Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Matulník, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/1/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200170
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200170.1
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: protectus s. r. o., IČO: 36 528 170,
Novozámocká 224, Nitra, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., IČO:
35 943 882, Zámocká 5, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska
cesta 98, Banská Bystrica, v?konaní o?žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-26Sa/7/2022-83 z 19.
októbra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením zo dňa 19. októbra 2023,
č. k. BB-26Sa/7/2022-83 postupom podľa § 261 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobcu proti
inému zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu, že nemal v rozsahu žalobných bodov preukázaný
nezákonný zásah žalovaného do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Predmetnou žalobou
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa
4. apríla 2022, sa žalobca domáhal vydania nasledovného uznesenia súdu: „Správny súd podľa § 262
ods. 1 Správneho súdneho poriadku zakazuje žalovanému Inšpektorátu práce Bratislava pokračovať
v nezákonnom postupe, pri ktorom vydal dňa 02.02.2022 Výzvu na predloženie dokladov č. IPBB/
IPBB_OPPV/KON/2022/833 a dňa 02.03.2022 Opakovanú výzvu na predloženie dokladov č. IPBB/
IPBB_OPPV/KON/2022/833; a súčasne ukladá žalovanému obnoviť stav pred týmto zásahom, a to
zrušením Výzvy na predloženie dokladov č. IPBB/IPBB_OPPV/KON/2022/833 zo dňa 02.02.2022 a
zrušením Opakovanej výzvy na predloženie dokladov č. IPBB/IPBB_OPPV/KON/2022/833 zo dňa
02.03.2022 v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Správny súd na úvod odôvodnenia svojho rozhodnutia ustálil, že výkon inšpekcie práce podľa
zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon
č. 125/2006 Z.z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“) je iným zásahom orgánu verejnej správy, ktorým
sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy kontrolovanej osoby priamo dotknuté. Preto
postup žalovaného pri výkone inšpekcie musí byť proporcionálny sledovaným cieľom, a musí sa ním
umožniť, aby inšpekčné orgány splnili svoje úlohy. Následne však svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že po preskúmaní veci v rozsahu žalobných bodov dospel k záveru, že v tu prejednávanej veci v
rámci výkonu inšpekcie práce nie sú predmetné výzvy na predloženie podkladov nezákonným iným
zásahom žalovaného, pretože zodpovedajú cieľu inšpekcie, ktorá je zameraná na kontrolu dodržiavaniapracovnoprávnychamzdovýchpredpisovanakontrolunelegálnehozamestnávania,pričompredloženie
žiadaných informácií a podkladov je legitímne, inak by došlo k zmareniu plnenia si úloh inšpekčných
orgánov. V danom prípade teda nešlo o zaťažovanie žalobcu nad rámec súčinnosti, ktorú musí pri
vykonávaní inšpekcie práce poskytnúť.
3. K dôvodu tvrdeného nezákonného zásahu orgánu verejnej správy v dôsledku skutočnosti, že
u žalobcu sú vykonávané aj ďalšie inšpekcie práce inými inšpektorátmi, správny súd uviedol, že
postup Inšpektorátu práce Banská Bystrica je legitímny, ak žalobca má pracoviská vo viacerých
územných obvodoch kraja, v ktorom ten-ktorý Inšpektorát práce pôsobí. Inšpekcia práce sa vykonáva
na jednotlivých pracoviskách a prevádzkach kontrolovaného subjektu, a nie v jeho sídle. Žalobca
vykonáva strážnu službu na celom území Slovenska, preto vzhľadom na kritérium určujúce miestnu
príslušnosť inšpektorátu práce (pracovisko/prevádzka), nie je v rozpore so zákonom, ak sa inšpekcia
práce vykonáva aj Inšpektorátom práce Bratislava, Inšpektorátom práce Nitra, či Inšpektorátom práce
Žilina. Správny súd na základe uvedeného vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením žalobcu, že sa proti
nemu vedie cielená a plošná kontrola. Žalobca bol oboznámený so zameraním inšpekcie práce,
s kontrolovaným obdobím. Inšpekcia bola začatá v rámci všeobecnej úlohy Inšpektorátov práce, a
to kontroly nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v súkromných bezpečnostných službách.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že výber kontrolovaných subjektov bol žalovaným vykonaný náhodne,
bez koordinácie s inými Inšpektorátmi práce, čo žalobca ničím nespochybnil.
4. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že výkon
inšpekcie je neprimeraný, nezákonný a napadnuté výzvy žalovaného predstavujú tzv. „fishing
expedition“, tak iba samotným tvrdením a následne poukázaním na rozhodnutia súdnych autorít,
žalobca nijako nevyvrátil legalitu, legitimitu ani proporcionalitu namietaného zásahu. Nestačí poukázať
len na závery súdnych rozhodnutí, v ktorých sa judikoval pojem „fishing expedition“, ak žalobca
neuviedol, v čom je zhoda s predmetnými závermi (s ohľadom na konkrétne okolnosti) s výkonom
inšpekcie práce realizovanej u žalobcu, v ktorej vidí nezákonný zásah. Podľa správneho súdu doručenie
výzvy žalovaného žalobcovi na predloženie podkladov k začatej inšpekcii práce vrátane dodatočnej
výzvy, ktorou boli žiadané opakovane tie isté podklady k predmetnej inšpekcii práce zameranej na
zistenie legálnej práce na pracovisku žalobcu a na kontrolu dodržiavania predpisov pracovnoprávnych
a mzdových, ako aj celý spôsob jej vykonávania, najmä začatia, sú primerané sledovanému cieľu,
účelnosti, za ktorým je inšpekcia vedená.
5. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, keď žalobcovi,
ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca dňa 22. novembra 2023 (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v
zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a?vrátenia veci správnemu súdu
na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd (i) v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440
ods. 1 písm. f/ SSP), a (ii) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.
1 písm. g/ SSP). Sťažovateľ opakovane namietal, že napadnutá výzva žalovaného predstavuje tzv.
fishing expedition a má šikanózny charakter, pričom identicky ako v správnej žalobe, odcitoval vybrané
ustanoveniaopojmefishingexpeditionztamuvedenýchrozhodnutíNajvyššiehosprávnehosúduČeskej
republiky (sp. zn. 6As/53/2021-40 zo dňa 02. februára 2022, 5As/140/2019 - 93 zo dňa 05. februára 2021
a sp. zn. 5As/256/2016-231 zo dňa 21. decembra 2017) a následne z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnz/2/2015 zo dňa 25. júna 2015 známeho ako DATALAN II. Sťažovateľ
uviedol, že závery súdnych autorít je možné použiť aj v podmienkach inšpekcie práce, pričom správny
súd sa v napadnutom uznesení s týmito názormi dôsledne nevyporiadal, čím jednak vec nesprávne
právne posúdil a súčasne i nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.
7. V ďalšom sťažovateľ pokračoval v opakovaní obsahu správnej žaloby, keď identicky namietal, že
napadnutá výzva spadá pod “fishing expedition” a je šikanózna. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, žešikanóznosť napadnutej výzvy Inšpektorátu práce Banská Bystrica vyplýva i z tej skutočnosti, že proti
žalobcovi boli vykonávané ďalšie inšpekcie práce - na Inšpektoráte práce Nitra, na Inšpektoráte práce
Bratislava aj na Inšpektoráte práce Žilina. Všetky výzvy považuje sťažovateľ za nezákonné a šikanózne
s cieľom “loviť” informácie a hľadať nedostatky v rámci pracovnoprávnych vzťahov žalobcu so zámerom
viesť účelovo voči nemu kontrolu vykonávanú inšpektorátom práce a následne voči nemu vyvodzovať
sankcie. Z uvedeného je podľa názoru sťažovateľa zrejmé, že sa voči nemu vedie cielená a plošná
kontrola. Nie je možné identifikovať, na základe čoho bola inšpekcia práce začatá, ak výzvy nie sú riadne
odôvodnené a nesledujú legitímny cieľ.
