Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222200410
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6222200410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej, sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako členov
senátu, v spore žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F. A., občan
SR, právne zast.: JUDr. Evou Horniakovou, advokátkou, IČO: 45029008, so sídlom Kozačeka 6, 960 01
Zvolen, proti žalovanej: G. H., C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX/XX, XXX XX F. A., občianka SR,
právne zast.: Mgr. Danou Žlnkovou, advokátou, so sídlom Nám. A.H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č.k. VK-3C/9/2022-96 zo dňa 12.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území a v obci Sucháň, vedeným
Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra „E“: parcelné číslo
XXX orná pôda o výmere 3940 m2, parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere 9469 m2 a parcelné
číslo XXX orná pôda o výmere 840 m2 a vyporiadava ho tak, že predmetné nehnuteľnosti p r i k a z u j
e do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalobca je povinný z a p l a t i ť
žalovanej z titulu vyporiadania spoluvlastníckych podielov sumu primeranej náhrady vo výške 1.160,24
Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že „ Súd z r u š u j e podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území a v obci
Sucháň, vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra

„E“ parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 3940 m2 , parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere
9469 m2 a parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 840 m2 a vyporiadava ho tak, že - do výlučného
vlastníctva žalobcu prikazuje parcely registra „E“ parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere 9469
m2 a parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 840 m2 a - do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje
parcelu registra „E“ parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 3940 m2“ (prvá výroková veta); „Žalobca je
p o v i n n ý zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania spoluvlastníckych podielov sumu primeranej náhrady
vo výške 120,51 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“ (druhá výroková veta) a „Žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov konania“ (tretia výroková veta).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území a v obci
Sucháň, vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra„E“, (1.) parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 3940 m2 (ďalej len ako „Orná pôda p.č. 683“), (2.)
parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere 9469 m2 (ďalej len ako „Trvalý trávny porast p.č. 684“)
a (3.) parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 840 m2 (ďalej len ako „Orná pôda p.č. 712“), ku ktorým má

žalobcaspoluvlastníckypodieloveľkosti2/3ažalovaná1/3,aabypredmetnépodielovéspoluvlastníctva
vyporiadal tak, že všetky tri pozemky prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bude povinný
zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania spoluvlastníckych podielov sumu primeranej náhrady vo výške
1.000 €.
1.2 Podielové spoluvlastníctvo má žalobca záujem zrušiť a vyporiadať, keďže má záujem predmetné

nehnuteľnosti využívať na poľnohospodársku činnosť a chov včiel a chce tieto pozemky spojiť so
susednými pozemkami, ktoré využíva. Aj na základe uvedeného žalovanú oslovil, aby predmetnú
vec vyriešili mimosúdne dohodou. Zrealizovali sa dve stretnutia, no nedospeli k dohode, napriek
tomu, že žalovanej ponúkol alternatívne spôsoby vyporiadania, a to odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu za kúpnu cenu, ktorú považoval za adekvátnu a zohľadňujúcu vývoj trhových cien obdobných
nehnuteľností, ktorú kúpnu cenu následne aj zvýšil z 800 € na 1.000 €; alternatívne jej navrhol zámenu

spoluvlastníckych podielov, ktoré hodnotou zodpovedali. Na základe vyššie uvedeného súčasného
skutkového stavu nemá žalobca záujem užívať spoločnú nehnuteľnosť so žalovanou a pre neho je toto
podielové spoluvlastníctvo v súčasnej dobe príťažou. Pravidelne sa objavujú nezhody a nevedia sa
dohodnúť pri hospodárení so spoločnou vecou.
1.3 Žalovaná trvala na tom, že si chce zachovať vlastníctvo k ornej pôde, ktorú nadobudla titulom

dedičstva a preto navrhla, aby bola do jej vlastníctva prikázaná Orná pôda p.č. 683 a Orná pôda p.č.
712 a žalobcovi Trvalý trávny porast p.č. 684, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie súhlasila
aj s takou možnosťou, že by Orná pôda p.č. 683 bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva a ostatné
dve parcely by súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Poukázala na to, že vlastnícke právo je
chránené celým občianskym právom a len v prípade, že by neexistovalo žiadne iné riešenie a bolo by

to preukázateľne účelné, mal by človek oň prísť. Ňou navrhované vysporiadanie bude v súlade jednak
so zásadami občianskeho zákonníka, pričom nikto nebude ukrátený na svojich právach. Ku sporom by
nemalo dôjsť; tak ako má ona uzatvorenú nájomnú zmluvu s družstvom, takisto môže uzatvoriť nájomnú
zmluvu so žalobcom, resp. s jeho matkou; ona neznemožňuje využívanie areálu ako celku žalobcovi,
resp. jeho matke.

1.4 Žalobca s návrhom žalovanej na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesúhlasil. Poukázal
na to, že vlastníčkou pozemkov reg. „E“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/X J. XXX, ktoré sú susediacimi s
predmetnými nehnuteľnosťami, je A. B., jeho matka. Trval na zrušení podielového spoluvlastníctva ako
aj na jeho vyporiadaní spôsobom, ktorý navrhol v žalobe, s výnimkou výšky primeranej náhrady, ktorú
navrhol zvýšiť na sumu 1.160,24 €, stanovenú znaleckým posudkom. Jeho návrh zodpovedá účelnému

vyriešeniu sporu medzi stranami a ukončeniu vzťahov, ktoré aj tak nie sú dobré a treba do budúcna
pokračovať v tom, aby došlo k účelnému využitiu týchto pozemkov, keďže okolité nehnuteľnosti sú v
rodinnom vlastníctve žalobcu a jeho matky, alebo jeho rodinných príslušníkov.
1.5 Po vykonanom dokazovaní (výsluchom svedkyne A. B., znaleckým posudkom č. 1/2021, poštovým
poukazom na výplatu, mapou a výzvou na vrátenie a prevzatie pozemku):

1.5.1 mal okresný súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi (žalobca v podiele
2/3 a žalovaná v podiele 1/3) troch predmetných pozemkov;
1.5.2 celková všeobecná hodnota Ornej pôdy p.č. 683 je 1.039,72 €, celková všeobecná hodnota
Trvalého trávnatého porastu p.č. 684 je 2.367,25 € a celková všeobecná hodnota Ornej pôdy p.č. 712
je 73,75 €;

