Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221210791
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221210791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, D., zast.: JUDr. Rudolf Maník, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., IČO: 36 861
324, so sídlom Masarykova 2, Košice, proti žalovanému: TRADE TK s.r.o., IČO: 46 165 916, so
sídlom Obrody 27, Košice, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť
s ručením obmedzeným, IČO: 36 588 725, so sídlom Rázusova 1, Košice, o určenie vlastníckeho práva
a o vypratanie bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 12. septembra
2023 č.k. K2-45C/16/2021-414

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II., III. a V.

O d m i e t a odvolanie proti výrokom I. a IV.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovne:
I. Zamieta návrh žalobkyne na prerušenie konania.

II. Žalobu žalobkyne zamieta.
III. Žalobkyňa je povinná vypratať byt č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX,
nachádzajúceho sa v D., E. F. C., G. XX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX,
vrátanespoluvlastníckehopodielu1372/100.000naspoločnýchčastiachazariadeniachbytovéhodomu,
zapísaného na LV č. XXXX, okres D. H., obec D. - C. D., kat. území I. a na pozemku parc. reg. „C“ č.
XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 784 m2 zapísaného na LV č. XXXX, okres D. H.,
obec D. - C. D., kat. území I., a to do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.
V. Žalovanému priznáva voči žalobkyni plnú náhradu trov konania o žalobe a konania o vzájomnej
žalobe.

2. Rozhodol tak o žalobe o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe o vypratanie bytu, keď
žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v k. ú. I. na LV č. XXXX
ako byt č. X na C. XX G. D. vrátane spoluvlastníckeho podielu 1372/100000 na spoločných častiach

a zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, ako aj na LV č. XXXX ako spoluvlastnícky podiel
1372/100000 parcele registra C č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 784 m2 (ďalej
aj predmetný byt alebo predmetná nehnuteľnosť) a keď vzájomnou žalobou sa žalovaný ako výlučný
vlastník predmetnej nehnuteľnosti domáhal voči žalobkyni jej vypratania.3. Vec právne posúdil podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 124, § 126, § 132, § 133 ods. 2, § 588, § 34,
§ 35 ods. 1, § 49a OZ zhodnotiac, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva bytu, ktorý bol

pôvodne vo vlastníctve žalobkyne, keď žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že mala byť uvedená do
omylu osobou J. K., a preto nevedela, že dňa 16.10.2019 uzatvára kúpnu zmluvu a nie záložnú zmluvu,
pričom skutočnosť, že previedla vlastnícke právo k svojmu bytu mala zistiť oveľa neskôr. Žalobkyňa mala
za to, že boli naplnené podmienky vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 49a OZ.

4. Žalobkyňa v priebehu konania navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na KRPZ v Košiciach pod ČVS: D./X-XXX-XX-XXXX z dôvodu, že môže mať význam pre
prebiehajúce sporové konanie a súd tento návrh vyhodnotil ako návrh na prerušenie konania podľa
§ 164 CSP. Súd zistil, že v danom vyšetrovacom konaní sa začalo trestné stíhanie a bolo vznesené
obvinenie voči osobe J. K., ktorý bol v tomto konaní navrhnutý ako svedok, avšak skutok, pre ktoré sa
trestné konanie vedie, sa netýka skutočností súvisiacich s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019,

ale udalostí, ktoré im predchádzali; uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019 nespadá do daného
obdobia, nakoľko vyšetrovanie smerovalo k zisťovaniu udalostí v období od marca 2018 do augusta
2019. V sporovom konaní sa riešila otázka, či žalobkyňa si bola vedomá toho, že podpisuje kúpnu
zmluvu, resp. skúmanie okolností, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019, zatiaľ
čo vo vyšetrovacom konaní sa riešila otázka, či konanie J. K. napĺňa znaky obzvlášť závažného zločinu

podvodu vzhľadom na jeho konanie voči žalobkyni v období od marca 2018 do augusta 2019. Preto
predmetnému návrhu žalobkyne nebolo možné vyhovieť. Naviac bolo potrebné dodať, že išlo o prípad
fakultatívneho prerušenia konania, v ktorom prípade je na zvážení súdu, či k prerušeniu konania podľa
§ 164 CSP pristúpi keď súd je povinný najprv urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými
prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konania prerušiť avšak iba vo výnimočných prípadoch.

Nakoľko súd v danom prípade nevzhliadol dôvod na prerušenie konania, predmetný návrh zamietol čo
vyjadril vo svojom prvom výroku.

5. Súd dospel k záveru, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bolo
možné jednoznačne ustáliť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala dôvodnosť

podania žaloby. Dokazovanie bolo nasmerované na vyriešenie otázky, či žalobkyňa mohla vedieť,
resp. či vedela, že dňa 16.10.2019 uzatvára kúpnu zmluvu alebo nie. Totiž medzi základné definičné
znaky právneho úkonu podľa § 34 OZ patrí aj jednota vôle a jej prejavu. Právny úkon je prejav
vôle, ktorý smeruje k právom predvídaným následkom spočívajúcim vo vzniku, zmene a zániku
tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré normy občianskeho práva a s týmto prejavom ako právom

aprobovaným úkonom spájajú.

6. V tomto konaní výsluchy svedkov, no aj samotnej žalobkyne, jednoznačným spôsobom preukázali,
že žalobkyňa musela mať vedomosť o tom, že s L. G. C. uzatvára kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
je prevod vlastníckeho práva k dotknutému bytu, a teda že existovala vôľa žalobkyne uzatvoriť kúpnu

zmluvu. Predovšetkým z výsluchu svedka L. B. M., advokáta autorizujúceho predmetnú kúpnu zmluvu,
bolo preukázané, že žalobkyňa bola poučená o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu, pričom mala možnosť
sa s obsahom zmluvy oboznámiť, namietať jej obsah, no napokon na znak súhlasu ju podpísala a ako to
vyplynulo aj z jej výpovede, rovnopis tejto kúpnej zmluvy sama obdŕžala. To, že podľa jej tvrdenia tento
rovnopis potom dala tretej osobe, nebude meniť nič na tom, že jej muselo byť zrejmé, čo bolo predmetom