8. Sťažovateľ v závere kasačnej sťažnosti nadôvažok namietal, že „v napadnutom uznesení sa Správny
súd v Banskej Bystrici absolútne nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu, pričom nedostatok
odôvodnenia je možné považovať za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru a teda i dôvod kasačnej sťažnosti
podľa § 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku.“. Sťažovateľ doplnil, že „Správny súd v
Banskej Bystrici nevykonal žiadne preskúmanie úkonov žalovaného. Jeho rozhodnutie sa obmedzilo
len na posúdenie toho, že či žalovaný mal oprávnenie vykonať predmetný zásah. Správny súd v
Banskej Bystrici nemohol dôsledne posúdiť, či zo strany žalovaného sa jedná o svojvôľu či žalobcom
tvrdenú rybársku výpravu, ktorá nemôže obstáť v kontexte právneho štátu.“ Podľa názoru sťažovateľa,
správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa nezaoberal dôvodmi plošných kontrol vykonávaných
k žalobcovi. „Porušenie čl. 8 Dohovoru možno vzhliadnuť v tom, že opatrenia žalovaného neboli
nevyhnutné na dosiahnutie inak legitímneho cieľa. Rovnako tu došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
keďže Správny súd v Banskej Bystrici svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom.“
9. Sťažovateľ na základe vyššie uvedeného navrhol, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zo
dňa 19. októbra 2023, č. k. 26Sa/7/2022-83 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená 5. decembra 2023, vyjadril
formou elektronického podania zo dňa 19. decembra 2023.
11. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením správneho
súdu zo dňa 19. októbra 2023, ako aj s jeho odôvodnením. Žalovaný preto nevidí dôvod na zrušenie a
vrátenievecinaďalšiekonanie,nakoľkonapadnutéuzneseniesúdujepodľažalovanéhosprávneprávne
posúdené, dostatočne, presvedčivo a relevantne odôvodnené. Žalovaný, má rovnako ako správny súd
vo svojom napadnutom rozhodnutí za to, že predmetné výzvy na predloženie podkladov v rámci výkonu
inšpekcie práce nie sú nezákonným iným zásahom žalovaného, pretože zodpovedajú cieľu inšpekcie,
ktorá je zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu
nelegálneho zamestnávania. Predloženie žiadaných informácií a podkladov je podľa žalovaného
legitímne, inak by došlo k zmareniu plnenia si úloh inšpekčných orgánov. Nešlo o zaťažovanie žalobcu
nad rámec súčinnosti, ktorú musí pri vykonávaní inšpekcie práce poskytnúť. Vzhľadom na uvedené,
žalovaný navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol, nakoľko nie je
dôvodná.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2
SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť
bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1
SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho
súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom
kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť podľa § 461 SSP.
13. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako
kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal uznesenie správneho súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil
dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia,ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa
kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup
orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté.
17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.
19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo uznesenie správneho súdu č. k.
26Sa/7/2022-83 zo dňa 19. októbra 2023, ktorým súd postupom podľa § 261 SSP zamietol ako
nedôvodnú správnu žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu, že nemal v
rozsahu žalobných bodov preukázaný nezákonný zásah žalovaného do práv alebo právom chránených
záujmov žalobcu. Uvedenou žalobou voči inému zásahu orgánu verejnej správy sa žalobca domáhal
prieskumu zákonnosti zásahu vo forme inšpekcie práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce vykonávaného Inšpektorátom práce Banská Bystrica na pracovisku žalobcu v Žiari nad Hronom,
Svitavská 529 pod č. IPBB/IPBB_OPPV/KON/2022/833 vo forme výzvy na predloženie dokladov zo dňa
02. februára 2022 a následne opakovanej výzvy na predloženie požadovaných dokladov zo dňa 02.
marca 2022.
20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, inšpekcia
práce je dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a?
nelegálneho zamestnávania.21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, inšpektoráty
práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody
inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na
pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej
republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3,
aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu
úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát
práce určený v písomnom poverení.
22. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, inšpektor
práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony
s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z
kolektívnych zmlúv.
23. Podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období,
inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať od zamestnávateľa, fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo
zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa
týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv.
24. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, inšpektor
práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo
iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie.
25. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období,
zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce umožniť voľný vstup do
priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce.
26. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, zamestnávateľ
je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce zamestnávateľ je na požiadanie povinný
poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce
a) všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov,
technických nosičov údajov, fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov,
b)menoosoby,ktorávykonávaprácupodľadohodyoprácachvykonávanýchmimopracovnéhopomeru,
adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác,
c) meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce.
27. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, fyzická osoba
a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť
informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
28. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov vo vzťahu k?napadnutému uzneseniu
správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a administratívneho spisu, kasačný súd konštatuje,
že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov
vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v
odôvodnení napadnutého uznesenia správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. Sťažovateľ v podstate opakuje žalobné dôvody, na
ktoré správny súd precíznym spôsobom reagoval. Kasačný súd nemá dôvod ich opätovne uvádzať, pre
úplnosť však reaguje na niektoré zo sťažovateľových relevantných námietok a súčasne podľa § 464 ods.
1SSP poukazuje na niektoré z rozhodnutí, v ktorých už dal odpoveď na sťažovateľove výhrady. Právne
posúdenie preskúmavanej veci v merite veci správnym súdom považuje kasačný súd za vecne správne
a súladné so zákonom.
29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného elektronického administratívneho
spisu žalovaného mal preukázané, že:- dňa 1. februára 2022 začal Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán
na pracovisku žalobcu Žiar nad Hronom, Svitavská 529 (pozn. súdu v objekte Stredoslovenská
energetika) výkon inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce so zameraním na
kontrolu dodržiavania predpisov pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu nelegálneho
zamestnávania osôb vo vzťahu k zamestnancom zamestnávaným na kontrolovanom pracovisku,
- dňa 7. februára 2022 bola do elektronickej schránky žalobcovi úspešne doručená výzva Inšpektorátu
práce v Banskej Bystrici na predloženie dokladov zo dňa 02. februára 2022,
- dňa 14. februára 2022 požiadal žalobca žalovaného o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, a to
z objektívnych dôvodov na jeho strane do 21. februára 2022,
- žiadosti žalobcu žalovaný vyhovel a lehotu na predloženie dokladov predĺžil do 21. februára 2022,
- listom žalobcu zo dňa 21. februára 2022, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že voči žalobcovi je aktuálne vykonávaných viacero inšpekcií práce, a to Inšpektorátom práce Nitra a
Inšpektorátom práce Bratislava. Výzvu považuje za šikanóznu s cieľom „hĺbkovej“ a nezákonnej kontroly.
Žiadal žalovaného, aby upustil od tohto nezákonného zásahu, inak uplatní svoje práva podaním žaloby
proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
- dňa 7. marca 2022 bola do elektronickej schránky žalobcovi úspešne doručená opakovaná výzva
Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici na predloženie vyššie požadovaných dokladov zo dňa 02. marca
2022. Žalovaný v nej zároveň uviedol, že svoje konanie nepovažuje za šikanózne, pretože kontrola
sa vykonáva miestne príslušným inšpektorátom práce, kde určujúcim je miesto pracoviska, ktorého sa
inšpekcia práce týka, nie sídlo firmy,
- žalobca na opakovanú výzvu odpovedal prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 12. marca
2022, v ktorom uviedol, že v nadväznosti na výzvy Inšpektorátu práce Banská Bystrica na predloženie
dokladov na výkon inšpekcie práce podá žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252
a nasl. SSP na príslušnom správnom súde, ktorý rozhodne o tom, či výzvy sú šikanózne,
- z výkonu inšpekcie práce uskutočnenej v období 1. februára až 25. mája 2022 bol po prerokovaní
vyhotovený protokol a tento listom žalovaného zo dňa 27. mája 2022 elektronicky odoslaný žalobcovi,
- žalobca podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v
zmysle § 252 a nasl. SSP, ktorou sa domáhal súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným iným zásahom
orgánu verejnej správy - Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorý mal byť spôsobený jeho konaním, a
to výzvami žalovaného doručenými žalobcovi na predloženie podkladov potrebných na výkon inšpekcie
práce. O žalobe rozhodol Správny súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 19. októbra 2023, č. k.
26Sa/7/2022-83 tak, že ju postupom podľa § 261 SSP zamietol ako nedôvodnú.
30. Sťažovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá iným osobám poskytuje tzv. strážnu službu, v rámci
ktorej zamestnanci sťažovateľa vykonávajú prácu v objektoch týchto osôb. Jedným z takýchto objektov
vo februári 2022 bolo aj špecifikované pracovisko žalobcu: Žiar nad Hronom, Svitavská 529 - objekt
Stredoslovenská energetika. Inšpektori práce žalovaného prípisom z 2. februára 2022 informovali
sťažovateľa o začatí výkonu inšpekcie s tým, že inšpekcia bude ďalej zameraná na dodržiavanie
pracovnoprávnychpredpisovakontrolovanýmobdobímbudeseptember2021aždecember2021.Podľa
§ 12 ods. 1 písm. c) a d) a § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce ho zároveň
vyzvali na poskytnutie požadovaných informácií vyžiadaných vo výzve a na predloženie dokladov
potrebných k vykonaniu inšpekcie (napríklad pracovné zmluvy s dodatkami, ktoré sa týkali uvedeného
objektu, opis druhu práce, evidencia pracovného času, kniha služieb, doklady o mzde a zrážkach,
priradenie stupňov náročnosti práce a iné ďalšie podklady). Vzhľadom na to, že kontrolovaný subjekt
ani v predĺženej lehote požadované informácie a doklady žalovanému neposkytol, zaslal žalovaný dňa
02. marca 2022 sťažovateľovi opakovanú výzvu.
31. Predmetom prieskumu správneho súdu v prerokúvanej veci boli písomná výzva žalovaného a
následne jeho opakovaná výzva, ktorými vyzval žalobcu na poskytnutie požadovaných informácií a
predloženie v nej vymedzených dokumentov. Už správny súd vyšiel z toho, že postup žalovaného ako
orgánu verejnej správy [§ 7 ods. 1 a § 12 zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 4 písm. a) SSP] pri
výkone inšpekcie je tzv. iným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) časti vety za
bodkočiarkou SSP. Žaloba žalobcu je teda žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6
ods. 2 písm. f) SSP, v ktorom správny súd posudzuje zákonnosť tohto iného zásahu (teda jeho súlad či
nesúlad so „zákonom“, resp. všeobecne aj s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi). Rovnako
už správny súd správne odkázal na to, že preskúmavanou výzvou inšpektorát práce vyzval sťažovateľa
len na poskytnutie požadovaných informácií a predloženie dokumentov. Takáto výzva je v súlade s § 12
ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 125/2006 Z.z., podľa ktorého je inšpektor práce pri výkone inšpekcie práceoprávnenýpožadovaťinformácieavysvetlenia,akoajpredloženiedokumentácie,záznamovaleboiných
dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie. Správny súd tak správne ustálil,
že postup žalovaného pri jej vydávaní zodpovedal citovanému zákonnému ustanoveniu.
32. Sťažovateľ avšak aj v kasačnej sťažnosti naďalej zotrváva na tom, že predmetná výzva žalovaného
predstavuje tzv. fishing expedition a má tzv. šikanózny charakter. Sťažovateľ opakovane poukazuje na
rozhodnutia súdnych autorít (pozn. súdu identické ako v podanej správnej žalobe) zaoberajúcich sa
zákonnosťou daňových kontrol, či inšpekcie v rámci hospodárskej súťaže s tvrdením, že ich závery
možno aplikovať aj v podmienkach inšpekcie práce. Podľa názoru sťažovateľa v tu prejednávanej veci
ide o nezákonný a neprimeraný spôsob výkonu inšpekcie práce s cieleným vyhľadávaním širokého
množstva informácií alebo takých, ktoré nesúvisia s predmetom a účelom inšpekcie práce, prípadne
bez náležitého dôvodu alebo odôvodnenia, a to s cieľom inkriminácie sťažovateľa. Sťažovateľ ďalej
poukazuje, že citované zákonné ustanovenia zákona o inšpekcii sa majú vykladať v súlade s Dohovorom
o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), najmä s jeho čl. 8. Podľa kasačného súdu
však prehliada, že citované ustanovenie a ním citovaná judikatúra sa primárne týkala otázok prehliadok
obchodných priestorov. Z tejto judikatúry (reprezentovanej najmä rozsudkom Európskeho súdu pre
ľudské práva z 2. októbra 2014, Delta Pekárny, a. s., proti Českej republike, sťažnosť č. 97/11, na ktorý
poukazuje aj sťažovateľ) vyplýva, že kontrola priestorov právnických osôb môže predstavovať zásah do
práva na rešpektovanie obydlia alebo podľa povahy kontroly aj práva na rešpektovanie korešpondencie
podľa čl. 8 Dohovoru (porov. tiež rozsudok ESĽP z 8. júla 2013, Bernh Larsen Holding AS a iní proti
Nórsku, sťažnosť č. 24117/08). Zásahom do práva na rešpektovanie obydlia tak môže byť kontrola,
pri ktorej poverené osoby vstupujú do priestorov právnickej osoby, ktorým práve svedčí ochrana podľa
citovaného článku Dohovoru. Aj taký zásah do práva na súkromie je však prípustný, ak je odôvodnený
v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru, teda, ak je v súlade so zákonom, sleduje legitímny cieľ a bol v
demokratickej spoločnosti nevyhnutný k dosiahnutiu tohto cieľa.