1.5.3 Orná pôda p.č. 683 ako jediná parcela susedí s parcelou č. XXXX/X, na ktorej je zriadená cestná
komunikácia. Ďalšími susediacimi parcelami k parcele č. XXX sú parcely č. XXX, XXX J. XXX. Parcela
č. XXX susedí s parcelami č. XXX, XXX/X, XXXX/X, XXX J. XXX/X. Parcela č. XXX susedí s parcelami
č. XXXX/X, XXX, XXX/X J. XXX;
1.5.4 svedkyňa A. B. (matka žalobcu) pri výpovedi uviedla, že kúpila rodinný dom na Sucháni a postupne

dokupovala pozemky v okolí tohto domu. Postupom času spojila takmer 9,5 hektára. Podarilo sa jej
dohodnúť so všetkými ostatnými vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi, okrem žalovanej. Jedná sa o susedné
pozemky k sporným nehnuteľnostiam, a to parcely číslo XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X J. XXX/
X. Je jedným zo štyroch spoluvlastníkov parcely č.XXXX, a čo sa týka parcely, ktorá oddeľuje parcelu
XXX od parcely XXX, tam je okrem nej ešte jeden spoluvlastník. Ona pozemky užíva a poberá na ne

dotácie; má tam registrovanú včelnicu. Parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, v minulosti užívalo
družstvo. Spoločne so žalobcom ako väčšinoví spoluvlastníci požiadali o vydanie týchto parciel s tým,
že družstvo by im malo tieto parcely vydať po zbere úrody. Podľa svedkyne žalovaná reálne ani nevie,
kde sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti, ona ju na týchto nehnuteľnostiach nikdy nevidela. Keď chcelizrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, oslovili žalovanú s tým, že poukazovali na
to, že sa na časti týchto nehnuteľností nachádzajú aj náletové dreviny. Žalovaná uviedla, že ich príde
vyčistiť, čo sa však nestalo;

1.5.5 výzvou na vrátenie a prevzatie pozemku zo dňa 17.07.2023 žalobca vyzval I. Družstevnú,
družstvo, so sídlom Senohrad 325 (ďalej aj len ako „Družstvo“) na vrátenie predmetných nehnuteľností,
ku ktorým boli uzatvorené nájomné zmluvy do roku 2024; vrátenie pozemkov požadoval v roku 2024
po zbere úrody;
1.5.6 poštovým poukazom na výplatu (na č.l. 55 spisu) poukázalo Družstvo dňa 10.05.2024 žalovanej

sumu 14,75 € s tým, že ako účel platby je uvedené „nájom 2023“.
1.6 Okresný súd vec právne posúdil podľa §136 ods. 1 a 2, §141 a §142 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“), podľa §21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej aj len ako „Zákon č. 180/1995
Z.z.“)askonštatoval,žespolusozrušenímpodielovéhospoluvlastníctvajesúdzároveňpovinnýzrušené
podielové spoluvlastníctvo vyporiadať; zákon presne stanovuje poradie, akým sa má vyporiadanie

uskutočniť - prioritným spôsobom vyporiadania je rozdelenie veci; ak vyporiadanie rozdelením veci
nie je dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
s prihliadnutím na účelné využitie veci a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom; ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov.

1.6.1 Z dôvodu, že predmetné tri nehnuteľnosti sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a v
katastri nehnuteľností sú evidované ako trvalý trávny porast, resp. orná pôda, vzťahujú sa na ne ust.
§21 a nasl. Zákona č. 180/1995 Z.z., keď orná pôda a trvalé trávne porasty mimo zastavaného územia
obce tvoria poľnohospodársky pôdny fond, či poľnohospodársku pôdu. Preto takéto pozemky podľa §23
ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z.z. nie je možné vyporiadať ich rozdelením, ak by týmto rozdelením vznikli

poľnohospodárske pozemky, ktoré by boli menšie ako 3 000 m2. Uvedené v prejedávanej veci platí pre
Ornú pôdu parc. č. XXX a pre Ornú pôdu p.č. XXX - vzhľadom na uvedené okresný súd (vo vzťahu
k uvedeným dvom pozemkom) v prvom rade skúmal, či zrušeniu podielového spoluvlastníctva a jeho
vyporiadaniu prikázaním do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov nebránia dôvody hodné osobitného
zreteľa. Keďže existencia takýchto dôvodov nebola tvrdená stranami sporu, nebola známa okresnému

súdu ani z jeho úradnej činnosti a obe strany so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili
(nedohodli sa len na spôsobe jeho vyporiadania), okresný súd v prvom rade podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil.
1.6.2 Ďalej okresný súd zameral svoju pozornosť na určenie spôsobu, akým je potrebné zrušené
podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadať. Žalobca trval na tom, aby všetky nehnuteľnosti

boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva, zatiaľ čo žalovaná mala záujem do svojho vlastníctva
nadobudnúť Ornú pôdu parc. č. XXX a Ornú pôdu p.č. XXX, resp. aspoň Ornú pôdu p.č. XXX. Pokiaľ sa
jedná o Ornú pôdu p.č. XXX, tento pozemok ex lege rozdeliť nemožno, preto prichádzalo do úvahy len
jeho prikázanie do vlastníctva žalobcu alebo do vlastníctva žalovanej. Vo vzťahu k uvedenému pozemku
okresný súd dospel k záveru, že jedine žalobca dokáže uvedený pozemok účelne využiť z dôvodu, že

len žalobca má k uvedenému pozemku zabezpečený prístup, a to cez pozemok č. XXXX/X, ktorý je v
podielovom spoluvlastníctve jeho matky. Žalovaná právom garantovaný prístup k tomuto pozemku nemá
a súd jej takýto prístup nemôže zriadiť ani formou vecného bremena v zmysle §142 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pretože súd môže v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
zriadiť vecné bremeno len za predpokladu, že vyporiadanie vykoná spôsobom reálneho rozdelenia veci

(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 53/2004, či R 47/1991).
1.6.3 Reálne nemožno rozdeliť ani pozemok na parcele č.XXX, orná pôda. Uvedený pozemok je v
súčasnosti užívaný Družstvom na základe nájomnej zmluvy a žalobca má do budúcna záujem tento
pozemok sám využívať na poľnohospodársku činnosť (čo vyplýva nielen z podanej žaloby, ale aj z
výzvy na vrátenie a prevzatie pozemku zo dňa 17.7.2023), zatiaľ čo žalovaná má záujem naďalej

tento pozemok prenajímať na poľnohospodárske účely. Z uvedených dôvodov možno konštatovať,
že obe strany sporu sú schopné tento pozemok (každá svojím spôsobom) účelne využiť, a to obe
takým spôsobom, že bude plne zabezpečené využitie tohto pozemku na jeho obvyklý účel (jedná sa
o poľnohospodársku pôdu), a to osobitne s ohľadom na to, že tento pozemok je priamo napojený na
parcelu č. XXXX/X, na ktorej je zriadená cestná komunikácia. O lepších predpokladoch využitia tohto