daného právneho úkonu. Tiež bolo v konaní preukázané, že z jej iniciatívy došlo k uzavretiu Dodatku č.
1 ku Kúpnej zmluve dňa 22.10.2019, teda ani nie týždeň po uzavretí kúpnej zmluvy. Nebolo tiež sporné,
že Dodatok č. 1 zo dňa 22.10.2019 vlastnoručne podpísala. O skutočnosti, že žalobkyňa musela mať
vedomosť o tom, že uzatvára kúpnu a nie záložnú zmluvu, svedčí aj celý rad ďalších dôkazov. Ako to
vyplynulo z jej výpovede, resp. z predloženej doručenky potvrdzujúcej prevzatie písomnosti, žalobkyni

bolo riadne doručené rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor č. G. XXXXX/XXXX dňa
25.11.2019, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k dotknutému bytu v prospech kupujúceho,
t.j. svedka L. G. C.. Žalovaný v priebehu konania tiež poukázal na to, že pri uhrádzaní jednotlivých
častí kúpnej ceny, bola stále k platbe uvedená poznámka týkajúca sa identifikovania platby podľa tej -
ktorej časti kúpnej ceny za byt na C. ulici v zmysle dojednaní strán v Kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2019

a Dodatku č. 1 zo dňa 22.10. 2019. Takto súd vzhliadol nespočetné množstvo situácií, z ktorých
muselo byť zrejmé aj žalobkyni, že svoj byt predala a že dňa 16.10.2019 nedošlo k uzavretiu záložnej
zmluvy. Neobstojí preto jej obrana (ako to je uvedené v záverečnej reči), že je jednoduchou ženou bez
právnického, príp. iného vysokoškolského vzdelania. Ako na to správne poukázal žalovaný (obdobne vzáverečnej reči), resp. ako to vyplynulo aj z výpovede samotnej žalobkyne, pôvodne bola zamestnaná
ako klientsky pracovník Poštovej banky, a.s., pričom náplňou jej práce bolo finančné poradenstvo, predaj
a servis produktov banky ako napríklad ponúkanie termínovaných vkladov, bežných účtov, poskytovanie

úverov, predaj podielových fondov, uzatváranie poistných zmlúv. Súd má za to, že sa zjavne nejednalo o
jednoduchú činnosť, ale pomerne komplikovanú a takto aj pre žalobkyňu muselo byť absolútne zrejmé,
žedňa16.10.2019uzatvorilakúpnuzmluvu,ktorejpredmetombolpredajjejbytunaC.ulicivD.,ktorýbol
jednoznačným spôsobom identifikovaný aj v zmluve. V súvislosti s obranou žalovaného spočívajúceho v
spochybnení úkonu žalobkyne zo dňa 29.11.2021 značeného ako „Odstúpenie od zmluvy“ súd uviedol,

že dôvod odstúpenia nebol vymedzený a pokiaľ aj malo dôjsť k odstúpeniu z dôvodu neuhradenia celej
kúpnej ceny za byt v zmysle článku IV. bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019, v čase realizácie tohto
úkonuužbolakúpnacenavplnejvýškeuhradená,čonapokonaninebolovkonanírozporované.Súdtiež
poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.04.2023, keď na otázku protistrany
bolo uvedené, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy malo dôjsť z dôvodu omylu žalobkyne spočívajúcom
v charaktere zmluvy, ktorú dňa 16.10.2019 podpísala, a teda nie pre omeškanie s úhradou poslednej

časti kúpnej ceny.

7. Z výpovedí svedkov L. G. C. a L. B. M. súdu vyplynulo, že osobu J. K. nepoznajú a nikdy o
ňom nepočuli, čo žalobkyňa v konaní ani nerozporovala. Nemôže preto obstáť tvrdenie žalobkyne o
neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019 z dôvodu podľa § 49a OZ, a teda, že bola uvedená do

omylu. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/192/2008 zo dňa 23.11.2009, podľa ktorého: „Právne významný je omyl vtedy, ak jej tento
omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo
úmyselne.“ Súd má za to, že nedošlo k naplneniu dikcie ustanovenia § 49a OZ ani z časti, nakoľko
bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca zjavne nekonala v omyle, a napokon svedok

C. zjavne omyl nevyvolal, resp. o ňom nevedel. To, že si svedok C. kúpil byt bez predchádzajúcej
osobnej prehliadky, bude pre posúdenie základnej otázky, či konala žalobkyňa v omyle, absolútne
irelevantná. Podobne aj to, že kúpna cena bola v rôznych častiach vyplatená aj na účty tretích osôb.
Tieto na posúdenie základnej otázky v tomto konaní nebudú mať žiadnu relevanciu. Práve z týchto
dôvodov napokon súd nepristúpil vykonaniu niektorých dôkazov navrhnutých žalobkyňou, a to k

vyžiadaniu zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností od spoločnosti www.reality69.sk s.r.o., veď napokon ako to vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka N. O., takáto
zmluva ani nebola nikdy uzavretá a v konečnom dôsledku táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na
posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd tiež nevykonal dôkaz vyžiadaním informácii o kamerových
záznamoch Raiffeisen bank zo dní 16.10.2019 a 22.10.2019, nakoľko tieto vôbec nesmerovali k

preukázaniu toho, či žalobkyňa mala alebo nemala vedomosť o tom, že uzatvára kúpnu zmluvu. Súd
napokon nevykonal ani dôkaz výsluchom svedkov: J. K. a G. O., pričom v prípade J. K. bola súdu
na základe skôr vykonaných dôkazov zrejmé, že nebol prítomný pri uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa
16.10.2019, ako ani pri uzavretí Dodatku č. 1 zo dňa 22.10.2019. V prípade G. O. súd vzhliadol dôvod
na zamietnutie návrhu na vykonanie tohto dôkazu podľa § 198 ods. 3 CSP, nakoľko bolo zrejmé, že táto

osoba sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, ako ani na inej známej adrese, a teda nebolo možné
účinne realizovať už ani doručenie predvolania na pojednávanie. Súd v sporovom konaní nie je viazaný
návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dôkazov a rozhodnutie, ktoré z nich v rámci dokazovania vykoná, je
vždy vecou súdu a nie strán sporu (obdobne v uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/99/2011,

2Cdo/141/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012). Na základe takto zisteného skutkového stavu bolo
súdu zrejmé, že na strane žalobkyne, ako strany kúpnej zmluvy, neskôr dodatku, existovala vôľová
zložka právneho úkonu, ktorá nebola vyvolaná donútením a vonkajší prejav vôle žalobkyne uzavrieť
kúpnu zmluvu nebol výsledkom omylu, a takto súd žalobe žalobkyne vyhovieť nemohol a zamietol ju
tak, ako je to uvedené v II. výroku tohto rozsudku.