33. V tu prerokúvanej veci sa však nevykonali žiadne kontroly v priestoroch sťažovateľa a neboli
ani zabavené žiadne jeho doklady, a už vonkoncom nie korešpondencia, ktorá by mohla spadať
pod ochranu podľa čl. 8 Dohovoru. Námietka sťažovateľa smeruje proti písomnej výzve a následnej
opakovanej výzve, ktoré sa voči nemu vykonali výlučne korešpondenčne. Uvedené výzvy, ani ďalšie
úkony tak nemôžu predstavovať prehliadku priestorov sťažovateľa, a preto na ne nemožno aplikovať
závery z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora. Rovnako nie
je použiteľná sťažovateľom citovaná judikatúra českého najvyššieho správneho súdu. K obsiahlym
citáciám z odôvodnenia jeho rozsudkov treba navyše poznamenať, že sťažovateľ často necitoval z
právnych záverov samotného súdu, ale len zo statí, v ktorých súd rekapituloval argumentáciu tamojšieho
sťažovateľa.
34.Užcitovanájudikatúraniejepriliehaváajpreto,žesavýslovnetýkaoprávnenívyšetrovacíchorgánov
predovšetkým na úseku hospodárskej súťaže. Túto oblasť je však nutné odlíšiť od oblasti inšpekcie
práce vzhľadom na rozdielnosť právnej úpravy, typu kontroly a spôsobu jej vykonávania príslušnými
orgánmi (v tomto smere porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
792/2016). Inšpekcia práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. je dozorom nad dodržiavaním
rôznych pracovnoprávnych predpisov, resp. iných predpisov, ktoré sa týkajú týchto pracovnoprávnych
vzťahov [písmeno a)], a len v rámci toho aj vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušenie [písmeno
b)]. Povaha a účel činnosti inšpekcie sú tak nielen represívne, ale aj preventívne (porovnaj v tomto
smere rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Asan 1/2019; § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.). Inšpekcia
práce tak nereaguje len na konkrétne podozrenia, ale už preventívne kontroluje dodržiavanie uvedených
predpisov, pretože jej hlavným cieľom je ochrana práv a oprávnených záujmov zamestnancov. Účel
inšpekcie práce sa tak nenapĺňa tým, že sa zamestnávateľovi uloží sankcia za zistené porušenie,
ale predovšetkým tým, že sa vopred zabezpečí, aby k takýmto porušeniam nedochádzalo a aby
zamestnanci v ich dôsledku neutrpeli ujmu na svojich právach z pracovnoprávnych a podobných
vzťahov.
