletým. Maloletý s ním netrávi voľný čas, matka mu však umožní styk keď bude mať
otec o stretnutie záujem. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec
maloletého. Uviedol, že ho podáva z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a g) CSP. Poukázal,

že napadnuté uznesenie je arbitrárne, pretože jediné ustanovenie odôvodnenia, z ktorého sa aspoň
čiastočne dozvedel akými úvahami sa súd prvej inštancie zaoberal, je bod 30 odôvodnenia napadnutého
uznesenia. V ňom súd konštatuje, že matka nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila napätými
vzťahmi medzi rodičmi a osvedčila potrebu neodkladnej úpravy medzi maloletým a rodičmi. Nie
je však možné určiť čím túto potrebu osvedčila. Na výživu syna riadne prispievala a prispieva

kontinuálne a to i v čase, kedy mu bol diagnostikovaný infarkt. O zdravotnom stave a s tým súvisiacou
práceneschopnosťou, ktorá trvá doposiaľ, mala matka vedomosť, avšak túto informáciu súdu prvej
inštancie zamlčala. Poukázal tiež, že napadnuté uznesenie mu bolo doručené až po doručení rozsudku
MestskéhosúduBratislavaII,sp.zn.B3-39P/22/2023,ktorýmbolzaviazanýkrukámmatkyplatiťvýživné,
čo aj riadne plní. O syna prejavuje záujem, riadne prispieva na jeho výživu bez ohľadu na svoj zdravotný

stav a má za to, že na dočasnú úpravu pomerov súdnym rozhodnutím nebol daný žiadny dôvod. Aj teraz
jepripravenýkedykoľvekA.pomôcťsčímkoľveksanaňhoobráti.Právejehozdravotnýstavboldôvodom
dlhšieho trvania rozvodového konania, pričom sa na pojednávaniach zúčastnil po porade s ošetrujúcim
lekárom okamžite, ako mu to jeho zdravotný stav umožnil a to aj počas trvania práceneschopnosti.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. K odvolaniu pripojil rozsudok Mestského súdu Bratislava II č.k.

B3-39P/22/2023-138 zo dňa 11.06.2024.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec sa odvolal aj proti rozsudku
orozvodeaúpraverodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému,hocinasúdeuzatvorilsňourodičovskú
dohodu, ktorú aj súd prvej inštancie schválil. Otec okrem riešenia svojho zdravotného stavu, ktorý ale

nie je predmetom tohto konania neuviedol žiadne dôvody a tvrdenia, prečo by mal údajne súd dospieť
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a prečo údajne zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Iba
vymenovanie odvolacích dôvodov zo strany otca nie je postačujúce a úlohou odvolacieho súdu nie je
hľadať v texte odvolania, pod ktoré majú byť podradené príslušné vymenované dôvody odvolania. Otec

sa v predposlednom odstavci odvolania zaoberá nevykonateľnosťou napádaného uznesenia. Matka
dáva do pozornosti, že aj v konaní na Mestskom súde Bratislava II bolo preukázané, že otec si účelovo
nepreberá poštu doručovanú mu na adresu uvedenú aj v tomto konaní. Snaží sa účelovo riešiť svoj
zdravotný stav, avšak naopak, napriek tomuto jeho zdravotnému stavu požíva alkohol a fajčí. Tiež nie súpravdivéjehotvrdenia,žesaosynazaujíma.Synbolvypočutýapodrobnýprehľadzistenýchskutočností
je uvedený aj v rozsudku o rozvode. Súd prvej inštancie v tomto konaní správne posúdil stav a vydal
aj neodkladné opatrenie, s ktorým sa stotožňuje a odvolacie dôvody otca sú účelové s cieľom oddialiť

konečné rozhodnutie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu
právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, keď dočasná úprava je potrebná.
Matka rovnako žiada o výnimočné priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v tomto konaní, kde otec
súhlasil s uzatvorením rodičovskej dohody na pojednávaní, ktorú súd v konaní o rozvod schválil, ktorej
predmetom bolo aj platenie výživného vo výške 150 eur mesačne a napriek tomu následne napáda

odvolaním uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie s rovnakou povinnosťou platiť ním
výživné na maloletého vo výške 150 eur. Navrhla uznesenie potvrdiť a zaviazať otca na náhradu trov
konania.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP a § 7
ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu bez viazanosti