pozemku však možno hovoriť v prípade žalobcu, ktorého matka je vlastníčkou ostatných susediacich
parciel k tomuto pozemku (okrem pozemku, na ktorom je zriadená už spomínaná cestná komunikácia),
a teda tento pozemok spolu s ostatnými pozemkami tvorí väčší celok využiteľný (a aj v súčasnosti
využívaný) na poľnohospodársku výrobu. Navyše podiel žalovaného (pozn. odvolacieho súdu- správnemá byť žalobcu) na tomto pozemku je vyšší v porovnaní s podielom žalovanej, čo je tiež jedno z hľadísk,
na ktoré by mal súd pri svojom rozhodovaní prihliadať. Na druhej strane však nemožno opomínať,
že hoci je Orná pôda p.č. XXX samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov (rovnako ako je

tomu v prípade Trvalého trávnatého porastu p.č. XXX), spoločne tvoria jednej funkčný celok, dosiaľ
využívaný na poľnohospodársku výrobu. Trvalý trávnatý porast p.č. XXX však na rozdiel od Ornej
pôdy p.č. XXX je zo zákona pozemkom deliteľným, a to vzhľadom na jeho výmeru 9.469 m2 a keďže
sa jedná o pozemok nezastavaný (čo vyplýva z predloženého znaleckého posudku), ide o pozemok
deliteľný i funkčne (na základe geometrického plánu, na ktorom by bolo vyznačené rozdelenie predtým

spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník). Občiansky zákonník v §142 ods.
1 stanovuje nielen formy (spôsoby) vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení, ale aj ich
záväzné poradie. Preto len v prípade, ak vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k určitému pozemku
nie je „dobre možné“, prichádza do úvahy jeho vyporiadanie prikázaním do vlastníctva niektorému
zo spoluvlastníkov. Podľa názoru okresného súdu pritom v prejednávanom prípade neboli vykonaným
dokazovaním zistené skutočnosti, pre ktoré by nebolo „dobre možné“ Trvalý trávnatý porast p.č. XXX

medzi stranami sporu rozdeliť, keď obe strany sporu tento pozemok dokážu účelne využiť na ten účel, na
ktorý sa tento pozemok aj v súčasti využíva, t.j. na poľnohospodársku výrobu s tým, že voľba spôsobu,
či bude niektorá zo strán sama na tomto pozemku hospodáriť, alebo ho prenajme, nemá na účelné
využitie pozemku (keďže v oboch prípadoch by bol využívaný na ten istý účel) podstatnejší vplyv.
Predchádzajúce konštatovanie o možnosti oboch strán rozdelený pozemok Trvalý trávnatý porast p.č.

XXX účelne využiť, by však platilo len za predpokladu, že súd by Ornú pôdu p.č. XXX prikázal do
vlastníctva žalovanej. Len v takomto prípade by totiž žalovaná mala prístup k „svojej“ časti pozemku
Trvalého trávnatého porastu p.č. XXX a to práve cez Ornú pôdu p.č. XXX. Ak by však okresný súd Ornú
pôdu p.č. 683 prikázal do vlastníctva žalobcu, žalovaná by stratila prístup k akejkoľvek časti pozemku
Trvalého trávnatého porastu p.č. XXX, ktorý by vznikol rozdelením (všetky okolité pozemky k pozemku

č. XXX patria matke žalobcu, okrem pozemku p.č. XXX), a uvedený prístup by nebolo možné získať ani
zriadením vecného bremena vo vzťahu k Ornej pôde p.č. XXX. Nehnuteľnosť Orná pôda p.č. XXX však
nie je deliteľná a teda nie je novovzniknutou nehnuteľnosťou (t.j. druhou časťou pôvodnej nehnuteľnosti,
kuktorejprvejčastibyvecnébremenoprístupzabezpečovalo).Zatejtosituácietakdoúvahyprichádzajú
celkom tri možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva k Ornej pôde p.č. XXX: (a) prikázanie

tejto parcely ako aj časti Trvalého trávnatého porastu p.č. XXX o výmere minimálne 3.000 m2 (aby boli
dodržané ust. Zákona č. 180/1995 Z.z.) do vlastníctva žalobkyne (pozn. odvolacieho súdu- správne má
byť žalovanej), a prikázanie Ornej pôdy p.č. XXX o výmere 840 m2 ako aj zvyšku Trvalého trávnatého
porastu p.č. XXX o výmere maximálne 6.469 m2 (9.469 m2 mínus 3.000 m2) do vlastníctva žalobcu;
(b) prikázanie len Ornej pôdy p.č. XXX o výmere 3.940 m2 do vlastníctva žalobkyne (pozn. odvolacieho

súdu-správnemábyťžalovanej)aprikázanieOrnejpôdyp.č.XXXovýmere840m2akoajcelejTrvalého
trávnatého porastu p.č. XXX o výmere 9.469 m2 do vlastníctva žalobcu; (c) prikázanie všetkých parciel
do vlastníctva žalobcu.
1.6.3.1 Čo sa týka alternatívy uvedenej pod písm. (a) - žalobkyňa (pozn. odvolacieho súdu- správne
má byť žalovaná) by do svojho vlastníctva nadobudla pozemky v celkovej výmere 6.940 m2 (3.940 m2

+ 3.000 m2) a to z celkovej výmery pozemkov, ktoré sú predmetom konania 14.249 m2 (t.j. 48,71 %
výmery), ktorých hodnota by podľa znaleckého posudku, ktorý žiadna zo strán sporu nerozporovala,
bola 1.789,72 € z celkovej hodnoty týchto pozemkov 3.480,72 €, t.j. 51,42 % z celku. Uvedený spôsob
vyporiadania by tak zjavne nereflektoval na zásadu, že súd by mal pri vyporiadaní prihliadať na veľkosť
podielov, podľa ktorej by žalovaná mala nadobudnúť len pozemky približne v pomere 1/3 (t.j. 33,33 %)

k celku a žalobca až 2/3 (t.j. 66,66 %). Zároveň by predpokladom takéhoto vyporiadania muselo byť
vyhotoveniegeometrickéhoplánu,čímbystranámsporuvzniklináklady.Napokonžalovanábyvtakomto
prípade musela žalobcovi zaplatiť primeranú náhradu v sume 629,49 €. Žalovaná v priebehu celého
konania navyše neprejavila záujem o Trvalý trávnatý porast p.č. XXX a ani o jej časť a s nadobudnutím
čo i len časti tejto parcely žalovanou nesúhlasil ani žalobca.