8. V priebehu konania žalovaný súdu doručil vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal vypratania dotknutého
bytu. Nakoľko súd v konaní nevzhliadol dôvod na vyhovenie žalobe žalobkyne o určenie vlastníckeho
práva žalobkyne k dotknutému bytu a z lustrácie v katastri nehnuteľností vyplynulo, že žalovanému
prislúcha vlastnícke právo k dotknutému bytu, súd žalobe žalovaného o vypratanie bytu vyhovel.

Žalobkyňa v tejto súvislosti nevzniesla žiaden návrh na vykonanie dôkazu a neuviedla žiaden argument,
ktorým by spochybnila dôvodnosť vzájomnej žaloby. Súd nevyhovel vzájomnej žalobe v časti vypratania
„spolu so všetkými osobami bývajúcimi v uvedenom byte so žalobkyňou“, nakoľko v tejto časti vyhodnotil
vzájomnú žalobu ako neurčitú a nezodpovedajúcu požiadavkám materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia.Tu súd poukazuje na právny názor, podľa ktorého materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je
zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné
identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je

predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.3.2016, sp. zn. 3MOboer/1/2015). Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zákon č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov obsahuje pomerne podrobnú úpravu postupu pri výkone rozhodnutia smerujúceho k vyprataniu
nehnuteľností, kde konkrétne v ustanovení § 181 ods. 4 cit. zákona uvádza, že: po doručení exekučného

príkazu exekútor a) urobí opatrenie, aby sa z vypratávaného objektu odstránili veci patriace povinnému
a príslušníkom jeho rodiny, ako aj veci, ktoré síce patria niekomu inému, ale sú so súhlasom povinného
umiestnené vo vypratávanom objekte alebo na vypratávanom objekte, b) urobí opatrenie, aby bol z
vypratávaného objektu vykázaný povinný a všetci, ktorí sa tam zdržujú na základe práva povinného.
Aj z predmetného je zrejmé, že pri výkone rozhodnutia ukladajúce pre povinného povinnosť vypratať
nehnuteľnosť, súdny exekútor bude vypratanie smerovať nielen voči povinnému, ale aj voči osobám,

ktoré patria do okruhu rodinných príslušníkov povinného, resp. voči tretím osobám, ktorí odvodzujú
svoje právo k dotknutej nehnuteľnosti práve od povinného. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd
vzájomnú žalobu v dotknutej časti zamietol.

9. Nakoľko bola žaloba žalobkyne zamietnutá a súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného, pričom jeho

neúspech bol len nepatrný, súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému plný nárok na náhradu
trov konania o žalobe, ako aj konania o vzájomnej žalobe. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §
257 CSP súd v konaní nevzhliadol a strany tiež neprodukovali žiaden dôkaz na preukázanie existencie
dôvodov na nepriznanie nároku na náhradu trov konania ktorejkoľvek zo strán. O výške trov konania
rozhodne súdny úradník samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, keď namietala, že zo strany
konajúceho súdu došlo k nesprávnemu posúdeniu právneho stavu veci. Mala za to, že kúpna zmluva
a jej dodatok sú v úplnej animozite s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa § 1a ods. 4
zákona o advokácii je autorizujúci advokát povinný v kúpnej zmluve expressis verbis uviesť vyhlásenie

účastníkov zmluvy o oboznámení sa s platobnými podmienkami tejto zmluvy, ktoré vyhlásenie však
zmluva zo 16.10.2019 vôbec neobsahuje. Okrem toho zákon č. 394/2012 Z.z. určuje, že žiaden
právny úkon s plnením vrátane kúpnej ceny presahujúcom sumu 15.000 Eur nesmie mať ustanovenie
o poukazovaní platby v hotovosti s tým, že zmluva zo 16.10.2019 v rozpore s uvedenými uvádza spolu
s dodatkom platbu v hotovosti. V ďalšom mala za to, že v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky

týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je významným princíp dobromyseľnosti
nadobúdateľa a zároveň ochrany pôvodného vlastníka. V danej veci možno uviesť, že žalobkyňa ako
údajný predávajúci a právny predchodca žalovaného ako údajný kupujúci sa takto vôbec nesprávali.
Žalobkyňa naďalej ostala obývať tento byt, platí zaň správcovi a aj fyzicky ho obýva so svojimi deťmi.
Žalovaný, resp. jeho právny predchodca už pôvodne od uzavretia zmluvy vykazoval zjavné znaky tzv.

putatívneho, teda domnelého vlastníctva. V prvom rade L. G. C. ako kupujúci pri kúpe bytu za cenu
80.000 Eur tento byt ani nevidel a už tento fakt ho diskvalifikuje ako skutočného kupujúceho. Byt nebol
nikdy nikým nafotený, nerealizoval sa na jeho ohodnotenie žiaden znalecký posudok a ani ako potvrdil
svedok O. nebol ponúkaný nejakou realitnou kanceláriou. Právny predchodca žalovaného L. G. C.
sa ako skutočný vlastník ani nasledujúce roky po kúpe bytu nesprával. Vôbec sa o byt viac ako dva

roky nezaujímal, neprepísal dokonca ani správu predmetného bytu na SBD II na seba a nepodal ani
daňové priznanie dani z nehnuteľností. Klamal na pojednávaní, že byt kúpil za účelom prenájmu, hoci so
žalobkyňou alebo inou osobou žiadnu nájomnú zmluvu nepodpísal. Byt mal byť podľa zmluvy dokonca
vyprataný do januára 2020 a svedok L. G. C. ani nevedel, z akého dôvodu žalobkyňa byt predáva,
kam sa má so svojimi synmi vysťahovať, čo sú bežné otázky pri kúpach bytov. Tieto nevierohodné

a vzájomne si odporujúce tvrdenia svedka L. G. C. podľa žalobkyne potvrdzujú, že na skutočnom
prechode vlastníckeho práva ani nemal záujem a takto dozaista v dobrej viere nenadobudol vlastnícke
právo k bytu, teda ide o nepravého vlastníka. V ďalšom uviedla, že predmetná zmluva bola podpísaná
v zlom psychologickom rozpoložení žalobkyne a pod enormným psychickým nátlakom J. K. – hlavy
celej organizovanej skupiny, ktorá sa na príprave žalobkyne o vlastníctvo jej bytu s úplným rozdelením