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie vedeného pod sp.zn. 5P/131/2024 je
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka maloletého domáhala dočasného zverenia

maloletého A. do jej starostlivosti, určenia otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou
220 eur mesačne, styk otca s maloletým neupraviť s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať až do
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne určil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého sumou 150 eur mesačne a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (s prihliadnutím na charakter konania
o nariadenie neodkladného opatrenia), výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom
rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne právne posúdil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie

rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď odvolateľ neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie dodáva nasledovné :
Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať

dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného
opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých
prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených
záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda ak by vyčkávanie na
rozhodnutie vo veci samej mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na

právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej
mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým
spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. V mimosporových konaniach je umožnené súdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.9. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade boli naplnené
podmienky pre naplnenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi platiť na maloleté dieťa
výživné, nakoľko nebolo preukázané, že by si otec dobrovoľne pravidelnými mesačnými platbami do

rúk matky plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému. Matka túto skutočnosť v návrhu opakovane uviedla
s tým, že otec o syna nejaví záujem, na jeho výžive sa pravidelnými platbami nepodieľa. Odvolací
súd preto považoval za dôvodné, aby bola otcovi uložená povinnosť dočasne platiť na maloleté dieťa
výživné v nevyhnutnej miere. Otec v odvolaní tvrdil, že vyživovaciu povinnosť voči synovi si pravidelne
plní, uvedené skutočnosti však žiadnym spôsobom neosvedčil. Doložil rozsudok súdu prvej inštancie,

ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, v ktorom konaní rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, kde sa
na čas po rozvode otec zaviazal prispievať výživným v sume 150 eur mesačne. Rozsudok o rozvode
doposiaľ nie je právoplatný, takže z uvedeného rozsudku otcovi nevyplýva žiadna povinnosť platiť
výživné, preto odvolací súd považoval za dôvodné nariadené neodkladné opatrenie určujúce otcovi
povinnosť platiť výživné. Výživné je zákonná povinnosť rodičov, je to tiež prednostná pohľadávka. Výšku
určeného výživného odvolací súd považoval za správnu a to aj s prihliadnutím k vyslovenému názoru

otca, ktorý uzavrel na čas po rozvode dohodu o výške výživného v sume 150 eur mesačne, takže
zjavne je v jeho schopnostiach a možnostiach uvedené výživné na syna platiť. Uvedené neodkladné
opatrenie nebude mať pre otca žiaden negatívny dopad, pretože ak výživné, ako uvádza v odvolaní
platí, tak uňho nenastane žiadna zmena a matka bude mať istotu zabezpečenia pravidelného príjmu na
pokrytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vzniknutých pri jeho starostlivosti. Odvolací súd tak

považoval nariadené neodkladné opatrenie za vecne správne a v záujme maloletého. Pokiaľ sa týka
zamietnutia návrhu na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku, odvolací
súd sa takisto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebola potreba naliehavej úpravy pomerov
medzi účastníkmi, keďže maloletý sa nachádza v starostlivosti matky, otec túto faktickú starostlivosť
matky akceptuje, takže nebol dôvod zasahovať neodkladne do týchto pomerov účastníkov. Pokiaľ sa

týka styku matka uviedla, že otcovi styk, pokiaľ bude mať otec záujem o stretnutie so synom umožní,
otec v odvolaní nenamietal, že by mu bol styk úplne znemožnený a aj v uzavretej rodičovskej dohode
sa rodičia dohodli tak, že styk s maloletým sa neupravuje, z čoho vyplýva, že na jeho realizácii sa vedia
dohodnúť.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP za použitia § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keď v konaní nezistil okolnosti odôvodňujúce aplikáciu § 55
CMP.

11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).