1.6.3.2 Čo sa týka možnosti uvedenej pod písm. (b), žalobkyňa (pozn. odvolacieho súdu- správne
má byť žalovaná) by do svojho vlastníctva nadobudla Ornú pôdu p.č. XXX o výmere 3940 m2, a to
z celkovej výmery pozemkov, ktoré sú predmetom konania 14.249 m2 (t.j. 27,65 % výmery), ktorých
hodnota by podľa znaleckého posudku bola 1.039,72 € z celkovej hodnoty týchto pozemkov 3.480,72
€, t.j. pozemky, ktorých hodnota je 29,87 % z celku. Uvedený spôsob vypriadania tak podstatne lepšie

(ako v prípade možnosti podľa písm. (a)) vystihuje zásadu, že súd by mal pri vyporiadaní prihliadať na
veľkosť podielov s tým, že okresný súd k uvedenej otázke poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo 93/2010, z ktorých vyplýva, že prihliadnutie na veľkosť podielov síce neznamená,
že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov,ale je povinný dbať na to, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer rozdelených vecí
svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. V prípade vyporiadania
formou podľa písm. (b) nie je potrebné vyhotovovať geometrický plán, čím nedochádza k navyšovaniu

trov konania a žalobca by bol povinný uhradiť žalovanej sumu primeranej náhrady vo výške 120,51 Eur.
Žalobkyňa (pozn. odvolacieho súdu- správne má byť žalovaná) by dokázala užívať Ornú pôdu p.č. XXX
na poľnohospodárke účely formou nájmu (tak sa napokon využíva aj v súčasnosti), keď prístup k tejto
nehnuteľnosti by mala zabezpečenú z cestnej komunikácie zriadenej na parcele č. XXXX/X a žalovaný
(pozn. odvolacieho súdu - správne má byť žalobca) by taktiež dokázal využívať Trvalý trávnatý porast

p.č. XXX na poľnohospodárske účely, keď prístup k tejto parcele by mal zabezpečený cez parcelu č.
XXX, alebo cez parcelu XXX/X, alebo cez parcelu č. XXX/X, alebo cez parcelu č. XXX, ktorú vlastní
jeho matka, či cez parcelu č. XXXX/X, ktorej je jeho matka spoluvlastníkom. Žalovaná napokon o takýto
spôsob vyporiadania záujem prejavila.
1.6.3.3 Čo sa týka vyporiadania podľa písm. (c), žalovaná by nenadobudla žiadne nehnuteľnosti, čím by
uvedený spôsob vypriadania bol v úplne zjavnom protiklade s tým, že súd má pri vyporiadaní prihliadať

na veľkosť spoluvlastníckych podielov. Tento spôsob by tiež nereflektoval to, že spoluvlastníctvo ako
také veľmi úzko nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva, poskytovanú najmä podľa čl. 11 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Pokiaľ má teda vlastnícke právo žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam
garantovanú rovnakú ochranu, ako vlastnícke právo žalobcu k tým istým nehnuteľnostiam, je v prípade

konkurencie týchto vlastníckych práv potrebné vychádzať z takého riešenia, ktoré garantuje maximum
uvedených práv obom stranám sporu. Uvedené rešpektuje aj právna úprava v §142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá pred všetkými spôsobmi vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva
preferuje práve rozdelenie veci, t.j. tú variantu, ktorá každému z bývalých spoluvlastníkov garantuje
zachovanie vlastníckeho práva in natura (hoci nie v rovnakom rozsahu, keďže dôjde k rozdeleniu

veci). Preto aj v prípade, ak sú predmetom konania tri nehnuteľnosti, ktoré rozdeliť nemožno, ochrane
vlastníckeho práva garantovanej Listinou základných práv a slobôd (ako aj čl. 20 Ústavy SR) skôr
zodpovedá postup, ktorým sa tieto nehnuteľnosti medzi bývalých spoluvlastníkov rozdelia (hoci nie
geometrickým plánom na menšie časti) tak, aby každému bolo zabezpečené maximum z vlastníckeho
práva k veci ako takej, a to rešpektujúc zásadu veľkosti spoluvlastníckych podielov a účelného využitia

veci. Ak teda nehnuteľnosť Ornú pôdu p. č. 683 dokážu účelne využívať obe strany sporu a Ornú pôdu p.
č. 712 a Trvalý trávnatý porast p.č. 684 len (alebo skôr) žalobca, neexistuje žiadny rozumný dôvod pre to,
aby nehnuteľnosť, ktorú dokáže účelne využiť i žalovaná (hoci v o niečo menšej miere), bola prikázaná
do vlastníctva žalobcu a žalovaná by bola takto svojho vlastníctva (hoci za náhradu) zbavená, navyše
tak, že súd nijakým spôsobom neprihliadne na zásadu veľkosti podielov (podľa ktorej by žalobkyňa mala

dostať približne 1/3 nehnuteľností).
1.7 Vzhľadom na vyššie uvedené dospel okresný súd k záveru, že zmyslu a účelu §142 ods. 1
Občianskeho zákonníka najviac zodpovedá vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bližšie popísané
pod písm. (b), preto po zrušení podielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal
pozemky - Trvalý trávnatý porast p.č. 684 o výmere 9.469 m2 a Ornú pôdu p.č. 712 o výmere 840 m2,

do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal Ornú pôdu p.č. 683 o výmere 3.940 m2 a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania spoluvlastníckych podielov sumu primeranej náhrady
vo výške 120,51 € do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku.
1.8 O náhrade trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na §255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“) tak, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania, keďže súd nevyporiadal spoluvlastníctvo ani spôsobom, ktorý
pôvodne navrhoval žalobca a ani spôsobom, ktorý pôvodne navrhovala žalovaná, a navyše žiadna zo
strán voči protistrane náhradu trov konania ani nežiadala.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

2.1 Žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
prikáže pozemky Trvalý trávnatý porast p.č. 684, Ornú pôdu p.č. 712 a Ornú pôdu p.č. 683 do výlučného
vlastníctva žalobcu a zaviaže ho na zaplatenie primeranej náhrady žalovanej vo výške 1.160,24 €,
pretože (odvolacie dôvody) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
2.2 S výberom varianty vyporiadania podielového spoluvlastníctva zo strany okresného súdu a
s konštatovaním, že žalovaná má zároveň zachovaný aj prístup k nehnuteľnosti (pozn. odvolacieho
súdu- k Ornej pôde parc. č. XXX) z cestnej komunikácie, žalobca nesúhlasil, pretože v tejto časti okresnýsúd vec nesprávne právne posúdil. Súhlasil, že popri Ornej pôde parc. č. XXX vedie komunikácia, ale
na vybudovanie vjazdu je potrebný súhlas správcu cesty a je málo pravdepodobné, keďže už existuje
prístupkdanémupôdnemubloku,žebysprávcapovolilďalší.Okresnýsúdtakneposúdilotázkuprístupu

k pozemku správne.
2.3 Okresný súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k trom pozemkom, ale z odôvodnenia vyplýva,
ako by išlo o jednu vec v podielovom spoluvlastníctve, ktorú súd rozdelí tak, že jeden pozemok
prikáže žalovanej a dva pozemky žalobcovi. V danom prípade však ide o podielové spoluvlastníctvo
k trom pozemkom, k trom samostatným nehnuteľnostiam, ktoré nemožno vnímať ako jeden celok.