úloh podieľala. J. K. využíval zníženú psychickú odolnosť žalobkyne a opakovane ju uvádzal do omylu.
Dokazovanie potvrdilo vyjadrenie žalobkyne k tomu, ako sa jednotlivé osoby na tom pripravení o jej
byt podieľali. J. K. pripravil žalobkyňu o jej vlastné peniaze, o peniaze klientov žalobkyne v spoločnosti
Poštová banka, a.s. a takisto o vlastnícke právo k jej bytu. Keď v roku 2019 žalobkyňa nemalapeňažné prostriedky na to, aby J. K. poskytla peniaze zo svojich vlastných zdrojov ani od klientov
spoločnosti Poštová banka, a.s. (v ktorej žalobkyňa bola zamestnaná), ďalšie peňažné prostriedky
menovaný získal od žalobkyne prostredníctvom údajnej zmluvy o pôžičke, ktorá však žalobkyni bola

predložená ako kúpna zmluva (s uvedením účtu svojej maloletej dcéry J. K., na ktorý mala byť kúpna
cena poukázaná). Túto skutočnosť potvrdzuje aj výsledok vyšetrovania OČTK v predmetnom trestnom
konaní vedenom voči J. K., ktorý je obvinený zo spáchania podvodu voči žalobkyni. To bol aj dôvod,
prečo žalobkyňa navrhla prerušiť súdne konanie do tohto trestného konania. Celé obdobie podpisovania
zmluvy predstavovalo pre žalobkyňu tieseň ako negatívny sociálny stav, v ktorom sa nachádzala a tento

stav na ňu pôsobil takým spôsobom a takou intenzitou, že v jeho dôsledku podpísala zmluvu, ktorú by
inak nebyť tejto tiesne, nepodpísala. Žalobkyňa je jednoduchý človek, ktorý nemá nie len právnické, ale
žiadne vysokoškolské vzdelanie a je absolventkou SOU spojov bez maturity. V danom prípade tak išlo
o hrubé zneužitie životnej a sociálnej situácie žalobkyne s vedomosťou všetkých osôb participujúcich
na jej pripravení o vlastníctvo bytu. J. K. ako hlavná osoba inicioval podvod voči žalobkyni, následne
vtedajšia jeho partnerka (uvedené partnerstvo potvrdil aj otec tejto partnerky – svedok O.) odviezla

žalobkyňu na jej neznáme miesto, kde na ňu už čakala zmluva, ktorá ju pripravila o vlastníctvo vlastného
bytu. Zmluva bola ako to potvrdil svedok L. B. M., v priebehu 30 minút pripravená, spripomienkovaná
aj zautorizovaná, a teda uzatvorila sa bez akýchkoľvek jednaní o výške kúpnej ceny, jej splatnosti
a uvedením čísla účtu dcéry J. K., t.z. žalobkyňa bola postavená pred hotovú vec. Žalobkyňa podpísala
nie zmluvu o pôžičke ale kúpnu zmluvu a konala tak v omyle týkajúcom sa podstatných náležitostí jej

vôle,pričomprávnypredchodcažalovanéhoakoznámyotcavtedajšejpartnerkyJ.K.otommuselzjavne
vedieť. Žalobkyňa nemala žiaden dôvod predávať byt, ktorý dlhodobo užívala so svojimi deťmi a obýva
ho aj v súčasnosti štyri roky po podpise tej zmluvy, pričom nemá inú možnosť bývania. Žalobkyňa nemala
ani žiadne dlhy a záväzky a tak nebol absolútne žiaden dôvod, aby čakala dva roky na doplatenie nejakej
kúpnej ceny. V rámci posúdenia princípu ochrany pôvodného vlastníka aj vzhľadom na postavenie

žalobkyne a absenciu akýchkoľvek jednaní o zmluve bez dohadovaní sa, celkový postup uzatvárania aj
splácania kúpnej ceny i nulitný spôsob jednania so žalobkyňou predstavujú konanie v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Pri úplnom zohľadnení faktov skutočne svedčí tomu, že pôvodný vlastník L. G. C.
dobromyseľný pri kúpe bytu nebol. Obdobne je to aj pri žalovanom, ktorý si ani byt nepozrel a kúpil za
cenu o 10.000 Eur vyššiu než L. G. C., hoci na LV už bola v čase kúpy poznámka o vedení súdneho

konania o určenie vlastníckeho práva k bytu. Kúpna zmluvy je pritom reálnou zmluvou a realita takejto
zmluvy vyplýva z toho, že vlastník musí mať vôľu nehnuteľnosť predať a nadobúdateľ skutočnú vôľu
túto nehnuteľnosť kúpiť. S poukazom na § 3 OZ podľa jej názoru ide aj o konanie v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, v dôsledku ktorého právny úkon je podľa § 39 OZ neplatný. V kontexte uvedeného
odkázala na rozhodnutie Okresného súdu v Prešove 19C/262/2014, či rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove 18Co/146/2016, ktoré tiež riešili otázku formálne podpísaných zmlúv bez skutočnej vôle
prevodcov. Okrem toho poukázala aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 523/2007, v zmysle
ktorého súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný bez ohľadu na to, či
bol výsledkom slobodného dojednania účastníkov zmluvy a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 55/2011, kde za dobré mravy sa pokladajú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere

v spoločnosti uznávané a tvoria fundamentálny základ právneho poriadku, pričom práve na nesúhlas
s dobrými mravmi a hrubý rozpor s týmito právami pri vyhotovení, ako aj pri realizácii tejto zmluvy
žalobkyňa poukazuje. V závere vyjadrila absolútny nesúhlas so zamietnutím návrhu na prerušenie
konania z už uvádzaných dôvodov. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd vo veci riadne zistil skutkový stav, tento správne
právne posúdil a svoje rozhodnutie tiež náležite a presvedčivo odôvodnil a na uvedenom nič nemôže
zmeniť ani obsah odvolania. Okresný súd v zhode s obsahom spisu vychádzal z toho, že žalobkyňa
svoje tvrdenia o vlastníctve bytu nepreukázala, pretože nepreukázala nedostatok vôle pri uzatváraní

kúpnej zmluvy, ktorou byt previedla (jej absolútnu neplatnosť) a ani tvrdený omyl (relatívnu neplatnosť),
tobôž to, že by omyl vyvolala osoba, ktorej bol právny úkon určený alebo žeby táto osoba o omyle
žalobkyne musela vedieť (svedok G. C.). Opakované dodatočné a účelové tvrdenia odvolateľky o tom,
že by nikdy nepredala byt v ktorom býva, jej dôkaznú povinnosť nenahrádzajú. Z výsluchov svedkov
G. C. a B. M. je zrejmé, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala slobodne, sama údaje potrebné do

zmluvy autorizujúcemu advokátovi oznámila (najmä bankové účty), zmluvu si riadne prečítala a na znak
súhlasu ju podpísala. Vykonaným dokazovaním boli vyvrátené tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe,
žeby sa údajne dozvedela o tom, že byt previedla až akosi náhodne v roku 2021, pretože naopak bolo
spoľahlivo preukázané, že žalobkyňa riadne a slobodne 16.10.2019 prejavila svoju vôľu byt previesť tým,že kúpnu zmluvu podpísala a aj naďalej vždy vedela, že ňou svoje vlastnícke právo previedla G. C.. Vždy
sa správala tak, že vedela, že byt previedla: 22.10.2019 uzatvorila dodatok ku kúpnej zmluve s úradne
osvedčeným podpisom o zmene splatnosti kúpnej zmluvy; 25.11.2019 jej bolo doručené rozhodnutie

o povolení vkladu z ktorého je zrejmé, že došlo k prevode vlastníctva; na každej platbe kúpnej ceny,
ktorú jej poukázal svedok G. C. bolo uvedené, že ide o splátku kúpnej ceny za byt C.; sama žalobkyňa
udelila svojmu zástupcovi 19.7.2021 plnomocenstvo na „zaslanie výzvy na zaplatenie zostatku kúpnej
ceny c/a L. C.“. Žalobkyňa nielenže od počiatku vedela, že podpísala kúpnu zmluvu, ktorú podpísať aj
chcela, ale túto vždy (až do podania žaloby) zjavne považovala za platnú a mala záujem o plnenie,

ktoré sama označila ako doplatok kúpnej ceny. To, že nešlo o pôžičku, ako sa to žalobkyňa snažila
neskôr účelovo tvrdiť, preukazuje aj to, že jej bola jej kupujúcim G. C. riadne vyplatená celá kúpna
cena, na jej výzvu bol poukázaný aj jej zvyšok, pretože pokiaľ by išlo o pôžičku, iné plnenia by predsa
žalobkyni dodatočne nikto neposkytol. Príbeh žalobkyne o tom, že nevedela čo podpisuje, hoci bola
o tom autorizujúcom advokátom poučená ako to sám pri svojom výsluchu na pojednávaní potvrdil,
vylučuje aj to, že žalobkyni vzhľadom na jej životné skúsenosti muselo byť uzatvorenie jednoduchej

kúpnej zmluvy zrozumiteľné a nemožno pochybovať o tom, že žalobkyňa dokázala a dokáže rozlíšiť
kúpnu zmluvu od inej zmluvy – sama žalobkyňa pri svojom výsluch potvrdila, že v zamestnaní bolo jej
pracovnou náplňou okrem iného aj finančné poradenstvo klientom svojho zamestnávateľa. K poukazu
na zákaz platieb v hotovosti podľa zákona č. 394/2012 Z.z. uviedol, že ak by aj došlo k porušeniu
takéhoto zákazu (podľa § 4 tohto zákona), nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe

ktorých sa vykonala platba v hotovosti. Pokiaľ aj žalobkyňa ostala v byte bývať a kupujúci sa nedomáhal
ihneď vypratania bytu, uvedené je v súlade s obsahom zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že
uhrádza náklady za služby spojené s užívaním bytu správcovi, tieto úhrady sú v jej záujme a uhrádza
iba to, čo sama spotrebovala. Podrobnejšie tieto okolnosti objasnil pri svojom výsluchu svedok G. C..
K opakovanému tvrdeniu žalobkyne, že mala byť v čase uzatvárania zmluvy v zlom psychologickom

rozpoložení, lebo ju zneužíval J. K., uviedol, že správanie tejto tretej osoby k žalobkyni nemá žiaden
vplyv na platnosť predmetnej zmluvy a napokon žiaden vzťah medzi touto osobou a kupujúcim a ani
žalovaným nebol v konaní preukázaný. Navyše v konaní nebolo preukázané ani to, žeby k prevodu bytu
prešlozanápadnenevýhodnýchpodmienok.Knámietkevočivýroku,ktorýmsúdnevyhoveljejnávrhuna
prerušenie konania uviedol, že predmetom označeného trestného konania v zmysle výroku uznesenia

o vznesení obvinenia J. K. je jeho konanie, ktorého sa mal dopustiť od marca 2018 do augusta 2019
tým, že vylákal od žalobkyne finančné prostriedky vo forme pôžičky s prísľubom ich vrátenia, čím sa mal
neoprávnene obohatiť a posúdenie toho či takto vymedzené konanie obvineného vo vzťahu k žalobkyni
je obzvlášť závažným zločinom podvodu. Predmetom konania na súde je ale určenie vlastníckeho práva
k bytu, ktoré žalobkyňa previedla kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2019, teda mimo obdobia, ktoré je

predmetom trestného stíhania obvineného. Navyše z výroku uznesenia o vznesení obvinenia nevyplýva
ani žiadna iná skutková súvislosť konania kladeného za vinu podozrivému zo súdnou prejednávanou
vecou. Napokon nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný údajne byt kúpil od G. C.
v čase, keď bola na LV poznámka o vedení súdneho konania o určenie vlastníckeho práva.