35. Nemožno tiež strácať zo zreteľa, že rovnako ako Dohovorom, ktorý (keďže je medzinárodnou
zmluvou ratifikovanou ešte Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou pred 1. januárom 1993) má
podľa čl. 154c ústavy podmienenú prednosť pred zákonmi, je Slovenská republika viazaná aj inými
medzinárodnými zmluvami. Jednou z takýchto medzinárodných zmlúv je aj Dohovor Medzinárodnej
organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode (č. 81, oznámenie č. 17/2010 Z.z.). Stouto zmluvou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, ktorá zároveň rozhodla, že ide o
medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonom. Tento dohovor
tak aj nad rámec zákona môže priamo zakladať práva a povinnosti fyzických osôb a právnických
osôb. Podľa čl. 1 tohto dohovoru má každá zmluvná strana tohto dohovoru udržiavať systém inšpekcie
práce na pracoviskách v priemysle (a podľa čl. 22 aj v obchode). Podľa čl. 3 písm. a) dohovoru je
funkciou inšpekcie práce (okrem iného) zabezpečiť vynucovanie právnych ustanovení o podmienkach
práce a ochrane pracovníkov pri výkone ich práce, ako sú predpisy o pracovnom čase, mzdách,
bezpečnosti, zdraví a sociálnej starostlivosti, zamestnávaní detí a mladých osôb a iných súvisiacich
záležitostiach, pokiaľ sa takéto ustanovenia vynucujú inšpektormi práce. Podľa čl. 12 ods. 1 písm. c)
bodu (iii) tohto dohovoru sú inšpektori práce vybavení príslušnými poverovacími dokladmi oprávnení
vykonať akékoľvek preskúmanie, zistenie alebo vyšetrovanie, ktoré považujú za potrebné na to, aby
sa presvedčili, či existujúce právne ustanovenia sa dôsledne dodržiavajú, a najmä (okrem iného)
žiadať predložiť akékoľvek knihy, záznamy alebo iné doklady, ktorých vedenie ustanovujú vnútroštátne
zákony alebo predpisy vzťahujúce sa na podmienky práce, s cieľom overiť, či sú v zhode s právnymi
ustanoveniami, a vyhotoviť si kópie takých dokladov alebo výpisy z nich. Z citovaných ustanovení tak
vyplýva, že organizácia a oprávnenia inšpekcie práce, ako ju upravuje zákon č. 125/2006 Z.z., nie je
založená len na vnútroštátnych právnych aktoch Slovenskej republiky, ale je aj prejavom plnenia jej
príslušných medzinárodnoprávnych záväzkov. Túto úpravu tak Slovenská republika musí rešpektovať
rovnako ako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
36. Pokiaľ sťažovateľ za prejav šikanovania považoval to, že proti nemu prebiehali ďalšie tri inšpekcie
práce, ani s tým sa kasačný súd nestotožňuje. Zákon č. 125/2006 Z.z. vymedzuje príslušnosť
inšpektorátu práce na vykonávanie jeho kompetencií pre ten územný obvod, v ktorom má sídlo, t. j.
niektorý z krajov Slovenskej republiky (§ 7 ods. 1 cit. zák.). Konkrétny inšpektorát práce je následne
oprávnený vykonať inšpekciu práce na pracoviskách zamestnávateľov, ktoré sa nachádzajú v územnom
obvode tohto inšpektorátu práce, ak generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce výnimočne neurčí
inak.To,žebolovočisťažovateľovivykonanýchviaceroinšpekcií,takvyplývazosamotnejpodstatytoho,
že každý inšpektorát vykonáva svoje kompetencie v rámci svojho územného obvodu. Keďže sťažovateľ
(zrejme) vykonáva strážnu službu u rôznych subjektov v rôznych objektoch, umiestnených v rôznych
krajoch a pre každý z nich je územne príslušný iný inšpektorát, inšpekciu práce u neho vykonáva
viacero inšpektorátov práce. Samotná skutočnosť, že sa voči sťažovateľovi vedú viaceré inšpekcie v
rámci rôznych inšpektorátov práce, však sama osebe nijako nesvedčí o tom, že ide o nezákonnú alebo
šikanóznu inšpekciu.
37. Záverom kasačný súd konštatuje, že v tu prejednávanej veci považuje doručenie výzvy žalovaného
a následne doručenie opakovanej výzvy žalovaného sťažovateľovi na predloženie podkladov k začatej
inšpekcii práce zameranej na zistenie legálnej práce na pracovisku sťažovateľa a na kontrolu
dodržiavania predpisov pracovnoprávnych a mzdových, za primerané sledovanému cieľu, a účelnosti a
výkon inšpekcie práce za proporcionálny v súlade s princípmi legality a legitimity. V tomto kontexte sa
najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi napadnutého uznesenia správneho súdu
a právne posúdenie veci správnym súdom považuje za správne.
IV.
Záver
38. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP
uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) zamietol.
39. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci
úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu
trov priznal.
40. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.