Ide o nesprávne právne posúdenie, ak okresný súd vnímal rozdelenie pozemkov ako rozdelenie veci.
Rozdelenie veci by bolo v danom prípade možné len pri pozemku Trvalý trávnatý porast p.č. 684, s
poukazom na platnú právnu úpravu pri usporiadaní vlastníctva k pozemkom (Zákon č. 180/1995 Z.z.).
Vyporiadanie, aké zvolil okresný súd, nemožno vnímať ako rozdelenie veci, pretože ide o tri samostatné
pozemky a teda o tri podielové spoluvlastníctva.
2.4 Vyporiadaním, ako rozhodol okresný súd, by žalovaná získala pozemok v strede medzi pozemkami

rodiny Sarvašovcov, ktorý pozemok je síce na katastri vedený ako samostatná parcela, no v teréne
tvorí pôdny celok s pozemkami rodiny B. a jeden veľký poľnohospodársky pôdny blok, teda v teréne
samostatne tento pozemok neexistuje. Ak by ho Družstvo ako nájomca chcelo užívať, musela by sa
daná parcela v tomto pôdnom bloku vymerať a vykolíkovať a došlo by ku kúskovaniu pôdneho bloku
ornej pôdy.

2.5 Žalovaná uvádzala na pojednávaní, že si chce zachovať vlastníctvo k ornej pôde, no nijaký
bližší dôvod neuviedla. Aj z výpovede svedkyne B. bolo preukázané, že žalovaná nemá vzťah k
týmto pozemkom, neprejavila nikdy snahu ani o ich údržbu, zveľadenie (čistenie náletových drevín),
dokonca žalovaná ani nevedela, kde sa predmetné pozemky nachádzajú. Žalovaná síce tvrdila, že
si chce zachovať vlastníctvo k ornej pôde, ale o túto sa nijako nezaujíma, nestará sa o ňu, len

má uzavretú nájomnú zmluvu s Družstvom, kde dostáva zanedbateľné nájomné vo výške 14,75 Eur
ročne. C. B. v danej lokalite hospodári dlhodobo, majú v susedstve aj rodinný dom, ktorý opravujú a
majú tam včelnicu. Pre žalobcu je nepochopiteľné, ak má jeden z podielových spoluvlastníkov vôľu
pozemok v podielovom spoluvlastníctve užívať sám, prečo je tento prikázaný druhému podielovému
spoluvlastníkovi - žalovanej, ktorá nemá vôbec vôľu daný pozemok užívať sama, ale len ho opakovane

dávať do nájmu.
2.6 Pokiaľ okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku na to, že pri vyporiadaní je
povinný dbať na to, aby nevznikli nefunkčné celky, práve týmto vyporiadaním by vznikli nefunkčné
celky, alebo celky, ktoré by boli predmetom budúcich sporov, pretože stred pôdneho bloku ornej pôdy
bol prikázaný do vlastníctva žalovanej a zvyšok vlastní rodina B.. Potom, čo bude okolité pozemky

z tohto pôdneho bloku bude užívať rodina Sarvašová, nemožno tvrdiť, že každá strana sporu vie
pozemok využiť účelne. V tomto prípade preto nemožno hovoriť o účelnom využití veci a teda pri
tomto spôsobe vyporiadania nebola dodržaná základná zákonná zásada vyporiadania. Zvoleným
vyporiadanímprichádzajúdoúvahyďalšiesporypriužívanípozemkov,napríkladprižiadostiachopriame
platby na pôdu. Už v mimosúdnom konaní bola so žalovanou ťažká komunikácia, nemala vôľu sa

dohodnúť a je naivné predpokladať, že by v budúcnosti svoj postoj zmenila a napríklad by dala Ornú
pôdu parc. č. XXX do nájmu žalobcovi, čo prezentoval okresný súd na pojednávaní ako jednu z foriem
riešenia užívania daného pozemku do budúcna.
2.7 Podľa vyporiadania zvoleného súdom by žalobca dostal dva pozemky, pričom jeden z nich je trvalý
trávnatý porast, ktorý je cca z jednej tretiny zarastený náletovými drevinami, ktorých odstránenie je

finančne nákladné a aj sama žalovaná sa odmietala na danej údržbe podieľať. Na druhej strane má
žalovaná dostať ornú pôdu, ktorá je plne využiteľná, no žalovaná ju využívať sama nebude - len ju
prenajme. Ak žalovaná sama Ornú pôdu p.č. XXX nebude užívať, nie je dôvod, prečo by finančné
vyrovnanie bolo menej účelnou formou vyporiadania. Za získanú sumu, ktorá bola riadne určená a
zodpovedá reálnej hodnote pozemkov v danej lokalite, by žalovaná mohla investovať racionálnejšie -

môže nadobudnúť pozemok, ktorý by vedela lepšie využiť ako prenajať za sumu 14,75 Eur ročne.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v určenej lehote (do 02.10.2024) nevyjadrila; vyjadrenie k odvolaniu
podala až 15.01.2025, t.j. len deň pred pojednávaním na odvolacom súde, v ktorom vyjadrení súčasne
žiadala ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní (vzhľadom na jej vysoký vek 78 rokov a vzhľadom

na jej zdravotný stav), taktiež žiadala (pre kolíziu s iným pojednávaním) ospravedlniť neúčasť jej právnej
zástupkyne.3.1 Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože súd prvej inštancie z
hľadiska vyhodnotenia výsledkov dokazovania postupoval správne a vyhodnotil dôkazy podľa svojho
presvedčenia, čo dôsledne popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