12. Odvolateľka v odvolacej replike zopakovala, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
žalobkyňa vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu žalobkyne neprejavili žiadne
zmluvné strany, pretože vo veci prevodu sa nekonali žiadne jednania, resp. ponuky, neprebehli žiadne
konzultácie ani sa negociovali žiadne návrhy či protinávrhy znenia kúpnej zmluvy. Údajný kupujúci L.
G. C. byt ani nevidel a so žalobkyňou sa stretol iba jeden krát na podpise zmluvy. Samotné znenie

zmluvy a jej forma zjavne napovedajú o chvate, s akým organizovaná skupina jednala v snahe pripraviť
žalobkyňu o vlastníctvo bytu. Žalobkyňa jednala v psychickej závislosti od J. K., ktorý je za spáchanie
podvodu voči nej stíhaný v predmetnej trestnej veci, z ktorého dôvodu žalobkyňa navrhla súdne konania
prerušiť. V ďalšom zopakovala svoju argumentáciu z podaného odvolania.

13. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich vyjadreniach a na
skutočnostiach doposiaľ uvedených, keď odvolateľka vo svojom vyjadrení sa iba opakuje a neuvádza
žiadne nové skutočnosti.

14. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa jeho prípustnosťou.

Podmienkou prípustnosti odvolania je vždy procesná legitimácia odvolateľa vyplývajúca z § 359 CSP,
podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté a súčasne odvolanie
je možné podať len voči rozhodnutiu, voči ktorému zákon odvolanie pripúšťa. Odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania (výrokI.) a proti výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti zamietol vzájomnú žalobu žalovaného (výrok IV.) nie
je prípustné, pretože výrok I. predstavuje rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (a na
uvedenom nemení nič ani súdom dané nesprávne poučenie o opravnom prostriedku) a výrokom IV. bolo

rozhodnuté v prospech žalobkyne, preto na žalobkyňu sa v súvislosti s ňou podaným odvolaním ohľadne
tohto výroku hľadí ako na neoprávnenú osobu. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 386 písm. c)
a písm. b) CSP odmietol odvolanie žalobkyne podané proti rozsudku, pokiaľ išlo o výroky I. a IV.

15.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

16. Odvolateľka uplatnila odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd

uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvodov nebol naplnený.

18. Súd vo veci náležite zistil skutkový stav, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolacie námietky žalobkyne neumožňujú prijať iný záver. Na zdôraznenie vecnej správnosti

napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné.

19. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej v k. ú. I. na LV č. XXXX ako byt č. X na C. XX G. D. vrátane spoluvlastníckeho
podielu 1372/100000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, ako aj

na LV č. XXXX ako spoluvlastnícky podiel 1372/100000 parcele registra C č. XXXX/XXX zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 784 m2 (ďalej aj predmetný byt alebo predmetná nehnuteľnosť) a ďalej
vzájomná žaloba, ktorou sa žalovaný ako výlučný vlastník predmetného bytu domáha voči žalobkyni
jeho vypratania.

20. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa bola pôvodnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti,
pričom k zmene jej vlastníckeho práva došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019 uzatvorenej
medzi ňou a p. L. C. ako kupujúcim následne zavkladovanej do príslušného KN. Pokiaľ ide o osobu
žalovaného, tento je aktuálnym vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa predmetný návrh
odôvodnila tvrdením, že nemala vôľu uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu, a že bola uvedená do omylu p.

K.. Súd preto správne zameral svoje rozhodnutie vo veci prioritne na posúdenie platnosti označeného
právneho úkonu v kontexte predmetnej argumentácie žalobkyne.

21. Z právnej teórie, ktorou sa riadil aj súd prvej inštancie, vyplýva, že medzi základné definičné znaky
právnehoúkonupodľa§34OZ(medziktorébudenevyhnutnepatriťajprávnyúkonkúpnejzmluvy)patria

jednota vôle a jej prejavu. Právny úkon je prejav vôle, ktorý smeruje k právom predvídaným následkom
spočívajúcim vo vzniku, zmene a zániku tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré normy občianskeho
práva s týmto prejavom ako právom aprobovaným úkonom spájajú. Vôľa je často definovaná ako
vnútorná psychická kategória vyjadrujúca vnútorný vzťah osoby, ktorá právny úkon robí, a to vo vzťahu
k jeho vonkajšej aktivite, príp. následkom. Preto pri posudzovaní existencie, ako aj platnosti právneho

úkonu, je potrebné zistiť, či konajúca osoba mala nejakú vôľu, či sa táto vôľa formovala slobodne a nie
na základe donútenia, a napokon je potrebné zistiť, či navonok prejavený úkon bol prejavený ako úkon,
ktorý konajúca osoba zamýšľala prejaviť. Právny úkon preto môže vyvolať právne následky len v tomprípade, ak sú splnené kumulatívne všetky náležitosti požadované normami občianskeho práva, a to
náležitosti osoby, vôle, prejavu vôle, pomeru vôle a prejavu a napokon predmetu.

22. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že žalobkyňa musela mať vedomosť
o tom, že s kupujúcim uzatvára kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva
k predmetnému bytu a teda, že existovala vôľa žalobkyne kúpnu zmluvu uzatvoriť.