3.2 Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že parcela, ktorá bola prikázaná do vlastníctva žalovanej, tvorí jeden
veľký poľnohospodársky pôdny blok s pozemkami B. a v teréne samostatne tento pozemok neexistuje a
ak by ho družstvo ako nájomca chcelo užívať, musela by sa daná parcela v tomto pôdnom bloku vymerať
a vykolíkovať, čím by došlo ku kúskovaniu pôdneho bloku ornej pôdy a to z toho dôvodu, že aj v situácii,
pri existencii podielového spoluvlastníctva, platí pre jednotlivé parcely rôzny nájomný vzťah. Žalovaná

má ako prenajímateľ uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu s Družstvom ako nájomcom, pričom pozemky
v doteraz ešte podielovom spoluvlastníctve žalobcu užíva žalobca osobne.
3.3 Na pojednávaní pred okresným súdom uviedla, že je ochotná uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobcom
resp. s jeho matkou, čím by sa zabránilo ďalším sporom a nezhodám.
3.4 Rozpačito vyznieva tvrdenie žalobcu, že rodina B. v danej lokalite hospodári dlhodobo a to vzhľadom
na to, že žalovaná získala uvedené pozemky na základe dedenia v roku 2013 a žalobca ich nadobudol

kúpou v rokoch 2017 až 2019, pričom bolo nesporné, že kupuje spoluvlastnícky podiel, z čoho môžu v
budúcnosti vyplývať určité obmedzenia.
3.5 Všetky pozemky, o ktoré sa v danom prípade jedná, sú pozemky vedené ako pozemky registra „ E“,
t.j. v zmysle platnej vyhlášky kultúra, ktorá je pri nich uvedená, nie je záväzná.
3.6 Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že pozemok, ktorý by mal byť v jeho výlučnom vlastníctve (kultúra TTP)

je zarastený z jednej tretiny náletovými drevinami, a naopak, že parcela, ktorú dostala žalovaná, je orná
pôda, nie je ničím doložené.
3.7 Za neseriózne považuje tvrdenie žalobcu, ktorý uvádza, že žalovaná sama zmarila svojím
odmietavým postojom možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pri ktorej by bola získala
náhradné pozemky, ktoré mal vtedy žalobca k dispozícii- v liste žalovanej žalobcovi zo dňa 16.07.2021

žalovaná uviedla „ Čo sa týka zámeny môjho spoluvlastníckeho podielu 1/3 za inú nehnuteľnosť alebo
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti zodpovedajúcej hodnote som ochotná túto možnosť zvážiť a
týmto si Vás dovoľujem požiadať o bližšie určenie parciel, ktoré by pripadali do úvahy“. Žalobca jej nikdy
žiadne konkrétne nehnuteľnosti neponúkol.
3.8 Čo sa týka výroku o trovách konania, žalobca si trovy v konaní na prvom stupni neuplatnil, preto je

aj výrok II. napadnutého rozhodnutia správny.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal
v rozsahu určenom §380 ods.1,2 C.s.p..
4.1 Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru,

že medzi stranami sporu nebolo sporné, že je dôvodné zrušiť ich podielové spoluvlastníctvo k trom
predmetným pozemkom a nebola sporná ani hodnota predmetných pozemkov, vyčíslená v zmysle
žalobcom predloženého znaleckého posudku (hodnota Ornej pôdy parc. č. XXX je 1.039,72 €, hodnota
Trvalého trávnatého porastu parc. č. XXX je 2.367,25 € a hodnota Ornej pôdy parc. č. XXX je 73,75 €).
4.2 Sporným bol spôsob, akým má byť podielové spoluvlastníctvo vyporiadané po jeho zrušení - žalobca

požadoval prikázanie všetkých troch pozemkov do jeho výlučného vlastníctva s tým, že na vyrovnanie
podielu žalovanej vyplatí sumu 1.160,2 €; Žalovaná žiadala, aby do jej vlastníctva bola prikázaná Orná
pôda parc. č. XXX a ostatné parcely aby boli prikázané do vlastníctva žalobcu.

5. Vychádzajúc z odvolacích dôvodov, pokiaľ ide o namietané nesprávne skutkové zistenia (§365

ods. 1 písm. f) C.s.p.), najmä vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že pri súdom prvej inštancie určenom
vyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva(i)nebudemaťžalovanázachovanýprístupkOrnejpôde parc.
č. XXX z cestnej komunikácie, že (ii) žalovaná by takto získala pozemok v strede medzi pozemkami
rodiny Sarvašovcov, ktorý v teréne tvorí pôdny celok s pozemkami rodiny Sarvašovcov a jeden veľký
poľnohospodársky pôdny blok (stred pôdneho bloku ornej pôdy by bol prikázaný do vlastníctva žalovanej

a zvyšok by vlastnila rodina Sarvašová), že (iii) žalovaná ani nevie, kde sa predmetné pozemky
nachádzajú, (iv) o pozemky sa nikdy žalovaná nestarala a osobne ich nechce ani užívať (len ich chce
prenajať), (v) týmto vyporiadaním by vznikli nefunkčné celky, resp. celky, ktoré by boli predmetom
budúcich sporov (napríklad pri žiadostiach o priame platby na pôdu), mal odvolací súd za to, že vo
veci je potrebné v zmysle §385 C.s.p. nariadiť pojednávanie - pojednávanie odvolací súd nariadil na

16.01.2025.
5.1 Právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu kolízie s pojednávaním na
Okresnom súde Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš (sp.zn. 26C/23/2024), o čom priložila písomný
doklad (č.l.130), z ktorého však vyplýva, že sa o predmetnom pojednávaní dozvedela najskôr dňa28.11.2024, t.j. o viac ako tri týždne neskôr, ako jej bolo doručené predvolanie (č.l. 124) na odvolacie
pojednávanie v tomto spore. Žiadosť o ospravedlnenie svojej neúčasti na odvolacom pojednávaní
pritom doručila odvolaciemu súdu až dňa 15.01.2025, t.j. len deň pred pojednávaním. O odročenie

odvolacieho pojednávania nežiadala. Právna zástupkyňa žalovanej súčasne žiadala ospravedlniť
neúčasť žalovanej vzhľadom na jej vysoký vek (78 rokov) a vzhľadom na jej zdravotný stav, avšak
žiadny dôkaz o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania pre zdravotný stav žalovanej nepredložila.
O odročenie odvolacieho pojednávania nežiadala ani žalovaná. Odvolací súd preto vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne.

5.2 Žalobca na pojednávaní zotrval na odvolaní v celom rozsahu a žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania.
5.2.1 Poprel tvrdenie žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu, že pozemky Orná pôda parc. č. XXX a Trvalý
trávnatý porast p.č. XXX netvoria jeden pôvodný blok – poukázal v tomto smere na znalecký posudok,
konkrétne na jeho prílohu č. 4, kde je to zreteľne uvedené.
5.2.2 Poprel tiež tvrdenie žalovanej, že k predmetným parcelám existuje platná nájomná zmluva -

namietol platnosť takto uzatvorenej nájomnej zmluvy, ktorú žalovaná uzatvorila bez súhlasu a vôle
žalobcu ako väčšinového spoluvlastníka.
5.2.3 Spochybnil tvrdenie žalovanej, že má vôľu uzatvoriť nájomnú zmluvu so samotným žalobcom, a to
aj vzhľadom na zhoršené vzájomné vzťahy, ktoré sa narušili v podstate už pred podaním žaloby, a ešte
viac po podaní žaloby.