23. Pre súd prvej inštancie boli pre takýto záver relevantnými najmä skutkové zistenia, podľa ktorých:

- z výsluchu svedka L. B. M., advokáta autorizujúceho predmetnú kúpnu zmluvu, bolo preukázané, že
žalobkyňa bola poučená o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu, pričom mala možnosť sa s obsahom zmluvy
oboznámiť, namietať jej obsah,
- žalobkyňa na znak súhlasu zmluvu podpísala a ako to vyplynulo aj z jej výpovede, rovnopis tejto kúpnej
zmluvy sama obdržala,
- z jej iniciatívy došlo k uzavretiu Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve dňa 22.10.2019, teda ani nie týždeň

po uzavretí kúpnej zmluvy,
- nebolo tiež sporné, že Dodatok č. 1 zo dňa 22.10.2019 vlastnoručne podpísala,
- ako vyplynulo z jej výpovede, resp. z predloženej doručenky potvrdzujúcej prevzatie písomnosti,
žalobkyni bolo riadne doručené rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor č. G. XXXXX/
XXXX dňa 25.11.2019, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k dotknutému bytu v prospech

kupujúceho, t.j. svedka L. G. C.,
- pri uhrádzaní jednotlivých častí kúpnej ceny bola stále k platbe uvedená poznámka týkajúca sa
identifikovania platby podľa tej - ktorej časti kúpnej ceny za byt na C. ulici v zmysle dojednaní strán v
Kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2019 a Dodatku č. 1 zo dňa 22.10. 2019.

24. Odvolací súd podotýka, že odvolateľka v podanom odvolaní nespochybnila žiaden z uvedených
skutkových zistení súdu.

25. V odvolaní namietané, že predmetná zmluva a jej dodatok sú v úplnej anomizote s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, poukazujúc na povinnosť advokáta v kúpnej zmluve expressis verbis

uviesť vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s platobnými podmienkami zmluvy, odvolateľka
spojila s tvrdením, že kúpna zmluva autorizovaná 16.10.2019 advokátom L. B. M. toto vyhlásenie vôbec
neobsahuje.

26. Predmetná odvolacia námietka nie je dôvodná, pretože odvolateľka v prvom rade odvolaním

zavádza, pokiaľ tvrdí, že vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s platobnými podmienkami
kúpna zmluva zo 16.10.2019 neobsahuje. Uvedené je vyvrátené okolnosťou, že v zmysle bodu 1
článku IV. kúpnej zmluvy vyplýva, že ohľadne kúpnej ceny a ďalších platobných podmienok bola medzi
zmluvnými stranami uzatvorená vzájomná dohoda, na znak čoho zmluvné strany predmetnú kúpnu
zmluvu a jej znenie a súhlas s obsahom potvrdili svojimi podpismi, pričom aj zo záverečných ustanovení

kúpnej zmluvy vyplýva, že strany prejavili svoju vôľu slobodne a vážne, súhlasia s jej obsahom a na
znak toho ju vlastnoručne podpisujú. Odhliadnuc od uvedeného, pokiaľ by aj advokát takúto povinnosť
porušil, v prvom rade by išlo o jeho prípadnú zodpovednosť z porušenia povinnosti uloženému zákonom,
ktorá ale sama o sebe nemá za následok neplatnosť uzatvoreného právneho úkonu.

27. Odvolateľka tiež nedôvodne namietala nedodržanie zákona č. 394/2001 Z.z. určujúceho, že žiaden
právny úkon splnením presahujúcim sumu 15.000 Eur nesmie mať ustanovenie v poukázaní platby
v hotovosti, ale transparentne cez peňažný účet v banke. Ani prípadné porušenie danej zákonom
stanovenej povinnosti bez ďalšieho nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy (keď priamo z § 5 tohto
zákona explicitne vyplýva, že porušením zákazu platby v hotovosti nie je dotknutá platnosť právnych

úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti).

28. Odvolateľka založila svoje odvolanie tiež na argumentácii o tom, že kupujúci L. G. C. už od
uzatvorenia zmluvy vykazoval znaky putatívneho, teda domnelého vlastníctva poukazujúc na to, že
kupujúci predmet kúpy ani nevidel, byt nebol nikdy nikým nafotený, nerealizovalo sa na jeho ohodnotenie

žiaden znalecký posudok, ďalej, že kupujúci sa ako skutočný vlastník ani nasledujúce roky po kúpe bytu
nesprával, vôbec sa o tento byt viac ako 2 roky nezaujímal, neprepísal ani správu bytu na SBD II na
seba, nepodal daňové priznanie dane z nehnuteľnosti a podobne, z čoho vyvodila záver, že kupujúci
L. G. C. ani nemal záujem na skutočnom prechode vlastníckeho práva a takto dozaista v dobrej vierenenadobudol vlastnícke právo k bytu. Uvedené spojila tiež so záverom o konaní v rozpore s dobrými
mravmi, ktorý robí zmluvu neplatnou.

29. Odvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žalobkyňa nezaložila predmetnú žalobu
na tvrdení nedostatku vôle kupujúceho predmetný byt odkúpiť do svojho VP a ani na tvrdení neplatnosti
zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi a uvedené prvýkrát odznelo až v záverečnej reči jej právneho
zástupcu. Aj keď nešlo o odvolaciu novotu, odvolací súd týmto odvolacím námietkam nemohol pripísať
relevanciu, pretože odvolateľka, hoci poukázala na konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých vyvodila

svoje tvrdenie o domnelom vlastníctve kupujúceho a o konaní v rozpore s dobrými mravmi, v podanom
odvolaní súčasne nenamietala vady v skutkových zistenia súdu, na základe čoho odvolací súd bol
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Naviac, okolnosti, na základe ktorých
odvolateľka mala za to, že L. C. ani nemal záujem na skutočnom prechode vlastníckeho práva, samé
o sebe tento jej záver neodôvodňujú, pretože odvolateľka súčasne opomenula, že L. C. vyjadril vôľu
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu už tým, že pristúpil na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa

16.10.2019, tiež jej dodatku zo dňa 22.10.2022, ktorú zmluvu a jej dodatok vlastnoručne podpísal, že sa
dal zapísať ako vlastník predmetu kúpy do príslušného LV a že zo zmluvy plnil jemu uloženú povinnosť
zaplatiť predávajúcej v zmysle dohodnutých platobných podmienok kúpnu cenu. Ďalej odvolateľka
opomenula prihliadnuť na to, akým spôsobom L. C. vo svojej svedeckej výpovedi ozrejmil okolnosti kúpy
predmetného bytu, tiež dôvody, pre ktoré ponechal žalobkyňu naďalej bývať v predmetnom byte a pod.,

bez zohľadnenia ktorých odvolacia námietka v tejto časti vyznieva skutočne iba účelovo. Odvolací súd
iba dodáva, že vlastníkovi predmetu jeho vlastníctva prislúcha právo predmet vlastníctva užívať, nie
povinnosť ho užívať, čo sa naplno odzrkadľuje tiež v rastúcom trende záujmu nadobudnúť nehnuteľnosť
nie za účelom zabezpečenia si bytovej otázky (pokiaľ ide o byty), ale za účelom investovania.