5.2.4 Poprel tvrdenie žalovanej, že jej neponúkol na výmenu konkrétnej parcely – urobil tak listom zo
dňa 10.08.2021, kde uviedol konkrétne parcely, na čo reagovala žalovaná, že nemá vedomosť, kde sa
tieto parcely nachádzajú, na čo žalobca vyzval žalovanú, aby sa dostavila na samotné miesto, kde by
jej tieto parcely ukázal, avšak následne do tohto procesu vstúpila dcéra žalovanej, ktorá nesúhlasila so
žiadnym ponúkaným riešením.

5.2.5 Pokiaľ žalovaná spochybňuje existenciu náletových drevín na predmetných parcelách, opätovne
poukázal na znalecký posudok, z ktorého jasne a zreteľne vyplýva, že sa náletové dreviny na časti
parciel nachádzajú. Nikdy nevidel žalovanú, že by náletové dreviny na pozemkoch odstraňovala, aj keď
tvrdí, že k predmetným pozemkom má citový vzťah. Naopak, on sa za pomoci svojho otca priebežne
pokúšal náletové dreviny z predmetných parciel odstrániť.

5.2.6 V tom čase, keď predmetné podiely k pozemkom nadobudol, sám ich užíval - vysádzal tam
stromčeky a mal (ako aj stále má) zámer, urobiť tam včelnicu; včelárstvu sa venuje aj jeho matka, od
ktorej sa učí včelárstvu.
5.2.7 Spochybnil záver súdu prvej inštancie o možnosti prístupu žalovanej na pozemok Orná pôda parc.
č. XXX z miestnej komunikácie parc. č. XXXX/X, pretože hranica pozemku je zarastená náletovými

drevinami a je tam rigol - jarok. Netvrdí, že by technicky nebolo možné vybudovať prístup na predmetnú
parcelu, avšak išlo by o nákladný proces, pričom na účel prenájmu tohto pozemku, ak by to chcelo
napr. Družstvo obhospodarovať, by tam muselo chodiť s ťažkými mechanizmami, čo Družstvo určite
chcieť nebude - takýmto vyporiadaním by predmetná parcela ostala neobhospodárená, a aj vzhľadom
na zanedbateľnú výšku nájomného by tam nikto s ťažkými mechanizmami nechodil.

5.2.8 Žalovaná neprejavovala aktívny záujem o predmetné nehnuteľnosti, nepodieľala sa nijako na ich
obhospodarovaní, len zverila do nájmu svoj spoluvlastnícky podiel Družstvu, pričom nájomné by sa jej
vracalo 80 rokov.
5.2.9 Apeluje preto na účelnosť využitia predmetných parciel a požaduje, aby boli všetky tri parcely
prikázané do jeho výlučného vlastníctva.

5.3 Odvolací súd na pojednávaní v zmysle §204 C.s.p. oboznámil listinné dôkazy: č.l. 80 – katastrálna
mapa, č.l. 59,61,65,66,67,68,76 (zo znaleckého posudku a jeho príloh) a výpis zo živnostenského
registra žalobcu.

6.Podľaustanovenia§388C.s.p.odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z dôkazov vykonaných na odvolacom konaní a zo skutkových tvrdení žalobcu (nepopretých
žalovanou) vyplynulo, že odvolacie námietky žalobcu sú prevažne dôvodné, pretože okresný súd nezistil
správne a úplne skutkový stav a v dôsledku toho dospel k nesprávnym záverom o účelnom využití veci,

tak ako to má na mysli ust. §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7.1 Okresný súd správne zistil skutkový stav v tom, že predmetné tri pozemky sa nachádzajú mimo
zastavaného územia obce, v katastri nehnuteľností sú evidované ako trvalý trávny porast, resp. orná
pôda, vzťahujú sa na ne ust. §21 a nasl. Zákona č. 180/1995 Z.z., pričom orná pôda a trvalé trávneporastymimozastavanéhoúzemiaobcetvoriapoľnohospodárskypôdnyfond(poľnohospodárskupôdu).
Správne okresný súd skonštatoval, že Orná pôda parc. č. XXX spolu s Trvalým trávnatým porastom p.č.
XXX spoločne tvoria jeden funkčný celok, dosiaľ využívaný na poľnohospodársku výrobu.

7.2 Nie je však správne skutkové zistenie okresného súdu v tom, že žalovaná by po vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, tak ako o ňom okresný súd rozhodol, mala zabezpečený prístup k Ornej
pôde p.č. XXX z cestnej komunikácie zriadenej na parcele č. XXXX/X. Je potrebné rozlišovať medzi
tým, či je prístup na pozemok (už) zabezpečený a tým, či je prístup možné (v budúcnosti) zabezpečiť.
Predmetné pozemky sú síce situované v blízkosti cestnej komunikácie (parc.č. XXXX/X), vedúcej

z Dačovho Lomu do obce Sucháň, pričom ako prvá sa pri tejto komunikácii nachádza Orná pôda parc.
č. XXX, avšak samotný vstup z tejto komunikácie na Ornú pôdu parc. č. XXX nie je vybudovaný – medzi
cestnou komunikáciou a predmetným pozemkom sa nachádza rigol (jarok). Iný prístup na predmetnú
parcelu je možný len cez pozemky, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb (s prevažujúcim spoluvlastníckym
podielom matky žalobcu), resp. skrz Trvalý trávnatý porast p.č. 684, ktorý má podľa vyporiadania
podielového spoluvlastníctva pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobcu. Takto (cez pozemky rodiny