30. Pokiaľ odvolateľka poukázala v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 18Co/146/2016 rozhodujúceho o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Prešove sp. zn.
19C/262/2014, v tam prejednávanej veci išlo o odlišnosti v skutkovom stave veci, najmä pokiaľ išlo
o okolnosť, že žalobcom domáhajúcim sa vlastníckeho práva v súvislosti s prevodom predmetu ich
vlastníctva hrozila dražba predmetu ich vlastníctva v dôsledku nesplácania úveru, čo ich viedlo ku

skontaktovaniusasosvedkomP.Q.,ktorýnáslednemienilžalobcompomôcťpredaťdomzalepšiucenu,
než by bol predaný v dražbe a ktorý z toho dôvodu predaj predmetu ich vlastníctva aj sprostredkoval,
svedok sa v tejto veci angažoval a jeho aktivita prekročila bežný rámec sprostredkovania.

31. Pokiaľ odvolateľka ďalej v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. IV. ÚS 55/2011, v ňom sťažovateľka namietala oprávnenie exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Pokiaľ išlo o ňou označené
rozhodnutie Ústavného súdu ČR (sp. zn. I. ÚS 523/2007), toto nepredstavuje judikatúru ústavného súdu,
ktorou sú slovenské súdy viazané (naviac, v tam prejednávanej veci sa ústavný súd zaoberal otázkou
primeranosti výšky úrokov z omeškania v kontexte ich súladu s dobrými mravmi a so zásadou poctivého

obchodného styku).

32. Odvolateľka v ďalšej časti odvolania zotrvala na svojej argumentácii použitej už v konaní na
súde prvej inštancie, že pri uzatváraní zmluvy konala v omyle tvrdiac, že zmluvu podpisovala v zlom
psychickom rozpoložení a pod enormným psychickým nátlakom J. K. – hlavy organizovanej skupiny,

ktorý využíval jej zníženú psychickú odolnosť a opakovane ju uvádzal do omylu.

33. Súd prvej inštancie sa zaoberal tvrdením žalobkyne o neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 49a OZ
z dôvodu, že žalobkyňa bola pri jej uzatváraní uvedená do omylu. V tejto súvislosti súd poukázal na
právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2008 keď vyvodil správny

záver, že nedošlo k naplneniu dikcie § 49a OZ ani v časti, nakoľko bolo v konaní preukázané, že
žalobkyňa ako predávajúca zjavne nekonala v omyle a napokon svedok C. zjavne omyl nevyvolal, resp.
o ňom nevedel. V kontexte tohto právneho záveru bolo pre súd relevantným skutkové konštatovanie,
že to, že si svedok C. kúpil byt bez predchádzajúcej osobnej prehliadky je irelevantným pre posúdenie
otázky, či žalobkyňa konala v omyle. Podobne aj to, že kúpna cena bola v rôznych častiach vyplatená

na účty tretích osôb, pokiaľ išlo o osobu J. K., súdu na základe skôr vykonaných dôkazov bolo zrejmé,
že tento nebol prítomný pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019, ani pri uzatvorení dodatku č. 1
k zmluve a pokiaľ právne významným je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý, t.j. účastník konajúci v omyle
o ňom nevie a súčasne druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne, potom skutkové okolnostizistené súdom ho viedli k právnemu záveru, že vonkajší prejav vôle žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu
nebol výsledkom tvrdeného omylu. V konaní nebolo potvrdené ani prepojenie J. K. s kupujúcim L. G. C.
a súd si neprisvojil ani obranu odvolateľky o tom, že je jednoduchou ženou bez právnického, prípadne

iného vysokoškolského vzdelania, pretože žalobkyňa bola pôvodne zamestnaná ako klientsky pracovník
Poštovej banky, a.s., ktorej náplňou práce bolo finančné poradenstvo, predaj a servis produktov banky,
ako napríklad ponúkanie terminovaných vkladov, uzatváranie poistných zmlúv, poskytovanie úverov, čo
nepredstavuje jednoduchú činnosť, ale pomerne komplikovanú, a preto aj z toho dôvodu pre žalobkyňu
muselo byť absolútne zrejmé, že dňa 16.10.2019 uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj

bytu na C. ulici v D., ktorý bol jednoznačným spôsobom identifikovaný aj v zmluve.

34. Na základe toho potom jej odvolacia námietka v časti namietanej neplatnosti zmluvy podľa § 49a
OZ z dôvodu, že mala byť pri uzatváraní kúpnej zmluvy uvedená do omylu, nie je dôvodná.

35. Pokiaľ išlo o výrok, ktorým súd vyhovel vzájomnej žalobe, jej predmetom bolo vypratanie

predmetného bytu. Nakoľko súd v konaní nevzhliadol dôvod na vyhovenie žalobe o určenie vlastníckeho
práva žalobkyne k dotknutému bytu a z lustrácie v katastri nehnuteľností vyplynulo, že žalovanému
prislúcha vlastnícke právo k dotknutému bytu, súd žalobe žalovaného o vypratanie bytu vyhovel III.
výrokom. Súd navyše zhodnotil, že žalobkyňa vo vzťahu k vzájomnej žalobe nevzniesla žiaden návrh na
vykonanie dôkazu a neuviedla žiaden argument, ktorým by spochybnila dôvodnosť vzájomnej žaloby.

36. Z podaného odvolania ale vyplýva, že odvolateľka nenamietala skutkové zistenia dávajúce podklad
pre dané rozhodnutie súdu, pokiaľ išlo o vzájomnú žalobu a súčasne odvolateľka nenamietala právny
záver súdu o opodstatnenosti vzájomnej žaloby v rozsahu, v akom jej bolo vyhovené.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu, pokiaľ išlo o jeho výroky II. a III., vrátane
jeho výroku o trovách konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v danom
rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalobkyni

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).