Sarvašových) nájomca (Družstvo) pristupoval na Ornú pôdu p.č. 683 doposiaľ. Samotný vstup na pôdny
blok sa nachádza na inom mieste, ku ktorému žalovaná nemá vlastnícky vzťah. Nie je sporné, že vzťahy
medzi žalobcovou rodinou a žalovanou nie sú ideálne, a preto nie je možné usudzovať, že by žalobca
žalovanej(alebojejnájomcovi)vstupnapredmetnúparcelucezvlastnéparcelyumožnil.Žalovanábytak
musela zabezpečiť vstup na predmetnú parcelu Orná pôda parc. č. XXX z miestnej komunikácie, čo by

okrem administratívnej náročnosti vyžadovalo aj nemalú investíciu na technické riešenie, aby nájomca
(ťažkými mechanizmami) mohol na tento pozemok vstupovať, čo sa pri doposiaľ dosahovanom výnose
žalovanej z prenájmu pozemkov vo výške 14,75 € ročne nejaví byť ako rentabilné a účelné riešenie.
7.3 Nemožno opomínať skutočnosť, že doposiaľ nájomca (Družstvo) využívalo všetky tri parcely
o celkovej výmere 14 249 m2, kým po vyporiadaní by (pre nesúhlas žalobcu) mohlo užívať len Ornú

pôdu parc. č. XXX o výmere 3 940m2, teda je otázne, či by pri takto výrazne zníženej výmere prenajatej
pôdy ešte Družstvo malo záujem si od žalovanej predmetnú parcelu prenajať, najmä ak ešte nie je ešte
zabezpečený ani prístup pre ťažkú techniku na predmetnú parcelu.
7.4 Hoci okresný súd správne zistil skutkový stav, že Orná pôda parc. č. XXX spolu s Trvalým trávnatým
porastom p.č. XXX spoločne tvoria jeden funkčný celok, pričom skonštatoval, že podiel žalobcu na

pozemku Orná pôda parc. č. XXX je vyšší v porovnaní s podielom žalovanej a o lepších predpokladoch
využitia tohto pozemku možno hovoriť práve v prípade žalobcu, ktorého matka je vlastníčkou ostatných
susediacich parciel k tomuto pozemku, pričom tento pozemok spolu s ostatnými pozemkami tvorí väčší
celok využiteľný (a aj v súčasnosti využívaný) na poľnohospodársku výrobu, na druhej strane okresný
súd predmetné pozemky napadnutým rozhodnutím mienil vlastnícky rozdeliť medzi žalobcu a žalovanú,

ktorí nemajú dobré vzájomné vzťahy. V uvedenom kontexte sa preto odvolacia námietka žalobcu, že
týmto vyporiadaním by vznikli nefunkčné celky, resp. celky, ktoré by boli predmetom budúcich sporov,
pretože stred pôdneho bloku ornej pôdy by bol prikázaný do vlastníctva žalovanej (bez zabezpečeného
prístupu naň) a zvyšok by vlastnila rodina B., javí ako plne dôvodná.
7.5 Odvolací súd musí konštatovať, že žalovaná v konaní účinne nepoprela tvrdenie žalobcu, že

ani nevie, kde sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú – samotná právna zástupkyňa žalovanej na
pojednávaní pred okresným súdom uviedla, že „netušia, v akom stave sú jednotlivé nehnuteľnosti, ktorá
z nich je zarastená a nedala by sa využívať na poľnohospodárske účely...“ Taktiež nepoprela účinne
tvrdenie žalobcu, že sa nikdy nepodieľala na odstraňovaní náletových drevín – vo vyjadrení k odvolaniu
sa obmedzila len na konštatáciu, že nie je ničím doložené, že pozemok Trvalý trávnatý porast p.č.

684 je zarastený z jednej tretiny náletovými drevinami. Znalecký posudok však potvrdzuje pravdivosť
skutkových tvrdení žalobcu, že na časti parciel EKN č. XXX J. L. XXX sa nachádzajú nežiadúce kroviny.
Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaná naozaj nepozná reálny stav predmetných pozemkov a že sa
nepodieľala na odstraňovaní nežiadúcich krovín z nich.
7.6 Dôvodná je tiež odvolacia námietka žalobcu v tom, že podľa vyporiadania zvoleného okresným

súdom by žalobca dostal trvalý trávnatý porast, ktorý je približne z jednej tretiny zarastený náletovými
drevinami, ktorých odstránenie je finančne nákladné, a na druhej strane má žalovaná dostať ornú pôdu
(pozn. odvolacieho súdu- o výmere päťnásobne väčšej ako pri Ornej pôde parc. č. XXX), ktorá je plne
využiteľná, avšak žalovaná ju využívať sama nebude (na rozdiel od žalobcu), len ju prenajme, a preto
nie je dôvod, prečo by finančné vyrovnanie bolo menej účelnou formou vyporiadania. V tejto súvislosti

odvolací súd konštatuje, že pri doterajšom výnose z prenájmu 14,75 € ročne, pokiaľ by sa žalovanej aj
predmetnú parcelu podarilo prenajať, by trvalo viac ako 78 rokov, kým by výnos z prenájmu dosiahol
hodnotu (cenu) vyrovnacieho podielu 1.160,24 €. Výška náhrady, určená znaleckým posudkom, pritom
reflektuje na veľkosť podielu (1/3) žalovanej.8. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
pri zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej všetky tri nehnuteľnosti (pozemky) prikázal

do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok I.) a žalobcu z titulu vyporiadania spoluvlastníckych
podielovzaviazalzaplatiťžalovanejsumuprimeranejnáhradyvovýške1.160,24€vštandardnejparičnej
lehote (výrok II.).

9. Hoci žalobca v úvode odvolania uviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,

vo vzťahu k jeho výroku III. (o náhrade trov konania) neuviedol žiadne odvolacie námietky (dôvody), ani
odvolací návrh, odvolací súd preto vychádzal z obsahu odvolania a vyvodil záver, že odvolanie smeruje
len voči výroku I. a výroku II. napadnutého rozhodnutia. Ani na odvolacom pojednávaní (ne)správnosť
výroku III. napadnutého rozhodnutia odvolateľ nenamietal. Napriek tomu, vzhľadom na zmeňujúcu
povahu rozsudku odvolacieho súdu, v kontexte s ustanovením §379 písm. a/ C.s.p., skúmajúc výrok
o trovách konania ako výrok závislý, odvolací súd v zmysle §396 ods. 2 C.s.p. rozhodol aj o nároku na

náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
9.1 Zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v súdnom konaní má charakter konania iudicii duplicis,
ktorý sa vyznačuje tým, že nie je možné vychádzať z princípu tzv. procesného úspechu vo veci, ale
zo skutočnosti, že žiadny z účastníkov konania nevychádza z konania s nižšou hodnotou, ako je tá, s
ktorou doň vstúpili. Preto je potrebné v danom prípade vychádzať z §252 C.s.p., podľa ktorého každý

platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú (obdobne napr. Ústavný súd ČR sp. IV. ÚS 404/22 z 5. apríla
2022) a analogicky z ust. §255 ods. 2 C.s.p. (žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.)
Výnimkou pre zaviazanie na náhradu trov konania typu iudicium duplex by mohol byť prípad, keď ide
o obštrukčné správanie spoluvlastníka, alebo ak strana sporu nemá záujem na konštruktívnom riešení
veci, alebo ak ide o šikanózny výkon práva. Odvolací súd však žiaden z takýchto výnimočných prípadov

v prejednávanej veci nevzhliadol a preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (výrok III.).

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.